Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžhuv/2/2014 z 2. 8. 2016
Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 2. augusta 2016, sp. zn. 3Sžhuv/2/2014, ECLI:SK:NSSR:2016:6012200286.1
Najvyšší súd | 3Sžhuv/2/2014 | ECLI:SK:NSSR:2016:6012200286.1 | 2016-08-02 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: § 248 OSP, § 52 zákona č. 517/2007 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/615b05db-e142-4864-b5fd-37ca6365c307
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:6012200286.1

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Sžhuv/2/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6012200286
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Milučký
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:6012200286.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Milučkého a
členov senátu JUDr. Ivana Rumanu a JUDr. Aleny Adamcovej v právnej veci žalobcu: Ing. O. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom C., právne zastúpený JUDr. Svetozárom Juranom, advokátom, so sídlom
Dúbravská cesta č. 9, P.O.Box 107, 840 05 Bratislava, proti žalovanému: Úrad priemyselného vlastníctva
Slovenskej republiky, so sídlom ul. Jána Švermu 43, 974 04 Banská Bystrica 4, za účasti: 1/ KARMA
Český Brod, a.s., Zborovská 693, 282 31 Český Brod, Česká republika, v konaní o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PÚV 256 - 98/ÚV 2156 - II/27 - 2012 zo dňa 2. februára 2012,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/26/2012-171 zo dňa 29.
januára 2014, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/26/2012-171
zo dňa 29. januára 2014  m e n í  tak, že rozhodnutie predsedníčky Úradu priemyselného vlastníctva
Slovenskej republiky č. PÚV 256 - 98/ÚV 2156 - II/27 - 2012 zo dňa 2. februára 2012, ako aj rozhodnutie
správneho orgánu I. stupňa č.  PÚV 256 - 98/ÚV 2156 - I/35-2010 zo dňa 14. mája 2010  z r u š u j e  a
vec  v r a c i a  žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

Žalovaný  j e  p o v i n n ý  zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 279,60 eur, a to v lehote 3
dní na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Svetozára Jurana, advokáta so sídlom Dúbravská cesta
č. 9, P.O.Box 107, 840 05 Bratislava.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom č. k. 23S/26/2012-171 zo dňa 29. januára 2014
podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“)  zamietol žalobu, ktorou sa žalobca
domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného zo dňa 2. februára 2012, ktorým v rozkladovom konaní
predsedníčka Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky v Banskej Bystrici zamietla rozklad
žalobcu a potvrdila prvostupňové rozhodnutie úradu zo dňa 14. mája 2010, ktorým Úrad priemyselného
vlastníctva úžitkový vzor č. 2156 vymazal na základe návrhu navrhovateľa Sepro, spol. s r.o.  z
registra,  keď úrad dôvodil tým, že odborník v danom odbore mohol z analyzovaného stavu techniky
bez akejkoľvek tvorivej úrovne odvodiť taký plynový  radiátor a jeho účinky, ako je predmetom ochrany
napadnutého úžitkového vzoru, a preto úrad konštatoval, že predmet ochrany napadnutého úžitkového
vzoru nebol v čase jeho zápisu spôsobilý na zápis podľa ust. § 1 zákona č. 478/1992 Zb. o úžitkových
vzoroch v znení neskorších predpisov.

Krajský súd takto rozhodol, keď dospel k záveru, že zápisom úžitkového vzoru do registra dochádza
len k "podmienečnej" ochrane, pričom samotné posúdenie otázky technického stavu a priemyselnej
využiteľnosti patrí do kompetencie žalovaného úradu a poukázal na znenie ust. § 249 ods. 2 O.s.p.



Krajský súd napadnuté rozhodnutie preskúmal pri aplikácii zákonnej výluky prieskumu rozhodnutia
žalovaného v zmysle § 248v písm. b) O.s.p. v tej časti rozhodnutia, ktorá sa týka posúdenia technického
stavu. Súd 1. stupňa preskúmaval zákonnosť procesného postupu správnych orgánov, t.j. či v konaní
predchádzajúcom vydaniu rozhodnutia boli zachované základné pravidlá správneho konania vzťahujúce
sa aj na konanie pred úradom priemyselného vlastníctva a pred jeho orgánmi. Ide najmä o ustanovenia
§ 3 odsek 1 až ods. 4, § 4, § 33 a § 34 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Ďalej krajský
súd poukázal na to, že i napriek tomu, že z § 248 písm. b) O.s.p. vyplýva že súdy nepreskúmavajú
rozhodnutia týkajúce sa technického stavu veci, proces subsumpcie zisteného technického stavu pod
zákonné ustanovenie vždy vyžaduje vykonať správnu úvahu, a preto je preskúmateľný na princípoch
preskúmania správneho uváženia v zmysle § 245 ods. 2 O.s.p. Úrad priemyselného vlastníctva
disponuje zákonom povolenou správnou úvahou týkajúcou sa posúdenia technického stavu, ktorej
rozsah súdneho prieskumu je obmedzený podľa § 245 ods. 2 O.s.p.

Krajský súd ďalej dôvodil, že posúdenie technického stavu veci patrí do predmetu pôsobnosti úradu
priemyselného vlastníctva, je zákonnou kompetenciou úradu priemyselného vlastníctva, a preto nie
je možné na tento predmet ustanoviť ani znalca. Krajský súd v postupe správnych orgánov nezistil,
že by pri posudzovaní rámca prostej odbornej schopnosti na základe správnej úvahy úradu došlo na
strane správnych orgánov k pochybeniu, ktoré by vybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom,
alebo logického postupu. Navrhovateľ výmazu, na ktorom spočívalo dôkazné bremeno, dostatočným
spôsobom preukázal, že riešenie zakomponované do úžitkového vzoru č. 2156 s názvom "Plynový
radiátor"  nepredstavuje novosť, ktorá by presahovala rámec prostej odbornej schopnosti ku dňu, keď
bol úžitkový vzor č. 2156 zapísaný do registra dňa 10.02.1999.

