Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžo/179/2015 z 22. 2. 2017 Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22. februára 2017, sp. zn. 7Sžo/179/2015, ECLI:SK:NSSR:2017:1014200831.1 Najvyšší súd | 7Sžo/179/2015 | ECLI:SK:NSSR:2017:1014200831.1 | 2017-02-22 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov Citované ustanovenia: SP, § 17 ods. 1 SP, zákon č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov (zrušený), § 70 ods. 1 písm. d) zákona č. 346/2005 Z. z., § 70 ods. 4 písm. a) zákona č. 346/2005 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/40d842c7-0ad0-48c1-91d6-5f54aad30671 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1014200831.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Sžo/179/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200831
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Reisenauerová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:1014200831.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky
Reisenauerovej a členov senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., a JUDr. Ľubici Filovej, v právnej
veci žalobcu: K., právne zastúpený advokátskou kanceláriou PALŠA A PARTNERI ADVOKÁTSKA
KANCELÁRIA, spol. s r. o., so sídlom Masarykova ul. č. 13, Prešov, proti žalovanému: Ministerstvo
obrany Slovenskej republiky, Kutuzovova č. 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. SEĽUZ-17-4/2014 zo dňa 22. apríla 2014, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského
súdu v Bratislave, č. k. 6S 104/2014-52 zo dňa 12. júna 2015, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k. 6S 104/2014-52 zo dňa
12. júna 2015 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 6S 104/2014-52 zo dňa 12. júna 2015, podľa ustanovenia § 250j
ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal
preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SEĽUZ-17-4/2014 zo dňa 22. apríla 2014, ktorým
Ministerstvo obrany SR, hlavný služobný úrad, zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil personálny rozkaz
riaditeľa Vojenskej polície č. 1 zo dňa 15. januára 2014, ktorým bol žalobca podľa ust. § 70 ods. 1 písm.
d/ v spojení s ust. § 70 ods. 4 písm. a/ zákona 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov
ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zák. č. 346/2005 Z. z.“) prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka.
O trovách konania rozhodol krajský súd poukazom na ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom ich
náhradu nepriznal.

Krajský súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že doklady zadovážené služobným úradom
preukazujú porušenie služobnej povinnosti žalobcu dňa 3 septembra 2013, tým, že nastúpil do výkonu
služby pod vplyvom alkoholických nápojov. Keďže žalobca zistenia žalovaného ohľadne jeho nástupu
na výkon služby pod vplyvom alkoholu nenamietal, krajský súd skutkové zistenia ohľadne dostatočnosti
a preukaznosti zabezpečených dôkazných prostriedkov pre prepustenie žalobcu zo služobného pomeru
profesionálneho vojaka ďalej neskúmal. V rámci prieskumu žalobou napadnutého rozhodnutia sa
preto krajský súd zameral len na konkrétne námietky žalobcu obsiahnuté v žalobe ohľadne porušenia
procesných práv žalobcu spôsobom doručovania prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu a
nevysporiadaním sa s námietkami ohľadom doručovania, uvedenými v odvolaní, ktoré tvorili aj súčasť
odvolacích námietok.



