Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obo/24/2016 z 25. 10. 2016
Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. októbra 2016, sp. zn. 3Obo/24/2016, ECLI:SK:NSSR:2016:7012201299.1
Najvyšší súd | 3Obo/24/2016 | ECLI:SK:NSSR:2016:7012201299.1 | 2016-10-25 | Rozsudok
Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné
Citované ustanovenia: § 470 ods. 1 CSP, § 80 OSP, § 124 OZ, § 387 ods. 2 CSP, § 380 ods. 1 CSP, § 396 ods. 1 CSP, § 387 ods. 1 CSP, § 470 ods. 2 CSP, § 19a ods. 4 zákona č. 92/1991 Zb., § 379 CSP, § 157 ods. 2 OSP, § 470 ods. 4 CSP, § 385 ods. 1 CSP, § 19a ods. 2 zákona č. 92/1991 Zb.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d118a096-c0c2-4bb1-8bf0-c8f8ec9fde0d
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:7012201299.1

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Obo/24/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012201299
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomíra Kúdelová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:7012201299.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky Mgr. Ľubomíry Kúdelovej a členiek
JUDr. Jany Zemaníkovej a JUDr. Kataríny Pramukovej v právnej veci žalobcu JUDr. Juraj Gavalčin, so
sídlom Platanová 5, 040 01 Košice, správca konkurznej podstaty úpadcu Detes Trade, a.s., so sídlom
Zimná 97, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 31 710 671, proti žalovanému 1/ DAMAX Prešov, s.r.o., so
sídlom Strojnícka 20, 080 06 Prešov, IČO: 45 327 181, žalovanému 2/ DELTA Prešov, s.r.o., so sídlom
Strojnícka 20, 080 06 Prešov, IČO: 36 484 211, zastúpený advokátkou JUDr. Martou Šuvadovou, so
sídlom Floriánska 16, 040 01 Košice, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Krajského súdu v Košiciach č. k. 7Cbi/1/2012-129 zo dňa 06. novembra 2013, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 7Cbi/1/2012-129 zo dňa
06. novembra 2013  p o t v r d z u j e .
II. Žalovaným 1/ a 2/  p r i z n á v a  100 % nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovaným priznal náhradu trov
konania vo výške 1 091,04 eur.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa návrhom domáhal určenia, že žalobca je výlučným
vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. L. špecifikovaných v žalobe. Uviedol, že
predmetné nehnuteľnosti notárskou zápisnicou dňa 31. októbra 2000 vložil do základného imania
spoločnosti K.T.R, spol. s r.o., Košice. Tento majetok nadobudol na základe Zmluvy o prevode časti
podniku č. 1185/1995 od Fondu národného majetku Slovenskej republiky (ďalej len „FNM SR“). Podľa
čl. VII bod 5 zmluvy bol do splatenia celej kúpnej zmluvy prevod tohto majetku na inú osobu alebo
jeho vklad do obchodnej spoločnosti alebo jeho založenie v prospech tretích osôb možný len po
predchádzajúcom súhlase predávajúceho FNM SR. Ak predávajúci do 60 dní od doručenia žiadosti
kupujúceho predávajúcemu sa písomne nevyjadrí, má sa za to, že súhlas bol udelený. Pri nedodržaní
tohto postupu, je prevod takéhoto majetku neplatný. Poukázal na § 19a ods. 2 zákona č. 92/1991
Zb.. FNM SR súhlas neudelil. Detes Trade, a.s. v čase vkladu nehnuteľnosti do základného imania
spoločnosti K.T.R., spol. s r.o. kúpnu cenu nezaplatila, čím došlo k porušeniu zmluvy, aj zákona,
následkom čoho sú tieto právne úkony neplatné, ako aj na nadväzujúce ďalšie úkony. Uviedol, že aj
notárska zápisnica je absolútne neplatným úkonom, ako aj úkony na ňu nadväzujúce sú neplatné.
Neplatné sú preto aj všetky ďalšie prevody majetku, vrátane prevodu na žalobcu a vlastníkom majetku je
Detes Trade, a.s. (pôvodne Drobný tovar Slovakia, a.s.). Na preukázanie svojich tvrdení predlož protest
prokurátora Okresnej prokuratúry Prešov z 14. marca 2003 a rozhodnutie Katastrálneho úradu Prešov
z 30. júna 2003, ktorým bolo protestu prokurátora vyhovené. Naliehavý právny záujem preukazuje
skutočnosťou, že na základe zápisu v katastri nehnuteľností je vlastníkom nehnuteľnosti osoba, ktorá
vlastnícke právo nadobudla z absolútne neplatných právnych úkonov.



