{"guid": "192f9387-c31a-48c1-897b-fe0f72c536e4:855450e3-3b2c-40ff-83e7-928fb1962163", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1110249064.1", "spisova_znacka": "3Cdo/1303/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/1303/2015 z 24. 4. 2017", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. apríla 2017, sp. zn. 3Cdo/1303/2015, ECLI:SK:NSSR:2017:1110249064.1", "identifikacne_cislo": "1110249064", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Elena Siebenstichová", "sudca_id": 337, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-elena-siebenstichova-337", "datum_vydania": "2017-04-24", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-470", "nazov": "§ 470 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-470", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-470"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 237 ods. 1 písm. d) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-237"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 237 ods. 1 písm. f) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-237"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-470", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-237"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/855450e3-3b2c-40ff-83e7-928fb1962163", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1110249064.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1110249064.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1110249064.1/text", "citacie_n": 9, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Cdo/1303/2015\n1110249064\n24. 04. 2017\nJUDr. Elena Siebenstichová\nECLI:SK:NSSR:2017:1110249064.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ Združenia na ochranu občana spotrebiteľa\nHOOS, so sídlom v Prešove, Nám. legionárov č. 5, IČO: 42 176 778,\n2/ W. H., bývajúceho v T., zastúpených JUDr. Romanom Juríkom, advokátom so sídlom v Nových\nZámkoch, Jazerná č. 19, proti žalovanej POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č.\n25, IČO: 35 807 598, zastúpenej WERNER & Co. s.r.o., so sídlom v Bratislave, Stromová č. 54/A, o\nochranu kolektívnych práv spotrebiteľov, vedenej na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 20 C 32/2011,\no dovolaní žalovanej proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 25. marca 2015 sp. zn. 24 Co 419/2014,\ntakto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a .\nŽalobcovia majú nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Žalobou zo 17. marca 2010 sa žalobcovia domáhali uloženia povinnosti žalovanej ako dodávateľke\nzdržať sa pri poskytovaní peňažných prostriedkov spotrebiteľom za odplatu dojednávania a uplatňovania\nviacerých (neprijateľných) zmluvných podmienok. Návrhom zo 16. mája 2012 sa žalovaná domáhala\nzastavenia konania vo vzťahu k žalobcovi 2/ z dôvodu, že prejednaniu žaloby bráni prekážka rozsúdenej\nveci (§ 159 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len „O.s.p.“). Konaniu totiž predchádzalo\nrozhodcovské konanie, ktorého účastníkmi boli žalobca 2/ a žalovaná v opačnom procesnom postavení a\nnárok žalovanej (vtedajšej žalobkyne) vychádzal z tej istej zmluvy o úvere, teda z rovnakého skutkového\nzákladu. O veci bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu z 10. septembra\n2008 sp. zn. SR 06707/08, ktorým bol žalobca 2/ (vtedajší žalovaný) zaviazaný na plnenie. Uvedené je\ndôvodom na zastavenie konania v zmysle § 103 a § 104 ods. 1 O.s.p.\n2. Okresný súd Galanta uznesením zo 7. mája 2014 č.k. 20 C 32/2011-365 návrh žalovanej na zastavenie\nkonania vo vzťahu k žalobcovi 2/ zamietol. Rozhodnutie odôvodnil tým, že vzťah medzi žalobcom\n2/ a žalovanou je spotrebiteľským právnym vzťahom, preto sa naň musí aplikovať spotrebiteľské\nprávo (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,\nsmernica Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Zo zmluvy o\núvere, ktorou bol tento vzťah založený, ako aj zo všeobecných obchodných podmienok poskytnutia\núveru vyplýva, že boli vopred pripravené dodávateľkou (žalovanou), a spotrebiteľ (žalobca 2/) nemohol\nnijako ovplyvniť jej obsah. To platí i pre rozhodcovskú doložku, podľa ktorej všetky spory z tejto\nzmluvy mali byť riešené „a/ pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská\nrozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu\nna rozhodcovskom súde, b/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana\npodá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu.