{"guid": "c50c137f-a217-435d-b965-38c58f0b7bd9:5d4a8baf-8968-4a0b-b1fb-486a36f6ef18", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:7213227799.1", "spisova_znacka": "6Cdo/138/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/138/2015 z 26. 5. 2016", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. mája 2016, sp. zn. 6Cdo/138/2015, ECLI:SK:NSSR:2016:7213227799.1", "identifikacne_cislo": "7213227799", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Machyniak", "sudca_id": 529, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ivan-machyniak-529", "datum_vydania": "2016-05-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 237 ods. 1 písm. f) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-237"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-213.odsek-2", "nazov": "§ 213 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-213.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-213"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243d.odsek-1", "nazov": "§ 243d ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243d.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243d"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243b.odsek-2", "nazov": "§ 243b ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243b.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243b"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-237", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-213", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243d", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243b"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5d4a8baf-8968-4a0b-b1fb-486a36f6ef18", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:7213227799.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:7213227799.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:7213227799.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Cdo/138/2015\n7213227799\n26. 05. 2016\nJUDr. Ivan Machyniak\nECLI:SK:NSSR:2016:7213227799.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti súdu o maloletú K. J., nar. 5. marca XXXX,\nbývajúcu u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v\nKošiciach, dieťa rodičov matky K. J., bývajúcej v D., U. XX, v dovolacom konaní zastúpenej, KAIFER,\nadvokátska kancelária s. r. o., so sídlom v Košiciach, Fibichova 11, za ktorú koná JUDr. Jaroslav Kaifer,\nkonateľ a advokát, a otca U. L., bývajúceho v D., X. XX, v dovolacom konaní zastúpeného JUDr.\nKatarínou Gonovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Rožňavská 2, o návrhu matky na zvýšenie\nvýživného, vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 23P/234/2013, o dovolaní otca proti\nrozsudku Krajského súdu v Košiciach z 30. decembra 2014 sp. zn. 7 CoP/199/2014, takto\nrozhodol:\nRozsudok Krajského súdu v Košiciach z 30. decembra 2014 sp. zn. 7CoP/199/2014 okrem výroku,\nktorým bol návrh matky na zvýšenie výživného za obdobie od 1. novembra 2010 do 29. októbra 2013\nzamietnutý, z r u š u j e a vec mu v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nOkresný súd Košice II rozsudkom zo 14. mája 2014 č. k. 23P/234/2013-324 zmenil rozsudok Okresného\nsúdu Košice II sp. zn. 23P/83/2002 zo dňa 4. marca 2003 tak, že zvýšil výživné zo strany otca na\nmaloletú K. J., nar. 5. marca XXXX od 1. októbra 2013 do budúcna zo sumy 1.500 Sk, t. j. 49,79 eura\nna sumu 170 eur mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca\nvopred k rukám matky maloletej. Dlžné výživné zo strany otca voči maloletej K. J. za obdobie od 1.