3. Žalovaní 1/ a 2/ vo vyjadrení k žalobe uviedli, že žalovaný 1/ nadobudol nehnuteľnosti Kúpnou
zmluvou č. 1/2009 z 11. decembra 2009 a žalovaný 2/ nadobudol vlastníctvo k nehnuteľnostiam od
svojho právneho predchodcu K.T.R spol. s r.o., ktorý ich nadobudol ako vklad spoločníka obchodnej
spoločnosti Drobný tovar Slovakia, a.s. (úpadca) do základného imania.

4. Súd vykonal dokazovanie a zistil, že uznesením zo dňa 16. januára 2001 (5K/100/2000-11) bol na
majetok dlžníka Detes Trade, a.s., Spišská Nová Ves vyhlásený konkurz a správca konkurznej podstaty
zaradil sporné nehnuteľnosti do konkurznej podstaty.

5. Z rozhodnutia súdu vo veci vylúčenia predmetných nehnuteľností zo súpisu konkurznej podstaty,
ktoré predchádzalo tomuto konaniu, zistil, že bolo vykonané dostatočné dokazovanie a prijatý záver,
že spoločnosť DAMAX Prešov, s.r.o. sporné nehnuteľnosti riadne odkúpila na základe kúpnej zmluvy
č. 1/2009 od spoločnosti DELTA Prešov, s.r.o. a je ich aktuálnym vlastníkom. Z rozhodnutia vo
veci vylúčenia z konkurznej podstaty vyplýva, že vo vzťahu k vkladu vlastníckeho práva na základe
osvedčenia o vyhlásení účastníka - spoločnosti Drobný tovar Slovakia, a.s., o vložení nehnuteľností
do základného imania spoločnosti K.T.R., spol. s r.o., Košice je zrejmé, že Katastrálny úrad Prešov
rozhodnutím č. Vo 13/2003 z 30. júna 2003 vyhovel protestu prokurátora proti rozhodnutiu bývalého
Okresnému úradu v Prešove, ktorým bol povolený vklad vlastníckeho práva a rozhodnutie zrušil.
Rozhodnutie katastrálneho úradu môže byť záväzné len pre jeho účastníkov, t. j. Detes Trade, a.s. a
K.T.R., spol. s r.o., ktorí už v čase jeho právoplatnosti neboli vlastníkmi nehnuteľností, ale spoločnosť
DELTA Prešov, s.r.o. Správny orgán už preto nemohol zasiahnuť do práv tretích osôb. To, že rozhodnutie
katastrálneho úradu neovplyvnilo ďalšie zápisy vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností potvrdzuje
aj to, že vklady kúpnych zmlúv o prevode vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, a teda
nakladanie s nimi aj po proteste prokurátora, povoľovalo. Pokiaľ ide o neudelenie súhlasu Fondu
národného majetku SR na prevod, súd zistil, že žiadosť bola podaná, písomný súhlas FNM SR neudelil,
prevod majetku však nespochybnil a akceptoval aj ďalšie prevody.

6. K nadobudnutiu vlastníckeho práva spoločnosťou DAMAX Prešov, s.r.o. na základe zmluvy č.
1/2009 z 11. decembra 2009 súd vyslovil, že je relevantné, že nehnuteľnosti užíval tento subjekt ako
dobromyseľný vlastník, užíval ich v dobrej viere, že mu patria, že sú jeho vlastníctvom.

