{"guid": "0abe77cb-fd3a-44a1-bdea-dfd6cc0a1953:f1d6c2da-3810-4ddf-aaa7-932fc0d37a3c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:2113010682.1", "spisova_znacka": "6Tdo/31/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Tdo/31/2016 z 14. 9. 2016", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 14. septembra 2016, sp. zn. 6Tdo/31/2016, ECLI:SK:NSSR:2016:2113010682.1", "identifikacne_cislo": "2113010682", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Daniel Hudák", "sudca_id": 565, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-daniel-hudak-565", "datum_vydania": "2016-09-14", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Život a zdravie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-172.odsek-1.pismeno-a,d", "nazov": "§ 172 ods. 1 písm. a) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-172.odsek-1.pismeno-a,d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-172"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-382", "nazov": "§ 382 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-382", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-382"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-g", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. g) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-g", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-113.odsek-1", "nazov": "§ 113 ods. 1 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-113.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-113"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-114.odsek-1", "nazov": "§ 114 ods. 1 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-114.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-114"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/300#paragraf-172", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-382", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-371", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-113", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-114"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f1d6c2da-3810-4ddf-aaa7-932fc0d37a3c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:2113010682.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:2113010682.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:2113010682.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Tdo/31/2016\n2113010682\n14. 09. 2016\nJUDr. Daniel Hudák\nECLI:SK:NSSR:2016:2113010682.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Hudáka a\nsudcov JUDr. Martina Bargela a JUDr. Františka Moznera v trestnej veci obvineného G. D. a spol. pre\nzločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a\nobchodovanie s nimi spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 172 ods. 1 písm. a/, písm. d/ Trestného zákona\nna neverejnom zasadnutí konanom 14. septembra 2016 v Bratislave, o dovolaní obvineného G. D.\npodanom proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 5To/68/2014, z 15. januára 2015 takto\nrozhodol:\nPodľa § 382 písm. c/ Trestného poriadku dovolanie obvineného G. D. sa o d m i e t a .\nodôvodnenie:\nRozsudkom Okresného súdu Trnava, sp. zn. 5T/38/2013, z 26. septembra 2014 bol obvinený G. D.\nuznaný za vinného zo spáchania zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov\nalebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 20, § 172 ods. 1 písm. a/, písm. d/\nTrestného zákona pre skutok, ktorého sa dopustil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti označeného\nrozsudku okresného súdu.