{"guid": "48d08993-bb0d-4372-a359-097fa6d96ac8:c3c59367-55de-402e-b3f9-b4235df26c60", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1111244811.1", "spisova_znacka": "3Cdo/58/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/58/2016 z 5. 5. 2016", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 5. mája 2016, sp. zn. 3Cdo/58/2016, ECLI:SK:NSSR:2016:1111244811.1", "identifikacne_cislo": "1111244811", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Emil Franciscy", "sudca_id": 499, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-emil-franciscy-499", "datum_vydania": "2016-05-05", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243b", "nazov": "§ 243b OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243b"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243b"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c3c59367-55de-402e-b3f9-b4235df26c60", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1111244811.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:1111244811.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:1111244811.1/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Cdo/58/2016\n1111244811\n05. 05. 2016\nJUDr. Emil Franciscy\nECLI:SK:NSSR:2016:1111244811.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne Mgr. H. X., bývajúcej v W., zastúpenej\nadvokátskou kanceláriou FUTEJ & Partners, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Radlinského č. 2, IČO:\n35955341, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Národná banka Slovenska, so sídlom\nv Bratislave, Imricha Karvaša č. 1, IČO: 30844789, o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde\nBratislava I pod sp. zn. 10 C 206/2011, o dovolaniach navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v\nBratislave z 28. júla 2015 sp. zn. 8 Co 453/2014 a proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 28. júla\n2015 sp. zn. 8 Co 454/2014, 8 Co 455/2014, takto\nrozhodol:\nRozsudok Krajského súdu v Bratislave z 28. júla 2015 sp. zn. 8 Co 453/2014 z r u š u j e a vec vracia\ntomuto súdu na ďalšie konanie.\nDovolanie navrhovateľky proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 28. júla 2015 sp. zn. 8 Co\n454/2014, 8 Co 455/2014 o d m i e t a .\nodôvodnenie:\nŽalobkyňa (právna nástupkyňa pôvodného žalobcu - RSDr. J. X., ktorý zomrel v priebehu konania) sa v\nkonaní domáhala, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť jej sumu 3 172,33 € s príslušenstvom ako\nnáhradu škody, ktorá jej vznikla v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom Národnej banky\nSlovenska (ďalej len „NBS“) pri výkone bankového dohľadu nad Podielovým družstvom Y. Z. (ďalej len\n„Družstvo“). Poukázala na to, že bola členkou Družstva, ktoré od svojich členov zhromažďovalo peňažné\nprostriedky a zabezpečovalo ich zhodnocovanie v zmysle zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch\na investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 566/2001 Z.z.).\nDružstvo pri tom využívalo služby obchodníka s cennými papiermi - spoločnosti O. Z., o.c.p. (ďalej len\n„OCP“). NBS mala podľa zákona č. 566/2001 Z.z. a zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným\ntrhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 747/2004 Z.z.“) vykonávať dohľad\nnad Družstvom a OCP, jej postup ale nebol riadny. NBS vedela o nedostatkoch v ich činnosti, neprijala ale\nvčas účinné opatrenia na ich odstránenie a na hroziacu škodu neupozornila ani Družstvo ani jeho členov.\nPokiaľ by riadne vykonávala bankový dohľad, boli by finančné prostriedky žalobkyne nielen chránené,\nale aj zhodnotené. V dôsledku zanedbania náležitého bankového dohľadu vznikla žalobkyni škoda, za\nktorú podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o\nzmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“) zodpovedá štát.\nŽalovaná popierala opodstatnenosť žaloby. Namietala, že nezanedbala bankový dohľad a žalobkyňa\nsa svojich práv mala domáhať v konkurznom konaní vyhlásenom na Družstvo uznesením Okresného\nsúdu Bratislava I z 11. apríla 2001 sp. zn. 3 K 95/2010. Žalobkyňa ako investor musela vedieť, že\ns investíciou peňažných prostriedkov do činnosti Družstva je spojené riziko a orgány dohľadu mohli\nvykonávať dohľad len v zákonom vymedzenom a limitovanom rozsahu. NBS bola až s účinnosťou od 1.\njúna 2010 oprávnená dohliadať aj na to, či sa dodržiava schválený prospekt investície. Družstvo samo\ndlho nesignalizovalo žiadne obavy z činnosti OCP; až 5. apríla 2010 požiadalo o preskúmanie postupu\n\nOCP a o vykonanie dohľadu na mieste. NBS najskôr rozhodnutím o predbežnom opatrení uložila OCP\npovinnosť zdržať sa bez súhlasu NBS nakladania s majetkom klientov a neskôr rozhodnutím z 21.\ndecembra 2010 odobrala OCP povolenie na poskytovanie investičných služieb (§ 156 ods. 2 písm. a/\nzákona č. 566/2001 Z.z.). Napokon rozhodnutím z 30. mája 2011 zakázala Družstvu predaj majetkových\nhodnôt. Z týchto dôvodov žiadala žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.