{"guid": "6c09a1dc-0885-451d-9624-2d2992d40c3b:16c4bff1-c41e-46b4-9eec-0bc9867daaa0", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1309205452.2", "spisova_znacka": "2Obdo/66/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/66/2016 z 12. 10. 2017", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 12. októbra 2017, sp. zn. 2Obdo/66/2016, ECLI:SK:NSSR:2017:1309205452.2", "identifikacne_cislo": "1309205452", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Beáta Miničová", "sudca_id": 470, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-beata-minicova-470", "datum_vydania": "2017-10-12", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Obchodné záväzkové vzťahy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "nazov": "§ 237 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-237"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-238.odsek-3", "nazov": "§ 238 ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-238.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-238"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-2.pismeno-c", "nazov": "§ 241 ods. 2 písm. c) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-2.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-241"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-132", "nazov": "§ 132 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-132", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-132"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-157.odsek-3", "nazov": "§ 157 ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-157.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-157"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "nazov": "§ 449 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "nazov": "§ 450 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-450"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-237", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-238", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-241", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-132", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-157", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-450"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/16c4bff1-c41e-46b4-9eec-0bc9867daaa0", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1309205452.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1309205452.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1309205452.2/text", "citacie_n": 4, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Obdo/66/2016\n1309205452\n12. 10. 2017\nJUDr. Beáta Miničová\nECLI:SK:NSSR:2017:1309205452.2\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: C+K Consulting, spol. s r.o., Rybničná 40, Bratislava,\nIČO 36 795 216, zastúpeného JUDr. Líviou Krnčokovou, advokátkou, 29. augusta č. 5, 811 08 Bratislava,\nproti žalovanému: Dušan Jendek, Legionárska 21, Bratislava, IČO 37 152 530, zastúpenému NOVÁK &\nPARTNERS, s.r.o., Ružinovská 42, Bratislava, o zaplatenie 12.071,56 Eur s príslušenstvom, vedenom\nna Okresnom súde Bratislava III, pod sp. zn. 23Cb/36/2010, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského\nsúdu v Bratislave zo dňa 23. marca 2016, č. k. 3Cob/196/2015-712, takto\nrozhodol:\nRozsudok Krajského súdu Bratislave zo dňa 23. marca 2016, č. k. 3Cob/196/2015-712\nš u j e a v e c mu v r a c i a na ďalšie konanie.\n\nzru\n\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací, napadnutým rozsudkom zo dňa 23. marca 2014, č.\nk. 3Cob/196/2015-712, rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť\nžalovanému náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania vo výške 707,28 Eur.\n2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že Okresný súd Bratislava III, ako súd prvej inštancie, rozsudkom z\n09. mája 2011 č. k. 23Cb/36/2010-426 žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému\ntrovy konania v rozsahu 100 %, ktorých výška bude vyčíslená samostatným uznesením po právoplatnosti\ntohto rozsudku.\n3. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol\nobchodno-záväzkový vzťah na základe uzavretej zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 03. júla 2007. Dňa\n23. januára 2009 požiadal žalovaný o ukončenie zmluvy o sprostredkovaní, ktorú žalobca písomne\nakceptoval ku dňu 03. februára 2009. Z výpovede rôznych svedkov mal súd prvej inštancie za\npreukázané, že pred uzavretím zmluvy o sprostredkovaní, (do mája roku 2007) žalovaný spolu s E.\nF. L. a A. Y. pracovali pre spoločnosť CAPITOL a.s., ktorá s nimi v tomto čase rozviazala zmluvný\nvzťah. Následne E. F. L. zvolal prostredníctvom vedúcich obchodných zástupcov sprostredkovateľov\nfungujúcich ešte v spoločnosti CAPITOL a.s. verejné zhromaždenie, ktoré sa konalo dňa 20. júna 2007\nv Banskej Bystrici a na ktorom bol zúčastneným sprostredkovateľom odprezentovaný podnikateľský\nzámer spoločnosti žalobcu, ktorá v tom čase neexistovala, pretože bola zapísaná do obchodného\nregistra až dňa 22. júna 2007, ale už bola založená spoločenskou zmluvou zo dňa 14. júna 2007.\n4. Žalovaný podľa zmluvy o sprostredkovaní uzavretej medzi ním a žalobcom dňa 03. júla 2007 vyvíjal\npre žalobcu činnosť smerujúcu k uzavretiu poistných zmlúv alebo iných jeho finančných produktov, za čo\nsa žalobca zaviazal žalovanému zaplatiť províziu dojednanú vo Všeobecných zmluvných podmienkach\npre poradcov. V tejto zmluve nebola žiadna zmienka o prípadných zálohách alebo preddavkoch na\nprovízie v prospech žalovaného. Za nespornú v konaní súd prvej inštancie považoval skutočnosť, že\nžalovaný obdŕžal z účtu žalobcu bezhotovostnú platbu dňa 31. júla 2007 a dňa 31. augusta 2007,\ncelkovo vo výške 5.456,14 Eur, pričom výška týchto platieb bola odvodzovaná od priemernej provízie\n\ndosahovanej jednotlivými sprostredkovateľmi spoločnosti CAPITOL a.s. v mesiacoch február, marec,\napríl a máj 2007. Spornou otázkou bolo, či boli tieto platby dohodnuté ako zálohy, ktoré treba vrátiť alebo\nnevratné príspevky slúžiace na motiváciu jednotlivých sprostredkovateľov k prestupu do spoločnosti\nžalobcu. Súd prvej inštancie pri vyhodnocovaní tejto otázky nemal k dispozícii žiadny písomný doklad o\ntomto druhu platieb, a preto sa pri dokazovaní zameral na svedecké výpovede tých, ktorí sa zúčastnili\nverejného zhromaždenia v Banskej Bystrici. Z výpovedí svedkov Y., M. X., Š. R., Z. W., Ľ. M., A.. Z. W.,\nA.. J. V., J. F., V. Z., M. P. a J. F. vyplynulo, že na informačnom stretnutí v Banskej Bystrici dňa 20. júna\n2007 odznel z úst p. Brejchu prísľub, že spoločnosť žalobcu jednotlivým sprostredkovateľom vyplatí dve\nprovízie, z ktorých jedna bude vratná za splnenia predpokladu, že spoločnosť CAPITOL a.s. vyplatí ich\nprovízie. Za osobitne hodnotné výpovede považoval súd prvej inštancie výpovede svedkov J. Kováča a\nM. Čecha, ktorí napriek tomu, že vrátili obe platby vypovedali zhodne ako žalovaný, že jedna z platieb\nmala byť vratnou jedine za splnenia uvedeného predpokladu vyplatenia provízie spoločnosťou CAPITOL\na.s. Súd prvej inštancie vyhodnotil ako nevierohodné účtové doklady žalobcu, z ktorých vyplývalo, že\nsumy poskytnuté žalovanému boli zaúčtované ako zálohy, nakoľko ako zálohy boli zaúčtované aj platby\nžalobcu za činnosť svedka Brejchu.\n5. Keďže v konaní nebolo preukázané naplnenie predpokladu pre vrátenie platby, nakoľko spoločnosť\nCAPITOL a.s. nevyplatila sprostredkovateľom ich provízie, považoval súd prvej inštancie túto spornú\nplatbu za nevratnú. Podporne pritom použil mesačné vyúčtovania, ktoré žalobca pravidelne žalovanému\nzasielal a v ktorých nebola pri položke „dlh\" uvedená žiadna suma, čo predpokladá vyrovnané účty medzi\nžalobcom a žalovaným a nie zúčtovanie návratných prostriedkov. O nenávratnom charaktere žalovanej\nsumy presvedči] súd aj fakt, že v bode IV. žiadosti žalovaného o ukončenie zmluvy o obchodnom\nzastúpení, ktorú žalovaný žalobcovi zaslal na žalobcom vyhotovenom tlačive sa nenachádzala ani\nzmienka o dlhu žalovaného voči žalobcovi a aj napriek tomu žalobca toto odstúpenie od zmluvy prevzal\na s takto vyplneným tlačivom vyjadril svoj súhlas. Z uvedeného preto súd prvej inštancie vyvodil záver,\nže žalovaný neporušil dojednanie medzi ním a žalobcom, keď platby, ktoré obdržal žalobcovi nevrátil, a\nže žalobca žalovaný nárok nijakým spôsobom nepreukázal.