{"guid": "a426ee6d-4bd8-4926-9e44-1e003bb3ff44:0fdc7876-3257-4079-9af5-ede3170a01ae", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:3113012170.1", "spisova_znacka": "2Tdo/5/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Tdo/5/2017 z 27. 2. 2017", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. februára 2017, sp. zn. 2Tdo/5/2017, ECLI:SK:NSSR:2017:3113012170.1", "identifikacne_cislo": "3113012170", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Soňa Mesiarkinová", "sudca_id": 501, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-sona-mesiarkinova-501", "datum_vydania": "2017-02-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Rodina a mládež"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-208.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 208 ods. 1 písm. a) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-208.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-208"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-208.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 208 ods. 1 písm. b) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-208.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-208"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-208.odsek-2.pismeno-d", "nazov": "§ 208 ods. 2 písm. d) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-208.odsek-2.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-208"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-382", "nazov": "§ 382 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-382", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-382"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/300#paragraf-208", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-382"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0fdc7876-3257-4079-9af5-ede3170a01ae", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:3113012170.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:3113012170.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:3113012170.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Tdo/5/2017\n3113012170\n27. 02. 2017\nJUDr. Peter Paluda\nECLI:SK:NSSR:2017:3113012170.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Paludu a sudcov\nJUDr. Františka Moznera a JUDr. Dany Wänkeovej v trestnej veci obvineného M. H., pre zločin týrania\nblízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 2 písm. d) Tr. zák., vedenej na\nOkresnom súde Trenčín pod sp. zn. 2T/134/2013, na neverejnom zasadnutí dňa 27. februára 2017 v\nBratislave, o dovolaní obvineného proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 3. marca 2016, sp. zn.\n2To/89/2015, takto\nrozhodol:\nPodľa § 382 písm. c) Tr. por. dovolanie obvineného M. H. s a o d m i e t a.\nodôvodnenie:\nRozsudkom Okresného súdu Trenčín z 9. apríla 2015, č. k. 2T/134/2013-278 bol obvinený M. H. uznaný\nvinným zo zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 2 písm.\nd) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák. v bode 1) a prečinu zanedbania povinnej výživy podľa\n§ 207 ods. 2 Tr. zák. v bode 2) na tom skutkovom základe, že\n1/ v období od mesiaca september 2010 do mesiaca september 2012 vrátane, spôsoboval svojej\nmanželke I. H., trvale bytom M. XXXX/XB, U. v mieste ich spoločného trvalého bydliska a neskôr aj v\nmieste prechodného pobytu na adrese G. X, U., psychické utrpenie tým spôsobom, že na ňu vulgárne\nkričal, vulgárne jej nadával, ponižoval ju, citovo ju vydieral, v noci ju bezdôvodne budil, sledoval ju a v\njej mobilnom telefóne jej prezeral SMS správy a telefónne hovory, čím svojim konaním sa u I. H. prejavil\na ešte stále prejavuje tzv. syndróm týranej ženy,\n2/ ako otec I. H., nar. XX. B. XXXX a M. H., nar. XX. G. XXXX, je povinný v zmysle § 62 Zákona o\nrodine a následne na základe uznesenia Okresného súdu Trenčín, číslo 31P/283/2012-29 zo dňa 10.