\nZa spáchanie tohto zločinu okresný súd uložil obvinenému G. D. trest odňatia slobody vo výmere štyri\nroky a dva mesiace, pričom na výkon trestu odňatia slobody ho zaradil do ústavu na výkon trestu s\nminimálnym stupňom stráženia.\nProti rozsudku okresného súdu podal odvolanie obvinený G. D., o ktorom rozhodol Krajský súd v Trnave\nuznesením, sp. zn. 5To/68/2014, z 15. januára 2015 tak, že postupom podľa § 319 Trestného poriadku\nodvolanie zamietol ako nedôvodné.\nProti označenému uzneseniu Krajského súdu v Trnave podal obvinený G. D. prostredníctvom obhajcu\ndovolanie z dôvodu § 371 ods. 1 písm. g/ Trestného poriadku, pretože toto rozhodnutie je založené na\ndôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom. V dovolaní argumentoval zhodne ako\nv konaní pred okresným i krajským súdom a uviedol v podstate nasledovné: „Napadnuté rozhodnutie\nje založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom. V predmetnej trestnej\nveci bol dôkaz, na základe ktorého sa obvinenému vznieslo obvinenie, zabezpečený nezákonným\nspôsobom. Konkrétne sa jedná o vyhotovenie obrazových záznamov na základe príkazu Okresného\nsúdu Trnava, č.k. OS-TT-V-145-l/2012-Ntt, zo dňa 11. júna 2012, na základe ktorých bol zadržaný\nobžalovaný, predvolávali a vypočúvali sa svedkovia, ustálila sa vina obžalovaného. Na základe vyššie\nuvedeného príkazu súdu však nebolo možné sledovať obžalovaného a ani priestor pred garážou a vchod\ndo garáže označenej v príkaze. Sledovať osoby alebo veci možno len na základe príkazu vydaného v\nsúlade s ustanovením § 113 ods. 2 Tr. por. a použitím § 113 ods. 11 Tr. por., resp. v danej veci podľa\n§ 113 ods. 4 Tr. por., pretože popri sledovaní sa súčasne mal použiť informačno-technický prostriedok\n(§ 10 ods. 21 Tr. por.). Aj ak by sa nemal použiť informačno-technický prostriedok v zmysle § 10\nods. 21 Tr. por., bolo potrebné v tomto prípade postupovať podľa ustanovenia § 113 ods. 4 Tr. por.,\n\npretože vchod do súkromnej garáže je priestor, ktorý nie je verejne prístupný. V danej veci nebol\nvydaný príkaz na sledovanie osôb a veci, napriek tomu policajné orgány sledovanie vykonali a na\nzáklade takto získaných informácií stíhali obvineného, čo je postup neprípustný. Na základe príkazu\npodľa ustanovenia § 114 Tr. por. nemožno vykonať sledovanie osôb a veci, toto ustanovenie slúži na\nzadokumentovanie úkonu trestného konania (najčastejšie sa v praxi používa v súvislosti s predstieraným\nprevodom, činnosťou agenta alebo kontrolovanou dodávkou). Súd sa s uvedenou námietkou obhajoby\nvysporiadal spôsobom, že je vecou polície, ktorý z uvedených inštitútov (§ 113 ods. 4 alebo § 114 Tr.\npor.) si vyberie (str. 7, posledný odsek odôvodnenia rozsudku). Súd teda deklaruje zhodnosť oboch\nustanovení Tr. por., s čím obhajoba zásadne nesúhlasí, takýto výklad je porušením základných zásad\ntrestného konania, predovšetkým § 2 ods. 1 Tr. por. a princípu právnej istoty v rozhodovaní. Pripustením\nvýkladu ustanovenia § 114 Tr. por., ktorý použil súd, by bolo zbytočne v zákone nielen ustanovenie § 113\nods. 4 Tr. por., ale aj celý rad iných. Napríklad výklad použitý súdom by sa mohol aplikovať na § 111 Tr.\npor. a ak by bolo potrebné sledovať pohyb zásielky napríklad vo vozidle (kontrolovaná dodávka), ktorý\nby bolo potrebné súčasne obrazovo zachytiť, stačí príkaz podľa § 114 Tr. por., čo je právne neudržateľný\nnázor. Rovnako pri predstieranom prevode podľa § 112 Tr. por., ak by sa dokumentoval aj obrazovým\nalebo zvukový záznamom, opäť by stačil príkaz podľa § 114 Tr. por. Pri použití takéhoto výkladu by sme\nmohli ísť až do stavu, že ani pri použití agenta, ktorého činnosť by sa zaznamenávala obrazovým alebo\nzvukovým zariadením podľa § 114 Tr. por., by nemusel existovať príkaz podľa § 117 na použitie agenta.