Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/4/2015 z 26. 7. 2016
Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. júla 2016, sp. zn. 6Sžo/4/2015, ECLI:SK:NSSR:2016:5013200037.1
Najvyšší súd | 6Sžo/4/2015 | ECLI:SK:NSSR:2016:5013200037.1 | 2016-07-26 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: § 7 zákona č. 180/1995 Z. z., § 33 ods. 1 SP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/9c07e64e-7fdc-4986-8004-d5634b974224
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:5013200037.1

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Sžo/4/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5013200037
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Adamcová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:5013200037.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Adamcovej a
z členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Ivana Rumanu v právnej veci žalobcu: B. U., bytom X.,
právne zastúpená JUDr. Jánom Vajdom, advokátom so sídlom Hviezdoslavovo námestie 201, 029 01
Námestovo, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, so sídlom Andreja Kmeťa 17, 011 32 Žilina, v konaní
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Co-7/2012-Ha zo 17. augusta 2012, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z č. k. 21S/9/2013-63 z 22. októbra 2014, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 21S/9/2013-63 z 22. októbra
2014  p o t v r d z u j e.

Žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania  n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Žiline (ďalej v texte rozsudku len „prvostupňový súd“ alebo „krajský súd“) napadnutým
rozsudkom podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. e) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“)
zrušil rozhodnutie žalovaného č. Co-7/2012-Ha zo 17. augusta 2012 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala preskúmania
rozhodnutia právneho predchodcu žalovaného - Katastrálneho úradu v Žiline č. Co-7/2012/Ha zo 17.
augusta 2012, ktorým zrušil rozhodnutie Správy katastra Námestovo č. 275/2011/3/KR/C501/12 z 1. júna
2012 podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších
predpisov (ďalej len „správny poriadok“). Žalovaný, resp. právny predchodca žalovaného poukázal na to,
že námietka podľa ust. § 7 zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva
k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 180/1995 Z.z.“) bola podaná po uplynutí
zákonom stanovenej lehoty 30 dní v zmysle § 7 ods. 2 písm. a), nakoľko výpis z ROEP  bol  žalobkyni
doručený ešte v roku 2010. Z  tohto dôvodu na túto námietku nemala komisia prihliadnuť v zmysle § 7
ods. 4 a teda ju ani nemala predkladať správe katastra na rozhodnutie. Namiesto toho mala žalobkyňu
listom informovať, že jej námietku nemožno prejednať, pretože bola podaná po lehote.

Krajský súd v Žiline sa s rozhodnutím žalovaného nestotožnil a považoval ho za  predčasné. Z obsahu
administratívneho spisu zistil, že žalobkyňa podala návrh označený ako návrh v konaní ROEP z 15.
marca 2011, pričom v návrhu je uvedené, že návrh podáva podľa § 12 ods. 1 písm. a) a b) zákona
č. 180/1995 Z.z. a žiada, aby správny orgán rozhodol, že je vlastníčkou nehnuteľnosti uvedenej v
komasačnom hárku 0156 v podiele 175/424 po A. O. a v podiele 174/424 po A. O. na základe dedičského
rozhodnutia D 89/81. Ďalej poukázala aj na to, že podľa § 12 ods. 2 má na uvedenom právny záujem.
Tento návrh odôvodnila tým, že nehnuteľnosti v komasačnom hárku 0156 nadobudla rozhodnutím o
dedičstve D 89/81, pričom nehnuteľnosti aj zároveň špecifikovala. Uvedený návrh je označený ceruzkou



pod č. 275/2011/3. Krajský súd poukázal na nezrovnalosť v dátume, kedy Správa katastra Námestovo,
čo sa týka výrokovej časti rozhodovala o návrhu žalobkyne zo 14. marca 2011,  čo ale nespôsobuje
nezákonnosť rozhodnutia, nakoľko sa zrejme jedná o chybu v písaní.

Prvostupňový súd uviedol, že v žalobe žalobkyňa namietala, že výpis z ROEP Oravská Jasenica z 3.
augusta 2010 jej nebol doručený, resp. tento prevzala jej dcéra. Žalobkyňa poukazovala na to, že výpis z
ROEP jej bol doručený 14. februára 2011, ktorým dňom bol aj datovaný a ktorý zároveň súdu vo fotokópii
predložila. V administratívnom spise žalovaného sa nachádza len fotokópia doručenky (doporučene)
odosielateľa - Katastrálny úrad v Žiline, Správa katastra Námestovo s adresátom B. U., X., pričom je
na nej uvedený dátum prevzatia písomnosti dňa 11. októbra 2010 s podpisom a číslom občianskeho
preukazu. Ďalej krajský súd uviedol, že z doručenky nie je zrejmé, konkrétne aká listina bola predmetom
doručovania žalobkyni, pričom písomnosť nebola doručovaná do vlastných rúk. S poukazom na uvedenú
doručenku žalovaný tvrdil, že výpis z ROEP bol žalobkyni doručený dňa 11. októbra 2010, resp. vo
vyjadrení k žalobe tvrdil, že ak nebol výpis z ROEP žalobkyni riadne doručený nemala právo podať
námietku v zmysle § 7 ods. 2 písm. a) zákona č. 180/1995 Z.z.

