{"guid": "176036c5-3864-40bd-804a-232563b2a94a:07e7e73b-d079-414e-9a1d-6bda79a6c9a0", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1015201968.1", "spisova_znacka": "1SZa/2/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1SZa/2/2016 z 2. 2. 2016", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 2. februára 2016, sp. zn. 1SZa/2/2016, ECLI:SK:NSSR:2016:1015201968.1", "identifikacne_cislo": "1015201968", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Igor Belko", "sudca_id": 1793, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-igor-belko-1793", "datum_vydania": "2016-02-02", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2011/404", "nazov": "zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/404-2011"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 88 ods. 1 písm. d) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-88"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2011/404#paragraf-88"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/07e7e73b-d079-414e-9a1d-6bda79a6c9a0", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1015201968.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:1015201968.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:1015201968.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Najvyšší súd\nSpisová značka: 1SZa/2/2016\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 1015201968\nDátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2016\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Belko\nECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:1015201968.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a členov\nsenátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca, PhD. a JUDr. Zuzana Ďurišová v právnej veci navrhovateľa: S.\nS., narodeného XX.XX.XXXX, štátneho príslušníka Sýrskej arabskej republiky, v krajine pôvodu bytom\nK., T. I., na Slovensku naposledy s pobytom v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov,\naktuálne na neznámom mieste, zastúpeného pani Mgr. Jarmilou Karak Vargovou, advokátkou so sídlom\nBrečtanová 21, Bratislava, proti odporcovi: Oddelenie cudzineckej polície policajného zboru Trenčín, so\nsídlom Jilemnického 2, Trenčín v konaní o opravnom prostriedku navrhovateľa, o odvolaní proti rozsudku\nKrajského súdu v Bratislave č. k. 4Sp/133/2015-34 zo dňa 07.12.2015 takto\n\nr o z h o d o l :\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 4Sp/133/2015-34 zo dňa\n07.12.2015   p o t v r d z u j e .\n\nNavrhovateľ   n e m á   právo na náhradu trov odvolacieho konania.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nI.\nPredmet konania\n\nKrajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie odporcu PPZ-HCP-BB8-192-014/2015-AV zo\ndňa 24.10.2015, ktorým tento podľa ust. § 88 ods. 1 písm. d) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov\n(ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“) s poukazom na ust. § 84 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte\ncudzincov dňom 24.10.2015 zaistil navrhovateľa v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov\n(ďalej len „ÚPZC“) na účel jeho vrátenia podľa medzinárodnej zmluvy na dobu 3 mesiacov, t. j. do\n24.1.2016.\nNavrhovateľ bol 19.8.2015 na základe Dohody medzi vládou SR a vládou Maďarska o readmisii\nosôb na spoločnej hranici č. 30/2004 (ďalej len „readmisná dohoda“) vrátený z Českej republiky na\nSlovensko. Počas jeho výsluchu pred českým správnym orgánom dňa 27.7.2015 o. i. uviedol, že v\nžiadnom štáte EÚ nepožiadal o azyl, že jeho cieľovou krajinou je Nemecko, že v prípade svojho\nprepustenia na slobodu okamžite odíde do Nemecka, kde chce požiadať o azyl. Dňa 19.08.2015\nodporca začal konanie o readmisii navrhovateľa do Maďarska a podľa ust. § 82 ods. 1 písm. b)\nzákona o pobyte cudzincov navrhovateľa zo Slovenska administratívne vyhostil. Odporca rozhodol\nsúčasne o vrátení navrhovateľa do Maďarskej republiky na základe readmisnej dohody, pričom zároveň\n(napriek rozhodnutiu o administratívnom vyhostení) navrhovateľa zaistil za účelom jeho vrátenia podľa\nmedzinárodnej zmluvy.\nDňa 26.8.2015 bolo odporcovi doručené rozhodnutie Maďarskej republiky o zamietavom stanovisku k\nprevzatiu účastníka konania na readmisiu z dôvodu, že tento je v súčasnej dobe evidovaný ako žiadateľ\n\no udelenie azylu v Maďarskej republike, spĺňa preto podmienky na začatie Dublinského konania podľa\nNariadenia európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26.6.2013.\nNa základe tohto zistenia nariadil odporca podľa ust. § 62 ods. 1 písm. a) Správneho poriadku obnovu\nkonania vo veci administratívneho vyhostenia navrhovateľa, v rámci ktorého následne rozhodnutie o\nadministratívnom vyhostení zrušil.\nV rovnaký deň začal odporca konanie vo veci zaistenia navrhovateľa na účel prípravy a výkonu jeho\nprevozu podľa Dublinského nariadenia. Nakoľko odporca mal za to, že navrhovateľ napĺňa požiadavky\nna zaistenie z vyššie uvedeného dôvodu, rozhodol rozhodnutím č. p. PPZ-HCP-BB8-146-11/2015-AV\nzo dňa 17.9.2015 o zaistení navrhovateľa na dobu 3 mesiace, do 17.12.2015.\nMaďarská republika vrátenie navrhovateľa podľa Dublinského nariadenia opäť neakceptovala.\nVzhľadom na uvedené, Dublinské stredisko migračného úradu oznámilo navrhovateľovi, že konanie\nzastavuje.