\n6. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací, v novom konaní vo veci, po jej zrušení a vrátení dovolacím\nsúdom, napadnutým rozsudkom rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Odvolací súd sa v zmysle ust.\n§ 219 ods. 2 O. s. p. v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdom prvej inštancie a\nna doplnenie uviedol, že žalobca zaťažený dôkazným bremenom, nepreukázal opodstatnenosť svojej\npohľadávky voči žalovanému, a to z toho dôvodu, že síce preukázal poskytnutie peňažných prostriedkov\nžalovanému, no nepreukázal ich vratný charakter. Žalobca síce tvrdil, že peniaze, ktoré žalovanému\nvyplatil, boli vratné a slúžili ako určitý započítateľný preddavok na províziu sprostredkovateľa, no toto\nsvoje tvrdenie nepodložil žiadnym relevantným dôkazom.\n7. Odvolací súd preto zhodne so súdom prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k\nzáveru, že medzi žalobcom a žalovaným vznikla určitá dohoda o vyplatení peňažných prostriedkov, ktoré\nmali mať kompenzačný charakter za to, že žalovaný so žalobcom uzavrie zmluvu o sprostredkovaní a\nbude pre neho vykonávať sprostredkovateľskú činnosť. O tejto dohode alebo tiež inominátnom kontrakte\nsvedčia výpovede viacerých svedkov, a to tých, čo majú záujem na výsledku konania, ale aj tých, čo\ntakýto záujem nemajú. Odvolací súd poukázal na výsluch svedkov Y.a a L. ktorí obaja prezentovali vízie\nvtedy novovznikajúcej spoločnosti žalobcu a zhodne uviedli (p. Y. na pojednávaní na Okresnom súde\nv Galante, vedenom pod sp. zn. 24Cb/175/2009 dňa 20.7.2010 a p. L. na pojednávaní pred Okresným\nsúdom Bratislava III v tejto veci dňa 29.11.2010), že o vratnosti zálohových platieb na stretnutí v Banskej\nBystrici nebola reč, avšak vedúci spolupracovníci vedeli, že v prípade, ak žalobca dosiahne určitú\nprodukciu, môže prísť k vyplácaniu mimoriadnych provízií, na ktoré môžu byť zálohy započítané, a že k\nvýplate týchto mimoriadnych provízií nikdy nedošlo, teda logicky zálohy nemohli byť ani započítané. Ak\nteda na stretnutí v Banskej Bystrici odznel určitý prísľub, na základe ktorého žalobca skutočne vyplatil\npeniaze tým zúčastneným, ktorí s ním uzavreli zmluvu o sprostredkovaní, je konštatovanie súdu prvej\ninštancie o uzavretí inominátnej zmluvy konkludentným spôsobom správne. Argumentácia žalobcu, že\np. L. nebol oprávnený dať takýto prísľub ešte pred vznikom spoločnosti pritom neobstojí, lebo sám\nžalobca vyplatil tieto prostriedky a až týmto jeho úkonom bol inominátny kontrakt uzavretý. Ak by\nteda žalobca považoval prísľub za neplatný, k vyplateniu peňazí nikdy nemalo dôjsť. Žalovaný pritom\nnemusel reflektovať na fakt, že týmto úkonom sa uzavrela inominátna zmluva. Ak by i k uzavretiu\ninominátnej zmluvy nedošlo, možno poskytnutie finančných prostriedkov považovať i za „náborový\nbonus“, nakoľko žalobca evidentne tieto prostriedky poskytol s cieľom presvedčiť žalovaného (a ďalších)\n\nna uzavretie zmluvy o sprostredkovaní. K otázke návratnosti prostriedkov ešte odvolací súd dodal, že\ntak ako žalobca nepreukázal naplnenie podmienok pre zúčtovanie platieb na vyplatenú mimoriadnu\nprovíziu, tak rovnako nepreukázal naplnenie návratnosti príspevkov za mesiace júl a august 2007,\nkedy viacerí aj žalobcom nespochybnení svedkovia potvrdili, že tieto mali byť vrátené jedine v prípade\nvyplatenia provízií spoločnosťou Capitol a.s. K námietke žalobcu ohľadom predložených „početných\nvyúčtovaní“ preukazujúcich návratnosť zálohových platieb odvolací súd uviedol, že tieto pôsobia\nzmätočne, nakoľko ako súd prvého stupňa správne uviedol, boli do nich zahrnuté aj sumy vyplatené\nžalobcovi za činnosť p. L.. Rovnako tiež námietka žalobcu ohľadom uznania dlhu žalovaným čiastočným\nsplatením poskytnutých záloh