Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžo/54/2016 z 28. 3. 2017 Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. marca 2017, sp. zn. 10Sžo/54/2016, ECLI:SK:NSSR:2017:2014200919.1 Najvyšší súd | 10Sžo/54/2016 | ECLI:SK:NSSR:2017:2014200919.1 | 2017-03-28 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 26 ods. 1 písm. f) zákona č. 1/2014 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/14b8afb6-8d70-4e22-b2a9-6f1aaf2ca4f7 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:2014200919.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 10Sžo/54/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2014200919
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Berthotyová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:2014200919.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej,
PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Jany Henčekovej, PhD. v právnej veci žalobcu K.
I., bytom D., právne zastúpený Mgr. Ing. Mariánom Galbavým, advokátom, so sídlom Piešťanská 3, 917
01 Trnava, proti žalovanému Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava
(pôvodne: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Trnave, odbor železničnej polície, Kollárova 31, 917
02 Trnava), o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. p. KRPZ-TT-ZP-303-001/2014 zo dňa
22. októbra 2014, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/240/2014-59
zo dňa 24. marca 2016, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/240/2014-59 zo dňa 24.
marca 2016 m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I
Predmet konania

Krajský súd napadnutým rozsudkom podľa § 250j ods. 2 písm. d) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) zrušil rozhodnutie žalovaného č. KRPZ-TT-ZP-303-001/2014 zo
dňa 22.10.2014 a rozhodnutie č. KRPZ-TT-ZP2-SK-40/2014 zo dňa 31.07.2014, ktorým bol žalobca
uznaný vinným zo spáchania priestupku na úseku organizovania verejných športových podujatí podľa §
26 ods. 1 písm. f) zák. č. 1/2014 Z.z. o organizovaní verejných športových podujatí a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 1/2014 Z.z.“) na tom skutkovom základe, že dňa 16.03.2014 o
23:00 hod. v železničnej stanici Trnava po pricestovaní vlakom z futbalového zápasu Corgoň ligy medzi
mužstvami Športového klubu Slovan Bratislava a Football club Spartak Trnava (rizikové podujatie) v
dave fanúšikov vykrikoval „kokoti zelení“ a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
S poukazom na § 47 ods. 1 a ods. 2 Správneho poriadku krajský súd uviedol, že z výroku uvedenom
v prvostupňovom rozhodnutí vyplýva, že žalobca sa mal dopustiť priestupku tým, že dňa 16.03.2014 o
23:00 hod., v železničnej stanici Trnava, po pricestovaní vlakom z futbalového zápasu Corgoň ligy medzi
mužstvami Športového klubu Slovan Bratislava a Football club Spartak Trnava, označené ako rizikové
podujatie, v dave fanúšikov vykrikoval „kokoti zelení“. Z uvedeného výroku však podľa názoru krajského
súdu nie je zrejmé, že nadávky smerovali voči konkrétnym osobám. Z obsahu pripojeného spisu síce
vyplýva, že tieto nadávky mali smerovať voči dvom príslušníkom Policajného zboru, a to D. Z. a K. J.,
avšak táto skutočnosť nebola premietnutá vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia.



Žalovaný ako druhostupňový správny orgán tento nedostatok prvostupňového rozhodnutia neodstránil,
keď vo výroku svojho rozhodnutia vyslovil len to, že zamieta odvolanie žalobcu a potvrdzuje
prvostupňové rozhodnutie.

Z vyššie uvedeného dôvodu je preto podľa názoru krajského súdu potrebné považovať námietku
žalobcu, že urážka bola neadresná, vyrieknutá voči neurčitým osobám, za dôvodnú.

