{"guid": "e2ded42d-7a6b-4308-826f-99642e84dce0:a36b626b-0647-49df-8078-32987afc97dd", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:9014010002.1", "spisova_znacka": "2Sž/1/2014", "nazov": "Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sž/1/2014 z 26. 1. 2016", "citacia": "rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 26. januára 2016, sp. zn. 2Sž/1/2014, ECLI:SK:NSSR:2016:9014010002.1", "identifikacne_cislo": "9014010002", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Peter Banský", "sudca_id": 2, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-peter-bansky-2", "datum_vydania": "2016-01-26", "forma": "Rozhodnutie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2011/351", "nazov": "zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/351", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/351-2011"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/351/#paragraf-23", "nazov": "§ 23 zákona č. 351/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/351/#paragraf-23", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/351-2011/paragraf-23"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2011/351#paragraf-23"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a36b626b-0647-49df-8078-32987afc97dd", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:9014010002.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:9014010002.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:9014010002.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Najvyšší súd\nSpisová značka: 2Sž/1/2014\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 9014010002\nDátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2016\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kováčová\nECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:9014010002.1\n\nRozhodnutie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej\na členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Kataríny Benczovej, v právnej veci žalobcu: Slovak\nTelekom, a.s., Bajkalská 28, Bratislava proti žalovanému: Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií\na poštových služieb, právny nástupca Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky, Továrenská 7,\nBratislava o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia právneho predchodcu žalovaného č. 308/\nPÚ/2013 z 05.11.2013, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky žalobu   z a m i e t a .\n\nÚčastníkom náhradu trov konania   n e p r i z n á v a .\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNapadnutým rozhodnutím č. 308/PÚ/2013 z 05.11.2013 právny predchodca žalovaného\n(Telekomunikačný úrad Slovenskej republiky) zamietol podľa § 59 ods. 2 v spojení s § 61 ods. 3\nzákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (správny poriadok) rozklad\nproti rozhodnutiu č. 1469/OER/2013 z 29.07.2013, ktorým prvostupňový správny orgán rozhodol vo veci\nuloženia povinnosti súvisiacej s reguláciou cien prístupu a pripojenia podľa § 23 zákona č. 351/2011\nZ. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o elektronických\nkomunikáciách“) podnikom s významným vplyvom na veľkoobchodnom trhu služby ukončenia volania v\njednotlivých verejných mobilných sieťach, ktorá spočíva v prenose volania smerovaného ku koncovému\nužívateľovi mobilnej telefónnej služby z bodu prepojenia medzi mobilnými sieťami alebo medzi mobilnou\nsieťou a pevnou sieťou do koncového bodu v mobilnej telefónnej sieti určeného špecifickou sieťovou\nadresou (ďalej len „relevantný trh č. 7“) a napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa v\ncelom rozsahu potvrdil, nakoľko toto považoval za vydané v súlade s platnými právnymi predpismi SR,\ncieľmi regulácie elektronických komunikácií podľa § 11 zákona o elektronických komunikáciách, zároveň\nza dostatočne odôvodnené, jasné a zrozumiteľné.\n\nZ odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že prvostupňový správny orgán, po konzultáciách\npodľa § 10 zákona o elektronických komunikáciách rozhodol vo veci uloženia povinnosti súvisiacej s\nreguláciou cien prístupu a prepojenia podľa § 23 zákona o elektronických komunikáciách podnikom\ns významným vplyvom na veľkoobchodnom trhu služby ukončenia volania v jednotlivých verejných\nmobilných telefónnych sieťach a to tak, že účastníci konania sú podľa § 12 ods. 3 písm. a/ zákona o\nelektronických komunikáciách povinní od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po dni doručenia tohto\nrozhodnutia účtovať za službu ukončenia volania maximálnu cenu vo výške 0,01226 € za minútu pri\nvšetkých volaniach ukončených vo verejnej mobilnej telefónnej sieti účastníka konania zostavených v\ninej národnej alebo zahraničnej mobilnej prípadne fixnej sieti.\n\nÚčastník konania v rámci tzv. národných konzultácií podľa § 10 zákona o elektronických komunikáciách\nzaslal pripomienky k návrhu rozhodnutia o regulácii cien, ktoré prvostupňový orgán zohľadnil v súlade s\n\n§ 10 ods. 1 tretia veta zákona o elektronických komunikáciách a návrh rozhodnutia predložil v súlade s\n§ 10 ods. 4 zákona o elektronických komunikáciách na tzv. nadnárodné konzultácie Európskej komisii,\norgánu európskych regulátorov a národným regulačným orgánom členských štátov. Kladné rozhodnutie\nEurópskej komisie bolo v súlade s § 10 ods. 5 zákona o elektronických komunikáciách doručené\nprvostupňovému orgánu dňa 25.06.2013.\n\nProti prvostupňovému rozhodnutiu podal účastník v zákonnej lehote rozklad, v ktorom namietal, že\nprvostupňový správny orgán v rozhodnutí nedostatočne odôvodnil uloženie povinnosti účtovať cenu za\nukončenie volania vo verejnej mobilnej telefónnej sieti na základe tzv. modelu BU-LRIC pure a ako cena\nstanovená na základe tohto modelu napĺňa účel regulácie, ktoré je úrad pri výkone povinný sledovať\na zabezpečovať. Účastník ďalej v podanom rozklade namietal, že úrad pri stanovení regulovanej\nceny vychádzal z dimenzovaného modelu teoretického efektívneho podniku, čo účastník považuje za\nrozporné s princípmi a účelom regulácie podľa § 11 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách.\nTakýto prístup nezohľadňuje konkrétne podmienky a situáciu, v ktorej pôsobia jednotlivé reguláciou\ndotknuté podniky. Inak povedané, takto stanovená regulovaná cena nie je náležite odôvodnená a\nprimeraná a teda rozhodnutie je nezrozumiteľné, čo ho robí nezákonným. V rozhodnutí absentuje\npriama väzba medzi konkrétnou situáciou na dotknutom relevantnom trhu a stanovenou maximálnou\ncenou. Úrad tiež prikladá neprimerane veľký význam nezáväznému odporúčaniu Európskej komisie o\nregulácii prepojovacích poplatkov z roku 2009 (ďalej aj len ,,Odporúčanie“). Úrad teda nedostatočne\nodôvodnil (podľa tvrdenia účastníka v rozklade), ako regulovaná cena napomôže riešiť hospodársku\nsúťaž na dotknutom trhu. Rozhodnutím dochádza najmä k porušeniu princípu objektivity, primeranosti\na odôvodnenosti regulácie, ktoré je úrad vždy povinný rešpektovať. Úrad to však nerobí a snaží\nsa aplikovať maximálnu cenu teoreticky efektívneho podniku na siete troch odlišných poskytovateľov\nmobilných služieb, pôsobiacich na konkrétnom trhu v konkrétnom čase. Účastník ďalej namietal postup\nstanovenia maximálnej ceny v rozhodnutí aj z toho dôvodu, že úradom zvolený postup znemožňuje\nuplatniť účastníkovi všetky náklady nevyhnutne potrebné na poskytovanie služby ukončovania volania,\nčo vyplýva z § 12 ods. 5 zákona o elektronických komunikáciách.