Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžr/76/2014 z 27. 6. 2016 Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. júna 2016, sp. zn. 9Sžr/76/2014, ECLI:SK:NSSR:2016:3012200131.1 Najvyšší súd | 9Sžr/76/2014 | ECLI:SK:NSSR:2016:3012200131.1 | 2016-06-27 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Kataster nehnuteľností Citované ustanovenia: zákon č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/7b912b9c-74bc-4649-a236-28bc2df6ed12 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:3012200131.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9Sžr/76/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3012200131
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Nevedelová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:3012200131.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej
a členiek senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Judity Kokolevskej v právnej veci navrhovateľa: Lesy
Slovenskej republiky, štátny podnik, Námestie SNP 8, Banská Bystrica, proti odporcovi: Okresný úrad
Prievidza, Pozemkový a lesný odbor, Mariánska 6, Prievidza (predtým: Obvodný pozemkový úrad
Prievidza), za účasti: F. S. (oprávnená osoba), F., zastúpený P., o preskúmanie rozhodnutia odporcu
č. OPU 72-2011/2651 zo dňa 26.09.2011, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v
Trenčíne zo dňa 28. apríla 2014, č.k. 15Sp/3/2012-108, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 28. apríla 2014, č.k.
15Sp/3/2012-108, m e n í tak, že rozhodnutie odporcu č. OPU 72-2011/2651 zo dňa 26.09.2011 z
r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd rozsudkom zo dňa 28. apríla 2014, č.k. 15Sp/3/2012-108 potvrdil rozhodnutie predchodcu
odporcu Obvodného pozemkového úradu (ďalej len „odporca“), Prievidza č. OPU 72-2011/2651 zo dňa
26.09.2011, ktorým podľa § 5 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom
a doplnení zákona NR SR č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k
pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 503/2003 Z.z.“ alebo „reštitučný zákon“)
rozhodol, že F. S. (ďalej len „P.T.“) je oprávnenou osobou proti povinnej osobe: Lesy SR, štátny podnik
(ďalej len „LSR“) a spĺňa podmienky podľa § 3 ods. 1 písm. o) zákona č. 503/2003 Z.z. na priznanie
práva na náhradu za pozemky v katastrálnom území N., vedené v pôvodnej pozemkovoknižnej vložke
(ďalej len PKV) č. XXX; parc. č. XXX/X, ako les s výmerou 217 7662 m2, vo vlastníckom podiele 1/3,
vo výmere 71 5887 m2 a navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.

Podľa bodu 3 a 4 výroku rozhodnutia odporcu sa P.T. ako oprávnenej osobe v zmysle § 6 ods. 2 zákona č.
503/2003 Z.z. LSR prevedú (z dôvodu zastavania, resp. prechodu vlastníctva časti pozemku na fyzické
osoby („FO“) a právnické osoby („PO“), ktoré nie sú povinnými osobami) do vlastníctva iné pozemky vo
vlastníctve štátu v primeranej výmere a bonite v akej boli pôvodné pozemky a to ak možno v tej obci, v
ktorej sa nachádza prevažná časť pôvodných pozemkov, ak s tým oprávnená osoba súhlasí, alebo sa
jej poskytne finančná náhrada s tým, že oprávnená osoba môže o vydanie náhrady požiadať do 3 rokov
odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia, inak právo na náhradu zaniká.

Krajský súd poukazujúc na ustanovenia § 2 ods. 1 a ods. 2, § 3 ods. 1 písm. m) a písm. o), odseku
2, § 5 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z., § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom poriadku,
považoval v posudzovanej veci skutkový stav za spoľahlivo zistený a právny záver správne vyvodený



