Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf/118/2014 z 24. 5. 2016
Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24. mája 2016, sp. zn. 6Sžf/118/2014, ECLI:SK:NSSR:2016:6013200866.1
Najvyšší súd | 6Sžf/118/2014 | ECLI:SK:NSSR:2016:6013200866.1 | 2016-05-24 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: § 3 ods. 2 písm. e) zákona č. 309/2009 Z. z., § 5 ods. 14 zákona č. 309/2009 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/0945fc73-96a0-4dae-90ec-8f8053deee68
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:6013200866.1

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Sžf/118/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013200866
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Adamcová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:6013200866.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Adamcovej
a zo sudcov JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Jozefa Hargaša v právnej veci žalobcu:
INVESTPETROL, s.r.o., so sídlom Laskomerského 8, Brezno, právne zastúpeného advokátskou
kanceláriou Advokátska kancelária Kašuba, spol. s r.o., Horná 41, Banská Bystrica, proti žalovanému:
Regulačná rada, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, Bajkalská 27, Bratislava 27, právne zastúpenému
advokátom JUDr. Milošom Kvasňovským, so sídlom Dunajská 32, Bratislava, za účasti: Ministerstvo
hospodárstva Slovenskej republiky, Mierová 19, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 06/32712/13/RR zo dňa 05.02.2013, konajúc o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/176/2013-91 zo dňa 12. júna 2014, v spojení s opravným
uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/176/2013-98 zo dňa 4. augusta 2014, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/176/2013-91
zo dňa 12. júna 2014, v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.
24S/176/2013-98 zo dňa 4. augusta 2014  p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania  n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „krajský súd“), v spojení s opravným
uznesením, podľa § 250j ods. 2 písm. c) a písm. e) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“)
zrušil rozhodnutie žalovaného č. 06/32712/13/RR zo dňa 05.02.2013 a rozhodnutie Úradu pre reguláciu
sieťových odvetví č. 1658/2012/E-OZ zo dňa 04.10.2012 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

Rozhodnutím prvého stupňa bola pre žalobcu schválená pevná cena elektriny na rok 2012, pre
stanovenie doplatku vo výške 119,11 Eur/MWh, vyrobenej zo slnečnej energie v zariadení žalobcu ako
výrobcu elektriny vo Fotovoltickej elektrárni PD, Podkoreňová 3,  977 01 Brezno, umiestnenej na streche
výrobnej haly súp. č. 2571, parc. č. 6549/2 v k.ú. A..

Podľa § 250k OSP o náhrade trov konania krajský súd rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť
nahradiť úspešnému žalobcovi trovy konania v sume 566,68 Eur.

Za spornú otázku súd prvého stupňa vymedzil skutočnosť určenia, kedy bolo zariadenie žalobcu
uvedené do prevádzky, čo bolo kľúčovým momentom pre určenie ceny, pretože podľa § 11 vyhlášky
Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 225/2011 Z.z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v
elektroenergetike v znení neskorších predpisov, je pre elektrinu vyrobenú v zariadení žalobcu určená



cena 194,54Eur/MWh a podľa § 11a tohto predpisu je to 119,11Eur/MWh. Aplikovať § 11 vyhlášky a
cenu určiť vo výške 194,54 Eur možno v prípade, že zariadenie bolo uvedené do prevádzky v čase od
1. januára 2012 do 30. júna 2012. Aplikovať § 11a vyhlášky a cenu určiť vo výške 119,11 Eur možno len
v prípade, kedy zariadenie bolo uvedené do prevádzky od 1. júla 2012 do 31. decembra 2012.

