Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžr/126/2014 z 24. 5. 2016
Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24. mája 2016, sp. zn. 9Sžr/126/2014, ECLI:SK:NSSR:2016:2013200448.1
Najvyšší súd | 9Sžr/126/2014 | ECLI:SK:NSSR:2016:2013200448.1 | 2016-05-24 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Kataster nehnuteľností
Citované ustanovenia: zákon č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom, § 4 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/368291d6-2df0-44e8-9585-6ee406806b15
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:2013200448.1

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9Sžr/126/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2013200448
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Nevedelová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:2013200448.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej
a členov senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Judity Kokolevskej v právnej veci navrhovateľa: JUDr.
Jozef Krško, správca konkurznej podstaty úpadcu: SĹŇAVA, poľnohospodársko-obchodné družstvo
Sokolovce, so sídlom Sokolovce, Piešťanská 278/108, IČO: 00 208 256, JUDr. Jozef Krško, advokát,
so sídlom Hviezdoslavova 3, Prievidza, proti odporcovi: Okresný úrad Piešťany, pozemkový a lesný
odbor, Krajinská cesta 5053/13, Piešťany, za účasti: W. Y., bytom N., o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia bývalého Obvodného pozemkového úradu v Trnave č. OPR-A2013/00158 zo dňa 29. apríla
2013, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave zo dňa 25. septembra 2014, č. k.
43Sp/40/2013-33, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 25. septembra
2014,  č. k. 43Sp/40/2013-33,   p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania    n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Trnave (ďalej aj „krajský súd“) potvrdil napadnuté rozhodnutie
bývalého Obvodného pozemkového úradu v Trnave zo dňa 29.04.2013. Opravným prostriedkom sa
navrhovateľ domáhal preskúmania a zrušenia vyššie uvedeného rozhodnutia odporcu, ktorým Obvodný
pozemkový úrad v Trnave podľa § 5 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z.  o navrátení vlastníctva k pozemkom
(ďalej len „zákon č. 503/2003 Z.z.“) vo veci oprávnenej osoby W. Y. proti povinnej osobe: SĹŇAVA,
poľnohospodársko-obchodné družstvo Sokolovce rozhodol tak, že oprávnenej osobe priznal vlastnícke
právo v príslušných podieloch k nehnuteľnostiam zapísaným v pôvodnej pozemnoknižnej vložke číslo 42
v kat. úz. N., ktoré nehnuteľnosti sú uvedené a špecifikované vo výrokovej časti rozhodnutia správneho
orgánu a taktiež i v odôvodnení rozsudku krajského súdu.

Krajský súd poukázal na to, že rozsah a dôvodnosť reštitučného nároku a ani rozsah nárokov oprávnenej
osoby nebol sporný. Správny orgán pri svojom rozhodovaní zohľadnil zistenie, že na majetok úpadcu:
Sĺňava, poľnohospodársko-obchodné družstvo Sokolovce ako povinnej osoby v zmysle § 4 ods. 1
zákona č. 503/2003 Z.z. bol dňa 21.11.2002 vyhlásený konkurz. Ustanovený správca konkurznej
podstaty reštitučným nárokom dotknuté nehnuteľnosti previedol na inú osobu, J. D., kúpnou zmluvou
zo dňa 16. marca 2004 a na nového nadobúdateľa bol vykonaný aj vklad vlastníckeho práva v katastri
nehnuteľností. Krajský súd s poukázaním na ustanovenie § 68 ods. 1 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze
a vyrovnaní dôvodil, že konkurzný správca porušil svoje zákonné povinnosti, keď pristúpil k predaju
pozemkov vo vlastníctve úpadcu pred uplynutím lehoty na uplatnenie reštitučných nárokov podľa zákona
č. 503/2003 Z.z. Obvodný pozemkový úrad správne vyhodnotil túto skutočnosť s odkazom na § 4 ods.
2 zákona č. 503/2003 Z.z. tak, že ide o absolútne neplatný právny úkon, pričom absolútna neplatnosť



podľa § 39 občianskeho zákonníka nastáva priamo zo zákona a pôsobí od začiatku voči každému a na
túto neplatnosť je správny orgán povinný prihliadnuť.