a úplne sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia odporcu. Žiadateľa P.T. považoval za
oprávnenú osobu s poukazom na listiny, ktoré tieto skutočnosti podľa neho preukázali. Vychádzal najmä
z rozhodnutia vydaného dňa 07.08.1945 pod č. 13052/1945 o konfiškácii, všetkého pôdohospodárskeho
majetku pôvodného vlastníka O. S. (ďalej len „K.T.“) pre účely pozemkovej reformy. Poukázal na to,
že výkon tohto rozhodnutia bol však odložený rozhodnutím č. 4.400/47-I/B zo dňa 05.02.1947 a to z
dôvodu, že v konaní bol zistený nezákonný postup spočívajúci v konfiškovaní majetku osobe, ktorá
zomrela dňa XY, t.j. pred účinnosťou nariadenia SNR č. 104/1945 Sb. o konfiškovaní a urýchlenom
rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského
národa v znení neskorších predpisov (ďalej len „nariadenie SNR č. 104/1945 Sb.“) zo dňa 01.03.1045.
Rovnako mal za preukázanú dedičskú líniu z rodných listov a úmrtných listov, podľa ktorých žiadateľ
P.T. bol dedičom žiadaného majetku po otcovi E. S., zomrelom XY (ďalej len O.T.), resp. starom otcovi
K.T. Krajský súd v tejto veci za podstatné považoval potvrdenie Ústavu pamäti národa (DR/2013/005681
zo dňa 23.11.2013), podľa ktorého menovaní predkovia P.T. v priamej línii nie sú v archíve Ústavu
evidovaní v zmysle nariadenia č. 104/1945 Sb. v znení nariadenia č. 64/1946 Sb. n. SNR a nariadenia č.
89/1947 Sb. n SNR. Krajský súd ďalej zistil, že pôvodná parc. č. XXX/X bola rozdelená na nové parcely
evidované v KN C pod č. XXXX/XX až XXXX/XX, pričom parc. č. XXXX/XX bola ďalej delená na parc.č.
XXXX/XX. a XXXX/XX. V rámci ďalšej manipulácie s pozemkami (zámennými zmluvami a darovaním i
napriek zákonnej blokáde podľa § 4 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z.) sa povinná osoba stala opätovným
vlastníkom nehnuteľností na pôvodnej E-KN parc. č. XXX/X. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku ďalej
vyplýva, že oprávnená osoba po prehliadke vydateľných pozemkov (parc. č. XXXX/XX a XXXX/XX) tieto
odmietla z dôvodu ich vyťaženia či iného znehodnotenia. Túto skutočnosť správny orgán vyhodnotil ako
dôvod na priznanie práva na náhradu za uvedené pozemky a krajský súd tento postup uznal za zákonný.
Všetky námietky navrhovateľa považoval za nedôvodné a preto rozhodnutie odporcu potvrdil.

Proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sa v zákonnej lehote odvolal navrhovateľ. Namietol, že
krajský súd porušil jeho právo na spravodlivé súdne konanie, lebo svoje rozhodnutie dostatočne
neodôvodnil, nevysporiadal sa so špecifickými námietkami, čím mu odňal možnosť náležite skutkovo aj
právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu. Poukázal na to, že krajský súd sa nevysporiadal s týmito
námietkami:

- rozhodnutie odporcu je nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť a neurčitosť, keďže medzi
použitými dôkazmi chýba logické prepojenie,
- prepadlo právo žiadateľa o navrátenie vlastníckeho práva, a to nielen preto, že už od počiatku podal
nekvalifikovanú žiadosť (§ 3 zákona č. 503/203 Z.z.), ale túto nedoplnil včas ani na výzvu správneho
orgánu,
- v danom reštitučnom prípade nebola preukázaná a odôvodnená dedičská postupnosť preukazujúca
nadobudnutie vlastníctva P.T., chýba následný dedičský zápis po úmrtí K.T. v PKV č. XXX, k.ú. A., hoci
išlo o zákonnú povinnosť do 31.12.1950,
- nedostatočne bolo preskúmané naplnenie znakov spájaných s preukázaním reštitučného titulu v danej
veci, keďže na PKV č. XXX, k.ú. A. je vyznačená konfiškácia podľa nariadenia č. 104/1945 Sb., ktorého
účinky nastali ex lege a túto skutočnosť potvrdilo aj Uznesenie Predsedníctva SNR č. 13052/1945,
- listiny č. 371/48-I/B a č. 4.400/47-I/B nie sú rozhodnutiami, a preto boli nesprávne vyhodnotené tak
správnym orgánom, ako aj súdom.