Podľa krajského súdu výrok rozhodnutia o priestupku musí obsahovať špecifikáciu konania (priestupku)
v takej miere, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. Tento záver vyplýva z
ust. § 47 ods. 2 Správneho poriadku ako aj zásad správneho trestania, podľa ktorých v rozhodnutiach
sankčného charakteru, ktorými sú i rozhodnutia správnych orgánov o priestupkoch, je nevyhnutné
presné vymedzenie konania, za ktoré je subjekt postihnutý. Presné pomenovanie protiprávneho konania
sa uskutočňuje konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu
jeho spáchania, príp. i uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby skutok nemohol byť
zamenený s iným. Výrok rozhodnutia musí jednoznačne vymedziť akého protiprávneho konania sa
páchateľ dopustil a v akom skutkovom priebehu spáchaný priestupok spočíva. Nepostačuje ak tieto
náležitosti obsahuje len odôvodnenie rozhodnutia, keďže len výroková časť rozhodnutia môže zasiahnuť
do práv a povinností účastníkov konania.

Z uvedeného dôvodu krajský súd konštatoval, že prvostupňové rozhodnutie ako aj rozhodnutie
žalovaného sa dôsledne nedodržiavalo týmito zásadami, ktoré sú uvedené v ust. § 47 ods. 2 Správneho
poriadku, keď v oboch rozhodnutiach absentuje presné označenie skutku, a to absentuje označenie
osôb, voči ktorým urážlivé výroky boli adresované.

O trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 O. s. p. tak, že úspešnému žalobcovi ich
náhradu priznal.

II
Zhrnutie odvolacích dôvodov žalovaného

Vo včas podanom odvolaní žalovaný navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok krajského
súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Žalovaný sa s názorom krajského súdu nestotožnil, nakoľko prvostupňové rozhodnutie ako aj
rozhodnutie žalovaného obsahuje vo výrokovej časti náležitosti, ktoré vyžaduje zákon č. 372/1990 Zb.
a aj Správny poriadok. Výrok rozhodnutia je náležite odôvodnený tak v odôvodnení prvostupňového
rozhodnutia ako aj v rozhodnutí žalovaného. Výrok rozhodnutia obsahuje všetky zákonné náležitosti a
reflektuje spáchaný priestupok tak, ako je priestupok v zákone uvedený vzhľadom na naplnenie všetkých
stránok skutkovej podstaty priestupku diváckeho násilia podľa § 26 ods. 1 písm. f) zákona č. 1/2014 Z.z.

Žalovaný má za to, že prvostupňový správny orgán nepochybil a žalovaný nemal aký nedostatok
prvostupňového rozhodnutia odstraňovať tak, ako to konštatoval krajský súd, nakoľko podľa skutkovej
podstaty priestupku podľa § 26 ods. 1 písm. f) zákona č. 1/2014 Z.z. objektom skutkovej podstaty je
ochrana verejného poriadku a ochrana osôb, ktoré sa spolupodieľajú na ochrane verejného poriadku a
zabezpečení dôstojného a nerušivého priebehu športového podujatia ako aj presunu účastníkov tohto
podujatia na podujatie a z neho. Príslušníci PZ boli iba hmotným predmetom útoku a nie poškodenými,
tak ako to uvádza aj zákon č. 372/1990 Zb.

III
Zhrnutie vyjadrenia žalobcu k odvolaniu žalovaného

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že zotrváva na svojej argumentácii uvedenej pred správnymi
orgánmi a krajským súdom.

IV
Argumentácia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu



Rozkazom o uložení sankcie za priestupok č. KRPZ-TT-ZP2-SK-40/2014 zo dňa 06.05.2014 správny
orgán uložil obvinenému z priestupku pokutu podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 372/1990 Zb. vo výške
300 €, proti ktorému podal žalobca odpor.

Krajské riaditeľstvo PZ v Trnave, odbor železničnej polície, oddelenie železničnej polície PZ v Trnave,
ako prvostupňový správny orgán, rozhodnutím č. KRPZ-TT-ZP2-SK-40/2014 zo dňa 31.07.2014 uznal
žalobcu vinným zo spáchania priestupku na úseku organizovania verejných športových podujatí podľa
§ 26 ods. 1 písm. f) zák. č. 1/2014 Z.z. na tom skutkovom základe, že dňa 16.03.2014 o 23:00 hod. v
železničnej stanici Trnava po pricestovaní vlakom z futbalového zápasu Corgoň ligy medzi mužstvami
Športového klubu Slovan Bratislava a Football club Spartak Trnava (rizikové podujatie) v dave fanúšikov
vykrikoval „kokoti zelení“. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 372/1990 Zb. uložil žalobcovi pokutu
vo výške 300 €.