\n\nRozhodujúc o podanom rozklade žalovaný (predseda úradu) v napadnutom rozhodnutí poukázal na\nto, že účastník nepreukázal tvrdené porušenie ustanovení zákona o elektronických komunikáciách.\nPrvostupňový orgán ukladá povinnosť regulácie cien v súlade s § 23 zákona o elektronických\nkomunikáciách. Významný podnik je povinný stanoviť ceny za ukončenie volania vo svojej verejnej\nmobilnej telefónnej sieti tak, ako mu určí prvostupňový orgán v rozhodnutí o regulácii cien podľa\n§ 12 zákona o elektronických komunikáciách. Vzhľadom na skutočnosť, že neexistencia súťaže na\ntrhu ukončenia volania v jednotlivých verejných mobilných telefónnych sieťach vytvára predpoklady\nna to, aby významné podniky mohli požadovať neprimeranú cenu za ukončenie volania vo svojich\nmobilných sieťach, prvostupňový orgán uložil významným podnikom pri poskytovaní služby ukončenia\nvolania vo svojich verejných mobilných telefónnych sieťach povinnosť cenovej regulácie. Podľa\nzáverov vyplývajúcich z analýzy daného relevantného trhu bez regulácie cien by veľkoobchodné\nceny za ukončenie volaní nikdy neklesli na požadovanú úroveň. Uloženie povinnosti transparentnosti,\nnediskriminácie a prístupu nie sú postačujúce na zabezpečenie situácie, kedy podniky nebudú\npožadovať za ukončenie volaní vo svojej sieti neprimerane vysoké ceny. Povinnosť cenovej regulácie\nbola uložená a odôvodnená samostatným rozhodnutím vo veci určenia významného podniku podľa\n§ 18 ods. 1 a uloženia povinností podľa § 19 až 25 zákona o elektronických komunikáciách na\nveľkoobchodnom trhu služby ukončenia volania v jednotlivých verejných mobilných telefónnych sieťach.\nV napadnutom prvostupňovom rozhodnutí sa v súlade s § 12 ods. 1 zákona o elektronických\nkomunikáciách rozhodovalo o konkrétnom spôsobe regulácie cien na danom trhu a o konkrétnej výške\nceny. Európska komisia v rozhodnutí k poslednému cenovému rozhodnutiu o určení výšky maximálnych\ncien na trhu mobilnej terminácie uviedla, že regulačné úrady by mali zaistiť, aby boli sadzby za služby\nukončenia volania na nákladovo efektívnej a symetrickej úrovni a že by sa malo v plnej miere zaviesť\nodporúčaný model. Európska komisia ďalej pripomenula úradu, že, ak by navrhol nápravné opatrenie\ntýkajúce sa regulácie cien na obdobie po 31.05.2013, ktoré by sa odkláňalo od práva EÚ a zásad\nodporúčania o sadzbách za služby ukončenia volania, Európska komisia by v takom prípade mohla\npristúpiť k otvoreniu II. fázy vyšetrovania podľa článku 7a rámcovej smernice. Európska komisia vo\nsvojom vyjadrení v rozhodnutí vo veci SK/2013/1462 uviedla, že úrad očakáva zavedenie sadzieb za\nslužby ukončenia volania v mobilných sieťach podľa modelu BU-LRIC pure najneskôr 1. augusta 2013\nihneď, ako bude možné uzavrieť vnútroštátne správne konanie s tromi príslušnými prevádzkovateľmi\ns významným vplyvom na trhu. Dátum zavedenia 1. august 2013 nie je v súlade s odporúčaním o\n\nsadzbách za služby ukončenia volania na nákladovo efektívnej úrovni (BU-LRIC pure) do 31. 12. 2012.\nKeďže návrh opatrenia, ktorý bol Európskej komisii oznámený podľa článku 7 rámcovej smernice,\nneobsahuje presný dátum zavedenia, Európska komisia nemôže otvoriť druhú fázu vyšetrovania podľa\nčlánku 7a rámcovej smernice. V každom prípade by otvorenie druhej fázy vyšetrovania viedlo k\nväčšiemu omeškaniu zavedenia sadzieb za služby ukončenia volania podľa modelu BU-LRIC pure, než\nje najneskorší termín zavedenia, ktorý aktuálne predpokladá úrad. Európska komisia úrad naliehavou\nvyzvala, aby zaviedol symetrické nákladovo orientované sadzby za služby ukončenia volania založené\nna modeli BU-LRIC pure čo najskôr do 01.07.2013. Na základe článku 7 ods. 7 rámcovej smernice\nmôže úrad návrh opatrenia prijať a pokiaľ tak urobí, oznámiť to Európskej komisii. Povinnosť úradu pri\nregulácii elektronických komunikácií prihliadať na odporúčania a usmernenia Európskej komisie, vrátane\ntechnických noriem a technických špecifikácií pre siete a služby, ktorých zoznam zverejňuje Európska\nkomisia v úradnom vestníku EÚ, vyplýva priamo z ustanovenia § 11 ods. 2 zákona o elektronických\nkomunikáciách. Ak sa úrad rozhodne nepostupovať podľa odporúčania Európskej komisie, informuje ju\no tom aj povinný zdôvodniť svoje rozhodnutie. Výsledkom takto stanovených cien za veľkoobchodnú\nslužbu ukončovania volania (pomocou nákladovej metódy BU-LRIC pure) je, že všetky významné\npodniky musia na vnútornom telekomunikačnom trhu účtovať rovnaké ceny a na jednotnom európskom\ntelekomunikačnom trhu sa ceny zjednocujú. Tým dochádza k odstraňovaniu prekážok vstupu na trh a\nzvyšovaniu konkurencie a tým k zvyšovaniu prospechu pre koncových užívateľov. Takto stanovené ceny\nza ukončenie volania podporujú ciele politiky hospodárskej súťaže a ochranu záujmov občanov EÚ,\npodporujú rozvoj vnútorného trhu, rozvoj súťaže a odstraňujú prekážky pre vytvorenie jednotného trhu\nnajmä tým, že nezvýhodňujú národných operátorov na úkor operátorov v iných členských štátoch. Podľa\npredsedu úradu povinnosti uložené významným podnikom boli uložené na základe výsledkov analýzy\npredmetného trhu, sú v súlade so zákonom o elektronických komunikáciách, v súlade s Odporúčaním\naj s Rámcovou smernicou 2002/21/EC z 02.03.2002. Všetky povinnosti majú za cieľ podporu súťaže,\ninováciu a investovanie do infraštruktúry a to v prospech koncových užívateľov.\n\nK tvrdeniu účastníka konania, že cena stanovená na základe modelu BU-LRIC pure nie je náležite\nodôvodnená a primeraná, a teda rozhodnutie je nezrozumiteľné, čo ho robí nezákonným, sa v rozhodnutí\no rozklade uvádza, že model BU-LRIC pure je v súlade s odporúčaním Európskej komisie a vychádza\nz princípov dlhodobých prírastkových nákladov, ktoré vznikajú operátorovi v súvislosti s poskytovaním\nďalších služieb oproti situácii, kedy by túto službu neposkytoval. Uvedená metóda meria špecifické fixné\na variabilné náklady, ktoré sú operátorovi vyvolané poskytovaním danej služby. Z tohto dôvodu je táto\nmetóda považovaná za nákladovo orientovanú. Uvedený model je odbornou verejnosťou vnímaný ako\nperspektívny prístup na stanovenie ceny na základe modelovania nákladov, ktoré daná služba vyvolá. V\nsúčasnosti tento model v telekomunikačnom sektore implementujú alebo plánujú implementovať všetky\nkrajiny Európskej únie. Uvedený model je nákladovo orientovaným modelom, a teda nie je v rozpore s\nnárodným regulačným rámcom.\n\nK ďalšiemu tvrdeniu účastníka, že v napadnutom prvostupňovom rozhodnutí absentuje priama väzba\nmedzi konkrétnou situáciou na dotknutom relevantnom trhu a stanovenou maximálnou cenou, sa v\nrozhodnutí o rozklade uvádza, že účastníkovi konania nie je zrejmé, akým spôsobom úrad zohľadnil\nšpecifiká konkrétneho slovenského relevantného trhu a konkrétnych dotknutých podnikov pri výpočte\nceny a či existuje vzťah medzi touto konkrétnou trhovou situáciou a výpočtom regulovanej maximálnej\nceny. Priamu väzbu medzi konkrétnou situáciou na dotknutom relevantnom trhu a stanovenou\nmaximálnou cenou je možné vidieť v spôsobe napĺňania modelu na výpočet predmetnej ceny aj\njeho kalibrácii na podmienky predmetného relevantného trhu, kde boli používané údaje predložené\núčastníkmi konania, vychádzajúce z reálneho ekonomického postavenia regulovaných podnikov. O\ntomto svedčí rozsah vyžiadaných vstupných údajov v administratívnom spise.