Krajský súd poukázal na skutočnosť, že v administratívnom spise žalovaného sa nenachádza vyjadrenie
komisie ROEP, na ktoré odkazuje odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia, teda stanovisko komisie,
ktoré je potrebné na rozhodnutie s poukazom na § 7 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z.z. Správne orgány
v súlade s § 32 ods. 1 správneho poriadku musia vo veci zistiť dostatočne a úplne skutkový stav veci.
Nesporné vo veci je, že žalobkyňa podala návrh komisii ROEP podaním z 15. marca 2011 s poukazom
na § 12 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 180/1995 Z.z. a zároveň nesporné je aj to, že správny orgán
rozhodol a riešil tento návrh s poukazom na § 7 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z.z. Žalobkyňa v odvolaní
proti rozhodnutiu  namietala  porušenie § 19 ods. 3 správneho poriadku a súd zároveň poukázal aj na
čl. 47 Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorého má každý  právo na právnu pomoc v konaní pred
súdmi a orgánmi verejnej správy od začiatku konania a za podmienok stanovených zákonom. Podľa
ust. § 19 ods. 3 správneho poriadku sú správne orgány povinné poskytovať pomoc a poučenia fyzickým
osobám a právnickým osobám, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

Podľa názoru súdu rozhodnutie žalovaného pre žalobkyňu bolo predovšetkým rozhodnutím
prekvapivým. Uviedol, že aj na žalovaný správny orgán a jeho postup a konanie sa  vzťahujú ustanovenia
správneho poriadku, teda aj § 19 ods. 3 správneho poriadku, resp. ak v danom prípade žalovaný
rozhodol tak, že zrušil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu z dôvodu, že námietky žalobkyne
proti výpisu z ROEP boli podané po zákonom stanovenej lehote, žalovaný mal využiť inštitúty správneho
poriadku s poukazom na § 33 ods. 1 a 2 správneho poriadku. Žalobkyňa tieto skutočnosti namietala
v podanom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. Krajský súd poukázal na to, že nie je ďalšou
inštanciou v rámci konania podľa zákona č. 180/1995 Z.z., ktorá by mala nahrádzať rozhodovanie
správnych orgánov, ale  má preskúmavaciu, resp. kontrolnú funkciu vo vzťahu k správnym orgánom, či
teda správne orgány postupovali v konaní v súlade s predpismi procesného a hmotného práva.

Podľa názoru krajského súdu vady v konaní, ktoré sa vyskytli, spôsobili  nezákonnosť rozhodnutia
žalovaného (§ 250j ods. 2 pís. e) O.s.p.). Ďalej krajský súd poukázal na ustanovenie § 33 ods. 1
správneho poriadku, v ktorom sú upravené zásady úzkej súčinnosti správnych orgánov s účastníkmi
konania. Konštatoval, že jednou z najdôležitejších alebo najobvyklejších foriem súčinnosti účastníkov
konania so správnym orgánom je vyjadrenie sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré súvisia so získavaním
podkladov pre rozhodnutie. Účastník konania má právo vyjadrovať sa k podkladom rozhodnutia v
ktoromkoľvek štádiu konania. Môže sa vyjadriť k jednotlivým fázam i k celkovému spôsobu prípravy
podkladov, môže sa vyjadriť k otázkam skutkovým i právnym. Účastníci sa môžu vyjadriť k voľbe
jednotlivých dôkazných prostriedkov, k pravosti listiny a správnosti jej obsahu, hodnovernosti svedka a
presnosti jeho výpovede, nepresnostiam alebo neúplnostiam v zápisniciach vyhotovených v priebehu
konania.