\noktóbra 2013 do 31. mája 2014 vo výške 960 eur zaviazal otca zaplatiť k rukám matky maloletej do 3\ndní od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh matky zamietol a rozhodol o náhrade\ntrov konania. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal preukázané, že od poslednej úpravy výživného\nsa odôvodnené potreby maloletej K. opakovane niekoľkokrát podstatne zvýšili, keďže maloletá v čase\nostatnej úpravy výživného bola vo veku jedného roku. Maloletá sa medzitým stala žiačkou prvého stupňa\nzákladnej školy. Toho času je žiačkou druhého stupňa základného vzdelávania, ktoré absolvuje v rámci\nosemročného gymnázia. Na jej strane sa zmenili výrazným spôsobom nielen výdavky na úhradu jej\nzákladných potrieb, ale aj výdavky súvisiace s návštevou školy, s jej záujmovými aktivitami a tiež s\njej zdravotným stavom. Dospel k záveru, že na takto zvýšených potrebách maloletej je povinný sa\nprimerane podieľať aj otec. Od ostatnej úpravy výživného došlo k zmenám pomerov aj na strane rodičov\nmaloletého dieťaťa. Matka dieťaťa sa v júni 2013 vydala, žije v spoločnej domácnosti s manželom,\nktorý je zárobkovo činný, pričom v októbri 2012 jej pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k mal. A..\nDoposiaľ je matka na materskej dovolenke a toho času poberá rodičovský príspevok v priemere o 30 eur\nvyšší v porovnaní s obdobím, kedy bolo rozhodnuté o výživnom naposledy. Na strane matky prihliadol\nk ňou poskytovanej časti plnenia si vyživovacej povinnosti formou osobnej starostlivosti o maloletú,\nzohľadnil jej príjmy získané vykonávaním činností v rámci obchodného zastúpenia a tiež zmeny jej\nmajetkových pomerov (nadobudnutie trojizbového bytu do bezpodielového spoluvlastníctva manželov\na spoluvlastníckeho podielu záhrady). Z daňových priznaní otca dieťaťa podaných v roku 2010, 2011 a\n2012 zistil, že jeho priemerný mesačný čistý príjem činil 1.110,35 eura. Z výsluchu otca zistil, že otec\nkoncom roka 2013 začal prevádzkovať činnosť fast foodu v D. na J. 1, do ktorej činnosti investoval\n\nsumu 15.000 eur (3.000 eur investoval zo svojich úspor a 12.000 eur z úveru splácaného spoločne s\njeho priateľkou). Od ostatnej úpravy výživného nadobudol vlastníctvo k trojizbovému bytu, v novembri\n2013 mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k mal. U., voči ktorému má vyživovaciu povinnosť i\njeho priateľka, s ktorou žije v spoločnej domácnosti. Na jeho strane prihliadol ku skutočnosti, že sa s\nmaloletou dlhodobo žiadnym spôsobom nekontaktuje, dieťa neobdarúva k jeho osobným sviatkom a\nnad rámec posledne stanoveného výživného (50 eur mesačne) na jej potreby žiadnymi ďalšími formami\nnikdy neprispel, a to ani v období rokov 2010 až 2012, kedy podľa ním podávaných daňových priznaní\ndosahoval výrazne vyššie príjmy, než v čase poslednej úpravy výživného. Okrem toho, podľa samotnej\nvýpovede otca, mal na začiatku prevádzkovania rýchleho občerstvenia koncom roka 2013 vlastné\núspory v sume 3000 eur, ktoré finančné prostriedky bol povinný prednostne použiť na úhradu podstatne\nzvýšených potrieb maloletej K.. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel k záveru, že výška výživného\nv sume 170 eur mesačne je primeraná odôvodneným potrebám maloletej a schopnostiam a možnostiam\npovinného rodiča. Zvýšil preto výživné otca na maloletú K. zo sumy 49,79 eura mesačne na sumu 170\neur mesačne, a to od 1. októbra 2013 a uložil otcovi zaplatiť za obdobie od 1. októbra 2013 do 31. mája\n2014 dlžné výživné v sume 960 eur. Pokiaľ matka žiadala zvýšiť výživné na sumu 300 eur, a to tri roky\nspätne od podania návrhu, v tejto časti návrh matky zamietol. Právne vec posúdil podľa ustanovení §\n26, § 62, § 65 a § 75 až 78 Zákona o rodine. O náhrade trov konania rozhodol poukazom na ustanovenie\n§ 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p.