Pre účely určenia spôsobu ceny elektriny krajský súd vychádzal z ustanovenia § 2 ods. 3 písm. e) zákona
č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 309/2009 Z.z.“),
ktoré vymedzuje čas uvedenia zariadenia do prevádzky buď ako deň, v ktorom nadobudlo právoplatnosť
kolaudačné rozhodnutie k stavbe tohto zariadenia alebo deň úspešného vykonania funkčnej skúšky
podľa toho, ktorý nastal neskôr. V prejednávanom prípade kolaudačné rozhodnutie absentuje z dôvodu,
že išlo len o ohlasovanú stavbu v zmysle stavebného zákona, preto je rozhodujúcim deň, v ktorom bola
úspešne vykonaná funkčná skúška. Citovaný § 5 ods. 14 zákona č. 309/2009 Z.z. určil prevádzkovateľa
distribučnej sústavy za subjekt, ktorý je oprávnený a povinný funkčnú skúšku na žiadosť výrobcu
elektriny z obnoviteľných zdrojov vykonať. Stanovil aj lehotu, v ktorej tak musí urobiť - 30 dní od doručenia
žiadosti výrobcu a tiež povinnosť vydať o výsledku písomný doklad do 10 dní od vykonania funkčnej
skúšky. Zároveň výslovne stanovil, že spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky určí prevádzkový
poriadok prevádzkovateľa distribučnej siete. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že prevádzkovateľ -
distribučná spoločnosť v tomto prípade nestanovila spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky
v prevádzkovom poriadku. To znamená, že v čase kedy bola funkčná skúška na žiadosť žalobcu
vykonávaná, boli jedinými pravidlami na vykonanie funkčnej skúšky pravidlá obsiahnuté v § 5 ods.
14 zákona č. 309/2009 Z.z. a samozrejme príslušné technické podmienky. Podľa krajského súdu na
uvedenom nič nemení skutočnosť, že žalovaný na svojej internetovej stránke zverejnil usmernenie pre
žiadateľov, čo tiež nebolo medzi účastníkmi sporné.
Na základe uvedeného krajský súd vyhodnotil, že nebolo právne záväzným spôsobom stanovené, z
čoho má funkčná skúška pozostávať a postup, akým sa má vykonať. Za takéhoto právneho stavu
argumentácia žalovaného, že funkčná skúška pozostáva aj z „administratívnej“ kontroly, a preto dátum
vyhotovenia protokolu a podpisu riadiacich pracovníkov distribučnej spoločnosti je dátumom úspešného
vykonania funkčnej skúšky, nemá oporu v právnom predpise. Ani skutočnosť, že si riadiaci pracovník
distribučnej spoločnosti vyhradil právo kontroly správnosti dokladu o úspešnom vykonaní funkčnej
skúšky v zmysle bodu 13 tohto protokolu za účelom jeho schválenia. Za takéhoto právneho stavu je
potrebné vychádzať z významu výrazu „funkčná skúška“ a „úspešné vykonanie funkčnej skúšky“, ktorým
nepochybne je vykonanie príslušných technických meraní a testov potrebných na zistenie, či zariadenie
funguje bezpečne a tak, aby ho bolo možné pripojiť do distribučnej siete za účelom odoberania vyrobenej
elektrickej energie.

Žalobca namietal v prvom rade procesné pochybenie, keď žalovaný rozhodoval na základe podkladov,
ku ktorým sa žalobca nemal možnosť vyjadriť. Zo správneho spisu, ako je uvedené vyššie, bolo
krajskému súdu zrejmé, že žalovaný podklady pre svoje rozhodnutie zhromažďoval aj potom, ako
účastníkov vyzval na nahliadnutie do podkladov rozhodnutia. Podľa krajského súdu takýmto postupom
zaťažil konanie vadou, ktorá mohla mať za následok nezákonnosť rozhodnutia. Takýmto konaním porušil
§ 3 ods. 2 správneho poriadku, ktorý je konkretizáciou zásady rovnosti zbraní ako základnej zásady,
ktorá je vyžadovaná pre spravodlivé konanie.

Žalobca namietal nezákonnosť postupu spočívajúcu v tom, že prvostupňový správny orgán sám opravil
žalobcov návrh a potom konal o takom opravenom návrhu a teda nie o návrhu žalobcu. Z obsahu
správneho spisu vyplýva, že v skutočnosti prvostupňový správny orgán vykonal poznámku do návrhu
žalobcu, ktorú podpísal pracovník, ktorý túto poznámku tam urobil. Takýto postup nemá oporu v zákone
o správnom konaní ani v žiadnom inom zákone. Podľa krajského súdu v danom prípade ale nešlo o vadu,
ktorá mala za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, nakoľko žalovaný, tak ako to vyplýva z
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, sa zaoberal návrhom žalobcu, tak ako bol podaný.

V súvislosti s posúdením žalobcom namietanej nezákonnosti napadnutého rozhodnutia z dôvodu
bezdôvodného nevykonania ním navrhnutých výsluchov svedkov na zistenie rozhodnej skutočnosti pre
určenie dátumu vykonania funkčnej skúšky, krajský súd vychádzal z obsahu odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia. Z neho bolo zrejmé, že žalovaný navrhnuté dôkazy nevykonal s odôvodnením, že považuje
zákonnosť prvostupňového rozhodnutia za náležite preukázanú a v rámci voľného hodnotenia dôkazov
nepovažuje za potrebné vykonať ďalšie dokazovanie. Podľa odôvodnenia žalovaný preukázal, že



samotný fyzický výkon funkčnej skúšky je len predpokladom k tomu, aby bol z hľadiska výsledku funkčnej
skúšky vykonaný zodpovednou osobou  záver vyjadrený jej podpisom v bode 13 protokolu, bez ktorého
je tento protokol neplatný. Ďalej, že sa s písomným stanoviskom osoby podpísanej v bode 13 protokolu
(Ing. V. - navrhnutý svedok) nestotožňuje, pretože toto odporuje „usmerneniu“ distribučnej spoločnosti.
Ďalej mal za to, že úspešné vykonanie funkčnej skúšky je potvrdené protokolom o funkčnej skúške,
ktorého platnosť sa preukazuje podpisom v bode 13, bez ktorého nie je protokol platný.