\noktóbra 2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 06. novembra 2012, ktorým sa nariadilo predbežné\nopatrenie, prispievať na výživné mesačne na I. sumou 40,- Eur mesačne a na M. sumou 30,- Eur\nmesačne a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk matky I. H., trvale bytom U., M. XXXX/XB a ďalej\nna základe rozsudku Okresného súdu Trenčín, číslo 31P/283/2012-87, zo dňa 10. decembra 2013, ktorý\nnadobudol právoplatnosť dňa 06. marca 2014 a to v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trenčín, číslo\n5CoP/3/2014, zo dňa 19. februára 2014, je povinný prispievať na I. sumou 90,- Eur mesačne a na M.\nsumou 70,-Eur mesačne a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk matky I. H., nar. XX. T. XXXX,\ntrvale bytom U., M. XXXX/XB, pričom ako povinný si neplní riadne vyživovaciu povinnosť na obe deti za\nobdobie od decembra 2013 až do súčasnej doby (máj 2014 vrátane), pričom v mesiaci február uhradil\nsumu 70,- Eur a v mesiaci marec uhradil sumu 70,- Eur, čím mu vznikol dlh na riadnom výživnom v sume\nspolu 620,- Eur, v sledovanom období povinný nebol vedený ako uchádzač o zamestnanie na Úrade\npráce, soc. vecí a rodiny Trenčín, nie je posudzovaný ako osoba v hmotnej núdzi, v stíhanom období\nbol zamestnaný v spoločnosti C. s. r. o., T. a od 20. decembra 2013 do 24. februára 2014 v spoločnosti\n\nK. s. r. o., T. S., kde pri nástupe do zamestnania nenahlásil vyživovaciu povinnosť a pracovný pomer v\nspoločnosti K. s. r. o. bol ukončený z dôvodu opakovaného porušenia pracovných predpisov, a do dňa\nhlavného pojednávania mu vznikol dlh na výživnom 3.830,- Eur.\nZa to obvinenému uložil podľa § 208 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 41 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr.\nzák., podľa § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8 Tr. zák., podľa § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zák. úhrnný trest\nodňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky.\nPodľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd obvineného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu\nna výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.\nNa základe odvolania obvineného M. H. (smerujúcemu proti výroku o vine v bode 1/ a výroku a treste)\na prokurátora (smerujúceho proti výroku o treste) proti vyššie uvedenému rozsudku Okresného súdu\nTrenčín, Krajský súd v Trenčíne rozsudkom zo dňa 03. marca 2016, sp. zn. 2To/89/2015 rozhodol tak,\nže podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o treste odňatia slobody\na spôsobe jeho výkonu a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. uložil obvinenému podľa § 208 ods. 2 Tr. zák.\núčinného do 31. decembra 2015 s použitím § 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 42 ods.\n1 Tr. zák. s poukazom na § 41 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zák. súhrnný\ntrest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky.\nPodľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd obvineného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu\nna výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.\nSúčasne podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušil výrok o treste, ktorý bol obvinenému uložený trestným rozkazom\nOkresného súdu Galanta, sp. zn. 2T/12/2015, zo dňa 12. marca 2015, právoplatným dňa 28. marca\n2015, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu,\nku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.\nPodľa § 319 Tr. por. krajský súd odvolanie prokurátora zamietol ako nedôvodné.\nProti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, ktorý bol obvinenému M. H. a jeho obhajcovi doručený 24.\nmája 2016 podal obvinený prostredníctvom zvoleného obhajcu 14. septembra 2016 dovolanie z dôvodov\npodľa § 371 ods. 1 písm. c), g) a i) Tr. por.\nDovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por. odôvodnil tým, že nebol vypočutý ním navrhnutý\nsvedok a súd nevzal do úvahy správu neziskovej organizácie B., n. o. a krajský súd sa nevyporiadal\ns námietkou obvineného, že z rozsudku súdu prvého stupňa nie je absolútne zrejmé, o akej obžalobe\na akej prokuratúry prvostupňový súd rozhodoval, nakoľko došlo k spojeniu dvoch trestných vecí\nna spoločné konanie s tým, že uvedené skutočnosti musia byť minimálne v odôvodnení rozsudku\nuvedené. Namietal tiež, že skutková veta obžaloby, ktorú v plnom rozsahu prevzal prvostupňový súd\ndo odsudzujúceho rozsudku, je absolútne nedostatočná a nie je zrejmé, akého skutku sa mal odsúdený\ndopustiť v mesiaci september 2010, keď tento dátum vyplýva len z výsluchu poškodenej, kedy sa mali\nzačať problémy v rodine. Súdna prax vyžaduje presnú časovú definíciu spáchaného skutku ohraničenú\npreukázaným spáchaním trestného činu. Súd sa nezaoberal preukázanou skutočnosťou, že v roku 2011\nsi osvojil syna poškodenej, pričom z vyjadrení poškodenej učinených v konaní o osvojení vyplýva, že\nnemohlo dochádzať ku konaniu zo strany obvineného opisovaného v odsudzujúcom rozsudku. Pre\nobvineného je nepochopiteľné, z akého dôvodu súd odmietol vykonať výsluch I. I., ktorý vypovedal\nv prípravnom konaní, nie na hlavnom pojednávaní. Krajský súd prejudikoval a predpokladal výpoveď\ntretej osoby, čo je nezlučiteľné s princípmi právneho štátu. Obvinený ďalej namieta vysporiadanie\nsa súdu prvého stupňa s dôkazom - Záverečnou správou akreditovaného subjektu B. n. o., ako\naj konštatovanie krajského súdu, že okresný súd túto správu do úvahy vzal, keď okresný súd túto\nskutočnosť v odôvodnení napadnutého rozsudku výslovne neuviedol.\nObvinený ďalej v dovolaní poukázal na to, že súd na hlavnom pojednávaní nevypočul znalca PhDr. C.\nD., ktorý vypracoval posudok, napriek tomu, že obvinený žiadal jeho osobné vypočutie, čo mu však\nbolo zamietnuté a teda záver o vine bol vyvodený len na základe výpovedí poškodenej a jej rodinných\npríslušníkov.\n\nDovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g) Tr. por. obvinený odôvodnil tým, že predchádzajúci obhajca\nvo svojom návrhu na vykonanie dôkazov zo dňa 7. mája 2014, rozsiahlo spochybňuje spôsobilosť znalca\nvypracovať znalecký posudok, a to z dôvodov nezapísania v zozname znalcov ku dňu vypracovania\nznaleckého posudku, ako aj z dôvodu zdravotnej indispozície znalca, pričom tejto skutočnosti sa žiaden\nsúd nevenoval a odsúdený má za to, že tento dôkaz nebol získaný zákonným spôsobom, znalecký\nposudok bol podaný neoprávnenou osobou a prihliadnutím na jeho závery bol porušený zákon v\nneprospech obvineného.\nDovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. obvinený M. H. odôvodnil v podstate tým, že z\nrozsudku nie je zrejmé, akého skutku sa mal dopustiť v mesiaci september 2010, keď tento dátum\nvyplýva len z výsluchu poškodenej, kedy sa mali začať problémy v rodine, tieto však ani poškodená\nneoznačila ako konanie obvineného napĺňajúce skutkovú podstatu trestného činu kladeného mu za vinu,\npričom skutková veta v bode 1) je tak všeobecná, že z nej nie je zrejmé, či obvinený naplnil skutkovú\npodstatu trestného činu alebo len priestupku.\nNa základe týchto dôvodov obvinený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací\npodľa § 386 ods. 1 Tr. por. vyslovil, že rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne z 3. marca 2016, sp.\nzn. 2To/89/2015, bol porušený zákon, a to v neprospech obvineného, podľa § 386 ods. 2 Tr. por. zrušil\nnapadnutý rozsudok krajského súdu a okresného súdu vo výroku o treste a podľa § 388 ods. 1 Tr. por.\nprikázal okresnému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.