Ďalej namietal, že prípady, kedy je možné priznať náhradný pozemok sú taxatívne vymenované v §
6 zákona č. 503/2003 Z.z., preto mu nie je jasné z čoho vychádzal krajský súd, keď prijal záver, že
pokiaľ oprávnená osoba vrátenie vydateľnej nehnuteľnosti odmieta, potom možno takejto osobe priznať
právo na náhradu za takéto vydateľné pozemky. Uviedol, že ani samotný prevod vlastníctva po uplatnení
reštitučného nároku nemôže byť skutočnosťou umožňujúcou prijať uvádzaný záver krajského súdu,
pretože podľa § 4 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z. je takýto prevod absolútne neplatným právnym úkonom,
ku ktorému súd alebo správny orgán prihliada z úradnej moci aj bez návrhu. Pokiaľ povinná osoba
poruší povinnosť riadneho hospodára alebo prevedie pozemky na tretiu osobu, potom ako sankcia je
stanovená neplatnosť právneho úkonu alebo právo na náhradu škody. Má za to, že nebol dôvod na
poskytnutie náhradného pozemku, ale na postup daný zákonodarcom.

Navrhol napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

K odvolaniu navrhovateľa sa odporca, ani P.T. ako pribratý účastník, nevyjadrili.



Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) v medziach odvolania preskúmal
rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania (§ 250ja
ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné.

V zmysle § 1 písm. a/, písm. b/ zákona č. 503/2003 Z.z., sa upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom,
ktoré neboli vydané podľa osobitného predpisu (zák. č. 229/1991 Zb.). Vlastnícke právo sa vracia k
pozemkom, ktoré tvoria poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria a lesný pôdny fond.

Oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú
osobu v dôsledku taxatívne ustanovenom v ods. 1 písm. a/ až písm. t/ a § 3 zákona č. 503/2003 Z.z.

V ustanovení § 2 zákona č. 503/2003 Z.z. je kogentným spôsobom ustanovené, kto je oprávnenou
osobou na navrátenie vlastníctva alebo priznania práva na náhradu za pozemky v prípade splnenia
taxatívne stanovených zákonných ustanovení § 3. Skutočnosti preukazujúce oprávnenosť osoby
pozostávajúce z listiny preukazujúcej vlastníctvo žiadaných pozemkov, a pokiaľ žiadateľom nie je
oprávnená osoba podľa § 2 ods. 1 (pôvodný vlastník) aj listiny preukazujúce právne nástupníctvo po
pôvodnom vlastníkovi, ako aj skutočnosti preukazujúce prechod vlastníctva na štát alebo inú právnickú
osobu, je povinný pozemkovému úradu predložiť žiadateľ reštitučného nároku.

Obdobne sa podľa § 3 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z. postupuje aj v prípadoch, keď fyzickej osobe
vznikol nárok na vyňatie pozemkov z konfiškácie podľa osobitných predpisov. Za osoby, ktorým vznikol
nárok na vyňatie pozemkov z konfiškácie podľa osobitných predpisov, treba považovať aj občanov
Slovenskej republiky, ktorí majú trvalý pobyt na jej území a ktorým bolo odňaté vlastnícke právo
k pozemkom a neboli odsúdení podľa osobitných predpisov (nariadenie Slovenskej národnej rady
č. 104/1945 Sb. SNR o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov,
Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa v znení neskorších predpisov).

Podľa § 5 ods. 1, 2, 3, 5 zákona č. 503/2003 Z.z. reštitučného zákona právo na navrátenie vlastníctva
k pozemku môže uplatniť oprávnená osoba do 31. decembra 2004 na obvodnom pozemkovom úrade,
v ktorého obvode vlastnila pozemok, a zároveň preukáže skutočnosti podľa § 3.

Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z. ak osoba, ktorej vlastníctvo k pozemku prešlo v rozhodujúcom
období do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch uvedených v ustanovení § 3, zomrela
pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5 alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za
mŕtvu, sú oprávnenými osobami štátni občania Slovenskej republiky, fyzické osoby v tomto poradí:

a) dedič zo závetu, ktorý bol predložený v konaní o dedičstve, ktorý nadobudol celé dedičstvo,
b) dedič zo závetu, ktorý nadobudol dedičstvo, ale len v miere zodpovedajúcej jeho dedičskému
podielu; to neplatí, ak dedičovi podľa závetu pripadli len jednotlivé veci alebo práva; ak bol dedič závetom
ustanovený len k určitej časti pozemku, na ktorú sa vzťahuje povinnosť vydania, je oprávnený len k tejto
časti pozemku,
c) deti a manžel osoby uvedenej v odseku 1, všetci rovným dielom; ak dieťa zomrelo pred uplynutím
lehoty uvedenej v ustanovení § 5, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti, a ak niektoré z
nich zomrelo, jeho deti,
d) rodičia osoby uvedenej v odseku 1,
e) súrodenci osoby uvedenej v odseku 1, a ak niektorý z nich zomrel, sú na jeho mieste oprávnenými
osobami jeho deti.

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z. vlastníctvo k pozemkom alebo k jeho častiam nemožno navrátiť,
ak:

a) pozemok je vo vlastníctve fyzickej osoby a právnickej osoby okrem povinnej osoby (§ 4 ods. 1),
b) na pozemku sa nachádza cintorín,
c) pozemok sa nachádza v pásme hygienickej ochrany vodných zdrojov prvého stupňa alebo tvorí
koryto vodného toku, alebo na pozemku sú prírodné liečivé zdroje a zdroje prirodzene sa vyskytujúcich
stolových minerálnych vôd,
d) pozemok bol po prechode alebo prevode do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby zastavaný,



e) na pozemku bola zriadená záhradková alebo chatová osada, botanická záhrada a arborétum
zamerané na záchranu a zachovanie genefondu, šľachtiteľská plocha na šľachtenie nových druhov a
odrôd rastlín alebo les určený na lesný výskum,
f) na pozemku sú telovýchovné zariadenia a športové zariadenia, alebo
g) pozemok je podľa schválenej územnoplánovacej dokumentácie vyššieho územného celku určený na
vyvlastnenie vo verejnom záujme,
h) pozemok sa nachádza v obvode projektu pozemkových úprav a jeho vykonanie bolo schválené.

Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z. v prípade uvedenom v odseku 1 sa oprávnenej osobe prevedú
bezodplatne do vlastníctva iné pozemky vo vlastníctve štátu (ďalej len „náhradný pozemok“) v primeranej
výmere a bonite, v akej boli jej pôvodné pozemky, a to

a) v prvom poradí v tom istom katastrálnom území, v ktorom sa nachádzal pôvodný pozemok alebo v
inom katastrálnom území obce, v ktorej katastrálnom území sa nachádzal pôvodný pozemok,
b) v druhom poradí v katastrálnych územiach obcí bezprostredne susediacich s obcou, v ktorej
katastrálnom území sa nachádzal pôvodný pozemok, alebo
c) v treťom poradí v okrese, v ktorom sa nachádzal pôvodný pozemok,
ak s tým oprávnená osoba súhlasí, alebo oprávnenej osobe sa poskytne finančná náhrada. Ak
oprávnená osoba s náhradným pozemkom trikrát nesúhlasí, poskytne sa jej náhrada v peniazoch.
Náhradný pozemok sa prevedie na oprávnenú osobu, ak jej bol rozhodnutím priznaný nárok na náhradu
za pozemky alebo za spoluvlastnícky podiel k pozemkom, ak výška takého nároku predstavuje výmeru
nad 400 m2 a ak nárok v peniazoch je väčší ako 166 eur. Ak oprávnená osoba nespĺňa podmienky na
priznanie nároku na náhradu za pozemky, náhrada za pozemky sa poskytne v peniazoch.

