{"guid": "de28a982-fa41-4095-a11d-278ce81a0581:151e83dc-cc40-4b21-ac85-73272a81759d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:9014898663.1", "spisova_znacka": "5MCdo/3/2014", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5MCdo/3/2014 z 8. 3. 2016", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 8. marca 2016, sp. zn. 5MCdo/3/2014, ECLI:SK:NSSR:2016:9014898663.1", "identifikacne_cislo": "9014898663", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Helena Haukvitzová", "sudca_id": 1852, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-helena-haukvitzova-1852", "datum_vydania": "2016-03-08", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243i.odsek-2", "nazov": "§ 243i ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243i.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243i"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243b.odsek-5", "nazov": "§ 243b ods. 5 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243b.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243b"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-218.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 218 ods. 1 písm. c) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-218.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-218"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243i", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243b", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-218"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/151e83dc-cc40-4b21-ac85-73272a81759d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:9014898663.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:9014898663.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:9014898663.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Najvyšší súd\nSpisová značka: 5MCdo/3/2014\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 9014898663\nDátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2016\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Helena Haukvitzová\nECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:9014898663.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Ing. S. I., bývajúceho v J., proti žalovanému O.\nD., bývajúcemu v J., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného KOOPERATÍVY poisťovne,\na.s., Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, o zaplatenie\n172 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. 19 C 42/2003, o mimoriadnom\ndovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky, proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo\n7. februára 2013 sp.zn. 2Co 271/2011, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nMimoriadne dovolanie  o d m i e t a.\nŽalovanému a vedľajšiemu účastníkovi nepriznáva náhradu trov konania o mimoriadnom dovolaní.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nOkresný súd Košice II rozsudkom z 10. mája 2011 č.k. 19 C 42/2003-147 zaviazal žalovaného zaplatiť\nžalobcovi sumu 169,59 € v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol\ns tým, že o náhrade trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.\nPodľa odôvodnenia rozsudku sumu 169,59 € súd priznal ako náhradu škody s poukazom na ustanovenie\n§ 427 ods. 1 a 2 a § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka.\n\nNa odvolanie žalobcu proti výroku, ktorým súd žalobu zamietol Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo 7.\nfebruára 2013 sp.zn. 2 Co 271/2011 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, keď sa v\ncelom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením a rozhodnutie považoval za správne (§ 219 ods. 2 O.s.p.).\nO trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. tak,\nže náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal.\n\nNa podnet žalobcu podal generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“)\nmimoriadne dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa\nv napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá. Poukázal na § 517 ods. 1 veta prvá\na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že rozsudkom súdu prvého stupňa bol žalovaný\nzaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 169,59 €, pričom táto suma je podľa rozhodnutia súdu náhradou\nškody a pozostáva z náhrady za požičanie auta, poštovného a z „úrokov z vkladov vo výške 61,04 €“,\npričom tieto úroky ušli žalobcovi v dôsledku škodovej udalosti. Podľa názoru generálneho prokurátora\nodvolací súd mal vo vzťahu k námietke žalobcu, že mu patria aj žalované úroky z omeškania, vychádzať\nz ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého povinnosť zaplatiť úroky z omeškania\nje dôsledkom omeškania s plnením peňažného dlhu (istiny). Keďže odvolací súd podľa uvedeného\nustanovenia nepostupoval a úroky z omeškania nerozlíšil od ušlých úrokov z vkladu (súčasti istiny),\nbol toho názoru, že rozsudok odvolacieho súdu spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f\nods. 1 písm. c/ O.s.p.). Z týchto dôvodov generálny prokurátor navrhol, aby mimoriadnym dovolaním\nnapadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie.