{"guid": "8b8d9735-7504-4bc7-a208-6eab6051538a:865cd71c-7892-4854-af6d-c27573c78ed8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1015201920.1", "spisova_znacka": "10SZa/25/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10SZa/25/2015 z 10. 1. 2016", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 10. januára 2016, sp. zn. 10SZa/25/2015, ECLI:SK:NSSR:2016:1015201920.1", "identifikacne_cislo": "1015201920", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Daniel Ilavský", "sudca_id": 483, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-daniel-ilavsky-483", "datum_vydania": "2016-01-10", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 88 ods. 1 písm. c) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-88"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2011/404#paragraf-88"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/865cd71c-7892-4854-af6d-c27573c78ed8", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1015201920.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:1015201920.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:1015201920.1/text", "citacie_n": 52, "text": "Súd: Najvyšší súd\nSpisová značka: 10SZa/25/2015\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 1015201920\nDátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2016\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Berthotyová\nECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:1015201920.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej,\nPhD. a z členov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Zuzany Ďurišovej, v právnej veci\nnavrhovateľa: X. H., narodený dňa XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť Afgánska islamská republika,\nzastúpený: Mgr. Jarmila Karak Vargová, advokátka, Brečtanová 21, Bratislava, proti odporcovi:\nPrezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej\npolície Banská Bystrica, Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Žilina, Kuzmányho 26, Žilina,\no preskúmanie rozhodnutia odporcu č. p. PPZ-HCP-BB7-79-056/2015-AV zo dňa 20.10.2015, na\nodvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Sp/124/2015-37 zo dňa\n30.11.2014, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Sp/124/2015-37 zo dňa\n30. novembra 2014 v spojení s opravným uznesením č. k. 9Sp/124/2015-49 zo dňa 18.12.2015   m e n\ní   tak, že rozhodnutie odporcu č. p. PPZ-HCP-BB7-79-056/2015-AV zo dňa 20.10.2015   z r u š u j e .\n\nOdporca   j e   p o v i n n ý   zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške   592,88 Eur (titulom náhrady\ntrov právneho zastúpenia) do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, na účet jeho právnej zástupkyne\nMgr. Jarmily Vargovej vedený v K., č. ú.: XXXXXXXXXX/XXXX.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nI.\nPredmet konania\n\nKrajský súd v Bratislave rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia potvrdil rozhodnutie č. p.\nPPZ-HCP-BB7-79-056/2015-AV zo dňa 20.10.2015, ktorým odporca  podľa § 88 ods. 1 písm. c), ods.\n4, 5 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len\n„zákon o pobyte  cudzincov“) zaistil navrhovateľa dňom 20.10.2015 na účel zabezpečenia prípravy a\nvýkonu jeho prevozu podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) Č. 604/2013 z 26.06.2013,\nktorým sa stanovujú kritéria a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie\nžiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej\npríslušnosti v jednom z členských štátov (ďalej len „nariadenie Dublin III“) a na základe konania vedenom\nDublinským strediskom Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej „Dublinským\nstrediskom Migračného úradu MV SR“) pod č. konania MU-DS-620/2015-DŽ.\nPodľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov odporca navrhovateľa zaistil na čas nevyhnutne potrebný,\nnajviac do 20.01.2016.\n\nNavrhovateľ bol v zmysle ustanovenia § 88 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov umiestnený v Útvare\npolicajného zaistenia pre cudzincov Medveďov.\n\nKrajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku skonštatoval, že preskúmavané rozhodnutie odporcu\nje potrebné potvrdiť ako vecne správne a zákonné.\n\nK námietke nedostatočne zisteného stavu veci uviedol, že táto námietka nie je dôvodná. Odporca\nnapadnutým rozhodnutím rozhodol o zaistení navrhovateľa na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu\njeho prevozu podľa nariadenia Dublin III. Pre aplikáciu tohto druhu rozhodnutia bolo podľa krajského\nsúdu potrebným preukázať, že navrhovateľ sa zdržuje na slovenskom území bez náležitých povolení\n(dokladov), že v inom členskom štáte požiadal o azyl, že existuje značné riziko úteku a že nie je možné\núčinne uplatniť iné - miernejšie alternatívne donucovacie prostriedky. Krajský súd mal za to, že odporca\nzistil všetky potrebné informácie k tomu, aby mohol vo veci kvalifikovane rozhodnúť.\n\nZ obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ako aj z obsahu pripojeného administratívneho spisu\nodporcu, mal krajský súd za jednoznačne preukázané (relácia maďarských štátnych orgánov, lustrácia\nnavrhovateľa v IS MIGRA, samotné potvrdenie tejto skutočnosti navrhovateľom počas jeho výsluchu\npred odporcom ako aj v podanom návrhu), že navrhovateľ v priebehu svojej cesty po Európe, s cieľom\ndopraviť sa do Nemeckej Spolkovej republiky (ďalej len „NSR“) požiadal v Maďarskej republike (ďalej\nlen „Maďarsko“ ) o azyl, že nedisponuje žiadnym cestovným dokladom ani povolením na pobyt, že i\nnapriek podanej žiadosti o azyl  územie tohto štátu opustil a v ceste do NSR (kde chcel požiadať o azyl\na pracovať a žiť tam) pokračoval vlakom. Tiež mal krajský súd za preukázané, že i napriek skutočnosti,\nže navrhovateľ má peniaze, chce ich použiť výlučne na cestu do NSR a nie na hradenie svojho pobytu\nna Slovensku, na Slovensku si nevie zabezpečiť ďalšie financie a nemá tu zabezpečené ubytovanie.\nOdporca teda zistil všetky potrebné informácie k tomu, aby mohol vo veci kvalifikovane rozhodnúť.