{"guid": "c616e676-f498-4dc5-b659-108418a5b752:92fcda98-9c7d-4426-bfae-6c66b40acc27", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:8013201091.1", "spisova_znacka": "8Sžo/90/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/90/2014 z 25. 10. 2016", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. októbra 2016, sp. zn. 8Sžo/90/2014, ECLI:SK:NSSR:2016:8013201091.1", "identifikacne_cislo": "8013201091", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Peter Melicher", "sudca_id": 14, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-peter-melicher-14", "datum_vydania": "2016-10-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/152", "nazov": "zákon č. 152/1995 Z. z. Národnej rady Slovenskej republiky o potravinách", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/152", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/152-1995"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/92fcda98-9c7d-4426-bfae-6c66b40acc27", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:8013201091.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:8013201091.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:8013201091.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sžo/90/2014\n8013201091\n25. 10. 2016\nMgr. Peter Melicher\nECLI:SK:NSSR:2016:8013201091.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Petra Melichera a\nčlenov senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a JUDr. Eleny Kováčovej v právnej veci žalobcu: AGROFARMA\nSTROPKOV s.r.o., so sídlom Bokšanská ulica 2113, 091 01 Stropkov, IČO: 46 660 381 (pôvodne\nMEDOVNÍK BRANISKO, s.r.o., so sídlom Herľanská 547, 093 03 Vranov nad Topľou, IČO: 46 660\n381), právne zastúpený JUDr. Monikou Ilčišinovou, advokátkou so sídlom Vranov nad Topľou, Herľanská\n547, 093 03 Vranov nad Topľou, proti žalovanej: Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej\nrepubliky, so sídlom Botanická 17, 842 13 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia\nžalovanej zo dňa 19. septembra 2013, č. 2952/2013, v konaní o odvolaní žalobcu proti rozsudku\nKrajského súdu v Prešove č. k. 2S/47/2013-86 zo dňa 16. októbra 2014, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 2S/472013-86 zo dňa 16.\noktóbra 2014 p o t v r d z u j e.\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Prešove zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti\n„rozhodnutia“ žalovanej č. 2952/2013 zo dňa 19.09.2013, ktorým žalovaná zmenila prvostupňové\nrozhodnutie č. 2012/1114-334/2/So zo dňa 16.07.2013, ktorým Regionálna veterinárna a potravinová\nspráva Košice - Mesto uložila pokutu 1500 €.\nKrajský súd uviedol v odôvodnení rozhodnutia, že pri svojom závere jednoznačne vychádzal zo\nzisteného skutkového stavu prvostupňovým správnym orgánom na úseku kontroly potravín, ktorého\npracovníci inšpekcie Regionálnej a veterinárnej potravinovej správy Košice pri vykonaní cielenej úradnej\nkontroly potravín č. 255 zameranej na zvýšenie účinnosti a efektívnosti úradných kontrol v obchodnej\nsieti mimo pracovnej doby a cez víkendy zistili u žalobcu porušenia jeho povinností ako prevádzkovateľa\nprevádzkarne. Predaj cukrárenských výrobkov v Supermarkete FRESH, Važecká ul. 8, Košice, tak ako\nbolo uvedené v Zázname z vykonanej kontroly zo dňa 17.03.2013 a dodatočnej úradnej kontroly z\n10.05.2013. Za tieto porušenia konkrétnych ustanovení zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách v spojení\ns článkami Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady bola za správny delikt žalobcovi uložená pokuta\nvo výške 1500 €.