\nK dovolaniu obvineného sa vyjadril prokurátor príslušnej prokuratúry s tým, že v zmysle konštantnej\njudikatúry najvyššieho súdu, dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por., predpokladá nie\nakékoľvek porušenie práva na obhajobu, ale len tie prípady, kedy toto právo obvineného bolo porušené\nzásadným spôsobom a skutočnosť, že nedošlo v rámci súdneho konania k výsluchu svedka, výsluch\nktorého obvinený navrhoval, nie je porušením práva na obhajobu a už vôbec sa nejedná o zásadné\nporušenie práva na obhajobu, rovnako tak ďalšie skutočnosti obvineným uvádzané. Poukázal tiež\nna to, že znalecký posudok je len jedným z dôkazov, ktorý nemá žiadnu nadradenú hodnotu nad\ninými zabezpečenými dôkazmi a podlieha, tak ako všetky dôkazy, ich prevereniu, zhodnoteniu v\nkomparácii s dôkaznou hodnotou iných vecných i listinných dôkazov. Zabezpečené ďalšie dôkazy\nmajú vplyv na závery znaleckého posudku PhDr. C. D. a tieto potvrdili skutočnosti týkajúce sa týrania\nsvedkyne poškodenej. K dôvodom dovolania, týkajúcim sa nesprávneho právneho posúdenia zisteného\nskutkového stavu prokurátor uviedol, že ustálená judikatúra ani Trestný zákon nehovorí výslovne aká\ndlhá doba ponižujúceho a pohŕdavého správania sa voči druhej osobe je potrebná na to, aby takéto\nspoločnosťou neakceptovateľné správanie vyvolalo u poškodenej osoby stav, kedy pociťuje takéto\nkonanie ako príkorie, ktorý je následne objektivizovaný vyjadrením znalca z odboru psychológie. Všetky\nargumenty uvádzané odsúdeným v jeho dovolaní v predmetnej trestnej veci, a teda aj jednotlivé\nvyselektované dôvody pre možné podanie dovolania, sú v skutočnosti iba snahou o revíziu skutkového\nstavu, teda sú latentným vyjadrením nespokojnosti odsúdeného so skutkovými zisteniami, s ktorými sa\nna podklade vykonaného dokazovania stotožnil tak prvostupňový súd, ako aj súd odvolací.\nNavrhol, aby dovolací súd dovolanie odsúdeného M. H., v zmysle ustanovenia § 382 písm. c) Tr. por.\npre nesplnenie dôvodov dovolania podľa § 371 Tr. por., odmietol.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) pred vydaním\nrozhodnutia o dovolaní skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo\npodané proti prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 2 písm. h) Tr. por.), bolo podané prostredníctvom\nobhajcu (§ 373 ods. 1 Tr. por.), osobou oprávnenou na jeho podanie (§ 369 ods. 2 písm. b) Tr. por.), v\nzákonnej lehote (§ 370 ods. 1 Tr. por.) a na súde, ktorý rozhodol v prvom stupni (§ 370 ods. 3 Tr. por.),\nže dovolanie spĺňa obligatórne obsahové náležitosti (§ 374 ods. 1, ods. 2 Tr. por.) a že obvinený pred\npodaním dovolania využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok (§ 372 ods. 1 Tr. por.). Je pritom\nzrejmé, že dovolanie smerovalo len proti časti rozsudku týkajúceho sa uznania viny v bode 1/.\nNajvyšší súd následne na neverejnom zasadnutí podľa § 381 Tr. por. zistil, že dovolanie podané\nobvineným M. H. nie je dôvodné, a preto ho podľa § 382 písm. c) Tr. por. odmietol.\nPrávo na obhajobu v zmysle dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa chápe ako\nvytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu a zákonný postup\n\npri reakcii orgánov činných v trestnom konaní a súdu na uplatnenie každého obhajovacieho práva.\nTrestný poriadok obsahuje celý rad ustanovení, ktoré upravujú jednotlivé čiastkové práva obvineného,\ncharakteristické pre príslušné štádium trestného konania. Prípadné porušenie len niektorého z nich,\npokiaľ sa to zásadným spôsobom neprejaví na postavení obvineného v trestnom konaní, samo osebe\nnezakladá dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por. Zo znenia tohto ustanovenia totiž\njednoznačne vyplýva, že len porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom je spôsobilé naplniť\nuvedený dovolací dôvod. V praxi to znamená, že o zásadné porušenie práva na obhajobu pôjde najmä\nvtedy, ak obvinený nemal v konaní obhajcu, hoci v jeho trestnej veci boli splnené dôvody povinnej\nobhajoby.\nDovolací súd vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu obvineného uplatnenému podľa § 371 ods. 1 písm.