Krajský súd ďalej uviedol, že žalobca v žalobe zdôraznil predovšetkým osobitosť konštrukčných znakov
úžitkového vzoru č. 2156, zameriava sa na technickú stránku veci, avšak posudzovanie technickej
stránky je podľa § 248 písm. b) O.s.p. vylúčené z prieskumnej činnosti súdu.

Naviac predmetom ochrany ÚV 2156 nie sú konkrétne konštrukčné znaky, a preto nemôže byť ani
predmetom ochrany. Pokiaľ žalobca v žalobe poukazoval na optimalizáciu už známych zariadení pri ÚV
2156, optimalizácia by bola významná v prípade, že by bola definovaná optimalizovanými znakmi aj v
samotnom predmete nároku na ochranu ÚV 2156, čo sa však nestalo. Ďalej pokiaľ žalobca poukazoval
na úspornosť, respektíve vyššiu účinnosť ÚV 2156, táto by mohla byť významná v prípade, že bola aj
predmetom ochrany ÚV 2156.
Včas podaným odvolaním sa žalobca domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu
zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie a rozhodnutie. Uviedol, že úrad vymazal z registra predmetný
úžitkový vzor č. 2156 a svoje rozhodnutie v podstate odôvodnil tým, že odborník v danom odbore mohol
z analyzovaného stavu techniky bez akejkoľvek tvorivej úrovne odvodiť taký plynový radiátor a jeho
účinky, ako je predmetom ochrany napadnutého úžitkového vzoru. Následne z vydaného rozkladového
rozhodnutia druhostupňového správneho orgánu vyplýva, že pri analyzovaní stavu techniky je pre
odborníka zrejmé navrhnutie takého riešenia, ako je definované znením jediného nároku na ochranu ÚV
2156, pretože ohrievač BETA 5  tvoriaci stav techniky obsahuje všetky časti,  ktoré sú uvedené v nároku
na ochranu ÚV 2156 s výnimkou izolácie a že tieto časti sú navzájom spojené tak, ako je to definované
v nárokoch na ochranu ÚV 2156. Poukázal na to, že Najvyšší súd SR uznesením 3Sžhuv/2/2013 zo
dňa 6. novembra 2013 pôvodný  rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 14. novembra
2012 v spojení s uznesením krajského súdu zo dňa 19. decembra 2012 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie, keď najvyšší súd vo svojom zrušujúcom uznesení uviedol, "že v ďalšom konaní krajský súd
prejedná vec v medziach podanej žaloby, dôsledne sa vysporiada so všetkými námietkami žalobcu,
vrátane odvolacích námietok, znova o nej rozhodne a v konaní bude postupovať so všetkými účastníkmi
konania, vrátane pribratých účastníkov.

Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom zo dňa 29. januára 2014 žalobu proti rozhodnutiu
predsedníčky Úradu priemyselného vlastníctva SR zamietol.

Žalobca uviedol, že sa nemôže stotožniť s obsahom textu v napadnutom rozsudku zo dňa 29. januára
2014 na strane 9 ods. 2, kde krajský súd zdôvodňuje zrušenie jeho pôvodného rozsudku Najvyšším
súdom takto: "Najvyšší súd SR takto rozhodol v podstate z toho dôvodu, že prvostupňový súd i napriek
tomu, že do konania pribral spoločnosť KARMA Český Brod, a.s., tohto účastníka o novom termíne
pojednávania neupovedomil, a ani mu nebol doručený rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici a