Vzhľadom aj na uvedené skutočnosti, keď žalovaný posudzoval námietky proti výpisu z ROEP ako
námietky po lehote, na rozdiel od prvostupňového správneho orgánu, mal dať príležitosť žalobkyni k
tejto skutočnosti sa vyjadriť pred vydaním samotného rozhodnutia a tieto skutočnosti, ktoré žalobkyňa
namieta v žalobe proti rozhodnutiu žalovaného správneho orgánu, podľa názoru krajského súdu
žalovaný mohol a mal vyriešiť už v rámci svojho konania. Zároveň krajský súd zdôraznil, že z predloženej
doručenky, ktorú žalovaný predložil vyplýva, že výpis z návrhu z ROEP nebol doručovaný žalobkyni



postupom podľa § 7 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. do vlastných rúk. Vzhľadom na uvedené skutočnosti
došlo teda k zrušeniu rozhodnutia žalovaného správneho orgánu postupom podľa § 250j ods. 2 písm.
e) O.s.p.

Záverom krajský súd uviedol, že v ďalšom konaní žalovaný správny orgán dá príležitosť vyjadriť sa k
veci zo strany žalobkyne, najmä k doručovaniu výpisu návrhu ROEP,  v súvislosti s pochybnosťami, ktoré
žalobkyňa uviedla v žalobe, keď predložila súdu fotokópiu výpisu návrhu ROEP zo 14. februára 2011 a
tiež bude potrebné, aby sa vysporiadal s tvrdením, že žalobkyňa neprevzala výpis z ROEP, resp. návrh
výpisu z ROEP v roku 2010 a že tento prevzala jej dcéra. Uvedené je potrebné prešetriť pripojením si
spisového materiálu týkajúceho sa konania o obnove evidencie pozemkov podľa zákona č. 180/1995
Z.z.
O trovách konania krajský súd rozhodol s poukazom na úspech žalobkyne v konaní, preto mala
pri aplikácii ust. § 250k ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov konania v celkovej výške 554,51 Eur,
pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 70,- Eur a z trov právneho zastúpenia vo
výške 484,51 Eur.

II.

Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý žiadal, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu žalobkyne zamietne.

Žalovaný svoje odvolanie odôvodnil tým, že dôvody zrušenia rozhodnutia považuje za neopodstatnené,
nakoľko žalobkyňa v žalobe nenamietala porušenie zásady aktívnej účasti. Krajský súd sa namiesto
žalobných dôvodov uvedených v žalobe zaoberal tvrdeniami uvedenými v odvolaní proti rozhodnutiu
prvostupňového správneho orgánu. Uvedeným postupom podľa žalovaného krajský súd prekročil svoju
právomoc, keď preskúmaval rozhodnutie správneho orgánu nad rámec žalobných dôvodov, čím konal
aj v rozpore so stanoviskom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedeným v rozsudku sp. zn.
8Sžo/204/2010 z 22. júna 2011, z ktorého vyplýva, že súd je viazaný žalobnými dôvodmi (okrem postupu
podľa § 250j ods. 3 O.s.p.), cit.: ,,Iba námietku odvolateľa, že krajský súd preskúmaval zákonnosť jeho
rozhodnutia nad rámec žaloby, keď sa zaoberal doručením rozhodnutia, čo nik nenamietal, ani sa táto
otázka netýkala účastníkov tohto konania, považoval odvolací súd za dôvodnú. Táto skutočnosť však
nemá vplyv na záver, že napadnuté rozhodnutie krajského súdu je z ostatných dôvodov vecne správne.“
Žalovaný nemohol v odvolacom konaní nijako zohľadniť nové skutočnosti uvádzané v žalobe (t.j. údajné
doručenie výpisu z návrhu ROEP dcére žalobkyne dňa 11. októbra 2010 a údajné doručenie výpisu z
návrhu ROEP žalobkyni dňa 14. februára 2011), nakoľko v tom čase tieto tvrdenia nepoznal, a teda ani
nemohol skúmať ich pravdivosť. Žalovanému ďalej nie je zrejmé, ako je podľa názoru krajského súdu
možné skúmať pravdivosť tvrdení, ktoré nie sú správnemu orgánu známe. Naopak, doručenie výpisu dňa
11. októbra 2010 bolo riadne vydokladované doručenkou. To, že obsahom zásielky bol výpis z návrhu
ROEP nikto z účastníkov súdneho konania nespochybňuje. Žalovaný mohol rozhodnúť len na základe
skutočností, ktoré mu boli známe a v súlade s tým bol podľa žalovaného skutkový stav posúdený úplne
a presne, ako  to vyplýva z listín nachádzajúcich sa v spise.