\nŽalovaná ako odvolací orgán sa stotožnila so zisteným skutkovým stavom uvedeným v prvostupňovom\nrozhodnutím správneho orgánu, avšak zmenila iba výrokovú časť prvostupňového správneho orgánu\nčo sa týka odôvodnenia uloženia pokuty podľa tzv. absorpčnej zásady za správny delikt najprísnejšie\npostihnuteľný s dôrazom na ustanovenie § 46 a 47 ods. 2 Zákona o správnom konaní s poukazom na\nprávny záver Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 8Sžo/28/2007. Odvolací orgán zároveň\n\nvo výroku svojho rozhodnutia vypustil ustanovenia zákona č. 152/1995 Z. z., ktoré prvostupňový\nsprávny orgán uviedol vo výrokovej časti naviac (nedostatky v dokumentácii) a doplnil skutočnosti, ktoré\nprvostupňový správny orgán vo výroku neuviedol (nespolupráca s orgánmi úradnej kontroly).\nKrajský súd bol toho názoru, že prvostupňový správny orgán postupoval v predmetnom konaní správne\na v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami zákonných noriem a na základe týchto ustanovení po\ndostatočnom zistení skutkového stavu rozhodol o uložení pokuty žalobcovi za porušenia, ktorých sa\ndopustil.\nPokiaľ išlo o námietky žalobcu, že na základe vykonanej kontroly a následne dodatočnej kontroly a\nzistených nedostatkov z nich dôvodí tým, že výpis z obchodného registra spoločnosti je v sídle jeho\nspoločnosti, tak túto námietku považoval za nepodstatná, pretože žalobcovi kládli správne orgány\nza vinu nepredloženie dokladov o identifikácii prevádzkovateľa a jeho oprávnenie na vykonávanie\ntejto činnosti - rozhodnutia Regionálneho úradu verejného zdravotníctva o udelení súhlasu na\nuvedenie priestorov do prevádzky. Podľa krajského súdu bolo povinnosťou žalobcu ako prevádzkovateľa\nprevádzkarne Supermarket FRESH, Važecká 8, Košice predložiť doklady potrebné k podnikateľskej\nčinnosti v súlade s ustanovením § 20 ods. 8 písm. b/ Zákona o potravinách, pričom ako vyplynulo\nzo Záznamu o kontrole zo dňa 17.03.2013 tieto doklady žalobca nepredložil. Dokonca tieto doklady\nnepredložil konateľ spoločnosti ani na základe opatrenia inšpektorov RVPS Košice-mesto do termínu\nvykonania dodatočnej úradnej kontroly potravín do 10.05.2013. V termíne 25.03.2013 o 09:00 hod, kedy\nsa mal dostaviť zástupca prevádzkovateľa za účelom predloženia chýbajúcich dokladov, čo nesplnil.\nPreto argumentácia žalobcu, že na prevádzkarni disponovala predavačka pokladničnými blokmi z\nregistračnej pokladne, na ktorých bola uvedená spoločnosť MEDOVNÍK BRANISKO, s.r.o., Herľanská\n547, 093 03 Vranov nad Topľou, IČO: 46 660 381 bola podľa krajského súdu nepostačujúca.\nOhľadom námietky žalobcu, že jeho spoločnosť nemala žiadnu zákonnú povinnosť v súlade s § 6 a nasl.\nustanovení zákona č. 152/1995 Z. z. ohlásiť príslušným kontrolným orgánom zriadenie prevádzkarne,\ndospel krajský súd k názoru, ako ho vyslovil prvostupňový správny orgán a teda, že neohlásením\nprevádzky na účely registrácie sa žalobca dopustil porušenia ustanovenia § 4 ods. 1 a § 6 ods. 1 Zákona\no potravinách. Z uvedených ustanovení jednoznačne vyplýva povinnosť prevádzkovateľa oznámiť podľa\nosobitného predpisu orgánu úradnej kontroly každú prevádzkareň podliehajúcu jeho kontrole, ktorá\nvykonáva činnosť na akomkoľvek stupni výroby, spracúvania a distribúcie potravín na účely registrácie.