\nKrajský súd v Košiciach rozsudkom z 30. decembra 2014 sp. zn. 7CoP/199/2014 o odvolaní matky\nzmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že zvýšil výživné od otca pre mal. K. J. naposledy určené\nrozsudkom Okresného súdu Košice II zo 4. marca 2003 č. k. 23P/83/2002-62 z 1.500 Sk, t. j. 49,79\neur mesačne na 300 eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť matke maloletej vždy do 15. dňa v\nmesiaci dopredu od 30. októbra 2013 do budúcna. Návrh matky na zvýšenie výživného za obdobie od\n1. novembra 2010 do 29. októbra 2013 zamietol a zrušil výrok rozsudku o dlžnom výživnom, ako aj o\ntrovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odôvodnení\nrozhodnutia uviedol, že súd prvého stupňa náležite zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych\nustanovení Zákona o rodine, ale nesprávne ich aplikoval na zistený skutkový stav. Stotožnil sa so\nzáverom súdu prvého stupňa, že od predchádzajúcej úpravy výživného pre mal. K. došlo k podstatným\nzmenám pomerov odôvodňujúcim zmenu doterajšieho rozhodnutia o výživnom, tak na strane maloletého\ndieťaťa v jeho odôvodnených potrebách, ako aj u oboch rodičov. Pri posudzovaní schopností a možností\notca maloletého dieťaťa za základ svojho rozhodnutia vzal zhodne ako súd prvého stupňa zistenie,\nže otec má od 19. augusta 2013 aj živnostenské oprávnenie na celý rad predmetov podnikania a že\nzačal ku koncu roka 2013 vykonávať podnikateľskú činnosť prevádzkovaním fast foodu. Vychádzal z\nprávneho názoru, že v prípade posudzovania možností, schopností a majetkových pomerov povinného\nrodiča, ktorý je podnikateľom je tzv. vyšetrovacia zásada uvedená v § 120 ods. 2 a ods. 3 O. s. p.\nprelomená ustanovením § 63 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že rodič, ktorý má príjmy z inej\nnež závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať pred súdom príjmy z tejto inej\nnež závislej činnosti, predložiť súdu podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť\nsúdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností\npotrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní ktorúkoľvek z týchto povinností dochádza k stavu, že\nsúd si nemôže urobiť správny a úplný záver o pomeroch povinnej osoby. Nastupuje preto zákonná\ndomnienka výšky príjmu ako prostriedok objektivizácie príjmov povinného, ktorý je stanovený ako 20násobok sumy životného minima. Takto určenú sumu už súd nemôže nijakým spôsobom meniť na\nzáklade iných skutočností, pričom fikcia príjmu nastupuje obligatórne a súd už nie je oprávnený uvažovať\no jej použití. Zároveň zdôraznil, že uvedená edičná povinnosť nie je viazaná na výzvu súdu a súd ani\nnie je povinný upozorňovať povinného na hmotnoprávne následky nesplnenia si uvedených povinností.\nPodľa odvolacieho súdu samotné daňové priznanie, ktoré povinný rodič v konaní predloží, nie je možné\npovažovať za splnenie povinností vyplývajúcich z ustanovenia § 63 ods. 1 Zákona o rodine, nakoľko z\ndaňového priznania nie je možné zistiť konkrétne príjmy a vynaložené výdavky a posúdiť ich z hľadiska, či\nišlo o výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmu podnikateľského subjektu. V tomto smere\nje podľa názoru odvolacieho súdu potrebné vychádzať zo zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve. Keďže\nv preskúmavanej veci otec nepredložil, okrem výpisov z daňových priznaní za roky 2010 až 2012 žiadne\ndoklady, z ktorých by bolo možné zistiť jeho konkrétne príjmy a vynaložené výdavky dospel na rozdiel od\nsúdu prvého stupňa k záveru, že otec si svoju edičnú povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia § 63 ods.