\nOdporca dňa 24.10.2015 začal konanie o administratívnom vyhostení. V priebehu výsluchu navrhovateľa\n(dňa 24.10.2015) tento o. i. opísal trasu svojho ilegálneho pohybu zo Sýrie na Slovensko (cez Turecko,\nGrécko, Macedónsko, Srbsko, Maďarsko kde si kúpil cestovný lístok na vlak do Nemecka). Uviedol,\nže jeho cieľovou krajinou je Nemecko, kde chce požiadať o azyl a žiť tam, keď doposiaľ nikde o azyl\nnepožiadal. Tiež uviedol, že nemá žiadnu finančnú hotovosť ani potrebné doklady, že na Slovensku\nnemá zabezpečené ubytovanie, že v Sýrii, kam sa môže kedykoľvek vrátiť, nemal s nikým žiadne\nproblémy. Tiež že nechce požiadať IOM o dobrovoľný návrat.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti odporca dňa 24.10.2015 rozhodol o administratívnom vyhostení\na o zákaze vstupu a po vydaní rozhodnutia o administratívnom vyhostení navrhovateľa, napadnutým\nrozhodnutím, zaistil navrhovateľa na účel jeho vrátenia podľa medzinárodnej zmluvy.\nZo \"Zápisnice o prijatí a odovzdaní osoby\" z 10.11.2015 je zrejmé, že navrhovateľ bol v tento deň\nodovzdaný do Maďarska.\nProti hore uvedenému rozhodnutiu odporcu podal navrhovateľ opravný prostriedok.\nNámietka nedostatočne zisteného stavu veci nebola podľa krajského súdu dôvodná. Odporca v konaní\no zaistení navrhovateľa vykonal všetky úkony, potrebné k tomu, aby získal potrebnú sumu informácií,\nna základe ktorých dospel k vydaniu napadnutého rozhodnutia. Oboznámil sa s obsahom výsluchu\nodporcu pred správnym orgánom Českej republiky, navrhovateľa vypočul v konaní o jeho zaistení.\nZ obsahu týchto výsluchov jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ sa nachádza na slovenskom území\nneoprávnene - bez náležitých povolení, že na Slovensko pricestoval vlakom z Maďarska, keď mal v\númysle dopraviť sa do Nemecka, že nedisponuje finančnými prostriedkami, že na Slovensku nemá\nzabezpečené ubytovanie, že tu o azyl požiadať nechce, že jeho jediným cieľom je dopraviť sa do\nNemecka a tam požiadať o azyl a žiť tam. Z obsahu výsluchu pred českým správnym orgánom vyplýva,\nže v prípade prepustenia okamžite odíde do Nemecka. Na základe uvedeného krajský súd uzavrel, že\nodporca zistil skutkový stav veci riadne.\nK námietke, podľa ktorej odporca nezisťoval pomery v Maďarsku vo vzťahu k Článku 3 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len \"Dohovor“), podľa ktorého nikoho nemožno\nmučiť alebo podrobovať neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu, resp. vo vzťahu\nk § 81 zákona o pobyte cudzincov krajský súd uviedol, že podľa zaužívaného výkladu pod pojmom\n\"mučenie\" sa rozumie neľudské zaobchádzanie spôsobujúce veľmi závažné a kruté utrpenie, ktorého\ncieľom je získanie informácie, priznania alebo potrestania, pod pojmom \"neľudské zaobchádzanie alebo\ntrest\" sa rozumie spôsobenie intenzívneho duševného a fyzického utrpenia, ktoré je v danom prípade\nneospravedlniteľné, pod pojmom \"ponižujúce zaobchádzanie\" sa rozumie zlé zaobchádzanie, ktoré má\nvzbudiť u obeti pocit strachu, úzkosti a podradenosti a ktoré je spôsobilé potupiť a ponížiť prípadne\nzlomiť jej fyzický alebo morálny odpor a ktoré obeť núti konať proti svojej vôli.\nNa základe uvedených charakteristík krajský súd uzavrel, že ide o závažné konania, porušujúce\nzákladné práva jednotlivca a Maďarsko je členským štátom EÚ, ktoré pristúpilo k všetkým\nmedzinárodným dohovorom týkajúcim sa aj ľudských práv a preto podľa jeho názoru, pokiaľ nebude\npreukázané, že tieto medzinárodné zmluvy a dohody nedodržiava, je potrebné ho považovať za\nbezpečnú krajinu. Preto túto námietku krajský súd vyhodnotil ako účelovú.\nNavrhovateľ v podanom opravnom prostriedku namietal postup odporcu vo vzťahu k jeho\npredchádzajúcemu zaisteniu. Krajský súd túto námietku považoval za nedôvodnú nakoľko predmetom\nprebiehajúceho súdneho konania je rozhodnutie odporcu o zaistení navrhovateľa z 24.10.2015. Preto\nkrajský súd nehodnotil postup či rozhodnutia odporcu, ktoré predchádzali vydaniu preskúmavaného\nrozhodnutia. Zároveň súčasný postup odporcu vyhodnotil ako dôvodný.\n\nNavrhovateľ ďalej odporcovi vytýkal, že mu neposkytol možnosť dobrovoľného odchodu zo Slovenska.\nToto tvrdenie podľa krajského súdu nebolo dôvodné, nakoľko navrhovateľ (ako to vyplýva z obsahu jeho\nvýsluchu pred odporcom) odmietol možnosť dobrovoľného návratu prostredníctvom IOM.\nNavrhovateľ tiež namietal, že odporca sa absolútne nezaoberal vyhodnotením rizika úteku navrhovateľa,\npričom namietal stanovenú dĺžku jeho zaistenia. Krajský súd k tejto námietke uviedol, že odporca\nv odôvodnení napadnutého rozhodnutia skonštatoval, že navrhovateľ nemá v úmysle zotrvať na\nslovenskom území, že chce ísť do Nemecka a tam požiadať o azyl a následne tam \"dostať aj manželku\na dcéru\" a že na Slovensku azyl nežiada. Tiež skonštatoval, že s poukazom na tento navrhovateľov\ncieľ existuje reálne riziko, že sa bude i naďalej pohybovať v členských štátoch EÚ alebo sa skrývať v\nkomunite svojich krajanov. V tejto súvislosti krajský súd poznamenal, že navrhovateľov úmysel utiecť (do\nNSR) jednoznačne vyplýva aj z obsahu jeho výsluchu, vykonaného síce nie v konaní pred odporcom,\nale v konaní o jeho navrátení na Slovensko z Českej republiky, keď pred českým správnym orgánom\nodpovedajúc na otázku ako sa bude správať v prípade svojho prepustenia uviedol, že okamžite by odišiel\ndo Nemecka. Na základe uvedeného krajský súd považoval aj túto námietku za nedôvodnú.