Podľa § 6 ods. 5 zákona č. 503/2003 Z.z. pozemky, ktoré sa prevedú oprávneným osobám za
ich pôvodný pozemok, poskytne Slovenský pozemkový fond, ak pôvodný pozemok bol súčasťou
poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo spoločnej nehnuteľnosti, alebo ich poskytne správca lesného
majetku vo vlastníctve štátu (ďalej len „správca“), ak pôvodný pozemok bol súčasťou lesného pôdneho
fondu. Finančnú náhradu za pôvodné pozemky, ku ktorým sa vlastníctvo nevracia a za ktoré nebol
poskytnutý náhradný pozemok, poskytne Slovenský pozemkový fond podľa druhu pozemku v čase jeho
prechodu na štát alebo inú právnickú osobu.

Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej
medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) správne orgány postupujú
v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti,
práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať
potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom
pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia,
ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah
a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Na žiadosť správneho orgánu
sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť
skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie (§ 32 Správneho poriadku).

Správny orgán v danej veci nepostupoval v intenciách citovaných právnych noriem, pre svoje
rozhodnutie si nezadovážil dostatok skutkových podkladov, vo veci nezistil skutočný stav, a z toho
dôvodu jeho právny názor nebol skutkovo a právne správny, z ktorých dôvodov neboli splnené ani
zákonné podmienky pre potvrdenie jeho rozhodnutia súdom prvého stupňa.

Z administratívneho spisového materiálu v danej veci vyplýva, že P.T. ako oprávnená osoba si
dňa 31.12.2004, teda v zákonnej lehote, uplatnil na Obvodnom pozemkovom úrade v P. v zmysle
reštitučného zákona nárok podľa § 3 ods. 1 na navrátenie vlastníctva k pozemkom nachádzajúcim sa
v kat. úz. N., evidované v pôvodnej PKV, ktoré boli odňaté z titulu nezákonnej konfiškácie v minulosti
jeho rodine. Dňa 07.08.1945 Predsedníctvo SNR vydalo Uznesenie č. 13052/1945, ktorým konfiškáciou
podľa § 1 nariadenia SNR č. 104/1945 Sb. zbavilo K.T. všetkého pôdohospodárskeho majetku



nachádzajúceho sa v kat. úz. A., PKV pod č. XXX. Konfiškácia bola zapísaná aj do pozemnoknižnej
vložky. Z rozhodnutia Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave vydaného
dňa 05.02.1947, pod č. 4.400/47-I/B o odklade vykonateľnosti vyplýva, že rozhodnutie o konfiškácii
nenadobudlo právoplatnosť. Z obsahu listu zo dňa 10.01.1948 pod č. 371/48-I/B, ktorým bol poverený
ONV Prievidza, vyplýva, že konfiškácia bola vyrieknutá nezákonne na osobu, ktorá zomrela pred 01.
marcom 1945, t.j. pred účinnosťou a platnosťou nariadenia SNR. Podľa predloženého úmrtného listu,
K.T. zomrel dňa XY.

Odvolací súd poznamenáva, že rozhodnutie o tom, či sú splnené podmienky podľa nariadenia SNR č.
104/1945 Sb., v znení nariadenia č. 64/1946 Sb. n. SNR pre účely pozemkovej reformy, ktoré podľa ust. §
1 ods. 7 vydávalo Predsedníctvo SNR (Komisia) malo deklaratórny charakter. Ku konfiškácii dochádzalo
priamo zo zákona dňom účinnosti nariadenia, t.j. v prípade osoby maďarskej národnosti dňom 01. marca
1945, ktorá skutočnosť vyplýva z § 1 ods. 1 tohto nariadenia. K zavŕšeniu konfiškačného procesu bolo
potrebné v súlade s § 1 ods. 6 nariadenia vydať individuálne správne rozhodnutie o tom, že sú splnené
podmienky konfiškácie, a to rozhodnutie o právnej kvalifikácii konkrétnej právnickej alebo fyzickej osoby
z hľadiska jej vzťahu k slovenskému a českému národu. Uvedený záver odvolacieho súdu je podložený
aj judikatúrou z tohto obdobia (napr. R 73/1949, R 254/1950, R 220/1950, R 78/1951 vtedajšej Zbierky
rozhodnutí československých súdov).