\n1 Zákona o rodine nesplnil. Súd prvého stupňa v dôsledku nesprávneho výkladu citovaného ustanovenia\ndospel k nesprávnemu právnemu záveru, keď na uvedený prípad aplikoval v rámci posúdenia možností,\nschopností a majetkových pomerov otca potencionalitu príjmov v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine.\n\nZmenil preto rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 O. s. p. a zvýšil výživné od otca pre maloletú\nna 300 eur mesačne od 30. októbra 2013, ktoré zodpovedá odôvodneným potrebám maloletej, ako aj\nmožnostiam a schopnostiam oboch rodičov, u otca vychádzajúc z fiktívneho príjmu 20-násobku výšky\nživotného minima, čo prestavuje sumu 3.961,80 eur. Vo výroku o dlžnom výživnom a vo výroku o náhrade\ntrov konania rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie,\nkeďže nemal poznatky o platbách otca na výživu mal. K. po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa (§\n221 ods. 1 písm. h/ a ods. 2 O. s. p. ).\nProti uvedenému rozsudku krajského súdu podal včas dovolanie otec maloletého dieťaťa. Navrhol\nrozsudok odvolacieho súdu zmeniť tak, že dovolací súd potvrdí rozsudok súdu prvého stupňa ako\nvecne správny a otcovi prizná právo na náhradu trov konania. K prípustnosti dovolania uviedol, že\nodvolací súd odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že si v konaní pred súdom prvého stupňa nesplnil\npovinnosť uloženú mu v ustanovení § 63 ods. 1 Zákona o rodine, nakoľko nepredložil potrebné doklady\nna preukázanie príjmov z inej než závislej činnosti, a preto pri určení výšky výživného vychádzal\nz príjmu určeného zákonnou domnienkou 20-násobku životného minima. Dovolateľ uvedenú právnu\nargumentáciu považoval za vyslovene prekvapivú, lebo súd prvého stupňa vykonal riadne dokazovanie o\njeho majetkových pomeroch, vyzval ho na predloženie konkrétnych dokumentov a nikdy mu nenaznačil,\nže ním predložené dôkazy sú neúplné a nedostatočné. Súd prvého stupňa v súvislosti so zisťovaním\njeho príjmov a majetkových pomerov vykonal rozsiahle dokazovanie a aj riadne ustálil výšku týchto\npríjmov a jeho majetkové pomery, z ktorých napokon vychádzal. Odvolací súd aplikoval na rozdiel od\nsúdu prvého stupňa v súvislosti s určením výšky jeho príjmu úplne iné ustanovenie Zákona o rodine (§ 63\nods. 1 Zákona o rodine) a svoje rozhodnutie založil na iných právnych záveroch, než súd prvého stupňa.\nK týmto úplne iným právnym záverom mu však odvolací súd neumožnil vyjadriť sa. Podľa dovolateľa\nodvolací súd mal správne postupovať podľa ustanovenia § 213 ods. 2 O. s. p. Ak tak neurobil odňal\nmu možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. Dovolanie odôvodnil tiež tým,\nže rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci v otázke aplikácie\nustanovenia § 63 ods. 1 Zákona o rodine na daný prípad.\nMatka vo vyjadrení k dovolaniu otca uviedla, že otec nerešpektuje právoplatné a vykonateľné\nrozhodnutie odvolacieho súdu, keď výživné ním uhrádzané nezodpovedá výške určenej rozsudkom\nkrajského súdu. Poukázala na to, že otec sa po vydaní tohto rozsudku zbavuje svojho majetku a účelovo\nsvoje podnikateľské aktivity prenáša na iné blízke osoby s cieľom vyhnúť sa plateniu výživného určeného\nodvolacím súdom. Navrhla preto dovolanie otca odmietnuť, resp. zamietnuť.