Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/1297/2015 z 23. 11. 2016
Citácia: uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. novembra 2016, sp. zn. 8Cdo/1297/2015, ECLI:SK:NSSR:2016:6613206007.1
Najvyšší súd | 8Cdo/1297/2015 | ECLI:SK:NSSR:2016:6613206007.1 | 2016-11-23 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné
Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP, § 452 ods. 1 CSP, § 35 CSP, § 240 ods. 1 OSP, § 237 ods. 1 písm. f) OSP, § 443 CSP, § 8 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb., § 447 CSP, § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb., § 470 ods. 2 CSP, § 42 ods. 1 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ffed1c89-d618-497e-84e2-1265c21d63d3
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:6613206007.1

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 8Cdo/1297/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6613206007
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Trnková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:6613206007.1

Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Lawyer Partners a.s., so sídlom Prievozská 37,
821 09 Bratislava, IČO: 35 944 471, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Chabadová, s.r.o., so sídlom
Pri starej prachárni 13, 831 04 Bratislava, IČO: 36 866 733, proti žalovanému M. R., K., o zaplatenie
23,57 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Lučenec pod sp.zn. 14 Ro 361/2013, o dovolaní
žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 4. júna 2014 sp.zn. 2 Co 331/2014, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie  o d m i e t a.
Žalovaný má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Okresný súd Lučenec uznesením z 19. novembra 2013 č.k. 14 Ro 361/2013-11 zastavil konanie pre
nezaplatenie súdneho poplatku zo žaloby na začatie konania v sume 16,50 €. V odôvodnení uviedol,
že žalobca podal 11. apríla 2013 žalobu, ktorou sa proti žalovanému domáhal zaplatenia 23,57 € s
príslušenstvom. Vzhľadom na to, že nezaplatil súdny poplatok splatný podaním žaloby, súd ho výzvou z
26. augusta 2013, v ktorej bol poučený o následkoch nezaplatenia poplatku, vyzval na jeho zaplatenie.
Keďže žalobca výzve nevyhovel, súdny poplatok nezaplatil a nebolo preukázané jeho tvrdenie, že ide o
zhodné podanie z roku 2006, bolo nutné postupovať podľa § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“) a konanie zastaviť.

2/ Krajský súd v Banskej Bystrici  na odvolanie žalobcu uznesením zo 4. júna 2014 sp.zn. 2 Co 331/2014
uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil. Dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. V odôvodnení
uviedol, že súd prvej inštancie na základe žalobcom v roku 2013 predloženého elektronického média
vytlačil jeho žaloby datované rokom 2006. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že podanie
vytlačené v roku 2013 je len v inej forme vyhotovená žaloba identická s tou, ktorú súdu v elektronickej
podobe doručil už v roku 2006. Po oboznámení sa s dátumami uloženými  na elektronickom médiu
odvolací súd konštatoval, že žaloba uložená na elektronickom médiu je síce obsahovo totožná so
žalobou vyhotovenou v písomnej forme a datovanou rokom 2006, elektronické podpisy na tomto médiu
neboli ale aktualizované následným elektronickým podpisom s novou časovou pečiatkou. Takto podané
žaloby preto nepovažoval za (platné) podania z roku 2006. Dodal, že žalobca sám nesie dôsledky toho,
že žaloba nespĺňa v roku 2013 náležitosti kvalifikovaného elektronického podania v zmysle § 42 ods. 1
O.s.p. Súd prvej inštancie nebol povinný zapísať predmetné podanie tak, akoby vyvolalo účinky začatia
konania už v roku 2006, lebo je nepochybné, že konanie v roku 2006 nezačalo z dôvodu chýbajúcej
technickej vybavenosti súdu. Podľa názoru odvolacieho súdu sa súdny poplatok za žalobu stal splatným
až vznikom poplatkovej povinnosti - podaním žaloby v januári  2013 (§ 8 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.),
preto žalobca nedôvodne namietal, že jeho poplatková povinnosť zanikla 31. decembra 2009. Súd prvej
inštancie teda rozhodol správne, keď zastavil konanie  z dôvodu, že žalobca nezaplatil súdny poplatok (§
10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.). Vzhľadom na to, že poplatkovú povinnosť nesplnil ani do rozhodnutia
odvolacieho súdu, odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne (§ 219 ods. 1 O.s.p.).



3/ Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca. Navrhol, aby dovolací súd
napadnuté uznesenie krajského súdu, ako aj okresného súdu, zrušil a vec vrátil  na ďalšie konanie.
Namietal, že mu súdy odňali možnosť konať pred súdom (§ 237 ods. 1  písm. f/ O.s.p.). Pripomenul názor
Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“), podľa ktorého za daného skutkového
a právneho stavu treba pristupovať k jeho žalobe s účinkami jej podania v roku 2006. V roku 2013
teda nešlo o podanie novej žaloby, ale len o doručenie v inej forme vyhotoveného, avšak inak úplne
identického podania, ktoré malo mať podľa názoru ústavného súdu účinky podania z roku 2006. Uviedol,
že postup súdov je vecne nesprávny, lebo žalobe nepriznali účinky jej podania v roku 2006 a prehliadli,
že súdny poplatok mu už v súčasnosti nemožno vyrubiť. Žalobca neuniesol akési dôkazné bremeno,
keď bol podľa odvolacieho súdu povinný preukázať, že ide skutočne o žaloby podávané pôvodne v roku
2006 a nielen o totožné žaloby, doručené v roku 2013 prvý krát. Postup odvolacieho súdu je rozporný,
lebo na jednej strane potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie o zastavení konania z dôvodu nezaplatenia
súdneho poplatku za žalobu, na druhej strane ale tvrdí, že žaloba nemala predpísané náležitosti. V roku
2006 bola žaloba riadne podpísaná, spĺňala všetky náležitosti, a to aj z hľadiska časovej pečiatky a
podpisu. Nebol teda žiadny dôvod nepokračovať v konaní a nerešpektovať záver vyslovený ústavným
súdom.
4/ Žalovaný sa k dovolaniu písomne nevyjadril.

5/ Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 Civilného sporového poriadku, ďalej len
„C.s.p.“)  po zistení, že dovolanie podal včas žalobca (§ 470 ods. 2  C.s.p. v spojení s § 240 ods. 1 O.s.p.)
na Okresnom súde Lučenec 19. novembra 2014 skúmal jeho prípustnosť podľa Občianskeho súdneho
poriadku („ďalej len O.s.p.“) účinného do 30. júna 2016 (§ 470 ods. 2 O.s.p.). Bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 443 C.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť (§ 447 písm. c/ C.s.p.).

6/ V danom prípade ide o obdobnú vec, ktorá už bola aspoň v piatich prípadoch predmetom konania
pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania podaného tým istým dovolateľom (§ 452 ods. 1
C.s.p.). Išlo o konania vedené na najvyššom súde pod sp.zn. 3 Cdo 966/2015, 8 Cdo 971/2015, 8 Cdo
1161/2015, 8 Cdo 1163/2015, 8 Cdo 1177/2015, 8 Cdo 1181/20105, 8 Cdo 1217/2015. S odôvodneniami
rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, sa najvyšší súd v celom rozsahu stotožňuje aj v
preskúmavanej veci, preto už ďalšie dôvody neuvádza.

7/ Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej  republiky pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.