\nc) Tr. por. uvádza, že obvinený vo svojom dovolaní poukazuje na porušenie zákona, teda že bolo\nzásadným spôsobom porušené jeho právo na obhajobu, avšak skutočnosti, ktoré uvádza, obsahovo\npodstatu definovanú predmetným ustanovením nenapĺňajú. Obvinený poukazuje na nevypočutie ním\nnavrhnutého svedka, nevzatie do úvahy správy neziskovej organizácie, nevypočutie znalca na hlavnom\npojednávaní, ako aj neodôvodnenie spojenia jeho trestných vecí na spoločné konanie, či znenie\nskutkovej vety a v konečnom dôsledku namieta hodnotenie vykonaných dôkazov, čo vecne nezodpovedá\nporušeniu práva na obhajobu. Rovnako tak tento dovolací dôvod nenapĺňa skutočnosť, že nebolo\nvyhovené všetkým návrhom obvineného na vykonanie dokazovania. Rovnako tak nemôže uvedený\ndovolací dôvod zahŕňať skutočnosť, že súd v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol, že došlo k\nspojeniu veci, keďže táto skutočnosť vyplýva zo spisu, obsahom ktorého je uznesenie o spojení vecí,\nktoré je aj riadne odôvodnené. Pokiaľ ide o správu neziskovej organizácie B. n. o., je zrejmé, že túto\nsúdy brali do úvahy práve pri ukladaní trestu obvinenému, ktorému bol v konečnom dôsledku ukladaný\ntrest pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby podľa § 39 Tr. zák. a odvolací súd na to\nvo svojom rozhodnutí poukázal.\nPokiaľ ide o dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g) Tr. por., tento sa úspešne uplatní v prípadoch,\nkeď rozhodnutie súdu je založené na dôkazoch, ktoré neboli na hlavnom pojednávaní vykonané, resp.\nneboli vykonané zákonným spôsobom. Skutočnosť, že rozhodnutie je založené na dôkazoch získaných\nnezákonne, musí byť z obsahu spisového materiálu zrejmá a nemožno ju vyvodzovať na základe toho,\nže by sa mali inak vyhodnocovať existujúce už vykonané dôkazy. Dovolací dôvod v tomto prípade\nnemožno vyvodzovať ani zo skutočnosti, že súd nevykonal všetky dôkazy, ktoré navrhol obvinený,\nprípadne že vykonané dôkazy nevyhodnotil podľa jeho predstáv. Obvinený poukazuje na to, že v\npriebehu konania bola spochybnená spôsobilosť znalca PhDr. C. D. vypracovať znalecký posudok, a\nto z dôvodu nezapísania v zozname znalcov ku dňu vypracovania znaleckého posudku (22. decembra\n2012), ako aj z dôvodu jeho zdravotnej indispozície.\nZnalec PhDr. C. D. bol zapísaný v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, v odbore: Psychológia,\nodvetvie: Klinická psychológia dospelých od 8. decembra 1993 a vyčiarknutý bol ku dňu 17. októbra\n2015. Preto tvrdenie obvineného nie je správne. Je pravdou, že zo spisu vyplynula skutočnosť, že\nznalec PhDr. C. D. nemohol byť z dôvodu zlého zdravotného stavu a dlhodobej pracovnej neschopnosti\nz dôvodu operácie chrbtice, na hlavnom pojednávaní vypočutý a znalecký posudok bol prečítaný so\nsúhlasom prokurátora a obvineného v súlade s § 268 ods. 2 Tr. por. Zo spisu nevyplynuli také pochybnosti\no zdravotnej spôsobilosti znalca, ktoré by mohli mať vplyv na správnosť znaleckého posudku a len\nnesúhlas s jeho závermi nie je dôvodom nezákonnosti tohto dôkazu.\nPokiaľ ide o dovolací dôvod uvedený obvineným v zmysle ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por.,\ndovolací súd hodnotí skutkový stav pri rozhodovaní o dovolaní len z toho hľadiska, či skutok alebo iná\nokolnosť skutkovej povahy boli správne právne posúdené. Z tohto pohľadu hodnotí aj skutočnosť, či\nskutok, z ktorého bol obvinený uznaný za vinného, bol v tzv. skutkovej vete rozsudku vymedzený tak, aby\nzodpovedal znakom skutkovej podstaty príslušného trestného činu. Uvedený dovolací dôvod pripúšťa\niba právne námietky vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi nižších stupňov. Podstatou\nsprávnej právnej kvalifikácie je, že skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní, ktorého správnosť\na úplnosť dovolací súd nemôže skúmať a meniť, bol podradený pod správnu skutkovú podstatu\ntrestného činu uvedenú v osobitnej časti Trestného zákona. Len opačný prípad, nesprávna subsumpcia\n(podradenosť), odôvodňuje naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. Správnosť\na úplnosť zisteného skutkového stavu je teda dovolací súd povinný prezumovať.