\nOkresný súd Bratislava I rozsudkom zo 7. mája 2014 č.k. 10 C 206/2011-600 zamietol žalobu; žalovanej\nnepriznal náhradu trov konania. Vychádzal z toho, že žalobkyňa bola členkou Družstva a v zmysle\ndohody o úprave niektorých práv a povinností uzavretej s Družstvom jej vznikol nárok na vyplatenie\nvyrovnávacieho podielu, ktorý jej však dosiaľ vyplatený nebol a nebola jej poskytnutá ani náhrada zaň.\nPodľa názoru prvostupňového\nsúdu je neopodstatnená argumentácia, že štát nedohliadol nad\nčinnosťou Družstva postupom zodpovedajúcim zákonu č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska\n(ďalej len „zákon č. 566/1992 Zb.“), zákonu č. 566/2001 Z.z. a zákonu č. 747/2004 Z.z. Otázku, či\nžalobkyni vznikla škoda, za ktorú zodpovedá štát, riešil súd prvého stupňa podľa § 9 zákona č. 514/2003\nZ.z. Uviedol, že žalobkyňa bola v konaní povinná preukázať všetky tri podmienky vzniku zodpovednosti\npodľa tohto zákona (existenciu škody, nesprávneho úradného postupu a príčinnej súvislosti medzi\nškodou a nesprávnym úradným postupom), ktoré musia byť splnené kumulatívne, žalobkyňa ale\nnepreukázala, že NBS zanedbala bankový dohľad vytýkaným spôsobom. Vzhľadom na to, že žalobkyňa\nnepreukázala jednu z troch podmienok vzniku zodpovednosti za škodu (nesprávny úradný postup\nNBS), súd prvého stupňa sa už nezaoberal tým, či žalobkyni vznikla škoda v ňou vyčíslenej výške. Pri\nzamietnutí žaloby vzal na zreteľ tiež to, že žalobkyňa sa domáhala uspokojenia svojej pohľadávky v\nkonkurznom konaní, ktoré je vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 3 K 95/2010 Družstvu\nako úpadcovi. V incidenčnom konaní, ktoré ešte nebolo ukončené, môže byť jej pohľadávka uznaná.\nŽaloba o náhradu škody je preto podaná predčasne. Navyše, žalobkyňa si nárok na náhradu škody\nmôže uplatniť v zmysle § 243a ods. 4 Obchodného zákonníka. Svoj vplyv na riadenie a hospodárenie\nDružstva mala žalobkyňa ako členka vykonávať prostredníctvom členskej schôdze, žalobkyňa ale počas\nsvojho členstva v Družstve takto svoje oprávnenia nerealizovala. Na odôvodnenie zamietnutia návrhu\nna prerušenie konania súd prvého stupňa uviedol, že rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie o\nžalobkyňou nastolených otázkach nie je v danom prípade nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci samej;\nnavyše, prvostupňový súd nie je súdom, proti ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok\npodľa vnútroštátneho práva. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.\nProti výroku uvedeného rozsudku, ktorým bola žaloba zamietnutá, podala žalobkyňa odvolanie. Navrhla,\naby odvolací súd buď napadnutý výrok rozsudku zmenil (tak, že žalobe vyhovie) alebo zrušil a vec v\nrozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie.\nŽalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žiadala napadnutý výrok rozsudku potvrdiť. Súd prvého stupňa\npodľa jej názoru vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, v potrebnej miere zistil rozhodujúce skutkové\nokolnosti a svoje skutkové zistenia vecne správne posúdil.\nOkresný súd Bratislava I uznesením z 3. júna 2014 č.k. 10 C 206/2011-623 uložil žalobkyni povinnosť\nzaplatiť súdny poplatok za odvolanie vo výške 20 €. Aj proti tomuto uzneseniu podala žalobkyňa\nodvolanie. V ten istý deň jej uznesením č.k. 10 C 206/2011-625 uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok\nza vyhotovenie rovnopisov elektronických podaní vo výške 21,60 €. Aj proti tomuto uzneseniu podala\nžalobkyňa odvolanie.\nKrajský súd v Bratislave rozsudkom z 28. júla 2015 sp. zn. 8 Co 453/2014 rozsudok súdu prvého\nstupňa v napadnutej časti (ktorou bola zamietnutá žaloba) potvrdil ako vecne správny (§ 219 ods. 1 a 2\nO.s.p.); žalovanej nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. V odôvodnení konštatoval, že napadnutý\nvýrok rozsudku súdu prvého stupňa spočíva na vecne správnych skutkových a právnych záveroch. Po\nopísaní podstaty obsahu žaloby, vyjadrení žalovanej, priebehu a výsledkov konania na súde prvého\nstupňa uviedol obsah odvolania a vyjadrenia žalovanej k odvolaniu. Konštatoval, že hmotnoprávnym\nzákladom pre uplatnenie práva žalobkyne na náhradu škody je zákon č. 514/2003 Z.z. Predpokladmi\nzodpovednosti štátu podľa tohto zákona sú: a/ nesprávny úradný postup, b/ vznik škody, c/ príčinná\nsúvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil\nso záverom súdu prvého stupňa, že v konaní nebolo preukázané, že by NBS nesprávne úradne\npostupovala spôsobom, ktorý jej vytýkala žalobkyňa. NBS mohla až od 1. júna 2010 dohliadať, či\nDružstvo dodržiava schválený prospekt investície. Žalobkyňa si musela byť vedomá, že s jej investíciou\n\nje spojené riziko, pokiaľ ale napriek tomu investovala, nemôže byť jej finančná ujma pričítaná na ťarchu\nžalovanej. Všetky žalobkyňou namietané okolnosti o údajnom nesprávnom úradnom postupe NBS sa\npritom týkali takých nesprávností, ku ktorým malo dôjsť v procese rozhodovania NBS; nesprávnosti\ntejto povahy ale nemožno považovať za dôvod zakladajúci zodpovednosť štátu v zmysle zákona č.