Žalovaný ďalej uviedol, že pochybil a správne žalobkyni mal dať možnosť vyjadriť sa k podkladom
konania v zmysle zásady aktívnej súčinnosti (§ 33 ods. 2 správneho poriadku), avšak žalobkyňa
nenamietala toto pochybenie správneho orgánu, preto nemohol krajský súd toto pochybenie
zohľadňovať, ako to vyplýva z vyššie uvedenej judikatúry. Žalobkyňa namietala len nedostatočné a
nesprávne zistenie skutkového stavu.

Ďalej žalovaný poznamenal, že ak aj nebol výpis z ROEP žalobkyni riadne doručený, nemohla žalobkyňa
podať námietku proti návrhu ROEP a žalovaný by opäť mohol vydať len rozhodnutie o zrušení
prvostupňového rozhodnutia. Žalovanému tiež nie je zrejmé, ako súd dospel k záveru že zásielka nebola
doručená do vlastných rúk. Súd toto tvrdenie nijako neodôvodnil, a ani nepodložil konkrétnymi dôkazmi.
Doručovanie výpisov z návrhu ROEP sa často vykonáva osobne, nie poštou, čo bol evidentne aj tento
prípad (chýba pečiatka pošty). Zo skutočnosti, že bola použitá doručenka bez poznámky „do vlastných
rúk“ nemožno vyvodzovať, že k takémuto doručeniu nedošlo. Tvrdenie žalobkyne o tom, že výpis bol
doručený jej dcére (p. G. S. U.) nemohol žalovaný nijako zohľadniť, nakoľko o tomto tvrdení nevedel a
na doručenke je uvedené iba meno p. B. U..



III.

K podanému odvolaniu sa žalobkyňa písomne nevyjadrila.

IV.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.)
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach
podaného odvolania (§ 246c ods. 1 veta prvá a § 212 ods. 1 O.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods. 2 O.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený
minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p.),
a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým zrušil
rozhodnutie žalovaného č. Co-7/2012/Ha zo 17. augusta 2012, ktorým ako odvolací orgán zrušil
rozhodnutie Správy katastra Námestovo  č. 275/2011/3/KR/C501/12 z 1. júna 2012 o zamietnutí návrhu
žalobkyne, nakoľko predmetný návrh nezodpovedal ustanoveniu § 12 zákona č. 185/1995 Z.z. Po podaní
odvolania žalobkyňou, právny predchodca žalovaného vo svojom rozhodnutí napadnuté rozhodnutie
zrušil z dôvodu, že pri oneskorenej námietke nie je ani dôvod vydávať rozhodnutie.

Najvyšší súd v procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa vychádzal
zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého
prvostupňového rozsudku, ktoré z tohto dôvodu neopakuje a súčasne na ne poukazuje.

Podľa § 246c ods. 1 <. veta prvá O.s.p., pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti,
sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

Podľa § 219 ods. 1 <., <. O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu
a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia § 219 ods.
2 <. O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných
právnych záverov vo veci samej, spolu so správnym poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k
predmetu konania, uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú
dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát odvolacieho súdu
považuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom.
Vzhľadom k tomu, aby neopakoval pre účastníkov známe skutočnosti, na zdôraznenie správneho
skutkového a právneho záveru súdu prvého stupňa uvádza nasledovné:

Najvyšší súd dáva do pozornosti, že úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu
správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (upravujúcej
rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov § 247 <. a nasl. O.s.p.)
je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre
vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či
rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom
predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi,
ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená
zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia.

V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané
v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym
orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 <. O.s.p.).



Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania
napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 <. O.s.p.).

Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z., správny orgán uverejní návrh registra počas 30 dní na verejné
nahliadnutie na obvyklom mieste v obci (jej časti) spolu s poučením o možnosti podať námietky. Komisia
súčasne doručí do vlastných rúk každému účastníkovi, ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo je
známe, výpis z návrhu registra týkajúci sa pozemkov, ktoré sú podľa zistených údajov v jeho vlastníctve
alebo v správe spolu s poučením o možnosti podať námietky. Komisia spolu s výpisom z návrhu registra
doručí účastníkovi výzvu na zaplatenie príspevku na finančné zabezpečenie konania podľa § 10 ods.
2 <. a <.. Neznámych vlastníkov a vlastníkov, ktorých miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe,
zastupuje fond alebo správca, ak ide o lesné pozemky; komisia doručí fondu alebo správcovi výpis z
návrhu registra.

Podľa § 7 ods. 2  písm. a) zákona č. 180/1995 Z.z., námietky spolu s ich odôvodnením možno podať
komisii do 30 dní odo dňa doručenia výpisu z návrhu registra, ak ide o účastníkov konania, ktorým sa
výpis doručuje.