\n\nPokiaľ účastník v rozklade tvrdí, že úrad prikladá neprimerane veľký význam nezáväznému odporúčaniu\nEurópskej komisie o regulácii prepojovacích poplatkov z roku 2009, k tomuto jeho tvrdeniu sa v\nrozhodnutí o rozklade uvádza, že povinnosť prvostupňového orgánu postupovať podľa Odporúčania\nvyplýva priamo z ustanovenia § 11 ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách,. Ak by sa úrad\nrozhodol nepostupovať podľa odporúčania Európskej komisie, informuje o tom Európsku komisiu a je\npovinný zdôvodniť svoje rozhodnutie. Nebol zistený žiadny relevantný dôvod, pre ktorý by malo byť\nupustené od aplikácie Odporúčania na oblasť cenovej regulácie. Aplikáciou tohto Odporúčania na oblasť\ncenovej regulácie úrad predchádza možnému negatívnemu dopadu na súťažné prostredie.\n\nNa tvrdenie účastníka, že prvostupňový orgán dostatočne neodôvodnil, ako regulovaná cena napomôže\nriešiť hospodársku súťaž na dotknutom trhu, reagoval žalovaný (predseda úradu) v rozhodnutí o\nrozklade nasledovne: uloženie maximálnej ceny za poskytovanie ukončovania volania v mobilnej sieti,\nvypočítanej na základe metódy BU-LRIC pure prispeje k motivovaniu potenciálnych investorov. Postup\npodľa Odporúčania prispieva k rozvoju vnútorného trhu, nevytvára bariéry rozvoja vnútorného trhu v\nsúlade s cieľmi politiky a regulačnými princípmi zakotvenými v článku 8 rámcovej smernice. Prinesie čo\nnajväčší prospech pre koncových užívateľov.\n\nPokiaľ účastník v podanom rozklade tvrdil, že tým, že výroky napadnutého rozhodnutia vychádzajú z\nkalkulácie nákladov teoretickej siete, dochádza v napadnutom prvostupňovom rozhodnutí k porušeniu\nprincípu objektivity, primeranosti a odôvodnenosti regulácie, ktoré je prvostupňový orgán povinný\nrešpektovať, k tomuto sa v rozhodnutí o rozklade uvádza, že prvostupňový orgán stanovil cenu za službu\nukončenia volania, ktorá vychádza z nákladov teoretického efektívneho podniku využitím vzostupného\nnákladového modelu čistých prezieravých dlhodobých prírastkových nákladov. Uplatnenie modelu je v\nsúlade s koncepciou rozvoja siete efektívneho podniku. Náklady i cena za službu ukončenia volania\nsú v modeli počítané na zaťaženie v hlavnej prevádzkovej hodine s prihliadnutím na technické rezervy,\npretože na uvedené zaťaženie je nutné dimenzovať sieť efektívneho podniku a nesúvisí s cenovou a\nmarketingovou politikou podniku. Prírastok prevádzkového zaťaženia, t. j. veličina, ktorá je základom pre\nvýpočet nákladov na službu ukončenia volania sa viaže k hlavnej prevádzkovej hodine. Model vypočítal\nnáklady efektívneho podniku na elektronické komunikačné služby so zahrnutím ukončenej prevádzky\nv mobilných sieťach a náklady bez zahrnutia ukončenej prevádzky v mobilných sieťach. Rozdiel,\nresp. prírastok v nákladoch bol následne vydelený objemom ukončenej prevádzky. Kalkulácia prírastku\nzaložená na prírastkových nákladoch identifikuje ako jediné relevantné náklady tie, ktoré závisia od\nobjemu dodatočnej prevádzky. Takto vypočítaná cena za službu ukončenia volania nezahŕňa náklady,\nktoré nezávisia od objemu prevádzky, t. j. fixné a spoločné náklady. Z uvedeného dôvodu je efektívnou\ncenou (transparentnou a nediskriminačnou) za služby ukončenia volania. Cieľom modelu je vypočítať\ncenu za službu ukončenia volania jedného teoretického podniku a preto vychádza z celkovej prevádzky\nvšetkých podnikov poskytujúcich služby na mobilných sieťach na Slovensku, tzn. z jedného teoretického\ntrhu, na ktorom pôsobí viac podnikov. Teoretický podnik simuluje správanie efektívneho podniku na plne\nkonkurenčnom trhu. Efektívny podnik je podnik využívajúci efektívne technológie a efektívne sieťové\nprvky, pričom sa vychádza z priemernej ceny vstupov pri súčasnom zohľadnení kapacitných parametrov\nzariadení.\n\nV súvislosti s tvrdením účastníka, že zvolený postup mu znemožňuje uplatniť všetky náklady nevyhnutne\npotrebné na poskytovanie služby ukončovania volania, čo vyplýva z § 12 ods. 5 zákona o elektronických\nkomunikáciách sa v rozhodnutí o rozklade uvádza, že účastníka je potrebné upozorniť, že z hľadiska\npozitívneho práva sa na napadnuté rozhodnutie ustanovenie § 12 odsek 5 zákona o elektronických\nkomunikáciách nevzťahuje, pretože povinnosť regulácie cien bola v danej veci účastníkom správneho\nkonania uložená podľa § 12 ods. 3 písm. a/ uvedeného zákona. Odsek 5 § 12 sa vzťahuje len na\nšpeciálny typ rozhodnutia o metóde kalkulácie cien, kde je podniku uložená povinnosť podľa písm. c/\nzáväzným spôsobom vypočítať cenu. V prípade regulácie podľa písm. a/ však cenu vypočíta a určí úrad.\nVo všeobecnosti však cenová regulácia na základe modelu LRIC pure nie je v rozpore so zákonom\no elektronických komunikáciách, nakoľko tento zákon nikde, dokonca ani v § 12 ods. 5, explicitne\nneustanovuje povinnosť zahrnúť pri cenovej regulácii všetky náklady; naopak v súlade s Odporúčaním\nje nevyhnutné pri cenovej regulácii zohľadňovať iba efektívne vynaložené náklady. Účastníkom konania\npožadovaná možnosť uplatniť v cene všetky náklady v plnej výške by znamenala odklon od prístupu\nstanovenom v odporúčaní. Z pohľadu účastníka konania sú všetky náklady oprávnené a je potrebné\nzahrnúť ich do ceny. Ale každá metóda pre výpočet ceny stanovuje, ktoré náklady sú oprávnené a\nvstupujú do výpočtu ceny a ktoré nie. Aj keby prvostupňový orgán použil inú metódu pre reguláciu,\ndošlo by pri nej k označeniu niektorých nákladových položiek za neoprávnené a nemohli by do výpočtu\nvstupovať. Ak by to tak nebolo, potom by to znamenalo v dôsledku absenciu akejkoľvek regulácie,\npretože bez stanovenia modelu pre výpočet ceny nie je možné vypočítať efektívnu cenu a účastník by si\nmohol do ceny zarátať v podstate akékoľvek náklady. Z toho vyplýva, že model zahrňuje do vypočítanej\nceny všetky objektívne a oprávnené náklady spojené s poskytovaním danej služby. Zároveň však úrad\nnepovažuje za opodstatnené, aby cena za ukončovanie volania kompenzovala akékoľvek iné náklady,\nktoré účastník konania považuje za nezohľadnené v cene iných regulovaných služieb.