\nTakto by sme mohli obísť aj ďalšie ustanovenia Tr. por. od domovej prehliadky až po vykonanie dôkazu\nv obydlí, iných priestoroch a na pozemku podľa § 107 Tr. por. Takýto výklad ustanovení Tr. por. nie je\nmožné v žiadnom prípade dovoliť. Polícia a prokuratúra v danej veci chcela sledovať obžalovaného G.\nD. v priestore pred garážou a vo vchode do nej, najmä to, s kým sa stýka a čo tam robí, čo celkom\njednoznačne vyplýva z podnetu polície na podanie návrhu na vydanie príkazu podľa § 114 Tr. por. zo dňa\n7. júna 2012, čo sa premietlo úplne zhodne aj do návrhu prokurátora Okresnej prokuratúry v Trnave, č.k.\nI-PO-V-20-2012, zo dňa 8. júna 2012. Ak teda orgány činné v trestnom konaní chceli sledovať priestor\npred garážou a vchod do nej a aj s G. D., mali mať príkaz, ktorý takýto účel sleduje, a ktorým mohol byť\njedine príkaz podľa § 113 Tr. por. Súd vyslovil názor, že polícia pri odhaľovaní závažnej trestnej činnosti\nmôže vyhotovovať obrazové a zvukové záznamy z objektov patriacich do súkromného vlastníctva iných\nosôb bez ich vedomia. Takýto záver súd urobil bez toho, aby označil konkrétne ustanovenie zákona,\nktoré polícii takto postupovať umožňuje, čím je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, založené na ľubovôli\nv rozhodovaní. Obhajoba podotýka, že polícia týchto ľudí vystaví aj neprípustnému riziku, ohrozí ich\ntakto dokonca na živote, sledovaná osoba môže odhaliť snímacie zariadenie a domnievať sa, že ju\nsleduje vlastník objektu, na ktorom je zariadenie, čo môže mať tragické dôsledky. V danej veci bolo\nzáznamové zariadenie umiestnené na celkom inej garáži, než bola garáž sledovaná, vzdialenej cca 20\nm od sledovanej garáže, a to bez toho, aby polícia vlastníka garáže kontaktovala a zabezpečila si jeho\nsúhlas. Súd označil za zákonný postup, ktorý nie je upravený v žiadnom zákone, preto zákonný byť určite\nnemôže, súd sám v rozhodnutí neoznačil takýto zákon a urobil precedens v tom, že zákonné môže byť aj\nniečo zákonom neupravené, čo je v rozpore s článkom 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Legitimita\nzásahu (v odôvodnení rozhodnutia ju súd konštatuje na strane 8) za situácie, keď nie je možné odvodiť\njeho legalitu zo žiadneho zákonného ustanovenia, nie je daná. Ak chýba legalita, nemožno skúmať\nlegitimitu ani proporcionalitu (I. ÚS 274/05). Žiadny zákon neumožňuje polícii pri odhaľovaní trestných\nčinov a zisťovaní ich páchateľov a ani pri plnení ďalších úloh podľa § 2 zák. č. 171/1993 Z.z. o Policajnom\nzbore, použiť vec vo vlastníctve fyzickej osoby bez splnenia zákonných podmienok. Ak polícia chce\ntakúto vec použiť, môže tak urobiť len na základe zákona, podľa § 3, § 77 zák. č. 171/1993 Z.z. o\nPolicajnom zbore alebo podľa § 3 ods. 1 Tr. por., bez splnenia zákonných podmienok je to vylúčené“.\nK dovolaniu obvineného sa vyjadril prokurátor (č.l. 1383 - 1384) v podstate nasledovne: „Trestný poriadok\nneurčuje spôsob zabezpečovania informácii v zmysle piatej hlavy Trestného poriadku. Rozhodnutie,\nktorý zo spôsobov zabezpečenia informácii využijú orgány činné v trestnom konaní, ponecháva na\nrozhodnutí týchto orgánov. Príkazom súdu na sledovanie osôb a vecí s použitím informačno-technického\nprostriedku podľa § 113 ods. 4 Trestného poriadku a príkazom súdu na vyhotovenie obrazových,\nzvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov podľa § 114 Trestného poriadku sa zisťujú skutočnosti\nvýznamné pre trestné konanie, t.j. sledujú