následne ani odvolanie žalobcu", pretože Najvyšší súd SR v zrušujúcom uznesení č. k. 3Sžhuv/2/2013
zo dňa 6. novembra 2013 doslovne uviedol, že ..., a preto sa podľa žalobcu krajský súd dôsledne neriadil
právnym názorom Najvyššieho súdu SR uvedeným v zrušujúcom uznesení.
Uviedol, že vo svojej žalobe proti rozhodnutiu úradu zo dňa 14. mája 2010, ktorým bol zamietnutý rozklad
žalobcu, uvádza na strane 3 aj ďalej aké dôkazy boli zo strany žalovaného použité pri rozhodovaní
o výmaze úžitkového vzoru č. 2156. Boli to fotografie zariadenia, plynových kachieľ BETA 5, výrobcu
Karma Český Brod, a.s. zástupca žalovaného na pojednávaní 14.11.2012 uviedol, že pri rozhodovaní
o výmaze úžitkového vzoru č. 2156 vychádzal zo všetkých dokladov, ktoré mal k dispozícii, fotografie,
návody na obsluhu a ďalšie skutočnosti, ktoré sú uvádzané v samotnom rozhodnutí. V rozsudku na
strane 6 predposledná veta, krajský súd uvádza, že žalovaný pri rozhodovaní vychádzal zo všetkých
dokladov, ktoré mal k dispozícii, fotografie, návody na obsluhu a ďalšie skutočnosti, ktoré sú uvádzané
aj v samotnom napadnutom rozhodnutí. Ďalej zároveň skonštatoval krajský súd, že pokiaľ žalobca
uvádzal na pojednávaní, ako aj vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k žalobe nové skutočnosti, tieto
skutočnosti už v súčasnom období nepovažoval krajský súd za dôležité. V tejto súvislosti žalobca
poukázal na to, že krajský súd na strane 10 v poslednom odseku napadnutého rozsudku na druhej
strane uvádza "Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní trvala aj naďalej na vyjadreniach a podaniach,
ktoré boli doručené v predmetnej veci a tvrdila, že bol dostatočne zistený skutkový stav. Poukazovala
na § 14 ods. 1 druhá veta zákona č. 517/2007 Z.z. o úžitkových vzoroch s tým, že pre posúdenie veci
výkresy neboli podstatné." Podľa žalobcu bolo by potrebné riadne uviesť aké nové skutočnosti to sú a
nie tak ako vo viacerých tvrdeniach iba niečo konštatovať bez riadneho podloženia argumentmi. Žalobca
má za to, že nové skutočnosti neuvádzal, iba všetky už v odvolaní a rozklade uvádzané skutočnosti a
dôkazy prezentované rozvádzal, ako aj v súlade s § 14 ods. 1 zákona o úžitkových vzoroch podával
vysvetlenia v záujme dovolania sa pravdy a pochopenia merita veci a je presvedčený, že žalovaný bol
povinný sa k ním vyjadriť, čo zjavne neurobil. Ide tu o zreteľný rozpor v tvrdení žalovaného, keď uvádzal,
že vychádzal zo všetkých dokladov, ktoré mal k dispozícii a zároveň tvrdí, že výkresy nie sú podstatné,
pričom v zákone nie je opora na takéto tvrdenie. Naopak, výkresy sú najdôležitejšou dokumentáciou
technicko - konštrukčného riešenia každého výrobku. Zákon č. 478/1992 Zb. v § 8, podľa ktorého ÚPV
v čase zápisu postupoval, v odseku 3b hovorí, že prihláška má obsahovať opis technického riešenia,
prípadne jeho dokumentáciu.

Taktiež nový zákon č. 517/2007 Z.z. už v § 14 jasne uvádza, že výkresy v prípade nejasností sa na
výklad pojmov použijú. A výkresy sú dokumentáciou jednoznačne v čase prihlášky, i v čase správneho
konania. Aj tu sa žalovaný riadil zákonom č. 517/2007, ktorý sa stal platným až v roku 2007, pričom UV
2156  bol zapísaný do registra UV podľa zákona č. 478/1992 Zb. Nemožno preto od žalobcu požadovať,
aby jeho prihláška v roku 1998 mala náležitosti podľa zákona, ktorý v čase prihlasovania na ÚPV ešte
neexistoval.

Pokiaľ žalovaný sám uvádza, že nijako nespochybňuje inovačný zámer a uznáva, že na úžitkovom vzore
mohol pracovať tím pracovníkov 19 mesiacov, ktorí mohli splniť podmienky pre tento výrobok, tak je
podľa žalobcu zarážajúce, nepriznanie prekročenia prostej odbornej schopnosti, a to ešte s odvolaním sa
na zákon č.  517/2007 Z.z. Sám žalovaný priznáva, že pre zápis úžitkového vzoru podľa vtedy platného
zákona sa nevyžadovali také striktné podmienky, ako je to v prípade nového zákona, a preto, ak sám
žalovaný uznáva takéto rozsiahle penzum odbornej činnosti na vývoji a konštrukcii plynového radiátora,
či je potom namieste zároveň tvrdiť, že by 19 mesiacov mohol tím odborníkov vykazovať takúto činnosť
bez toho, že by to bola činnosť tvorivá, ktorá by nepresiahla rámec prostej odbornej schopnosti. Žalobca
ďalej uviedol, že každý odborník v danom odbore v prípade posúdenia rozsahu takejto činnosti a jej
výsledku dospeje k záveru, že navrhovateľ výmazu ÚV 2156 a následne žalovaný ako hodnotiteľ tohto
návrhu nemohol vec posúdiť objektívne, nestranne a s potrebnou vážnosťou a preskúmateľnosťou,
ktorú takýto prípad vyžaduje. Nasvedčuje tomu aj znalecký posudok č. 2/2014 znalkyne z odboru
Tepelná energetika a Vykurovanie a vykurovacie zariadenia I. K. v prílohe, ustanovenej Okresným súdom
Bratislava 1 vo veci nekalej súťaže a porušovania práv k duševnému vlastníctvu Plynového radiátora k
č. k. 33 CbPv/4/2006, v ktorom konštatuje prekročenie rámca prostej odbornej schopnosti technického
riešenia podľa úžitkového vzoru k Plynovému radiátoru a tým jasne potvrdzuje oprávnenosť podanej
žaloby. V záujme predídenia ďalších nezrovnalostí a urýchlenia ukončenia trvajúceho sporu by bola
účasť znalkyne na konaní dôvodná, nakoľko inštitút znalca a jeho účasť v konaní by bola zo strany
žalovaného, ako i zo strany krajského súdu priamo žiaduca.