\n514/2003 Z.z. Aj podľa názoru odvolacieho súdu nebol teda v konaní preukázaný nesprávny úradný\npostup NBS pri vykonávaní bankového dohľadu. Správny je tiež právny záver súdu prvého stupňa, že\nnebola preukázaná ani príčinná súvislosť medzi konaním NBS a škodou žalobkyne. Odvolací súd sa\nstotožnil s názorom žalovanej, že žalobkyni dosiaľ nevznikla žiadna škoda, v dôsledku čoho chýba aj\ntento predpoklad zodpovednosti štátu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. V súvislosti s tým poukázal\nna vyhlásenie konkurzu na majetok Družstva a konštatoval, že žalobkyni by škoda mohla vzniknúť,\naž v prípade, že jej pohľadávka nebude uspokojená v rámci konkurzu Družstva. Nestotožnil sa ani s\nnázorom žalobkyne, že pri vykonávaní dokazovania došlo k procesným vadám odôvodňujúcim zrušenie\nnapadnutého rozsudku. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení\ns § 224 ods. 1 O.s.p.\nProti prvému výroku rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 28. júla 2015 sp. zn. 8 Co 453/2014\npodala žalobkyňa dovolanie [ďalej len „dovolanie (1)“] s tým, že súdy jej odňali možnosť konať (§\n237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a § 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p.). Vyjadrenie žalovanej, ktoré obsahovalo\nskutkovú a právnu argumentáciu a bolo podané k jej odvolaniu, nebolo totiž žalobkyni doručené.\nTým jej bola odňatá možnosť oboznámiť sa s týmto procesným úkonom protistrany a primerane naň\nreagovať. Postup odvolacieho súdu, ktorý vec napriek tomu prejednal a rozhodol, viedol v dôsledku\ntoho k odňatiu možnosti žalobkyne konať pred súdom. Ide o obdobnú procesnú situáciu, na ktorú\npoukázal Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len ESĽP“) vo veci Trančíková proti Slovenskej republike.\nPodľa jej názoru súdy tiež rozhodli vecne nesprávne, svojvoľne, arbitrárne a ich rozhodnutia nie sú\ndostatočne presvedčivé a preskúmateľné, čo zakladá inú vadu konania (R 111/1998) v zmysle § 241\nods. 2 písm. b/ O.s.p. Postupovali formalisticky tak, že zohľadnili iba judikatúru, ktorú považovali za\nvhodnú, ale inú - rovnako dôležitú judikatúru nespomenuli. Rozhodnutie odvolacieho súdu je založené\nna nesprávnych skutkových a právnych zisteniach a nevychádza z objektívneho a komplexného\nposúdenia rozhodujúcich skutočností. Prvostupňový aj odvolací súd dospeli k nesprávnemu právnemu\nzáveru, že NBS neporušila ustanovenia zákonov č. 566/1992 Zb., č. 566/2001 Z.z. a č. 747/2004\nZ.z., resp. že riadne vykonávala bankový dohľad. Zopakujúc dôvody, uplatňované už skôr, žalobkyňa\nvyslovila presvedčenie, že finančná ujma, ktorá jej vznikla, je výsledkom zanedbania povinností orgánu\nbankového dohľadu a podľa zákona č. 514/2003 Z.z. nesie zodpovednosť za ňu štát. Žalobkyňa v konaní\ndostatočne preukázala splnenie všetkých predpokladov zodpovednosti štátu v zmysle uvedeného\nzákona, preto jej žalobe malo byť vyhovené. Priebeh súbežne prebiehajúceho konkurzného konania\nnasvedčuje tomu, že pohľadávka žalobkyne nebude môcť byť uspokojená. V súvislosti s tým tiež\nzopakovala, že samo prebiehajúce konkurzné konanie nevylučuje, aby sa veriteľ samostatnou žalobou\ndomáhal náhrady škody voči štátu v inom súdnom konaní. Navyše, podmienkou vzniku zodpovednosti\nštátu za škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. nie je bezúspešné uplatnenie pohľadávky veriteľa v\nkonkurznom konaní. Žiadala preto rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej časti zrušiť, spolu s ním\nzrušiť aj prvostupňový rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.\nŽalovaná vo vyjadrení k dovolaniu (1) zopakovala podstatnú časť svojej skoršej argumentácie uvedenej\nuž v priebehu konania na prvostupňovom súde a obsiahnutej v odvolaní. Podľa jej názoru rozhodli súdy\nna podklade úplných skutkových zistení, ktorá po právnej stránke správne posúdili. Za čisto účelovú\noznačila námietku žalobkyne, že jej nedoručením vyjadrenia žalovanej k odvolaniu bola odňatá možnosť\npred súdom konať. Právny zástupca žalobkyne, ktorý žalujúcu stranu zastupuje v mnohých skutkovo\na právne podobných veciach, pozná postoje a podstatu vyjadrení žalovanej z veľkého počtu iných\nprípadov, dosiaľ ale námietku takéhoto obsahu v žiadnom z podaných dovolaní neuplatnil. Žalovaná\nso zreteľom na to, že právny zástupca žalobkyne aj bez oboznámenia sa s jej vyjadrením k odvolaniu\npoznal právne východiská a závery žalovanej, vyslovila presvedčenie, že na jej právnu vec nemôžu\ndopadať právne závery zaujaté ESĽP vo veci Trančíková proti Slovenskej republike. Žiadala nedôvodné\ndovolanie žalobkyne zamietnuť.