\n\nK tvrdeniu účastníka, že ceny vypočítané modelom BU-LRIC pure spôsobujú obmedzenie možnosti\ninvestovania zdrojov do rozvoja inovácií, sa v rozhodnutí o rozklade uvádza že takéto tvrdenie nie je\nničím podložené. K ďalšiemu tvrdeniu účastníka konania, že cenová regulácia obsiahnutá v napadnutom\nprvostupňovom rozhodnutí je v rozpore s ústavným právom na ochranu majetku, nakoľko obmedzuje\npodniky v dispozícii s majetkom a núti ho poskytovať službu so stratou, sa v rozhodnutí o rozklade\nuvádza, že cenová regulácia obsiahnutá v prvostupňovom rozhodnutí nie je v rozpore s ústavnými\nprávami ani chránenými záujmami regulovaného podniku (regulovaných podnikov). Cenová regulácia\nje vykonávaná v súlade so zákonom a na základe zákona je aj obmedzované právo regulovaného\nsubjektu podnikať, prípadne slobodne nakladať so svojím majetkom. Pri cenovej regulácii úrad postupuje\nvýlučne na základe zákona a zákonom stanoveným spôsobom, čím napĺňa požiadavku vyjadrenú v\nčlánku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Cieľom ani výsledkom regulácie nie je nútené poskytovanie\nurčitej služby so stratou, ale poskytovanie služby za nákladovo orientované ceny vychádzajúce z\nefektívne vynaložených nákladov. K efektívne vynaloženým nákladom sa pripočítava miera návratnosti\nvynaložených nákladov, ktorá zabezpečuje, aby poskytovanie služby bolo primerane ziskové. Žiaden\nvýznamný podnik ako regulovaný subjekt, teda ani účastník konania, o rozklade ktorého sa rozhodovalo,\nnemôže očakávať, že mu cenová regulácia zabezpečí úhradu neefektívne vynaložených nákladov,\nnákladov nesúvisiacich s danou službou alebo nákladov, ktoré sa do výpočtu ceny pomocou modelu\nBU-LRIC pure nezahŕňajú. K efektívne vynaloženým nákladom sa pripočítava miera návratnosti\nvynaložených nákladov, ktorá zabezpečuje, aby poskytovanie služby bolo primerane ziskové a potom\nje absolútna hodnota primeraná.\n\nĎalšou námietkou účastníka v podanom rozklade bolo, že cenová regulácia na základe modelu je\nv rozpore s právom EÚ, ako konštatoval aj národný súd v Holandsku, keďže nástroje regulácie\npoužívané pred uplatnením Odporúčania sú s regulačným rámcom EÚ súladné a nie je daný právny\ndôvod ich sprísňovať. K tejto námietke sa v rozhodnutí o rozklade uvádza, že v prípade cenovej\nregulácie v Holandsku nastal prípad, kedy národný súd zaviazal národný regulačný orgán (OPTA), aby\nuplatnil pri cenovej regulácii inú metodiku ako je BU-LRIC pure uvádzanú v Odporúčaní. Európska\nkomisia následne začala tzv. fázu II vyšetrovania postupu (OPTA), nakoľko zastáva názor, že odklon\nod odporúčanej metodiky nezaručuje naplnenie cieľov regulácie uvedených v článku 8 rámcovej\nsmernice. Orgán európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (BEREC) vo svojom stanovisku\nk danej veci podporil stanovisko Európskej komisie. Európska komisia vydala odporúčanie, v ktorom\nuviedla že OPTA by mala pozmeniť alebo stiahnuť opatrenia obsahujúce povinnosť cenovej kontroly\ntýkajúcej sa poplatkov účtovaných operátormi s významným postavením na trhu/na trhoch fixného\na mobilného ukončovania v Holandsku, aby sa zabezpečilo, že ocenenie skutočných nákladov pre\npoplatky aplikované na trhoch fixného a mobilného ukončovania je založené na metóde BU-LRIC pure,\nčo je najvhodnejšia metóda pre reguláciu poplatkov na trhoch fixného a mobilného úkor ukončovania.\nOPTA by mala zaviesť metodiku stanovenú v odporúčaní bezodkladne a v každom prípade najneskôr\n01.01.2013, s ohľadom na ciele stanovené v článku 8 ods. 3 písm. d/ rámcovej smernice, ktorá požaduje,\naby OPTA spolupracovala s ostatnými národnými regulačnými orgánmi, s komisiou a BEREC tak, aby\nbol zabezpečený rozvoj jednotného regulačného postupu ako je odporučené Európskou komisiou v\nOdporúčaní, ktoré uznáva naliehavú potrebu zabezpečiť, aby spotrebitelia získali čo najviac výhod pokiaľ\nide o terminačné poplatky založené na skutočných nákladoch. Predseda úradu sa stotožnil s názorom\nEurópskej komisie a rozhodol sa postupovať v súlade s Odporúčaním. Čo sa týka ďalšieho postupu pri\ncenovej regulácii v Holandsku, predseda úradu zistil, že Holandský národný regulátor (právny nástupca\nOPTY) zverejnil dňa 02.07.2013 na webovej stránke Európskej komisie návrh rozhodnutia, v ktorom\nnavrhol uložiť významným podnikom povinnosť cenovej regulácie založenej na efektívnych nákladoch\na metóde BU-LRIC pure. Maximálna cena za ukončenie volania vo verejnej mobilnej telefónnej sieti vo\nvýške 0,01019 € na základe tohto návrhu by mala platiť v Holandsku od 01.09.2013.\n\nNa základe uvedeného považoval predseda úradu radu prvostupňové rozhodnutie za správne, vydané v\nsúlade s platnými právnymi predpismi Slovenskej republiky, cieľmi regulácie elektronických komunikácií\npodľa § 11 zákona o elektronických komunikáciách, zároveň za dostatočne odôvodnené, jasné a\nzrozumiteľné aby rozhodol tak, že napadnuté rozhodnutie potvrdil a rozklad v celom rozsahu zamietol.\n\nProti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonom stanovenej lehote žalobu v ktorej žiadal, aby\nho Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) spolu s prvostupňovým rozhodnutím\nzrušil a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie, nakoľko podľa jeho názoru rozhodnutia\n\nsprávnych orgánov vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu je\nnedostatočné na posúdenie veci a rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.\n\nTvrdenie o nesprávnom právnom posúdení veci žalobca odôvodnil neprimeranosťou cenovej regulácie\nna základe nákladového modelu typu „bottom-up (BU) LRIC pure“, t. j. modelu, ktorý počíta čisté\nprírastkové náklady na službu ukončovania volaní tak, ako keby žalobca a ďalšie regulované\ntelekomunikačné podniky boli tzv. ideálne efektívnymi operátormi. Namietal absenciu preukázania\ntoho, že iný menej zaťažujúci model reguluje cenu nad úroveň nákladov efektívneho poskytovania\nslužby. Citoval z rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 5Sž/57/2007 z 12.08.2008, opätovne poukázal\nna rozhodovanie holandského súdu v súvislosti s uložením povinnosti cenovej regulácie tamojším\nnárodným regulačným orgánom, poukázal tiež na rozhodnutie nemeckého regulátora nepoužiť pre\nreguláciu terminačných (ukončovacích) poplatkov prístup navrhnutý v odporúčaní Európskej komisie o\nterminačných poplatkoch, zopakoval že uložený model „BU LRIC pure“ mu znemožňuje uplatniť si všetky\nreálne vynaložené spoločné náklady a tiež náklady zariadení využívaných spoločne s inými službami,\nbez ktorých sa však dotknutá služba nedá poskytovať. Ďalej uviedol že aplikácia modelu BU LRIC je v\nrozpore so zákonom o elektronických komunikáciách.\n\nNepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia o regulácii cien videl\nnajmä v tom, že v odôvodnení namiesto preukázania naplnenia všeobecných úvah z odporúčania\nEurópskej komisie konkrétne v podmienkach Slovenskej republiky, najmä, že jeho implementácia je\nv Slovenskej republike primeraná, úrad spravil opak a považuje samotné Odporúčanie za dôkaz\nprimeranosti ukladanej metódy. Namietal, že úrad ako hlavný a prakticky jediný argument na vecné\nodôvodnenie použitého modelu odkazuje na odporúčanie Európskej komisie. Takéto odôvodnenie\ncenovej regulácie ukladanej žalobcovi napadnutými rozhodnutiami je zjavne nedostatočné a nemôže\nbyť dostatočným podkladom pre uloženie cenovej regulácie. Právo na odôvodnenie rozhodnutia je\npritom súčasťou základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky, ktoré je garantované každému účastníkovi konania nielen pred súdom ale aj\npred iným orgánom Slovenskej republiky. Pre správnosť a zrozumiteľnosť správneho rozhodnutia je\nnadmieru dôležité, aby sa žalovaný ako správny orgán zaoberal všetkými predloženými dôkazmi, aby\nich náležite vyhodnotil a odôvodnil, ktoré dôkazy zobral do úvahy, ktoré naopak nezohľadnil a prečo tak\nurobil. K vyhodnoteniu dokazovania by mal žalovaný pristúpiť tak, aby bolo rozhodnutie zrozumiteľné,\nneprotirečivé a presvedčivé nielen pre správny orgán, ale predovšetkým pre účastníkov správneho\nkonania. Argumentácia realizovaná v medziach správnej úvahy by mala byť logická a mala by vychádzať\nzo skutkových zistení obsiahnutých v administratívnom spise. Nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia\nsprávneho orgánu je pritom podľa Najvyššieho súdu Slovenskej republiky samostatným dôvodom na\njeho zrušenie v rámci správneho súdnictva.