{"guid": "44653180-95b9-4359-89f3-a29bc00b9f02:4d68b812-37f9-485c-9c59-9e1e1118c517", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:9016898735.1", "spisova_znacka": "4Ndz/2/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Ndz/2/2016 z 26. 1. 2016", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. januára 2016, sp. zn. 4Ndz/2/2016, ECLI:SK:NSSR:2016:9016898735.1", "identifikacne_cislo": "9016898735", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Vladimír Sopúch", "sudca_id": 995, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-vladimir-sopuch-995", "datum_vydania": "2016-01-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-14.odsek-3", "nazov": "§ 14 ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-14.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-16.odsek-1", "nazov": "§ 16 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-16.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-16"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-14", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-16"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4d68b812-37f9-485c-9c59-9e1e1118c517", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:9016898735.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:9016898735.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:9016898735.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Najvyšší súd\nSpisová značka: 4Ndz/2/2016\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 9016898735\nDátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2016\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Zemková\nECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:9016898735.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Edenred Slovakia, s.r.o., so sídlom\nKaradžičova 8, Bratislava, IČO: 31 328 695, právne zastúpený advokátskou kanceláriou: DEDÁK\n& Partners, s.r.o. so sídlom Mlynské Nivy 45, Bratislava, IČO: 35 906 464 proti žalovanému:\nProtimonopolný úrad Slovenskej republiky, so sídlom Drieňová 24, Bratislava, v konaní o žalobe o\nochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, konanom na Najvyššom súde Slovenskej\nrepubliky pod sp.zn. 5Sžnz/6/2015, a o námietke zaujatosti alovaného voči sudkyniam Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky JUDr. A. PhD. a JUDr. M., takto\n\nr o z h o d o l :\n\nSudkyne Najvyššieho súdu Slovenskej republiky JUDr. A. PhD. a JUDr. M.   n i e   s ú   v y l ú č e n é\nz prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod spisovou\nznačkou 5Sžnz/6/2015.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNajvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd“, „Najvyšší súd SR“) bola dňa\n14.08.2015 doručená žaloba o ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy podľa\n§ 250v Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), vedená na najvyššom súde pod sp. zn.\n5Sžnz/6/2015.\n\nV hore uvedenej právnej veci vzniesol žalovaný podaním doručeným najvyššiemu súdu dňa 19.01.2016\nnámietku zaujatosti voči sudkyniam Najvyššieho súdu Slovenskej republiky JUDr. A. A.Z. PhD. a JUDr.\nM., ktorú odôvodnil nasledovne. Predseda protimonopolného úradu listami č. 5392/PMÚ SR/2015,\n5392/2/PMÚ SR/2015, 5392/3/PMÚ SR/2015 zo dňa 11.12.2015 podal Ministrovi spravodlivosti\nSlovenskej republiky, predsedníčke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a predsedníčke Súdnej\nrady Slovenskej republiky podnet na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania podľa zákona\nč. 385/2000 Z.z o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len\n„zákon o sudcoch“), a to v nadväznosti na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.\n4Sžhpu/2/2014, v právnej veci žalobcu Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, a.s. proti žalovanému\nProtimonopolnému úradu Slovenskej republiky. Protimonopolný úrad v podnete na podanie návrhu na\nzačatie disciplinárneho konania v danej veci vyslovil názor, že došlo k závažnému pochybeniu dvoch\nsudkýň Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré prijali vyššie uvedený rozsudok, a to takému, ktoré\nzakladá dôvod pre podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania podľa zákona o sudcoch. Postup\nnajvyššieho súdu a rozhodnutie v predmetnej veci zakladá dôvody pre začatie disciplinárneho konania\nproti sudkyniam JUDr. A. PhD. a JUDr. M. podľa § 116 ods. 2 písm. f/ zákona o sudcoch.