\nKrajský súd v Bratislave uznesením z 28. júla 2015 sp. zn. 8 Co 454/2014, 8 Co 455/2014 obe\nodvolaniami napadnuté uznesenia súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne. Toto uznesenie\nnapadla žalobkyňa dovolaním [ďalej len „dovolanie (2)“] s tým, že jej v konaní bola odňatá možnosť pred\nsúdom konať, lebo jej boli vyrubené súdne poplatky v rozpore so zákonom č. 71/1992 Zb. o súdnych\n\npoplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. So zreteľom na právnu povahu prejednávanej veci\na tiež platnú právnu úpravu v čase začatia tohto konania ju bolo potrebné považovať za oslobodenú\nod súdnych poplatkov. Napadnuté uznesenie nevysvetľuje, prečo jej napriek tomu boli vyrubené súdne\npoplatky. Z toho vyvodila, že obe uznesenia sú nepreskúmateľné, čo podľa názoru dovolateľky zakladá\nprípustnosť dovolania (2) podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací [§ 10a ods. 1 O.s.p. po\nzistení, že dovolania podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpená v súlade so\nzákonom § 241 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal,\nči dovolania smerujú proti rozhodnutiam, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom.\n1. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§\n236 ods. 1 O.s.p.).\nPodľa § 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený\nrozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež\nproti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v\ntejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým\nbol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho\nrozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,\nalebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil\nneplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p.\nDovolaním (1) nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu (§ 238 ods. 1 O.s.p.), najvyšší\nsúd v tejto veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil záväzný právny názor (§ 238 ods. 2 O.s.p.) a\ndovolanie smeruje proti takému potvrdzujúcemu výroku rozsudku odvolacieho súdu, ktorý nemá znaky\nuvedené v § 238 ods. 3 O.s.p. Dovolanie (1) preto podľa § 238 ods. 1 až 3 O.s.p. prípustné nie je.\nDovolanie (1) by vzhľadom na vyššie uvedené bolo procesne prípustné, len ak v konaní, v ktorom\nbol vydaný napadnutý rozsudok, došlo k procesnej vade uvedenej v ustanovení § 237 ods. 1 O.s.p.\nPovinnosť skúmať, či v konaní nedošlo k niektorej z nich vyplýva pre dovolací súd z § 242 ods. 1 O.s.p.\nDovolací súd sa z tohto dôvodu neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p.,\nale sa zaoberal tiež otázkou, či v konaní nedošlo k procesnej vade v zmysle § 237 ods. 1 O.s.p. Toto\nustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo\nveci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť\nbyť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/\nv tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ nepodal\nsa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu\nodňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,\nibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Treba zdôrazniť, že z hľadiska § 237 ods. 1 O.s.p. nie je\nrelevantné tvrdenie dovolateľa o existencii vady uvedenej v tomto ustanovení, ale len zistenie (záver)\ndovolacieho súdu, že k tejto vade skutočne došlo.\nDovolateľka procesné vady konania uvedené v § 237 ods. 1 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. netvrdila a\nexistencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť dovolania (1) preto z týchto\nustanovení nevyplýva.\n2. Žalobkyňa v dovolaní (1) namietla, že v konaní došlo k procesnej vade v zmysle § 237 ods. 1 písm.\nf/ O.s.p.\nOdňatím možnosti konať pred súdom (§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) sa rozumie taký procesne nesprávny\npostup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie procesných oprávnení účastníka konania,\nktoré mu poskytuje Občiansky súdny poriadok. O procesnú vadu v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. ide\nnajmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými\nprávnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva [v zmysle § 18\nO.s.p. majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im\nrovnaké možnosti na uplatnenie ich práv - viď napríklad právo účastníka vykonávať procesné úkony vo\nformách stanovených zákonom (§ 41 O.s.p.), nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy (§ 44 O.s.p.),\n\nvyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom (§ 123 O.s.p.), byť predvolaný na\nsúdne pojednávanie (§ 115 O.s.p.), na to, aby mu bol rozsudok doručený do vlastných rúk (§ 158 ods.\n2 O.s.p.)].\n2.1. Pokiaľ žalobkyňa namieta, že postup súdu v procese zisťovania skutkových podkladov pre\nrozhodnutie nebol správny, dovolací súd uvádza, že v prípade neúplnosti alebo nesprávnosti skutkových\nzistení a skutkových záverov nejde o nedostatok, ktorý by bol v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu\npovažovaný za dôvod zakladajúci procesnú vadu konania v zmysle ustanovenia § 237 ods. 1 písm. f/\nO.s.p. (obdobne tiež R 42/1993, R 37/1993, R 125/1999, R 6/2000 a viaceré rozhodnutia najvyššieho\nsúdu, napríklad sp. zn. 2 Cdo 130/2011, 3 Cdo 248/2011, 5 Cdo 244/2011, 6 Cdo 185/2011 a 7 Cdo\n38/2012). Ak k tejto nesprávnosti v niektorom súdnom konaní dôjde, nezakladá procesnú vadu konania\nuvedenú v § 237 ods. 1 O.s.p.