Ďalej krajský súd zistil, že personálny rozkaz č. 1 zo dňa 15. januára 2014, ktorým bol žalobca
prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka dňom doručenia t.j. 20. januára 2014, bol
doručený právnemu zástupcovi žalobcu dňa 20. januára 2014. Uviedol, že obsahom administratívneho
spisu bolo aj odvolanie žalobcu zo dňa 27. januára 2014, v ktorom poukázal na to, že toto odvolanie
podáva proti Personálnemu rozkazu riaditeľa vojenskej polície číslo l zo dňa 15. januára 2014, ktorého
obsah a bližšie dôvody mu nie sú známe, pretože mu tento nebol doručený; žalobca tiež namietal
výrok predmetného rozhodnutia z dôvodu, že neporušil základnú povinnosť ustanovenú zákonom o
štátnej službe profesionálnych vojakov a navrhol, aby žalovaný predmetné rozhodnutie zrušil. V texte
odvolania ďalej uviedol, že dňa 17. septembra 2013 splnomocnil na svoje zastupovanie v právnej
veci odvolania proti Personálnemu rozkazu riaditeľa vojenskej polície číslo 211 zo dňa 10. septembra
2013 advokátsku kanceláriu; uvedeného právneho zástupcu si zvolil len na uvedenú konkrétnu vec,
ktorá bola skončená rozhodnutím žalovaného zo dňa 18. novembra 2013, ktorým bol predchádzajúci
personálny rozkaz zrušený a vec vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie; napadnutý, nový
personálny rozkaz prevzala advokátska kancelária, ktorá nie je jeho všeobecným zástupcom na všetky
právne úkony, ale jej zastupovanie bolo obmedzené len na personálny rozkaz zo dňa 10. septembra
2013; súčasne namietal, že nemal byť dňa 3. septembra 2013 zaradený do rozpisu služieb, nebol o
tejto skutočnosti vopred bežným spôsobom oboznámený a namietal, že by požil v službe alkohol. K
svojmu odvolaniu pripojil plnomocenstvo zo dňa l7. septembra 2013, z obsahu ktorého vyplýva, že
splnomocnil advokátsku kanceláriu PALŠA A PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA, spol. s r.o., aby
ho zastupovala v súlade so zákonom číslo 586/2003 Z. z. o advokácií vo všetkých právnych veciach,
aby vykonávala všetky úkony, prijímala doručované písomnosti, podávala návrhy a žiadosti, uzatvárala
zmier, uznávala uplatnené nároky, vzdávala sa nárokov, podávala opravné prostriedky a vzdávala sa ich,
vymáhala nároky, plnenie nárokov prijímala, ich plnenie potvrdzovala, menovala rozhodcu a uzatvárala
rozhodcovské zmluvy, odmietala dedičstvo alebo neodmietala, to všetko i vtedy, keď je podľa právnych
predpisov potrebné osobitné splnomocnenie. Splnomocnenie je i v rozsahu práva povinností podľa
Občianskeho súdneho poriadku, Trestného poriadku, Správneho poriadku a Exekučného poriadku.
Najmä právneho zástupcu splnomocnil v právnej veci a odvolania proti Personálnemu rozkazu riaditeľa
vojenskej polície číslo 211 zo dňa 10. septembra 2013. Žalobca následne predmetné odvolanie doplnil
prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo dňa 28. januára 2014, v ktorom uviedol, že
dňa 20. januára 2014 bol v advokátskej kancelárii, ktorá ho zastupovala v odvolacom konaní proti
Personálnemu rozkazu číslo 211 zo dňa 10. septembra 2013, kedy mu bol doručený personálny
rozkaz číslo l zo dňa 15. januára 2014. V predmetnom doplnení odvolania uviedol, že skutok, ktorý
mu bol kladený za vinu nespáchal a neporušil služobnú disciplínu. Do spisu ďalej založil ďalšie
plnomocenstvo zo dňa 28. januára 2014, ktorým žalobca splnomocnil advokátsku kanceláriu PALŠA A
PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA, spol. s r.o., aby ho okrem všetkých vyššie citovaných veciach
zastupovala najmä v právnej veci odvolania proti Personálnemu rozkazu riaditeľa vojenskej polície č.
1 zo dňa 15. januára 2014. Žalovaný svojím rozhodnutím č. SEĽUZ-17-4/2014 zo dňa 22. apríla 2014
odvolanie žalobcu zamietol a personálny rozkaz č. 1 zo dňa 15. januára 2014 potvrdil.

Krajský súd zákonnosť rozhodnutia žalovaného preskúmal v intenciách ustanovení §§ 81, 70 ods. 1 a
4, 72, 82 ods. 1 až 8 zákona č. 346/2005 Z. z., čl. 4 Etického kódexu profesionálneho vojaka, §§ 17 ods.
1 až 3, 47 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. a ust. § 32 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorú právnu úpravu
citoval, postupom podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku.