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods.1 O. s. p.), po zistení, že dovolanie podal\nvčas účastník konania, ktorý je zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O. s. p.), bez nariadenia dovolacieho\npojednávania preskúmal napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu vyplývajúcom z § 242 ods.\n1 O. s. p. a dospel k záveru, že ho treba zrušiť.\nZ § 236 ods. 1 O. s. p. vyplýva, že dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho\nsúdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Prípustnosť dovolania a súčasne aj jeho dôvodnosť zakladá tiež procesná\nvada uvedená v § 237 ods. 1 O. s. p.; dovolací súd je v zmysle § 242 ods. 1 O. s. p. povinný vždy skúmať,\nči v konaní nedošlo k takejto vade konania.\nMedzi vady vymenované v § 237 O. s. p. patrí aj prípad odňatia možnosti účastníkovi pred súdom konať\nv zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p.\nVo všeobecnosti pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým\nznemožní realizáciu tých procesných práv, ktoré účastníkom občianskeho súdneho konania procesné\npredpisy priznávajú za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených\nzáujmov. Medzi takéto práva patrí napr. právo zúčastniť sa pojednávania, podávať návrhy, robiť\nprednesy, navrhovať dôkazy, právo, aby o jeho návrhu, resp. odvolaní príslušný súd rozhodol a pod.\nSúdna prax považuje za odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom aj situáciu, ak odvolací súd\nnevyzval účastníka konania v zmysle § 213 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, aby sa vyjadril k\nmožnému použitiu toho ustanovenia právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo\npoužité a je podľa názoru odvolacieho súdu pre rozhodnutie vo veci rozhodujúce ( R 33/2011).\nPodľa dovolacieho súdu v posudzovanej veci práve o takýto prípad ide.\n\nPodľa § 213 ods. 2 O. s. p. ak je odvolací súd toho názoru, že sa na vec vzťahuje ustanovenie právneho\npredpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce,\nvyzve účastníkov konania, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili.\nObčiansky súdny poriadok novelou vykonanou zákonom č. 384/2008 Z. z. s účinnosťou od 15. októbra\n2008 v citovanom zákonnom ustanovení vyžaduje v odvolacom konaní dať možnosť účastníkom konania\nvyjadriť sa vždy, ak odvolací súd uvažuje, že svoje rozhodnutie založí na iných doposiaľ nepoužitých\nprávnych dôvodoch, než súd prvého stupňa. Účelom prijatia tejto novely je, aby sa v praxi zabránilo\nvydávaniu tzv. prekvapivých rozhodnutí tým, že účastník bude mať možnosť vyjadriť sa k aplikácii\ndoposiaľ nepoužitého ustanovenia na zistený skutkový stav. Predmetná novela teda posilňuje právo na\nspravodlivý proces tým, že účastníkovi umožňuje až po samotné rozhodnutie adekvátne argumentovať\na predvídať možné rozhodnutie súdu.\nV preskúmavanej veci súd prvého stupňa z hľadiska možností, schopností a majetkových pomerov otca\nmaloletého dieťaťa vychádzal zo zistenia podloženého daňovými priznaniami otca podanými v roku\n2010, 2011 a 2012, že jeho priemerný mesačný čistý príjem činil 1.110,35 eur (za daňové obdobie\nroku 2013 daňové priznanie podané ešte nebolo), že v novembri 2013 rozšíril podnikateľskú činnosť o\nprevádzkovanie rýchleho občerstvenia, do ktorého investoval sumu 15.000 eur (3.000 eur investoval\nzo svojich úspor a 12.000 eur z úveru splácaného spoločne s jeho priateľkou), z ktorého podnikania\nzatiaľ príjmy nemá, že hokejový klub HK Poprad a HC Prešov 07 vyplatil otcovi odmenu v mesiacoch\naugust 2011, október 2011, november 2001 a september 2012 celkove v sume 12.500 eur, resp. za\nobdobie roka 2012 v sume 9.000 eur a v roku 2013 v sume 3.600 eur, že otec má s