\nNámietku žalobcu, že jeho obchodná spoločnosť neprevádzkuje prevádzkareň na predaj tovaru\nnachádzajúcu sa na Važeckej ul. č. 8 v Košiciach, ale táto je registrovaná na obchodnú spoločnosť Labaš\ns.r.o. vyhodnotil krajský súd ako nedôvodnú, pretože z listinných dôkazov predložených obchodnou\nspoločnosťou Labaš s.r.o., Košice mal súd preukázané, že na základe Zmluvy o výpožičke priestorov na\nužívanie, z ktorej jednoznačne vyplýva, že požičiavateľom priestorov je spoločnosť Labaš s.r.o., Textilná\n1, 040 01 Košice a vypožičiavateľom priestorov je spoločnosť MEDOVNÍK BRANISKO s.r.o., Herľanská\n547, 093 03 Vranov nad Topľou, pričom predmetom zmluvy boli priestory v objekte OC VAŽEC, Važecká\n8, Košice a účelom užívania je predaj lahôdkarského a cukrárenského tovaru spoločnosťou MEDOVNÍK\nBRANISKO s.r.o.\nZ uvedeného vyplýva, že povinnosť registrácie jednoznačne vyplývala žalobcovi a nie obchodnej\nspoločnosti Labaš s.r.o., Košice ako to žalobca v žalobe tvrdil.\nPokladničné bloky, na ktoré žalobca v žalobe poukázal sú dokladom o vykonaní predaja a tieto sú\nsmerodajné pre daňové úrady pre ich kontrolnú činnosť.\nZ vyššie uvedených skutočností ďalej vyplýva aj to, že žalobca nevykonával v priestoroch prevádzkarne\nVažecká ul. 8, Košice ambulantný predaj, ale riadny predaj lahôdkarského a cukrárenského tovaru, čo\nnezodpovedalo tvrdeniam žalobcu v žalobe v bode IV.\nNámietka žalobcu o uložení pokuty aj za porušenia, ktorých sa žalobca nedopustil, resp. porušení, ktoré\npo vykonaní kontroly zo 17.03.2013 odstránil, krajský súd uviedol, že žalobcovi bola uložená pokuta v\nsúlade s tzv. absorpčnou zásadou a to za najprísnejšie postihnuteľný správny delikt, v súlade s tým, čo\nuviedla žalovaná a to, že zodpovednosť prevádzkovateľa - žalobcu za protiprávne konanie následným\nodstránením nedostatkov nebolo možné brať ako ich neexistenciu - teda absenciu, ale len ako splnenie\n\nnápravného opatrenia, a preto súd súhlasil so záverom správnych orgánov, že úhrnná pokuta bola\nuložená za jednoznačné nesplnenie opatrenia č. 1 - za nepredloženie chýbajúcich dokladov - doklady o\nidentifikácii subjektu, tovaru, registrácii, prevádzky spôsobom a v lehote určenej zamestnancami úradnej\nkontroly a nesplnenie opatrenia uložené orgánom úradnej kontroly, čo vyhodnotil správny orgán správne\nako sťažovanie a marenie výkonu kontroly. Absorpčná zásada tkvie v absorpcii sadzieb za ostatné\nsprávne delikty a správny orgán ukladá pokutu za najzávažnejší správny delikt.\nPodľa názoru krajského súdu v žiadnom prípade nešlo o uloženie pokuty v rozpore so zákonom, ani\nneadekvátne, pretože u žalobcu išlo o porušenie takých základných zásad v oblasti potravinárskej\nvýroby a distribúcie, ktoré v prípade dlhodobého neodstránenia mohli ohroziť zdravie spotrebiteľov.\nPreto súd považoval uloženú pokutu za adekvátnu, ktorá nevybočila z medzí ustanovených zákonom\na táto bola uložená z dôvodu spáchania viacerých správnych deliktov a po jednoznačnom preukázaní\nnajzávažnejších porušení v tejto oblasti.\nV tejto súvislosti krajský súd argumentoval poukazom na ustanovenie § 245 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého\nsúd nie je oprávnený posudzovať účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia, ktoré správny orgán\nna základe správnej úvahy vydal. Je oprávnený posudzovať iba to, či správny orgán pri aplikovaní\nsprávnej úvahy pri ukladaní takejto pokuty nevybočil zo zákonných medzí a hľadísk. Ako vyplýva z\nvyššie citovaného ustanovenia § 28 ods. 4 písm. g/ Zákona o potravinách je možné za delikt spáchaný\nžalobcom uložiť pokutu od 1000 € až do výšky 100 000 €. Pokuta 1500 € sa nachádza v tomto zákonom\nstanovenom rozpätí, v jeho dolnom pásme. Správny orgán pri rozhodovaní o výške pokuty dostatočne\nprihliadal na všetky okolnosti prípadu.