\nNeúplnosť alebo nesprávnosť skutkových zistení môže prípadne viesť k tzv. inej procesnej vade konania\nmajúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.); vadu takej povahy\nale možno úspešne uplatniť iba v procesne prípustnom dovolaní (o tento prípad ale v danej veci nejde).\nSama tzv. iná vada prípustnosť dovolania nezakladá.\n2.2. Súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky\nnavrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v\nrámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď § 120 ods. 1 O.s.p.), a nie účastníkov konania.\nPostup súdu, ktorý v priebehu konania nevykonal všetky účastníkom navrhované dôkazy alebo vykonal\niné dôkazy na zistenie skutkového stavu, nezakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho\nsúdu podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p., lebo týmto postupom súd neodňal účastníkovi možnosť pred\nsúdom konať (porovnaj R 37/1993 a R 125/1999).\n2.3. Ani nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je vadou konania v zmysle § 237 ods. 1 O.s.p. Pokiaľ\nsúd nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môže byť jeho rozhodnutie z tohto dôvodu\nnesprávne, táto skutočnosť ale sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p. (viď\nuznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 85/2010 a 2 Cdo 29/2011).\n2.4. Ak súd v procese dokazovania nevykoná dokazovanie určitým dôkazným prostriedkom takým\nspôsobom, ktorý predpisuje zákon, dochádza k tzv. inej (v § 237 ods. 1 O.s.p. neuvedenej) vade. Takáto\nvada je síce relevantným dovolacím dôvodom (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), prípustnosť dovolania ale\nnezakladá (porovnaj napríklad rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 266/2009).\n3. K dovolateľkou tvrdenému odňatiu možnosti konať pred súdom malo dôjsť v dôsledku toho, že ako uvádza - napadnuté rozhodnutie nemá náležitosti v zmysle ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p., je\nnekonkrétne, nedostatočne odôvodnené a nepresvedčivé, v dôsledku čoho je nepreskúmateľné.\nNepreskúmateľnosť rozhodnutia je judikatúrou najvyššieho súdu (viď R 111/1998 a tiež stanovisko R\n2/2016) považovaná za tzv. inú vadu konania (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), teda nie za procesnú vadu\nkonania uvedenú v § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. Podľa presvedčenia dovolacieho súdu je názor zaujatý v\nuvedenom judikáte plne opodstatnený aj v prejednávanej veci. Pre úplnosť len poznamenáva, že takáto\nprávna kvalifikácia nepreskúmateľnosti vyplýva aj z ďalších rozhodnutí najvyššieho súdu (porovnaj\nnapríklad sp. zn. 1 Cdo 140/2009, 1 Cdo 181/2010, 2 MCdo 18/2008, 2 Cdo 83/2010, 4 Cdo 310/2009,\n5 Cdo 290/2008, 5 Cdo 216/2010, 6 Cdo 25/2012, 7 Cdo 52/2011, 7 Cdo 109/2011, resp. 1 ECdo\n10/2014). Správnosť takého nazerania na problematiku nepreskúmateľnosti súdneho rozhodnutia a jej\ndôsledkov potvrdzujú tiež rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) o\nsťažnostiach proti tým rozhodnutiam najvyššieho súdu, ktoré zotrvali na právnych záveroch súladných\ns R 111/1998 (viď rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 184/2010, III. ÚS 184/2011, I. ÚS 264/2011,\nI. ÚS 141/2011, IV. ÚS 481/2011, III. ÚS 148/2012, IV. ÚS 481/2011, IV. ÚS 208/2012, IV. ÚS 90/2013,\nIII. ÚS 1/2015). V náleze z 30. januára 2013 sp. zn. III. ÚS 551/2012 ústavný súd konštatoval, že „sa\nväčšinovým názorom svojich senátov priklonil k tej judikatúre najvyššieho súdu, ktorá prijala záver, že\nnedostatok riadneho odôvodnenia rozsudku nezakladá vadu konania podľa § 237 písm. f/ O.s.p., ale len\ntzv. inú vadu konania podľa § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.“.\n\nDovolací súd preto uzatvára, že i keby dovolaním (1) napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu\nbolo prípadne nepreskúmateľné (dovolací súd sa touto otázkou nezaoberal), nemohlo by to založiť\nprípustnosť dovolania žalobkyne.\n4. Žalobkyňa zastáva názor, že odvolací súd dospel v danom prípade k právnym záverom, ktoré\nnezodpovedajú Ústave Slovenskej republiky a zákonom č. 566/1992 Zb., č. 566/2001 Z.z. a č. 747/2004\nZ.z. Z hľadiska obsahového namieta, že napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení\nveci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).\nPrávnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na\nzistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide\nvtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne\nho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.