Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžso/77/2015 z 22. 2. 2017 Citácia: uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. februára 2017, sp. zn. 7Sžso/77/2015, ECLI:SK:NSSR:2017:2014200517.1 Najvyšší súd | 7Sžso/77/2015 | ECLI:SK:NSSR:2017:2014200517.1 | 2017-02-22 | Uznesenie Oblasť práva: Správne právo – Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov Citované ustanovenia: § 250 ods. 1 OSP, § 221 ods. 2 OSP, § 250ja ods. 3 OSP, § 221 ods. 1 písm. f) OSP, OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2df76268-9e8e-4e81-8ebe-942886dae483 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:2014200517.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Sžso/77/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2014200517
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Reisenauerová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:2014200517.1

Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: J., v zastúpení V4 Legal, s.r.o., so sídlom
Tvrdého 4, Žilina, IČO: 36 858 820, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul.
29 augusta 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 7950-3/2013-BA zo dňa
30. júla 2013, o odvolaní proti rozsudku Krajského súdu v Trnave zo dňa 1. októbra 2015, č. k.
14S/117/2014-130, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 1. októbra 2015, č. k.
14S/117/2014-130 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1.

Krajský súd v Trnave rozsudkom zo dňa 1. októbra 2015, č. k. 14S/117/2014-130 žalobou napadnuté
rozhodnutie žalovanej č. 7950-3/2013-BA zo dňa 30. júla 2013 podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a/, c/,
d/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p“) zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Zároveň
zaviazal žalovanú na náhradu trov konania žalobcovi v sume 340,89 Eur k rukám právneho zástupcu
žalobcu.

Z odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu vyplynulo, že k zrušeniu rozhodnutia žalovanej došlo
z dôvodu neprávneho právneho posúdenia, nedostačujúceho zistenia skutkového stavu a súčasne
pre jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. Podľa názoru krajského súdu v odôvodnení
rozhodnutia žalovanej absentovali podstatné náležitosti vyžadované ust. § 209 ods. 4 zák. č. 461/2003
Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“). Žalovaná svoje rozhodnutie
zhrňujúco odôvodnila iba tým, že výsledkami kontroly vykonanej pred vydaním napadnutého rozhodnutia
nebolo preukázané, že by žalobca na území Slovenskej republiky reálne vykonával činnosť ako
zamestnanec. Do odôvodnenia rozhodnutia žalovanej boli prevzaté závery z vykonanej kontroly
paušálne zahŕňajúce všetkých zamestnancov kontrolovaného zamestnávateľa, ktorý medzičasom
ukončil svoju podnikateľskú činnosť na území SR. Rozhodnutie žalovanej sa týka konkrétnych práv
žalobcu a preto tomu musí, podľa názoru krajského súdu, zodpovedať aj dostatočne určité odôvodnenie.

Krajský súd poukázaním na znenie článku 16 ods. 4 nariadenia Európskeho parlamentu rady (ES) č.
987/2009, podľa ktorého, ak existuje neistota vo veci určenia uplatnených právnych predpisov, určia sa
právne predpisy uplatniteľné na dotknutú osobu vzájomnou dohodou a so zreteľom na čl. 13 základného
nariadenia a príslušné ust. článku 14 vykonávacieho nariadenia, dospel k záveru, že z obsahu takejto
dohody musí byť objektívne preukázateľné, na ktoré subjekty (zamestnancov a zamestnávateľov) sa
vzťahuje. Konštatoval, že za takúto dohodu nemožno považovať list zo dňa 10.12.2013, ktorým žalovaná
akceptovala návrh na uzatvorenie spoločnej dohody medzi žalovanou a poľskou inštitúciou sociálneho
zabezpečenia ZUS, v súlade s čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia v zmysle ktorej je v prípade 1236
osôb určené poľské zákonodarstvo a takto určené má konečnú platnosť, nakoľko z uvedeného listu



nevyplynulo, že či určenie poľského zákonodarstva platí aj pre prípad žalobcu. Považovanie tejto dohody
na základe listu zo dňa 10.12.2013 žalovanou za dohodu ohľadne osoby žalobcu považuje krajský súd
za nesprávne právne posúdenie tejto skutočnosti.

2.