\nK námietke neprimeranej doby zaistenia navrhovateľa krajský súd uviedol, že táto doba nie je\nneprimeranou. Príprava navrátenia navrhovateľa a jeho faktického odovzdania si aktuálne vyžaduje\nnutný čas, osobitne vo vzťahu k štátu navrátenia (Maďarska). A to vzhľadom k počtu imigrantov\nnachádzajúcich sa na jeho území, kedy si vybavenie potrebných náležitostí vyžaduje väčší časový\npriestor oproti stavu, ktorý predchádzal tejto migračnej vlne. O tom svedčia poznatky konajúceho\nsúdu z jeho rozhodovacej činnosti, podľa ktorých zaraďovanie migrujúcich osôb do informačných\nsystémov príslušných maďarských orgánov vykazovalo nie ojedinelé nepresnosti - príslušné maďarské\norgány často krát v minimálnych časových rozmedziach oznamovali rozdielne informácie o evidovaných\nmigrantoch.\nK námietke, že odporca opakovane zaistil navrhovateľa za účelom prípravy a výkonu jeho readmisie,\nkeď k realizácii predchádzajúcej readmisie nedošlo krajský súd poznamenal, že maďarská strana v\nporadí prvú readmisiu navrhovateľa odmietla iba z dôvodu, že navrhovateľ je v Maďarsku evidovaný ako\nžiadateľ o azyl a teda je na mieste aplikácia Dublinského nariadenia. Toto tvrdenie sa však nakoniec\nnepotvrdilo. Teda v danom prípade nejde o svojvoľné konanie odporcu, ale o konanie, ktorého dôvod je\npotrebné vidieť jednak vo výpovediach navrhovateľa a rozporných informáciách zo strany Maďarských\norgánov. K správnosti napadnutého rozhodnutia odporcu podľa názoru krajského súdu pristupuje aj fakt,\nže navrhovateľ bol 10.11.2015 vrátený na maďarské územie.\nK námietke, týkajúcej sa odporcom zvoleného postupu pri zaistení navrhovateľa krajský súd uviedol, že\nani táto nie je dôvodná. Odporca rozhodnutím zo dňa 24.10.2015 vyhostil navrhovateľa zo slovenského\núzemia s poukazom na ust. § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov - teda z dôvodu, že\nnavrhovateľ mal na Slovensku neoprávnený pobyt. Je zrejmé, že odporca nemal dôvod navrhovateľa\nadministratívne vyhostiť z niektorého z dôvodov ust. § 82 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov. V\nodôvodnení tohto rozhodnutia o administratívnom vyhostení odporca poukázal na skutočnosť, že\n24.10.2015 začal konanie o readmisii navrhovateľa do Maďarska. Osobitne tiež poukázal na ust. § 84\nods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov - teda na povinnosť zabezpečenia výkonu rozhodnutia o\nadministratívnom vyhostení, ak má byť vyhosťovaná osoba vrátená na územie zmluvného štátu podľa\nmedzinárodnej zmluvy. V napadnutom rozhodnutí odporca výslovne uviedol, že k zaisteniu navrhovateľa\ndochádza z dôvodu ust. § 88 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov (teda na účel jeho vrátenia\npodľa readmisnej dohody) s poukazom na ust. § 84 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov. Teda\nnapadnutým rozhodnutím odporca zákonom stanoveným postupom (§ 84 ods. 1 písm. c) zákona o\npobyte cudzincov) zabezpečil výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení navrhovateľa a to tak,\nže navrhovateľa zaistil na účel jeho vrátenia podľa readmisnej dohody.\nVzhľadom na nedôvodnosť navrhovateľových námietok krajský súd napadnuté rozhodnutie odporcu\npotvrdil.\n\nII.\nStručné zhrnutie odvolacích dôvodov navrhovateľa\n\nProti predmetnému rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ cestou svojej právnej zástupkyne\nodvolanie z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. c), d) a f) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny\nporiadok (ďalej len „O.s.p.“), t. j. z dôvodu, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,\npretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, z dôvodu, že súd\nprvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a z dôvodu,\nže rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\n\nPrávna zástupkyňa navrhovateľa v podanom odvolaní namietala nesprávnosť názoru krajského súdu,\nže nebolo povinnosťou odporcu skúmať situáciu v Maďarskej republike. Táto sa totiž v súvislosti\nso skutočnosťou, že je členským štátom EÚ považuje automaticky za bezpečnú krajinu, pokiaľ sa\nnepreukáže opak.\nPoukázala pritom na množstvo dôkazov, založené v administratívnom spise (dokladané ešte v\nrámci predchádzajúceho konania o opravnom prostriedku proti zaisteniu, na ktoré poukázala v\nopravnom prostriedku v predmetnom konaní), ktoré preukazujú pochybenia maďarských štátnych\núradov pri zaobchádzaní s cudzincami vrátenými do Maďarska. Súčasne v rámci opravného prostriedku\nzdôrazňovala potrebu skúmania prípustnosti vrátenia do Maďarska, nakoľko odporca, ako jediný je\nkompetentný uvedenú skutočnosť skúmať. K uvedenej námietke krajský súd iba konštatoval naplnenie\npodmienok zaistenia.\nNámietka navrhovateľa však smerovala k skutočnosti, že správny orgán sa vôbec nezaoberal otázkou,\nči navrhovateľ môže byť do Maďarska vrátený. Podľa názoru právnej zástupkyne navrhovateľa\nargumentovať existenciou rozhodnutia o administratívnom vyhostení nemožno, nakoľko v tomto\nrozhodnutí odporca neurčil krajinu, kam má byť navrhovateľ vyhostený, teda ani v konaní o\nadministratívnom vyhostení neskúmal prípustnosť vrátenia navrhovateľa do Maďarskej republiky (keďže\nnevedel, kam by ho mal vyhosťovať). Vzhľadom na to, že ide o návrat v rámci readmisie, kde je jediným\norgánom rozhodujúcim vo veci odporca, je na jeho zodpovednosti riadne preskúmať podmienky vrátenia.