\n\nK námietke, že odporca vo vzťahu k  Maďarsku tento štát nemôže automaticky považovať za bezpečnú\nkrajinu, vzhľadom na tam prebiehajúcu migračnú vlnu, pričom mal odporca skúmať v akých podmienkach\nby sa navrhovateľ nachádzal po jeho vrátení do Maďarska, krajský súd uviedol, že odporca  nie je\noprávnený vydať rozhodnutie v zmysle ust. § 46a ods. 4 zákona o azyle o odovzdaní navrhovateľa do\niného štátu. Na vydanie tohto rozhodnutia je v zmysle zákona o azyle príslušné Dublinské stredisko\nMigračného úradu MVSR [v konaní č. MU-DS-620/2015-DŽ), ktoré rozhodne o prípustnosti odovzdania\no tom, do ktorého konkrétneho štátu bude navrhovateľ odovzdaný a v akej lehote. V rámci tohto konania\nje teda výlučne Dublinské stredisko Migračného úradu MVSR oprávnené zistiť, či v prípade odovzdania\nnavrhovateľa do iného (konkrétneho) členského štátu sú splnené všetky nevyhnutné predpoklady pre\nodovzdanie navrhovateľa. Odporca napadnutým rozhodnutím iba zabezpečil, že navrhovateľ bude\npočas priebehu tohto dublinského konania prítomný (a zastihnuteľný) na slovenskom území.\n\nK námietke, že iba na základe informácie z maďarskej strany aplikoval ust. § 88 ods. 1 písm. c) zákona\no pobyte cudzincov bez toho, aby zistil, či takýto jeho postup je možný, krajský súd uviedol, že jedným z\npredpokladov aplikácie predmetného ustanovenia je zistenie, že cudzinec (navrhovateľ) požiadal o azyl\nv inom členskom štáte. Túto skutočnosť odporca jednoznačne zistil a to jednak z oznámenia maďarskej\nstrany, jednak z výpovede navrhovateľa, ako aj z výsledkov lustrácie navrhovateľa v systéme IS MIGRA.\nO splnení konkrétnych predpokladov navrátenia navrhovateľa, ako aj určenia štátu, do ktorého má byť\nnavrátený rozhodne iný správny orgán - Dublinské stredisko Migračného úradu MV SR.\n\nK námietke týkajúcej sa doby zaistenia, ktorá podľa názoru navrhovateľa je nedôvodne dlhá, má\nkrajský súd za to, že tomu tak nie je. Pod pojmom „zabezpečenie prípravy alebo výkonu prevozu podľa\nosobitného predpisu (nariadenie Dublin III) je potrebné chápať jednak priebeh a vydanie rozhodnutia\nDublinským strediskom Migračného úradu MV SR a následne faktické zabezpečenie prevozu. S\npoukazom na článok 29 ods. 1 Dublinského nariadenia, prevoz sa má uskutočniť najneskôr do šiestich\nmesiacov od akceptovania dožiadania iným členským štátom o prevzatie alebo prijatie späť alebo\nkonečného rozhodnutia o odvolaní alebo preskúmaní, ak majú v súlade s článkom 27 ods. 3 odkladný\núčinok. Ak teda odporca určil lehotu zaistenia na 3 mesiace, teda lehotu kratšiu ako pripúšťa nariadenie\nDublin III na odovzdanie, nie je možné skonštatovať, že takto určená lehota je neprimerane dlhou.\n\nNakoľko predmetom tohto súdneho prieskumu podľa krajského súdu nie je zaistenie navrhovateľa\nrealizované na základe iného zákonného ustanovenia zákona o pobyte cudzincov, krajský súd sa\ndôvodmi či dĺžkou predchádzajúceho zaistenia navrhovateľa nezaoberal.\n\nK námietke týkajúcej sa rizika úteku krajský súd uviedol, že tvrdenia navrhovateľa, podľa ktorého odporca\nnijako neodôvodnil riziko úteku navrhovateľa nie je pravdivé, nakoľko  toto odôvodnenie sa nachádza\npredovšetkým v druhom odseku druhej strany napadnutého rozhodnutia. Na tomto mieste odporca\nuviedol správnu úvahu, podľa ktorej riziko úteku navrhovateľa spočíva v jeho nelegálnej migrácie po\nEurópe, pričom navrhovateľ nedisponuje žiadnym cestovným dokladom a ani povolením na pobyt. Na\ninom mieste odôvodnenia tiež uviedol, že navrhovateľ, ktorý v Maďarsku požiadal o azyl na území tohto\nštátu nezotrval, ale vycestoval do iného členského štátu.\n\nKrajský súd uviedol, že podľa samotného znenia článku 28 ods. 2 nariadenia Dublin III sa riziko úteku\nposudzuje individuálne, pričom ust. § 88 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov vymedzuje samotný pojem\n„riziko úteku“. V prejednávanej veci, vychádzajúc predovšetkým z výpovedí navrhovateľa, ako aj zo\nzisteného stavu veci je nepochybnou skutočnosť, že cieľom jeho cesty bola NSR, kde chcel požiadať\no azyl, žiť a pracovať tam. Tomu podriadil aj trasu svojej cesty a konanie po podaní žiadosti o azyl v\nMaďarsku (odišiel z tamojšieho zariadenia pre žiadateľov o azyl, zakúpil si cestovný lístok na vlak do\nHamburgu a na cestu aj nastúpil). Z takéhoto konania je jednoznačné, že ak by na Slovenku nebol\nodporcom zaistený, pokračoval by v ceste do NSR. Okrem uvedených skutočností o tomto jeho úmysle\nsvedčí aj jeho vyhlásenie, že peniaze, ktorými disponuje, chce použiť výlučne na cestu do NSR. Podľa\nnázoru krajského súdu dôvodná obava rizika úteku jednoznačne existovala, čím bol naplnený jeden z\npredpokladov zaistenia navrhovateľa a to tak v zmysle nariadenia Dublin III (Článok 28 ods. 2), ako aj\nv zmysle zákona o pobyte cudzincov (§ 88 ods. 1 písm. c), ods. 2).\n\nK námietke, týkajúcej sa alternatív zaistenia krajský súd uviedol, že argumentácia navrhovateľa, že\nodporca rozhodol o jeho zaistení i napriek tomu, že v rozhodnutí nie je odôvodnené značné riziko jeho\núteku, nie je odôvodnená a odporcova úvaha o nemožnosti aplikácie ust. § 89 ods. 1 zákona o pobyte\ncudzincov je správna. Krajský súd mal za to, že odporca odôvodnil, na základe čoho dospel k správnej\núvahe o existencii značného rizika úteku, pričom odporca v texte odôvodnenia poukázal na skutočnosť,\nže navrhovateľ nedisponuje finančnými prostriedkami, nevie si ich zabezpečiť, nemá zabezpečené ani\nubytovanie a s tým súvisiace hradenia životných potrieb. Z obsahu výpovede navrhovateľa vyplynulo,\nže finančné prostriedky, ktoré má nie je ochotný použiť na zabezpečenie svojho (prípadného) pobytu na\nSlovensku. Teda pokiaľ odporca uviedol, že navrhovateľ nemá finančné prostriedky na zabezpečenie\nsvojho pobytu, takéto jeho konštatovanie iba vyplýva zo samotného vyjadrenia navrhovateľa.\n\nKrajský súd dodal, že ak by aj tieto predpoklady navrhovateľ spĺňal, jeho voľný pobyt na slovenskom\núzemí by nebol možný. Navrhovateľ totižto nedisponuje žiadnym cestovným dokladom ani povolením\nna pobyt, a táto skutočnosť s poukazom na ust. § 5 zákona o pobyte cudzincov, resp. Článku 5 ods. 1\npísm. a) Kódexu schengenských hraníc vylučuje to, aby mu odporca umožnil voľne sa pohybovať po\núzemí Slovenska a teda po teritóriu schengenského priestoru ako takého.