neobstojí, nakoľko k tomuto započítaniu vôbec nemalo dôjsť, nešlo teda o\nčinnosť žalovaného, ale o jednostranné započítanie „zálohy“ na odmenu za sprostredkovateľskú činnosť\nžalovaného. E. F. L. vo svojej výpovedi tiež uviedol, že so žalovaným uzavrel individuálnu dohodu o\nposkytnutí dorovnávacieho príspevku, návratných individuálnych preddavkov do 80.000 Sk mesačne,\nkedy sa zaviazal tieto prostriedky poskytovať žalobcovi na dorovnanie jeho nákladov v roku 2007, pričom\nžalovaný splatil z tohto plnenia 10.000 Sk, toto plnenie žalovaného však rovnako nemožno považovať\nza uznanie dlhu, nakoľko v konaní žalobca nepreukázal spôsobom vylučujúcim pochybnosť, že týmto\nplnením žalovaný uznal svoj dlh za zvyšnú časť žalovanej istiny v zmysle § 403 ods. 3 Obchodného\nzákonníka. Z tejto výpovede tiež vyplýva, že medzi účastníkmi vznikla aj iná dohoda ako zmluva o\nsprostredkovaní zo dňa 03. júla 2007. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené mal zato, že žalobca\nv konaní neuniesol dôkazné bremeno.\n8. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie, ktorým navrhol, aby dovolací súd\nrozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie a uplatnil si náhradu\ntrov dovolacieho konania. Žalobca podal dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu s poukazom na ust.\n§ 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p., ako aj z dôvodu uvedeného v ust. § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.\n9. Dovolanie odôvodnil rovnako, ako dovolanie podané dňa 28. decembra 2012, o ktorom už dovolací\nsúd rozhodol. Tvrdil, že žalobcovi sa postupom odvolacieho súdu odňala možnosť konať pred súdom,\na to tým, že v rozsudku odvolacieho súdu sa nachádzajú nepravdivé argumenty. Odvolací súd sa v\nodôvodnení rozsudku nevysporiadal s námietkami žalobcu, ktoré sú pre posúdenie veci rozhodujúce,\nčo má za následok nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia. Namietal, že odvolací súd sa v celom\nrozsudku stotožnil s argumentáciou súdu prvej inštancie, že k uzavretiu nepomenovanej zmluvy\ndošlo až po vzniku spoločnosti žalobcu, a to až momentom vyplatenia predmetných súm, avšak\nnepomenovaná, resp. inominátna dohoda predpokladaná súdom prvej inštancie a rovnako aj odvolacím\nsúdom nespĺňa základné podmienky platného právneho úkonu. V prípade, ak sa za rokovanie o\nuzatvorení nepomenovanej zmluvy malo považovať stretnutie v Banskej Bystrici, bolo povinnosťou\nsúdov vysporiadať sa s ust. § 64 Obchodného zákonníka.\n10. Podľa dovolateľa súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd nevenovali dostatočnú pozornosť tvrdeniam\núčastníkov konania, že medzi nimi nedošlo k osobnému rokovaniu o uzatvorení nepomenovanej zmluvy.\nŽalovaný uviedol, že nikdy so žalobcom neuzavrel inú zmluvu ako zmluvu o sprostredkovaní. Napriek\njasne prejavenej vôli a zrozumiteľnému vyjadreniu žalovaného súd pretransformoval vôľu účastníkov\nkonania do konštatovania o konkludentnom uzavretí ďalšej zmluvy. Takéto odôvodnenie rozhodnutia\nsúdu podľa dovolateľa nemožno považovať za správne a už vôbec nie za spravodlivé, najmä však nie je\npresvedčivé, a tým pôsobí celé rozhodnutie ako zmätočné, nezrozumiteľné, a preto nepreskúmateľné.\n11. Dovolateľ poukázal, že súdy sa tiež nevysporiadali s tým, že žalované peňažné prostriedky boli\nžalovanému vyplatené ako záloha. Uviedol, že súdy odôvodnenie rozsudku opierajú v značnej miere\no svoje hypotézy, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a v podstatnej miere je rozsudok\nodôvodnený domnienkami, špekuláciami a nepodloženými predpokladmi prihliadnuc na výpovede\nneobjektívnych svedkov. Podľa názoru dovolateľa súdy dospeli na základe vykonaných dôkazov k\nnesprávnym skutkovým zisteniam a skutkové zistenie, ktoré je podkladom pre rozhodnutie je vadné,\nnakoľko z vykonaných dôkazov nevyplynulo. Jedná sa o skutkové zistenie súdu, ktoré nemá oporu vo\nvykonanom dokazovaní a nie je v súlade s § 132 O. s. p. Dovolateľ mal za to, že zo strany súdov došlo\nk pochybeniu pri hodnotení vykonaných dôkazov.