rovnaký legitímny účel. Trestný poriadok pre vydanie oboch\npríkazov určuje v podstate zhodné podmienky a tieto príkazy predstavujú zhodný zásah do základných\npráv a slobôd. Vyhotovovanie obrazových a zvukovo-obrazových záznamom je svojim spôsobom\n„sledovaním zaznamenávaného“. Využitím rôznych inštitútov Trestného poriadku možno zabezpečiť\npredmetovo zhodné dôkazy. Príklady uvádzané dovolateľom v odôvodnení dovolania zachádzajú „ad\nabsurdum“ mimo rámca povolených a vhodných špekulácii. K úvahám dovolateľa považujem za\n\npotrebné tiež uviesť, že vyhotovovaným obrazovým záznamom bol zaznamenávaný len priestor pred\nvstupom do garáže (pred garážovou bránou), čo nie je možné podradiť pod priestor, ktorý by nebol\nverejnosti prístupný. Príkaz Okresného súdu Trnava, č.k. OS-TT-V-145-1/2012-Ntt, zo dňa 11. júna 2012\nspĺňa všetky náležitosti požadované zákonom. Vykonanie tohto príkazu bolo vecou polície. Pri vydávaní\na realizácii tohto príkazu boli dodržané princípy proporcionality, legitimity a legality, a preto sú takto\nzabezpečené dôkazy zákonné. Konaním polície nedošlo k obmedzeniu vlastníckych práv tretích osôb,\nintenzita zásahu do práv inej osoby bola nulová. Polícia pri realizácii príkazu postupovala s maximálnou\nobozretnosťou za účelom minimalizácie negatívnych dopadov na práva dotknutých osôb. Verejný\nzáujem na odhaľovaní závažnej trestnej činnosti a potreba utajenia použitých prostriedkov odôvodňuje\nlegitimitu použitých prostriedkov. V daných súvislostiach konštatujem, že nebol naplnený dovolací dôvod\npodľa § 371 ods. 1 písm. g/ Trestného poriadku, keďže uvedený dovolací dôvod možno úspešne\nuplatňovať iba v prípadoch, keď rozhodnutie súdu je založené na dôkazoch, ktoré neboli na hlavnom\npojednávaní vykonané, resp. neboli vykonané zákonným spôsobom. Skutočnosť, že rozhodnutie je\nzaložené na dôkazoch získaných nezákonne, musí byť z obsahu spisového materiálu zrejmá a nemožno\nju vyvodzovať na základe toho, že by sa mali inak vyhodnocovať existujúce už vykonané dôkazy.\nDovolací dôvod taktiež nemožno vyvodzovať len zo skutočnosti, že súd nevykonal všetky dôkazy, ktoré\nnavrhol obvinený, prípadne že vykonané dôkazy nevyhodnotil podľa jeho predstáv. Za naplnenie tohto\ndovolacieho dôvodu nemožno považovať zistenie skutku súdom na podklade dôkazov vykonaných na\nhlavnom pojednávaní v súlade so zákonom, teda nemožno vyvodiť, že rozhodnutie je založené na\ndôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je\nzrejmé, že neboli splnené dôvody dovolania v zmysle ustanovenia § 371 Trestného poriadku, a preto\nnavrhujem, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd dovolanie odsúdeného G. D., nar.\nXX. J. XXXX., zastúpeného obhajcom JUDr. Jurajom Gavalcom, na neverejnom zasadnutí podľa § 382\nods. 1 písm. c/ Trestného poriadku odmietol a to bez preskúmania veci“.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) zistil, že dovolanie je prípustné (§\n368 ods. 1, ods. 2 písm. h/ Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.),\nv zákonom stanovenej lehote (§ 370 ods. 1 Tr. por.), na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný\nprostriedok podať (§ 370 ods. 3 Tr. por.), obsahuje odôvodnenie (§ 374 ods. 1, ods. 2 Tr. por.) a dospel\nk záveru, že nie je možné o dovolaní rozhodnúť v súlade s návrhom obvineného, pretože je zrejmé, že\nneboli splnené dôvody dovolania podľa § 371 Trestného poriadku.