Krajský súd sa nestotožnil s právnym názorom žalobcu, že plnomocenstvo zo dňa 17. Septembra
2013, ktoré udelil advokátskej kancelárii PALŠA A PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA, spol. s
r.o., aby ho zastupovala v súlade so zákonom č. 586/2003 Z. z. o advokácii vo všetkých právnych
veciach, najmä vo veci odvolania proti Personálnemu rozkazu riaditeľa vojenskej polície č. 211 zo dňa
10. septembra 2013, oprávňovalo právneho zástupcu zastupovať žalobcu výlučne vo veci odvolania
proti Personálnemu rozkazu riaditeľa vojenskej polície č. 211 zo dňa 10. septembra 2013, pretože
text predmetného splnomocnenia neobmedzoval splnomocneného právneho zástupcu z realizácie aj
iných úkonov. Mal za to, že obmedzenie uvedeného plnomocenstva v žiadnom prípade nevyplýva zo
slovného spojenia: „Najmä ho splnomocňujem v právnej veci odvolania proti personálnemu rozkazu
riaditeľa vojenskej polície č. 211 zo dňa 10. Septembra 2013“. Konštatoval, že text predmetného
plnomocenstva možno vykladať len jediným spôsobom, a to, že bolo udelené na zastupovanie žalobcu
vo veci predmetného odvolania, avšak právny zástupca je oprávnený zastupovať žalobcu aj vo všetkých
právnych veciach, ktoré sú v predmetnom plnomocenstve vymenované. Nevyplýva z neho, že by bol
zo strany splnomocniteľa daný pokyn, že je tento oprávnený podať namiesto žalobcu len odvolanie



a je vylúčený z iných úkonov žalobcu. Uviedol, že žalobca nepredložil v konaní doklad, ktorým by
udelené plnomocenstvo odvolal, prípadne iným spôsobom obmedzil. Z uvedeného mal teda za to, že
prvostupňový správny orgán konal v súlade so zákonom, ak následne vydané prvostupňové rozhodnutie
- Personálny rozkaz č. 1 zo dňa 15. januára 2014 doručoval splnomocnenému právnemu zástupcovi
žalobcu. Krajský súd dospel k záveru, že procesné práva žalobcu neboli v konaní porušené a z
jeho podaní bolo evidentné, že bol zo strany svojho právneho zástupcu oboznámený s predmetným
rozhodnutím zo dňa 15. januára 2014, voči tomuto podal opravný prostriedok, bol oboznámený s
podkladmi pre rozhodnutie a bolo mu umožnené vyjadriť sa k obdŕžaným dôkazným prostriedkom.
Konštatoval, že žalovaný sa v odôvodnení rozhodnutia vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu
uvedenými v odvolaní, ako aj s jeho námietkou vo vzťahu doručovania rozhodnutia právnemu
zástupcovi. Vzhľadom na uvedené skutočnosti krajský súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej
žaloby, a preto ju zamietol.

2.

Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ a f/ O.s.p v zákonnej
lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie
žalovaného zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie a uloží žalovanému nahradiť trovy celého konania.
Žalobca mal za to, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil a svojím postupom mu odňal
možnosť konať pred súdom zákonom stanoveným postupom, čím je daný aj odvolací dôvod podľa ust.
§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.