Krajský súd v nadväznosti na dôvody žalovaného uviedol, že tak, ako vyššie vyhodnotil, v tomto
prípade nie je z dôvodu absencie podmienok a spôsobu vykonania funkčnej skúšky pre chýbajúci
prevádzkový poriadok možné za rozhodnú skutočnosť považovať nič iné, ako reálne vykonanie funkčnej
skúšky s výsledkom „vyhovel“. To znamená faktické vyskúšanie fungovania zariadenia na výrobu
elektriny. Nie je podstatná skutočnosť, že písomný doklad o úspešnom vykonaní funkčnej skúšky
príslušný prevádzkovateľ distribučnej spoločnosti platne vydá až potom, ako ho schváli a podpíše riadiaci
pracovník. Podľa krajského súdu argumentácia žalovaného, podľa ktorej je funkčná skúška platná
až platnosťou dokladu, ktorý je distribučná spoločnosť povinná žiadateľovi o vykonanie tejto funkčnej
skúšky vydať podľa § 5 ods. 14 zákona č. 309/2009 Z.z., nemá oporu v zákone. Zákon odlišuje vykonanie
funkčnej skúšky a písomné potvrdenie, že bola vykonaná úspešne.

Zároveň krajský súd konštatoval, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav, keď považoval za
právne významné „usmernenie“ distribučnej spoločnosti a so stanoviskom distribučnej spoločnosti v
danej veci o dátume vykonania skúšky sa vyrovnal tak, že jednoducho uviedol, že s ním nesúhlasí a
zároveň, keď napriek týmto rozporom nevykonal dokazovanie navrhnuté žalobcom, resp. toto stanovisko
ako dôkaz nevyhodnotil. Ďalej neprihliadol ani nevyhodnotil upresnenie k protokolu o funkčnej skúške
pripojenia zariadenia, ktoré mu distribučná spoločnosť doručila dňa 26.07.2012. Nijako nevyhodnotil
obsah bodu 12 protokolu, podľa ktorého bola kontrola pripojenia, správnosti merania výkonu a toku
energie a povolenia pripojiť zariadenie na sústavu vykonaná projektovým manažérom s výsledkom
„vyhovel“ dňa 27.06.2012, na ktorý poukazuje žalobca a zameral sa len na jeden z troch údajov bodu 13
protokolu a to „ukončenie“ funkčnej skúšky bez toho, aby bolo z niečoho zrejmé, že skúška správnosti
fungovania zariadenia mohla pokračovať po vydaní povolenia na pripojenie zariadenia do siete.

II.

Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 205 ods.
2 písm. a), e) a písm. f) OSP a domáhal sa, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok
v spojení s opravným uznesením zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V nadväznosti na citáciu ustanovenia § 5 ods. 14 zákona č. 309/2009 Z.z. žalovaný uviedol, že
funkčná skúška predstavuje súhrn opatrení prevádzkovateľa distribučnej sústavy, ktorými preskúma, či
zariadenie výrobcu elektriny spĺňa technické podmienky na pripojenie do sústavy, pritom je v právomoci
prevádzkovateľa distribučnej sústavy určiť spôsob a podmienky jej vykonania.

Poukázal na to, že spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky si spoločnosť Stredoslovenská
energetika - Distribúcia, a.s. určila vydaním a zverejnením usmernenia na svojom webovom sídle.
Toto usmernenie určovalo vymedzenie náležitostí, ktoré musí regulovaný subjekt predložiť, resp. aké
povinnosti musí splniť, aby mohla byť elektráreň s výrobou elektriny z obnoviteľných zdrojov pripojená
do distribučnej sústavy spoločnosti Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s. Z predmetného
usmernenia vyplýva, že k vykonaniu funkčnej skúšky je okrem preskúmania zariadenia z technického
hľadiska potrebné aj preskúmanie predložených dokladov (schválený realizačný projekt stavby,
zmluva o pripojení, zmluva o dodávke a distribúcii, miestne prevádzkové predpisy pre elektráreň).
Tieto skutočnosti boli žalobcovi známe, vzhľadom na to, že uvedené dokumenty musel spoločnosti
Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s. predložiť.