\n\nŽalovaný v podanej námietke zaujatosti uviedol: „Podaný podnet na návrh na začatie disciplinárneho\nkonania voči dvom sudkyniam Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo strany Protimonopolného\núradu Slovenskej republiky (ďalej len „protimonopolný úrad“) v predmetnej právnej veci budí dôvodné\nobavy, že právna vec žalobcu Edenred Slovakia, s.r.o., proti protimonopolnému úradu, rozhodovaná\nv momentálne prebiehajúcom konaní práve senátom v zložení tých istých sudkýň Najvyššieho súdu\n\nSR voči ktorým bol protimonopolným úradom podaný podnet na návrh na disciplinárne konanie (t.j.\nM.), nebude zo strany týchto sudkýň rozhodovaná „sine ira et studio“. Pri vylúčení sudcu nie je\npotrebné zaujatosť (predpojatosť) preukázať, postačí, ak vzhľadom na dôvody stanovené v § 14 ods.\n1 Občianskeho súdneho poriadku možno mať o nepredpojatosti sudcu pochybnosti.“ Žalovaný taktiež\npoukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Nc 17/2010 zo dňa 30.06.2010,\n7Nc 35/2012 zo dňa 12.07.2012, ale aj na rozsudok ESĽP vo veci Delcourt vs. Belgicko (application no.\n2689/65 zo dňa 17.01.1970).\n\n„Protimonopolný úrad sa domnieva, že existujú objektívne dôvody, pre ktoré by mali byť sudkyne M. pre\npomer k účastníkovi konania vylúčené z prejednania a rozhodnutia vyššie uvedeného súdneho konania,\nkeďže z podnetu protimonopolného úradu ako účastníka konania v prebiehajúcom súdnom konaní môže\nbyť vyvolaná disciplinárna zodpovednosť oboch sudkýň, čo samozrejme závažným spôsobom narúša\nnezaujatosť a nestrannosť pomeru sudkýň k úradu.“\n\nSudkyňa najvyššieho súdu M., predložila dňa 19.01.2016 vyjadrenie tohto znenia: „Vo veci sa necítim\nbyť zaujatá. Podanie podnetu na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania predsedom\nProtimonopolného úradu Slovenskej republiky na moju osobu ako členku senátu za rozhodnutie v inej\nveci nemá vplyv na moju rozhodovaciu činnosť v predmetnom konaní, kde je žalovaným Protimonopolný\núrad Slovenskej republiky. V súvislosti s obavami „sine ira et studio“ si dovoľujem uviesť, že v predmetnej\nveci nemám žiaden hnev na účastníkov konania a ani na predsedu Protimonopolného úradu Slovenskej\nrepubliky a ani úporné úsilie vec rozhodovať. Pokiaľ však moje rozhodovanie vo veci, za ktorú podal\npredseda Protimonopolného úradu Slovenskej republiky podnet na začatie disciplinárneho konania,\nvyvolalo v žalovanom averziu voči mojej osobe, nemám námietky voči môjmu prípadnému vylúčeniu z\nprejednávania a rozhodovania veci sp.zn. 5Sžnz/6/2015. Osobne sa však domnievam, že predmetná\nnámietka zaujatosti predstavuje obštrukčné správanie sa zo strany žalovaného, s cieľom dosiahnuť\nzrejme „vhodné“ zloženie senátu, keďže v poslednom období som bola členkou senátu vo veciach v\nktorých žalovaný úspešný nebol.“\n\nSudkyňa najvyššieho súdu M., predložila dňa 19.01.2016 vyjadrenie tohto znenia: „Vo veci sa necítim\nbyť zaujatá. Podanie podnetu na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania žalovaným (ďalej\nlen „podnet“) na moju osobu ako členku senátu za rozhodnutie v inej veci, nemá žiaden vplyv na\nmoju rozhodovaciu činnosť v konaní, kde je žalovaný účastníkom konania. Dovoľujem si uviesť, že\nvec nebudem rozhodovať „sine ira et studio“, ani „nepriateľsky naladená“ ako uvádza žalovaný. Pokiaľ\nvšak podanie podnetu bude zhodnotené ako pochybnosť o mojej nestrannosti, nemám námietky proti\nprípadnému vylúčeniu z prejednávania a rozhodovania z veci sp.zn. 5Sžnz/6/2015.“\n\nNámietkový senát 4Ndz v tejto veci rozhodoval v zložení JUDr. Jana Zemková PhD., JUDr. Nora\nHalmová a na základe Opatrenia predsedníčky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21.\njanuára 2016, náhodným výberom pomocou technických prostriedkov, podľa článku V. ods. 6 Rozvrhu\npráce Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na rok 2016, bol určený ad hoc tretí člen senátu Mgr. Peter\nMelicher.\nSenát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorému bola vec dňa 19.01.2016 predložená podľa § 15\nods. 1 veta štvrtá v spojení s § 16 ods. 1 O.s.p., po preskúmaní vznesenej námietky zaujatosti, ako aj\nvyjadrení sudkýň Najvyššieho súdu Slovenskej republiky M., dospel k záveru, že nie sú dané zákonné\ndôvody na vylúčenie namietaných zákonných sudkýň.\n\nPodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na\ninom orgáne Slovenskej republiky.\n\nPodľa čl. 6 ods. 1 veta prvá Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý má právo na to, aby jeho\nzáležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti\nakéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n\nPodľa § 14 ods. 1 O.s.p. sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na\nich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.