\nVzhľadom na uvedené krajský súd skonštatoval, že námietky navrhovateľa neboli dôvodné, pričom\nodporca dostatočne zistený stav veci správne vyhodnotil. Dodal, že výroky napadnutého rozhodnutia\nsú v súlade so zákonom o pobyte cudzincov, ako aj v súlade s ostatnými právnymi normami, ktorými je\nSlovenská republika viazaná. Krajský súd preto napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdil.\n\nII.\n\nStručné zhrnutie odvolacích dôvodov navrhovateľa\n\nProti uvedenému rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ odvolanie zo dňa 15.12.2015 z dôvodov\npodľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“)\nt.j., že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam\na rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\n\nNavrhovateľ uviedol, že v podanom odvolaní namietal nesprávne skutkové zistenia (a následne i\nnesprávne právne posúdenie veci) najmä s ohľadom na námietku nedostatočného zistenia skutkového\nstavu veci s ohľadom na prípustnosť vrátenia navrhovateľa do Maďarska s ohľadom na potrebu\ndodržiavania čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Rovnako namietal právne\nposúdenie ohľadom nutnosti vlastníctva dokladov pre to, aby mohli v prípade byť využité alternatívy k\nzaisteniu, ako aj nezohľadnenie dôkazov doložených do konania v rámci opravného prostriedku.\n\nS poukazom na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (10SZa/16/2015 zo dňa\n11.11.2015) mal za to, že krajský súd mal odporcovi uložiť povinnosť skúmať, či krajina, do ktorej má\nbyť navrhovateľ vrátený, bude rešpektovať čl. 3 a čl. 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd obzvlášť v prípade, keď z úradnej povinnosti je mu zrejmé, že krajina, kam sa má cudzinec\nvrátiť, má problémy s dodržiavaním základných ľudských práv, je dôvodná. Je povinnosťou odporcu -\nsprávneho orgánu skúmať účel zaistenia, teda či realizácii účelu zaistenia nebránia akékoľvek právne,\nalebo faktické prekážky.\n\nĎalej navrhovateľ zdôraznil, že v jeho prípade sa jedná o opakované zaistenie, kedy najskôr Maďarsko\nneidentifikovalo navrhovateľa ako žiadateľa o azyl a vyžiadalo si postup v rámci readmisie, pričom\nnásledne potvrdilo skutočnosť, že navrhovateľ bol evidovaný medzi žiadateľmi o azyl, pričom odporca\ncca. jeden mesiac na túto informáciu nereagoval a navrhovateľa bezdôvodne držal v zaistení za účelom\nreadmisie, hoci bolo zrejmé, že k naplneniu tohto účelu určite nedôjde.\n\nS poukazom na doterajší priebeh konania uviedol, že Maďarsko nie je schopné dodržiavať svoje\nmedzinárodné záväzky a evidenčný systém migrantov zlyháva. Práve preto je dôležité, aby súd vyslovil,\nže policajný orgán je povinný skúmať, či krajina, do ktorej má byť navrhovateľ vrátený, bude rešpektovať\njeho práva, obzvlášť v prípade, pokiaľ má na to dostatok času a z úradnej povinnosti je mu zrejmé, že\nkrajina, kam sa má cudzinec vrátiť, má problémy s dodržiavaním základných ľudských práv.\n\nNavrhovateľ ďalej namietal záver krajského súdu o tom, že skúmanie dodržiavania ľudských práv v\nMaďarsku nie je kompetenciou odporcu, ale v kompetencii Dublinského strediska Migračného úradu MV\nSR. Mal za to, že ide o nesprávne právne posúdenie veci zo strany krajského súdu.\n\nV súvislosti s uvedeným, poukazujúc na Súdnu prax Najvyššieho súdu (rozsudok sp. zn. 1SZa/6/2015 zo\ndňa 09.06.2015) namietal právne posúdenie ohľadom nutnosti vlastníctva dokladov pre to, aby mohli byť\nvyužité alternatívy k zaisteniu ako aj nezohľadnenie dôkazov doložených do konania v rámci opravného\nprostriedku, ktorými navrhovateľ poukázal na to, že je povinnosťou odporcu ako aj krajského súdu\nskúmať akým spôsobom s ním bude zaobchádzané s ohľadom na čl. 3 a čl. 5 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd.\n\nNavrhovateľ sa nestotožnil s tým, ako krajský súd posúdil riziko úteku navrhovateľa. Podľa jeho názoru z\nrozhodnutia krajského súdu nie je zrejmé, na základe ktorých objektívnych kritérií dospel k záveru, že u\nnavrhovateľa existuje riziko úteku. Ďalej podotkol, že definícia pojmu „riziko úteku“ zakotvená v platnom\nzákone o pobyte cudzincov nie je použiteľná pre účely zaistenia z dôvodu návratu v rámci dublinského\nkonania, kde sa podľa jeho názoru vyžaduje vyššia miera hrozby úteku.\n\nNavrhovateľ ďalej namietal dĺžku doby jeho zaistenia a záver krajského súdu o jej primeranosti (3\nmesiace), poukazujúc na skutočnosť, že sa nejedná o prvé zaistenie navrhovateľa. Ten bol zaistený už\nod 29.07.2015 na účel jeho readmisie a následne bol prezaistený 20.10.2015.\n\nVzhľadom na vyššie uvedené žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok\nkrajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie odporcu zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.\n\nIII.\nVyjadrenie odporcu k odvolaniu navrhovateľa\n\nOdporca sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril tak, že rozsudok krajského súdu navrhol potvrdiť.\n\nOdporca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že navrhovateľ bol dňa 25.11.2015 odovzdaný príslušným\norgánom Maďarskej republiky ako členskej krajine zodpovednej za preskúmanie žiadosti o azyl v zmysle\nNariadenia rady (ES) č. 343/2003.\n\nIV.\nArgumentácia rozhodnutia odporcu\n\nOdporca rozhodnutím č. PPZ-HCP-BB7-79-056/2015-AV zo dňa 20.10.2015, na základe skutočnosti, že\nnavrhovateľ je žiadateľom o udelenie azylu na území Maďarska, rozhodol o zaistení navrhovateľa podľa\n\nustanovenia § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov dňom 20.10.2015 s tým, že ho zaistil na\nčas nevyhnutne potrebný, najdlhšie do 20.01.2016, a to na účel zabezpečenia prípravy a výkonu jeho\nprevozu podľa nariadenia Dublin III a na základe konania vedenom Dublinským strediskom Migračného\núradu MV SR  pod č. konania MU-DS-620/2015-DŽ. V zmysle § 88 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov\nho umiestnil v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov.\n\nV dôvodoch rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ bol 20.10.2015 predvedený odporcom na Útvar\npolicajného zaistenia Medveďov, za účelom zistenia totožnosti, nakoľko nemohol hodnoverným\nspôsobom preukázať svoju totožnost'. Lustráciou v informačných systémoch Ministerstva vnútra\nSlovenskej republiky bolo zistené, že dňa 18.09.2015 bolo odporcovi doručené Riaditeľstvom hraničnej a\ncudzineckej polície Banská Bystrica stanovisko Maďarska, ktorého obsahom bolo zamietavé stanovisko\nk prevzatiu navrhovateľa na readmisiu podľa medzinárodnej zmluvy z dôvodu, že navrhovateľ je v\nsúčasnej dobe evidovaný ako žiadateľ o udelenie azylu v Maďarsku. Na základe tejto informácie bolo\ncestou Migračného úradu MV SR zistené, že navrhovateľ spĺňa podmienky na začatie konania podľa\nnariadenia Dublin III a preto následne odporca  kontaktoval Dublinské stredisko Migračného úradu MV\nSR, ktoré navrhovateľovi pridelilo číslo z protokolu Migračného úradu MV SR MU-DS-620/2015-DŽ.\n\nNa základe týchto skutočností začal odporca dňa 20.10. 2015 konanie vo veci zaistenia navrhovateľa\npodl'a § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov na účel zabezpečenia prípravy, alebo výkonu\njeho prevozu podľa nariadenia Dublin III, nakoľko u účastníka konania existuje značné riziko jeho úteku,\nvyplývajúce z jeho nelegálnej migrácie po Európe, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že účastník konania\nnemá udelený pobyt na území Slovenskej republiky podľa zákona o pobyte cudzincov a nemá pri sebe\nani žiaden doklad, ktorý by umožňoval zistenie jeho totožnosti.\n\nOdporca ďalej uviedol, že navrhovateľ, ako štátny príslušník tretej krajiny má medzinárodnými\ndohovormi, ako aj vnútroštátnymi predpismi na území členských štátov schengenského priestoru\ngarantované právo na poskytnutie medzinárodnej ochrany. Členské štáty schengenského priestoru\nmajú zároveň právo na ochranu pred protispoločenskou činnosťou štátnych príslušníkov tretej krajiny\na prostriedky na zabránenie ohrozenia záujmu spoločnosti, ochranu a ďalšieho rastu ekonomického\nhospodárskeho a verejného poriadku členských štátov schengenského priestoru. Využívanie týchto\nprostriedkov v aplikovanej praxi štátnymi orgánmi členských štátov schengenského priestoru je potrebné\nna zachovanie stabilnej a bezpečnostnej situácie na území schengenského priestoru, či už z pohľadu\nochrany zdravia a života ako aj ochrany životnej úrovne spoločnosti, ktorú si spoločnosť svojím\nsvedomitým konaním dlhodobo buduje.\n\nV zmysle kapitoly III. článku 7 ods. 2 nariadenia Dublin III , podľa ktorého členský štát zodpovedný podľa\nkritérií stanovených v tejto kapitole sa určí na základe situácie existujúcej vtedy, keď žiadateľ po prvýkrát\npodal svoju žiadosť o medzinárodnú ochranu v členskom štáte, považuje odporca za nespochybniteľné,\nna základe výsledkov lustrácií v informačných systémoch Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, že\nnavrhovateľ podal žiadosť o azyl na území Maďarska, ktoré však svojvoľne opustil. Odporca má za to,\nže navrhovateľ sa mal po prepustení z polície dostaviť do pobytového tábora v Maďarsku a pobývať\ntam do rozhodnutia maďarských orgánov a nie opustiť územie štátu, kde požiadal o udelenie azylu a\nvycestovať na územie iného štátu Únie.\n\nOdporca s poukazom na rozsudok Krajského súdu Trnava, č. k. 38Sp/2412012-37 zo dňa 07.08.2012\nuviedol, že Slovenská republika v krátkom čase zistila štát Únie, ktorý je oprávnený na rozhodnutie\no žiadosti o udelenie azylu. Maďarsko, ako štát, kde účastník konania požiadal o udelenie azylu, sa\nzaväzuje na základe ratifikácie dohody vziať žiadateľa späť, ak sa nachádza na území iného štátu.\nZodpovedný štát, teda Maďarsko je povinné v zmysle čl. 18 ods. 1 písm. a), b) nariadenia Dublin III\nprevziať žiadateľa, ktorý podal žiadosť v inom členskom štáte; resp. prijať späť žiadateľa, ktorého žiadosť\nje v procese posudzovania a ktorý podal žiadosť v inom členskom štáte, alebo ktorý sa nachádza na\núzemí iného členského štátu bez povolenia na pobyt.\n\nOdporca ďalej poznamenal, že navrhovateľ má poskytnuté právo na preskúmanie jeho žiadosti\no medzinárodnú ochranu členským štátom schengenského priestoru, no napriek tejto skutočnosti\nnerešpektuje medzinárodné právne predpisy a zmluvy, ktoré upravujú pohyb štátneho príslušníka\ntretej krajiny. Z uvedeného mal odporca za to, že v prípade navrhovateľa je potrebné preskúmanie\nžiadosti o medzinárodnú ochranu, o ktorú navrhovateľ na území schengenského priestoru žiadal na\n\núzemí Maďarska, a v prípade ak sa zistia dôvody na udelenie medzinárodnej ochrany, je potrebné\nnavrhovateľovi takúto ochranu bezodkladne udeliť a tým mu umožniť zdržiavať sa území schengenského\npriestoru v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi.\n\nV zmysle znenia článku 28 ods. 2 nariadenia Dublin III odporca skúmal aj možnosti uloženia menej\nzávažného prostriedku ako zaistenia, ktorými je oprávnený zabezpečiť prípravu a výkon prevozu\nnavrhovateľa, avšak skonštatoval, že navrhovateľ nespĺňa podmienky, za ktorých by mu mohla byť\nuložená povinnosť podľa § 89 ods. 1 písm. a) a b) zákona o pobyte cudzincov, nakoľko samotný\nnavrhovateľ v zápisnici v spise vedenej pod č. p.: PPZ-HCP-BB7-79-050/2015-AV uviedol, že nemá\ndostatočné finančné prostriedky a ani si ich zabezpečiť nevie, na území Slovenskej republiky nikoho\nnepozná a ani  na území Slovenskej republiky nemá zabezpečené ubytovanie.\n\nOdporca mal tiež za to, že v prípade navrhovateľa a jeho doterajšieho konania je potrebné zabezpečiť\njeho prípravu, alebo výkon jeho prevozu podľa nariadenia Dublin III  formou zaistenia v zmysle §\n88 ods. l písm. c) zákona o pobyte cudzincov.  Zároveň v zmysle § 88 ods. 4 zákona o pobyte\ncudzincov stanovil dĺžku doby zaistenia do 20.01.2016, aby počas tejto doby vykonal všetky úkony\npotrebné na odovzdanie navrhovateľa do členského štátu v ktorom požiadal o medzinárodnú ochranu.\nV danom prípade išlo hlavne o zabezpečenie akceptácie prevzatia zo strany úradov Maďarska, ako aj o\nsamotnú prípravu prevozu, technické, materiálne, ako aj personálne zabezpečenie prevozu a o prevzatie\núčastníka konania príslušnými maďarskými orgánmi.