Pokiaľ rozhodnutie o tom, či určitá právnická alebo fyzická osoba je zradcom a nepriateľom slovenského
národa a čsl. republiky, nebolo vôbec vydané, alebo bolo vydané a nenadobudlo právoplatnosť,
nedochádzalo ku konfiškácii. Práve tento úradný správny akt vytváral subjektívne predpoklady
konfiškácie. Podľa judikatúry Najvyššieho správneho súdu (rozhodnutie z 31. decembra 1946, Boh. A
1512/46) sa aj na konfiškačné konanie vzťahovali ustanovenia správneho poriadku (vládne nariadenie č.
8/1928 Zb.). Podľa § 72 ods. 2 cit. nariadenia doručenie bolo súčasťou správneho aktu. Teda len zákonu
zodpovedajúce doručenie rozhodnutia nadobúda neodvratné dôsledky, spočívajúce v právoplatnosti
administratívneho rozhodnutia (viď aj rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu z 31. decembra 1946
- Boh. A 1512/46 a pod.).

Za situácie, keď príslušný správny orgán vydal konfiškačné rozhodnutie proti neexistujúcemu vlastníkovi,
ktorý už ako subjekt práv a povinností v dôsledku smrti neexistoval, nemožno uvažovať o účinnosti
správneho rozhodnutia príslušného orgánu z hľadiska viazanosti súdu pri posudzovaní vlastníckeho
práva uplatňovaného v reštitučnom konaní. Ak preto bolo uznesením bývalého Predsedníctva SNR
vydaným dňa 07.08.1945 č. 13052/1945, rozhodnuté o splnení podmienok pre konfiškáciu majetku v
tom čase už nebohého O. T., zomrelého XY, podľa § 1 ods. 6 nariadenia č. 104/1945 Sb., nejde o právne
účinné rozhodnutie správneho orgánu, ktorým by bol súd viazaný.

Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR ak bolo konfiškačné rozhodnutie adresované právnemu
predchodcovi oprávnenej osoby, ktorý v tom čase už nežil, a nie právnemu nástupcovi (dedičovi), treba
z tejto skutočnosti oprávnene vyvodiť, že na konfiškačný výmer treba pozerať, ako keby nebol nikdy
vydaný.

P.T. si oprávnenosť odvodzoval titulom dedenia po svojom otcovi (O.T.), resp. starom otcovi (K.T.).
Obvodný pozemkový úrad v P. preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 26.09.2011 č. OPU 72-2011/2651
rozhodol tak, že navrhovateľ spĺňa podmienky uvedené v reštitučnom zákone na navrátenie vlastníctva
a priznanie práva na náhradu za pozemky špecifikované vo výrokovej časti z dôvodu, že je oprávnenou
osobou podľa § 2 ods. 1 a ods. 2 písm. c) a pozemky prešli na štát alebo inú právnickú osobu podľa v
§ 3 ods. 1 písm. o) zákona č. 503/2003 Z.z.

Zákonodarca v právnej norme § 2 reštitučného zákona kogentným spôsobom ustanovuje, kto je
oprávnenou osobou na navrátenie vlastníctva alebo priznanie práva na náhradu za pozemky v zmysle
ustanovení reštitučného zákona a v právnej norme § 3 taxatívnym spôsobom ustanovuje zákonné
dôvody na navrátenie vlastníctva alebo práva na náhradu. Skutočnosti preukazujúce oprávnenosť osoby,
pozostávajúce z vlastníckej listiny žiadaných pozemkov a pokiaľ žiadateľom nie je oprávnená osoba
podľa § 2 ods. 1 (pôvodný vlastník) aj listiny preukazujúce právne nástupníctvo po pôvodnom vlastníkovi
podľa § 2 ods. 2, ako aj skutočnosti preukazujúce prechod vlastníctva na štát alebo inú právnickú osobu,
je povinný pozemkovému úradu predložiť žiadateľ reštitučného nároku.