V rozhodnutí uviedol, že na ústnom pojednávaní dňa 31.07.2014 sa žalobca k uvedenému výroku priznal
a na otázku žalovaného čo predchádzalo predmetnému výroku žalobca odpovedal, že neprimeraný
prístup policajtov k fanúšikom. Svedkovia, príslušníci PZ, D. Z. a K. J. uviedli, že žalobca uvedené slová
povedal.

V.
Argumentácia rozhodnutia žalovaného

Na odvolanie žalobcu žalovaný napadnutým rozhodnutím č. KRPZ-TT-ZP-303-001/2014 zo dňa
22.10.2014 odvolanie zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.

V rozhodnutí uviedol, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu je vecne, obsahovo a formálne
správne. Vykonané dôkazy a vykonané dokazovanie postačujú na to, aby bolo žalobcovi spoľahlivo
preukázané spáchanie predmetného priestupku. Žalobca po celý čas konania o priestupku ako aj počas
ústneho pojednávania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti alebo tvrdenia, ktoré by dosvedčovali
jeho nevinu.

VI
Právny názor NS SR

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 10
ods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods.
1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl. O. s. p.) a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného je dôvodné.
Podľa § 250ja ods. 2 O. s. p. odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to nie
je v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to považuje za
potrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie.
V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že krajský súd verejne vyhlásil rozhodnutie dňa 24.03.2016.
Odvolací súd nepovažoval za potrebné na prejednanie veci nariaďovať pojednávanie a takýto postup
nebol v rozpore s verejným záujmom.
Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na
internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky <.. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa
29.03.2017 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).

Podľa § 244 ods. 1 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 247 ods. 1 O. s. p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho
orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa § 26 ods. 1 písm. f) zákona č. 1/2014 Z.z. priestupku diváckeho násilia sa dopustí ten, kto
v súvislosti s účasťou na podujatí hrubo znevažuje, uráža alebo ohrozuje organizátora podujatia,
hlavného usporiadateľa, usporiadateľa, bezpečnostného manažéra, zamestnanca prevádzkovateľa



strážnej služby, dozorný orgán, príslušníka obecnej polície, príslušníka Policajného zboru, delegáta
zväzu alebo dobrovoľníka verbálne, gestom, grafickým zobrazením alebo iným spôsobom.

Podľa § 26 ods. 3 zákona č. 1/2014 Z.z. za priestupok podľa odsekov 1 a 2 možno uložiť pokutu do 1
500 eur. Ak bol tento priestupok spáchaný na rizikovom podujatí, možno uložiť pokutu do 3 000 eur.

Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 372/1990 Zb. za priestupok možno uložiť tieto sankcie:
a) pokarhanie,
b) pokutu,
c) zákaz činnosti,
d) prepadnutie veci.

Podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o
odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom
rozsahu.

Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia
právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy
konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí
pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky rozhodnutím číslo SLV-PS-1120/2012 zo dňa 12.12.2012 v
zmysle § 21 ods. 11 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zrušilo ku dňu 31.12.2012 okrem iných
aj rozpočtovú organizáciu Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Trnave pričom práva a povinnosti
zrušenej organizácie prešli dňom zrušenia na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky. Nakoľko pôvodne žalovaný ako právnická osoba uvedeným dňom zanikol, účastníkom
konania na strane žalovaného sa stalo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky z titulu právneho
nástupníctva. Preto bude s týmto právnym nástupcom ďalej konané na strane žalovaného správneho
orgánu. Pod všeobecným označením žalovaný je potom nutné rozumieť tak pôvodný správny orgán
ako aj jeho právneho nástupcu podľa toho, ktorého sa text odôvodnenia týka.