\n\nPodľa § 14 ods. 3 O.s.p. dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu\nv konaní v prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach.\n\nPodľa § 15a ods. 1 O.s.p., účastníci majú právo z dôvodov podľa § 14 ods. 1 uplatniť námietku zaujatosti\nvoči sudcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť.\n\nPodľa § 15a ods. 3 O.s.p., v námietke zaujatosti musí byť uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre\nktorý má byť sudca vylúčený, a kedy sa účastník podávajúci námietku zaujatosti o dôvode vylúčenia\ndozvedel. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti námietky zaujatosti, súd neprihliadne; v tomto prípade\nsa vec nadriadenému súdu nepredkladá.\n\nPodľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS 24/05 z 13. apríla 2005, obsahom\npráva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom konania nestranného\nsúdu, čo znamená, že súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkom postupoval\nnezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné\npre rozhodnutia vo veci. Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti pre\nuplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ súd má právomoc o takomto práve\nrozhodnúť.\n\nZákladné právo na prerokovanie a rozhodnutie veci nestranným súdom je v občianskom súdnom konaní\ngarantované prostredníctvom inštitútu vylúčenia sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia pre\nnezaujatosť. Obsahom tohto práva je aj povinnosť súdu prejednať každý návrh oprávnenej osoby na\nvylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia veci a rozhodnúť o ňom.\n\nNestrannosť je potrebné skúmať jednak zo subjektívneho hľadiska nestrannosti, t. j. treba zistiť\nosobné presvedčenie zákonného sudcu a jednak z objektívneho hľadiska nestrannosti posúdením, či\nsú poskytnuté dostatočné záruky pre vylúčenie akejkoľvek pochybnosti v danom smere. V prípade\nsubjektívneho hľadiska nestrannosti sa nestrannosť sudcu predpokladá až do predloženia dôkazu\nopaku.\n\nTreba však zároveň zdôrazniť, že rozhodnutie o vylúčení sudcu  predstavuje výnimku z ústavnej zásady,\npodľa ktorej nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi. Vzhľadom na to možno sudcu vylúčiť\nz prejednávania a rozhodovania zákonne pridelenej veci len výnimočne a zo skutočne závažných\ndôvodov, ktoré sudcovi celkom zjavne bránia rozhodovať v súlade so zákonom nezaujato a spravodlivo.\n\nPredpokladom vylúčenia sudcu z prejednávania a rozhodovania veci je taký vzťah k veci, účastníkom\nalebo k ich zástupcom, ktorého intenzita by aj pri maximálne vynaloženej snahe sudcu o nezaujatosť v\nkonaní a rozhodovaní jednoznačne ovplyvňovala jeho objektívny postoj k spravodlivému riešeniu veci.\n\nI keď zákon spája vylúčenie sudcov z prejednania a rozhodovania vo veci nielen so skutočne\npreukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak možno mať čo i len pochybnosť o ich nezaujatosti [viď tiež\nzásady prijaté judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva najmä vo veci Delcourt v. Belgicko, podľa\nktorých spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná („justice\nmust not only be done, it must also be seen to be done“)], nemožno prehliadať, že rozhodnutie o\nvylúčení sudcu predstavuje výnimku z významnej ústavnej zásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu\nzákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Vzhľadom na uvedené možno vylúčiť\nsudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a zo skutočne závažných\ndôvodov, ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom objektívne, nezaujato a spravodlivo.\n\nV prejednávanej veci by mala byť dôvodom na vylúčenie sudkýň Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nM.  skutočnosť, že žalovaný podal voči týmto dvom sudkyniam tri podnety na podanie návrhu na\nzačatie disciplinárneho konania, na základe čoho má žalovaný za to, že v prejednávanej právnej veci\n5Sžnz/6/2015 existuje dôvodná obava o nestrannosť a nezaujatosť sudkýň M..\n\nJudikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva taktiež rozoznáva subjektívne hľadisko nestrannosti\nsudcu, zahrňujúce osobné presvedčenie a správanie sudcu vo veci a hľadisko objektívne, založené\nna existencii dostatočných záruk pre vylúčenie akejkoľvek legitímnej pochybnosti o zaujatosti sudcu\n(Saraiva de Carvalho proti Portugalsku, 1994, Gautrin a ďalší proti Francúzsku, 1998).