Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10So/34/2014 z 24. 5. 2016 Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24. mája 2016, sp. zn. 10So/34/2014, ECLI:SK:NSSR:2016:5013200937.1 Najvyšší súd | 10So/34/2014 | ECLI:SK:NSSR:2016:5013200937.1 | 2016-05-24 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky Citované ustanovenia: § 38 zákona č. 328/2002 Z. z., § 132 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb., § 65 zákona č. 461/2003 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e6dc350d-b489-450b-b596-290e46cb9d43 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:5013200937.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 10So/34/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5013200937
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Belko
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:5013200937.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Belka a z členov JUDr.
Zuzany Ďurišovej a JUDr. Petra Paludu, v právnej veci navrhovateľa: Z. O., nar. XX.XX.XXXX, r. č.:
XXXXXX/XXXX, bytom R., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul.
29. augusta 8, o starobný dôchodok, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k.
25Sd/292/2013 - 38 zo dňa 23. januára 2014, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 25Sd/292/2013 - 38 zo dňa
23. januára 2014 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a) a b) O.s.p. rozhodnutie č. XXX
XXX XXXX X zo dňa 18. septembra 2013 podľa § 65 Zákona o sociálnom poistení, ktorým odporkyňa
zamietla žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok.

Preskúmavané rozhodnutie odporkyňa odôvodnila tým, že podľa potvrdenia útvaru sociálneho
zabezpečenia Generálneho Zboru väzenskej a justičnej stráže v Bratislava č. GRZVJS-13348/33-13
z 25. júla 2013 vyplýva, že rozhodnutím útvaru sociálneho zabezpečenia GRZVJS-13348/120-05 z
23. februára 2005 bol navrhovateľovi od 1. februára 2005 priznaný výsluhový dôchodok podľa § 38 v
spojení s § 128 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov. Suma starobného dôchodku bola navrhovateľovi útvarom sociálneho
zabezpečenia GR ZVJS určená podľa ustanovení Zákona o sociálnom zabezpečení v znení neskorších
predpisov. To znamená, že podmienky nároku na dôchodok podľa § 132 ods. 2 Zákona o sociálnom
zabezpečení posúdil a sumu dôchodku aj so zohľadnením dôb zamestnania získaných vo všeobecnom
systéme už určil útvar sociálneho zabezpečenia GR ZVJS. Vzhľadom na uvedené a na skutočnosť,
že nárok na ten istý druh dôchodku za tie isté doby zamestnania poistencovi vzniknúť nemôže,
žiadosť z 2. augusta 2013 o priznanie starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho
poistenia odporkyňa zamietla tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia. V
súlade s § 67 ods. 4 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov má navrhovateľ možnosť
za obdobie dôchodkového poistenia získaného počas poberania dôchodku po 31. decembri 2003
podľa Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov požiadať o zvýšenie už priznaného
výsluhového dôchodku, ktorého suma bola určená podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení,
útvar sociálneho zabezpečenia, ktorý dôchodok vypláca. Výsluhový dôchodok v tomto prípade zvýši
útvar sociálneho zabezpečenia GR ZVJS po prevedení poistného na starobné poistenia od Sociálnej
poisťovne na žiadosť útvaru sociálneho zabezpečenia GR ZVJS.



Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, že tak rozhodol po tom, čo mal za preukázané, že
navrhovateľovi bol od 1. februára 2005 priznaný výsluhový dôchodok podľa § 38 v spojení s § 128
zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmena a doplnení niektorých
zákonov.

Poukázal na to, že nebolo sporné, že navrhovateľovi bol priznaný výsluhový dôchodok podľa zákona
č. 328/2002 Z. z., teda že obdobie výkonu služby získal v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový
dôchodok. Z ust. § 255 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení však súčasne vyplýva, že za obdobie
dôchodkového poistenia na účely nároku na dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia
sa nepovažujú len doby služby policajta.

Súd zdôraznil, že zo žiadneho ustanovenia Zákona o sociálnom poistení nevyplýva, že by sa poistencovi,
ktorému bol priznaný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, nemali pre nárok na starobný
dôchodok hodnotiť ostatné doby dôchodkového poistenia (doby tzv. civilného zamestnania).

Pokiaľ odporkyňa navrhovateľovi nehodnotila dobu zamestnania v tzv. „civilnom sektore“, lebo podľa jej
názoru tieto doby boli navrhovateľovi zhodnotené pre nárok na výsluhový dôchodok, taký záver nie je
ničím podložený.

Z rozhodnutia GR ZVJS č. GRZVJS-13348/120-05 z 23. februára 2005 totiž nevyplýva, že by
navrhovateľovi boli na posúdenie nároku na výsluhový dôchodok zhodnotené aj doby civilného
zamestnania. Vyplýva z neho len to, že výsledná suma výsluhového dôchodku nesmie byť nižšia ako
suma starobného dôchodku s prídavkom k tomuto dôchodku.

Z rozhodnutia o priznaní výsluhového dôchodku vyplýva, že na účely nároku na tento dôchodok (§
38 ods. 1) a výpočtu jeho sumy podľa § 39 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. bolo navrhovateľovi
zhodnotených 36 rokov (z toho 28 rokov v I. kategórii funkcií, 1 rok v II. kategórií funkcií, 7 rokov v III.
pracovnej kategórii).

Z ust. § 38, § 39 a § 128 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. vyplýva, že nemožno stotožňovať dobu pre
vznik nároku na výsluhový dôchodok (trvanie služobného pomeru v rozsahu zakladajúcom nárok na
výsluhový dôchodok) a spôsob určenia sumy výsluhového dôchodku.