\nNesprávne právne posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod v tom zmysle, že ho možno uplatniť\nv procesne prípustnom dovolaní (viď § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), samo nesprávne právne posúdenie\nveci ale prípustnosť dovolania nezakladá (viď tiež R 54/2012 a viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu,\nnapríklad sp. zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011, 6\nCdo 41/2011, 7 Cdo 26/2010 a 8 ECdo 170/2014). Nejde totiž o vadu konania uvedenú v § 237 ods.\n1 O.s.p., ani znak (atribút, stránku) rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v § 238 O.s.p. ako zakladajúci\nprípustnosť dovolania.\n5. Na vady konania, ktoré sú uvedené v § 237 ods. 1 O.s.p., je dovolací súd povinný prihliadať bez\nohľadu na to, či ich dovolateľ uplatnil alebo neuplatnil (viď § 242 ods. 1 O.s.p.).\nZo spisu vyplýva, že k odvolaniu žalobkyne proti prvostupňovému rozsudku (č.l. 609 až 621 spisu) sa\nvyjadrila žalovaná (č.l. 633 až 637 spisu). Zo spisu nevyplýva, že by toto vyjadrenie žalovanej, ktorého\nsúčasťou bola skutková a právna argumentácia, bolo doručené žalobkyni.\n5.1. K dôsledkom procesného postupu súdu, v rámci ktorého nebolo odvolateľovi doručené vyjadrenie\nopačnej procesnej strany k jeho odvolaniu, senát najvyššieho súdu, ktorý koná a rozhoduje v\npreskúmavanej veci, zaujal v minulosti svoje právne závery vo viacerých rozhodnutiach vydaných do 13.\njanuára 2015 (viď napríklad sp. zn. 3 Cdo 24/2011, 3 Cdo 23/2011, 3 Cdo 129/2011, 3 Cdo 257/2012,\n3 Cdo 258/2012), v ktorých opakovane konštatoval, že ak nejde o prípad uvedený v § 209 ods. 1\ndruhej vete O.s.p., doručí súd prvého stupňa odvolanie ostatným účastníkom, a ak odvolanie smeruje\nproti rozhodnutiu vo veci samej, vyzve účastníkov na vyjadrenie k odvolaniu; iná povinnosť mu z týchto\nustanovení nevyplýva. Z Občianskeho súdneho poriadku teda nevyplýva povinnosť odvolacieho súdu\npredložiť druhému účastníkovi konania spätne na zaujatie stanoviska vyjadrenie druhého účastníka\nkonania k opravnému prostriedku. Súd nie je povinný donekonečna udržiavať stav konfrontácie medzi\npodaniami účastníkov konania - je iba na jeho posúdení, kde je rozumná hranica takúto konfrontáciu\nukončiť (III. ÚS 144/2012, III. ÚS 507/2012, IV. ÚS 19/2012). Pokiaľ má odvolací súd k dispozícii potrebné\nargumenty, ako aj pri dodržaní dikcie ustanovenia § 209a O.s.p. pristúpi k rozhodnutiu vo veci samej (viď\ntiež III. ÚS 72/09, IV. ÚS 462/2010, IV. ÚS 19/2012, III. ÚS 296/2011.). Odňatie možnosti pred súdom\nkonať nezakladá teda sama skutočnosť, že odvolateľovi nebolo predložené vyjadrenie druhej procesnej\nstrany k jeho odvolaniu. Obdobné právne závery boli vyslovené aj v ďalších rozhodnutiach najvyššieho\nsúdu (viď napríklad sp. zn. 5 Cdo 40/2012 a 1 Cdo 17/2011). Iný pohľad na realizáciu práva účastníka\noboznámiť sa s vyjadrením procesnej protistrany by mohol v praxi znamenať neustály (neprestajne sa\nopakujúci a nikdy nekončiaci) proces vyjadrovania sa jedného účastníka konania k vyjadreniu druhého\núčastníka konania; takýto pohľad by mohol mať až znaky prílišného právneho formalizmu, odporujúceho\nmateriálnemu chápaniu princípu právneho štátu.\n5.2. ESĽP vydal 13. januára 2015 rozsudok vo veci Trančínková proti Slovenskej republike, v ktorom\nsa zaoberal aj opodstatnenosťou námietky o nemožnosti vyjadriť sa k vyjadreniu protistrany v rámci\nodvolacieho konania. V tomto rozsudku dospel ESĽP k názoru, že aj keď vyjadrenie k odvolaniu\nneobsahuje žiadne nové skutočnosti alebo argumenty, ku ktorým by sa procesná strana už nebola\nvyjadrila v predchádzajúcom priebehu konania, a prípadne ide o vyjadrenie nemajúce vplyv na\nrozhodnutie odvolacieho súdu, musí byť druhému účastníkovi daná možnosť oboznámiť sa s ním, ak\nbolo formulované ako právna a skutková argumentácia. Pokiaľ súd takúto možnosť druhej procesnej\n\nstrane nevytvorí, dochádza k porušeniu práva na spravodlivé konanie, ktoré je zaručeného článkom 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n5.3. Podľa právneho názoru dovolacieho súdu došlo v preskúmavanej veci - ako tomu nasvedčuje\nobsah spisu - k procesnej nesprávnosti, na procesné dopady ktorej sa vzťahujú právne závery ESĽP\nvo veci Trančíková proti Slovenskej republike. Na tom nič nemení, že v preskúmavanej veci ide iba\njeden z viacerých prípadov, v ktorých je žalujúca strana zastúpená rovnakou advokátskou kanceláriou\na že procesné úkony oboch sporiacich sa strán (žaloba, vyjadrenie k žalobe, odvolanie, vyjadrenie k\nodvolaniu, dovolanie, vyjadrenie k dovolaniu) bývajú podobné alebo až identické. Niet pochýb o tom, že\nžalobkyni mala byť daná možnosť oboznámiť sa s vyjadrením žalovanej k odvolaniu a že žalobkyni bola\nodvolacím súdom táto možnosť upretá.\n6. V okolnostiach preskúmavanej veci preto dospel dovolací súd k záveru, že postup odvolacieho súdu\n(viď 5.) mal znaky relevantné z hľadiska § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.\nNajvyšší súd z uvedeného dôvodu napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie (§ 243b O.s.p.).