V tejto súvislosti žalobca citoval z predmetného usmernenia vydaného spoločnosťou Stredoslovenská
energetika - Distribúcia, a.s. :„Úspešné vykonanie funkčných skúšok Elektrárne je nevyhnutnou
podmienkou pre vykonanie preberacieho konania. O úspešnosti funkčných skúšok bude žiadateľovi
vydaný písomný protokol s uvedením výsledku. Ak funkčné skúšky nebudú úspešné, bude vyhotovený
písomný protokol s výsledkom o neúspešnosti a žiadateľ musí v tom prípade opätovne písomne požiadať
o ich opätovné vykonanie."



Ďalej žalovaný dôvodil, že spoločnosť Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s. ako prevádzkovateľ
distribučnej sústavy bola povinná vykonať funkčnú skúšku a po jej úspešnom vykonaní vydať o tejto
skutočnosti doklad (protokol o funkčnej skúške), pričom si v rámci svojej pôsobnosti určila postupnosť
jednotlivých krokov a priebeh tohto skúšobného procesu, ktorý premietla do formy protokolu o funkčnej
skúške, ďalej sama určila koľko bodov bude obsahovať, v akom poradí budú nasledovať a akú záväznosť
budú mať. Protokol o funkčnej skúške v predmetnom prípade obsahuje spolu 13 bodov, predstavujúcich
niekoľko druhov kontrol (napr. kontrola spôsobu merania, kontrolu nastavenia ochrán, kontrola pripojenia
a iné).

Ako na podstatný detail protokolu žalovaný poukázal na rozlíšenie bodov 12 a 13 a skutočností v nich
uvádzaných a zdôraznil skutočnosť, že ak by bolo cieľom spoločnosti Stredoslovenská energetika -
Distribúcia, a.s. určiť za dátum uvedenia zariadenia do prevádzky bod 12 protokolu, existencia bodu
13 by nemala zmysel. Ďalej upozornil na záväznosť bodu 13 protokolu, čo do jeho platnosti a určenia
dátumu uvedenia zariadenia do prevádzky, a to vychádzajúc z formulácie jeho znenia: „Dátum ukončenia
funkčnej skúšky (platnosť protokolu od)“ a „Bez tohto podpisu je protokol neplatný.“

Protokol o funkčnej skúške v časti „Upozornenie“ pod písmenom b) obsahuje nasledovné: „Všetky
vyššie uvedené údaje v tomto protokole sú platné ku dňu uvedenom v bode 8.“ O tejto nezrovnalosti
bol žalovaný oboznámený listom spoločnosti Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s. zo
dňa 25.07.2012 (doručený dňa 26.07.2012 a zaevidovaný pod číslom 21275/2012/BA) s názvom
„Upresnenie k Protokolu o funkčnej skúške pripojenia zariadenia“, nakoľko išlo o tlačovú chybu,
ktorá spočívala v odkaze na bod 8 formulára protokolu o funkčnej skúške, pričom správne znenie je
nasledovné: „Všetky vyššie uvedené údaje v tomto protokole sú platné ku dňu uvedenom v bode 12.“

Z dôvodu jednoznačnosti a zachovania istoty v právnych vzťahoch si žalovaný vyžiadal jednoznačné
stanovisko generálneho riaditeľa spoločnosti Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s., p. A.,
ktorý listom spoločnosti Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s. s názvom „Stanovisko k
žiadosti" (doručený dňa 04.02.2013 a zaevidovaný pod. č. 4605/2013/BA) uviedol nasledovné: „Dávame
úradu do pozornosti, že čas kedy bola funkčná skúška technicky, ako aj administratívne ukončená
uvádza bod 13 protokolu o funkčnej skúške pripojenia zariadenia výrobcu elektriny, o čom svedčí aj
text uvedeného protokolu v bode 13," pričom ďalej doplnil: „bod 13 uvedeného protokolu jasne definuje
dátum ukončenia funkčnej skúšky. Toto stanovisko spoločnosť Stredoslovenská energetika - Distribúcia,
a.s. nikdy nespochybnila a trvá na ňom od samého začiatku."

Žalovaný nesúhlasil s názorom žalobcu, že funkčná skúška je technickým úkonom pripojenia zariadenia
výrobcu elektriny do sústavy priamo na mieste inštalácie zariadenia výrobcu elektriny. Podľa žalovaného
súčasťou funkčnej skúšky nie je len vykonanie čiastkových kontrol na technické parametre zariadení na
výrobu elektriny v teréne, ale aj preskúmanie listinných dôkazov technického charakteru.