Žalobca v dôvodoch odvolania uviedol totožné námietky ako v samotnej žalobe, pričom zdôraznil,
že plnomocenstvo na právne zastupovanie udelené právnemu zástupcovi dňa 17.09.2013 zaniklo
právoplatnosťou rozhodnutia. Zastával názor, že Personálny rozkaz č. 1/2014, ktorým bol prepustený
zo služobného pomeru profesionálneho vojaka a ktorý bol doručený jeho právnemu zástupcovi, a nie
žalobcovi ako dotknutej osobe, nebolo rozhodnutím v správnom konaní súvisiace s predchádzajúcim
splnomocnením advokáta, ale sa jednalo o celkom nové statusové rozhodnutie o žalobcovom služobnom
pomere, čo priamo vyplývalo z jeho obsahu ako aj zo spisovej značky. Taktiež zdôraznil, že právny
zástupca, ktorého splnomocnil na zastupovanie nebol a nie je žalobcovým všeobecným (generálnym)
zástupcom na všetky právne úkony týkajúce sa jeho osoby, ale bol iba právnym zástupcom v
konkrétnej právnej veci odvolania proti personálnemu rozkazu riaditeľa Vojenskej polície č. 211 zo
dňa 10. septembra 2013. Plnomocenstvo udelené advokátovi dňa 17. septembra 2013 bolo udelené
ako procesné plnomocenstvo v konkrétnom konaní. Pokiaľ sa krajský súd stotožnil s rozhodnutím
žalovaného, pričom nevzal na zreteľ, že splnomocniteľ - žalobca v danom prípade udelil procesné
plnomocenstvo na zastupovanie v konaní a nie hmotno-právne plnomocenstvo, ktorým by žalobca
prejavil vôľu splnomocniť advokátsku kanceláriu ako svojho generálneho zástupcu na všetky právne
úkony, vrátanie preberania a prijímania zásielok týkajúcich sa vzniku, zmeny, či dokonca zániku
služobného pomeru, vec nesprávne právne posúdil a odňal zároveň žalobcovi možnosť konať a riadne
uplatňovať, či brániť svoje práva vyplývajúce z právneho vzťahu založeného služobným pomerom.
Žalobca taktiež namietal aj postup súdu, ktorým ustálil svoje rozhodnutie na údajných nesporných
tvrdeniach účastníkov o tom, čo podľa súdu nebolo obsahom spisu (plnomocenstvo zo dňa 17.09.2013).
Žalobca taktiež namietal, že sa prvostupňový súd nevysporiadal s tým, podľa akej právnej normy bol
personálny rozkaz spracovaný a doručovaný.

3.

Žalovaný správny orgán vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu zo dňa 15. júla 2015
zotrval na svojom právnom názore prezentovanom v odôvodnení svojho rozhodnutia ako aj na svojich
vyjadreniach predkladaných súdu počas celého preskúmavacieho konania. Poukázal na to, že žalobca
neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na zmenu vydaného rozhodnutia správneho
orgánu ako aj na zmenu zamietavého rozsudku krajského súdu. Zdôraznil, že žalobca k odvolaniu voči
personálnemu rozkazu č. 211 z 10. septembra 2013 ako prílohu priložil len znenie plnej moci, z ktorej bolo
zrejmé, že žalobca právneho zástupcu splnomocnil na všetky právne úkony, pričom žiadny právny úkon
zo zastúpenia nevylúčil. Okrem toho uviedol, že žalobca je v predmetnom spore zastúpený právnym
zástupcom, ktorý mu v rámci kvalifikovanej právnej pomoci poskytovanej podľa zák. č. 586/2003 Z. z.
mal pomôcť správne definovať znenie plnej moci, resp. mal presne, zrozumiteľne a jasne špecifikovať
konkrétne právne úkony, na ktoré sa plná moc vzťahuje, nakoľko do požiadavky kvalifikovanej právnej



pomoci pri zastupovaní advokátom v konaní spadá aj táto povinnosť. Podľa názoru žalovaného krajský
súd vec správne právne posúdil a rozhodol správne, keď žalobu žalobcu zamietol.

4.

Podľa ust. § 492 ods. 2 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok účinný od 01.07.2016 odvolacie
konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ust. § 10 ods. 2, § 246c ods. 1 prvá veta O.s.p., §
492 ods. 2 S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach
podaného odvolania žalobcu (ust. § 246c ods. 1 prvá veta O.s.p. a § 212 ods. 1 O.s.p. a ust. § 492 ods.
2 S.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (ust. § 250ja ods. 2 O.s.p., §
492 ods. 2 S.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej
tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (ust. § 156 ods. 1
a ods. 3 O.s.p. v spojení s ust. § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p. a ust. § 492 ods. 2 S.s.p.)
a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého
stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca proti žalovanému správnemu orgánu domáhal preskúmania
zákonnosti rozhodnutia č. SEĽUZ-17-4/2014 zo dňa 22. apríla 2014, žiadajúc jeho zrušenie a vrátenie
veci žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

Odvolací súd v rozsahu odvolacích dôvodov preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie
žalovaného správneho orgánu a konanie mu prechádzajúce v rozsahu žalobných dôvodov, najmä z toho
pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobe
a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia
žalovaného správneho orgánu.