Najvyšší súd zdôrazňuje, že podľa ustálenej súdnej judikatúry (najmä nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky č. k. II ÚS 127/07-21, alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 6Sžo 84/2007, sp. zn. 6Sžo
98/2008, sp. zn. 1Sžo 33/2008, sp. zn. 2Sžo 5/2009 či sp. zn. 8Sžo 547/2009) nie je úlohou súdu pri
výkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť
ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych
otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy.

V predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bolo rozhodnutie
krajského súdu, ktorým zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného č. KRPZ-TT-ZP-303-001/2014 zo dňa
22.10.2014 a rozhodnutie č. KRPZ-TT-ZP2-SK-40/2014 zo dňa 31.07.2014.

Preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, preskúmal
rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania
skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so
všetkými námietkami žalobcu uplatnenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil
zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia.

Z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis žalovaného, má odvolací súd za
preukázané, že KR PZ v Trnave, odbor železničnej polície, oddelenie železničnej polície PZ Trnava,
rozkazom o uložení sankcie za priestupok č. KRPZ-TT-ZP2-SK-40/2014 zo dňa 06.05.2014 uložil
obvinenému z priestupku - žalobcovi za spáchanie priestupku podľa § 26 ods. 1 písm. f) zákona č.
1/2014 Z.z. pokutu podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 372/1990 Zb. vo výške 300 €. Proti rozkazu
podal žalobca odpor.

KR PZ v Trnave, odbor železničnej polície, oddelenie železničnej polície PZ v Trnave, ako prvostupňový
správny orgán, rozhodnutím č. KRPZ-TT-ZP2-SK-40/2014 zo dňa 31.07.2014 uznal žalobcu vinným zo



spáchania priestupku na úseku organizovania verejných športových podujatí podľa § 26 ods. 1 písm.
f) zák. č. 1/2014 Z.z. na tom skutkovom základe, že dňa 16.03.2014 o 23:00 hod. v železničnej stanici
Trnava po pricestovaní vlakom z futbalového zápasu Corgoň ligy medzi mužstvami Športového klubu
Slovan Bratislava a Football club Spartak Trnava (rizikové podujatie) v dave fanúšikov vykrikoval „kokoti
zelení“. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 372/1990 Zb. uložil žalobcovi pokutu vo výške 300 €.

Na odvolanie žalobcu žalovaný napadnutým rozhodnutím č. KRPZ-TT-ZP-303-001/2014 zo dňa
22.10.2014 odvolanie zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.

Skutkový stav bol v konaní preukázaný vykonaným dokazovaním, a to výsluchom žalobcu a svedkov
K. J., D. Z., záznamom z hliadky zo dňa 17.03.2014 o podaní vysvetlenia žalobcu, záznamom z hliadky
zo dňa 28.03.2014 o podaní vysvetlenia svedkom N. N., záznamom z hliadky zo dňa 28.03.2014
o podaní vysvetlenia svedkom S. K., záznamom z hliadky zo dňa 28.03.2014 o podaní vysvetlenia
svedkom D. Z., hlásením o použití donucovacieho prostriedku proti žalobcovi dňa 16.03.2014, úradným
záznamom hliadky zo dňa 16.03.2014 k priestupku, záznamom o predvedení a eskortovaní žalobcu
zo dňa 16.03.2014 a zápisom dychovej skúšky žalobcu zo dňa 16.03.2014. Zo zápisnice z ústneho
pojednávania zo dňa 31.07.2014 vyplynulo, že žalobca doznal, že uvedené slová povedal, a to z
dôvodu neprimeraného prístupu príslušníkov PZ k fanúšikom a ich zbytočnému zákroku. Podľa žalobcu,
uvedené slová nie sú hrubou urážkou a neboli presne adresované konkrétnym príslušníkom PZ.
Príslušníci PZ K. J. a D. Z. ako svedkovia na otázku správneho orgánu, či žalobca povedal slova „kokoti
zelení“ K. J. povedal, že áno a D. Z. povedal, že videl ako žalobca povedal uvedené slová. Obaja
príslušníci PZ uviedli, že uvedené slová sa ich dotkli.
Na tomto mieste považuje najvyšší súd za dôležité zdôrazniť, že nebolo rozhodujúce, či uvedené slová
boli adresované konkrétnym príslušníkom PZ, ale rozhodujúcou skutočnosťou bolo, že zákonodarca
v zákone č. 1/2014 Z.z. hrubé, znevažujúce a urážanie správanie a vyjadrovanie na adresu taxatívne
vymenovaných a individuálne nešpecifikovaných osôb (viď nižšie) charakterizoval ako konanie v rozpore
so zákonom, a teda konanie, ktoré je možné sankčne postihnúť.