Proti rozhodnutiu krajského súdu podala žalovaná z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. včas
odvolanie v ktorom sa domáhala zmeny napadnutého rozhodnutia tak, že odvolací súd žalobu žalobcu
na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 7950-3/2013-BA zo dňa 30. júla 2013 zamietne.
Žalovaná i naďalej zotrvala na svojom právnom názore a svoje rozhodnutie považuje za vydané na
základe dostatočne zisteného skutkového stavu veci a po zohľadnení všetkých relevantných dôkazov.
Uviedla, že kontroly zamerané na reálny výkon činnosti zamestnancov na území Slovenskej republiky,
ktorí majú bydlisko v Poľskej republike začala Sociálna poisťovňa vykonávať na základe podnetov
poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia Zaklad Ubezpieczeń Spolecznych, Varšava a z dôvodu
pretrvávajúceho trendu narastajúceho počtu poľských zamestnávateľov, ktorí sprostredkovávajú pre
poľské samostatne zárobkovo činné osoby úväzok v iných členských štátoch, pričom v mnohých
prípadoch cieľom tejto činnosti nie je výkon zamestnania na pracovnú zmluvu mimo hraníc Poľskej
republiky, ale vyhýbanie sa plateniu odvodov na sociálne zabezpečenie v Poľskej republike z
podnikateľskej činnosti, ktorú v poľskej republike vykonávajú. Z kontroly reálneho výkonu činnosti
zamestnancov v mieste sídla zamestnávateľa bolo zistené, že na adrese podnikania 906 05 Sobotište
17, je len starý, neobývaný domček, taktiež sa nepodarilo preukázať, že zamestnávateľ prideľoval
zamestnancom prácu počas trvania pracovnoprávneho vzťahu, a že zamestnanci na území Slovenskej
republiky prácu skutočne vykonávali. Okrem toho žalovaná poukázala na skutočnosť, že zamestnávateľ
Adam Bocheński - PROJEK PLUS zanikol dňa 21.09.2011, preto iné kontroly reálneho výkonu činnosti
žalovaná a Národný inšpektorát práce nemohli u zamestnávateľa vykonať.

Poukazovaním na článok 3 ods. 2 nariadenia (ES) č. 987/2009 zo dňa 16.09.2009, ktorým sa stanovuje
postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia
podľa ktorého od osôb na ktoré sa uplatňuje nariadenie (ES) č. 883/2004 sa vyžaduje, aby dotknutým
inštitúciám postúpili informácie, dokumenty alebo podporné doklady, ktoré sú potrebné na posúdenie
ich situácie alebo situácie ich rodín, na určenie alebo zachovanie práv a povinností a na určenie
uplatniteľných právnych predpisov a ich povinností, ktoré z nich vyplývajú dospela k záveru, že
dôkazne bremeno leží nielen na Sociálnej poisťovni, ale aj na žalobcovi a túto povinnosť, ktorá mu z
vykonávacieho nariadenia vyplýva si riadne nesplnil. Na základe kontroly sa nepodarilo preukázať reálny
výkon činnosti zamestnancov zamestnávateľa na území Slovenskej republiky, ani podmienok na určenie
registrovaného sídla alebo miesta podnikania, preto považuje žalovaná výrok napadnutého rozhodnutia
za dostatočne preukázaný a odôvodnený.

Zároveň poukázaním na článok 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia uviedla, že ak existuje neistota
vo veci určenia uplatniteľných právnych predpisov, určia sa predpisy uplatniteľné na dotknutú osobu
vzájomnou dohodou a so zreteľom na čl. 13 základného nariadenia a príslušné ustanovenia článku
14 vykonávacieho nariadenia. Žalovaná zdôraznila, že dohoda medzi poľskou inštitúciou ZUS Varšava
a Sociálnu poisťovňou nemusí mať podľa čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia písomnú formu.
V súlade s článkom 76 (4) základného nariadenia žalovaná vo vzťahu k zamestnávateľovi Adam
Bocheński - PROJEKT PLUS informovala poľskú inštitúciu sociálneho zabezpečenia ZUS Varšava,
listom č. 36968-2/2013-BA, zo dňa 25.07.2013, že v prípade zamestnávateľov, medzi ktorými je uvedený
aj zamestnávateľ Adam Bocheński - PROJEKT PLUS, sa jedná o firmy, ktorých zamestnanci reálne
nevykonávajú činnosť na území Slovenskej republiky. Poľská inštitúcia sociálneho zabezpečenia ZUS
Varšava listom č. 992900/502/32/2013, zo dňa 10.10.2013, tieto skutočnosti akceptovala. Žalovaná mala
za to, že hoci v liste č. 992900/502/32/2013, zo dňa 10.10.2013, nie je uvedené, že určenie poľského
zákonodarstva platí aj pre prípad žalobcu. Poľské zákonodarstvo sa vzťahuje na každého zamestnanca
zamestnávateľa Adam Bocheński - PROJEKT PLUS v čase, za ktorý bola vykonaná kontrola Sociálnou
poisťovňou, pretože z listu vyplýva, že zamestnanci Adam Bocheński - PROJEKT PLUS nepodliehajú
slovenskej legislatíve.