Predmetom preskúmavacieho konania súdu v danej veci bolo rozhodnutie žalovaného správneho
orgánu č. SEĽUZ-17-4/2014 zo dňa 22. apríla 2014, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a
potvrdil personálny rozkaz riaditeľa Vojenskej polície č. 1 z 15. januára 2014, ktorým bol žalobca
prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka dňom doručenia rozhodnutia.

Odvolací súd v procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa vychádzal
zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, na ktoré poukázal už súd prvého stupňa
v odôvodnení napadnutého rozsudku, z ktorých dôvodov ich neopakuje a súčasne na ne poukazuje.

Najvyšší súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že súd v procese súdneho prieskumu nie je
súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu
podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku upravujúcej rozhodovanie o žalobách
proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov (§§ 247 a nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny
orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia,
či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo
vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané
náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako
aj s procesnoprávnymi predpismi. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho
orgánu je určený rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ktorými žalobca namieta nezákonnosť
rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom
mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach.
Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu
predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.

V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané
v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym
orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).



Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v
čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie
napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.).

Odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa v danej veci v procese súdneho prieskumu napadnutého
rozhodnutia žalovaného postupoval náležite v zmysle procesných pravidiel zákonodarcom nastolených
v druhej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku citovaných vyššie, keďže súdny prieskum
napadnutého rozhodnutia žalovaného vykonal v dostatočnom rozsahu a svoje skutkové zistenia a
právne závery v odôvodnení napadnutého rozsudku aj náležite odôvodnil.

Odvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu
a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu dospel k záveru, že krajský
súd v odôvodnení napadnutého rozsudku dostatočne jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky
relevantné žalobne námietky, a preto v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 492
ods. 2 S.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od logických argumentov
a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu so správnym poukazom na právnu úpravu
vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu,
ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát
odvolacieho súdu považuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne a
súladné so zákonom. Z dôvodu, aby pre účastníkov neopakoval známe skutočnosti na zdôraznenie
skutkového a právneho záveru súdu prvého stupňa uvádza nasledovné.

Odvolací súd mal preukázané, že v tomto štádiu konania medzi účastníkmi ostala sporným
predovšetkým právna otázka, či bol Personálny rozkaz č. 1 zo dňa 15. januára 2014 účinne
žalobcovi doručený, spôsobujúc právne následky riadneho doručenia, preto zameral svoju pozornosť
predovšetkým tejto otázke.

Podľa ust. § 81 zák. č. 346/2005 Z. z. na konanie vo veciach služobného pomeru profesionálneho vojaka
sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní (zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení
neskorších predpisov - správny poriadok), ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa ust. § 3 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, správne orgány postupujú v konaní v
súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a
záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností

Podľa ust. § 17 ods. 1 a 3 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, účastníci konania, ich zákonní
zástupcovia a opatrovníci sa môžu dať zastupovať advokátom alebo iným zástupcom, ktorého si zvolia.
Splnomocnenie na zastupovanie treba preukázať písomným plnomocenstvom alebo plnomocenstvom
vyhláseným do zápisnice. Správny orgán môže v nepochybných prípadoch od preukazu
plnomocenstvom upustiť.

Podľa ust. § 18 ods. 1 správneho poriadku, konanie sa začína na návrh účastníka konania alebo na
podnet správneho orgánu.

Podľa ust. § 24 ods. 1 správneho poriadku, dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, sa doručujú do
vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok.

Podľa ust. § 32 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak splnomocnenec koná v mene splnomocniteľa v
medziach oprávnenia zastupovať, vzniknú tým práva a povinnosti priamo splnomocniteľovi. Pokyny dané
splnomocnencovi, ktoré nevyplývajú z plnomocenstva, nemajú vplyv na právne účinky konania, ibaže
by boli známe osobám, voči ktorým splnomocnenec konal.

Podľa ust. § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa ust. § 52 ods. 1 správneho poriadku, rozhodnutie, proti ktorému sa nemožno odvolať (podať
rozklad), je právoplatné.