Mal za to, že samotný fyzický výkon funkčnej skúšky, ktorého výsledok je uvedený v bode 12 protokolu o
funkčnej skúške, je tak len predpokladom k tomu, aby bol z hľadiska výsledku funkčnej skúšky vykonaný
zodpovednou osobou záver, vyjadrený jej podpisom v bode 13 predmetného protokolu, pričom nie
je vylúčený rovnaký dátum v bode 12 a 13. Žalovaný argumentoval, že súčasťou funkčnej skúšky je
nielen posudzovanie jednotlivých technických parametrov priamo na zariadení, ale aj posudzovanie
listín predložených žiadateľom ohľadne týchto parametrov a skontrolovanie samotných technických
výstupov z jednotlivých kontrol (z interných materiálov prevádzkovateľa), aby bolo možné do protokolu,
ktorý je len dokladom o úspešnom vykonaní funkčnej skúšky, uviesť záverečný výsledok kontroly, ako
vyhovel. Táto administratívna časť kontroly všetkých získaných listinných dôkazov je taktiež kontrolou
technických podmienok v zmysle ustanovenia § 5 ods. 14 zákona č. 309/2009 Z.z., jednotlivé etapy
funkčnej skúšky odsúhlasuje svojím podpisom na predpísanom tlačive protokolu o funkčnej skúške
určená osoba spoločnosti Stredoslovenská energetika -Distribúcia, a.s. V prípade pozitívnych výsledkov
určená zodpovedná osoba osvedčí svojim podpisom platnosť celého procesu funkčnej skúšky. Tento
„záverečný podpis“ zodpovednej osoby nie je možné podľa žalovaného považovať len za „formálnu
kontrolu“ vykonania funkčných skúšok, ale za úkon, ktorý vyžaduje oprávnená distribučná spoločnosť
na potvrdenie platnosti a kompletnosti predchádzajúcich úkonov, bez ktorého by vykonané úkony
nenadobudli právne účinky.



Žalovaný dôvodil, že proces zavŕšenia funkčnej skúšky sa skončí momentom podpísania protokolu
o funkčnej skúške (bod 13 protokolu), ktorý podpíše zodpovedná osoba prevádzkovateľa distribučnej
siete len v prípade, ak kontrola technických dokladov, samotné výstupné čiastkové kontroly a doklady
predložené žiadateľom sú bezchybné. Až týmto overením správnosti podkladov pre vydanie protokolu
je funkčná skúška zavŕšená.

Žalobcom aplikovaný jazykový výklad ustanovenia § 5 ods. 14 zákona č. 309/2009 Z.z., na základe
ktorého rozlišuje vykonanie funkčnej skúšky ako technického úkonu (dňa 27.06.2012) a vystavenie
dokladu o jej vykonaní ako administratívneho úkonu (dňa 02.07.2012), žalovaný považoval za
nesprávny. Podľa jeho názoru samotný doklad o úspešnom vykonaní funkčnej skúšky, t.j. protokol,
musí byť vydaný do 10 dní od jej vykonania. Nie je preto možné, stotožniť sa s názorom, že dátum
02.07.2012 určuje dátum vydania dokladu o úspešnom vykonaní funkčnej skúšky ako listinného dôkazu
o jej vykonaní. Argumentoval, že môže nastať i taká situácia, že protokol by nebol schválený, ak by
sa následne v administratívnej časti funkčnej skúšky preukázalo, že napr. niektorý čiastkový výsledok
kontroly by bol nesprávny, resp. neboli by dodané ďalšie podklady pre úspešné pripojenie zariadenia
do sústavy zo strany žiadateľa.

III.

Žalobca sa k podanému odvolaniu žalovaného nevyjadril.

IV.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“), ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení
s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu a konanie, ktoré mu
predchádzalo v rozsahu a medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1
veta prvá OSP); odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá
OSP), keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej
tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1  a
ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného nie je dôvodné.

Podľa § 250ja ods. 7 OSP, ak Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhoduje ako odvolací súd v obdobnej
veci, aká už bola predmetom konania pred odvolacím súdom, môže v odôvodnení poukázať už len na
podobné rozhodnutie, ktorého celý text v odôvodnení uvedie. Uvedené ustanovenie vyjadruje zásadu
rozhodovať v obdobných veciach rovnako, ktorá úzko súvisí s princípom právnej istoty.

Na základe citovaného ustanovenia § 250ja ods. 7 OSP Najvyšší súd Slovenskej republiky odkazuje na
svoj rozsudok sp. zn. 4Sžf/43/2014 zo dňa 17. februára 2015, ktorého odôvodnenie ďalej v príslušnom
rozsahu uvádza:

„Podľa § 2 ods. 3 písm. e/ zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko
účinnej kombinovanej výroby a zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 309/2009 Z.z“), časom
uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky je dátum, kedy bolo na základe kolaudačného
rozhodnutia povolené užívanie zariadenia výrobcu elektriny alebo kedy bola úspešne vykonaná funkčná
skúška pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy (ďalej len „funkčná skúška“) podľa toho, ktorý
dátum nastane neskôr.