\nNajvyšší súd poznamenáva, že v zmysle § 385 Tr. por. je dovolací súd viazaný dovolacími dôvodmi,\nktoré sú v ňom uvedené, z čoho vyplýva, že táto viazanosť sa týka vymedzenia chýb rozhodnutia a\nkonania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Tr. por.) a nie právnych dôvodov dovolania uvedených v\nňom v súlade s § 374 ods. 2 Tr. por. z hľadiska ich hodnotenie (R 120/2012 - I.).\nS ohľadom na uvedené nebol najvyšší súd oprávnený preskúmavať iné v dovolaní označené porušenia\nzákona, ktoré nezodpovedajú vymedzeným dovolacím dôvodom, pretože by si tak atrahoval prieskum\nprávoplatného rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania nad rámec návrhu - dovolania, čo by\nznamenalo prekročenie právomoci vyplývajúcej mu zo zákona (§ 385 Tr. por.) a Ústavy Slovenskej\nrepubliky (článok 2 ods. 2).\nZ uvedeného je preto potrebné vyvodiť, a to aj s ohľadom na povahu dovolacieho konania, ktoré je ako\nnávrhové konanie vždy podmienené návrhom oprávnenej osoby znalej práva - minister spravodlivosti,\ngenerálny prokurátor, obhajca, že najvyšší súd je viazaný podaným návrhom do takej miery, že v rámci\nprieskumu dodržiavania zákonnosti nemôže ísť nad rámec návrhu a tam špecifikovaných dôvodov\ndovolania (§ 385 Tr. por.). Preto najvyšší súd podrobil prieskumu len vecné argumenty dovolateľa\nzodpovedajúce dovolacím dôvodom podľa § 371 ods. 1 Tr. por. bez hlbšieho prieskumu tých argumentov,\nktoré im nezodpovedajú.\nK dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Trestného poriadku.\nDovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Trestného poriadku možno úspešne uplatňovať v prípadoch,\nak je rozhodnutie súdu založené na dôkazoch „ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom\n(to znamená vtedy, ak dôkazy boli súdom vykonané nezákonným spôsobom, alebo ak súd vykonal\na následne hodnotil dôkazy získane v prípravnom konaní nezákonným spôsobom)“. Skutočnosť, že\nrozhodnutie je založené na dôkazoch vykonaných v rozpore so zákonom musí byť z obsahu spisu\n\nzrejmá a porušenie zákona by svojou povahou a závažnosťou malo zodpovedať porušeniu práva na\nspravodlivý proces podľa Článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čomu\nnapokon zodpovedá i samotná povaha dovolania ako mimoriadneho (nie ďalšieho riadneho) opravného\nprostriedku.\nZ uvedeného potom logicky vyplýva záver, že nesprávny procesný postup súdu pri vykonávaní dôkazov\nmôže byť dovolacím dôvodom v zmysle § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. len vtedy, ak má, resp. mal\nnegatívny dopad na práva obvineného. Ak sa nepreukážu takéto účinky nesprávneho procesného\npostupu pri vykonávaní dôkazov, potom nemožno hovoriť o naplnení dovolacieho dôvodu podľa § 371\nods. 1 písm. g/ Tr. por., a to aj so zreteľom na to, že k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle\nčlánku 6 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Dohovoru tak, ako to naznačil dovolateľ, by mohlo dôjsť len vtedy, ak by\nodsúdenie obvineného G. D. bolo založené výlučne alebo v rozhodujúcej miere (sollery or to a decisive\nextent) na dôkazoch získaných nezákonným spôsobom, čo sa ale nestalo (pozri Mariana Marinesku\np. Rumunsku rozsudok č. 36110/03 z 2. februára 2010, Emen p. Turecku rozsudok č. 25585/02 z 26.\njanuára 2009, Van Mechelen a ďalší p. Holandsku, Visser p. Holandsku rozsudok č. 26668/95 zo 14.\nfebruára 2002, Al-Khawaja a Tahery p. Spojenému kráľovstvu rozsudok č. 26766/2005 a č. 22228/06\nz 15. decembra 2011 a ďalšie).\nV predmetnej veci nebolo odsúdenie obvineného G. D. založené ani výlučne a ani v rozhodujúcej miere\nna obrazových záznamoch získaných postupom podľa § 114 ods. 2 Tr. poriadku. K rozboru a hodnoteniu\ndôkaznej situácie viď odôvodnenia rozhodnutí okresného a krajského súdu, pričom najvyšší súd nie\nje oprávnený na podklade dovolania podaného obvineným preskúmavať a opätovne vyhodnocovať\nskutkové zistenia súdov nižších stupňov.