Odvolací súd v preskúmavanej veci dospel k zhodnému záveru ako súd prvého stupňa, že správny orgán
prvého stupňa, ako aj odvolací správny orgán v predmetnej veci postupovali v intenciách citovaných
právnych noriem, keď prvostupňový správny orgán doručoval rozhodnutie zákonným spôsobom
právnemu zástupcovi žalobcu na základe predloženého plnomocenstva, s ktorou skutočnosťou sa
náležite zaoberal a v odôvodnení rozhodnutia aj vysporiadal žalovaný, a preto ich rozhodnutia treba
považovať za zákonné, z ktorých dôvodov súd prvého stupňa rozhodol v súlade so zákonom, keď žalobu
zamietol.

Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že Veliteľom Útvaru Vojenskej polície Prešov bol dňa 9.
septembra 2013 vypracovaný návrh na prepustenie žalobcu ako profesionálneho vojaka zo služobného
pomeru, ktorý slúžil ako podnet na začatie správneho konania vo veci prepustenia žalobcu zo
služobného pomeru. Správne konanie vo veci žalobcovho prepustenia teda začalo na podnet správneho
orgánu. Skutkové zistenia vyplývajúce zo súdneho spisu ďalej potvrdzujú, že žalobcovi bol dňa
11. septembra 2013 doručený personálny rozkaz riaditeľa vojenskej polície č. 211 z 10. septembra
2013. Voči uvedenému personálnemu rozkazu podal žalobca v zastúpení advokátskej kancelárie
PALŠA A PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA spol. s r.o. odvolanie, v prílohe ktorého predložil
správnemu orgánu plnomocenstvo zo dňa 17. septembra 2013, z obsahu ktorého vyplývalo, že žalobca
splnomocnil vyššie menovanú advokátsku kanceláriu, aby žalobcu v súlade so zákonom č. 586/2003
Z. z. o advokácii vo všetkých právnych veciach zastupovala, aby vykonávala všetky úkony, prijímala
doručované písomnosti...., najmä ju splnomocnil v právnej veci odvolania proti Personálnemu rozkazu
riaditeľa vojenskej polície č. 211 z 10. septembra 2013. Ministerstvo obrany Slovenskej republiky,
hlavný služobný úrad svojim rozhodnutím č. SEĽUZ-17-3/2013 zo dňa 18. novembra 2013 personálny
rozkaz č. 211 z 10. septembra 2013 zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Následne
bol vydaný personálny rozkaz č. 1 zo dňa 15. januára 2014, ktorým bol žalobca prepustený so
služobného pomeru profesionálneho vojaka, ktorého služobný pomer skončí dňom doručenia tohto
rozhodnutia. Predmetné rozhodnutie správny orgán doručoval splnomocnenej advokátskej kancelárii
a to na základe predloženého splnomocnenia, ktoré právneho zástupcu žalobcu oprávňovalo aj k
prijímaniu doručovaných písomností.

Podľa názoru odvolacieho súdu zhodne z názorom krajského súdu prvostupňový služobný úrad
postupoval v súlade so zákonom, keď Personálny rozkaz č. 1 z 15 januára 2014 doručoval advokátskej
kancelárii ako zástupcovi žalobcu, keďže predložením plnomocenstva žalobcom mal preukázané, že
žalobca bol v konaní zastúpený advokátom. Plnomocenstvom ako dvojstranným právnym úkonom,
žalobca deklaroval správnemu orgánu, v akom rozsahu a komu udeľuje oprávnenie na zastupovanie.
Z obsahu predloženého plnomocentva zo dňa 17. septembra 2013, podpísaným žalobcom ako aj
advokátom bez akýchkoľvek pochybností vyplynulo, že žalobca udelil plnomocenstvo na všetky úkony t.j.
aj na prijímanie doručovaných písomností a takéto vymedzenie nebolo žiadnym spôsobom obmedzené.