\nK takémuto postupu ho dokonca zaväzuje priamo readmisná dohoda v čl. 10.\nĎalej poukázala na to, že odporca bol povinný zistiť stav dodržiavania ľudských práv a základných\nslobôd, k čomu ho zaväzujú medzinárodné záväzky Slovenskej republiky. Krajský súd vychádzajúc z\npresvedčenia, že odporca nemusí zisťovať skutkový stav veci týkajúceho sa dodržiavania ľudských práv,\ntýmto záverom pochybil.\nNavrhovateľ má (resp. mal) obavy z prístupu maďarských štátnych orgánov. Tieto obavy sú podložené\nsprávami, ktoré sa nachádzali v spise navrhovateľa, krajský súd ich nezobral do úvahy. Namietol preto\nnesprávne vysporiadanie sa s otázkou efektívnosti a účelnosti zaistenia (s ohľadom na prípustnosť\nvrátenia), ako základného predpokladu na zaistenie navrhovateľa zo strany krajského súdu.\nV opravnom prostriedku namietal nesprávnosť postupu, kedy odporca súčasne vydá rozhodnutie o\nadministratívnom vyhostení (bez uvedenia štátu, do ktorého má byť navrhovateľ vyhostený) a súčasne\ntohto zaistí za účelom readmisie, a nie za účelom výkonu administratívneho vyhostenia.\nPrávna zástupkyňa má za to, že takýto postup odporcu je nesprávny. Zaisťovací dôvod, na základe\nktorého bol zaistený navrhovateľ, nezodpovedá predchádzajúcemu konaniu a pokiaľ odporca chcel\nnavrhovateľa zaistiť, mal tak urobiť v zmysle § 88 ods. 1 písm. b). Preto, ak malo ísť o postup podľa\n§ 84 ods. 1 písm. c/ - teda výkon administratívneho vyhostenia (aj keď má byť vrátený na základe\nmedzinárodnej zmluvy v rámci readmisie), čo mu napovedá aj samotný názov § 84, mal navrhovateľa\nzaistiť za iným účelom - za účelom administratívneho vyhostenia, teda podľa § 88 ods. 1 písm. b).\nPráve voľbou zaistenia na účel vrátenia, bola navrhovateľovi uprená možnosť domáhať sa\nnevyhostiteľnosti (resp. neprípustnosti vrátenia) do Maďarskej republiky. Preto aj krajský súd,\nktorý odsúhlasil takýto postup odporcu, dopustil sa nesprávneho právneho posúdenia. Pritom\nabsencia skúmania prekážok vyhostenia je v konaní o zaistenie súdnou praxou považovaná za\nzávažný nedostatok rozhodnutia o zaistení, ktorý odôvodňuje jeho zrušenie (rozsudok NS SR, sp.\nzn.1SZa/4/2015).\nĎalej poukázala na rozhodnutie NS SR sp. zn. 10SZa/2/2015: Najvyšší súd Slovenskej republiky dáva\ndo pozornosti právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 264/09-81 zo dňa\n19.10.2010, z ktorého vyplynulo, že konanie o zaistení, ktorého sa týkala prejednávaná sťažnosť a\nkonanie o vyhostení sú síce dve odlišné konania, ale v žiadnom prípade nie sú úplne nezávislé či\nizolované. Uvedené konštatovanie podľa ústavného súdu vyplýva zo samotného účelu zaistenia, ktorým\nbolo v danom prípade výkon administratívneho vyhostenia. Zákon umožňuje štátu, aby vo vhodných\nprípadoch mal vo fyzickej dispozícii osobu, u ktorej prebieha vyhosťovacie konanie, aby mohlo byť\nvyhostenie realizované. Z tohto pohľadu je potrebné vnímať aj nevyhnutnosť zaistenia. Administratívne\nzaistenie nemusí byť nevyhnutné tým spôsobom, ako je to pri väzbe v trestnom konaní, kde musia\nbyť naplnené väzobné dôvody. V zásade tu platí úplne tradičný koncept nevyhnutnosti v zmysle\nhľadania menej závažného zásahu do základných slobôd. Výnimkou je situácia, ak samo vnútroštátne\nprávo zakotvuje podmienku nevyhnutnosti. Vtedy sa z pohľadu ESĽP posudzuje nevyhnutnosť v rámci\nposúdenia zákonnosti zaistenia. Slovenská právna úprava požiadavku nevyhnutnosti neupravuje, preto\ntento prvok nie je potrebné takto skúmať. V tomto zmysle nie je podľa ústavného súdu správny argument\nsťažovateľa nevyhnutnosťou. To však neznamená, že zaistenie môže byť svojvoľné. Jeho limitom je\npráve naplnenie účelu, a to reálnosť vyhostenia, vyhostiteľnosť cudzinca, pričom konanie o vyhostení\n\nmusí byť vedené s riadnou starostlivosťou. Podľa ústavného súdu obmedzenie osobnej slobody je\nviazané na účel zaistenia. Medzi zaistením a jeho účelom je úzka súvislosť. I keď definitívny záver\ntýkajúci sa vyhostenia padne v inom konaní, súd nemôže ani pri rozhodovaní o zaistení ignorovať zjavné\nfakty, ktoré bránia vyhosteniu.\nPodľa jej názoru v prípade navrhovateľa existujú fakty brániace vráteniu cudzinca do Maďarskej\nrepubliky. Požiadavka na ich zohľadnenie je v prípade navrhovateľa o to naliehavejšia, že o prípustnosti\nvrátenia nerozhoduje iný orgán v inom konaní, ale práve odporca v rámci konania o readmisii. Preto\nsa odporca v konaní musí zaujímať o prípadné hrozby porušenia povinnosti štátu garantovať základné\npráva a slobody, obzvlášť pokiaľ tieto sú namietané a ich existencia v rámci konania preukazovaná.\nKrajský súd pochybil, keď konštatoval opak.\nS poukazom na čl. 15 ods. 1 a 4 a čl. 17 Návratovej smernice uviedla, že táto smernica výslovne požaduje\nodôvodnenosť predpokladu na odsun. Odporca je preto povinný skúmať existenciu možnosti vrátenia do\nkrajiny, kam má byť navrhovateľ vrátený, a to aj s ohľadom na dodržiavanie jeho základných práv. Pokiaľ\ntak neurobil, pochybil a rovnako pochybil aj prvostupňový súd, ktorý konštatoval zákonnosť takéhoto\npostupu.