7. Princíp dobrej viery chrániaci účastníkov súkromnoprávnych vzťahov predstavuje princíp právnej
istoty. Vlastníckemu právu je poskytovaná ochrana podľa § 124 Občianskeho zákonníka. Súd
neakceptoval názor, že zánikom právneho titulu, na základe ktorého nadobudol vlastníctvo k určitej
veci predchodca aktuálneho vlastníka, zaniklo aj právo osoby, ktorá svoje právo odvodzuje od svojho
právneho predchodcu. DAMAX Prešov, s.r.o. nehnuteľnosti nadobudol na základe kúpnej zmluvy a je
ich vlastníkom.

8. Žalobca si uplatnil právo na určenie vlastníckeho práva, na základe tých istých skutočností, ktoré
uviedol ako obranu v spore o vylúčenie predmetných nehnuteľností z konkurznej podstaty a ktoré
boli v tomto konaní vysporiadané tak, že boli z konkurznej podstaty vylúčené, bolo vyslovené, že
aktuálnym vlastníkom je žalovaný 1/, a preto súd ustálil, že tu nie je naliehavý právny záujem na určení
prezentovaný žalobcom. Na tomto základe súd žalobcu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa §
142 ods. 1 O. s. p. v prospech úspešných žalovaných tak, ako vyplýva z výroku rozsudku.

9. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca proti tomuto rozsudku odvolanie podaním zo dňa 20.
decembra 2013, v ktorom uviedol, že boli naplnené odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a/, b/, c/,
d/ a f/ O. s. p.  Žalobca trvá na tom, že prevod nehnuteľností od pôvodného vlastníka na ďalší subjekt
nebol platný, preto ani ďalšie prevody tohto majetku na ďalšie subjekty sú neplatné. K argumentácii
princípom ochrany dobrej viery uviedol, že nikto nemôže previesť viac práv ako má sám. Odkázal na
uznesenie sp. zn. I. ÚS 50/2010.

10. Nesúhlasil ani s názorom, že nebol preukázaný naliehavý právny záujem na určení práva, nakoľko
žalobca vstúpil do všetkých vzťahov úpadcu Detes Trade, a.s., ako správca konkurznej podstaty a
naliehavý právny záujem je daný základnou úlohou správcu v akomkoľvek konkurznom konaní, a to je
speňaženie majetku úpadcu a uspokojenie konkurzných veriteľov. Ďalej poukázal i na to, že súd sa mal



zamerať aj na kúpnu zmluvu z 11. decembra 2009, či nespĺňa podmienky prevodu medzi spriaznenými
osobami podľa § 59a ods. 3 Obchodného zákonníka.

11. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a určiť, že je vlastníkom sporných nehnuteľností.

12. Žalovaní 1/ a 2/ sa k odvolaniu vyjadrili podaním zo dňa 21. januára 2014 a vyslovili súhlas s
napadnutým rozsudkom, ktorý považujú za vecne správny a poukázali aj na iné konania (sp. zn.
9Cbi/2/2012, 15Cbi/5/2010 o vylúčenie vecí z konkurznej podstaty) v spojení s rozhodnutím Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo/3/2013, 4Obo/92/2012. Navrhli napadnutý rozsudok potvrdiť a
priznať im trovy odvolacieho konania vo výške 826,34 eur.

13. Vyjadrenie žalovaných bolo žalobcovi doručené dňa 17. augusta 2016, ku ktorému sa vyjadril
podaním zo dňa 05. septembra 2016. Z obsahu vyjadrenia vyplýva, že žalobca zotrval na svojich
námietkach vznesených v priebehu konania.

14. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“),
ktorý nadobudol účinnosť 01. júla 2016 platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 C. s. p. veta prvá právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.
Podľa § 470 ods. 4 C. s. p. konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne
príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, ne ktorom sa konanie začalo.

15. Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu podľa § 379 a § 380
ods. 1 C. s. p. v spojení s § 470 ods. 4 C. s. p. bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p.) a
dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

16. Predmetom posúdenia v odvolacom konaní je vecná správnosť napadnutého rozsudku, ktorým
prvostupňový súd rozhodol vo veci samej. V konaní nebolo spochybnené, že žalovaný 2/ previedol na
žalovaného 1/, na základe uzavretej zmluvy sporné nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, k.ú. L.. Na
základe tejto skutočnosti bolo vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam zapísané v príslušnom katastri
v prospech žalovaného 1/.

