{"guid": "bde8edfc-6db4-4e27-b3e1-53a2901c7328:e2dcd4b7-615d-44e0-82d0-1c2bb9473296", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:4013201341.1", "spisova_znacka": "3Sžf/109/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/109/2014 z 24. 5. 2016", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24. mája 2016, sp. zn. 3Sžf/109/2014, ECLI:SK:NSSR:2016:4013201341.1", "identifikacne_cislo": "4013201341", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Mária Podhorová", "sudca_id": 37, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-maria-podhorova-37", "datum_vydania": "2016-05-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250h.odsek-1", "nazov": "§ 250h ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250h.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250h"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250b.odsek-1", "nazov": "§ 250b ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250b.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250b"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-35.odsek-19", "nazov": "§ 35 ods. 19 zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-35.odsek-19", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-54.odsek-3", "nazov": "§ 54 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-54.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-54"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250h", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250b", "/SK/ZZ/1992/511#paragraf-35", "/SK/ZZ/1992/511#paragraf-54"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e2dcd4b7-615d-44e0-82d0-1c2bb9473296", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:4013201341.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:4013201341.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:4013201341.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Sžf/109/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4013201341
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Rumana
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:4013201341.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a zo
sudcov JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Soni Langovej v právnej veci žalobcu: Veľká ryba, spol. s r.o.,
Mochovská 40, Levice, právne zastúpeného advokátkou JUDr. Elenou Ľalíkovou, Podbrezovská 34,
Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100304/1/521921/2013 zo dňa 30.10.2013 a o
zaplatenie sumy 20 468,50 Eur s 9,25% úrokom z omeškania od 01.03.2012 do zaplatenia, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/386/2013-69 zo dňa 6. augusta 2014, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý druhý výrok rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k.
11S/386/2013-69 zo dňa 6. augusta 2014, ktorým zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy 20 468,50
Eur s 9,25% úrokom z omeškania od 01.03.2012 do zaplatenia,   p o t v r d z u j e.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania  n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Nitre rozsudkom prvým výrokom podľa § 250j ods. 2 písm. e) Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „OSP“) zrušil rozhodnutie žalovaného č. 1100304/1/521921/2013 zo dňa 30.10.2013,
ako i rozhodnutie Daňového úradu Levice (ďalej len „správca dane“) č. 623/230/55881/10/Na zo dňa
21.12.2010 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Uvedenými rozhodnutiami daňových orgánov bol
dodatočne určený a žalovaným následne v rámci odvolacieho konania potvrdený rozdiel dane z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2008 vo výške 204 685,48 Eur. Dôvodom bolo konštatované
porušenie ustanovení § 49 ods. 1 a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej
hodnoty v znení účinnom do 30.11.2008 (ďalej len „zákon o DPH“). Rozsudok v tomto výroku nadobudol
právoplatnosť dňa 27.09.2014 a nie je predmetom odvolacieho konania.

Druhým (odvolaním  napadnutým) výrokom krajský súd z dôvodu podľa § 250d ods. 3 OSP zastavil
konanie v časti o zaplatenie sumy 20 468,50 Eur s 9,25% úrokom z omeškania od 01.03.2012 do
zaplatenia.

Krajský súd je toho názoru, že na postup podľa ust. § 250j ods. 5 OSP neboli splnené podmienky,
nakoľko predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa
30.10.2013, ktorým žalovaný potvrdil dodatočný platobný výmer správcu dane zo dňa 21.12.2010,
ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október
2008 v sume 204.685,48 eur. Predovšetkým týmto rozhodnutím, t.j. dodatočným platobným výmerom
zo dňa 21.12.2010 správca dane nerozhodol o uložení sankcie.



Podanie žalobcu zo dňa 04.03.2014 (ktoré sama právna zástupkyňa žalobcu označila ako rozšírenie
žaloby o zaplatenie 20.468,50 eur s príslušenstvom) krajský súd podľa obsahu posúdil ako rozšírenie
pôvodnej žaloby zo dňa 16.12.2013 o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo
dňa 30.10.2013, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 07.11.2013. Žalobu o preskúmanie tohto rozhodnutia
mohol žalobca podať do 07.01.2014 vrátane, a to s poukazom na ust. § 250b ods. 1 OSP a ust. § 57
ods. 2 OSP, pričom v tejto lehote ju mohol i rozšíriť. Žalobca podanú žalobu zo dňa 16.12.2013 rozšíril
až podaním zo dňa  04.03.2014 (v ktorom sa domáhal zaplatenia sumy 20.468,50 eur s príslušenstvom
od 01.03.2012 do zaplatenia), ktoré bolo osobne podané na súd dňa 11.03.2014, v dôsledku čoho bolo
potrebné konanie v tejto časti (t.j. o zaplatenie sumy 20.468,50 eur s príslušenstvom) zastaviť podľa
ust. § 250d ods. 3 OSP.