Čo sa týka ďalšej podmienky potrebnej na priznanie ochrany úžitkovým vzorom, a to či riešenie
podľa napadnutého úžitkového vzoru presahuje rámec prostej odbornej schopnosti, tak podľa žalobcu
vidieť jednak pochybenie správneho orgánu, ako i konajúceho súdu v tom, že skutkový stav, ktorý
zistil na základe predložených dôkazov, bol nedostatočne a nesprávne zistený a vyhodnotený.
Uviedol, že v podanom rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu predložil vlastnú
fotodokumentáciu zariadenia Plynového radiátora PR  podľa ÚV č. 2156 a výrobku BETA 5, ktorý bol
použitý ako hlavný dôkazový materiál. Z týchto fotografií, navyše, ktoré boli oveľa kvalitnejšie ako sú
od navrhovateľa výmazu, bol rozdiel v celkovom konštrukčnom usporiadaní týchto zariadení zreteľne
viditeľný. Tieto skutočnosti zostali bez povšimnutia a na pojednávaní na krajskom súde sa k tejto
vznesenej námietke zástupca žalovaného nevyjadril, ale uviedol, že správny orgán rozhodoval nielen
na základe týchto fotografií, ale aj iných dôkazov, a to aj na základe dôkazového materiálu "NÁVOD K
OBSLUZE A INSTALACI PLYNOVÉHO TOPIDLA"  k zariadeniu BETA, pričom tento dôkazný materiál
sa v ničom netýka konštrukcie plynového ohrievača ako zariadenia, ale iba popisuje jeho inštaláciu
a obsluhu zariadenia. Ani krajský súd sa nezaoberal postupom správneho orgánu pri hodnotení
dôkazového materiálu, či bol tento správny a či nedošlo k nesprávnemu vyhodnoteniu dôkazov a v
dôsledku toho k nesprávnemu rozhodnutiu zo strany žalovaného. V žalobe, ako aj v súdnom konaní sa
žalobca snažil vysvetliť aj niektorými údajmi technického charakteru, že riešenie podľa úžitkového vzoru
prekročilo zo strany jeho pôvodcu rámec prostej odbornej schopnosti a v žiadnom prípade by sa tieto
skutočnosti nemali považovať za návrhy idúce nad rámec žaloby. V doterajších rozhodnutiach krajského
súdu chýba podľa žalobcu vyjadrenie súdu, či na základe takýchto dôkazov žalovaný v napadnutom
rozhodnutí mohol dospieť podľa § 245 ods. 2 O.s.p. k rozhodnutiu o výmaze, a to na základe zákonom
povolenej voľnej úvahy a či takéto rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom.
Žalovaný bol preto povinný a krajský súd ho mal k tomu zaviazať, aby k žalobcom uvádzaným dôkazom
zaujal vecné stanovisko.

Úžitkový vzor č. 2156 bol prihlásený v kategórii "zariadenie" a k tomu bol v zmysle platných predpisov
vypracovaný opis, nároky na ochranu a príslušné výkresy charakterizujúce predmet ochrany. Ako v
čase jeho prihlásenia, tak i v súčasnosti v zmysle "Inštrukcie ÚPV SR, ktorou sa upravuje jednotná
forma prihlášky úžitkového vzoru" uvádza sa pri opise technického riešenia, že čo má obsahovať a
dôraz sa kladie na stručné opísanie skutočností. V zmysle týchto inštrukcií bol presne vypracovaný opis
technického riešenia, ako aj nároku na ochranu, a preto v súčasnosti nie je možné akceptovať námietku
žalovaného, že podklady úžitkového vzoru sú nedostatočne vypracované na to, aby toto technické
riešenie mohlo byť chránené. Rozhodnutie žalovaného o zamietnutí rozkladu obsahuje na strane 7
porovnanie definície nárokov na ochranu ÚV č. 2156 a jednotlivých častí "Plynové topidlo BETA 5". Pri
posudzovaní týchto zariadení podľa žalobcu mal žalovaný dospieť k záveru, či konštrukčné vytvorenie
technického riešenia podľa ÚV č. 2156 presahuje, alebo nepresahuje rámec prostej odbornej schopnosti
a namiesto toho rozhodnutie žalovaného uvádza, že ÚV č. 2156 má všetky prvky namietaného
zariadenia BETA 5. Na posúdenie, či technické riešenie podľa ÚV č. 2156 prekročilo rámec prostej
odbornej schopnosti voči namietanému zariadeniu, bolo by potrebné navzájom porovnať konštrukčný
výkres (výkresy) namietaného zariadenia. To sa zjavne doteraz neurobilo, pritom žalovaný disponuje
odôvodnením rozkladu zo dňa 09.07.2010, v ktorom sú dôkazy uvedené v podrobnej textovej časti,
fotodokumentácii aj výkresoch a žalovaný preto v zmysle § 52 zákona č. 517/2007 Z. z. sa im mal
vecne venovať. Konštrukčné riešenie výrobku BETA 5 a úžitkového vzoru č. 2156 je rozdielne z hľadiska
umiestnenia a funkcie jednotlivých konštrukčných prvkov. Žalovaný preto pri rozhodovaní o výmaze
úžitkového vzoru č. 2156 nezohľadnil rozdielne konštrukčné vyhotovenie riešenia ako celku (t. j. ako
sú jednotlivé konštrukčné prvky tvoriace technické riešenie úžitkového vzoru navzájom usporiadané do
celku) voči namietanému zariadeniu BETA 5.

Žalobca ďalej uviedol, že krajský súd v dôvodoch svojho rozsudku na strane 11 uviedol, že
posúdenie technického stavu veci patrí do predmetu pôsobnosti úradu priemyselného vlastníctva,
je zákonnou kompetenciou úradu, a preto nie je možné na tento predmet ustanoviť znalca. Takejto
argumentácii krajského súdu chýba podľa žalobcu právna kvalifikácia, na základe ktorej nie je možné na
posúdenie technického stavu ustanoviť znalca, a preto je táto časť dôvodov rozsudku krajského súdu
nepreskúmateľná.