\n\nŽalovaný sa mimoriadnemu dovolaniu písomne nevyjadril.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd rozhodujúci o mimoriadnom\ndovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.) bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení\ns § 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu podľa § 243i ods. 2 O.s.p. v spojení\ns § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie treba odmietnuť.\n\nPodľa § 243e ods. 1 O.s.p. ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania, osoby\ndotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, že právoplatným\nrozhodnutím súdu bol porušený zákon (§ 243f O.s.p.), a ak to vyžaduje ochrana práv a zákonom\nchránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a túto ochranu nie je možné\ndosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie.\nPodľa § 243f ods. 1 O.s.p. mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu\nza podmienok uvedených v § 243e, ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, b/ konanie je\npostihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva\nv nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 O.s.p.).\n\nZ judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vyplýva, že systém opravných\nprostriedkov zakotvený v právnom poriadku zmluvnej strany Dohovoru o ochrane ľudských práv a\nzákladných slobôd (ďalej len „Dohovor“) musí byť v súlade s požiadavkami čl. 6 Dohovoru. ESĽP v rámci\nsvojej rozhodovacej praxe už viackrát konštatoval porušenie čl. 6 Dohovoru vtedy, keď k nariadeniu\nopätovného preskúmania veci došlo výlučne z dôvodu existencie odlišného právneho posúdenia veci\noproti právnemu názoru vnútroštátnych súdov, ktoré vec s konečnou platnosťou prerokovali a meritórne\nrozhodli (porovnaj Roseltrans proti Rusku z roku 2005). Opakovane tiež zdôraznil, že v záujme právnej\nistoty by právoplatné rozsudky mali vo všeobecnosti zostať nedotknuté a k ich zrušeniu by malo\ndochádzať iba pre účely nápravy zásadných vád [viď napríklad Abdullayev proti Rusku (rozsudok z roku\n2010)], resp. závažných pochybení [viď Sutyazhnik proti Rusku (rozsudok z roku 2009)]. Za takú vadu\nalebo pochybenie však nemožno v žiadnom prípade považovať to, že na predmet konania existujú dva\nodlišné právne názory.\n\nZároveň ESĽP opakovane dospel - na základe sčasti odlišných úvah - aj k názoru, že k porušeniu\nčl. 6 Dohovoru dochádza tiež vtedy, ak je právoplatné a záväzné rozhodnutie súdu zrušené v\nrámci mimoriadneho prieskumu, ktorý presadil taký subjekt odlišný od účastníkov konania, len na\núvahe ktorého bolo posúdenie vhodnosti alebo potreby podania mimoriadneho opravného prostriedku\niniciujúceho tento mimoriadny prieskum (viď napríklad rozhodnutia ESĽP vo veci Kutepov a Anikeyenko\nproti Rusku z roku 2005 a vo veci Tripon proti Rumunsku z roku 2008). Inštitút veľmi podobný\nmimoriadnemu dovolaniu upravenému v Občianskom súdnom poriadku bol predmetom skúmania ESĽP\nvo veci Tripon proti Rumunsku (rozsudok z roku 2008). V tomto rozhodnuté ESĽP konštatoval, že v\nskúmanom prípade generálny prokurátor nekonal na základe vlastnej iniciatívy, ale konal na základe\nžiadosti jednej zo strán sporu. ESĽP zásah generálneho prokurátora do takéhoto súkromnoprávneho\nsúdneho konania označil za priťažujúci faktor, pretože, hoci tento štátny úradník konal na základe\npodnetu účastníka súdneho konania, podanie mimoriadneho dovolania bolo ponechané výlučne na\nvoľnej úvahe generálneho prokurátora. ESĽP v danej veci preto dospel k záveru, že zrušenie dotknutého\nprávoplatného a záväzného rozhodnutia porušilo sťažovateľovo právo na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Aj aktuálne rozhodnutia ESĽP z 9. júna 2015 vydané vo veciach proti\nSlovenskej republike (DRAFT-OVA, a.s., PSMA, s.r.o. a COMPCAR, s.r.o.) pripomínajú význam a obsah\nprincípu rovnosti zbraní a princípu právnej istoty, s ktorými bezprostredne súvisí otázka záväznosti,\nnezrušiteľnosti a dôveryhodnosti právoplatných súdnych rozhodnutí z iniciatívy generálneho prokurátora\nvyjadrenej podaním mimoriadneho dovolania.\n\nPlénum Ústavného súdu súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“), zohľadňujúc uvedené\nzávery ESĽP a reagujúc na niektoré prípady nejednotnosti senátov ústavného súdu pri riešení otázky\nprípustnosti mimoriadneho dovolania proti rozhodnutiu súdu, ktoré už nadobudlo právoplatnosť a\nzáväznosť, 18. marca 2015 pod sp.zn. PL.z. 3/2015 zjednocujúce stanovisko, právna veta ktorého\nznie: „Rešpektujúc princíp právnej istoty, ktorá bola nastolená právoplatným rozhodnutím, zohľadňujúc\nprincíp subsidiarity podľa čl. 127ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako i výnimočnosť mimoriadneho\ndovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku podávaného generálnym prokurátorom Slovenskej\nrepubliky je jeho prípustnosť v civilnom konaní akceptovateľná  za podmienky vyčerpania všetkých\n\nzákonom dovolených riadnych, ako aj mimoriadnych opravných prostriedkov, ktoré mal účastník konania\nk dispozícii a ktoré mohol účinne využiť na ochranu svojich práv a oprávnených záujmov.