Proti výroku rozsudku krajského súdu o zastavení konania v časti o zaplatenie sumy 20 468,50 Eur s
príslušenstvom podal žalobca v zastúpení advokátkou zákonnej lehote odvolanie a navrhol, aby najvyšší
súd v napadnutej časti zmenil výrok rozsudku súdu prvého stupňa tak, že zaviaže žalovaného zaplatiť
žalobcovi žiadanú istinu so sankčným úrokom podľa návrhu ako i náhradu trov konania v celkovej výške
1 383,20 Eur.

Namietal, že žaloba o zaplatenie 20 468,50 Eur sa vôbec neviazalo na rozhodnutie žalovaného zo
dňa 30.10.2013, ale na rozhodnutie zo dňa 06.08.2014, takže záver o jej oneskorenosti bol podľa
žalobcu nesprávny. Žalobca dôvodil, že meritórnym zrušujúcim rozsudkom súdu zo dňa 06.08.2014
boli zrušené rozhodnutia žalovaného i správcu dane zo dňa 21.12.2010, ktorými mala byť právoplatne
zistená „správna“ výška DPH, od ktorej by sa mala odvíjať pokuta a jej výška. Podľa žalobcu ostatným
zrušujúcim rozsudkom zo dňa 06.08.2014 sa automaticky zrušili účinky pôvodného rozhodnutia o uložení
tejto pokuty, pretože bez protiprávnosti nemôže existovať sankcia. Pri neexistencii rozhodnutia správcu
dane o nadmernom odpočte DPH za október 2008, bez správneho deliktu, nemôže zostať v majetku
žalovaného vymožená pokuta, opak žalobca považuje za nepochopenie základných zásad a princípov
právneho štátu podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že súhlasí s druhým výrokom napadnutého rozsudku o
zastavení konania v predmetnej časti.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“), ako súd odvolací  (§ 10 ods. 2 OSP v
spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), preskúmal napadnutý rozsudok  krajského súdu v rozsahu a
medziach podaného odvolania, (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP); odvolanie
prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP) a po tom, ako bol
deň verejného vyhlásenia rozhodnutia zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na
internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk, rozsudok verejne vyhlásil (§
156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP).

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická
osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada,
aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).

Preskúmaním veci najvyšší súd zistil, že žalobca v podaní zo dňa 04.03.2014, ktorým žalobu rozšíril
„o zaplatenie sumy pokuty 20.458,50€ s 9,25% úrokom z omeškania od 01.marca 2012 do zaplatenia“,
žalobca vychádza na strane 2, tretí odsek z právneho názoru, že rozhodnutie krajského súdu o zrušení
daňovej povinnosti žalobcu samo o sebe ruší aj následky rozhodnutia o uložení pokuty bez toho, že by
toto explicitne zrušilo alebo menilo uvedené rozhodnutie o pokute. V danej veci je nevyhnutné zdôrazniť,
že súd, konajúci   v správnom súdnictve podľa V. časti Občianskeho súdneho poriadku pri preskúmavaní
zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy nemá právomoc rozhodnúť petitom o splnení povinnosti
podľa § 80 písm. b) O.s.p. a priznať žalobcovi žalovanú sumu. Vzhľadom na to sa najvyšší súd stotožnil
s krajským súdom, ktorý posudzoval vec ako preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o uloženej pokute.

Najvyšší súd poukazuje na to, že ide o oblasť verejného (finančného) práva, kde zákonnosť daňovej
platby sa odvíja od platnosti a existencie vyrubovacieho titulu. Platby vo finančnom práve sú
formalizované, a preto ich zákonnosť je spájaná s formálnou existenciou vyrubovacieho rozhodnutia. V
prípade, že dôjde k materiálnej zmene podmienok, za ktorých bol vyrubovací titul vydaný, musí najskôr
dôjsť k zrušeniu alebo zmene vyrubovacieho titulu.



V danom prípade pokuta vo výške 20.468,50 Eur bola uložená rozhodnutím o pokute č.
623/230/55062/11/na zo dňa 25.11.2011 podľa § 35 ods. 1 písm. e) zák. č. 511/1992 Z.z.  zo základu,
ktorý tvoril rozdielu dane z pridanej hodnoty v sume 204 685,48 € vyrubený Daňovým úradom Levice
ako správcom dane dodatočným platobným výmerom č. 623/230/55881/10/Na zo dňa 21.12.2010.
Dodatočný platobný výmer bol zrušený právoplatným výrokom rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k.
11S/386/2013-69 zo dňa 6. augusta 2014 a vec bola vrátená žalovanému na ďalšie konanie s tým, že
správca dane musí vo veci vydať nové rozhodnutie.