\n\nPrávna zástupkyňa navrhovateľa pripomenula, že zaistenie cudzinca znamená obmedzenie alebo\ndokonca v závislosti na povahe, dĺžke, dôsledkoch a spôsobe zaistenia zbavenie jeho slobody. Takýto\nzásah môže byť prípustný len za prísne vymedzených podmienok definovaných nielen zákonom o\npobyte cudzincov ale predovšetkým ústavným poriadkom SR. Podľa čl. 8 ods. 1 Listiny základných práva\nslobôd je osobná sloboda zaručená. Podľa čl. 8 ods. 2 Listiny nesmie byť nikto zbavený svojej slobody\ninak než z dôvodov a spôsobom, ktorý stanoví zákon.\nVytýkala, že konštatovanie, že navrhovateľ nebol ukrátený na svojich právach, pretože proti rozhodnutiu\no administratívnom vyhostení a rozhodnutiu o zaistení je možné podať opravný prostriedok, je\nnepravdivé. V prípade, ak je vydané rozhodnutie o administratívnom vyhostení, podanie opravného\nprostriedku proti rozhodnutiu o administratívnom vyhostení neovplyvní rozhodnutie o návrate podľa\nreadmisnej dohody. Preto je nevyhnutné, aby práve v konaní o zaistení boli namietané skutočnosti\ntýkajúce sa prekážok návratu a tieto zohľadnené, a nie tieto úplne ignorované s odkazom na možnosť\nnamietať ich v konaní o administratívnom vyhostení, či nezohľadniť ich z dôvodu \"neexistujúcej potreby\".\nPrávna zástupkyňa navrhovateľa namietla aj tvrdené dôvody existencie obavy úteku. Skutočnosť, že\ncieľom navrhovateľovej cesty bolo Nemecko, kde chcel požiadať o azyl nemožno automaticky považovať\nza preukázateľné riziko úteku. Vzniknutú situáciu v súvislosti s migračnou krízou nemožno pripisovať za\nchybu navrhovateľa a trestať ho pozbavením slobody.\nOhľadom dĺžky doby zaistenia uviedla, že celkový postup zaobchádzania s navrhovateľom je dôležitým\nukazovateľom zákonnosti postupu správneho orgánu. Povinnosťou správneho orgánu je dôsledné\nzistenie skutkového stavu veci (§ 37 Správneho poriadku), rovnako aj prvostupňového súdu. Pokiaľ súd\nposudzoval prípad bez ďalšieho kontextu, pochybil.\nZ uvedených dôvodov považovala rozsudok krajského súdu za nesprávny a navrhla, aby odvolací súd\nnapadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že predmetné rozhodnutie odporcu zruší a vec mu vráti\nna ďalšie konanie.\n\nIII.\nStanovisko odporcu k odvolacím námietkam\n\nK hore uvedeným odvolacím námietkam sa odporca vyjadril v podaní č.: PPZ-HCP-BB8-13-002/2016-\nAV zo dňa 19.01.2016.\nVo svojom vyjadrení odporca popísal priebeh konania od momentu prevzatia navrhovateľa dňa\n19.08.2015 od príslušníkov Polície Českej republiky tak, ako je uvedené v bode I. tohto rozsudku.\nĎalej uviedol, že dňa 24.10.2015 o 10.30 hod. bol navrhovateľ predvedený v zmysle ust. § 79 zákona o\npobyte cudzincov na Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Medveďov v súvislosti s konaním\no administratívnom vyhostení. Kontrolou totožnosti a preverovaním v informačných systémoch polície\nbolo zistené, že navrhovateľ na území Slovenskej republiky nemá žiadny druh pobytu. Na území\nSlovenskej republiky sa nachádzal neoprávnene a nie je držiteľom cestovného dokladu. Preverovaním v\ninformačných systémoch Policajného zboru bolo zistené, že navrhovateľ na území Slovenskej republiky\nnemá udelený žiadny druh a účel pobytu, rovnako nie je žiadateľom o azyl na území Slovenskej republiky\nani v inom členskom štáte Európskej únie. Na základe zistených skutočností bolo dňa 24.10.2015 pod\nč. p.: PPZ-HCP-BB8-l91-002/2015-AV odporcom začaté konanie o administratívnom vyhostení podľa §\n\n77 ods. l zákona o pobyte cudzincov s poukazom na § 82 ods. l písm. b) zákona o pobyte cudzincov,\nnakoľko navrhovateľ má neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky.\nNa základe zistených skutočností, boli následne po spísaní zápisnice o podaní vyjadrenia účastníka\nkonania, zhromaždení ďalších dôkazov a preštudovaní všetkých podporných a získaných podkladov\na dokumentov, kontaktované príslušné štátne orgány Maďarskej republiky so žiadosťou o prijatie\nnavrhovateľa v zmysle readmisnej dohody pod č. p.: PPZ-HCP-BB8-192-016/2015-AV. Odovzdanie\nnavrhovateľa bolo navrhnuté na deň 06.11.2015 o 16.00 hod. na Spoločnom kontaktnom pracovisku\nČuňovo - Rajka.\nNa základe uvedených skutočností bolo dňa 24.10.2015 pod č. p.: PPZ-HCP-BB8-191-013/2015-AV,\nodporcom rozhodnuté o administratívnom vyhostení navrhovateľa podľa § 77 ods. l zákona o pobyte\ncudzincov s poukazom podľa § 82 ods. l písm. b) zákona o pobyte cudzincov nakoľko má neoprávnený\npobyt na území Slovenskej republiky. Súčasne bol podľa § 82 ods. 3 písm. b) zákona o pobyte cudzincov\nnavrhovateľovi zakázaný vstup na územie Slovenskej republiky na dobu 2 roky.\nDôvodom na výkon administratívneho vyhostenia podľa § 84 ods. l písm. c) zákona o pobyte cudzincov\nje skutočnosť, že navrhovateľ má byť podľa medzinárodnej zmluvy vrátený na územie zmluvného štátu.\nV uvedenom prípade medzinárodnou zmluvou je Dohoda medzi vládou Slovenskej republiky a vládou\nMaďarskej republiky o readmisii osôb na spoločnej hranici číslo 30/2004 Z. z. a správny orgán zhromaždil\ndostatočné dôkazy a podklady na základe ktorých bolo zistené, že navrhovateľ má na území Slovenskej\nrepubliky neoprávnený pobyt, kam pricestoval z územia zmluvného štátu - Maďarskej republiky.\nNa základe vyššie uvedených skutočností bol naplnený dôvod na zaistenie navrhovateľa, nakoľko je to\npotrebné na účel jeho vrátenia podľa medzinárodnej zmluvy, nakoľko má na území Slovenskej republiky\nneoprávnený pobyt.