\nZ vyššie uvedených dôvodov preto s poukazom na príslušné ustanovenia zákona č. 152/1995 Z. z. o\npotravinách, ako aj v súlade s Nariadením Európskeho Parlamentu a Rady č. 882/2004, ktorý dohliada\nnad jej plnením na území Európskej únie a v neposlednej miere v zmysle ustanovení Správneho poriadku\nsúd je toho názoru, že správne orgány postupovali v predmetnej veci v súlade s týmito ustanoveniami\ncitovaných zákonov i nariadenia.\nV priebehu správneho konania mal žalobca priestor a možnosť odstrániť všetky porušenia zákonných\nustanovení, avšak tento nepredložil potrebné doklady, nespolupracoval s kontrolnými orgánmi a\nnepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktoré by vyvrátili závažnosť jednotlivých porušení povinností zo\nstrany žalobcu voči kontrolným orgánom.\nZároveň krajský súd konštatoval, že žalovaná sa v rozhodnutí dôsledne vyjadrila ku všetkým námietkam\nžalobcu uvedených v odvolaní a uviedla, že uloženie pokuty prvostupňovým správnym orgánom za\nporušenia jeho povinností bolo zákonne a správne, s ktorým záverom sa stotožňuje aj súd. Súd musí\nzdôrazniť aj tú skutočnosť, že žalovaná odôvodnila dôkladne aj výšku a dôvody uloženej pokuty s\npoukazom na závažnosť jednotlivých porušení na základe dostatočne zisteného skutkového stavu veci\na následného vyvodenia správnych právnych záverov, o čom nemá súd žiadne pochybnosti.\nNa základe uvedených skutočností senát krajského súdu žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 250j\nods. 1 O.s.p., pretože dospel k záveru, že rozhodnutia správnych orgánov boli vydané v súlade so\nzákonom. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom k tomu, že žalobca\nnemal v konaní úspech a žalovaná aj pri úspechu nemá právo na náhradu trov konania, rozhodol tak,\nže náhradu trov konania účastníkom nepriznal.\nProti rozsudku krajského súdu podal žalobca včas odvolanie a domáhal sa, aby Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky napadnutý rozsudok zmenil tak, že zruší rozhodnutie žalovanej a vráti jej vec na ďalšie konanie.\nZároveň navrhol, aby mu odvolací súd priznal právo na náhradu trov konania.\nSvoje odvolanie odôvodnil tým, že hoci prvostupňový súd dospel k záveru, že sa stotožňuje rovnako ako\nodvolací správny orgán s tým názorom, že prvostupňový správny orgán postupoval v súlade s platnými\nust. zákona a na základe týchto ustanovení po dostatočnom zistení skutkového stavu rozhodol o uložení\npokuty žalobcovi za porušenia, ktorých sa dopustil, s týmto názorom sa nestotožňuje a trval na svojom\ndoterajšom písomnom vyjadrení (odvolania) zo dňa 06.08.2013, pretože mal za to, že nebol dôvod na\nuloženie pokuty za nepredloženie dokladov, pretože súd nesprávne vec posúdil, keď vyslovil názor, že\nžalobca sa dopustil porušenia ust. § 4 ods. 1 a § 6 ods. 1 zákona o potravinách, z ktorých jednoznačne\nvyplýva povinnosť prevádzkovateľa oznámiť podľa osobitného predpisu orgánu úradnej kontroly každú\n\nprevádzkareň podliehajúcu jej kontrole, ktorá vykonáva činnosť na akomkoľvek stupni výroby, a teda\nnesúhlasil ani s názorom, že táto povinnosť registrácie jednoznačne vyplývala žalobcovi zo zákona a\nnie obchodnej spoločností LABAŠ s.r.o., Košice.\nĎalej žalobca uviedol, že ostatné požadované doklady boli predložené kontrolnému správnemu orgánu\n(doklady o odbornej a zdravotnej spôsobilosti zamestnancov, evidencia o čistení a upratovaní vedená\npravidelne ..., výpis z OR žalobcu sa nachádzal v sídle).