\n\nŽalovaný sa k žalobe vyjadril podaním z 05.02.2014. Navrhol, aby najvyšší súd žalobu zamietol. K\ntvrdeniam žalobcu obsiahnutým v žalobe uviedol, že na strane 15 až 18 napadnutého rozhodnutia\nje podrobne popísané, ako bol zohľadnený princíp primeranosti. Model BU LRIC bol použitý v\nsúlade s Odporúčaním Európskej komisie zo 07.05.2009 o regulačnom zaobchádzaní s prepojovacími\npoplatkami v pevných a mobilných sieťach v EÚ (2009/396/ES). Model vychádza z princípov dlhodobých\nprírastkových nákladov, ktoré vznikajú operátorovi v súvislosti s poskytovaním ďalších služieb oproti\nsituácii, kedy by túto službu neposkytol. Aplikácia čistého konceptu hraničných nákladov môže\nspôsobovať vysokú fluktuáciu v úrovni nákladov v čase, pretože v situácii, kedy je v sieti k dispozícii\ndostatočná kapacita sú hraničné náklady dodatočných služieb blížiace sa nule, avšak v situácii, kedy sa\nvyužitie existujúcej siete priblíži jej technickej kapacite, náklady na dodatočné kapacity sú veľmi vysoké.\nV regulačnej praxi sa preto využíva koncept dlhodobých prírastkových nákladov, ktorý je najvhodnejší\nna aproximáciu dlhodobých prírastkových nákladov, pretože odbúrava volatilitu hraničných nákladov\nv čase, avšak zároveň podporuje efektívne prideľovanie ekonomických zdrojov, podporuje udržateľnú\nkonkurenciu na mobilnom trhu a maximalizuje úžitok pre koncového užívateľa. Metóda „pure LRIC“ meria\nšpecifické fixné a variabilné náklady, ktoré sú operátorovi vyvolané poskytovaním danej služby. Z tohto\ndôvodu je táto metóda považovaná za nákladovou orientovanú. Model vychádza z regulačného rámca\nEurópskej únie zakotveného v Odporúčaní, ktorý zavádza používanie prístupu „LRIC pure“. Odbornou\nverejnosťou je vnímaný ako perspektívny prístup na stanovenie ceny na základe modelovania nákladov,\nktoré daná služba vyvolá. V súčasnosti takmer všetky krajiny Európskej únie implementujú alebo plánujú\nimplementovať tento model.\n\nVo vyjadrení sa ďalej uvádza, že účastníkmi konania boli aj spoločnosti Telefónica Slovakia, s.r.o. a\nOrange Slovensko, a.s., ktoré nevyužili možnosť opravného prostriedku, preto je možné aj na základe\ntejto skutočnosti konštatovať, že pri vydávaní napadnutého rozhodnutia bol plne uplatnený princíp\nprimeranosti.\n\nPokiaľ žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sž/57/2007, k tomu žalovaný\nuviedol, že išlo o iné správne konanie a iný typ rozhodnutia.\n\nK námietke žalobcu, že žalovaný sa nevenoval posúdeniu iných, menej zaťažujúcich možností\nimplementácie povinnosti cenovej regulácie, napríklad mierne odlišnému modelu (BU) LRaIC/LRIC plus,\nktorý umožňuje započítať do nákladov aj oprávnené spoločné a režijné náklady telekomunikačného\npodniku, pričom na podporu svojich tvrdení v žalobe spomenul holandský a nemecký prípad, k tomuto\nžalovaný uviedol, že pri vydávaní napadnutého rozhodnutia postupoval v súlade s princípmi efektívnosti,\nobjektívnosti, transparentnosti, nediskriminácie, primeranosti a odôvodnenosti, ktoré princípy boli\npremietnuté do odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ako aj do rozhodnutia o rozklade. Rovnako\nzaťažujúca povinnosť bola uložená pre všetky významné podniky na predmetnom relevantnom trhu.\nÚčelom regulácie a teda uloženej povinnosti nie je určiť čo najmenej zaťažujúcu povinnosť pre podnik\nale v súlade s § 18 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách zabezpečiť podporu efektívnej\nhospodárskej súťaže a rozvoj vnútorného trhu. Žalovaný aplikoval pri určení spôsobu regulácie model,\nktorý je v súlade s Odporúčaním a zabezpečuje podporu efektívnej hospodárskej súťaže a rozvoja\nvnútorného trhu. K holandskému a nemeckému prípadu, uvedenému v žalobe, žalovaný uviedol,\nže zriedkavé pokusy niektorých regulačných orgánov, ktoré sa od Odporúčania napriek usmerneniu\nEurópskej komisie odchýlia, končia začatím tzv. II. fázy voči členskému štátu za porušenie úniového\npráva.\n\nK ďalšiemu tvrdeniu žalobcu, že cena určená v napadnutom rozhodnutí a potvrdená rozhodnutím o\nrozklade je podnákladová, žalovaný uviedol, že výpočet nepovažuje za podnákladový, keďže umožňuje\nzahrnutie nákladov vzniknutých v dôsledku poskytovania služby ukončenia volania. Tieto sú v súlade\neurópskym regulačným rámcom považované za inkrementálne, teda výpočet vychádza z princípu\nposledného inkrementu. Zahrnutím iných nákladov ako tých, ktoré vznikli v súvislosti so službou\nukončovania volania, by úrad postupoval v rozpore so základnými regulačnými princípmi. Náklady na\nneregulované služby neboli financované prostredníctvom garantovanej regulovanej ceny prepojovacích\npoplatkov, čo by bolo v rozpore s princípmi trhovej ekonomiky, v rámci ktorých majú byť z ceny v\nčo najväčšej miere riadené trhovými silami. Cieľom cenovej regulácie nie je postupná degradácia\nregulovanej služby, ale ochrana a rozvoj efektívneho súťažného prostredia zabránením uplatňovania\nneprimerane vysokých cien a to tak na vnútornom telekomunikačnom trhu, ako aj na jednotnom\neurópskom telekomunikačnom trhu. Model BU LRIC pure je nákladovo orientovaný model. Výpočet ceny\nza službu ukončovania volania vychádza z efektívne vynaložených nákladov vzniknutých v dôsledku\nposkytovania služby ukončenia volania. Úrad ani Odporúčanie nepovažujú za odôvodnené zahŕňať do\nvýpočtu ceny za ukončenie volania náklady, ktoré nevznikli v súvislosti s poskytovaním danej služby.\nVzhľadom na fakt, že stanovená cena vychádza z efektívne vynaložených nákladov, vzniknutých s\nposkytovaním služby ukončenia volania, nemožno ceny považovať za podnákladové.\n\nĎalej sa vo vyjadrení uvádza, že pri ukladaní povinností, teda pri regulácii relevantného trhu č. 7\nuložením cenovej regulácie modelom BU LRIC pure podľa Odporúčania v súlade s § 11 ods. 3 zákona o\nelektronických komunikáciách dbal žalovaný na maximálny prospech koncových užívateľov a súčasne\nv súlade s § 11 ods. 4 zákona o elektronických komunikáciách:\n- použil jednotný regulačný prístup,\n- zabezpečil, aby za podobných okolností nedochádzalo k diskriminácii pri zaobchádzaní s podnikmi,\n- chránil efektívnu hospodársku súťaž v prospech spotrebiteľov,\n- podporil efektívne investície do kvalitnej a modernej infraštruktúry aj jej inovácie,\n- prihliadol na investičné riziko podnikov,\n- zohľadnil rovnaký stav hospodárskej súťaže v rôznych geografických oblastiach štátu,\n- vzhľadom k tomu, že na predmetnom trhu neexistuje efektívna a trvalo udržateľná hospodárska súťaž,\nuložil všetkým trom významným podnikom povinnosti podľa tohto zákona.