\nNa základe uvedeného bolo dňa 24.10.2015 pod č. p.: PPZ-HCP-BB8-192-002/2015-AV začaté konanie\no zaistení navrhovateľa podľa ustanovenia § 88 ods. l písm. d) zákona o pobyte cudzincov.\nKonanie o zaistení a konanie o administratívnom vyhostení sú síce dve odlišné konania, ale v žiadnom\nprípade nie sú úplne nezávislé či izolované (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS\n264/09 z 19. októbra 2010).\nPodľa ust. § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov môže byť štátny príslušník tretej krajiny zaistený\nna čas nevyhnutne potrebný, najviac však na šesť mesiacov. V súlade s uvedeným ustanovením\nurčil správny orgán dĺžku zaistenia do doby riadneho odovzdania navrhovateľa v rámci readmisie na\núzemie zmluvného štátu Maďarskej republiky. V súlade s uvedeným ustanovením stanovil odporca dĺžku\nzaistenia do doby riadneho odovzdania navrhovateľa v rámci readmisie na územie Maďarskej republiky,\nnajdlhšie však do dňa 24.01.2016. Uvedená doba zaistenia je podľa odporcu nevyhnutná a oprávnená\nna vykonanie úkonu vrátenia podľa medzinárodnej zmluvy vzhľadom aj na nepriaznivú súčasnú situáciu\nv oblasti nelegálnej migrácie na území Maďarskej republiky a v okolitých členských štátoch únie. Počas\nuvedenej doby odporca v spolupráci s inými útvarmi Policajného zboru vykoná všetky dostupné úkony\nsmerujúce k zabezpečeniu odovzdania navrhovateľa na územie Maďarskej republiky. Doba zaistenia,\nktorá je esenciálnou zložkou inštitútu zaistenia sa môže skrátiť pričom presná doba zaistenia sa nedá\nkonkrétne a taxatívne určiť, pretože závisí od viacerých faktorov, ako je aj zabezpečenie a vybavenie\nvšetkých náležitostí potrebných k reálnemu fyzickému odovzdaniu navrhovateľa na územie Maďarskej\nrepubliky, ktoré vykoná iný útvar Policajného zboru. Počas celej doby zaistenia bude odporca postupovať\nv zmysle ustanovenia § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov a skúmať, či trvá účel zaistenia.\nNavrhovateľovi bolo dňa 24.10.2015 pod č.: PPZ-HCP-BB8-192-014/2015 vydané rozhodnutie o\nzaistení v zmysle § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov na dobu 3 mesiace, t. j. do 24.01.2016, na\núčel jeho vrátenia podľa medzinárodnej zmluvy nakoľko má na území Slovenskej republiky neoprávnený\npobyt. Odporca preskúmal okolnosti veci a zistil, že sú splnené podmienky k zaisteniu navrhovateľa\npodľa § 88 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov.\nOdporcovi bolo dňa 18.11.2015 zaslané oznámenie z Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov\nMedveďov, že navrhovateľ bol dňa 10.11.2015 v zmysle ustanovenia § 84 ods. 1 písm. c) zákona o\npobyte cudzincov a na základe čl. 4 ods. 1 readmisnej dohody na Spoločnom kontaktnom pracovisku\nČuňovo - Rajka v čase 11.00 hod. odovzdaný policajným orgánom Maďarskej republiky.\n\nIV.\nPrávny názor Najvyššieho súdu\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté\nrozhodnutie krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3\nods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z.) dospel k záveru, že rozhodnutie krajského súdu je potrebné potvrdiť.\n\nRozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, že\ndeň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený  na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 3. februára 2016 (§ 156\nods. 1 a ods. 3 O.s.p.).\nV predmetnej veci bol predmetom odvolacieho konania rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené\nrozhodnutie odporcu o zaistení navrhovateľa podľa § 88 ods. 1 písm. d/ zákona o pobyte cudzincov,\npreto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal\nrozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania\nskúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu, či odvolacie námietky odporcu sú\nspôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.\n\nPodľa § 88 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov „policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka\ntretej krajiny na účel jeho vrátenia podľa medzinárodnej zmluvy, ak neoprávnene prekročil vonkajšiu\nhranicu alebo má na území Slovenskej republiky neoprávnený pobyt.“\nOsobitným predpisom podľa citovaného ustanovenia medzinárodnou zmluvou je Dohoda medzi vládou\nSlovenskej republiky a vládou Maďarskej republiky o readmisii osôb na spoločnej hranici číslo 30/2004\nZ. z.\nPodľa § 88 ods. 4 veta prvá zákona o pobyte cudzincov „štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený\nna čas nevyhnutne potrebný, najviac na 6 mesiacov.“\nPodľa § 89 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov „policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho\nvyhostenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť\na) hlásenia pobytu alebo\nb) zložiť peňažnú záruku.“\nPodľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov „policajný útvar je povinný skúmať po celý čas\nzaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.“\nPodľa § 32 ods. 1 správneho poriadku „správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav\nveci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi\núčastníkov konania.“\nPodľa § 47 ods. 3 správneho poriadku „v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré\nskutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil\nsprávnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s\nnávrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.