\nŽalobca ďalej uviedol, že podľa jeho názoru v tomto konaní neprevádzkuje prevádzkareň na predaj\ntovaru nachádzajúcu sa na Važeckej ul. 8 v Košiciach, ale táto prevádzkareň je registrovaná a zároveň\naj ohlásená na jej prevádzkovateľa a to obchodnú spoločnosť LABAŠ s.r.o. Žalobca teda nemal\npovinnosť v súlade s § 6 a nasl. zákona č. 152/1995 Z. z. ohlásiť príslušným kontrolným orgánom\nzriadenie prevádzkarne, nakoľko mu žiadna zákonná povinnosť v tomto smere nevznikla, pretože túto\nzákonnú povinnosť mala obchodná spoločnosť LABAŠ s.r.o., s ktorou na základe zmluvného vzťahu je\nvykonávaný a realizovaný predaj tovarov prostredníctvom elektronickej registračnej pokladnice (ďalej\nlen „ERP“), ktorá je zo strany žalobcu prihlásená v súlade so zákonom na príslušnom daňovom úrade\nna ambulantný predaj a takto to sčíta aj príslušný daňový úrad, ktorý pri prihlasovaní ERP nemal žiadne\nnámietky, teda z uvedeného vyplýva, že ak je realizovaný predaj žalobcovho tovaru z jeho samostatného\nskladu tovarov, teda nejedná sa o tovar spoločnosti LABAŠ s.r.o., teda prostredníctvom jeho ambulantnej\nERP na jeho PJ, tak v konečnom dôsledku na pokladničnom lístku, ktorý je vydávaný spotrebiteľovi,\nje uvedené „ambulantný predaj“ (príp. prenosná pokladnica), ktorý realizuje, prostredníctvom žalobcu\na s uvedením žalobcovho IČ-a, čo nie je v rozpore so žiadnym zákonom a k takejto problematike\nzaujal stanovisko aj daňový úrad, kde uviedol, že z daňových zákonov, ktoré sa zaoberajú ambulantným\npredajom, ako aj vyhl. o ERP č. 55/94 Z. z. nevyplýva povinnosť pri ambulantnom predaji uvádzať miesto\nmomentálnej prevádzky.\nŽalobca poukázal na ust. § 16 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, v ktorom sa uvádza\npovinnosť vyhotoviť pre spotrebiteľa doklad, ktorý musí obsahovať obchodné meno a sídlo spoločnosti\n+ adresu prevádzkarne. Adresa prevádzky sa však uvádza iba v prípade, ak je iná ako miesto sídla\nspoločnosti, resp. miesto podnikania a prevádzka má trvalý charakter (§ 7 ods. 3 Obeh. zák).\nUviedol, že obdobný postup sa uplatní aj v prípade, ak nejde o trvalé miesto predaja, ale ide o dve miesta,\nna ktorých dochádza k evidovaní tržieb v odlišnom čase. V takomto prípade je možné používať jednu\npokladnicu, pričom v knihe ERP budú uvedené dve predajné miesta a takáto ERP sa bude používať\na označovať ako prenosná. Ak však nejde o trvalé miesto predaja, je to možné charakterizovať ako\npojazdnú ambulantnú predajňu, t.j. prevádzkovú jednotku s pohyblivým stanovišťom, resp. ako oficiálnu\nformu zásobovania v sídlach, bez vybudovanej stacionárnej siete maloobchodu, a preto ako predajné\nmiesto sa v knihe ERP uvedie „Ambulantný predaj“.\nNa základe hore uvádzaných skutočností má žalobca za to, že neporušil toto ust. Zákona, a preto nebol\ndôvod na uloženie pokuty vo výške 1500 €, teda podľa § 28 ods. 4 písm. g/, kde je možné uložiť pokutu\nza zistené nedostatky od 1000 € až do 100 000 €, táto uložená pokuta nemá preventívny charakter, ale\nrepresívny, nakoľko sa jedná o neprimerane vysokú pokutu uloženú za prakticky prevádzkovateľa malej\nPJ, kde sa vykonáva ambulantný predaj a táto pokuta je v konečnom dôsledku likvidačná vzhľadom\nna položky, ktoré sú predávané na tejto PJ a vzhľadom k veľkosti prevádzky, ako aj k tomu, že má za\nto, že v tomto bode nenaplnil znaky skutkovej podstaty uvedenej v cit. ust. zákona o potravinách ako\nuvádza kontrolný orgán.