Podľa § 5 ods. 14 zákona č. 309/2009 Z.z., prevádzkovateľ distribučnej sústavy, do ktorého sústavy
má byť zariadenie výrobcu elektriny pripojené, je povinný vykonať funkčnú skúšku do 30 dní odo dňa
doručenia žiadosti výrobcu elektriny. Ak zariadenie výrobcu elektriny spĺňa technické podmienky na
pripojenie do sústavy, prevádzkovateľ distribučnej sústavy vydá výrobcovi elektriny doklad o úspešnom
vykonaní funkčnej skúšky do 10 dní odo dňa jej vykonania. Funkčná skúška sa nevyžaduje, ak zariadenie
výrobcu elektriny nebude pripojené do sústavy. Spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky určí
prevádzkový poriadok prevádzkovateľa distribučnej sústavy.



Podľa § 250d ods. 1 O.s.p. žalovaný je povinný v súdom určenej lehote predložiť súdu svoje spisy spolu
so spismi orgánu prvého stupňa. Za nesplnenie tejto povinnosti mu súd môže uložiť pokutu do výšky
1 600 €, a to aj opakovane. Proti rozhodnutiu o uložení pokuty je prípustné odvolanie. Odvolanie voči
rozhodnutiu o uložení pokuty vo veci konajúci súd predloží na rozhodnutie príslušnému odvolaciemu
súdu až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Podľa § 250j ods. 3 O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj
rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie
konanie, ak bolo rozhodnutie vydané na základe neúčinného právneho predpisu alebo rozhodnutie je
nepreskúmateľné pre neúplnosť spisov správneho orgánu alebo z dôvodu, že spisy neboli predložené.
Súd zruší rozhodnutie správneho orgánu a konanie zastaví, ak rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to
nebol podľa zákona oprávnený. Rozsahom a dôvodmi žaloby v týchto prípadoch nie je súd viazaný.

Podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností
aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie
konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru,
že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

Predmetom konania podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“)
bolo posúdenie tej základnej otázky, či zariadenie žalobcu na výrobu elektriny vyrobenej z obnoviteľných
zdrojov energie, bolo uvedené do prevádzky po 01.07.2012, kedy pre cenu elektriny platil § 11a ods.
1 písm. b/ Vyhlášky č. 255/2011 Z.z. Úradu pre reguláciu sieťových odvetví z 11.07.2011, ktorou sa
ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike (ďalej len „Vyhláška“), alebo pred 01.07.2012, kedy pre
cenu elektriny platil § 11 ods. 1 písm. b/ cit. vyhlášky.

V preskúmavanej veci je potrebné vyhodnotiť, či určenie časového momentu pre uvedenie zariadenia
výrobcu elektriny do sústavy SSE-D, a.s., do prevádzky (ďalej len „uvedenie do prevádzky“) krajským
súdom bolo vecne správne, t.j. či pre určenie časového momentu uvedenia zariadenia do prevádzky
je relevantný dátum faktického vykonávania funkčnej skúšky uvedený v protokole o funkčnej skúške
v kolónke 5, 6, 10, 12, teda dátum 28.06.2012 alebo dátum v kolónke 13 dňa 02.07.2012, v ktorej je
uvedený dátum ukončenia funkčnej skúšky a jeho schválenie SSE-D, a.s.,. Od tohto časového určenia
závisí určenie pevnej ceny elektriny a stanovenie doplatku pre žalobcu za rok 2012, vyrobenej zo
slnečnej energie v zariadení výrobcu elektriny FVT Marko MT, s.r.o., s celkovým inštalovaným výkonom
49,92 kW, nachádzajúcom sa v lokalite k.ú. V., parc. č. 2915/13.

V ustanovení § 5 ods. 14 posledná veta zákona č. 309/2009 Z.z. zákonodarca upravil spôsob a
podmienky vykonania funkčnej skúšky odkazom na prevádzkový poriadok, ktorý určí prevádzkovateľ
distribučnej sústavy (ďalej len „prevádzkový poriadok“).