“ Takto dojednaná rozhodcovská doložka\nspôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,\na teda je neprijateľnou podmienkou, ktorá je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Plnenie\n\npriznané na jej základe je nulitným právnym aktom, preto nie je dôvod na zastavenie konanie podľa §\n104 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 159 ods. 3 O.s.p.\n3. Krajský súd v Trnave na odvolanie žalovanej uznesením z 25. marca 2015 sp. zn. 24 Co 419/2014\nuznesenie súdu prvej inštancie potvrdil. V plnom rozsahu sa stotožnil s jej skutkovými zisteniami i\nprávnymi závermi (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.) a na zdôraznenie správnosti dodal, že ak rozhodcovská\ndoložka vyplýva zo štandardného textu tzv. formulárovej zmluvy, bez vysvetlenia podstatných rozdielov\nspotrebiteľovi medzi súdnym a rozhodcovským konaním, je dôvodné predpokladať, že spotrebiteľ\nsi možné následky prejednania sporu v rozhodcovskom konaní neuvedomuje. O taký prípad ide aj\nvtedy, ak rozhodcovská doložka umožňuje spotrebiteľovi vybrať si medzi rozhodcovským a súdnym\nkonaním, avšak zároveň mu ukladá povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu začatému na návrh\ndodávateľa - vtedy je totiž možnosť voľby pre spotrebiteľa len iluzórna, pretože dodávatelia podávajú\nžaloby takmer výhradne na nimi vopred vybraný rozhodcovský súd. Takto dojednaná rozhodcovská\ndoložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je neplatná, nespôsobilá založiť právomoc\nrozhodcovského súdu. Rozhodcovský rozsudok tak nemá žiadne právne účinky a prekážka rozsúdenej\nveci nie je daná. Poznamenal, že ani § 159 O.s.p. nemožno chápať absolútne, nakoľko i právoplatné\nsúdne rozhodnutia možno napadnúť mimoriadnymi opravnými prostriedkami a rozhodcovské rozsudky\nmožno zrušiť v konaní podľa § 40 a nasl. zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len\n„zákon o rozhodcovskom konaní“).\n4. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podala žalovaná dovolanie odôvodnené podľa\n§ 237 ods. 1 písm. d/ a f/ O.s.p. S poukazom na viaceré názory právnej vedy a súdne rozhodnutia\nnamietala, že odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu nezodpovedá požiadavkám § 157 ods. 2\nO.s.p., nakoľko odvolací súd sa vôbec nevysporiadal s judikatúrou a odbornou literatúrou, ktorou\nžalovaná argumentovala v odvolaní. Týmto postupom odňal žalovanej možnosť pred ním konať (§\n237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.). Konanie je tiež postihnuté vadou podľa § 237 ods. 1 písm. d/ O.s.p.,\nnakoľko vo veci sa už prv právoplatne rozhodlo. Právoplatný rozsudok rozhodcovského súdu má rovnaké\nprávne účinky ako rozhodnutie všeobecného súdu a nebolo napadnuté žalobou o zrušenie (§ 35, §\n40 a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní). Tak ako nemá oprávnenie preskúmavať rozhodcovský\nrozsudok z hľadiska jeho vecnej správnosti (ale len v zmysle § 44 ods. 2 a § 45 ods. 1 písm.\nc/ tohto zákona) exekučný súd, nemá toto oprávnenie ani všeobecný súd. Poukázala na viacero\nrozhodnutí súdov Slovenskej a Českej republiky, ako aj Súdneho dvora Európskej Únie, z ktorých\nvyplýva záver, že ak o plnení z úverovej zmluvy rozhodoval rozhodcovský súd, preskúmaval (musel\npreskúmavať) v konaní i platnosť tejto zmluvy; preto sa dlžník (spotrebiteľ) následne nemôže domáhať\nvyslovenia jej neplatnosti. Rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej zmluve mala nevýhradný charakter,\nteda umožňovala obom zmluvným stranám zvoliť si, či budú prípadný spor riešiť v rozhodcovskom\nalebo súdnom konaní. Tak postupovala aj žalovaná, ktorá si v spore z tejto zmluvy zvolila rozhodcovský\nsúd. Žalobca 2/ právomoc tohto súdu nenamietal a v priebehu konania bol pasívny, následne nepodal\nžalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ani nevyužil žiadny z opravných prostriedkov v exekučnom\nkonaní. S ohľadom na zásadu „právo patrí bdelým“, by súdy preto nemali kompenzovať jeho pasivitu\na meniť stav, ktorý nastal právoplatnosťou rozhodcovského rozsudku. Prijatie ich záverov by pre\nžalovanú znamenalo absolútnu nemožnosť riešenia sporov zo spotrebiteľských zmlúv prostredníctvom\nrozhodcovského konania, čo však nie je v súlade ani s právnym poriadkom Slovenskej republiky ani\ns európskou legislatívou. Z týchto dôvodov žiadala, aby dovolací súd dovolaním napadnutý rozsudok\nodvolacieho súdu, ako aj rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie\nkonanie.