Pre vymedzenie rozsahu oprávnenia splnomocnenca konať za splnomocniteľa vo vzťahu k tretím
osobám je dohoda o vzniku dvojstranného právneho vzťahu právne významná a rozhodujúci je rozsah
oprávnenia uvedený v plnomocenstve, ktoré je právnym úkonom splnomocniteľa, ktorým sa dáva tretím
osobám najavo, že splnomocnenec je oprávnený zastupovať splnomocniteľa v rozsahu v plnej moci
uvedenom. Odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa považoval bez právneho významu tvrdenie
žalobcu uvedené v jeho odvolaní podané proti personálnemu rozkazu č. 1 z 15 januára 2014, o
obsahu ktorého bol o.i. oboznámený, že advokátska kancelária PALŠA A PARTNERI ADVOKÁTSKA
KANCELÁRIA spol. s r.o. nie je jeho všeobecným zástupcom na všetky právne úkony, ale je, resp. bola
právnym zástupcom v právnej veci odvolania proti personálnemu rozkazu riaditeľa vojenskej polície
č. 211 z 10. septembra 2013. Služobný úrad prvého stupňa v dôsledku predchádzajúceho zrušenia
personálneho rozkazu a vrátenia veci na ďalšie konanie nadriadeným služobným úradom, pokračoval v
konaní o prepustení žalobcu zo služobného pomeru a vo veci opätovne rozhodol vydaním personálneho
rozkazu č. 1, pričom v čase doručovania tohto personálneho rozkazu nemal vedomosť o tom, že by
plnomocenstvo zaniklo tým, že by ho žalobca odvolal resp., že by došlo k jeho vypovedaniu zo strany
advokátskej kancelárie.

Odvolací súd sa nestotožnil ani s názorom žalobcu o tom, že právne zastúpenie zaniklo
vykonaním úkonu, keď správne konanie považoval za skončené rozhodnutím Ministra obrany SR č.
SEĽUZ-17-3/2013 zo dňa 18.11.2013, ktorým bol predchádzajúci personálny rozkaz zrušený a vec



vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie. Tak ako už bolo uvedené vyššie správne konanie v
predmetnej veci začalo na podnet správneho orgánu a vo všeobecnosti končí vydaním konečného
rozhodnutia vo veci samej, ktoré nadobudne právoplatnosť a vykonateľnosť, teda nie je napadnuteľné
riadnymi opravnými prostriedkami. V predmetnej veci možno za také rozhodnutie považovať až
rozhodnutie žalovaného č. SEĽUZ-17-4/2014 zo dňa 22. apríla 2014, ktoré konečným spôsobom
rozhodlo o prejednávanej veci.

Vo všeobecnosti predpokladom postupu podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku
v správnom súdnictve je právoplatné rozhodnutie správneho orgánu. Teória rozlišuje formálnu a
materiálnu právoplatnosť. Vo vzťahu k predmetnej veci sa odvolací súd zameral na definovanie
materiálnej právoplatnosti, nakoľko tá je kľúčová pre vymedzenie res iudicata t.j. veci už rozhodnutej a
vyjadruje, že medzi účastníkmi, medzi ktorými má táto právoplatnosť účinky, sa nastolil kvalitatívne nový
právny vzťah v podobe judikovaného nároku, v ktorom nemožno znovu konať, a ktorý je záväzný pre
účastníkov a voči všetkým orgánom. Zásada zákazu rozhodovať a konať vo veciach už raz rozhodnutých
(res iudicata) vyplýva z princípu právnej istoty, ktorý možno vyvodiť z princípu právneho štátu. Z
uvedeného pre danú vec vyplýva, že rozhodnutie ministra obrany SR č. SEĽUZ-17-3/2013 zo dňa
18. novembra 2013 nie je v správnom konaní, v ktorom sa rozhodovalo o prepustení žalobcu zo
služobného pomeru, konečné, tak ako sa domnieval žalobca. Predmetným rozhodnutím došlo síce k
zrušeniu personálneho rozkazu č. 211 zo dňa 10. septembra 2013 a vrátenia veci na nové konanie a
rozhodnutie, avšak stále sa jednalo o konanie, ktoré bolo začaté na základe podnetu správneho orgánu
na tom istom skutkovom a právnom základe týkajúceho sa služobného pomeru žalobcu.