Pokiaľ tiež krajský súd v dôvodoch rozsudku na strane 9 piaty odsek uvádza "Pokiaľ žalobca poukázal
na úspornosť, resp. vyššiu účinnosť ÚV 2156, táto by mohla byť významná v prípade, že bola aj
predmetom ochrany ÚV 2156", tak takéto tvrdenie krajského súdu nemá oporu v žiadnej právnej úprave,



nakoľko účinky nemôžu byť predmetom žiadnej formy ochrany priemyselného vlastníctva, a preto takýto
argument krajského súdu ako dôvod zamietnutia žaloby,  nemožno akceptovať.

Pokiaľ krajský súd na strane 12, tretí odsek napadnutého rozsudku uvádza "Navrhovateľ výmazu, na
ktorom spočívalo dôkazné bremeno, dostatočným spôsobom preukázal, že riešenie zakomponované do
úžitkového vzoru č. 2156 s názvom "Plynový radiátor" nepredstavuje novosť, ktorá by bola presahovala
rámec prostej odbornej spôsobilosti ku dňu, kedy bol úžitkový vzor č. 2156 zapísaný do registra dňa
10.02.1999", tak podľa žalobcu takéto tvrdenie krajského súdu nie je pravdivé, nakoľko novosť ako jedno
z troch kritérií pre zápis výrobku do registra úžitkových vzorov bola ÚPV SR rozhodnutím PÚV 256 - 98/
ÚV 2156 - I/150-2007 priznaná a doposiaľ nikým nespochybnená. Nie je preto možné, aby krajský súd
dôvodil pri zamietnutí žaloby nepravdivým dôvodom.

Žalobca ďalej dôvodil, že nie je pravdou, keď krajský súd na strane 12 napadnutého rozsudku, v
poslednom odseku uvádza, "Napriek tomu, že žalobca v konečnom dôsledku v samotnej žalobe netvrdí,
že by zo strany správnych orgánov bol v predmetnej veci použitý nesprávny postup, resp., že by
rozhodnutia správneho orgánu vybočovali z medzí a hľadísk ustanovených zákonom (správna úvaha),
súd sa zaoberal preskúmavaním postupu správnych orgánov, nedospel však k záveru, že by zo strany
správnych orgánov došlo k porušeniu zákona, a preto žalobu zamietol". Podľa žalobcu takéto tvrdenie
krajského súdu je v rozpore so samotnou žalobou, pretože na strane 5, v poslednom odseku je priamo
uvedené, že "Podľa názoru žalobcu žalovaný tým, že v napadnutom rozhodnutí o rozklade podanom
žalobcom neprihliadol na všetky jeho vyjadrenia v tejto veci, nedostatočne zistil skutkový stav, nesprávne
zhodnotil predložené dôkazy a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci...".
Ďalej v žalobe žalobcu na strane 3 ods. prvý (bod 2) je nesprávnosť postupu a rozhodnutia správneho
orgánu popísaná a zdôvodnená vrátane odvolania sa na fotodokumentáciu priloženú v odôvodnení
rozkladu zo dňa 09.07.2010. Žalobca namieta, že v prípade rozhodovania o návrhu na výmaz išlo o
prekvapivý postup správneho orgánu, ako aj súdu, postup mimo rámca legitímnych očakávaní účastníka
správneho konania, ako i súdneho konania, o postup narúšajúci princíp právnej istoty zahŕňajúci prvok
predvídateľnosti práva a jeho aplikácie.

Žalovaný správny orgán sa ku odvolaniu žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici
písomne vyjadril, poukázal na dôvody svojho rozhodnutia a na správnosť záverov napadnutého
rozsudku krajského súdu a žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní napadnutý
rozsudok krajského súdu podľa § 219 O.s.p. potvrdil a účastníkom konania nepriznal právo na náhradu
trov konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) po preskúmaní veci (§ 492
ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok) v rozsahu napadnutom odvolaním preskúmal
napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 220 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods.
1 veta prvá OSP), bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP) s tým, že deň verejného
vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk>, keď dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu je dôvodné, a to z nasledovných dôvodov:

Podľa § 220 OSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická
osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada,
aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).

Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je
zvrchovaný, demokratický a právny štát.

Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu
a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.



Podľa čl. 152 ods. 4 ústavy výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne
záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.

Podľa § 245 ods. 2 OSP pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej
voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk
ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia.

V preskúmavanej veci ide v poradí o druhé rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici. Pôvodný
rozsudok krajského súdu vo veci vydaný, bol zrušený uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
č. k. 3Sžhuv/2/2013-143 zo dňa 6. novembra 2013, a to z procesných dôvodov.

V novom rozhodnutí prvostupňového súdu zaujal krajský súd rovnaký právny názor ako v pôvodnom
rozhodnutí a žalobný návrh žalobcu Ing. O. B. ako nedôvodný zamietol. Krajský súd v dôvodoch svojho
rozhodnutia poukázal na ustanovenie § 245 ods. 2 O.s.p. (správne uváženie) a dôvodil, že posúdenie
technického stavu veci je kvalifikované správne uváženie (odborná stránka veci) s tým, že správna úvaha
predstavuje ponechanie možnosti správnemu orgánu v rámci určitého tolerančného pásma formulovať
svoje závery autonómne, nakoľko posúdenie technického stavu veci patrí do predmetu pôsobnosti úradu
priemyselného vlastníctva, je zákonnou kompetenciou úradu priemyselného vlastníctva, a preto nie je
možné na tento predmet konania ustanoviť ani znalca.

