Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžz/15/2014 z 28. 6. 2016
Citácia: uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. júna 2016, sp. zn. 10Sžz/15/2014, ECLI:SK:NSSR:2016:9014010130.1
Najvyšší súd | 10Sžz/15/2014 | ECLI:SK:NSSR:2016:9014010130.1 | 2016-06-28 | Uznesenie
Citované ustanovenia: § 250v ods. 6 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3c5f6227-6592-499e-b776-da0ab7eddae4
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:9014010130.1

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 10Sžz/15/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 9014010130
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Ďurišová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:9014010130.1

Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: PhDr. Mgr. W. Y., narodený XX.XX.XXXX,
G., právne zastúpený: Advokátska kancelária Mandzák a spol., s.r.o., Zámocká 5, Bratislava, proti
odporcom: 1. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, 2. Kriminálny
úrad finančnej správy, Bajkalská 24, Bratislava, v konaní o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu
verejnej správy, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie o návrhu na ochranu pred nezákonným zásahom   z a s t
a v u j e.

Žiaden z účastníkov  n e m á   p r á v o   na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 20.11.2014 bol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky doručený návrh navrhovateľa na začatie
konania o ochrane pred nezákonným zásahom orgánov verejnej správy - odporcov v 1. a 2. rade podľa §
250v zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“),
spočívajúcom v zostavení zoznamu „BIELE KONE“ využívaného orgánmi finančnej správy pri svojej
činnosti, v ktorom má byť evidovaný aj navrhovateľ.

Dňa 09.06.2015 bol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky doručený návrh navrhovateľa na odročenie
pojednávania z dôvodu podania návrhu na prerušenie konania. Navrhovateľ v návrhu žiadal o prerušenie
konania do právoplatného skončenia veci vedenej na Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnej
sťažnosti navrhovateľa ako sťažovateľa proti rozsudku Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 1Sžz/3/2014 zo dňa 14.10.2014, ktorým Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, že
predchádzajúci návrh na ochranu navrhovateľa pred totožným nezákonným zásahom zamietol z dôvodu
nevyčerpania prostriedkov nápravy. Návrh na prerušenie konania dôvodil tým, že nie je vylúčené, že
bude vyhovené ústavnej sťažnosti, čím by mohol nastať stav litispendencie s predmetným konaním
vzhľadom na to, že predmetom konania a predmetom ústavnej sťažnosti je totožný zásah medzi tými
istými účastníkmi.

Vzhľadom na podanú žiadosť navrhovateľa zo dňa 08.06.2015 Najvyšší súd Slovenskej republiky
konanie prerušil podľa § 109 ods. 2 písm. c) v spojení s § 246c ods. 1 OSP do doby vybavenia
navrhovateľom podanej ústavnej sťažnosti s tým, že navrhovateľovi  uložil povinnosť bezodkladne
súd informovať o spôsobe jej vybavenia zaslaním rovnopisu rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej
republiky.

Navrhovateľ v prílohe podania zo dňa 19.11.2015 zaslal najvyššiemu súdu fotokópiu Nálezu Ústavného
súdu Slovenskej republiky III. ÚS 375/2015-35 z 20. októbra 2015, ktorým rozhodol, že rozsudkom
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp, zn. 1Sžz 3/2014 zo 14. októbra 2014 bolo porušené základné
právo navrhovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na



spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
a tento rozsudok zrušil a vec vrátil najvyššiemu súdu na ďalšie konanie. Predmetný návrh, ktorým sa
navrhovateľ domáhal voči odporcom v 1. a 2. rade ochrany pred nezákonným zásahom, ktorý spočíval v
zostavení zoznamu „BIELE KONE“ využívaného orgánmi finančnej správy pri svojej činnosti a v ktorom
má byť evidovaný aj navrhovateľ, sa teda vrátil najvyššiemu súdu na nové konanie a rozhodnutie a vec
je vedená pod sp. zn. 1Sžnz/6/2015.

Tým odpadol dôvod na ďalšie konanie o neskôr podanom návrhu na ochranu pred totožným zásahom
medzi tými istými účastníkmi, preto najvyšší súd konanie o tomto návrhu podľa § 250v ods. 6 OSP
zastavil.

O trovách konania rozhodol najvyšší súd podľa § 250k v spojení s § 246c ods. 1 a § 146 ods. 1 písm.
c/ OSP tak, že vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu, pretože konanie bolo
zastavené. Odporcovia zastavenie konania nezavinili, preto nie je dôvod na aplikáciu ustanovenia § 146
ods. 2 OSP.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok   n i e   je   prípustný.