\n\nNestrannosť sudcu sa prejavuje v dvoch aspektoch. Prvý spočíva v rýdzo osobnom presvedčení určitého\nsudcu v danej veci. Keďže ide o subjektívnu kategóriu vyjadrujúcu vnútorný psychický vzťah samotného\nsudcu k prejednávanej veci (zahrňuje vzťah sudcu k predmetu konania, jeho účastníkom a právnym\nzástupcom), je o nej schopný vypovedať jedine sám sudca. Subjektívna nestrannosť sa prezumuje, až\nkým nie je preukázaný opak (rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Piersach v. Belgicko\nz 1. októbra 1982, rozsudok vo veci Pullar v. Spojené kráľovstvo z 10. júna 1996). Takto úzko ponímaná\nkategória nestrannosti by však nenašla v praxi uplatnenie bez jej vyjadrenia aj v širšej, objektívnej rovine.\nZa objektívne nemožno považovať len to, ako sa nestrannosť sudcu javí navonok (napr. účastníkovi\nkonania), ale najmä to, či reálne existujú okolnosti, ktoré by mohli\nobjektívne založiť pochybnosti o tom, či sudca disponuje určitým vzťahom k veci (Uznesenie NS SR sp.\nzn. 2 Nc 33/2008 zo dňa 22.10.2008).\n\nExistencia oprávnených pochybností závisí vždy od posúdenia konkrétnych okolností prípadu a\npodľa objektívneho kritéria sa musí rozhodnúť, či (úplne odhliadnuc od osobného správania sudcu)\npreukázateľne existujú skutočnosti, ktoré môžu spôsobiť vznik pochybností o nestrannosti sudcu\n(rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Fey proti Rakúsku).\n\nExistencia nestrannosti musí teda byť určená podľa subjektívneho hľadiska, to znamená na základe\nosobného presvedčenia a správania sudcu v danej veci, a tiež podľa objektívneho hľadiska, t.j.\nzisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčená akákoľvek\noprávnená pochybnosť (III. ÚS 16/00).\n\nNa základe vyššie uvedených argumentov, citovanej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva ako\naj rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky, hodnotil príslušný námietkový senát najvyššieho\nsúdu nestrannosť sudkýň M. tak zo subjektívneho, ako aj objektívneho aspektu. Pokiaľ ide o subjektívnu\nnestrannosť, obe sudkyne jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností uviedli, že v danej veci\nsa necítia byť zaujaté. Z hľadiska osobného presvedčenia sudkýň teda môžeme vylúčiť akékoľvek\npochybnosti o ich nestrannosti a nezaujatosti. Čo sa týka objektívneho pohľadu na nestrannosť sudkýň\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky M., dôvody uvádzané žalovaným podľa názoru najvyššieho\nsúdu neodôvodňujú pristúpenie k tak závažnému opatreniu, akým je vylúčenie zákonného sudcu z\nprejednávania danej veci.\n\nVzťah sudcu konajúceho vo veci je k veci samej a k účastníkom zásadne vzťahom úradným,\ncharakterizovaným pri výkone sudcovskej funkcie tým, že sudcovia sú nezávislí a viazaní len zákonom.\nDôvodom na vylúčenie sudcu nie je ich rozhodovanie v inej veci a teda ani samotné rozhodnutie\nvydané v inej veci. Preto pokiaľ má žalovaný výhrady ku konkrétnej rozhodovacej činnosti menovaných\nsudkýň v už  právoplatne rozhodnutej veci, postupoval v zmysle zákona, ak svoje výhrady formuloval v\npodnetoch na začatie disciplinárneho stíhania. O uvedených podnetoch žalovaného rozhodnú subjekty,\ndo právomoci ktorých patrí rozhodnúť, či návrh na začatie disciplinárneho konania na základe relevancie\npodaných troch  podnetov žalovaného, podaný bude. Námietkový senát k takýmto subjektom zo zákona\nnepatrí.\n\nNajvyšší súd  je názoru, že nestrannosť a nezaujatosť sudcu je úzko spätá aj so samotnou profesionalitou\nsudcu, ako aj s rešpektovaním zásad vyplývajúcich zo Sudcovského etického kódexu, ktoré by mali byť\nvlastné každému sudcovi. V opačnom prípade sudca musí znášať dôsledky, ktoré mu môže privodiť i\nprípadné disciplinárne stíhanie.\n\nZ uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 16 ods. 1 v spojení s § 14 ods. 3 O.s.p.\no námietke zaujatosti rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto uznesenia.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:1e745124-8cc8-4fb9-be76-1d69150ed0fc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 24/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 24/05 z 13. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-13", "citacie_n": 513, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e745124-8cc8-4fb9-be76-1d69150ed0fc"}, {"guid": "ussr:b051f306-6b1c-4f4f-855d-c0cf4b46bb34", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 16/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 16/00 z 15. 6. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-06-15", "citacie_n": 243, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b051f306-6b1c-4f4f-855d-c0cf4b46bb34"}], "citovane_v": []}