V závere odôvodnenia súd pripomenul, že navrhovateľovi rozhodnutím GR ZVJS nebol priznaný
starobný dôchodok, bol mu priznaný výsluhový dôchodok; iba výška výsluhového dôchodku bola
odôvodená od výšky starobného dôchodku s prídavkom k tomuto dôchodku podľa skorších predpisov.

Z evidenčných listov o dobách zamestnania vyplýva, že navrhovateľ získal dobu civilného zamestnania,
ktorú odporkyňa pre posúdenie nároku na starobný dôchodok nezapočítala ako dôchodkové poistenie,
čím postupovala v rozpore so zákonom.

Rozsudok krajského súdu napadla odporkyňa včas podaným odvolaním. Poukázala na to, že
navrhovateľ je od 1. februára 2005 poberateľom výsluhového dôchodku. Výsluhový dôchodok mu bol
priznaný podľa § 38 a § 128 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a
o zmene a doplnení niektorých zákonov. Z potvrdenia Útvaru sociálneho zabezpečenia GR ZVJS z 25.
júla 2013 a z 27. augusta 2013 vyplýva, že navrhovateľ získal celkovo 34 rokov a 35 dní z toho dobu
služby v I. kategórii funkcií v rozsahu viac ako 20 rokov.

Podľa § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní
do I. a II. pracovnej kategórie alebo I. a II. kategórie funkcií sa priznávajú do 31. decembra 2023.
Nároky, ktoré sa zachovávajú spočívajú v znížení dôchodkového veku a vo zvýhodnenom výpočte dávky
sociálneho zabezpečenia (poistenia).

Keďže navrhovateľ vykonával službu v I. kategórií funkcií viac ako 20 rokov, v súlade s § 274 zákona č.
461/2003 Z. z. o sociálnom poistení zostal mu zachovaný nárok na starobný dôchodok vo veku 55 rokov.
Pretože navrhovateľ splnil podmienky nároku na starobný dôchodok vo veku 55 rokov k X. T. XXXX,
bolo povinnosťou Útvaru sociálneho zabezpečenia GRZVJS v súlade s citovaným § 128 porovnať sumu



starobného dôchodku vypočítaného podľa V. časti zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v
znení neskorších predpisov so sumou výsluhového dôchodku.

Zo stanoviska Útvaru sociálneho zabezpečenia GR ZVJS z 20. februára 2014 vyplýva, že nároky, ktoré
navrhovateľovi vyplývajú zo zaradenia doby služby do I. kategórie funkcií - znížený dôchodkový vek,
ako aj zvýhodnený výpočet sumy dôchodku vyplývajúci zo zaradenia doby služby v I. kategórii funkcií,
už raz boli navrhovateľovi zhodnotené. Zároveň bola navrhovateľovi pri výpočte dávky sociálneho
zabezpečenia (poistenia) zhodnotená nielen doba služobného pomeru, ale aj doba poistenia získaná vo
všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia (poistenia), tzn. „civilná doba zamestnania“.

Odporkyňa je preto toho názoru, že nároky, ktoré sa navrhovateľovi zachovávajú zo zaradenia doby
služby do I. kategórie služby v súlade s § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, a to
znížený dôchodkový vek,
zvýhodnený výpočet dávky vyplývajúci zo zaradenia doby služby do I. kategórie funkcií, boli zohľadnené
v sume dôchodku, ktorý navrhovateľovi vypláca Útvar sociálneho zabezpečenia GR ZVJS. Rovnako je v
sume dôchodku zohľadnená aj celková doba zamestnania navrhovateľa, pretože je zhodnotená nielen
doba služby, ale aj doby civilného zamestnania.

Dobu od 18. roku veku navrhovateľa do priznania dôchodku, teda celú získanú dobu sociálneho
zabezpečenia (poistenia) podľa právnych predpisov Slovenskej republiky, už raz posúdil Útvar
sociálneho zabezpečenia GR ZVJS a zhodnotil na určenie sumy starobného dôchodku podľa piatej časti
zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.

Pretože nárok na starobný dôchodok už posúdil Útvar sociálneho zabezpečenia GR ZVJS a
priznal dávku sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky, žiadosť o zhodnotenie doby civilného
zamestnania získanej pred priznaním dôchodkovej dávky, ktorá by ešte nebola zhodnotená pre nárok
na starobný dôchodok, ako aj dobu zamestnania po priznaní dôchodku je oprávnený zhodnotiť príslušný
orgán sociálneho zabezpečenia GR ZVJS.

Uvedený názor potvrdzuje aj skutočnosť, že Útvar sociálneho zabezpečenia GR ZVJS listom z 11.
decembra 2013 už požiadal o prevod poistného na starobné poistenie navrhovateľa za dobu poistenia
získanú po 31. decembri 2003.

Okolnosť, že navrhovateľovi boli nároky vyplývajúce zo zaradenia doby služobného pomeru v I. kategórii
funkcií po dovŕšení dôchodkového veku podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení už raz
zhodnotené, a to dňom 1. februára 2005, je takou okolnosťou, ktorá vylučuje možnosť vzniku ďalšieho
nároku na taký istý druh dôchodku podľa neskoršieho zákona o sociálnom poistení, nakoľko by išlo o
duplicitné zhodnotenie tej istej doby sociálneho zabezpečenia (poistenia).

Odporkyňa navrhla, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil, rozhodnutie odporkyne potvrdil.

Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu sa stotožnil s uvedeným rozsudkom v jeho čiastkových
záveroch, označil ho za spravodlivý a v súlade s príslušnými zákonmi upravujúcimi nároky na starobný
dôchodok a navrhol, aby ho odvolací súd ako vecne správny potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok
a rozhodnutie odporkyne bez pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že
odvolanie odporkyne nie je dôvodné.

Najvyšší súd sa s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2