\n\nS poukazom na § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov odporca uviedol, že presnú dobu\nzaistenia navrhovateľa nie je možné predbežne presne určiť a je ju možné odhadnúť hlavne z\naplikačnej praxe. Dĺžka zaistenia závisí od množstva podstatných faktorov, medzi ktoré okrem iného patrí\nkomunikácia medzi štátnymi orgánmi členských štátov, ako aj vybavenie všetkých potrebných náležitostí\nna riadne dodržanie postupu, ktoré upravujú medzinárodné dohody, ktorými sú členské štáty signátormi,\nprípadne iné nepredvídateľné okolnosti, ktoré nemožno predbežne určiť.\n\nOdporca sa zaoberal a bral do úvahy aj smernicu Európskeho parlamentu a Rady 20081115/ES zo\n16.12.2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov\ntretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (ďalej len „ smernica“), avšak s poukazom\nna znenie čl. 7 ods. 1 smernice, skonštatoval že nie je možné postupovať vo vzťahu k navrhovateľovi\nv zmysle predmetného článku smernice.\n\nPri rozhodovaní o zaistení sa ďalej riadil aj Dohovorom o právnom postavení utečencov z roku 1951\nv znení protokolu o postavení utečencov z roku 1967, ako aj Smernicou Rady 2003/9/ES, ktorou\nsa ustanovujú minimálne normy pre prijímanie žiadateľov o azyl. Poukázal na to, že pred vydaním\npredmetného rozhodnutia bol navrhovateľovi predložený žurnalizovaný spisový materiál vedený pod\nčíslom PPZ-HCP-BB7-79/2015-AV, ktorý tvorí podklady pre vydanie uvedeného rozhodnutia a bol\npoučený o jeho práve podľa § 120 ods. 7 zákona č. 404/2011 Z. z, avšak svoje právo nevyužil.\n\nPo preskúmaní všetkých skutočností a dôkazov odporca skonštatoval, že predmetné zaistenie\nnavrhovateľa  je plne v súlade s článkom 5 ods. 1 písm. f) Dohovore o ochrane ľudských práv a slobôd\na že sú splnené podmienky podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov.\n\nV.\nPrávny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie\nkrajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona\nč. 757/2004 Z. z.) dospel k záveru, že rozhodnutie krajského súdu je potrebné zmeniť. Rozhodol\nbez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP s tým, že deň\nvyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený  na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 11. januára 2016 (§ 156\nods. 1 a ods. 3 OSP).\nV predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského\nsúdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie odporcu o zaistení navrhovateľa podľa § 88 ods. 1 písm. c/\nzákona o pobyte cudzincov, preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako\n\nsúd odvolací, preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci\nodvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu, či odvolacie\nnámietky odporcu sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.\n\nPodľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona číslo 404/2011 Z. z. policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka\ntretej krajiny na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu, ak\nexistuje značné riziko jeho úteku.\n\nOsobitným predpisom je Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013,\nktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie\nžiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej\npríslušnosti v jednom z členských štátov (Ú.v. EÚ L 180, 29.6.2013).\n\nPodľa § 88 ods. 4 veta prvá zákona číslo 404/2011 Z. z. štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený\nna čas nevyhnutne potrebný, najviac na 6 mesiacov.\n\nPodľa § 89 ods. 1 zákona číslo 404/2011 Z. z. policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho\nvyhostenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť\nhlásenia pobytu alebo\nzložiť peňažnú záruku.\n\nPodľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav\nveci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi\núčastníkov konania.\n\nPodľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti\nboli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu\núvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a\nnámietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\n\nZ obsahu spisu vyplynulo, že po vydaní rozhodnutia o administratívnom vyhostení žalobcu zo Slovenska\n(29.07.2015) bol žalobca rozhodnutím z 29.07.2015 zaistený z dôvodu podľa § 88 ods.1 písm. d/\nzákona o pobyte cudzincov do 27.08.2015. Rozhodnutím odporcu zo dňa 25.08.2015 bola doba jeho\nzaistenia  predĺžená do 28.11.2015. Odporcovi bolo dňa 18.09.2015 maďarskou stranou oznámené, že\nMaďarsko, že navrhovateľ nemôže byť do Maďarska vrátený v rámci readmisnej dohody,  nakoľko  na\njeho  navrátenie je potrebné  aplikovať nariadenie „Dublin III“. Následne odporca zrušil svoje rozhodnutie\no administratívnom vyhostení navrhovateľa a samostatným rozhodnutím toto konanie zastavil. Dôvodom\nbolo zistenie, že navrhovateľ požiadal v Maďarsku o azyl.\n\nV ten istý deň bol navrhovateľ zo zaistenia prepustený.\n\nDňa 20.10.2015 odporca lustráciou zistil, že navrhovateľ je žiadateľom o azyl v Maďarsku. Odporca začal\nkonanie podľa Nariadenia európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26.06.2013 evidované\npod č. MU-DS-620/2015-DŽ a dňa 20.10.2015 navrhovateľovi oznámil začatie konania podľa § 88 ods.\n1 písm. c/ zákona o pobyte cudzincov. Vo veci rozhodol o jeho zaistení podľa § 88 ods. 1 písm. c/ zákona\no pobyte cudzincov 20.10.2015.\n\nOdvolaciu námietka navrhovateľa, ktorou namietal  nesprávne skutkové zistenia (a následne i nesprávne\nprávne posúdenie veci) najmä s ohľadom na námietku nedostatočného zistenia skutkového stavu\nveci s ohľadom na prípustnosť vrátenia navrhovateľa do Maďarskej republiky s ohľadom na potrebu\ndodržiavania čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd vyhodnotil odvolací súd ako\ndôvodnú.\n\nNavrhovateľ totiž v opravnom prostriedku namietal, že s ohľadom na doterajšiu prax v procese vrátenia\nžiadateľov o azyl do Maďarska muselo byť odporcovi známe, že orgány Maďarskej republiky nezvládajú\nplniť si svoje povinnosti tak, ako to ukladá Dublinské nariadenie či medzinárodné zmluvy (obzvlášť\nchrániace základné ľudské práva a slobody žiadateľov o azyl). Poukázal na to, že Maďarsko nemožno\n\nv súčasnej dobe považovať automaticky za bezpečnú krajinu, do ktorej je možné vrátiť cudzinca v rámci\ndublinského konania bez toho, aby bola individuálne posúdená  jeho situácia.