\nNajvyšší súd konštatuje, že nezistil porušenie zákona zo strany okresného ani krajského súdu pri\nvykonávaní dôkazov, pričom obvineným ponúknutý výklad ustanovenia § 113 Trestného poriadku a §\n114 Trestného poriadku si najvyšší súd neosvojil z nasledovných dôvodov.\nPodľa § 113 ods. 1 Tr. poriadku - Sledovaním osoby a veci (ďalej len „sledovanie“) sa rozumie\nzískavanie informácií o pohybe a činnosti osoby alebo pohybe veci, ktoré sa vykonáva utajovaným\nspôsobom; sledovanie možno vykonať v trestnom konaní o úmyselnom trestnom čine, ak možno\ndôvodne predpokladať, že ním budú zistené skutočnosti významné pre trestné konanie.\nPodľa § 114 ods. 1 Tr poriadku - V trestnom konaní pre úmyselný trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje\ntrest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou tri roky, korupciu alebo pre iný\númyselný trestný čin, o ktorom na konanie zaväzuje medzinárodná zmluva, možno vyhotoviť obrazový,\nzvukový alebo obrazovo-zvukový záznam, ak možno dôvodne predpokladať, že ním budú zistené\nskutočnosti významné pre trestné konanie.\nKaždý z týchto procesných prostriedkov má svoje špecifiká. Postup podľa § 113 ods. 1 Trestného\nporiadku možno použiť na všetky úmyselné trestné činy, ak možno dôvodne predpokladať, že\nsledovaním budú zistené skutočnosti významné pre trestné konanie. Naproti tomu postup podľa § 114\nods. 1 Trestného poriadku len na úmyselné trestné činy, na ktoré zákon ustanovuje trest odňatia slobody\ns hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou tri roky, korupciu alebo iný úmyselný trestný čin, o\nktorom na konanie zaväzuje medzinárodná zmluva, ak možno dôvodne predpokladať, že vyhotovením\nobrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov budú zistené skutočnosti významné pre\ntrestné konanie.\nPodmienky na postup podľa § 114 ods. 1 Trestného poriadku sú oproti § 113 ods. 1 Tr. poriadku prísnejšie\n- len vybrané trestné činy.\nPodľa § 113 ods. 4 Tr poriadku - Ak je nevyhnutne potrebné, aby sa sledovanie vykonalo v iných\npriestoroch alebo na pozemkoch, ktoré nie sú verejne prístupné, alebo ak sa má popri sledovaní súčasne\npoužiť informačno-technický prostriedok a sledovanie nie je spojené so vstupom do obydlia, príkaz na\nsledovanie vydáva predseda senátu, pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní sudca\npre prípravné konanie na návrh prokurátora, ak skutočnosti významné pre trestné konanie nemožno\nzískať pri vykonaní sledovania iným spôsobom; v príkaze sa uvedú iné priestory alebo pozemky, ktoré nie\nsú verejne prístupné, v ktorých sa má vykonať sledovanie, a druh informačno-technického prostriedku,\n\nktorý sa má použiť. Ak vec neznesie odklad, môže namiesto príslušného sudcu pre prípravné konanie\nvydať príkaz sudca pre prípravné konanie súdu, v ktorého obvode sa má vykonať sledovanie. Pri vstupe\ndo priestorov neslúžiacich na bývanie alebo na pozemky, ktoré nie sú verejne prístupné, sa nesmú\nvykonať iné úkony ako tie, ktoré sú nevyhnutné na vykonanie sledovania.\nPodľa § 114 ods. 2 štvrtá veta Tr poriadku - Vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo obrazovozvukových záznamov spojených s priamym vstupom do obydlia je prípustné len v trestnom konaní\no zločine, korupcii, trestnom čine zneužívania právomoci verejného činiteľa, trestnom čine legalizácie\npríjmu z trestnej činnosti alebo pre iný úmyselný trestný čin, o ktorom na konanie zaväzuje medzinárodná\nzmluva, a len s predchádzajúcim súhlasom predsedu senátu, pred začatím trestného stíhania alebo v\nprípravnom konaní sudcu pre prípravné konanie.