17. Predmetom konania je právo na určenie podľa § 80 písm. c/ O. s. p.  Predpokladom úspešnosti
návrhu na určenie, či tu právny vzťah alebo právo je, či nie je ako i na splnení povinnosti z právneho
vzťahu alebo porušenia práva podľa § 80 písm. b/, c/ O. s. p. sú po procesnej stránke skutočnosti, že
účastníci majú vecnú legitimáciu, že na určení je naliehavý právny záujem. Vecnú legitimáciu v konaní
má ten, kto je účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide. Naliehavý právny záujem
na určení je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo navrhovateľa, alebo kde by
sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Návrh domáhajúci sa určenia či už práva,
právneho vzťahu alebo splnenia povinnosti spravidla nemôže byť opodstatnený tam, kde je možné
žalovať splnenie povinnosti. Určovací petit nie je jedinou možnou formou ochrany práva. Určovací petit
je prostriedkom umožňujúcim poskytnutie ochrany právneho postavenia navrhovateľa skôr, než toto
jeho postavenie bolo porušené. Jeho cieľom je poskytnutie preventívnej ochrany za súčasného splnenia
zákonom požadovanej podmienky preukázania naliehavosti právneho záujmu na určení tohto práva.
Na vznik právneho záujmu žalobcu na určení stačí také správanie odporcu, ktoré svedčí o jeho úmysle
porušiť právo navrhovateľa, resp. spôsobiť mu ujmu na jeho právnom postavení. Je teda prostriedkom,
ktorý navrhovateľovi umožňuje dovolať sa ochrany skôr, než jeho právo, resp. právne postavenie bolo
porušené, má teda preventívny charakter.

18. Súd prvej inštancie sa zaoberal skúmaním naplnenia predpokladov určenia naliehavosti právneho
záveru a dospel k názoru, že už v inom konaní (vylúčenie nehnuteľností s konkurznej podstaty)
bolo vyslovené (i v spojení s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky), že vlastníkom
nehnuteľností je žalovaný 1/, pričom vychádzal zo skutočnosti, že žalovaný 1/ nadobudol nehnuteľnosti
v súlade s dobrými mravmi a v dobrej viere ako ďalší subjekt.

19. Odvolací súd sa s názorom súdu prvého stupňa stotožnil aj  v záujme právnej istoty (aj v
nadväznosti na iné rozhodnutie, v ktorom ako predbežnú otázku skúmalo vlastníctvo práve k sporným
nehnuteľnostiam), pretože k nadobudnutiu vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam žalovaným 1/ došlo v



dobrej viere. Aj keď v zásade platí, že súd nie je viazaný iným rozhodnutím súdu, odvolací súd odkazuje
na čl. 11 Listiny základných práv a slobôd a na ústavné princípy právnej istoty a ochrany nadobudnutých
práv v dobrej viere, ako i na princíp právnej istoty, ako pilier právneho poriadku štátu. Ak teda úpadca
predal nehnuteľnosti inému subjektu a tento úkon nebol vyhodnotený ako neplatný (v rozhodnutí o
vylúčení nehnuteľností z konkurznej podstaty) a nadobúdateľ nehnuteľnosti predal ďalšiemu subjektu
až sa stali majetkom žalovaného 1/ nemožno tento postup vyhodnotiť ako rozporný so zákonom, teda
neplatný.

20. K základným námietkam vzneseným žalobcom v priebehu konania, a to, že subjekt, ktorý je zapísaný
v katastri nehnuteľností ako vlastník sporných nehnuteľností, ich nadobudol na základe absolútne
neplatného právneho úkonu, čo vyvodzuje z porušenia ust. § 19a ods. 2, 4 zákona č. 92/1991 Zb.
v platnom a účinnom znení, pretože Fond národného majetku SR nevyslovil s prevodom (pôvodne)
privatizovaných nehnuteľností súhlas. Ďalej namietal nevysporiadanie sa vznesenými námietkami
žalobcu k predmetu konania.