\n\nUložením maximálnej ceny za poskytovanie ukončovania volania v mobilnej sieti vypočítanej na základe\nmetódy BU LRIC PURE žalovaný taktiež prispeje k motivovaniu potenciálnych investorov, čo vyplýva\n\nz preambuly Odporúčania. Dôkazom toho, že žalovaným použitá metóda na výpočet maximálnej ceny,\nktorú sú významné podniky oprávnené maximálne účtovať za ukončenie volaní, podporuje investície, je\ncitácia, že terminačné poplatky, ktoré sa približujú k dlhodobým prírastkovým nákladom z poskytovania\ntejto služby, budú viesť k zvýšenej konkurencii a k nižším maloobchodným sadzbám pre celý rad\nspotrebiteľov a pritom stále umožnia efektívnu úhradu nákladov a primerané podnety na investície.\nPodľa názoru žalovaného postup podľa Odporúčania bol správny. Prispieva k rozvoju vnútorného trhu,\nnevytvára bariéry rozvoja vnútorného trhu v súlade s cieľmi politiky a regulačnými princípmi zakotvenými\nv článku 8 rámcovej smernice a prinesie čo najväčší prospech pre koncových užívateľov.\n\nŽalovaný ďalej vo vyjadrení zopakoval (ako to uvádza aj v odôvodnení napadnutého rozhodnutia),\nže z hľadiska pozitívneho práva sa na napadnuté rozhodnutie ustanovenie § 12 ods. 5 zákona\no elektronických komunikáciách nevzťahuje, pretože povinnosť regulácie cien bola v danej veci\núčastníkom správneho konania uložená podľa § 12 ods. 3 písm. a/ uvedeného zákona. Daný odsek sa\nvzťahuje len na špeciálny typ rozhodnutia o metóde kalkulácie cien, kde je podniku uložená povinnosť\npodľa písm. c/ záväzným spôsobom vypočítať cenu. V prípade regulácie podľa písm. a/ však cenu\nvypočíta a určí úrad. Vo všeobecnosti však cenová regulácia na základe modelu LRIC pure nie je v\nrozpore so zákonom o elektronických komunikáciách, nakoľko zákon o elektronických komunikáciách\nnikde (dokonca ani v paragrafe 12 ods. 5) explicitne neustanovuje povinnosť zahrnúť pri cenovej regulácii\nvšetky náklady; naopak v súlade s Odporúčaním je nevyhnutné pri cenovej regulácii zohľadňovať iba\nefektívne vynaložené náklady. Účastníkom konania požadovaná možnosť uplatniť v cene všetky náklady\nv plnej výške by znamenala odklon od prístupu stanoveného v odporúčaní. Z pohľadu účastníka konania\nsú všetky náklady oprávnené a je potrebné ich zahrnúť do ceny. Ale každá metóda pre výpočet ceny\nstanovuje, ktoré náklady sú oprávnené a vstupujú do výpočtu ceny a ktoré nie.\n\nK ďalšiemu tvrdeniu žalobcu, že žalovaný prikladá neprimerane veľký význam nezáväznému\nodporúčaniu Európskej komisie o regulácii prepojovacích poplatkov z roku 2009 žalovaný vo vyjadrení\nuviedol, že jeho povinnosť postupovať podľa odporúčania vyplýva priamo z ustanovenia § 11 ods.\n2 zákona o elektronických komunikácia, podľa ktorého úrad pri regulácii elektronických komunikácií\nprihliada na odporúčania a usmernenia Európskej komisie. Postup podľa Odporúčania predstavuje\nnapĺňanie cieľa ustanoveného článkom 8 rámcovej smernice, ktorým je jednotné uplatňovanie\nregulačného rámca. Aplikáciou tohto Odporúčania na oblasť cenovej regulácie úrad predchádza\nmožnému negatívnemu dopadu na súťažné prostredie. Na ďalšiu podporu postupu podľa Odporúčania\nžalovaný uvádza vyjadrenie Európskej komisie vo veci SK/2012/1313 zo dňa 30.04.2012, v ktorom\nEurópska komisia žiada úrad, aby upravil svoju metódu stanovovania referenčných hodnôt takým\nspôsobom, aby už v období pred 31.05.2013 viedla k zníženiu sadzieb za služby ukončenia volania v\nmobilných sieťach v súlade s Odporúčaním o sadzbách za služby ukončenia volania. Európska komisia\npripomenula úradu, že ak by navrhol nápravné opatrenie týkajúce sa regulácie cien na obdobie po\n31.05.2013, ktoré by sa odkláňalo od práva Európskej únie a zásad Odporúčania o sadzbách za služby\nukončenia volania, Európska komisia by v takom prípade mohla pristúpiť k otvoreniu II. fázy vyšetrovania\npodľa článku 7a rámcovej smernice.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd vecne príslušný podľa § 246 ods. 2 písm. a/ OSP v spojení s\n§ 74 ods. 4 zákona o elektronických komunikáciách preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie,\nktoré mu predchádzalo z dôvodov a v medziach žaloby a tiež v zmysle svojej ustálenej judikatúry\npreskúmaval, či rozhodnutie žalovaného nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, či\njeho závery zodpovedajú zásadám logického myslenia a či podklady pre takýto úsudok boli zistené\núplne a riadnym procesným postupom (rozhodnutie R č. 52/2003). Po oboznámení sa s obsahom\nadministratívnych spisov ako aj s obsahom písomných podaní účastníkov konania a po vypočutí\nzástupcov účastníkov konania na pojednávaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.\n\nZ obsahu spisu a vyjadrení účastníkov konania vyplýva, že predmetom súdneho prieskumu sú\nrozhodnutia správnych orgánov, ktorými bolo rozhodnuté vo veci uloženia povinnosti súvisiacej s\nreguláciou cien prístupu a pripojenia podľa § 23 zákona o elektronických komunikáciách podnikom\ns významným vplyvom na veľkoobchodnom trhu služby ukončenia volania v jednotlivých verejných\nmobilných sieťach, ktorá spočíva v prenose volania smerovaného ku koncovému užívateľovi mobilnej\ntelefónnej služby z bodu prepojenia medzi mobilnými sieťami alebo medzi mobilnou sieťou a pevnou\nsieťou do koncového bodu v mobilnej telefónnej sieti určeného špecifickou sieťovou adresou (relevantný\ntrh č. 7) tak, že im bola uložená povinnosť podľa § 12 ods. 3 písm. a/ zákona o elektronických\n\nkomunikáciách od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po dni doručenia tohto rozhodnutia účtovať\nza službu ukončenia volania maximálnu cenu vo výške 0,01226 € za minútu pri všetkých volaniach\nukončených vo verejnej mobilnej telefónnej sieti účastníka konania zostavených v inej národnej alebo\nzahraničnej mobilnej, prípadne fixnej sieti.\n\nŽalovaný ako orgán verejnej správy dohliada na dodržiavanie právnych predpisov upravujúcich\nelektronickú komunikáciu, predovšetkým zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v\nznení neskorších predpisov, ktorého základným poslaním bola transpozícia nových smerníc Európskeho\nparlamentu a Rady do právneho poriadku Slovenskej republiky. Ide o Smernicu Európskeho parlamentu\na Rady 2009/136/ES z 25.11.2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2002/22/ES o univerzálnej\nslužbe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb, Smernicu\nEurópskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES týkajúcu sa spracovávania osobných údajov a ochrany\nsúkromia v sektore elektronických komunikácií, Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 2006/2004\no spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za vynucovanie právnych predpisov na ochranu\nspotrebiteľa, Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/140/ES z 25.11.2009, ktorou sa menia a\ndopĺňajú smernice: 2002/21/ES o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a\nslužby, 2002/19/ES o prístupe a prepojení elektronických komunikačných sietí a príslušných zariadení a\n2002/20/ES o povolení na elektronické komunikačné sieťové systémy a služby. Tretím dokumentom je\nNariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1211/2009 z 25.11.2009, ktorým sa zriaďuje Orgán\neurópskych regulátorov pre elektronické komunikácie (BEREC) a jeho úrad.