Krajský súd poukázal tiež na to, že navrhovateľ výmazu, obchodná spoločnosť SEPRO spol. s r.o.,
so sídlom v Bratislave dostatočným spôsobom preukázala, že riešenie zakomponované do úžitkového
vzoru č. 2136 s názvom "Plynový radiátor" nepredstavuje novosť, ktorá by presahovala rámec prostej
odbornej schopnosti ku dňu, keď bol úžitkový vzor č. 2136 zapísaný do registra dňa 10.02.1999.

Krajský súd ďalej dôvodil, že pokiaľ sa žalobca v žalobe zameriava zdôrazňuje predovšetkým osobitnosť
konštrukčných znakov úžitkového vzoru č. 2156, zameriava sa na technickú stránku veci, avšak o
posudzovanie technickej stránky je v danom prípade podľa § 248 písm. b/ O.s.p. vylúčené z prieskumnej
činnosti súdu.

Podľa záverov krajského súdu konštrukčné znaky, ako i úspornosť, resp. vyššia účinnosť, neboli
predmetom ochrany ÚV 2156, a preto nemôžu byť predmetom ochrany ÚV 2156.

V danom prípade odvolací súd považoval za potrebné vysporiadať sa s odvolacími námietkami žalobcu,
ktoré smerovali predovšetkým k otázke nepreskúmateľnosti jednak rozhodnutia krajského súdu pre
nedostatok dôvodov a jednak nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného, a to tiež pre nedostatok
dôvodov.

Preskúmaním rozhodnutia žalovaného dospel najvyšší súd k záveru, že žalovaný správny orgán sa
dôsledne nezaoberal rozkladovými námietkami žalobcu, tieto vôbec bližšie nevyhodnotil, hoci bol
povinný tak urobiť. Taktiež napadnuté rozhodnutie krajského súdu sa vôbec bližšie nezaoberalo vecnými
a odbornými námietkami žalobcu a v podstate krajský súd sa obmedzil na konštatáciu, že posúdenie
technického stavu veci je kvalifikované ako správne uváženie (odborná stránka veci) a že posúdenie
technického stavu veci v tomto prípade patrí do predmetu pôsobnosti úradu priemyselného vlastníctva
a je jeho zákonnou kompetenciou, a preto nie je možné na tento predmet ustanoviť ani znalca, a preto je
posúdenie technickej stránky veci podľa § 248 písm. b) O.s.p. vylúčené z prieskumnej činnosti správnych
súdov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za potrebné poukázať i na jednotlivé ustanovenia zákona č.
478/1992 Zb. o úžitkových  vzoroch, v znení účinnom v čase zápisu úžitkového vzoru, v zmysle ktorých
žalovaný postupoval.

§ 1

Technické riešenia, ktoré sú nové, presahujú rámec prostej odbornej schopnosti a sú priemyselne
využiteľné, sa chránia úžitkovými vzormi.

§ 4



(1) Technické riešenie je nové, ak nie je súčasťou stavu techniky.

(2) Stavom techniky na účely tohto zákona je všetko, čo bolo predo dňom, od ktorého prislúcha
prihlasovateľovi úžitkového vzoru právo prednosti (§ 9 <.), zverejnené.

§ 5

Technické riešenie je priemyselne využiteľné, ak sa môže opakovane využívať v hospodárskej činnosti.

§ 6

(1) Právo na ochranu úžitkovým vzorom má pôvodca alebo jeho právny nástupca.

(2) Pôvodcom úžitkového vzoru je ten, kto ho vytvoril vlastnou tvorivou prácou.

§ 7

Úžitkové vzory zapisuje Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky (ďalej len "Úrad") do
registra úžitkových vzorov (ďalej len "register").

§ 8

(1) O zápis do registra sa žiada prihláškou úžitkového vzoru (ďalej len "prihláška") podanou písomne
na Úrade.

(2) Prihláška úžitkového vzoru smie obsahovať len jedno technické riešenie alebo skupinu riešení, ktoré
sú navzájom spojené tak, že uskutočňujú jedinú technickú myšlienku.

(3) Prihláška musí obsahovať:

a) žiadosť o zápis do registra úžitkových vzorov, s uvedením názvu úžitkového vzoru,

b) opis technického riešenia, prípadne jeho dokumentáciu,

c) nároky na ochranu, v ktorých musí byť jasne a stručne vymedzený predmet, ktorý má byť chránený
úžitkovým vzorom.

(4) V prihláške sa musí uviesť, kto je pôvodcom predmetu prihlášky úžitkového vzoru.

(5) Vyhotovenie prihlášky musí zodpovedať jednotnej forme a požiadavkám, ktoré Úrad zverejní vo
Vestníku Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky (ďalej len Vestník).

V danom prípade považuje najvyšší súd za potrebné zdôrazniť, že rozsah prieskumu zo strany
správnych súdov musí naplniť i vo veciach priemyselných práv požiadavku plnej jurisdikcie, a preto
nestačí, aby správny súd preskúmaval iba súlad procesných postupov správnych orgánov so zákonom,
ale predmetu súdneho prieskumu musí podrobiť i podstatu veci.

Rozsah súdneho prieskumu zo strany správnych súdov musí preto i vo veciach týkajúcich sa oblasti
priemyselných práv duševného vlastníctva naplniť požiadavku plnej jurisdikcie, ktorou je nevyhnutné
rozumieť posúdenie jednak skutkových a jednak i právnych otázok.

Zrušenie, resp. výmaz zapísaného predmetného úžitkového vzoru v príslušnom registri úradu
priemyselného vlastníctva sa bezprostredne dotýka majiteľa predmetného úžitkového vzoru a jeho
právnej sféry, a preto v zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
nesporne takémuto subjektu potom prináleží i súdna ochrana v oblasti správneho súdnictva.