“\n\nVyššie uvedené naznačuje, ako tieto súdne orgány (ESĽP a ústavný súd), oprávnené za splnenia\nurčitých predpokladov zrušiť aj rozhodnutie najvyššieho súdu, budú rozhodovať v skutkovo a právne\npodobných veciach, v ktorých generálny prokurátor podá mimoriadne dovolanie napriek tomu, že\nmimoriadnemu dovolaniu nepredchádzalo využitie všetkých dostupných riadnych a mimoriadnych\nopravných prostriedkov.\n\nPovinnosť vyčerpať prostriedok nápravy, a to aj v prípade pochybnosti o jeho účinnosti, vyplýva z\nustálenej judikatúry ESĽP (Van Oosterwijck proti Belgicku, rozsudok z roku 1980). Účastník konania je\npovinný vyčerpať všetky dostupné opravné prostriedky až po najvyššiu úroveň do takej miery, do akej je\nmožné rozumne predpokladať, že ten-ktorý opravný prostriedok, oprávnenie podať ktorý účastník má,\nje (aspoň) potenciálne spôsobilý podstatne ovplyvniť rozhodnutie v merite veci. Osobný názor účastníka\nkonania na účinnosť alebo neúčinnosť konkrétneho opravného prostriedku nie je významný. Právomoc\nvyhodnotiť, či boli využité všetky dostupné opravné prostriedky, náleží ex officio súdu, ktorý rozhoduje\no mimoriadnom opravnom prostriedku.\n\nVzhľadom na nejednotnosť súdneho rozhodovania, ktorá sa prejavila v zaujímaní odlišných právnych\nnázorov obsiahnutých v rozhodnutiach senátov občianskoprávneho kolégia a obchodnoprávneho\nkolégia pri posudzovaní procesnej prípustnosti mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora, prijali\nobčianskoprávne kolégium najvyššieho súdu a obchodnoprávne kolégium najvyššieho súdu spoločné\nzjednocujúce stanovisko k prípustnosti mimoriadneho dovolania v zmysle § 243e až § 243j Občianskeho\nsúdneho poriadku, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov\nSlovenskej republiky (ďalej len „Zbierka“) ako spoločné stanovisko pod č. 94/2015. Právna veta tohto\nstanoviska znie: „Procesná prípustnosť mimoriadneho dovolania podaného na podnet účastníka je v\nobčianskom súdnom konaní podmienená tým, že tento účastník najprv sám neúspešne využil možnosť\npodať všetky zákonom dovolené riadne a mimoriadne opravné prostriedky, ktoré boli potenciálne\nspôsobilé privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie. Pokiaľ túto možnosť nevyužil, mimoriadne\ndovolanie treba odmietnuť.“\n\nPredmetné stanovisko vychádza z názoru, že postup účastníka občianskeho súdneho konania, ktorý mal\nv určitom prípade možnosť napadnúť rozhodnutia súdov odvolaním alebo dovolaním, uvedenú možnosť\nale nevyužil, i keď tieto opravné prostriedky mali potenciál podstatne ovplyvniť rozhodnutie súdu, sa\nprieči všeobecne rešpektovanej zásade „nech si každý chráni svoje práva“. Táto zásada zdôrazňuje\nprocesnú povinnosť účastníka vyvinúť vlastnú aktivitu a iniciatívu tak, aby sám svojimi procesnými\núkonmi riadne, včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou sledoval ochranu svojich\nsubjektívnych práv. Pokiaľ účastník konania zostane v naznačenom smere pasívny, je (neskoršia)\naktivita generálneho prokurátora vyústiaca do podania mimoriadneho dovolania neprípustná a nemôže\nmať procesné dôsledky predpokladané v § 243e až § 243j O.s.p.\n\nDovolací súd s poukazom na hore uvedené dospel k záveru, že v danom prípade prebehlo dvojstupňové\nkonanie, v ktorom mal žalobca možnosť realizovať svoje procesné oprávnenia. Zo spisu nevyplýva, že\nby sám náležite chránil svoje práva a konal dostatočne predvídavo, starostlivo a obozretne. Žalobca\nnepodal dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu. Nevyužil preto dostupný mimoriadny opravný\nprostriedok, ktorý mal k dispozícii a ktorý bol potenciálne spôsobilý podstatne ovplyvniť rozhodnutie\nv merite veci. Vzhľadom na pasivitu samotného žalobcu pri včasnej ochrane jeho práv je procesne\nneprípustná dodatočná aktivita generálneho prokurátora, ku ktorej došlo podaním mimoriadneho\ndovolania podnecovaného žalobcom.\n\nZ týchto dôvodov najvyšší súd odmietol mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora ako procesne\nneprípustné (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s ustanoveniami § 243b ods. 5 O.s.p. a § 218 ods. 1 písm.\nc/ O.s.p.).\n\nGenerálnemu prokurátorovi v konaní o mimoriadnom dovolaní nemôže byť uložená povinnosť nahradiť\ntrovy konania. Povinnosť nahradiť trovy konania v konaní o mimoriadnom dovolaní má ten, kto podal\npodnet na podanie mimoriadneho dovolania (viď § 148a ods. 1 a 2 O.s.p.). V danom prípade dal\npodnet na mimoriadne dovolanie žalobca. Žalovaný nepodal návrh na priznanie náhrady trov konania o\n\nmimoriadnom dovolaní; najvyšší súd mu vzhľadom na to nepriznal náhradu trov konania o mimoriadnom\ndovolaní (§ 243i ods. 2 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.).\n\nToto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2Co/271/2011", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "ussr:678eb69c-c073-4304-82a9-7495ae554567", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.278.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 278/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 278/2017 z 26. 4. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-04-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.278.2017.1"}]}