21. Súd rozhodujúci o odvolaní vyhodnotil tieto námietky žalobcu ako neopodstatnené a vyslovil názor,
že žalovaný 1/, ako „tretí“ nadobúdateľ nehnuteľností, na základe kúpnej zmluvy zo dňa 11. decembra
2009 užíval ako dobromyseľný vlastník, t. j. v dobrej viere, že nehnuteľnosti vlastní. K tomuto sa
žiada uviesť, že princíp dobrej viery, vo všeobecnosti chrániaci účastníkov súkromnoprávnych vzťahov,
predstavuje jeden z prejavov ústavného princípu právnej istoty. Táto ochrana vlastníckeho práva ďalších
dobromyseľných nadobúdateľov je zakotvená v § 124 Občianskeho zákonníka a je zaručené aj Ústavou
Slovenskej republiky (čl. 20 ods. 1) a vyplýva aj z čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd. Opačná
interpretácia, podľa ktorej dodatočným odpadnutím právneho dôvodu, na základe ktorého nadobudol
vlastníctvo ktorýkoľvek z predchodcov vlastníka, stráca vlastnícke právo aj posledný (aktuálny) vlastník,
by znamenala narušenie konceptu právnej istoty a ochrany nadobudnutých práv. Ochrana vlastníckeho
práva je podporená aj judikatúrou ústavného súdu, i keď platí, že prevod vlastníckeho práva medzi
viacerými nadobúdateľmi sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti daného prípadu. Na tomto
základe teda súd nemal dôvod pochybovať o vlastníctve sporných nehnuteľností žalovaným 1/.

22. K námietke nepreskúmateľnosti rozsudku pre nedostatok odôvodnenia súd rozhodujúci o odvolaní
nespochybňuje právo účastníka na riadne odôvodnenie rozhodnutia, ktoré je súčasťou práva na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 Listiny základných práv a slobôd,
ako aj právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd. V danom čase platné ustanovenie § 157 ods. 2 O. s. p. vymedzovalo, čo má
rozhodnutie obsahovať, vrátane výstižného vysvetlenia, ktoré  skutočnosti súd považoval za preukázané
a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov. Zároveň však
platí, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia bezpochyby neznamená povinnosť súdu
sa zaoberať vo svojom odôvodnení všetkými skutočnosťami tvrdenými účastníkmi konaniam, ale len
zásadnými pre rozhodnutie vo veci. Súd rozhodujúci o odvolaní vyhodnotil túto námietku za nedôvodnú,
pretože odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie nevykazuje znaky porušenia tohto
práva účastníka.  Odôvodnenie obsahuje zhrnutie dôvodov, pre ktoré súd žalobe nevyhovel. Je potrebné
zdôrazniť, že do práva na spravodlivý súdny  proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný
súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04) a rovnako
neznamená ani to, aby účastník konania bol úspešný, t. j., aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho
požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04).

23. K námietke neudelenia súhlasu Fondu národného majetku SR na prevod majetku, súd rozhodujúci o
odvolaní poukazuje na skutočnosť, že žalovaný 1/ v konaní predložením knihy odoslanej pošty úpadcu
z roku 2010 (na l. č. 79), v ktorej je pod por. č. 317 evidovaná žiadosť úpadcu zo dňa 26. júla 2000
adresovaná FNM SR o vydanie súhlasu k prevodu  majetku na inú osobu s poznámkou „vybavené -
odoslané“  s nečitateľným podpisom. Tento dôkaz žalobca v konaní nevyvrátil.

24. Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedeného napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1,
2 C. s. p. ako vecne správny potvrdil.

25. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s ustanovením § 262 ods.
1 C. s. p. tak, že úspešným žalovaným 1/ a 2/ priznal plný nárok na náhradu trov konania (výrok II). O
výške náhrady trov doterajšieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 C. s. p.



26. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti  tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Podľa § 420 C. s. p. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu           a nekonal za ňu
zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva                       na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 C. s. p. je dovolanie e prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa
potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie  možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,                          proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou  a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.