\nZáverom žalobca uviedol, že nie je prevádzkovateľom kontrolovanej PJ a túto skutočnosť viackrát\npísomne objasnil správnemu orgánu a trval na tom, že žiadne zákonné povinnosti neporušil, pretože\nprevádzkareň je registrovaná a vo vlastníctve spoločnosti LABAŠ s.r.o., ktorej povinnosťou bolo splnenie\nvšetkých týchto zákonných náležitosti a tieto priestory žalobca užíval len na základe zmluvy o výpožičke\nnebytových priestorov na dobu neurčitú, a preto nesúhlasil s názorom krajského súdu v tom, že\npovinnosť registrácie jednoznačne vyplývala žalobcovi a nie obchodnej spoločnosti LABAŠ s.r.o.,\npretože žalobca nevykonával podľa názoru krajského súdu v priestoroch prevádzkarne Važecká 8,\nKošice ambulantný predaj, ale riadny predaj lahôdkarského a cukrárskeho tovaru.\n\nZároveň je žalobca toho názoru, že odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Prešove, ako odvolacieho,\nnemá náležitosti v zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p., v dôsledku čoho je nepreskúmateľné. Súčasťou\nzákladného práva na spravodlivé konanie podľa čl. § 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 36 ods. 1\nListiny základných práv a slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné\notázky, súvisiace s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Iba takéto rozhodnutie\nje súdom preskúmateľné a účastníkom umožňuje posúdiť správnosť postupu súdu. Keďže odvolací\nsúd nepostupoval pri odôvodnení rozhodnutia v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p., obmedzil žalobcu v jeho\npráve na spravodlivé konanie a pri podaní opravného prostriedku vo vzťahu k zákonom vymedzeným\nodvolacím dôvodom, v dôsledku čoho došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom.\nŽalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že skutočnosti popísané v odvolaní nemenia\nzistený stav, skutkové okolnosti a právne posúdenie veci. Žalovaná naďalej trvá na svojom právnom\nnázore, že pri ukladaní pokuty postupovala v súlade so zákonom o potravinách a zákonom č. 71/1967\nZb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. Rozhodnutie je zákonné,\nzrozumiteľné, vychádza z náležité zisteného skutkového stavu veci a obsahuje všetky predpísané\nnáležitosti, vrátane náležitého odôvodnenia výšky pokuty, s ktorým sa stotožnil aj konajúci súd. Žalovaná\nnavrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací napadnutý rozsudok krajského súdu\npodľa § 250ja ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. a s § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd“) ako súd odvolací s poukazom na § 492\nods. 1 a 2 Správneho súdneho poriadku (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj\nkonanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 246c ods. 1 veta prvá\na § 212 ods. 1 O.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods.\n2 O.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a\nna internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.\nv spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu\nnemožno priznať úspech.\nV správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická\nosoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada,\naby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.).\nPodľa § 250i ods. 3 O.s.p. na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada, len ak vzniknuté vady\nmohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.\nPodľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.\nPodľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia tak, ako to bolo uvedené v rozsudku krajského súdu, ktorý sa relevantným spôsobom\nvysporiadal so všetkými dôležitými námietkami žalobcu.