Podľa § 7 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z.z., námietky posúdi komisia, ktorá si na tento účel vyžiada
vyjadrenie toho, koho práva boli námietkou dotknuté a svedecké výpovede osôb oboznámených s
miestnymi pomermi, a so svojím stanoviskom ich spolu predloží správnemu orgánu na rozhodnutie.
Rozhodnutie o námietkach a o schválení registra je preskúmateľné súdom.

Podľa § 7 ods. 4 zákona č. 180/1995 Z.z., na námietky podané po uplynutí lehoty uvedenej v odseku 2 a
na námietky, ktoré neobsahujú odôvodnenie, komisia neprihliadne. Komisia o tejto skutočnosti písomne
informuje toho, kto námietku podal.

Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť
záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať
plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi
konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby
mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje
návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia
správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní
ujmu. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne
orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali
neodôvodnené rozdiely (§ 3 ods. 1 <., <., <. správneho poriadku).

Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné
podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre
rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako
aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a
spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán (§ 32 ods. 1, 2 správneho poriadku).

Podľa § 46 <. správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

K prvej odvolacej námietke žalovaného odvolací súd uvádza, že v danom prípade nedošlo k
preskúmavaniu rozhodnutia krajským súdom nad rámec žalobných dôvodov, nakoľko krajský súd v
zmysle § 250i ods. 3 O.s.p. prihliadal na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať
vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, čo mu umožňuje predmetné ustanovenie a to z úradnej
povinnosti, v danom prípade pri skúmaní zásady úzkej súčinnosti správneho orgánu so žalobkyňou ako
účastníčkou konania (§ 33 ods. 1 správneho poriadku).

V tomto smere sa odvolací súd stotožňuje s krajským súdom, že žalovaný mal dať žalobkyni príležitosť
vyjadriť sa ku skutočnosti oneskoreného podania námietok proti výpisu z návrhu ROEP pred vydaním
samotného rozhodnutia, na čo neprihliadal prvostupňový správny orgán a pre ktorý dôvod bolo zrušené
jeho rozhodnutie, čo uznal aj samotný žalovaný v podanom odvolaní. Taktiež bolo potrebné  dať



možnosť žalobkyni vyjadriť sa k ďalším pochybnostiam a rozporom súvisiacim s doručovaním návrhu
z výpisu ROEP z 3. augusta 2010, ktorého doručenie spochybnila žalobkyňa, k fotokópii návrhu z
výpisu ROEP zo 14. februára 2011, ktorý žalobkyňa predložila, na základe čoho jej bol tento výpis
vydaný, ako aj k chýbajúcemu stanovisku komisie ROEP, ktoré malo byť podkladom napadnutého
rozhodnutia tak, ako to uviedol krajský súd. Ďalšie odvolacie námietky žalovaného sú preto v tomto
štádiu konania bezpredmetné. Až po riadnom zistení skutkového stavu a odstránení všetkých vyššie
uvedených pochybností  mal žalovaný vo veci rozhodnúť.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na stabilizovanú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, podľa ktorej, cit. „Ak účastník správneho konania nebol vypočutý ku skutočnostiam tvoriacim
predmet správneho konania a správny orgán ani inými dôkazmi nezistil skutočný stav veci, je to dôvod
na zrušenie rozhodnutia správneho orgánu a vrátenie veci na ďalšie konanie.“ (rozhodnutie zverejnené
pod č. R 68/1998).

Odvolací súd vzhľadom k uvedenému dospel k záveru, že súd prvého stupňa v preskúmavanej veci
postupom v súlade s právnou úpravou ustanovenou v druhej hlave piatej časti Občianskeho súdneho
poriadku (§ 247 a nasl.), náležite preskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovaného správneho orgánu a
postup mu predchádzajúci. Na základe skutkových okolností vyplývajúcich z administratívneho spisu,
s poukazom na závery uvedené vyššie, odvolací súd považoval námietky žalovaného uvedené v
odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné. Odvolanie žalovaného neobsahuje žiadne právne
relevantné tvrdenia a dôkazy, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského
súdu.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd  odvolací napadnutý
rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. a s § 219 ods.
1 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa ust. § 250k ods. 1 <. veta prvá O.s.p. v
spojení s ust. § 246c <. veta prvá O.s.p. tak, že úspešnej žalobkyni náhradu trov tohto konania nepriznal,
nakoľko o náhradu trov konania nepožiadala a v súvislosti s odvolacím konaním jej ani žiadne trovy
nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 <.
veta tretia zák. č. 757/2004 Z. z. <. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.