\n5. Žalobcovia sa k dovolaniu žalovanej nevyjadrili.\n6. Dovolanie bolo podané do 30. júna 2016. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného\nsporového poriadku (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, ak nie je ustanovené inak,\nplatí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2\nveta prvá CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti\ntohto zákona, zostávajú zachované.\n7. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že\ndovolanie podali v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strany zastúpené v súlade so zákonom (§ 429\n\nods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.\nNa stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) dovolací súd uvádza nasledovné:\n8. Dovolanie je procesný úkon strany adresovaný súdu. Dovolateľ ním prejavuje vôľu vyvolať\núčinok spočívajúci v prelomení právoplatnosti napadnutého rozhodnutia a uskutočnení meritórneho\ndovolacieho prieskumu.\n8.1. Dovolania podané do 30. júna 2016, v prípade ktorých podľa vtedy účinnej právnej úpravy nebol\ndaný dôvod ani pre zastavenie konania [napríklad vzhľadom na nesplnenie osobitnej podmienky\ndovolacieho konania (§ 241 ods. 1 veta druhá O.s.p.)] ani pre odmietnutie dovolania [z niektorého dôvodu\nvyplývajúceho z ustanovenia § 243c O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. a/ až d/ O.s.p. (napríklad\npreto, lebo dovolanie bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému nebol tento opravný prostriedok\nprípustný)], vyvolali procesný účinok umožňujúci a zároveň prikazujúci dovolaciemu súdu uskutočniť\nmeritórny dovolací prieskum.\n8.2. Tie dovolania podané do 30. júna 2016, v prípade ktorých bol podľa vtedy účinnej právnej úpravy\ndaný dôvod na zastavenie dovolacieho konania alebo odmietnutie dovolania, tento procesný účinok\nnemali (porovnaj tiež I. ÚS 4/2011 a II. ÚS 172/03).\n9. Zohľadňujúc vzájomnú koreláciu ustanovení § 470 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP dovolací súd\nkonštatuje, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych\nnoriem (viď § 470 ods. 1 CSP), rešpektuje ale procesný účinok tých dovolaní uvedených v bode 8.1.,\nktorý zostal zachovaný aj po 30. júni 2016 (viď § 470\nods. 2 CSP). V dôsledku toho platí, že\nustanovenia novej, od 1. júla 2016 účinnej právnej úpravy o dovolaní a dovolacom konaní sa v prípade\ntýchto dovolaní nemôže uplatniť v plnom rozsahu hneď od uvedeného dňa, v celej šírke a so všetkými\ndôsledkami. Úplná aplikabilita týchto ustanovení novej právnej úpravy sa uplatní až pri dovolaniach\npodaných od uvedeného dňa. Opačný záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní\nstrán, lebo ten, kto konal na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k\nnemu sklamaný [viď tiež závery vyjadrené v rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústavný súd“) sp. zn. PL. ÚS 36/1995].\n10. Podľa právneho stavu účinného do 30. júna 2016 bolo dovolaním možné napadnúť právoplatné\nrozhodnutia odvolacieho súdu iba vtedy, pokiaľ to zákon pripúšťal (viď § 236 ods. 1 O.s.p.). Dôvody\nprípustnosti dovolania proti rozsudku vymedzoval § 238 O.s.p. a proti uzneseniu § 239 O.s.p. Dovolanie\nbolo prípustné proti každému rozhodnutiu tiež vtedy, ak v konaní došlo k najzávažnejším procesným\nvadám uvedeným v § 237 ods. 1 O.s.p.\n11. V danom prípade je dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktoré nemá znaky tých\nuznesení uvedených v § 239 O.s.p., proti ktorým bolo dovolanie prípustné.\n12. Dovolanie žalovanej by vzhľadom na vyššie uvedené vyvolalo ním sledovaný procesný účinok iba\nvtedy, ak v konaní došlo k procesným vadám uvedeným v ustanoveniach § 237 ods. 1 písm. a/ až g/\nO.s.p.\n12.1. Dovolateľka procesné vady konania, ktoré sú uvedené v ustanovení § 237 ods. 1 písm. a/, b/, c/,\ne/ a g/ O.s.p., nenamietala a vady tejto povahy ani nevyšli v dovolacom konaní najavo.