\n\nPred prijatím opatrenia, ktoré bude mať značný vplyv na relevantný trh, alebo ak to ustanovuje tento\nzákon, umožní úrad dotknutým osobám vyjadriť sa k návrhu opatrenia. Lehota na vyjadrenie je jeden\nmesiac odo dňa zverejnenia návrhu opatrenia; v zložitých prípadoch môže byť lehota predĺžená najviac\nna dva mesiace. Ak je to primerané, úrad v čo najväčšej miere prihliadne na stanoviská združení\nkoncových užívateľov, výrobcov telekomunikačných zariadení a podnikov (§ 10 ods. 1 zákona o\nelektronických komunikáciách).\n\nÚrad je povinný konať a svoje rozhodnutia vydávať v súlade s princípmi efektívnosti, objektívnosti,\ntransparentnosti, nediskriminácie, primeranosti a odôvodnenosti. Všetky svoje rozhodnutia, všeobecne\nzáväzné právne predpisy a informácie, ktoré prispejú k otvorenému a funkčne konkurenčnému trhu,\nzverejňuje na svojom webovom sídle, a ak tak ustanovuje tento zákon, aj vo vestníku, pričom tieto údaje\npriebežne aktualizuje (§ 11 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách).\n\nÚrad pri regulácii elektronických komunikácií prihliada na odporúčania a usmernenia Európskej komisie,\nvrátane technických noriem a technických špecifikácií pre siete a služby, ktorých zoznam zverejňuje\nEurópska komisia v Úradnom vestníku Európskej únie. Ak sa úrad rozhodne nepostupovať podľa\nodporúčania Európskej komisie, informuje o tom Európsku komisiu a zdôvodní svoje rozhodnutie.\nAk tento zákon neustanovuje inak, úrad prihliada na technologickú neutralitu regulácie, ktorá\nneukladá ani nediskriminuje používanie konkrétneho typu technológie. Ak technické normy a technické\nšpecifikácie nie sú zverejnené, používajú sa normy prijaté európskymi organizáciami pre normalizáciu.\nAk takéto normy nie sú, použijú sa primerane medzinárodné normy alebo odporúčania prijaté\nMedzinárodnou telekomunikačnou úniou, Európskou konferenciou poštových a telekomunikačných\nspráv, Medzinárodnou organizáciou pre normalizáciu alebo Medzinárodnou elektrotechnickou komisiou\n(§ 11 ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách).\n\nÚrad pri regulácii elektronických komunikácií uplatňuje princípy podľa odseku 1 najmä tým, že\na/ podporuje predvídateľnosť regulácie elektronických komunikácií zabezpečením jednotného\nregulačného prístupu,\nb/ zabezpečuje, aby za podobných okolností nedochádzalo k diskriminácii pri zaobchádzaní s podnikmi,\nc/ chráni efektívnu hospodársku súťaž v prospech spotrebiteľov a vhodne podporuje súťaž v oblasti\ninfraštruktúry,\nd/ podporuje efektívne investície do kvalitnej a modernej infraštruktúry a jej inovácie aj tým, že\nzabezpečuje, aby sa vo všetkých povinnostiach týkajúcich sa prístupu náležite prihliadlo na riziko, ktoré\nznášajú investujúce podniky a umožňuje dohody o rozložení investičného rizika medzi investora a osobu\nžiadajúcu prístup k sieti,\ne/ primerane prihliada na odlišné situácie v oblasti efektívnej hospodárskej súťaže a spotrebiteľov v\nrôznych geografických oblastiach štátu,\n\nf/ ukladá povinnosti podľa tohto zákona len vtedy, ak neexistuje efektívna a trvalo udržateľná\nhospodárska súťaž, a uvoľňuje alebo zrušuje tieto povinnosti, ak je táto podmienka splnená (§ 11 ods.\n4 zákona o elektronických komunikáciách).\n\nAk úrad na základe analýzy relevantného trhu súvisiaceho s prístupom alebo prepojením podľa § 17\nzistí, že na tomto trhu nie je efektívna hospodárska súťaž a uloženie jednej alebo viacerých povinností\npodľa § 19 až 22 nepostačuje na to, aby významný podnik určený podľa § 18 nepožadoval neprimerane\nvysoké alebo neprimerane nízke ceny súvisiace s prístupom alebo prepojením v neprospech koncových\nužívateľov, môže regulovať ceny významného podniku podľa § 12. S cieľom podporovať investície\npodniku vrátane investícií do sietí novej generácie úrad prihliada na mieru investovania významným\npodnikom s uznaním primeranej návratnosti vloženého kapitálu a s tým spojených rizík špecifických pre\nkonkrétny nový investičný sieťový projekt (§ 23 zákona o elektronických komunikáciách).\n\nNa konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon\nneustanovuje inak (§ 74 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách).\n\nÚčastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a\nznalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. Správny orgán je povinný dať účastníkom\nkonania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho\npodkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie  (§ 33 ods. 1 a 2 správneho\nporiadku).\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky sa v prvom rade zaoberal námietkou, ktorou žalobca poukazoval\nna skutočnosť, že správne orgány vec nesprávne právne posúdili, keď v rozpore so zákonom použili\nneprimeranú cenovú reguláciu na základe nákladového modelu typu „bottom-up (BU) LRIC pure“, t.\nj. modelu, ktorý počíta čisté prírastkové náklady na službu ukončovania volaní tak, ako keby žalobca\na ďalšie regulované telekomunikačné podniky boli tzv. ideálne efektívnymi operátormi. Po dôkladnom\npreštudovaní administratívneho spisu túto vyhodnotil za nedôvodnú. V prvostupňovom rozhodnutí\núradu o regulácii cien, v rozhodnutí o rozklade ako aj vo vyjadrení k žalobe je zrozumiteľne a\ndostatočne odôvodnené, z akých dôvodov bola stanovená cena za službu ukončenia volania, ktorá\nvychádza z nákladov teoretického efektívneho podniku využitím vzostupného nákladového modelu\nčistých prezieravých dlhodobých prírastkových nákladov (Bottom up Run Incremental Costs pure -\n„BU LRIC pure“. Úrad sa uvedenou námietkou podrobne zaoberal v rozhodnutí úradu o regulácii\ncien, kde o. i. uviedol, že model BU-LRIC pure vychádza z princípov dlhodobých prírastkových\nnákladov, ktoré vznikajú operátorovi v súvislosti s poskytovaním ďalších služieb oproti situácii, kedy\nby túto službu neposkytoval. Uvedená metóda meria špecifické fixné a variabilné náklady, ktoré sú\noperátorovi vyvolané poskytovaním danej služby. Z tohto dôvodu je táto metóda považovaná za\nnákladovo orientovanú. Uvedený model je odbornou verejnosťou vnímaný ako perspektívny prístup na\nstanovenie ceny na základe modelovania nákladov, ktoré daná služba vyvolá. V súčasnosti tento model\nv telekomunikačnom sektore implementujú alebo plánujú implementovať všetky krajiny Európskej únie.\nUvedený model je nákladovo orientovaným modelom, a teda nie je v rozpore s národným regulačným\nrámcom. Úrad, Odporúčanie a ani bežná prax v krajinách Európskej únie nepovažujú za odôvodnené\nzahŕňať do výpočtu ceny prepojovacích poplatkov náklady, ktoré nevznikli v súvislosti s poskytovaním\nslužby, ktorej sa predmetný výpočet a regulácia týka. Z uvedeného je zrejmé, že správne orgány\nsa podrobne zaoberali uvedenou námietkou žalobcu a odôvodnili aj zvolený postup. Podľa názoru\nnajvyššieho súdu úrad dostatočne odôvodnil primeranosť cenovej regulácie na základe nákladového\nmodelu typu „bottom-up (BU) LRIC pure“, t. j. modelu, ktorý počíta čisté prírastkové náklady na službu\nukončovania volaní ako aj to, prečo nepoužil inú, podľa názoru žalobcu menej zaťažujúcu regulačnú\nalternatívu.\n\nPokiaľ ide o námietky, týkajúce sa nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov a nedostatočné zistenie\nskutkového stavu, najvyšší súd považuje za potrebné zdôrazniť, že úrad sa neriadil len samotným\nodporúčaním a nepovažoval ho za dôkaz primeranosti uloženej metódy, ako to tvrdí žalobca. V súvislosti\ns týmto tvrdením žalobcu úrad poukázal na zákonnú úpravu, keďže podľa ustanovenia § 11 ods.