Je nesporné, že podkladové rozhodnutie - platobný výmer č. 623/230/55881/10/Na zo dňa 21.12.2010
zaniklo a tým absentuje základ pre vyrubenie pokuty.

Podľa § 165 ods. 2 zák. č. 563/2009 Z.z. Daňový poriadok daňové konania začaté a právoplatne
neukončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov; sankcia sa uloží
podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. <. o správe daní a poplatkov a o zmenách
v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom do 31. decembra 2011, ak skutočnosť
rozhodujúca pre uloženie sankcie nastala do 31. decembra 2011 a ak je to pre daňový subjekt
priaznivejšie

Skutočnosťou rozhodujúcou pre uloženie sankcie - rozhodnutie správcu dane dodatočným platobným
výmerom č. 623/230/55881/10/Na zo dňa 21.12.2010 nastala do 31. decembra 2011. Preto právny režim
sankcie - pokuty, vrátane jej zrušenia sa spravuje zákonom č. 511/1992 Zb.
Podľa § 35 ods. 19 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov ak bola právoplatným rozhodnutím
daň alebo vlastná daňová povinnosť znížená alebo nadmerný odpočet zvýšený, zníži sa z úradnej moci
v pomernej výške alebo zruší sa z úradnej moci aj pokuta, ktorá bola pôvodne uložená podľa odseku
1 <., a to aj po uplynutí lehoty podľa odseku 21 <..

Uvedené ustanovenie vyjadruje akcesorický vzťah medzi dodatočným platobným výmerom č.
623/230/55881/10/Na zo dňa 21.12.2010 a rozhodnutím o pokute číslo 623/230/55062/11/Na zo dňa
25.11.2011 a i to ako správca dane musí z úradnej povinnosti postupovať. Uvedené ustanovenie
predpokladá vydanie nového rozhodnutia, podľa ktorého by sa mala upravovať výška pokuty. Táto
otázka však presahuje rámec tohto súdneho konania, pretože ochrana v prípade nekonania správcu
dane podľa § 35 ods. 19 zák. č. 511/1992 Zb. je poskytovaná v konaní o ochrane pred nečinnosťou
orgánu verejnej správy podľa § 250t ods. 1 O.s.p.

Krajský súd správne posúdil, že ide o oneskorené kvalitatívne rozšírenie rozsahu a dôvodov žaloby,
keďže tak žalobca učinil až po uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby podľa § 250b ods. 1 OSP.
Opačným postupom by správny súd akceptoval rozšírenie medzí žaloby v rozpore s koncentračnou
zásadou ovládajúcou konanie o správnych žalobách (§ 250h ods. 1 OSP). Systém plnej jurisdikcie,
postup podľa § 250j ods. 5 O.s.p. možno aplikovať iba k preskúmaniu zákonnosti rozhodnutia o sankcii
ak samotné rozhodnutie o sankcii bolo predmetom preskúmavania súdu.

Z uvedeného dôvodu možno len konštatovať správnosť a zákonnosť postupu súdu prvého stupňa, keď
podľa § 250d ods. 3 OSP zastavil konanie v predmetnej časti.

K samotnému predmetu rozšírenia žaloby odvolací súd považuje za potrebné vo všeobecnosti dodať,
že zákon o správe daní i daňový poriadok rešpektujú akcesoritu medzi dodatočne určenou daňovou
povinnosťou a následne určenou sankciou za správny delikt (napr. podľa § 35 zákona o správe daní).
Pre prípad zrušenia rozhodnutia, ktorým bola dodatočne určená daňová povinnosť na základe výsledkov
daňovej kontroly upravujú postup, ktorým sa rozhodnutia o uložení pokuty zrušujú z úradnej moci
postupom podľa § 35 ods. 19, § 54 ods. 3 zákona o správe daní, s prihliadnutím na intertemporálne
ustanovenia Daňového poriadku. Tento postup však predpokladá rozhodovaciu činnosť správcu dane.

Z uvedeného dôvodu by ani nebolo možné vyhovieť včas podanému žalobnému návrhu, ako to v
doplnení požaduje žalobca, keďže správny súd nedisponuje právomocou vrátiť žalobcovi zaplatenú
pokutu, môže len preskúmať zákonnosť rozhodnutí daňových orgánov a postupov predchádzajúcich ich
vydaniu v súvislosti s vyššie naznačeným postupom.



Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu
postupom podľa § 250ja ods. 3 vety druhej OSP v spojení s § 219 ods. l, ods. 2, § 223 OSP ako vecne
správny a v súlade so zákonom potvrdil.

O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c veta prvá OSP
a § 250k ods. 1 OSP tak, že žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže v
odvolacom konaní nebol úspešný.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.
mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11S/386/2013", "guid": "1b94df60-cca9-4384-a883-a2f90a13a0b6:47e9ccc0-00af-42e8-9b54-1acb0c11cadc", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}