klubom HK\nDukla Michalovce uzavretú hráčsku zmluvu od 1. januára 2014 s dohodnutou odmenou 1.000 eur\n(za mesiace január až marec 2014 mu bola vyplatená celkove suma 1.800 eur), že otec je výlučným\nvlastníkom trojizbového bytu a vlastníkom osobného motorového vozidla. Vychádzajúc z uvedených\nzistení z hľadiska schopností, možností a majetkových pomerov otca vec právne posúdil podľa § 75\nods. 1 Zákona o rodine a § 62 ods. 5 Zákona o rodine, keď ustálil, že výživné má prednosť pred inými\nvýdavkami rodičov, a preto sumu 3.000 eur vynaloženú otcom zo svojich úspor nevzal ako výdavok\nnevyhnutne vynaložený do úvahy.\nOdvolací súd v súvislosti s určením príjmu otca za podstatné považoval ustanovenie § 63 ods. 1 Zákona\no rodine. Podľa odvolacieho súdu citované ustanovenie stanovuje povinnému rodičovi v konaní o určenie\nvýživného povinnosť preukázať pred súdom príjmy z inej než závislej činnosti, povinnosť predložiť súdu\npodklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a povinnosť umožniť súdu sprístupnením údajov\nchránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie,\npričom ak si rodič nesplní hociktorú z týchto povinností nastupuje zákonná domnienka výšky príjmu\nako prostriedok objektivizácie príjmov povinného, ktorý je stanovený ako 20-násobok sumy životného\nminima. Vychádzal z názoru, že samotné daňové priznanie, ktoré povinný rodič v konaní predloží, nie\nje možné považovať za splnenie povinností vyplývajúcich z ustanovenia § 63 ods. 1 Zákona o rodine,\nnakoľko z daňového priznania nie je možné zistiť konkrétne príjmy a vynaložené výdavky a posúdiť ich\nz hľadiska, či išlo o výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmu podnikateľského subjektu\na že súd tu nemá povinnosť rodiča vyzývať na splnenie tejto povinnosti. Keďže v preskúmavanej veci\notec nepredložil, okrem výpisov z daňových priznaní za roky 2010 až 2012 žiadne iné doklady, nesplnil\nsi svoju edičnú povinnosť. Dospel preto k záveru, že na vec z hľadiska určenia výšky priemerného\nmesačného príjmu otca treba použiť ustanovenie § 63 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine a v jeho\nzmysle ustálil príjem otca na dvadsaťnásobok sumy životného minima, čo prestavuje sumu 3.961,80\neur. Následne vychádzal z právneho názoru, že je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na\nvýživu mal. K. sumou 300 eur mesačne tak, ako to navrhovala matka.\nOdvolací súd teda za určujúce pre svoje rozhodnutie vo veci považoval iné právne dôvody, než súd\nprvého stupňa. Citované ustanovenie Zákona o rodine pri dovtedajšom rozhodovaní veci súdom prvého\nstupňa však použité nebolo. Odvolací súd mal preto v súlade s § 213 ods. 2 O. s. p. (po 1. júli 2016 §\n382 CSP) účastníkov konania vyzvať, aby sa k jeho možnému použitiu vyjadrili. Z obsahu spisu vyplýva,\nže odvolací súd takto nepostupoval a otcovi maloletých detí nevytvoril procesnú možnosť vyjadriť\nsa k aplikácii predmetného ustanovenia. Jeho procesný postup treba preto hodnotiť ako nesprávny,\nvykazujúci znaky vady konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. Dovolanie otca je teda prípustné\na zároveň tiež dôvodné. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolaním napadnutý rozsudok\n\nodvolacieho súdu, okrem výroku, ktorým návrh matky na zvýšenie výživného za obdobie od 1. novembra\n2010 do 29. októbra 2013 bol zamietnutý, zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie\n(§ 243b ods. 2 prvá veta O. s. p.).