\nNapadnuté rozhodnutie žalovanej vychádzalo zo správneho posúdenia veci a jej postup bol súladný\ns týkajúcou sa právnou úpravou. Rovnako zákonne postupoval i súd konajúci v prvom stupni preto\nNajvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia v súlade s\nust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. a na základe toho sa stotožnil s rozsudkom krajského súdu a nepovažujúc\nnámietky žalobcu vznesené v odvolaní za dôvodné, napadnutý rozsudok postupom podľa § 219 ods. 1\na 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil, pričom v podrobnostiach naň odkazuje.\nNa zdôraznenie argumentácie rozsudku krajského súdu Najvyšší súd Slovenskej republiky dodáva,\nže možno z určitosťou konštatovať, že nebolo rozhodujúce, vo vlastníctve koho sú priestory, čo je v\ntomto konkrétnom prípade spoločnosť LABAŠ s.r.o. Textilná 1, 040 01 Košice, IČO: 36 183 181, ale\npodstatné bolo to, kto vykonáva činnosti upravené zákonom o potravinách a osobitnými predpismi, a kto\nje oprávnený nakladať s tovarom ponúkaným na predaj v týchto priestoroch, a tým bol žalobca, ktorý\n\nmal povinnosť registrovať svoju činnosť vykonávanú v dotknutej prevádzkarni a táto činnosť podliehala\núradnej kontrole potravín.\nÚčelom registrácie je totiž umožniť orgánu úradnej kontroly potravín, aby vedel, kde sa prevádzkarne\npod jeho kontrolou nachádzajú, čím sa zaoberajú a kto vykonáva túto činnosť.\nOdvolací súd dospel k záveru, že pri určovaní výšky pokuty správny orgán vychádzal zo skutočnosti,\nže neohlásenie prevádzky orgánu úradnej kontroly potravín na účely registrácie, ako aj nedostatky v\nskladovaní, v prevádzkovej hygiene a dokumentácii, vznikli vlastnou nedbanlivosťou prevádzkovateľa\npotravinárskeho podniku, preto výška pokuty je adekvátna závažnosti a miere zavinenia protiprávneho\nkonania. Prevádzkareň nebola ohlásená orgánu kontroly potravín ani do dňa vydania rozhodnutia.\nZ rozhodnutia odvolacieho orgánu - Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR je zrejmé, že tento\nsprávny orgán má za to, že žalobca svojím konaním naplnil viacero skutkových podstát iných správnych\ndeliktov podľa zákona o potravinách, konkrétne podľa § 28 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. l/, ods. 4 písm.\ng/ v znení predpisov platných a účinných k 31.03.2013. Tento postup uznal za zákonný a správny aj\nKrajský súd v Prešove vo svojom rozsudku.\nPokiaľ ide o správny delikt podľa § 28 ods. 1 písm. a/ zákona o potravinách, toho sa mal žalobca dopustiť\ntým, že nedodržiaval predpisy týkajúce sa hygieny a udržiavania nezávadnosti potravín určených na\npredaj, za čo mu podľa platného znenia k 31.03.2015 mala byť uložená pokuta do 100 €, ako malému\nprevádzkovateľovi. Žalobca však trvá na tom, že tieto nedostatky, vytknuté aj prvou kontrolou RVPS\nKošice - mesto, po uložení opatrení odstránil a pri následnej kontrole 10.05.2013 už tieto neboli zistené.\nSprávneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. l/ sa žalobca dopustil tým, že neoznámil svoju prevádzku\nna účely registrácie príslušnému orgánu úradnej kontroly potravín. Neurobil tak ani do vykonania\nnáslednej kontroly, nakoľko má za to, že nie je povinným subjektom v tejto veci konať. Žalobca tvrdí,\nže povinným subjektom je prevádzkovateľ priestorov, teda spoločnosť LABAŠ, s.r.o. Nepredložil však\nnijaké dôkazy o skutočnosti, že táto spoločnosť je priamym prevádzkovateľom aj samotnej kontrolovanej\nprevádzky. V neprospech tvrdenia žalobcu hovorí aj skutočnosť, že na pokladničnom bloku, vydávanom\npredajnou prevádzkou, sa nachádza označenie predávajúceho žalobcu a tiež zmluva o výpožičke\npriestorov, ktorú spoločnosť LABAŠ, s.r.o. predložila a je z nej zrejmé, že vypožičiavateľom predajného\nmiesta je jednoznačne žalobca. Na základe týchto skutočnosti je jasné, že žalobca nijakým spôsobom\nnepreukázal svoje tvrdenie, že povinným subjektom na účely nahlásenia prevádzky by nemal byť on,\nale iný subjekt. Máme preto za to, že žalobca bol povinný oznámiť svoju prevádzku na účely registrácie\npríslušnému orgánu úradnej kontroly potravín a nakoľko tak neurobil, dopustil sa správneho deliktu.