\n\nDovolanie je mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam súdu, ktorým sa má\nzabezpečiť náprava procesných a hmotnoprávnych chýb taxatívne uvedených ako dovolacie dôvody\nv ustanovení § 371 ods. 1 písm. a) až písm. n) Tr. por. Neslúži k revízii skutkových zistení urobených\nsúdmi prvého a druhého stupňa. Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a\njeho skutkové závery môže dopĺňať, alebo korigovať len odvolací súd. Dovolací súd nie je možné\nchápať ako tretiu inštanciu zameranú k preskúmaniu rozhodnutí súdu druhého stupňa. Správnosť a\núplnosť skutkových zistení dovolací súd nemôže posudzovať, pretože nie je oprávnený bez ďalšieho\nprehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní sám vykonávať. Nie je\nmožné, sa s poukazom na dovolací dôvod uvedený v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por., domáhať\npreskúmania skutkových zistení, na ktorých je rozhodnutie založené. Dovolací súd môže posudzovať\nlen to, či súdy na zistený skutkový stav, ktorý je v dovolacom konaní daný a nemenný, aplikovali správne\nustanovenia trestného zákona. So zreteľom na uvedené, obvinený nie je oprávnený podať dovolanie\npre nesprávne alebo neúplné skutkové zistenia, a navyše skutok tak, ako bol ustálený oboma súdmi\nnepripúšťa inú právnu kvalifikáciu, než ktorá bola použitá, t. j. zločin týrania blízkej osoby a zverenej\nosoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 2 písm. d) Tr. zák. s použitím § 138 písm. b) Tr. zák.\nSkutková veta je dostatočne určitá a vyplýva z vykonaného dokazovania, rovnako ako závažnejší spôsob\nkonania obvineného - páchanie tohto trestného činu po dlhší čas - teda v priebehu 2 rokov, čo v prípade\ntrestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby neznamená, že musí psychické či fyzické násilie,\nponižujúce či iné konanie vyvíjať denne. Postačuje aj opakovanie sa v určitej forme v rámci časového\nobdobia tak, aby jednotlivé čiastkové útoky neboli oddelené príliš dlhým časovým úsekom, čo by malo\nvplyv na subjektívne vnímanie poškodenej. Skutočnosti uvádzané obvineným v dovolaní preto nie sú\nspôsobilé naplniť dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por., pretože jeho dovolanie spočíva na\ninom hodnotení dôkazov a na inom skutkovom stave, než ktorý bol zistený okresným i krajským súdom\nv prerokúvanej veci.\nVzhľadom na vyššie uvedené, nakoľko obvinený skutočnosťami, ktoré uviedol vo svojom dovolaní,\nnenaplnil ani jeden z ním uvádzaných dovolacích dôvodov v zmysle ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por.,\nNajvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí podľa § 382 písm. c) Tr. por. dovolanie\nobvineného odmietol.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2To/89/2015", "guid": "46266cb3-b820-43b0-aafc-4af0114c2b17:1ede8922-eba1-47cd-ae03-a086fb547552", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "80ebe97c-e064-4ae1-90fa-2444acbdb305:751b539e-731f-4d9b-8cc2-5429af1af219", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2015:6711010205.2", "spisova_znacka": "2To/89/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 2To/89/2015 z 18. 11. 2015", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2015-11-18", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6711010205.2"}, {"guid": "58a94268-9ca8-4a67-afb9-b11b2dc003a7:2f6d7bd6-189e-45c0-b85b-7d577cde5531", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2014:4112210190.1", "spisova_znacka": "5CoP/3/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 5CoP/3/2014 z 30. 1. 2014", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2014-01-30", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2014:4112210190.1"}], "citovane_v": [{"guid": "a426ee6d-4bd8-4926-9e44-1e003bb3ff44:98344bb4-5e3f-4dc8-8955-b6a30ab02778", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:3113012170.1", "spisova_znacka": "2Tdo/5/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Tdo/5/2017 z 26. 2. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-02-26", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:3113012170.1"}]}