“\nOdvolací súd nepovažoval námietku navrhovateľa vytýkajúcu súdu prvého stupňa, že na základe\nvykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, za dôvodnú.\n\nV tejto súvislosti poukazuje na to, že zo samotnej podstaty preskúmavacieho súdneho konania, ktoré\nsmeruje k prieskumu správneho konania vyplýva, že administratívny spis je obrazom a výsledkom\nsprávneho konania, pretože dokumentuje jeho priebeh a skutkový stav, ktorý tu bol v čase rozhodovania\nsprávneho orgánu. Zásadne pritom platí, že skutkové dôvody, o ktoré sa opiera správne rozhodnutie,\nmusia byť podložené obsahom administratívneho spisu - v opačnom prípade by bolo správne\nrozhodnutie, ktoré vzišlo za takéhoto konania nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov. Ďalšie\nzisťovanie skutkového stavu veci až v konaní pred súdom nie je vylúčené (§ 250i ods. 1 O.s.p.), pretože\nsúd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia.\n\nPokiaľ však krajský súd vychádzal pri rozhodovaní iba z obsahu administratívneho spisu, nemožno\ntakémuto postupu principiálne nič vytknúť. Naviac navrhovateľ ani v odvolaní proti rozsudku krajského\nsúdu nespresnil, aké dôkazy mali byť krajským súdom k lepšiemu zisteniu skutkového stavu veci\nvykonané. Navrhovateľ len poukázal na dôkazy dokladané v rámci predchádzajúceho konania o\nopravnom prostriedku proti zaisteniu, a preto za tejto situácie nebolo možné na túto námietku prihliadnuť.\n\nRovnako odvolací súd nezistil pochybenie v postupe súdu prvého stupňa pokiaľ tento dospel k záveru, že\nodporca v konaní dostatočným a zákonným spôsobom zistil stav veci - predovšetkým preukázateľne zistil\nako a za akých okolností sa navrhovateľ dostal na slovenské územie, že v Maďarsku nepožiadal o azyl,\no ktorý nechce požiadať ani na Slovensku, že nedisponuje žiadnym relevantným dokladom totožnosti,\nže svoje finančné prostriedky nechce použiť na zabezpečenie pobytu na Slovensku a tiež, že chce ísť\ndo Nemecka. Odporca podľa odvolacieho súdu zhromaždil dostatočné dôkazy a podklady, na základe\nktorých bolo zistené, že navrhovateľ má na území Slovenskej republiky neoprávnený pobyt.\n\nTakto zistený stav veci bol aj podľa odvolacieho súdu dostatočným k tomu, aby odporca pristúpil k\nreadmisii navrhovateľa podľa uzatvorenej readmisnej dohody.\nNakoľko bolo zistené, že navrhovateľ neoprávnene vstúpil na územie Slovenskej republiky z územia\nMaďarska a že v Maďarsku nie je registrovaný ako žiadateľ o azyl, začal príslušný správny orgán\nSlovenskej republiky konanie o administratívnom vyhostení a o zákaze vstupu a po vydaní rozhodnutia\no administratívnom vyhostení konanie o jeho vrátení na územie Maďarska podľa medzinárodnej zmluvy,\nčím došlo k splneniu podmienky na zaistenie účastníka konania v zmysle § 88 ods. 1 písm. d) zákona\no pobyte cudzincov.\nZ genézy prípadu navrhovateľa je zrejmé, že od momentu jeho prevzatia od príslušných štátnych\norgánov Českej republiky boli odporcovi, zo strany maďarských štátnych orgánov poskytnuté rozporné\ninformácie ohľadom statusu navrhovateľa, keď najprv 26.08.2015 bolo odporcovi doručené zamietavé\nstanovisko k prevzatiu navrhovateľa na readmisiu z dôvodu že tento je žiadateľom o azyl v\nMaďarskej republike. Následne dňa 08.10.2015 a 13.10.2015 Maďarská republika neakceptovala\nvrátenie navrhovateľa podľa Dublinského nariadenia, nakoľko tento nie je žiadateľom o azyl na jej území.\nZ obsahu administratívneho spisu však okrem uvedených problémov s komunikáciou s maďarskými\norgánmi vyplýva aj promptná reakcia odporcu na neustále zmeny v statuse navrhovateľa, keď v súlade\nso zákonom o pobyte cudzincov vydal nové rozhodnutie o zaistení navrhovateľa, čomu predchádzalo\nriadne zisťovanie skutkového stavu.\n\nZa týchto okolností preto nebolo možné považovať námietku navrhovateľa vytýkajúcu súdu prvého\nstupňa nesprávne právne posúdenie z dôvodu, že zaisťovací dôvod, na základe ktorého bol zaistený\nnavrhovateľ nezodpovedal predchádzajúcemu konaniu, za dôvodnú.\nPodľa názoru odvolacieho súdu sa súd prvého stupňa dostatočne podrobne zaoberal všetkými\npodstatnými námietkami navrhovateľa uplatnenými v opravnom prostriedku, s ich vyhodnotením sa\nstotožnil aj súd odvolací a v podrobnostiach na tieto závery krajského súdu odkazuje s poukazom na\nich správnosť.\nPodrobná argumentácia krajského súdu k jednotlivým námietkam navrhovateľa (viď kapitola I. tohto\nrozsudku), ktorou krajský súd objasnil z akého dôvodu nepovažoval navrhovateľom uplatnené námietky\nza spôsobilé spochybniť zákonnosť rozhodnutia odporcu o zaistení navrhovateľa sa premietli do jeho\nprávneho záveru o zákonnosti napadnutého rozhodnutia odporcu, ktoré potvrdil.\n\nKrajský súd dôvodne potvrdil postup odporcu, ktorým zaistil navrhovateľa za účelom jeho vrátenia\npodľa medzinárodnej zmluvy, podrobnou a vecne správnou argumentáciou objasnil prečo na námietky\nnavrhovateľa uvedené v opravnom prostriedku neprihliadol.