Európsky súd pre ľudské práva vyjadril napr. aplikovateľnosť článku 6 Dohovoru vo veciach patentového
práva, a to priamo v rozsudku zo dňa 20.11.1995, British-American Tobacco Company Ltd. proti
Holandsku, sťažnosť č. 19589/92, bod 67.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa preto nemohol stotožniť s argumentáciou krajského súdu, ktorý
dôvodil že v danom prípade "žalobca sa zameriava iba na technickú  stránku veci, pričom posudzovanie
technickej stránky veci je podľa § 248 písm. b) O.s.p. vylúčené z prieskumnej činnosti správneho súdu a
že vzhľadom k tomu, že posúdenie technického stavu veci patrí v tomto prípade do predmetu pôsobnosti
úradu priemyselného vlastníctva vo forme správnej úvahy, nie je možné na tento predmet ustanoviť ani
znalca".

Najvyšší súd SR považuje za potrebné zdôrazniť že i súdu v oblasti správneho súdnictva prináleží
oprávnenie zopakovať alebo vykonať dôkazy, ktorými môže byť preukázaný skutkový stav veci k dátumu
rozhodovania správneho orgánu. Takúto možnosť poskytoval správnemu súdu jednak O.s.p. a jednak i
zákon č. 162/2015 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť dňom 1. júla 2016.

V tejto súvislosti považuje najvyšší súd za potrebné poukázať i na ust. § 119 nového Správneho súdneho
poriadku (pretože v prípade opätovného súdneho prieskumu po tom, ako rozhodne opäť žalovaný,
už bude musieť krajský súd postupovať i v tejto veci v zmysle príslušných procesných ustanovení
Správneho súdneho poriadku), v zmysle ktorého ustanovenia správny súd vychádza zo skutkového
stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať
dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na
rozhodnutie vo veci. To znamená, že správnemu súdu nič nebráni ani v zmysle novej úpravy, aby
výnimočne vykonal  vo veci dokazovanie.

Taktiež nie je správny súd viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a môže sám
vykonať dokazovanie, ak to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci (§ 120 písm. a/ SSP).

V ustanovení § 123 odsek 1 zákonodarca hovorí, že za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k
náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov a v odseku 2
tohto ustanovenia zákonodarca hovorí, že dôkazným prostriedkom je najmä výsluch účastníka, výsluch
svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie, posudok a obhliadka. Ak nie je spôsob
vykonania dôkazu predpísaný, určí jeho správny súd.

Najvyšší súd Slovenskej republiky je toho názoru, že výluku zo súdneho prieskumu podľa § 248 písm. b/
O.s.p. nie je možné na daný prípad uplatniť a v tomto prípade je potrebné tiež vykladať výluku zo súdneho
prieskumu správnym súdom výslovne  reštriktívnym spôsobom. V opačnom prípade by prakticky nebolo
možné žalobcovi  poskytnúť žiadnu súdnu ochranu, a to i v prípadoch, keď rozhodnutie správneho
orgánu je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, keď vôbec bližšie neuvádza a ani nedôvodí vôbec
odbornou argumentáciou svoju správnu úvahu a účastník nevie, že prečo a z akých dôvodov nebolo
možné rešpektovať a prihliadnuť na jeho odborné argumenty a cíti sa byť  dotknutý rozhodnutím úradu
priemyselného vlastníctva.

Najvyšší súd považuje za dôležité, že správne orgány, ako i krajský súd bližšie z hľadiska odborných
námietok žalobcu nehodnotili, či žalobcovo technické riešenie obsiahnuté v prihláške úžitkového vzoru s
prihliadnutím k popisu a výkresom v zmysle prihlášky úžitkového vzoru sa vyznačuje a spĺňa podmienku
novosti, ktorá podľa žalobcu ako jedno z troch kritérií pre zápis výrobku do registra úžitkových vzorov bola
ÚPV SR rozhodnutím PÚV 256 - 98/ ÚV 2156 - I/150-2007 priznaná a doposiaľ nikým nespochybnená.

Najvyšší súd na rozdiel od žalobcu sa však zároveň prikláňa k právnemu názoru krajského súdu, v
zmysle ktorého predmetom ochrany ÚV 2156 nemôžu byť tie konštrukčné znaky, úspornosť, respektíve
vyššia účinnosť ÚV 2156, ak neboli tieto predmetom ochrany ÚV 2156. V tejto súvislosti Najvyšší
súd zdôrazňuje, že pre rozsah ochrany musí byť skutočne určujúce znenie  nárokov na ochranu.
V prípade pochybností nezostáva žalovanému iné, než dôsledne prihliadať k ďalším náležitostiam
prihlášky, čím úrad zistí prípadné rozpory medzi argumentáciou žalobcu o predmete ochrany ÚV 2156
a tieto skutočnosti z hľadiska ochrany nárokov bude musieť žalovaný transparentným a nepochybným
spôsobom vyhodnotiť a povedať v čom spočíva rozdielnosť oboch riešení. Žalobca si musí uvedomiť,



že ak má jeho riešenie spĺňať podmienku novosti, je dôležité, či príslušnými konštrukčnými znakmi sa
vyznačuje i jeho riešenie v zmysle prihlášky úžitkového vzoru.