\n\nUvedené závery podľa navrhovateľa vyplývajú z rozsudku Správneho súdneho dvora Rakúska\n(Verwaltungsgerichtshof)  zo dňa 8.9.2015.\n\nTýmto dôkazom navrhovateľ podporil svoje tvrdenia a o hrozbe porušovania čl. 3 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd. Súčasne ním poukázal na hrozbu porušovania čl. 5 Dohovoru\nzo strany slovenských štátnych orgánov s ohľadom na opakované menenie účelu zaistenia a s tým\nsúvisiace nezákonné predlžovanie lehoty zaistenia.\nNámietka navrhovateľa, že súd preskúmavajúci rozhodnutie odporcu o zaistení má správnemu orgánu\nuložiť povinnosť skúmať, či krajina, do ktorej má byť navrhovateľ vrátený obzvlášť v prípade, keď z\núradnej povinnosti je mu zrejmé, že krajina, kam sa má cudzinec vrátiť, má problémy s dodržiavaním\nzákladných ľudských práv, v akých podmienkach sa bude cudzinec nachádzať bola dôvodná.\nKrajský súd vo svojom rozhodnutí konštatoval, že nie je kompetenciou odporcu skúmať dodržiavanie\nľudských práv v Maďarsku, nakoľko toto je v kompetencii Dublinského strediska Migračného úradu\nMinisterstva vnútra SR.\nNámietku navrhovateľa, ktorý sa s takýmto názorom súdu nestotožnil vyhodnotil odvolací súd za\ndôvodnú.\nPodľa odvolacieho súdu je povinnosťou správneho orgánu skúmať účel zaistenia - teda či realizácii\núčelu zaistenia nebránia akékoľvek právne alebo faktické prekážky, tieto konania nie sú nezávislé a od\nseba oddelené.\n\nOdporca pred vydaním rozhodnutia, ale aj v priebehu súdneho konania o prieskume jeho rozhodnutia\nmal skúmať, či Maďarsko je ochotné a schopné  takúto osobu prijať, pretože od postoja  Maďarska závisel\nsamotný účel zaistenia, pretože jeho reálnosť (realizovateľnosť) je vždy nevyhnutnou podmienkou\nzákonnosti zaistenia.\n\nUvedené skutočnosti, teda podľa odvolacieho súdu mohli spochybniť legalitu zaistenia navrhovateľa  vo\nvzťahu k jeho účelu, ktorým bolo  zabezpečenie prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného\npredpisu.\n\nNámietka navrhovateľa, že správny orgán mal skúmať aj podmienky do akých má byť takto zaistená\nosoba vrátená bola podľa odvolacieho súdu dôvodná, obzvlášť v prípade, keď nebola v administratívnom\nkonaní vôbec zodpovedaná otázka, či takýmto vrátením (odovzdaním) osoby nedôjde k porušeniu\nprincípu non - refoulememt, najmä ak je zjavné, že podmienky, v ktorých bude takáto osoba po vrátení\ndo Maďarska držaná najmä vzhľadom k preplnenosti tamojších stredísk pre utečencov, ktoré môžu tiež\ndosiahnuť intenzitu neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania v zmysle čl. 3 Dohovoru, rovnako\ntak aj v prípade, že by hrozilo, že hoci daná osoba  požiadala v Maďarsku o azyl, bude z Maďarska\nvrátená do ďalšej krajiny, kde by jej takéto nebezpečenstvo vážnej ujmy hrozilo.\nNámietka navrhovateľa, že krajský súd neakceptoval do konania predložené  dôkazy, (rozsudok\nSprávneho súdneho dvora Rakúska (Verwaltungsgerichtshof) bola dôvodná v tom smere, že krajský\nsúd mal prinajmenšom zaujať stanovisko k záverom konštatovaným ohľadom dodržiavania ľudských\npráv a medzinárodných záväzkov Maďarskej republiky, pretože tieto  sa týkajú tých istých práv, ktorých\nochrany sa navrhovateľ domáhal.\nPreto ich krajský súd nemal ako dôkaz odmietnuť, ale zaujať k nim stanovisko, najmä z toho pohľadu,\nči boli spôsobilé spochybniť zákonnosť rozhodnutia odporcu, keď navrhovateľ namietal, že krajina, kam\nsa má cudzinec vrátiť, má problémy s dodržiavaním základných ľudských práv, najmä z toho pohľadu, v\nakých podmienkach sa bude cudzinec nachádzať. Záver krajského súdu, že Maďarsko ako členský štát\nEÚ je možné považovať za bezpečnú krajinu, je v nej demokratický systém, vo všeobecnosti neexistuje v\nnej prenasledovanie, mučenie ani neľudské či ponižujúce zaobchádzanie alebo trestanie, hrozba násilia,\nozbrojené konflikty, totiž nič nevypovedá o tom, že uvedené dôkazy, ktoré sa situáciou v Maďarsku z\npohľadu dodržiavania čl.3 Dohovoru zaoberali aj  krajský súd zohľadnil alebo k nim zaujal stanovisko.\nNebolo však účelné rozsudok krajského  súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, ale najvyšší\nsúd dospel k záveru o potrebe zmeny rozsudku krajského súdu tak, ako je uvedené vo výroku tohto\nrozhodnutia. Bez hľadania odpovedí na dané otázky, ktorým sa správny orgán zjavne vyhol, totiž nebolo\nmožné dať jednoznačnú odpoveď na základnú otázku, a tou bolo, či by v prípade zistenia takýchto\nskutočností by nešlo o prekážky, ktoré fakticky aj právne bránili vrátiť takúto osobu do dotknutej krajiny a\n\ntým pádom by  neprichádzalo do úvahy ani zaistenie pre účel, o ktorom je vopred známe, že ho nebude\nmožné realizovať.\n\nNa tieto, podľa odvolacieho súdu, otázky relevantné pre zaistenie cudzinca za účelom zabezpečenia\nprípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu nedal správny orgán žiadnu odpoveď\na preto odvolací súd dospel k záveru o potrebe zmeny rozsudku krajského súdu tak, ako je uvedené\nvo výroku tohto rozsudku.\n\nNa tomto mieste považuje odvolací súd za dôležité uviesť, že čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd, podľa ktorého nikto nesmie byť mučený alebo podrobovaný neľudskému alebo\nponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu, je základom pre uplatňovanie zásady non-refoulement, teda\nnenavracania.\n\nTáto zásada sa objavuje aj v Dohovore o právnom postavení utečencov - v čl. 33 - tu má však trochu\niný obsah. Podľa tohto ustanovenia žiadny zmluvný štát Ženevského dohovoru nevyhostí akýmkoľvek\nspôsobom alebo nenavráti utečenca na hranice krajín, v ktorých by jeho život alebo osobná sloboda boli\nohrozené na základe jeho rasy, náboženstva, národnosti, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo\npolitického presvedčenia. Zásada non-refoulement podľa Ženevského dohovoru teda zahŕňa na jednej\nstrane aj prípady ohrozenia osobnej slobody utečenca v prípade jeho návratu, na strane druhej je tu\npotrebná súvislosť s dôvodmi prenasledovania, čo je zároveň jedna z nutných podmienok pre udelenie\nštatútu utečenca, teda vlastne azylu\n\nNaproti tomu európsky Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd nepozná právo na\nazyl, ale judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva k článku. 