Zákon č. 1/2014 Z.z. upravuje organizovanie športových podujatí tak, aby vznikol efektívny systém
právnych nástrojov, prostriedkov a postupov, ktorý prinesie okrem systematicky upravených pravidiel
organizovania športových podujatí aj zodpovedajúce kontrolné a sankčné mechanizmy, ktorých cieľom
je na jednej strane ochrana verejného poriadku, bezpečnosti a pohodlia účastníkov verejných športových
podujatí a na strane druhej prevencia a eliminácia výskytu diváckeho násilia na týchto podujatiach.

Dôvodová správa k zákonu č. 1/2014 Z.z. k § 26 uvádza, že „zákon vymedzuje skutkové podstaty
priestupkov diváckeho násilia, ktorých sa účastník podujatia môže dopustiť aj na bežnom podujatí, nie
iba na rizikovom podujatí. Za priestupky diváckeho násilia sa bude považovať:
- vnášanie na miesto konania podujatia a používanie pyrotechnického výrobku, strelnej zbrane, chladnej
zbrane alebo inej veci, ktorou možno urobiť útok proti telu dôraznejším,
- používanie štátnych symbolov cudzích štátov alebo ich predchodcov znevažujúcim spôsobom alebo
iným spôsobom, ktorým možno podnecovať k narušeniu verejného poriadku alebo ohrozeniu riadneho
priebehu domáceho podujatia riadeného príslušným športovým zväzom,
- vstupovanie v čase konania podujatia do priestorov športoviska bez súhlasu organizátora,
- vhadzovanie predmetov do priestoru športoviska,
- hrubé znevažovanie, urážanie, ohrozovanie alebo provokovanie organizátora, hlavného usporiadateľa,
usporiadateľa, bezpečnostného manažéra, člena súkromnej bezpečnostnej služby, dozorného orgánu,
delegáta zväzu, príslušníka obecnej polície, príslušníka Policajného zboru alebo dobrovoľníka vykonané
verbálne, gestom, grafickým zobrazením alebo iným spôsobom v súvislosti s účasťou na podujatí,
- neoprávnené bránenie v pokojnom prístupe účastníkov podujatia na miesto konania podujatia, alebo
- neoprávnene bránenie účastníkom podujatia v tom, aby sa pokojne rozišli,
- čin, ktorý má znaky priestupku proti verejnému poriadku, priestupku extrémizmu, priestupku proti
občianskemu spolunažívaniu alebo priestupku proti majetku podľa Priestupkového zákona, ak je
násilnej/agresívnej povahy a ak bol spáchaný v súvislosti s účasťou na podujatí, t. j. ak sa ho dopustí
účastník verejného podujatia v čase a mieste konania verejného podujatia alebo v jeho okolí alebo na
inom mieste počas premiestňovania sa na miesto konania podujatia alebo z miesta konania podujatia,
vrátane dopravných prostriedkov alebo prevádzok služieb.
Spáchanie uvedených "všeobecných priestupkov" agresívnym spôsobom v súvislosti s účasťou na
verejnom podujatí, veľmi často za prítomnosti veľkého poctu osôb (mládeže, žien a detí) významne



zvyšuje záväznosť týchto deliktov, čo odôvodňuje špeciálnu právnu úpravu v osobitnom zákone s
možnosťou uloženia vyššej sankcie ako pri bežných priestupkoch.
Zákon upravuje výšku pokút za priestupky diváckeho násilia. Ak sa týchto priestupkov dopustí účastník
nerizikového podujatia bude možné uložiť mu pokutu až do výšky 1 500 eur. Ak sa priestupku diváckeho
násilia dopustí účastník podujatia v rámci rizikového podujatia môže mu byť uložená pokuta až do 3
000 eur.“

Najvyšší súd sa po preskúmaní veci nestotožnil s názorom krajského súdu, že v rozhodnutí
prvostupňového správneho orgánu aj žalovaného absentuje presné označenie skutku, a to označenie
osôb, voči ktorým urážlivé výroky žalobcu boli adresované.

