Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžo/34/2016 z 24. 4. 2017 Citácia: uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. apríla 2017, sp. zn. 10Sžo/34/2016, ECLI:SK:NSSR:2017:1014201826.1 Najvyšší súd | 10Sžo/34/2016 | ECLI:SK:NSSR:2017:1014201826.1 | 2017-04-24 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 109 ods. 2 písm. c) OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/32964af2-afe8-4561-afc7-fade35502628 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1014201826.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 10Sžo/34/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201826
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Ďurišová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:1014201826.1

Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske
združenie, Tulčík 310, zastúpený JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou so sídlom Štúrova 20, 042 83
Košice, proti žalovanému Ministerstvu životného prostredia Slovenskej republiky, Námestie Ľudovíta
Štúra 1, 812 35 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 6886/2014-3.4/ak
zo dňa 25.08.2014, konajúc o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k.
5S/235/2014-73 zo dňa 20. októbra 2015, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/235/2014-73 zo dňa
20. októbra 2015 p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou krajskému súdu dňa 31.10.2014 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 6886/2014-3.4/ak zo dňa 25.08.2014, ktorým Ministerstvo životného
prostredia SR rozhodlo, že navrhovaná výstavba „Lesnej cesty Hrbatá“ sa nebude posudzovať podľa
zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.

Podaním zo dňa 16.09.2015 žalobca navrhol prerušenie konania v tejto veci podľa § 109 ods. 2 písm. c/
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.“) z dôvodu, že v prejudiciálnom konaní C-243/15 pred
Súdnym dvorom Európskej únie sa rieši otázka, týkajúca sa výkladu zmlúv a aktov orgánov Európskej
únie, ktorá úzko súvisí s podstatou podávanej žaloby.

Napadnutým uznesením krajský súd návrh na prerušenie konania zamietol s odôvodnením, že otázka,
ktorá sa rieši pred Súdnym dvorom Európskych spoločenstiev v konaní vedenom pod sp. zn. C-243/15
nemôže mať význam pre rozhodnutie v tejto veci, kde sa nerozhoduje o priznaní či nepriznaní
postavenia účastníka v správnom konaní, keďže postavenie žalobcu ako účastníka konania nebolo
počas správneho konania sporným ani správnym orgánom spochybňovaným. V odôvodnení rozhodnutia
tiež odcitoval prejudiciálnu otázku, ktorú najvyšší súd v konaní vedenom pod sp. zn. 4Sžp/4/2013
predložil Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
na rozhodnutie; podanie bolo Súdnym dvorom Európskych spoločenstiev prijaté a je vedené pod sp.
zn. C-243/15.

Vo včas podanom odvolaní žalobca navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnuté uznesenie krajského
súdu zmenil tak, že konanie preruší až do skončenia konania vedeného na Súdnom dvore Európskej únie
pod sp. zn. C-243/15. Uviedol, že predmetom konania, v ktorom sa žalobca domáha prerušenia konania,
je rozhodnutie o tom, že sa výstavba „Lesnej cesty Hrbatá“ nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006
Z. z. Má za to, že ide o takmer identický prípad s konaním, v ktorom bola položená prejudiciálna otázka
vo veci vedenej na Súdnom dvore Európskej únie pod sp. zn. C-243/15. Nepovažuje za rozhodujúce,
či sa v prejudiciálnom konaní rieši otázka súvisu medzi rozhodnutím o účastníctve a rozhodnutím vo
veci samej a v aktuálnom konaní otázka súvisu medzi rozhodnutím o posudzovaní vplyvov navrhovanej



činnosti a rozhodnutím, ktorým bol vydaný súhlas na takúto činnosť, lebo je nepochybné, že jedným z
možných posúdení tohto súvisu by bolo rozhodnutie založené na názore, že uplynutím lehoty, na ktorú
bol súhlas na výstavbu lesnej cesty udelený, stratilo význam rozhodnutie o tom, či takáto činnosť má byť
predmetom posudzovania jej vplyvu na životné prostredie. Preto považuje návrh na prerušenie konania
za dôvodný a rozhodnutie súdu prvého stupňa za nesprávne.

Žalovaný vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že na predmetné konanie a rozhodnutie
žalovaného sa nevzťahoval zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. V konaní podľa zákona č. 24/2006
Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
platnom a účinnom do 31.12.2014 nie je a nebolo sporné účastníctvo žalobcu, teda nejde o určenie jeho
účastníctva, preto prípadné prerušenie súdneho konania do času zodpovedania prejudiciálnej otázky
SD EÚ nemôže nijakým spôsobom ovplyvniť výsledok tohto konania. Vo vzťahu ku konaniu vedenému
pred NS SR pod sp. zn. 4Sžp 4/2013 a SD EÚ C-243/15 poukázal najmä na tú skutočnosť, že ide o
preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu vydaného v správnom konaní, v ktorom nebolo žalobcovi
priznané postavenie účastníka konania. V prejednávanej veci neboli nijakým spôsobom dotknuté práva
žalobcu, a to jednak z dôvodu, že konanie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na
životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom a účinnom do 31.12.2014
nespadá pod režim správneho poriadku a jednak toto konanie bolo začaté na podnet žalobcu, ktorý si
uplatňoval všetky svoje procesné práva a žalovaný sa s jeho námietkami v preskúmavanom rozhodnutí
aj náležite vysporiadal.

Je teda zrejmé, že nejde o skutkovo a právne totožné prípady, preto nie je daný dôvod na prerušenie
konania a žalovaný žiada, aby odvolací súd napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave ako vecne
správne potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté
rozhodnutie súdu prvého stupňa (§ 212 ods. 1 O.s.p., § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) postupom podľa
§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p., pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť,
ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak
súd dal na takéto konanie podnet.

Žalobca tvrdí, že rozhodnutie o predbežnej otázke, ktorú najvyšší súd predložil Súdnemu dvoru
Európskych spoločenstiev a je vedené pod sp. zn. C-243/15, bude mať význam pre meritórne
rozhodnutie v tejto veci, lebo ide o takmer identický prípad. Odvolací súd sa však stotožnil s právnym
názorom krajského súdu, ktorý považoval návrh na prerušenie konania za nedôvodný, pretože v konaní
o predbežnej otázke (ktorú vo svojom rozhodnutí citoval krajský súd, preto nebolo potrebné citovať ju
znova) išlo o účastníctvo žalobcu v správnom konaní na základe čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru, ktoré
v prejednávanej veci sporné nebolo, v konaní na správnom orgáne bol žalobca účastníkom konania so
všetkými právami s tým spojenými. Navyše o predbežnej otázke vedenej na Súdnom dvore Európskych
spoločenstiev pod sp. zn. C-243/15 bolo už dňa 08.11.2016 rozhodnuté.

Najvyšší súd konštatuje, že námietky uvedené v odvolaní nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť
rozhodnutia, a preto ich vyhodnotil ako bezpredmetné, a keďže sa plne stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O. s. p. v spojení s § 219 ods. 1 O. s. p.
napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave potvrdil ako vecne správne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

S poukazom na ustanovenie § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval
odvolací súd v konaní podľa predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok).

Poučenie:



Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.