Podľa názoru odvolacieho súdu ustanovenie § 5 ods. 14 zákona č. 309/2009 Z.z. je zmocňovacím
ustanovením, ktoré určuje, že spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky budú podrobne
upravené v prevádzkovom poriadku prevádzkovateľa distribučnej sústavy SSE-D, a.s.,. Odvolací súd
po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu a súdneho spisu zistil, že prevádzkový poriadok
nie je súčasťou administratívneho spisu. Spoločnosť SSE-D, a.s., zverejnila na svojom webovom sídle
usmernenie, aké náležitosti musí regulovaný subjekt predložiť, aby mohla byť elektráreň s výrobou
elektriny z obnoviteľných zdrojov pripojená do distribučnej sústavy spoločnosti SSE-D, a.s., ktorého
listinná podoba sa nachádza v správnom spise. Proces pripojenia sa skladá z troch častí:
a) funkčná skúška,
b) preberacie konanie,
c) kolaudačné konanie, ktoré vykonáva stavebný úrad.

K bodu a/ funkčných skúšok zariadenia, k žiadosti o vykonanie funkčných skúšok je žiadateľ povinný
doložiť i schválený realizačný projekt stavby, uzatvorenú zmluvu o pripojení, zmluvu o dodávke a
distribúcii (v prípade vzniku nového odberného miesta), miestne prevádzkové predpisy pre elektráreň
odsúhlasené dispečingom SSE-D, a.s., O úspešnosti funkčných skúšok bude žiadateľovi vydaný
písomný protokol s uvedením výsledku. Ak funkčné skúšky nebudú úspešné, bude vyhotovený písomný
protokol s výsledkom o neúspešnosti skúšky a žiadateľ musí v tom prípade opätovne písomne požiadať
o ich opakované vykonanie.



Podľa názoru odvolacieho súdu ustanovenie § 5 ods. 14 zákona č. 309/2009 Z.z. je zmocňovacím
ustanovením, ktoré určuje, že spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky budú podrobne
upravené v prevádzkovom poriadku prevádzkovateľa distribučnej sústavy SSE-D, a.s.,. Odvolací súd
po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu a súdneho spisu zistil, že prevádzkový poriadok
nie je súčasťou administratívneho spisu. Zverejnenie usmernenia spoločnosťou SSE-D, a.s., na svojom
webovom sídle, o tom aké náležitosti musí regulovaný subjekt predložiť, aby mohla byť elektráreň s
výrobou elektriny z obnoviteľných zdrojov pripojená do distribučnej sústavy spoločnosti SSE-D, a.s.,
nespĺňa zákonné požiadavky ustanovenia § 5 ods. 14 zákona č. 309/2009 Z.z.

Odvolací súd zistil, že krajský súd rozhodol na základe neúplného správneho spisu, keď jeho súčasťou
nebol prevádzkový poriadok prevádzkovateľa distribučnej siete obchodnej spoločnosti SSE-D, a.s., ktorá
vyhotovovala protokol o funkčnej skúške pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy SSE-D, a.s.,.
Vyhotovením obsahu prevádzkového poriadku, jeho ustanoveniami upravujúcimi spôsob a podmienky
vykonania funkčnej skúšky pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy SSE-D, a.s. sa krajský
súd zaoberal len do tej miery, keď konštatoval, že v čase vykonania funkčnej skúšky prevádzkovateľ
distribučnej sústavy nemá prijatý formálny prevádzkový poriadok vykonania funkčnej skúšky. Uspokojil
sa s usmernením spoločnosti SSE-D, a.s., ktoré zverejnila na svojom webovom sídle, aké náležitosti
musí regulovaný subjekt predložiť, aby mohla byť elektráreň s výrobou elektriny z obnoviteľných zdrojov
pripojená do distribučnej sústavy spoločnosti SSE-D, a.s.,.

Úlohou žalovaného bude v ďalšom konaní skompletizovať administratívny spis tak, aby jeho súčasťou
bol i prevádzkový poriadok upravujúci spôsob a podmienky vykonania posudzovanej funkčnej skúšky
pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy SSE-D, a.s., následne musí vyhodnotiť ustanovenia
prevádzkového poriadku upravujúce spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky vo väzbe na
ustanovenie § 2 ods. 3 písm. e/ zákona č. 309/2009 Z.z., v ktorom zákonodarca definuje časový moment
uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky a svoje rozhodnutie riadne odôvodniť. Takýto postup
je však možný len v prípade, ak prevádzkovateľ distribučnej sústavy mal v rozhodujúcom období prijatý
prevádzkový poriadok so zákonom s požadovanými náležitosťami (§ 5 ods. 10 zákona č. 309/2009 Z.z.
v znení v rozhodujúcom období).