3 Dohovoru vyžaduje od  zmluvných\nstrán, teda členských štátoch Rady Európy  nielen rešpektovanie zákazu mučenia, neľudského alebo\nponižujúceho zaobchádzania v rámci ich jurisdikcie, ale zároveň majú záväzok nevydať či nevyhostiť\nnikoho do takej krajiny, kde by bol mučeniu, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu vystavený.\nMusia však existovať závažné a preukázané dôvody sa obávať, že existuje reálne nebezpečenstvo (real\nrisk) zaobchádzanie nezlučiteľného s čl. 3 Dohovoru\n\nNa judikatúru ESĽP, ktorá sa vyvíjala (napr. Rozsudok ESĽP zo dňa  07.07.1989 Soering proti\nSpojenému kráľovstvu ,\nRozsudok ESĽP zo dňa 20. 3. 1991 Cruz Varas proti Švédsku,\nRozsudok ESĽP zo dňa 30. 10. 1991 Vilvarajah a ostatní proti Spojenému kráľovstvu\nRozsudok ESĽP zo dňa 11. 1. 2007 Salah Sheekh proti Holandsku\nRozsudok ESĽP zo dňa 17. 7. 2008 NA. proti Spojenému kráľovstvu\nRozsudok ESĽP zo dňa 28. 6. 2011 Sufi a Elmi proti Spojenému kráľovstvu\nRozsudok veľkého senátu ESĽP zo dňa 15. 11. 1996 Chahal proti Spojenému kráľovstvu\nRozsudok veľkého senátu ESĽP zo dňa 28. 2. 2008 Saadi proti Taliansku),\npotom reagovala Európska únia, ktorá vzhľadom na to, že všetky členské štáty EÚ sú zmluvnými\nstranami Dohovoru, a že samotná Únia, resp. jej inštitúcie, sa hlási k dodržiavaniu Dohovoru a Únia k\nnej chce dokonca pristúpiť, prihlásila sa k princípu non-refoulement.\nVo svojej legislatíve zásada non-refoulement zohľadňovaná aj pri uplatňovaní tzv. dublinského systému,\nteda pri určovaní členského štátu zodpovedného za vybavenie konkrétnej žiadosti o medzinárodnú\nochranu a teda pri odovzdávaní žiadateľov o medzinárodnú ochranu z jedného členského štátu do\ndruhého, ktoré predtým prebiehalo podľa nariadenia č. 343/2003 (tzv. Dublin II) a teraz sa postupuje\npodľa nariadenia č. 604/2013 (teda Dublin III), ktorého článok. 3 ods. 2 je kodifikáciou najmä judikatúry\nSúdneho dvora EÚ na danú tému, ktorý bol však nútený v danom ohľade reagovať na rozhodovacej\npraxi ESĽP.\n\nV tomto právnom rámci sa teda pohybuje judikatúra oboch vrcholných európskych súdov na danú tému.\nZákladom je stále predovšetkým rozhodovacej praxe Európskeho súdu pre ľudské práva, judikatúra\nSúdneho dvora EÚ zatiaľ nie je na danú tému príliš početná, hrá skôr doplňujúcu úlohu, napriek tomu\ndôležitú úlohu v niektorých špeciálnych otázkach, teda práve tam, kde vstupujú do hry zmieňovanej\nprávne akty Únie.\nVzhľadom k tomu, že odporca vo svojom rozhodnutí o zaistení navrhovateľa nedal navrhovateľovi\nna jeho legitímne otázky žiadnu odpoveď, dospel odvolací súd k záveru o potrebe zmeny rozsudku\nkrajského súdu tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.\n\nPodľa §250sa ods. 7 OSP súd v rozhodnutí, ktorým zruší a vráti rozhodnutie o zaistení na ďalšie konanie,\nzároveň nariadi bezodkladné prepustenie osoby zo zaistenia.\n\nO povinnosti bezodkladne prepustiť navrhovateľa zo zaistenia odvolací súd nerozhodol, nakoľko\nodporca odvolaciemu súdu písomne (listom doručeným dňa odvolaciemu súdu dňa 08.01.2016) oznámil,\nže navrhovateľ bol dňa 25.11.2015 odovzdaný príslušným orgánom Maďarskej republiky ako členskej\nkrajine zodpovednej za preskúmanie žiadosti o azyl v zmysle Nariadenia rady (ES) č. 343/2003.\n\nO náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1 OSP a § 151\nods. 1 a 5 OSP v spojení s § 224 ods. 1a 2  a 2 OSP a § 246c ods. 1 veta prvá OSP tak, že navrhovateľovi\nktorý mal úspech vo veci ich náhradu trov priznal podľa vyčíslenia jeho právnej zástupkyne v zmysle\nvyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“) vo výške spolu  592,88 €  titulom\ntrov právneho zastúpenia.\nTrovy konania pozostávajú z trov konania pred krajským súdom: tri úkony právnej pomoci po 139,83\n€,  (prevzatie a príprava zastúpenia,  podanie opravného prostriedku, účasť na pojednávaní), 3 režijné\npaušály po 8,39 € a z trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej pomoci po 139,83 € - podanie\nodvolania a jeden režijný paušál po 8,39 € čo je spolu 592,88 €.\nPriznanú náhradu je žalobca povinný uhradiť právnemu zástupcovi žalobkyne do 30 dní od\nprávoplatnosti tohto rozsudku na účet vedený v K. č. ú.: XXXXXXXXXX/XXXX.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9Sp/124/2015", "guid": "cabf5947-315a-49df-9888-60c3c0ff14a3:9ac21945-87e7-410a-8111-05d8ad93fead", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "0a790ddd-a5b5-40fb-88ba-5ffb32f2c3bd:d8002e4d-d85c-4f2e-8151-0e7410867d6f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:7015200610.1", "spisova_znacka": "1SZa/6/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1SZa/6/2015 z 14. 7. 2015", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2015-07-14", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:7015200610.1"}], "citovane_v": [{"guid": "7235aa5a-44bf-4037-ab43-eaaac876e6fc:ad50abeb-ec64-41eb-be2e-bfbcb5567326", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:7016201220.1", "spisova_znacka": "1Szak/18/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Szak/18/2016 z 2. 1. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-01-02", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:7016201220.1"}, {"guid": "c64a8549-be89-4123-9b5b-a5323ffc08b1:48f27b2a-3f10-438c-a01d-12e706b9b25a", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2023:0923100723.1", "spisova_znacka": "21Saz/2/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 21Saz/2/2023 z 28. 12. 2023", "sud": "Správny súd v Košiciach", "datum_vydania": "2023-12-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2023:0923100723.1"}, {"guid": "01e03082-1990-4dc8-9b2b-0544cd7d32da:71cde5ba-e51a-42df-9323-4b7b5591cf4f", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2020:7020200732.1", "spisova_znacka": "10Sa/33/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 10Sa/33/2020 z 7. 