\n12.2. Prípustnosť dovolania je odôvodnená ustanovením § 237 ods. 1 písm. d/ O.s.p. Podľa tohto\nustanovenia bolo dovolanie prípustné, ak sa v tej istej veci už prv právoplatne rozhodlo alebo sa v nej už\nprv začalo konanie. V danom prípade mala uvedená vada spočívať v tom, že o vzťahu medzi žalobcom\n2/ a žalovanou bolo vo veci rozhodnuté rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu z 10. septembra 2008\nsp. zn. SR 06707/08, ktorým bol žalobca 2/ zaviazaný na plnenie voči žalovanej z tej istej spotrebiteľskej\nzmluvy, ktorej platnosť (resp. jej častí) sa posudzuje v tomto konaní.\n12.3. Najvyšší súd už v uznesení z 13. októbra 2011 sp. zn. 3 Cdo 146/2011 (R 46/2012) konštatoval,\nže aj rozhodcovský rozsudok ukladajúci povinnosť niečo plniť podľa spotrebiteľskej zmluvy môže\npredstavovať prekážku veci rozsúdenej pre občianske súdne konanie, v ktorom sa žalobca domáha\nurčenia, že spotrebiteľská zmluva je neplatná. Je však potrebné osobitne zdôrazniť, že tento\nprávny záver je opodstatnený len vtedy, ak bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe platne\nuzavretej rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky - iba platná rozhodcovská doložka alebo\nrozhodcovská zmluva totiž zakladá oprávnenie rozhodcovského súdu prejednať a rozhodnúť spor medzi\nsporiacimi sa stranami. Oprávnenie (exekučného) súdu skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na\nzáklade platne uzavretej rozhodcovskej doložky, nevedie k posudzovaniu vecnej správnosti rozsudku\n\nrozhodcovského súdu, súvisí však s potrebou vyriešiť otázku, či a aké právne účinky má vydaný\nrozhodcovský rozsudok. V praxi tak súd môže pristúpiť k riešeniu otázky platnosti rozhodcovskej doložky\nalebo zmluvy nielen v exekučnom konaní (napríklad v súvislosti s posudzovaním, či rozhodcovský\nrozsudok je alebo nie je vykonateľný exekučný titul), ale aj v iných konaniach [napríklad pri riešení otázky,\nči určitý rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu (viď\n§ 35 zákona o rozhodcovskom konaní), a či teda zakladá pre občianske súdne konanie prekážku (res\niudicata). Ak je rozhodcovská doložka (zmluva) absolútne neplatná, treba mať na zreteli, že jej absolútna\nneplatnosť (negotium nullum) nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona (ex lege), v dôsledku čoho sa na\ntakúto doložku (zmluvu) hľadí tak, ako keby nebola nikdy uzatvorená. Na dôvod zakladajúci absolútnu\nneplatnosť (každého) právneho úkonu musí súd pritom vždy prihliadnuť, a to aj bez návrhu (ex officio).\n12.4. V danom prípade bola súčasťou zmluvného dojednania účastníkov konania rozhodcovská\ndoložka, v zmysle ktorej všetky ich spory budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom\nzriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu\nna rozhodcovskom súde. K právnemu posúdeniu rozhodcovskej doložky s takýmto (a obdobným)\nobsahom už najvyšší súd zaujal právne závery v množstve svojich rozhodnutí, v ktorých konštatoval,\nže takáto rozhodcovská doložka je neprijateľná a neplatná zmluvná podmienka, ktorá v neprospech\nspotrebiteľa spôsobuje značnú nerovnováhu v jeho právach a povinnostiach, lebo od spotrebiteľa\nfakticky vyžaduje, aby sa podriadil výlučne rozhodcovskému konaniu. Na neprijateľnom charaktere\ntejto zmluvnej podmienky nič nemení ani to, že umožňuje alternatívnu voľbu medzi právomocou\nrozhodcovského a všeobecného súdu, nakoľko táto voľba prislúcha iba žalujúcemu a nie je možné\nju následne zmeniť. S prihliadnutím na povahu daného právneho vzťahu medzi dodávateľom a\nspotrebiteľom je preto logické konštatovanie, že takáto „voľba“ právomoci je iba formálna, iluzórna a\nzodpovedá len záujmom dodávateľa (k tomu viď rozhodnutia najvyššieho súdu napríklad sp. zn. 1 ECdo\n12/2014, 2 ECdo 147/2013, 3 Cdo 13/2013, 4 ECdo 92/2014, 5 Cdo 44/2013, 6 ECdo 184/2013).\nNeplatná rozhodcovská doložka nemohla ani v danom prípade založiť právomoc rozhodcovského súdu,\npreto ním vydaný rozhodcovský rozsudok nemohol - z pohľadu preskúmavanej veci a preskúmavaného\nobčianskeho súdneho konania - založiť prekážku veci právoplatne rozhodnutej. So zreteľom na to\ndovolací súd uzatvára, že žalovaný neopodstatnene namieta procesnú vadu podľa § 237 ods. 1 písm.\nd/ O.s.p.\n13. Žalovaná tvrdí, že jej bola odňatá možnosť pred súdom konať v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.\ntým, že odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu je nedostatočné, nezodpovedajúce požiadavkám §\n157 ods. 2 O.s.p., nakoľko odvolací súd sa nevysporiadal s judikatúrou a odbornou literatúrou, ktorou\nžalovaná odôvodnila svoje odvolanie.