Žalobcovu námietku, že sa krajský súd nevysporiadal podľa akej právnej normy bol personálny rozkaz
spracovaný a doručovaný vyhodnotil odvolací súd tiež ako právne nedôvodnú. Krajský súd viazaný
žalobnými námietkami sa v odôvodnení rozhodnutia vysporiadal so všetkými zásadnými žalobnými
námietkami, poukazom na právnu úpravu relevantnú k preskúmavanej veci, z ktorého vyplýva, že
predmetnú vec posudzoval o.i. aj v intenciách ust. § 72 ods. 1 písm. a/ a ust. § 81 a § 82 ods. 1 až 8
zák. č. 346/2005 Z. z., ktoré citoval a z ktorých jednoznačne vyplýva žalobcom namietaná skutočnosť. Z
úvodnej časti a z výroku personálneho rozkazu 1 z 15 januára 2014 je jednoznačne zrejmé, na základe
ktorých ustanovení zákona č. 346/2005 Z. z. služobný úrad ako príslušný na konanie a rozhodovanie
postupoval a vo veci prepustenia žalobcu zo služobného pomeru profesionálneho vojaka rozhodol.

Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa v procese
súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia žalovaného sa vecou náležite zaoberal, keď zákonnosť
napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a postup im
predchádzajúci preskúmal v rozsahu žalobných námietok a v odôvodnení napadnutého rozsudku dal na
zásadné otázky v žalobe nastolené vyčerpávajúcu odpoveď. Prvostupňový súd vychádzajúc z podkladov
obsiahnutých v spise a z tvrdení účastníkov konania náležite preskúmal rozhodnutia a postup správnych
orgánov oboch stupňov a dospel k správnemu záveru, že v danej veci neboli zistené žiadne skutočnosti,
ktoré by odôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného a vrátenie veci správnemu orgánu
na ďalšie konanie, majúc za to, že správne orgány postupovali v súlade s ustanoveniami správneho
poriadku, citovanými vyššie. Posudzujúc zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov
vo veci samej treba tiež konštatovať, že služobné úrady oboch stupňov vykonali vo veci náležite
rozsiahle dokazovanie, vykonané dôkazy vyhodnotili v súlade s ustanovením § 34 ods. 5 správneho
poriadku, pričom vykonané dôkazy boli postačujúce na prijatie záverov o nutnosti prepustenia žalobcu zo
služobného pomeru profesionálneho vojaka, a preto správne orgány oboch stupňov správne vyhodnotili
skutkový stav danej veci, na ktorý správne aplikovali príslušné ustanovenia zákona č. 346/2005 Z. z.

Odvolací súd z uvedených dôvodov teda dospel k záveru, že súd prvého stupňa v preskúmavanej veci
postupom v súlade s právnou úpravou ustanovenou v druhej hlave piatej časti Občianskeho súdneho
poriadku (§§ 247 a nasl.), náležite preskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovaného správneho orgánu
a postup mu predchádzajúci v rozsahu žalobných dôvodov a v odôvodnení napadnutého rozsudku
sa náležite vysporiadal so zásadnými žalobnými námietkami. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd
sa nestotožnil s námietkami žalobcu, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil a svojim
postupom mu odňal právo konať pred súdom podľa § 221 ods. 1, písm. f/ O.s.p.

Odvolací súd tak ako súd prvého stupňa hodnotením zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného
správneho orgánu nezistiac logické, vecné ani právne pochybenia, námietky žalobcu uvedené v odvolaní



ako aj v žalobe nepovažoval za odôvodňujúce zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, keď v
konaní odvolacieho služobného úradu nezistil ani takú vadu, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia.

Vychádzajúc zo skutkových okolností vyplývajúcich z administratívneho spisu poukazom na závery
uvedené vyššie odvolací súd preto považoval námietky žalobcu uvedené v odvolaní proti rozsudku
krajského súdu za nedôvodné, ktoré nemohli mať za následok úspešnosť jeho odvolacieho návrhu.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne a právne správny
podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a s § 219 ods. 1, 2
O.s.p. a s § 492 ods. 2 S.s.p. potvrdil, stotožniac sa v zásade aj s dôvodmi jeho rozhodnutia (§ 219 ods.
2 O.s.p v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.).

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 250k ods.1 O.s.p. v spojení s §
246c ods. 1 s § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 492 ods. 2 S.s.p. Žalobcovi nepriznal náhradu trov
tohto konania, keďže v tomto konaní bol neúspešný. Žalovanému správnemu orgánu nevznikol zákonný
nárok na ich náhradu.

Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.
mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.