\n7. Pokiaľ ide o dovolanie (2), najvyšší súd uvádza, že uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je\ndovolanie prípustné, sú uvedené v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. Žalobkyňou napadnuté uznesenie nemá\nznaky uznesení, ktoré sú uvedené v týchto ustanoveniach. Prípustnosť tohto jej dovolania preto z § 239\nO.s.p. nevyplýva.\nPredmetné dovolanie by bolo prípustné iba ak v konaní došlo k procesným vadám uvedeným v § 237\nods. 1 O.s.p. Vyššie už ale bolo uvedené, že žalobkyňa procesné vady konania v zmysle § 237 ods. 1\npísm. a/ až e/ a g/ O.s.p. netvrdila a ich existencia ani nevyšla v dovolacom konaní najavo; nepreukázaná\nbola tiež vada konania žalobkyňou namietaná (§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.).\nPokiaľ žalobkyňa vyvodzuje procesnú vadu konania vymenovanú v ustanovení § 237 ods. 1 písm.\nf/ O.s.p. z toho, že jej - ako tvrdí - bol vyrubený súdny poplatok v rozpore so zákonom, dovolací\nsúd uvádza, že samotným vyrubením súdneho poplatku sa účastníkovi neodníma žiadne procesné\noprávnenie a nedochádza k odňatiu jeho možnosti pred súdom konať. Účastníkovi zostávajú v plnom\nrozsahu zachované všetky jeho procesné oprávnenia a vyrubenie súdneho poplatku na tom nič nemení.\nNa tomto závere zotrváva najvyšší súd aj v preskúmavanej veci a poznamenáva, že k rovnakému\nprávnemu záveru dospel vo viacerých právnych veciach (viď napríklad sp. zn. 1 Cdo 218/2014, 2 Cdo\n151/2015, 3 Cdo 688/2015, 4 Cdo 468/2014, 7 Cdo 461/2015 a 8 Cdo 27/2016).\nVzhľadom na to, že dovolanie (2) nie je podľa § 239 O.s.p. prípustné, nepreukázaná bola žalobkyňou\ntvrdená vada konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a v dovolacom konaní nevyšli najavo ani\nďalšie vady uvedené v § 237 O.s.p., dovolací súd odmietol toto dovolanie žalobkyne ako procesne\nneprípustné (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.).\n8. Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej o\nveci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný. V novom rozhodnutí rozhodne\nsúd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).\nToto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8Co/453/2014", "guid": "5692b4e8-34e9-4cbc-b7b5-b70c7624fa2c:6412aaab-1465-45e7-afcf-7e9505e09bf5", "vztah": "zrusene"}, {"sz": "8Co/454/2014", "guid": "15fecd05-def0-4003-a0db-36e36b03512e:a1849c79-ea9b-4623-9790-7cae9ec0ebc8", "vztah": "zamietnute"}, {"sz": "8Co/455/2014", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:f77c6509-19ee-43dc-b038-ce9557d32f7b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 1/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 1/2015 z 14. 1. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-01-14", "citacie_n": 68, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f77c6509-19ee-43dc-b038-ce9557d32f7b"}, {"guid": "ussr:57e8b364-dcea-4502-b25d-734df40df8da", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 144/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 144/2012 z 16. 4. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-04-16", "citacie_n": 39, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:57e8b364-dcea-4502-b25d-734df40df8da"}, {"guid": "ussr:2f61ff96-5ff5-4bba-8839-277dd6016847", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 90/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 90/2013 z 14. 2. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-02-14", "citacie_n": 114, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2f61ff96-5ff5-4bba-8839-277dd6016847"}, {"guid": "ussr:41d3133b-7619-4640-9854-a9f535e3dd1a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 551/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 551/2012 z 30. 1. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-01-30", "citacie_n": 280, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:41d3133b-7619-4640-9854-a9f535e3dd1a"}, {"guid": "ussr:01d81fc8-c707-4e99-a54e-c9bde37669c3", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 507/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 507/2012 z 23. 10. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-10-23", "citacie_n": 89, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:01d81fc8-c707-4e99-a54e-c9bde37669c3"}, {"guid": "ussr:173a3ac3-1ed8-447e-981f-8d88afee199c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 208/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 208/2012 z 19. 4. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-04-19", "citacie_n": 56, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:173a3ac3-1ed8-447e-981f-8d88afee199c"}, {"guid": "ussr:5f33f13d-273c-4c2a-9f31-7249aaca8089", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 148/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 148/2012 z 3. 4. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-04-03", "citacie_n": 76, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5f33f13d-273c-4c2a-9f31-7249aaca8089"}, {"guid": "ussr:b7070662-9558-4cdc-92bf-e9bea97b8256", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 19/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 19/2012 z 12. 1. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-01-12", "citacie_n": 195, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b7070662-9558-4cdc-92bf-e9bea97b8256"}, {"guid": "ussr:9d2a82a2-9c97-41ef-8ceb-0f05121074e4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 481/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 481/2011 z 10. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-10", "citacie_n": 423, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9d2a82a2-9c97-41ef-8ceb-0f05121074e4"}, {"guid": "ussr:e021f8b4-73d6-452a-9cf5-74ab0b4e52e0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 296/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 296/2011 z 13. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-13", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e021f8b4-73d6-452a-9cf5-74ab0b4e52e0"}, {"guid": "ussr:dccd8113-29ba-4580-ace7-e960d81f94ca", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 264/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 264/2011 z 30. 6. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-06-30", "citacie_n": 84, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dccd8113-29ba-4580-ace7-e960d81f94ca"}, {"guid": "ussr:1390f188-ce31-43ec-a546-a490b5e936e1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 141/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 141/2011 z 20. 4. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-04-20", "citacie_n": 65, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1390f188-ce31-43ec-a546-a490b5e936e1"}, {"guid": "ussr:4c46f352-cb5e-424d-bdb0-395a3e11b0db", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 184/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 184/2011 z 19. 4. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-04-19", "citacie_n": 70, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c46f352-cb5e-424d-bdb0-395a3e11b0db"}, {"guid": "ussr:3e67ba8f-c73e-4645-b315-36c3d74d7144", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 462/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 462/2010 z 20. 12. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-12-20", "citacie_n": 31, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3e67ba8f-c73e-4645-b315-36c3d74d7144"}, {"guid": "ussr:9990762d-28c4-47ae-8fe8-c2fcc188b638", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 184/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 184/2010 z 27. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-27", "citacie_n": 61, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9990762d-28c4-47ae-8fe8-c2fcc188b638"}, {"guid": "ussr:22a2cccc-2285-4642-b39f-114874e377ec", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 72/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 72/09 z 10. 3. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-03-10", "citacie_n": 126, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22a2cccc-2285-4642-b39f-114874e377ec"}, {"guid": "decee70c-9afd-433e-a542-09bbbeaed324:9d22d51c-0235-449e-97e6-51f60266d72c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:1111244710.1", "spisova_znacka": "2Cdo/151/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/151/2015 z 13. 12. 2015", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2015-12-13", "citacie_n": 45, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:1111244710.1"}, {"guid": "3a98901e-de98-4c35-a9a7-44e77a46209f:8a740811-b724-4372-8cc2-ab1c3e1b5713", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2014:4312216928.1", "spisova_znacka": "8Co/453/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 8Co/453/2014 z 29. 10. 2014", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2014-10-29", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2014:4312216928.1"}, {"guid": "15fecd05-def0-4003-a0db-36e36b03512e:a1849c79-ea9b-4623-9790-7cae9ec0ebc8", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2014:5112234030.1", "spisova_znacka": "8Co/454/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 8Co/454/2014 z 28. 9. 2014", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2014-09-28", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2014:5112234030.1"}], "citovane_v": [{"guid": "48d08993-bb0d-4372-a359-097fa6d96ac8:9117be76-caf3-4a2b-93b8-0f5238fefdf4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1111244811.1", "spisova_znacka": "3Cdo/58/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/58/2016 z 4. 5. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-05-04", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1111244811.1"}, {"guid": "48d08993-bb0d-4372-a359-097fa6d96ac8:f85c3c15-8ca6-4dd1-ad96-3c33925c6bcd", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1111244811.1", "spisova_znacka": "3Cdo/58/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/58/2016 z 4. 5. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-05-04", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1111244811.1"}]}