\nPre ďalšie konanie dovolací súd považuje za potrebné poznamenať, že ak rodič majúci príjmy z inej než\nzávislej činnosti, predloží súdu doklady za účelom preukázania jeho príjmov (potvrdenie príslušného\ndaňového úradu, daňové priznania,), resp. uvedie kluby, v ktorých pôsobil ako profesionálny hráč a\nvýšku príjmov za príslušné kalendárne obdobia, a súd tieto podklady nepovažuje za úplné, a teda\npostačujúce, súd nemôže bez ďalšieho dospieť k záveru, že rodič si nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z\nustanovenia § 63 ods. 1 Zákona o rodine a priemerný mesačný zárobok určiť za pomoci fikcie v podobe\n20-násobku sumy životného minima. V takomto prípade je podľa dovolacieho súdu potrebné povinnému\nrodičovi oznámiť, že ním predložené dôkazy nie sú úplné a umožniť mu doložiť relevantné dôkazy, z\nktorých možno vyvodzovať výšku príjmu, prípadne aj ich označením. Ustanovenie § 63 ods. 1 Zákona o\nrodine totiž neuvádza, aké konkrétne dôkazy treba predložiť na preukázanie príjmov z inej než závislej\nčinnosti a ktoré z nich treba považovať za postačujúce na preukázanie týchto príjmov. Súdy považujú\nspravidla za základný dôkaz na preukázanie týchto príjmov daňové priznanie za príslušné kalendárne\nobdobie, prípadne ďalšie účtovné dokumenty, ktoré je daňovník povinný viesť podľa zákona č. 431/2002\nZ. z. o účtovníctve (peňažný denník, kniha pohľadávok, kniha záväzkov, účtovná uzávierka a pod.).\nPodľa dovolacieho súdu v uvedenom prípade naznačený procesný postup zodpovedá na jednej strane\núčelu, ktorému má citované ustanovenie Zákona o rodine slúžiť (zamedziť neochote preukazovania\npríjmov rodičmi vykonávajúcimi podnikateľskú činnosť) a na druhej strane tiež požiadavke zabezpečenia\nspravodlivej ochrany práv a oprávnených záujmov povinného rodiča v situácii, keď súdu síce určité\ndoklady preukazujúce jeho príjem predložil, ktoré ale súd nepovažoval za postačujúce. Pokiaľ ide o\npovinnosť rodiča predložiť súdu podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov, zákon tu má na\nmysli podklady týkajúce sa celkových majetkových pomerov. Za takéto podklady možno považovať listy\nvlastníctva preukazujúce majetkové pomery týkajúce sa nehnuteľností, stavy účtov a vkladov v bankách,\nregister cenných papierov, doklady o vlastníctve motorových vozidiel, resp. akýchkoľvek cenností. V\ntejto súvislosti dovolací súd poznamenáva, že otec z hľadiska svojich celkových majetkových pomerov\nuviedol, že je výlučným vlastníkom trojizbového bytu v D., na X. ul., osobného motorového vozidla typu\nVolkswagen Passat, úspor v sume 3.000 eur. Matka tieto skutočnosti nespochybňovala, práve naopak\ntvrdila, že aj podľa jej informácií otec je vlastníkom uvedeného bytu, ako aj motorového vozidla. Napokon,\nsúd prvého stupňa z hľadiska celkových majetkových pomerov otca z týchto skutočností aj vychádzal.\nOdvolací súd napriek tomu prijal záver, že otec si nesplnil svoju povinnosť predložiť súdu podklady na\nzhodnotenie svojich majetkových pomerov (tzv. edičnú povinnosť).\nV novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a tiež dovolacieho konania (§\n243d ods. 1 veta tretia O. s. p.).\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7CoP/199/2014", "guid": "f9184d3c-c7be-47c3-90b6-c2e19c1b039b:025acd15-5685-492d-a9ed-cc52f4edf300", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "c50c137f-a217-435d-b965-38c58f0b7bd9:cd8c0694-5175-4ca0-9319-52b27e8c47ab", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:7213227799.1", "spisova_znacka": "6Cdo/138/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/138/2015 z 25. 5. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-05-25", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:7213227799.1"}]}