Odvolací súd poukazuje na absenciu dôvodov v preskúmavanom rozhodnutí, pretože žalovaný v
dôvodoch svojho rozhodnutia obsah ustanovení prevádzkového poriadku upravujúci spôsob vykonania
funkčnej skúšky vo väzbe na právnu úpravu § 2 ods. 3 písm. e/ zákona č. 309/2009 Z.z. nevyhodnocoval
a preto podľa názoru senátu odvolacieho súdu rozhodnutie žalovaného trpí vadou nepreskúmateľnosti
rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. Z tohto dôvodu, v tomto štádiu konania, nemohol najvyšší súd
dospieť k inému záveru a to aj napriek skutočnosti, že dňa 30. januára 2015 doručil žalovaný najvyššiemu
súdu rozhodnutie č. 0160/2010/E-PP zo dňa 06.12.2010, ktorým bol schválený prevádzkový poriadok
prevádzkovateľa distribučnej siete Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s.,. Súd poukazuje v tejto
súvislosti na § 205i ods. 1 O.s.p., keďže pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci
skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia.

Odvolací súd sa s právnym názorom a s východiskami krajského súdu v tomto štádiu konania nestotožnil
a má za to, že bez oboznámenia sa s obsahom prevádzkového poriadku a vyhodnotením v ňom
uvedených podmienok upravujúcich spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky, je vyhodnotenie
určenia časového momentu uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky, predčasné.
Keďže odvolací súd zistil, že krajský súd nesprávne právne vec posúdil, dospel k záveru s poukazom
na vyššie uvedené, že rozhodnutie žalovaného, zruší podľa ustanovenia     § 250j ods. 2 písm. a/, d/
O.s.p. pre jeho nepreskúmateľnosť z dôvodu nedostatku dôvodov rozhodnutia.“

Najvyšší súd citovaným rozsudkom podľa § 250j ods. 2 písm. a), d) OSP zrušil rozsudok krajského
súdu, ktorým tento podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol žalobu proti rozhodnutiu žalovaného, ktorého
sporným meritom, obdobne ako v prejednávanej veci,  bolo posúdenie základnej otázky, či zariadenie
žalobcu na výrobu elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie, bolo uvedené do prevádzky po
01.07.2012, kedy pre cenu elektriny platil § 11a ods. 1 písm. b/ Vyhlášky č. 255/2011 Z.z. Úradu pre
reguláciu sieťových odvetví z 11.07.2011, ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike,
alebo pred 01.07.2012, kedy pre cenu elektriny platil § 11 ods. 1 písm. b/ cit. vyhlášky. Aj v uvádzanom
prípade išlo o spor určenia momentu vykonania funkčnej skúšky, kedy zo skutkových zistení vyplývalo,



že funkčná skúška bola úspešne vykonaná dňa 28.06.2012 a protokol o funkčnej skúške bol distribučnou
spoločnosťou podpísaný dňa 02.07.2012.

V uvedenej súvislosti odvolací súd taktiež prihliadol na rozhodovaciu prax Ústavného súdu Slovenskej
republiky a jeho právne závery v obdobných prípadoch, vyslovených napr. v jeho nálezoch č. k. II. ÚS
274/2015-57 a č. k. II. ÚS 275/2015-48, oba zo dňa 16. decembra 2015 a č. k. I. ÚS 373/2015-33 zo dňa
25. novembra 2015, v ktorých v spornej otázke preskúmavaných rozhodnutí žalovaného v súvislosti s
určením momentu vykonania funkčnej skúšky vo väzbe na ustanovenie § 2 ods. 3 písm. e) zákona č.
309/2009 Z.z., definujúcom časový moment uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky, sa v
podstate stotožnil s právnym záverom vyplývajúcim z citovaného rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 4Sžf/43/2014 zo dňa 17. februára 2015.

Odvolací súd k prejednávanej veci zároveň dopĺňa, že neobstojí argumentácia žalovaného,
vychádzajúca z predpokladu hypotetickej možnosti situácie, kedy by protokol nebol schválený z dôvodu
negatívneho výsledku administratívnej časti funkčnej skúšky. Naopak,  odvolací súd podotýka, že práve
jednoznačnou v medziach ustanovení § 2 ods. 3 písm. e) a § 5 ods. 14 zákona č. 309/2009 Z.z., ako
i všeobecne včas známou úpravou prevádzkového poriadku prevádzkovateľa distribučnej sústavy, by
sa obdobným situáciám predišlo. Z podstaty veci by vyplynulo, že kontrola splnenia administratívnych
podmienok by mala predchádzať vykonaniu funkčnej skúšky predmetného zariadenia.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu
ako vecne správny a v súlade so zákonom, postupom podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP v spojení
s § 219 ods. l, ods. 2 OSP potvrdil.

O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c veta prvá OSP
a § 250k ods. 1 OSP tak, že žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže mu
žiadne nevznikli a ani si žiadne neuplatnil.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.
mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.