V tejto súvislosti Najvyšší súd SR poukazuje i na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky
zo dňa 29.03.2007 č. j. 7 A 52/2002 - 54 (pro rozsah, meze a možnosti poskytnutí ochrany určitému
technickému řešení v podobě užitného vzoru je klíčové znění přihlášky užitného vzoru a že náležitosti
přihlášky společně s náležitostí stanovenou v § 1 zákona o užitných vzorech jsou klíčové pro vlastní
posouzení technického řešení a jeho ochrany).

Taktiež je potrebné zdôrazniť, že medzi náležitosťami prihlášky pre posudzovanie ochrany, hrajú
zásadnú úlohu nároky na ochranu, pretože nimi sa v zmysle § 8 ods. 3 zákona o úžitkových vzoroch
vymedzuje predmet, ktorý má byť chránený úžitkovým vzorom. Z toho vyplýva, že z nárokov na ochranu
musí byť zrejmé, čo má byť konkrétne chránené úžitkovým vzorom a v akom rozsahu.

Ďalšie náležitosti prihlášky ako popis technického riešenia, prípadne jeho dokumentácia možno využiť
pre náležitú predstavu technického riešenia, jeho pochopenia, ako i výkladu nárokov na ochranu,
avšak určujúcim kritériom nepochybne je aj formulácia samotných nárokov na ochranu príslušného
technického riešenia.

Žalobca na preukázanie svojich odborných tvrdení žiadal, aby bol vo veci ustanovený príslušný súdny
znalec, ktorý by zodpovedal na príslušné odborné otázky. Najvyšší súd uvádza, že v tomto smere
nič krajskému súdu nebude brániť, ak by vo veci opätovne rozhodoval, aby v prípade pochybností
a za účelom odstránenia rozporov vo veci nariadil príslušné znalecké dokazovanie, v ktorom by
bol vypracovaný príslušný znalecký posudok. Sú nesporne prípady, v ktorých sú potrebné osobitné
odborné znalosti, pretože nie vždy je možné vec posúdiť jednoduchým porovnaním príslušných sporných
technických riešení.

V odvolacom konaní žalobca napokon doložil znalecký posudok č. 2/2014 znalkyne z odboru Tepelná
energetika a Vykurovanie a vykurovacie zariadenia I. K. v prílohe, ustanovenej Okresným súdom
Bratislava 1 vo veci nekalej súťaže a porušovania práv k duševnému vlastníctvu Plynového radiátora k
č. k. 33 CbPv/4/2006, v ktorom konštatuje podľa žalobcu prekročenie rámca prostej odbornej schopnosti
technického riešenia podľa úžitkového vzoru k Plynovému radiátoru.

Taktiež i preskúmavané rozhodnutie správneho orgánu musí poskytovať dostatočné záruky svedčiace
o tom, že nebolo vydané v dôsledku ľubovôle a spôsobom porušujúcim ústavne zaručené právo na
spravodlivý proces pred správnym orgánom. I z odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu
vyplýva, že krajský súd prakticky prevzal bez ďalšieho závery úradu priemyselného vlastníctva, keď
nereagoval na príslušné žalobné námietky žalobcu.

Otázka posúdenia, či bol predmet ochrany úžitkového vzoru v čase jeho zápisu spôsobilý na zápis podľa
zákona o úžitkových vzoroch, je otázkou právnou a orgán verejnej správy vychádza pri rozhodovaní
zo skutkového stavu zisteného na základe hodnotenia dôkazov. Správna úvaha orgánu verejnej správy
sa preto v takomto prípade uplatní iba v obmedzenom rozsahu. Skutkové a právne závery orgánu
verejnej správy o týchto otázkach správny súd preskúmava v rámci riadneho  posudzovania námietok
uplatnených v žalobe, a to v plnom rozsahu.

Ak v konaní pred správnym súdom vyjde najavo nevyhnutnosť posúdenia odborných otázok, správny
súd si môže vyžiadať odborné vyjadrenie, príp. i znalecký  posudok, s výnimkou prípadov, v ktorých by
si posúdenie danej veci nevyžadovalo  osobitné odborné vedomosti.

Za takéhoto skutkového a právneho stavu veci nepovažuje najvyšší súd za dôvodné zaoberať sa
všetkými ďalšími námietkami žalobcu, pretože zistená nepreskúmateľnosť rozsudku krajského súdu,
ako i oboch správnych orgánov spočívajúca v nedostatku dôvodov,  predstavuje takú vadu konania,
ktorá sa dotýka samotnej zákonnosti napadnutého rozhodnutia a táto skutočnosť je sama osebe vždy
dôvodom pre zrušenie príslušného rozhodnutia.

Najvyšší súd SR zároveň dáva do pozornosti žalovaného dôležitú informáciu, že navrhovateľ výmazu,
a to obchodná spoločnosť SEPRO, spol. s r.o. v priebehu odvolacieho konania prekvapivo zanikla, keď



bola vymazaná z obchodného registra, ktorú skutočnosť najvyššiemu súdu oznámil jej právny zástupca
JUDr. Horník. Z tohto dôvodu v podstate v konaní pred žalovaným by odpadol predmet konania. Tieto
skutočnosti si však ešte žalovaný bližšie zákonným spôsobom overí.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti Najvyšší súd SR rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici
zmenil a rozhodnutia správnych orgánov vydané v inštančnom postupe zrušil a vec vrátil žalovanému
správnemu orgánu na ďalšie konanie.

O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c veta prvá OSP
a § 250k ods. 1 OSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov  konania. Náhrada trov
konania spočíva v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 70 euro, ako i trovách právneho zastúpenia,
ktoré boli právnym zástupcom žalobcu vyčíslené v súlade so vyhláškou č. 655/2004 Z.z.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.
mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.