Proti rozsudku Krajského súdu v Trnave podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ.
Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, zrušil rozhodnutie odporcu a vec mu vrátil na
ďalšie konanie. Poukázal na to, že predmetná kúpna zmluva na predmet prevodu bola riadne uzavretá
v zmysle opatrenia Krajského súdu v Bratislave č. k. Z-2-1K64/96 zo dňa 23.10.2003, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 09.12.2003. Oprávnená osoba (J. X., matka účastníkov konania) si reštitučný nárok
k predmetným pozemkom uplatnila na Obvodnom pozemkovom úrade v Trnave dňa 06.12.2004, t.j. v
dobe, keď už neexistovala povinná osoba a v katastri nehnuteľností bol už zapísaný iný vlastník. Za
daného stavu mal správny orgán podľa názoru navrhovateľa vyhodnotiť uzavretie kúpnej zmluvy zo dňa
16. marca 2004 a následné povolenie vkladu dňa 24. marca 2004 ako prekážku vydania veci. Žiadne
relevantné doklady a podklady ako prekážky k speňažovaniu konkurznej podstaty ku dňu uzavretia
kúpnej zmluvy, a jej následnému odvkladovaniu, v katastri neexistovali. Ako správca konkurznej podstaty
v čase realizácie predmetného opatrenia krajského súdu nemal vedomosť, ani žiadnu informáciu o tom,
že na predmet prevodu sa vzťahuje zákon č. 503/2003 Z.z., ako predávajúci a správca konkurznej
podstaty postupoval v súlade s ustanoveniami zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení
neskorších zmien a doplnkov. Podkladom pre uzatvorenie kúpnych zmlúv boli znalecké posudky, ktorých
súčasťou sú i výpisy z jednotlivých listov vlastníctva pre katastrálne územie N. Tiež argumentoval, že
nikto mu nepredložil ako správcovi konkurznej podstaty žiaden doklad o tom, že predmetné pozemky
boli odňaté oprávneným osobám bez náhrady postupom podľa zákona SNR č. 81/1949 Zb. a aj z tohto
dôvodu došlo preto k platnému vkladu vlastníckeho práva v prospech kupujúceho.

Okresný úrad Piešťany, pozemkový a lesný odbor (právny nástupca Obvodného pozemkového úradu v
Trnave) vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského
súdu potvrdil. Uviedol, že navrhovateľ ohľadne predmetných nehnuteľností uzavrel kúpnu zmluvu dňa
16. marca 2004, teda v dobe účinnosti zákona č. 503/2003 Z.z., hoci bol  v zmysle § 4 ods. 2
zákona povinný s predmetnými pozemkami až do navrátenia vlastníctva oprávnenej osobe nakladať so
starostlivosťou riadneho hospodára a nemohol ich previesť odo dňa účinnosti reštitučného zákona do
vlastníctva iného subjektu; takýto úkon je neplatný. Vzhľadom na skutočnosť, že na predmetné pozemky
bol uplatnený reštitučný nárok, je potom kúpna zmluva neplatná zo zákona.

K odvolaniu navrhovateľa sa všetky osoby zúčastnené na konaní zhodne vyjadrili, že rozsudok krajského
súdu považujú za správny.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1
O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného
odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia
pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní
vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk
(§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. a § 211 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá) a dospel k záveru,
že odvolaniu  navrhovateľa nie je možné vyhovieť.

Podľa § 250i ods. 1 veta prvá O.s.p. je pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia pre súd rozhodujúci
skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozsudku krajského súdu a konštatuje jeho
správnosť. Na zdôraznenie správnosti rozsudku krajského súdu dopĺňa (§ 219 ods. 1, ods. 2 O.s.p.):

Cieľom tzv. reštitučných zákonov, medzi ktoré patrí aj zákon č. 503/2003 Z.z., je náprava niektorých
majetkových krívd, ku ktorým došlo v zákonom ustanovenom období od 25. februára 1948 do 01. januára
1990 (§ 2 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z.), a to zákonom ustanoveným spôsobom (§ 3 zákona č.
503/2003 Z.z.).