\nPostup podľa § 113 ods. 4 Trestného poriadku nemožno využiť, ak by sa malo vykonať sledovanie v\nobydlí („sledovanie nie je spojené so vstupom do obydlia“), naproti tomu postup podľa § 114 ods. 2\nTrestného poriadku možno aplikovať aj v obydlí („vyhotovenie obrazových, zvukových alebo obrazovozvukových záznamov spojených s priamym vstupom do obydlia ...“).\nRozsah postupu podľa § 114 ods. 2 Trestného poriadku je oproti ustanoveniu § 113 ods. 4 Trestného\nporiadku širší a s vážnejšími dôsledkami na právo na súkromie.\nUž len z týchto skutočností je zrejmé, že postup podľa § 114 Trestného poriadku predstavuje\nrazantnejší zásah do práva na súkromie dotknutej osoby oproti postupu podľa § 113 Trestného poriadku,\nsamozrejme len pri vybraných trestných činoch. Z uvedeného vyplýva, že postup podľa § 114 Trestného\nporiadku je špeciálnym vo vzťahu k postupu podľa § 113 Trestného poriadku, pričom procesný postup\npodľa § 113 ods. 4 Trestného poriadku (sledovanie so súčasným použitím ITP - za ITP treba považovať\naj vyhotovenie obrazových, zvukových alebo obrazovo - zvukových záznamov v zmysle § 114 Tr. por. viď. § 10 ods. 21 Tr. por.) možno použiť len v prípade, ak nepôjde o trestné činu spadajúce do katalógu\ntrestných činov vymenovaných v ustanovení § 114 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku a sledovanie\nnebude spojené so vstupom do obydlia. Inými slovami, ak je potrebné vykonať sledovanie spojené\ns použitím ITP (§ 113 ods. 4 Tr. por.) a so vstupom do obydlia s tým, že pôjde o úmyselný trestný\nčin, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou\n3 roky, korupciu alebo iný úmyselný trestný čin, o ktorom na konanie zaväzuje medzinárodná zmluva\n(§ 114 ods. 1 Trestného poriadku), zločin, korupciu, trestný čin zneužívania právomoci verejného\nčiniteľa, trestný čin legalizácie príjmov z trestnej činnosti alebo iný úmyselný trestný čin, o ktorom na\nkonanie zaväzuje medzinárodná zmluva (§ 114 ods. 2 Trestného poriadku) musí sa postupovať podľa\nšpeciálneho ustanovenia, a to podľa § 114 Trestného poriadku. Je pochopiteľné, že v rámci postupu\npodľa § 114 Trestného poriadku, napr. pri použití kamery na zaznamenávanie obrazu i zvuku dochádza\nk sledovaniu objektov i osôb v širšom slova zmysle, čo je ale logickým dôsledkom činnosti označeného\ntechnického zariadenia.\nS ohľadom na uvedené nemožno, podľa názoru najvyššieho súdu, akceptovať formalistický a\nšpekulatívny výklad obvineného prezentovaný v dovolaní, nakoľko použitie ITP na vyhotovenie\nobrazového, zvukového alebo obrazovo-zvukového záznamu, v sebe vždy zahŕňa i sledovanie. Žiada sa\ndodať, že i samotný charakter toho ktorého procesného prostriedku dopredu predurčuje jeho aplikáciu.\nPostup podľa § 113 Tr. poriadku možno označiť ako tzv. „in move“, a teda sledovanie v pohybe, naproti\ntomu postup podľa § 114 Tr. poriadku je určený prioritne na stacionárne „sledovanie“ ako tzv. „steady“\nprocesný prostriedok.\nV predmetnej veci bolo 31. mája 2012 (č. l. 1-2) začaté trestné stíhanie „vo veci“ pre úmyselný trestný\nčin - zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie\na obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. a/, písm. c/, písm. d/ Trestného zákona, za ktorý trestný\nčin možno uložiť trest odňatia slobody vo výmere od 3 do 10 rokov.