\n12. Súd prvej inštancie a rovnako odvolací súd nesprávne vyhodnotili vykonané svedecké výpovede,\nktoré označil ako do značnej miery chaotické. Dovolateľ vyslovil presvedčenie, že súdy jednoznačne\npochybili, ak za rozhodujúcu označili konkludentnú zmluvu a odvolací súd aplikoval inštitút poctivého\n\nobchodného styku, hoci v tomto prípade jeho použitie nie je správne a ani možné. Poukázal tiež, že v\npriebehu súdneho konania boli súdu prvej inštancie žalobcom predložené početné účtovné doklady, z\nktorých jednoznačne vyplývalo, že poskytnuté peňažné prostriedky jednotlivým sprostredkovateľom boli\nvyplácané a účtované ako záloha. V súvislosti s námietkou žalobcu ohľadne predložených vyúčtovaní\nsa odvolací súd len obmedzil na skonštatovanie, že pôsobia zmätočne, nakoľko boli do nich zahrnuté\naj sumy vyplatené žalobcovi za činnosť p. Brejchu. Toto tvrdenie odvolací súd ničím nepodložil a samo\no sebe tak pôsobí zmätočne.\n13. Dovolateľ ďalej uviedol, že ani v čase, keď žiadosť o ukončenie zmluvy o obchodnom zastúpení\nadresoval žalovaný žalobcovi, žalobca pohľadávku voči žalovanému neevidoval. Súd prvej inštancie a\nrovnako odvolací súd opomenuli skutočnosť, že v zmysle všeobecných zmluvných podmienok, ktoré boli\nsúčasťou zmluvy o sprostredkovaní sa vykonávalo vyúčtovanie sprostredkovateľskej činnosti poradcov\npo uplynutí 6 týždňov po produkčnom mesiaci. Súd prvej inštancie a rovnako odvolací súd sa nezaoberal\nskutočnosťou, že v mesiaci júl a august 2007 obdržali od žalobcu preddavky na províziu rovnako ako\nžalovaný, aj iní sprostredkovatelia, pričom svoj dlh voči žalobcovi dobrovoľne vrátili, alebo ho splácajú\nalebo uzatvorili zmier, alebo boli v súdnom spore neúspešný. Dovolateľ pripojil k odvolaniu rozhodnutia\niných súdov v jeho prospech, v identických veciach a namietal, že konaním súdu došlo k porušeniu\nprincípu predvídateľnosti súdnych rozhodnutí, a teda došlo k porušeniu žalobcovho práva na súdnu\nochranu, ako aj k porušeniu princípu právnej istoty garantovaným čl. 46 Ústavy SR, ako aj k porušeniu\npráva na spravodlivý súdny proces obsiahnutý v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a\nzákladných slobôd.\n14. Odvolací súd napriek tomu, že hlavným dôvodom podania odvolania žalobcu proti rozsudku súdu\nprvej inštancie bola jeho nepresvedčivosť, nedostatok odôvodnenia, ako aj to, že súd prvej inštancie vec\nnesprávne posúdil, a to tým, že neaplikoval na danú vec správny právny predpis a nedostatočne zistil\nskutkový stav, iba inými slovami zreprodukoval rozsudok prvej inštancie a uviedol, že sa v celom rozsahu\nstotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Takýto postup odvolacieho súdu\nv danom prípade nielenže neviedol k odstráneniu vád konania, ktoré žalobca namietal vo svojom\nodvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie, ale spôsobil to, že aj druhostupňové konanie je poznačené\nrovnakými vadami.\n15. Žalovaný vo svojom vyjadrení navrhol, aby dovolací súd dovolanie žalobcu ako nedôvodné zamietol\na uplatnil si trovy dovolacieho konania. Žalovaný sa s rozsudkom odvolacieho súdu v plnom rozsahu\nstotožnil a považuje ho za vecne správny, dostatočne odôvodnený. Súdy oboch stupňov sa jednoznačne\nvysporiadali so všetkými námietkami žalobcu, dokonca aj irelevantnými pre posúdenie veci. Žalobcovi\npreto nemohla byť žiadnym spôsobom odňatá možnosť konať pred súdom, v dôsledku čoho nie je\nsplnená podmienka prípustnosti dovolania podaného žalobcom uvedená v § 237 písm. f) O. s. p.\na ani žiadne iné ustanovenie O. s. p. prípustnosť dovolania nezakladá. Poukázal na skutočnosť, že\nžalobca nesplnil podmienku právneho zastúpenia v dovolacom konaní. Vo vyjadrení, ďalej poukázal na\nnepresnosti v dovolaní zo strany žalobcu.\n16. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“) ako súd dovolací\n[§ 35 zákona č.\n160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“)], po zistení, že dovolanie podal včas žalobca\nzastúpený v súlade s § 429 ods. 1 C. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 C. s. p.)\npreskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné.\n17. Vzhľadom k tomu, že dovolanie bolo podané pred 01.07.2016, t. j. za účinnosti zákona č. 99/1963\nZb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len O. s. p.), dovolací súd postupoval\nv zmysle ustanovenia § 470 ods. 2 C. s. p. (na základe ktorého právne účinky úkonov, ktoré nastali\nv konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované), a prípustnosť\ndovolania posudzoval v zmysle § 236, § 237a § 238 O. s. p.\n18. Podľa § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu,\npokiaľ to zákon pripúšťa.\n19. Podľa § 238 ods. 1 O. s. p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol\nzmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O. s. p. je dovolanie\n\nprípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu\nvysloveného v tejto veci.\n20. Podľa § 238 ods. 3 O. s. p. je dovolanie prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu\nrozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože\nide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu\nprvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa §\n153 ods. 3 a 4.\n21. V danom prípade dovolaním žalobcu nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu, ale\ntaký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, že dovolanie\nproti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej veci už rozhodoval, ale vo svojom zrušujúcom\nrozhodnutí nezaujal stanovisko k právnemu posúdeniu veci, preto najvyšší súd dospel k záveru, že\ndovolanie nie je podľa ust. § 238 ods. 2 O. s. p. prípustné.\n22. Dovolací súd sa neobmedzil iba na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti\nrozsudku podľa § 238 O. s. p., ale sa zaoberal aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné i\npodľa § 237 ods. 1. písm. a/ až g/ O. s. p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti\nkaždému rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané,\nje postihnuté niektorou z uvedených procesných vád (ide o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti\núčastníka konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne\nrozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona\nbol potrebný, odňatia možnosti účastníka konať pred súdom a rozhodovanie vylúčeným sudcom alebo\nsúdom nesprávne obsadeným, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát).\n23. Žalobca procesné vady konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. a/ až e/, g/ O. s. p. netvrdil a existencia\ntýchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo.\n24. S prihliadnutím na obsah dovolania sa Najvyšší súd Slovenskej republiky zameral, či žalobcovi bola\npostupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle dovolacieho dôvodu podľa ustanovenia\n§ 237 ods.1 f/ O. s. p.\n25. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na\ninom orgáne Slovenskej republiky.\n26. Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť\nbola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\nzákonom.\n27. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v\nuplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie\nsúdov a iných orgánov Slovenskej republiky.\n28. Ústavný súd Slovenskej republiky sa v súlade s ustálenou judikatúrou ESĽP opakovane vyjadril\nk povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie (viď napr. nález III. ÚS 119/03-30). Vyslovil,\nže súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také\nodôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a\nskutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou\nproti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03).\n29. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, ako aj odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu musia\nmať náležitosti uvedené v ustanovení § 157 ods. 3 O. s. p. (§ 211 O. s. p.). Musia obsahovať výklad\nopodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozsudku. Súdy sa v odôvodnení svojho\nrozhodnutia musia vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a ich myšlienkový postup musí\nbyť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným\ndokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijali. Účelom odôvodnenia rozsudku je\npredovšetkým preukázať správnosť rozsudku. Odôvodnenie musí byť súčasne i prostriedkom kontroly\n\nsprávnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí v konaní o riadnom alebo mimoriadnom opravnom\nprostriedku, t. j. musí byť preskúmateľné.\n30. Z obsahu spisu vyplýva, že dovolací súd v skoršom, zrušujúcom rozhodnutí uviedol, že odvolací súd\nsa v odôvodnení svojho rozsudku žiadnym spôsobom nevysporiadal s námietkou žalobcu uvedenou\nv odvolaní ohľadne neplatnosti nepomenovanej zmluvy a tiež nereagoval na žalobcom predložené\nrozhodnutia v obdobných veciach z pohľadu zachovania princípu právnej istoty.\n31. Dovolací súd poukazuje, že už mnohokrát ústavný súd judikoval, že k imanentným znakom právneho\nštátu patrí neodmysliteľne aj princíp právnej istoty (napr. PL. ÚS 36/95), ktorého súčasťou je tiež\npožiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala\nrovnaká odpoveď (napr. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99). Diametrálne odlišná rozhodovacia\nčinnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie,\npokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (m. m. PL. ÚS 21/00, PL.\nÚS 6/04, III. ÚS 328/05).\n32. Dovolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci bolo potrebné posúdiť, či strany sporu uzatvorili\nplatnú nepomenovanému zmluvu, z ktorého dôvodu by mal žalovaný právo na peňažné plnenie, alebo\nči žalobca poskytol plnenie bez právneho dôvodu, čím sa žalovaný bezdôvodne obohatil. Odvolací\nsúd sa v napadnutom rozsudku stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že účastníci uzatvorili platnú\nnepomenovanú zmluvu. V napadnutom rozsudku sa odvolací súd neriadil úpravou dovolacieho súdu,\nopätovne nevysvetlil odchýlenie sa od rozhodnutí, ktoré boli dovtedy vydané v skutkovo a právne\nidentických kauzách, ktoré žalobca priložil k odvolaniu. Odôvodnenie odvolacieho súdu v tejto časti\nneobsahuje ani žiadne argumenty, prečo sa uvedenými rozhodnutiami nezaoberal. Takýto postup a\nnedostatok odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je potrebné považovať za podstatný a závažného\nvýznamu, majúci za následok porušenie základného práva žalobcu na súdnu ochranu, ako aj jeho práva\nna spravodlivé súdne konanie.\n33. Na základe uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že v dôsledku procesného postupu\nodvolacieho súdu tak došlo k porušeniu práv žalobcu na spravodlivý proces (§ 420 písm. f/ C. s. p.).\n34. Najvyšší súd Slovenskej republiky, preto dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a\nvec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 449 ods. 1, § 450 C. s. p. )\n35. V novom rozhodnutí rozhodne odvolací súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho\nkonania (§ 453 ods. 3 C. s. p.).\n36. Odvolací súd je právnym názorom dovolacieho súdu viazaný (§ 455 C. s. p.).\n37. Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom\nhlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:386472fd-0d36-4ed1-82e1-ccfd6ad16085", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 328/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 328/05 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1149, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:386472fd-0d36-4ed1-82e1-ccfd6ad16085"}, {"guid": "ussr:5c488fc7-129c-49c3-8cbc-8c8b8f67169c", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 6/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 6/04 z 19. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-19", "citacie_n": 1047, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c488fc7-129c-49c3-8cbc-8c8b8f67169c"}, {"guid": "ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 119/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 119/03 z 16. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-16", "citacie_n": 3589, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:62fed15e-44dc-44e7-b7d8-7b76b9e39e57", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.21.2000.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 21/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 21/00 z 15. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-15", "citacie_n": 1359, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.21.2000.1"}, {"guid": "ussr:516ef6bd-ef7c-42ac-936a-fc1f813ee427", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.80.1999.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 80/99", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 80/99 z 18. 8. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-08-18", "citacie_n": 1187, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.80.1999.1"}, {"guid": "ussr:78c3c2c8-5b23-4e3b-8b09-7770961882ff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.36.1995.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 36/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 36/95 z 3. 4. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-04-03", "citacie_n": 849, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.36.1995.1"}, {"guid": "ussr:1d9f7480-257d-4edd-9f1f-79c6e292bfff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.16.1995.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 16/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/95 z 24. 5. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-05-24", "citacie_n": 2672, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.16.1995.1"}, {"guid": "ussr:3f982ccb-cb68-4e9b-bffe-f3fd20913c11", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.87.1993.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 87/93", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 87/93 z 23. 9. 1993", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1993-09-23", "citacie_n": 1236, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.87.1993.1"}, {"guid": "29fdd6dc-0f37-4380-8335-25c88b706028:98293a47-9eb9-4735-b47d-c460fe283f84", "ecli": null, "spisova_znacka": "24Cb/175/2009", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Galanta sp. zn. 24Cb/175/2009 z 20. 7. 2010", "sud": "Okresný súd Galanta", "datum_vydania": "2010-07-20", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/29fdd6dc-0f37-4380-8335-25c88b706028:98293a47-9eb9-4735-b47d-c460fe283f84"}], "citovane_v": [{"guid": "6c09a1dc-0885-451d-9624-2d2992d40c3b:18d58c41-3f96-4c19-a8fe-ae01ecb8d9a3", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1309205452.2", "spisova_znacka": "2Obdo/66/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/66/2016 z 11. 10. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-10-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1309205452.2"}, {"guid": "6c09a1dc-0885-451d-9624-2d2992d40c3b:2071a719-a6db-49cc-8412-c94f34deea9e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1309205452.2", "spisova_znacka": "2Obdo/66/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/66/2016 z 11. 10. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-10-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1309205452.2"}, {"guid": "6c09a1dc-0885-451d-9624-2d2992d40c3b:41f1b8fe-3172-4c91-b6e8-2b1d9bad095e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1309205452.2", "spisova_znacka": "2Obdo/66/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/66/2016 z 11. 10. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-10-11", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1309205452.2"}, {"guid": "6c09a1dc-0885-451d-9624-2d2992d40c3b:a321a450-2d8b-4614-ab7f-185c119fab14", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1309205452.2", "spisova_znacka": "2Obdo/66/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/66/2016 z 11. 10. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-10-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1309205452.2"}]}