Výrok rozhodnutia predstavuje najdôležitejšiu časť rozhodnutia, lebo sú v ňom určené konkrétne práva
a povinnosti účastníkov konania. Musí byť preto určitý a konkrétny, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo
bolo predmetom správneho konania. Vzhľadom na uvedené najvyšší súd uvádza, že výrok rozhodnutia
prvostupňového správneho orgánu aj žalovaného je dostatočne špecifikovaný vzhľadom na skutkovú
podstatu priestupku podľa § 26 ods. 1 písm. f) zákona č. 1/2014 Z.z. Objektom skutkovej podstaty je
ochrana verejného poriadku a ochrana osôb, ktoré sa spolupodieľajú na ochrane verejného poriadku a
zabezpečení dôstojného a nerušivého priebehu športového podujatia ako aj presunu účastníkov tohto
podujatia, na podujatie a z neho. Ide o rozdiel oproti priestupkom proti občianskemu spolunažívaniu
podľa § 49 zákona č. 372/1990 Zb., kde by bolo možné vychádzať z tvrdení žalobcu, že spoločensky,
politicky a verejne činné osoby, sú povinné strpieť väčšiu mieru zásahov a obmedzení do svojho práva
na ochranu osobnosti, nakoľko v tomto prípade nie je chráneným záujmom občianske spolunažívanie,
ale ochrana verejného poriadku. Príslušníci PZ tak neboli poškodenými v predmetnom priestupkovom
konaní, ale iba svedkovia. Z uvedeného dôvodu tak tieto osoby (príslušníci PZ) nemusia byť uvedené
vo výrokovej časti rozhodnutia.

Najvyšší súd k tvrdeniu žalobcu, že slová „kokoti zelení“ nie sú hrubou urážkou uviedol, že ide o silno
hanlivý výraz dehonestujúci príslušníkov PZ, ktorý možno určite chápať ako hrubú urážku.

Najvyšší súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia krajského súdu, ako aj rozhodnutí žalovaného,
dospel k záveru, že rozhodnutia žalovaného sú vecne, obsahovo a formálne správne. Žalovaný sa
vysporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré kládol žalobcovi za vinu, žalobcovi bola daná možnosť
a priestor na vyjadrenie sa (ústne pojednávanie), mohol svedkom klásť otázky a zhodnotiť všetky
dôkazy, na základe ktorých žalovaný rozhodol o žalobcovej vine a o uložení sankcie. Žalobca sa
k spáchanému priestupku sám priznal a opísal okolnosti spáchania daného priestupku. Žalobcu
usvedčovali aj výpovede svedkov, a to K. J. a D. Z..

Podľa názoru najvyššieho súdu žalovaný pri ukladaní sankcie správne aplikoval § 12 ods. 1 zákona č.
372/1990 Zb. a uložil žalobcovi pokutu na spodnej hranici sadzby ustanovenej v § 26 ods. 3 zákona
č. 1/2014 Z.z.

S poukazom na uvedené dospel najvyšší súd k záveru, že rozhodnutie žalovaného a aj rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu sú v súlade so zákonom, a preto podľa § 220 O. s. p. napadnutý
rozsudok krajského súdu zmenil tak, že žalobu zamietol.

O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 a § 224 ods.
1, ods. 2 O. s. p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, keďže žalobca v konaní nemal úspech a
žalovaný nemá na ich náhradu zákonný nárok ani v prípade úspechu.

S poukazom na ustanovenie § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval
odvolací súd v konaní podľa predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok).

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.