\nČo sa týka správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. g/ zákona o potravinách, toho sa mal\ndopustiť žalobca tým, že nesplnil opatrenia, uložené kontrolou dňa 17.03.2013 do následnej kontroly,\nktorá prebehla 10.05.2013. Pri následnej kontrole však bolo inšpektormi RVPS Košice - mesto\nzistené nesplnenie len jedného z uložených opatrení, konkrétne nezabezpečenie všetkých dokladov a\ndokumentov potrebných k podnikateľskej činnosti v mieste prevádzky na účely predloženia kontrole.\nOstatné uložené opatrenia boli žalobcom v poskytnutej dobe vykonané.\nNa naplnenie skutkovej podstaty tohto správneho deliktu je potrebné nevykonať uložené opatrenia.\nMožno teda konštatovať, že žalobca túto skutkovú podstatu naplnil a vytvoril tak základný predpoklad\nna uloženie sankcie, ktorú ustanovuje zákon v rozpätí 1000 - 100 000 €.\nJe teda zrejmé, že žalobca sa dopustil viacerých správnych deliktov podľa zákona o potravinách. V danej\nchvíli tak možno hovoriť o súbehu týchto deliktov. Čo sa určovania výšky pokuty, ako sankcie za toto\nprotiprávne konanie, týka, podobne ako prvostupňový súd, zastávame názor, že správny orgán použil\nvhodne absorpčnú zásadu. Na rozdiel od Trestného zákona, právne predpisy, ktoré zakotvujú skutkové\npodstaty správnych deliktov, neupravujú postup správnych orgánov pri postihu za súbeh viacerých\ndeliktov. Pri súbehu viacerých správnych deliktov (viacčinný súbeh) pri nedostatku špeciálnej úpravy je\npotrebné použiť „analogiae legis“, tzv. absorpčnú zásadu. Jej podstata tkvie v absorpcii sadzieb (teda\nprísnejší trest pohlcuje miernejší). Zbiehajúce sa delikty sú tak postihnuté len trestom určeným pre\nnajťažší z nich, čo znamená, že správny orgán posúdi závažnosť deliktu a úhrnný trest uloží podľa\nsadzby za najzávažnejší z týchto deliktov (závažnosť pritom treba posudzovať predovšetkým s ohľadom\n\nna charakter individuálneho objektu deliktu, čiže záujem, proti ktorému delikt smeruje a ku ktorému je\nochrana právnym predpisom určená).\nV danom prípade bola uložená pokuta za najzávažnejší z naplnených správnych deliktov, teda § 28\nods. 4 písm. g/. Správny orgán vymeral výšku pokuty v zákonne stanovenom rozmedzí od 1000 - 100\n000 €, konkrétne vo výške 1500 €. Výškou sa tak pokuta približuje dolnej hranici sadzby. Dané použitie\nabsorpčnej zásady bolo podľa nášho názoru správne a možné.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v\nspojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal,\nkeďže žalobca úspešný nebol a žalovanej v takomto konaní náhrada trov neprináleží.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 01.05.2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2S/47/2013", "guid": "411f3424-a392-4d49-9a81-fdbc8990fdf7:5d962ea3-1d63-402c-8f09-f676c2dbd442", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "c616e676-f498-4dc5-b659-108418a5b752:2517c3bb-7a67-4971-b564-9311b9b94318", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:8013201091.1", "spisova_znacka": "8Sžo/90/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/90/2014 z 24. 10. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-10-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:8013201091.1"}], "citovane_v": []}