\nS poukazom na uvedené považoval odvolací súd za dostatočne objasňujúce stanovisko súdu\nprvého stupňa aj k námietke navrhovateľa vytýkajúcej vadu konania spočívajúcu v jeho zaistení\nbez dostatočného skúmania možnosti jeho vrátenia do Maďarska najmä s ohľadom na namietané\nporušovanie jeho základných práv a slobôd garantovaných mu čl. 3 Európskeho dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd. Navrhovateľ v tejto súvislosti neprodukoval žiadne relevantné\ndôkazy preukazujúce opodstatnenosť naznačených pochybností v konkrétnom prípade a preto pokiaľ\nkrajský súd vychádzal zo skutočnosti zdôraznenej aj odporcom v jeho rozhodnutí, že „...Maďarsko je\nčlenským štátom EÚ, ktoré naviac pristúpilo k všetkým medzinárodným dohovorom týkajúcim sa aj\nľudských práv...“ neboli námietky uvedené navrhovateľa spôsobilé spochybniť jeho záver o potrebe\npreukázať opak dostatočne relevantným spôsobom /t. j. spôsobom zaväzujúcim dotknutý správny orgán\nkonajúci v zmysle zákonom vymedzenej teritoriálnej a kompetenčnej pôsobnosti/.\n\nPodľa názoru odvolacieho súdu ani námietka týkajúca sa nedostatočného posúdenia rizika úteku\nnavrhovateľa nebola spôsobilá spochybniť zákonnosť rozhodnutia odporcu. V zmysle zákona o pobyte\ncudzincov, je zaistenie štátneho príslušníka tretieho štátu opatrením, nie trestom. Krajský súd správne\nvychádzal z obsahu zápisnice o podaní vyjadrenia účastníka konania keď poukázal na jeho vyjadrenia o\ntom, že na Slovensku nechce zostať a chce ďalej pokračovať do Nemecka. Nebolo možné nezohľadniť\nposudzovanie rizika úteku navrhovateľa aj s ohľadom na jeho doterajšie konanie (z Maďarska cestoval\ncez Slovensko, Česko a mal v úmysle pokračovať až do Nemecka, čo sám opakovane potvrdil), z ktorého\nodporca usúdil že existuje reálne riziko, že sa bude aj naďalej pohybovať po členských štátoch EÚ,\nčo dôvodne vyústilo do záveru o potrebe jeho zaistenia za účelom jeho  úspešného vrátenia podľa\nmedzinárodnej zmluvy.\n\nK námietke právnej zástupkyne navrhovateľa ohľadom dĺžky doby zaistenia odvolací súd uvádza, že\nz objektívneho hľadiska je zrejmé, že odôvodnenie dĺžky zaistenia navrhovateľa spĺňa atribúty podľa\nzákona o pobyte cudzincov. Predmetom súdneho prieskumu podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. je\nrozhodnutie odporcu PPZ-HCP-BB8-192-014/2015-AV zo dňa 24.10.2015, ktorým tento podľa ust. §\n88 ods. 1 písm. d) zaistil navrhovateľa, nie rozhodnutia, ktoré mu predchádzali. S uvedeným vyjadrila\nsúhlas aj právna zástupkyňa navrhovateľa. S prihliadnutím na predchádzajúce rozhodnutia odporcu,\nktorými zaistil navrhovateľa, tento bol v zaistení celkovo dva mesiace a dvadsaťtri dní. V zmysle\nvyššie citovaného ust. § 88 ods. 4 je maximálna doba zaistenia cudzinca 6 mesiacov. Rovnako\nnemožno považovať postup odporcu, keď tento z dôvodu zistených zmien v skutkovom stave v dôsledku\nrozporných informácií zo strany maďarských štátnych orgánov v primeranom čase reagoval vydaním\nnového rozhodnutia o zaistení navrhovateľa, za nezákonný.\n\nOdporca stanovenú lehotu zaistenia odôvodnil existujúcimi skutočnosťami, ktoré aj podľa názoru\nodvolacieho súdu odôvodňujú takýto „čas nevyhnutne potrebný“ na zaistenie cudzinca, pričom povinnosť\nskúmať podmienky zaistenia v jeho priebehu odporcovi vyplýva priamo z ustanovenia § 90 ods. 1 písm.\nd/ zákona o pobyte cudzincov, ako to aj uviedol odporca vo svojom rozhodnutí.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky z uvedených dôvodov považoval odvolacie námietky navrhovateľa\nza nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Z pohľadu uplatnených námietok\nnavrhovateľa, ktoré určujú rozsah súdneho prieskumu rozhodnutia správneho orgánu nezistil\npochybenie v postupe odporcu ani krajského súdu odôvodňujúce zmenu resp. zrušenie ich rozhodnutí.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky na základe vyššie uvedených úvah konštatoval, že krajský súd dospel\nk správnemu záveru, keď napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdil. Krajský súd sa podrobne zaoberal\nvšetkými podstatnými námietkami navrhovateľa a dospel k správnemu záveru, že rozhodnutie odporcu\nbolo vydané v súlade so zákonom, je riadne odôvodnené a odporca v ňom dostatočným spôsobom\nvyjadril svoje úvahy relevantné pre rozhodnutie o zaistení navrhovateľa.\nNa základe uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu podľa\n§ 219 O.s.p. potvrdil.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1 OSP\nv spojení s § 224 ods. 1 OSP a § 246c OSP tak, že navrhovateľovi, ktorý v odvolacom konaní úspech\nnemal, trovy odvolacieho konania nepriznal.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4Sp/133/2015", "guid": "d0444652-073b-4ca3-a608-8067d4496776:20565fca-f377-4147-a527-75122ae3eb2d", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a58bfae0-1e36-4064-b24d-9bc80e6202c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 264/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 264/09 z 19. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-19", "citacie_n": 618, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a58bfae0-1e36-4064-b24d-9bc80e6202c4"}, {"guid": "b48ee3e1-38e4-45b3-abab-4a0b56a1650b:142b0a93-e43c-4fa9-93f2-dca3a4aef9f1", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:1015200727.1", "spisova_znacka": "10SZa/2/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10SZa/2/2015 z 29. 6. 2015", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2015-06-29", "citacie_n": 179, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:1015200727.1"}], "citovane_v": []}