Pokiaľ P.T. v konaní tvrdil, že je oprávnenou osobou podľa § 2 a nasl. reštitučného zákona a žiadané
pozemky prešli na štát alebo inú právnickú osobu v rozhodnom období spôsobom ustanoveným v § 3,
bolo povinnosťou P.T. podľa § 33 ods. 1 Správneho poriadku predložiť správnemu orgánu alebo mu
navrhnúť také dôkazy, ktoré by spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti jeho tvrdenie potvrdzovali.

Odvolací súd považuje za dôvodnú námietku navrhovateľa, že odporca v danom reštitučnom konaní
predčasne rozhodol, keď automaticky za nadobúdateľa vlastníctva považoval P.T. bez preukázania
dedičskej postupnosti (napríklad formou dedičského rozhodnutia po O., resp. E., aj s pripadajúcimi
podielmi na zdedenom majetku). Je treba pripomenúť, že chýba následný dedičský zápis po úmrtí
K.T. v PKV č. XXX, k.ú. A., hoci išlo o zákonnú povinnosť do 31.12.1950. Rovnako treba prisvedčiť
navrhovateľovi, že nedostatočne bolo preskúmané naplnenie znakov spájaných s preukázaním
reštitučného titulu v danej veci, keďže na PKV č. XXX, k.ú. A. je vyznačená konfiškácia podľa nariadenia
č. 104/1945 Sb., ktorého účinky nastali ex lege, čo v konečnom dôsledku spôsobuje nepreskúmateľnosť
napadnutého rozhodnutia pre nedostatočne zistený skutkový stav veci a pre nedostatok dôvodov na
vydanie rozhodnutia.

Právne nástupníctvo po K.T. a následne O.T. je potrebné preukázať na účely posúdenia, či otec
navrhovateľa (O.T.) a v akom podiele môže byť považovaný za osobu, ktorej majetok bol konfiškovaný
podľa nar. č.104/1945 Zb. SNR a na posúdenie poradia oprávnených osôb (§ 2 ods. 2 zákona č.
503/2003 Z.z.), resp. posúdenia veľkosti podielu, ktorý sa môže vydať oprávnenej osobe pri zohľadnení
príp. súbehu práv oprávnených osôb (§ 7).

Odvolací súd za dôvodnú považuje aj ďalšiu námietku navrhovateľa, že odporca prekročil zákonný
rámec a krajský súd vec nesprávne právne vyhodnotil, keď bez právneho titulu poskytli/odsúhlasili
oprávnenej osobe náhradný pozemok za vydateľný pozemok (namiesto parc. č. XXX/X, parc. č. XXXX/
XX. a XXXX/XX). Prípady, kedy je možné priznať náhradný pozemok sú taxatívne vymenované v § 6
zákona č. 503/2003 Z.z. a tieto nemožno extenzívne upravovať podľa svojvôle účastníkov reštitučného
konania.

Odvolací súd síce považuje princíp zhovievavosti v reštitučných prípadoch za dôvodný (viď napr. Nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS 346/09 z 27. apríla 2010), avšak tento nemôže zájsť
až za hranu zákonnosti. Zo žiadneho z ustanovení § 6 nevyplýva, že by bolo možné nahradiť hoci aj
menej bonitný, či zdevastovaný ale vydateľný lesný pozemok za iný, kvalitnejší. Túto zásadnú vadu,
ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a navyše je v rozpore aj s cieľom samotného
reštitučného zákona, neodstránil ani krajský súd.

Z uvedených dôvodov najvyšší súd rozsudok krajského súdu podľa § 219 OSP zmenil, rozhodnutie
odporcu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní bude úlohou odporcu postupovať vyššie naznačeným smerom a nové rozhodnutie
riadne odôvodniť.

Podľa § 250ja ods. 4 O.s.p. súd prvého stupňa aj správny orgán sú viazané právnym názorom
odvolacieho súdu, ak bolo rozhodnutie zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 246c ods.1 v spojení s § 224 ods. 1, § 250l
ods. 2, § 250k ods. 1 O.s.p., pričom navrhovateľovi ich náhradu nepriznal, keďže si ich nevyčíslil.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.