\n13.1. Za právneho stavu do 30. júna 2016 sa odňatím možnosti konať pred súdom rozumel procesne\nnesprávny postup súdu, ktorý mal za následok znemožnenie realizácie procesných oprávnení účastníka\nkonania [v zmysle § 18 O.s.p. mali účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd\nbol povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv - viď napríklad právo účastníka\nvykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom (§ 41 O.s.p.), nazerať do spisu a robiť si\nz neho výpisy (§ 44 O.s.p.), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom (§ 123\nO.s.p.), byť predvolaný na súdne pojednávanie (§ 115 O.s.p.), na to, aby mu bol rozsudok doručený do\nvlastných rúk (§ 158 ods. 2 O.s.p.)].\n13.2. Dovolateľkou namietaná nepreskúmateľnosť rozhodnutia bola už dávnejšou judikatúrou\npovažovaná nie za procesnú vadu konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p., ale za tzv. inú\nvadu konania, ktorá prípustnosť dovolania nezakladá (viď R 111/1998). Na tom zotrvalo aj neskoršie\nzjednocujúce stanovisko R 2/2016. Dovolací súd poznamenáva, že v dovolaním napadnutom rozhodnutí\nsú zreteľne vysvetlené jeho podstatné dôvody, preto neprichádza do úvahy aplikácia druhej vety\npredmetného stanoviska.\n13.3. Ústavný súd v náleze z 30. januára 2013 sp. zn. III. ÚS 551/2012 konštatoval, že „sa väčšinovým\nnázorom svojich senátov priklonil k tej judikatúre najvyššieho súdu, ktorá prijala záver, že nedostatok\nriadneho odôvodnenia rozsudku nezakladá vadu konania podľa § 237 O.s.p. (resp. § 237 ods. 1 písm.\nf/ O.s.p.), ale len tzv. inú vadu konania podľa § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.“.\n13.4. Najvyšší súd už v minulosti dospel k záveru, že pokiaľ je niektoré rozhodnutie (prípadne)\nnepreskúmateľné, neznemožňuje sa tým účastníkovi konania uskutočňovať jemu patriace procesné\noprávnenia, nezostáva „procesne bezbranný“ (viď napríklad rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 7\nCdo 1367/2015) a má plne zachované právo namietať ním tvrdenú nesprávnosť v procesne prípustnom\nopravnom prostriedku (porovnaj napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 89/2011, 3 Cdo\n145/2012, 3 Cdo 158/2012, 3 Cdo 648/2015 a 1 ECdo 10/2014).\n\n14. Pre úplnosť dovolací súd dodáva, že obdobne do 30. júna 2016 prípustnosť dovolania nezakladalo\n(a účinky umožňujúce meritórny dovolací prieskum nevyvolávalo) ani to, že napadnuté rozhodnutie\nodvolacieho súdu (prípadne) spočívalo na nesprávnych právnych záveroch (viď najmä judikát R 54/2012,\nale aj viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo\n53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011, 7 Cdo 26/2010 a 8 ECdo 170/2014).\n15. K vyššie uvedenému treba pripomenúť konštatovanie ústavného súdu, že „prípadný nedostatok\nriadneho odôvodnenia dovolaním napadnutého rozhodnutia, nedostatočne zistený skutkový stav alebo\nnesprávne právne posúdenie veci nezakladá vadu konania podľa § 237 písm. f/ O.s.p.“ (viď IV. ÚS\n196/2014).\n16. Z týchto dôvodov dospel najvyšší súd k záveru, že dovolanie žalovanej, ktoré bolo podľa právnej\núpravy účinnej do 30. júna 2016 procesne neprípustné, nevyvolalo účinok sledovaný dovolaním\n(možnosť uskutočniť meritórny dovolací prieskum), ktorý by zostal zachovaný aj po tomto dni (§ 470\nods. 2 CSP). Najvyšší súd preto jej dovolanie odmietol podľa ustanovenia § 447 písm. c/ CSP.\n17. Dovolací súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania neodôvodňuje (§ 451 ods.\n3 veta druhá).\n18. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "24Co/419/2014", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:7286c173-ddb8-4994-81d0-261416257e91", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 196/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 196/2014 z 27. 3. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-03-27", "citacie_n": 284, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7286c173-ddb8-4994-81d0-261416257e91"}, {"guid": "ussr:41d3133b-7619-4640-9854-a9f535e3dd1a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 551/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 551/2012 z 30. 1. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-01-30", "citacie_n": 280, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:41d3133b-7619-4640-9854-a9f535e3dd1a"}, {"guid": "ussr:d4803749-1cc9-44ce-a009-c48aca612e31", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 4/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 4/2011 z 27. 1. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-01-27", "citacie_n": 728, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d4803749-1cc9-44ce-a009-c48aca612e31"}, {"guid": "ussr:f88b2b38-03bc-4b9a-ba4b-963a038f3a3a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 172/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 172/03 z 27. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-27", "citacie_n": 859, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f88b2b38-03bc-4b9a-ba4b-963a038f3a3a"}], "citovane_v": [{"guid": "fca21161-9a34-4a45-9200-8b52a689e109:e54460fa-021d-4c69-9aac-e03b37cd8854", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:2112218346.2", "spisova_znacka": "3Co/90/2023", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/90/2023 z 30. 1. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-01-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:2112218346.2"}, {"guid": "8d967161-76cf-45a2-b0de-c4efcbee2188:f38a8c69-07d2-4c9c-ba35-18f926313e64", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2019:3816200631.2", "spisova_znacka": "19Co/40/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19Co/40/2019 z 17. 12. 2019", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2019-12-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2019:3816200631.2"}, {"guid": "b9a8c58d-5db9-4643-9653-de82233d372d:7f70b94d-aac7-45f2-903f-23118d5fd156", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2019:3818200387.1", "spisova_znacka": "19CoSr/2/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19CoSr/2/2018 z 20. 8. 2019", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2019-08-20", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2019:3818200387.1"}, {"guid": "b9a8c58d-5db9-4643-9653-de82233d372d:a96699f4-81fe-4c11-bccf-29704a2cf349", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2019:3818200387.1", "spisova_znacka": "19CoSr/2/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19CoSr/2/2018 z 20. 8. 2019", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2019-08-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2019:3818200387.1"}, {"guid": "7b9f5fbc-f672-4b83-94e9-5ff21a9431b1:25abe2d8-4cc4-42ef-a7d6-736051d66d7a", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2018:3816200631.1", "spisova_znacka": "19Co/109/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19Co/109/2017 z 28. 3. 2018", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2018-03-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2018:3816200631.1"}, {"guid": "2c523cc1-9dda-4c74-9911-35e129a860b5:74e2f157-b6d3-40c4-a09d-d5d866d9824a", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2018:3517200773.1", "spisova_znacka": "19CoE/7/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19CoE/7/2018 z 27. 2. 2018", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2018-02-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2018:3517200773.1"}, {"guid": "3297a1db-6140-483f-b5bb-e0f3c964e0d4:60cb5e81-ef87-48fc-904d-2cfcc9446206", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2017:3709204993.2", "spisova_znacka": "17CoE/214/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17CoE/214/2017 z 5. 12. 2017", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2017-12-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2017:3709204993.2"}, {"guid": "63b0c7a5-3943-40d9-92d5-1bcdc6d14add:7ef9114c-84ab-4a54-9ffd-dceec5d8433c", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2017:3708208986.1", "spisova_znacka": "19CoE/67/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19CoE/67/2017 z 14. 6. 2017", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2017-06-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2017:3708208986.1"}, {"guid": "17468b21-f6cc-48af-94b9-ec89a69a406e:dd640cc9-7575-4e34-90b0-8245fa574ccf", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2017:3512211128.2", "spisova_znacka": "19CoE/63/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19CoE/63/2017 z 26. 4. 2017", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2017-04-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2017:3512211128.2"}]}