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z. právo na navrátenie vlastníctva k pozemku podľa tohto zákona
môže uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom SR s trvalým pobytom na jej území, a ktorej pozemok
prešiel na štát alebo inú právnickú osobu v období od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 spôsobom
uvedeným v ustanovení § 3.



V danom prípade nebolo sporné, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom reštitučného nároku, v minulosti
prešli na štát alebo inú právnickú osobu v dôsledku odňatia bez náhrady, a to postupom podľa
zákona SNR č. 81/1949 Zb. Predmetné nehnuteľnosti boli zahrnuté do pasienkového spoločenstva v
katastrálnom území Q.

V posudzovanej reštitučnej veci bolo potrebné skúmať a ustáliť, či navrhovateľ previedol predmetné
nehnuteľnosti na tretiu osobu v rozpore s ustanovením § 4 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z.

Podľa § 68  ods. 1 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, veci, ktoré majú byť vydané
oprávneným osobám podľa zákonov upravujúcich zmiernenie niektorých majetkových krívd, sa zahŕňajú
do podstaty len vtedy, ak nároky neboli v zákonom ustanovených lehotách uplatnené alebo boli
zamietnuté.

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z. povinná osoba je povinná s pozemkami až do navrátenia
vlastníctva k pozemkom oprávnenej osobe nakladať so starostlivosťou riadneho hospodára a nemôže
pozemok previesť odo dňa účinnosti tohto zákona do vlastníctva iného; takýto úkon je neplatný. Právo
na náhradu škody, ktorú povinná osoba spôsobí oprávnenej osobe porušením týchto povinností, zostáva
nedotknuté.

Navrhovateľ napriek uplatnenému reštitučnému nároku disponoval potom predmetnými
nehnuteľnosťami v rozpore so starostlivosťou riadneho hospodára, tak ako to má na mysli zákon
č. 503/2003 Z.z., keď predmetné nehnuteľnosti previedol kúpnou zmluvou na fyzickú osobu, pričom
správne konštatuje krajský súd, že takýto právny úkon je v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 zákona č.
503/2003 Z.z. neplatný.

Lehota na uplatnenie reštitučného nároku podľa zákona č. 503/2003 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť
dňom 01.01.2004, skončila až dňom 31.12.2004.

Aj v prípade, ak už bol vykonaný súpis majetku, tvoriaci konkurznú podstatu, v zmysle § 4 ods. 2 veta prvá
zákona č. 503/2003 Z.z. od účinnosti tohto zákona, t.j. od 01.01.2004 minimálne do 31.12.2004, resp. až
do rozhodnutia o reštitučnom nároku bol zakázaný prevod vlastníctva pozemkov, na ktoré by sa mohol
vzťahovať niektorý z reštitučných titulov podľa § 3 zákona č. 503/2003 Z.z. Správca konkurznej podstaty
sa nemôže úspešne brániť tvrdením, že nevedel, že na predmetné pozemky sa vzťahuje zákon č.
503/2003 Z.z. V zmysle § 2 zákona č. 1/1993 Z.z. o Zbierke zákonov totiž platí nevyvrátiteľná domnienka,
že o všetkom, čo bolo v Zbierke zákonov uverejnené, dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho
sa týka. Správca konkurznej podstaty teda od 01.01.2004 nemohol vlastníctvo k predmetným pozemkom
previesť na inú osobu a preto kúpna zmluva zo dňa 16.03.2004  je neplatná.

Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že predmetná neplatnosť takéhoto právneho úkonu
nastáva automaticky zo zákona bez toho, aby bolo potrebné neplatnosť príslušného právneho úkonu
nejakým spôsobom osobitne definovať v inom súdnom konaní.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. v
spojení s ustanovením § 224 ods. 1 O.s.p. a § 246c ods. 1 O.s.p. tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozsudku, keďže navrhovateľ v odvolacom konaní nebol úspešný, pričom ostatní účastníci si náhradu
trov odvolacieho konania neuplatnili .

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.