Záverom žalovaná namietala aj výšku trov konania, ktorá sa jej zdala vzhľadom na dané konanie príliš
vysoká a neadekvátna.



3.

Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovanej zo dňa 03.12.2015 uviedol, že odvolanie neobsahuje
žiadne nové skutočnosti, s ktorými by sa krajský súd už nevysporiadal v odôvodnení rozsudku, preto
odvolanie považuje za nedôvodné, na základe čoho navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie Krajského
súdu v Trnave sp. zn. 14S/117/2014 potvrdil a zaviazal žalovanú k náhrade trov odvolacieho konania.

4.

Podľa § 492 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok účinný od 01.07.2016 konania
podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny
súdny poriadok - ďalej len „S.s.p.“, § 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského súdu a konanie
mu predchádzajúce bez nariadenia pojednávania v súlade s § 492 ods. 2 S.s.p. a s § 250ja ods. 2 O.s.p.
a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie alebo zmenu.

Prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 22.08.2011, číslo: 22904-1/2011-se Sociálna poisťovňa, pobočka
Senica rozhodla, že pánovi J. nevznikla účasť na nemocenskom poistení, dôchodkovom poistení
a poistení v nezamestnanosti dňom 01.09.2010. Žalovaná rozhodnutím zo dňa 30.07.2013, číslo:
7950-3/2013-BA odvolanie žalobcu zamietla a prvostupňové rozhodnutie potvrdila.

Zamestnávateľom žalobcu bol od 01.09.2010 do 31.01.2011 Adam Bocheński - PROJEKT PLUS, IČO:
45 681 848, so sídlom 906 05 Sobotište 17, a teda zamestnávateľom bola fyzická osoba (J.). Tento
zamestnávateľ prihlásil žalobcu do poistenia odo dňa 01.09.2010 ako svojho zamestnanca.

Podľa § 250 ods. 1 O.s.p., účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný. Súd aj bez návrhu uznesením
priberie do konania účastníka správneho konania, ktorého práva a povinnosti by mohli byť zrušením
správneho rozhodnutia dotknuté.

J. bol účastníkom správneho konania v súlade s § 173 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. ako fyzická
osoba, o ktorej právach alebo povinnostiach ustanovených týmto zákonom sa má konať, alebo ktorej
práva alebo povinnosti ustanovené týmto zákonom môžu byť rozhodnutím správnych orgánov priamo
dotknuté, a to najmä vo vzťahu k jeho prípadným odvodovým povinnostiam na sociálne poistenie
podľa § 141 ods. 1 a § 144 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., resp. právu na vrátenie poistného
zaplateného bez právneho dôvodu podľa § 145 ods. 1 tohto zákona a preto bolo potrebné aj v konaní
pred správnym súdom konať aj s touto osobou ako účastníkom správneho konania, ktorého práva a
povinnosti by mohli byť zrušením správneho rozhodnutia dotknuté (§ 250 ods. 1 veta druhá O.s.p.).
Na uvedenej skutočnosti nič nemení ani fakt, že k 21.09.2011 ukončil svoju podnikateľskú činnosť,
nakoľko zánikom živnostenského oprávnenia nedochádza k zániku povinností fyzickej osoby, ktoré jej
vznikli počas prevádzkovania živnosti, vrátane povinností, ktoré takej fyzickej osobe vznikli v spojení so
zamestnávaním zamestnancov podľa pracovnej zmluvy. Nedochádza preto ani k zániku zodpovedností,
ktoré takej fyzickej osobe ako zamestnávateľovi vznikli podľa predpisov sociálneho poistenia.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie
podľa § 492 ods. 2 S.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. a v spojení s § 221 ods. 1 písm.
f/ a ods. 2 a § 246c ods. 1 O.s.p.

V ďalšom konaní krajský súd priberie do konania J. Q., vec znovu prejedná a rozhodne. V novom
rozhodnutí vo veci znovu rozhodne aj o náhrade trov konania, vrátane trov konania odvolacieho. Bude
pritom potrebné prihliadnuť aj na zmeny procesných noriem od 1. júla 2016 v súvislosti s nadobudnutím
účinnosti Správneho súdneho poriadku s prihliadnutím na vyššie uvedenú skutočnosť.



Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.
mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.