\nSudca pre prípravné konanie Okresného súdu Trnava vydal 11. júna 2012 podľa § 114 ods. 2 Trestného\nporiadku príkaz na vyhotovenie obrazových záznamov (č. l. 455 - 457). Pokiaľ okresný i krajský\nsúd posúdili postup orgánov verejnej moci - polície, prokurátora i sudcu pre prípravné konanie pri\nvydaní označeného príkazu za správny, najvyšší súd sa s ich závermi stotožňuje, pretože postup\norgánov verejnej moci považuje za súladný s Ústavou Slovenskej republiky, nakoľko bol vykonaný za\n\ndodržanie zásad legality, legitimity i proporcionality zásahu do práva na súkromie dotknutých osôb - viď\nodôvodnenia rozhodnutí súdov nižších stupňov k tejto otázke, ktoré najvyšší súd považuje za správne\na vyčerpávajúce bez toho, aby ich závery bolo potrebné opakovať.\nS ohľadom na druh trestnej činnosti, pre ktorý sa od začatia trestného stíhania viedlo trestné stíhanie\n(sadzba 3 - 10 rokov) a spôsob použitia záznamového zariadenia (steady) bol, podľa názoru najvyššieho\nsúdu, procesný postup polície podľa § 114 Tr. poriadku v súlade s princípmi dokazovania, zákonom i\nprávom na spravodlivý proces, a to aj preto že na postup podľa § 114 Tr. poriadku sa vyžaduje splnenie\nprísnejších podmienok, pričom išlo o trestný čin spadajúci do katalógu trestných činov uvedených v\nustanovení § 114 Trestného poriadku. Preto najvyšší súd považuje postup orgánov činných v trestnom\nkonaní pri aplikácii ITP a postup podľa § 114 Trestného poriadku a následne i súdu pri vykonávaní\ndokazovania na hlavnom pojednávaní (č.l. 1006 - 1007) za správny, zákonný a podľa názoru najvyššieho\nsúdu i ústavne komfortný.\nNajvyšší súd je presvedčený, že ani spôsob umiestnenia optického prostriedku nebol v rozpore so\nzákonom najmä preto, že objekt, na ktorom optické zariadenie bolo umiestnené, nebol obydlím, bol\nverejne prístupný a nedošlo k poškodeniu objektu ani k žiadnemu obmedzeniu jeho vlastníka. Naviac\nz povahy veci vyplýva, že príkaz podľa § 114 ods. 2 Tr. poriadku v sebe zahŕňa i montáž technického\nprostriedku, a teda k použitiu ITP i montáži optického prostriedku na zaznamenávanie obrazu došlo na\npodklade rozhodnutia súdu v zmysle Tr. poriadku.\nSo zreteľom na uvedené najvyšší súd uzatvára, že nezistil splnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods.\n1 písm. g/ Trestného poriadku, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je opravný prostriedok prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5To/68/2014", "guid": "fadfbcff-eed8-498e-bfd2-27c94fe792b3:8323c77c-0f10-4dec-8b8c-40d58c3d0437", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a96b5f45-6689-46bb-ac1c-496d2b011033", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 274/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 274/05 z 14. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-14", "citacie_n": 80, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a96b5f45-6689-46bb-ac1c-496d2b011033"}, {"guid": "31e3ed77-2b32-426b-a705-add57562d795:a95b673e-70a4-479a-a809-23a6652915c9", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2014:6113010240.2", "spisova_znacka": "5To/68/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 5To/68/2014 z 3. 8. 2014", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2014-08-03", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6113010240.2"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:23012c2f-0b6c-49ef-8fa1-35efa714abe8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.505.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 505/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 505/2017 z 1. 8. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-08-01", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.505.2017.1"}]}