\n1 zákona o elektronických komunikáciách úrad pri regulácii elektronických komunikácií prihliada na\nodporúčania a usmernenia Európskej komisie, vrátane technických noriem a technických špecifikácií\npre siete a služby, ktorých zoznam zverejňuje Európska komisia v Úradnom vestníku Európskej\núnie. Ak sa úrad rozhodne nepostupovať podľa odporúčania Európskej komisie, informuje o tom\n\nEurópsku komisiu a zdôvodní svoje rozhodnutie. Ak tento zákon neustanovuje inak, úrad prihliada\nna technologickú neutralitu regulácie, ktorá neukladá ani nediskriminuje používanie konkrétneho typu\ntechnológie. Ak technické normy a technické špecifikácie nie sú zverejnené, používajú sa normy\nprijaté európskymi organizáciami pre normalizáciu. Ak takéto normy nie sú, použijú sa primerane\nmedzinárodné normy alebo odporúčania prijaté Medzinárodnou telekomunikačnou úniou, Európskou\nkonferenciou poštových a telekomunikačných správ, Medzinárodnou organizáciou pre normalizáciu\nalebo Medzinárodnou elektrotechnickou komisiou. Obsah administratívneho spisu tvoria, o.i. aj vstupné\núdaje, vyžiadané od účastníkov konania. Priamu väzbu medzi konkrétnou situáciou na dotknutom\nrelevantnom trhu a stanovenou maximálnou cenou je možné vidieť v spôsobe napĺňania modelu na\nvýpočet predmetnej ceny a jeho kalibrácii na podmienky trhu, kde boli použité údaje, predložené\núčastníkmi, teda údaje, ktoré vychádzali z reálneho ekonomického postavenia regulovaných podnikov.\nZ uvedeného je zrejmé, že správne orgány nevychádzali pri ukladaní povinností „len“ z nezáväzného\nodporúčania Európskej komisie, ale práve naopak, z podrobnej analýzy situácie na relevantnom trhu,\npričom sa dostatočne podrobne vyporiadali aj s dôvodmi uloženia konkrétnych povinností. Nebol preto\npodľa názoru najvyššieho súdu daný dôvod na spochybňovanie postupu a rozhodnutia úradu bez\nkonkrétnych dôkazov a argumentov.\n\nTvrdenie žalobcu, že odôvodnenie napadnutých rozhodnutí je nedostatočné (iba odkazom na nezáväzné\nOdporúčanie) a nezrozumiteľné (zmätočné odôvodnenie uloženia najprísnejšej cenovej regulácie)\nposúdil najvyšší súd ako účelové a zavádzajúce, nekorešpondujúce s obsahom administratívnych\nspisov.\n\nPodľa názoru najvyššieho súdu žalovaný zákonne konformným spôsobom zdôvodnil vždy konkrétny\npodklad pre uloženie konkrétnej povinnosti podľa § 23 zákona o elektronických komunikáciách a pri\nrozhodnutí vychádzal z riadne zisteného skutkového stavu. Povinnosti, uložené žalobcovi (ako aj ďalším\ndvom účastníkom správneho konania - Telefónica Slovakia, s.r.o. a Orange Slovensko, a.s., ktorí\nnepodali rozklad a teda ani žalobu v danej veci), sú primerané účelu a princípom regulácie elektronických\nkomunikácií, ktorými sú podpora efektívnej hospodárskej súťaže a rozvoj vnútorného trhu.\n\nPokiaľ žalobca namietal, že žalovaný sa nemusí pridŕžať odporúčaní Európskej komisie a môže sa\nod týchto odchýliť, túto námietku považoval najvyšší súd za irelevantnú, nakoľko v prípadoch, kedy\nsprávne orgány vydávajú rozhodnutia na základe zákonom povolenej voľnej úvahy, súd preskúmava\niba to, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom; neposudzuje účelnosť\na vhodnosť správneho rozhodnutia (§ 245 ods. 2 OSP). Ide o obmedzený súdny prieskum správnych\nrozhodnutí založených na princípoch správneho uváženia, pretože správna úvaha predstavuje\nponechanie možnosti správnemu orgánu v rámci určitého tolerančného pásma formulovať svoje závery\nautonómne, a práve tolerančné - úvahové pásmo, obmedzuje súd pri súdnom prieskume.\n\nPokiaľ sa správne orgány rozhodli pridŕžať odporúčaní Európskej komisie a ich postup bol týmto\nkompetentným a kontrolným orgánom odobrený, nevidí najvyšší súd dôvod postup správnych orgánov\nspochybňovať. Všeobecné tvrdenia žalobcu a jeho poukazovanie na postupy iných regulačných úradov,\nu ktorých práve z tohto dôvodu bola začatá II. fáza vyšetrovania Európskou komisiou za porušenie\núniového práva, v tomto prípade nepostačujú na spochybnenie zákonnosti postupu a rozhodnutí\nžalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa.\n\nUvedenými úvahami sa riadil najvyšší súd, keď dospel k záveru, že došlo k naplneniu predpokladov\nstanovených v § 23 zákona o elektronických komunikáciách pre uloženie povinnosti súvisiacej s\nreguláciou cien prístupu a prepojenia podnikom s významným vplyvom na veľkoobchodnom trhu služby\nukončenia volania v jednotlivých verejných mobilných telefónnych sieťach a to tak, že účastníci konania\nsú podľa § 12 ods. 3 písm. a/ zákona o elektronických komunikáciách povinní od prvého dňa mesiaca\nnasledujúceho po dni doručenia tohto rozhodnutia účtovať za službu ukončenia volania maximálnu cenu\nvo výške 0,01226 € za minútu pri všetkých volaniach ukončených vo verejnej mobilnej telefónnej sieti\núčastníka konania zostavených v inej národnej alebo zahraničnej mobilnej, prípadne fixnej sieti.\n\nOkrajom najvyšší súd podotýka, že vo veci určenia významného podniku a uloženia povinností na\nrelevantnom trhu služby ukončenia volania v jednotlivých verejných mobilných telefónnych sieťach\nrozhodol právny predchodca žalovaného Telekomunikačný úrad rozhodnutím č. 1403/OER/2013 z\n10.07.2013, o rozklade žalobcu bolo rozhodnuté už predsedom úradu pre reguláciu elektronických\n\nkomunikácií a poštových služieb rozhodnutím č. 266/PÚ/2013 z 08.10.2013. O zamietnutí podanej\nžaloby o preskúmanie uvedeného rozhodnutia rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom\nsp. zn. 2Sž/27/2013 z 27.02.2015.\n\nPo preskúmaní spisového materiálu sa najvyšší súd stotožnil s názorom vysloveným v napadnutom\nrozhodnutí a vo vyjadrení žalovaného, že ako príslušný správny orgán v dostatočnej miere zistil skutkový\nstav veci, na ktorý správne aplikoval relevantné ustanovenia zákona o elektronických komunikáciách.\nJeho rozhodnutie má všetky náležitosti ustanovené v § 47 správneho poriadku, nevykazuje formálne\nani logické nedostatky, je riadne odôvodnené a vychádza zo skutkového stavu zisteného v zmysle\nustanovení správneho poriadku.\n\nVzhľadom k tomu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom ako aj v súlade s\nposlaním žalovaného definovaným v § 6 zákona o elektronických komunikáciách, bolo bez formálnych\na logických nedostatkov, riadne odôvodnené a vychádzalo z dostatočne zisteného skutkového stavu,\nNajvyšší súd Slovenskej republiky žalobu podľa § 250jm ods. 1 OSP ako bezdôvodnú zamietol.\n\nO náhrade trov rozhodol najvyšší súd podľa § 250k ods. 1 OSP, podľa ktorého náhradu trov možno\npriznať len tomu žalobcovi, ktorý mal vo veci aspoň sčasti úspech. Žalobca v danej veci nebol úspešný\na žalovanému náhrada trov v súdnom preskúmavacom konaní neprináleží.\n\nPokiaľ ide o zmenu v osobe žalovaného, táto s účinnosťou od 01.01.2014 nastala v dôsledku prijatia\nzákona č. 402/2013 Z. z. o Úrade pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb a\nDopravnom úrade a o zmene a doplnení niektorých zákonov.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}