10. 2020", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2020-10-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2020:7020200732.1"}, {"guid": "01e03082-1990-4dc8-9b2b-0544cd7d32da:9dc6aa10-fceb-4f39-8acb-847e0bb94776", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2020:7020200732.1", "spisova_znacka": "10Sa/33/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 10Sa/33/2020 z 7. 10. 2020", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2020-10-07", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2020:7020200732.1"}, {"guid": "005fe182-2876-44ac-b22d-631a22e9c619:89f295af-526e-4468-9345-5c59695cde62", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2020:7020200675.1", "spisova_znacka": "10Sa/24/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 10Sa/24/2020 z 28. 9. 2020", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2020-09-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2020:7020200675.1"}, {"guid": "6c78f168-0ac4-4152-9045-5fc1afad9f44:18e29572-a7e0-440c-ae04-269bc21910e1", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2020:7020200674.2", "spisova_znacka": "7Sa/33/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7Sa/33/2020 z 28. 9. 2020", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2020-09-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2020:7020200674.2"}, {"guid": "3a7f6a54-c239-4c55-851c-0957bb3828f9:ba9f9db0-ffcb-4168-b32a-b62e5fdd6add", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2020:7020200673.1", "spisova_znacka": "7Sa/32/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7Sa/32/2020 z 28. 9. 2020", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2020-09-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2020:7020200673.1"}, {"guid": "3a7f6a54-c239-4c55-851c-0957bb3828f9:4cab02b4-ae4a-434f-be91-6c4f302551fd", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2020:7020200673.1", "spisova_znacka": "7Sa/32/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7Sa/32/2020 z 28. 9. 2020", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2020-09-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2020:7020200673.1"}, {"guid": "6c78f168-0ac4-4152-9045-5fc1afad9f44:d111133e-7f11-47f8-b8a1-c51dc6adb2c6", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2020:7020200674.2", "spisova_znacka": "7Sa/33/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7Sa/33/2020 z 28. 9. 2020", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2020-09-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2020:7020200674.2"}, {"guid": "005fe182-2876-44ac-b22d-631a22e9c619:e34866b7-4221-4460-9d7b-cb0b96623e1a", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2020:7020200675.1", "spisova_znacka": "10Sa/24/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 10Sa/24/2020 z 28. 9. 2020", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2020-09-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2020:7020200675.1"}, {"guid": "5f8369fa-8ddc-4907-bae4-ebe35747482b:c720007b-6033-4af6-865b-49f0a4addb71", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2020:7020200289.1", "spisova_znacka": "6Sa/16/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6Sa/16/2020 z 28. 4. 2020", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2020-04-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2020:7020200289.1"}, {"guid": "5f8369fa-8ddc-4907-bae4-ebe35747482b:d5b35c16-ba0a-4a5f-b8d2-c5018a9ce389", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2020:7020200289.1", "spisova_znacka": "6Sa/16/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6Sa/16/2020 z 28. 4. 2020", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2020-04-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2020:7020200289.1"}, {"guid": "bf5ac83a-c10f-41fb-802c-305a69d41ac6:f26d0cab-36af-4804-a82a-822102e69ec5", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2018:7018200082.2", "spisova_znacka": "4Saz/4/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 4Saz/4/2018 z 12. 4. 2018", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2018-04-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7018200082.2"}, {"guid": "7a6383dc-15ff-411a-81b6-cf4943ce9c07:54fd87a9-e0a0-4735-be72-d67cdaab8327", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2018:7018200073.2", "spisova_znacka": "4Saz/3/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 4Saz/3/2018 z 12. 4. 2018", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2018-04-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7018200073.2"}, {"guid": "ed3f3265-b716-4208-b8ce-f37accd07956:35a096ce-e06b-460c-b29b-fe0223a25a88", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2018:7018200061.2", "spisova_znacka": "4Saz/2/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 4Saz/2/2018 z 12. 4. 2018", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2018-04-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7018200061.2"}, {"guid": "f38fd704-b7c1-48ed-807a-4abb500348cf:9a9fd46f-b114-4b74-8c34-e1df5aa3f11d", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2018:7018200062.2", "spisova_znacka": "5Saz/13/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Saz/13/2018 z 10. 4. 2018", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2018-04-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7018200062.2"}, {"guid": "4e390103-18ab-46e8-841c-8395772190d7:743c50dd-2125-48cf-ae34-35450acc55a0", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2018:7018200085.2", "spisova_znacka": "5Saz/34/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Saz/34/2018 z 10. 4. 2018", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2018-04-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7018200085.2"}, {"guid": "9dfe8275-0cdc-4431-bfa6-5056140db4ac:1b9f721a-6036-4670-b299-2c8e149c5b4b", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2018:7018200070.2", "spisova_znacka": "5Saz/21/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Saz/21/2018 z 10. 4. 2018", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2018-04-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7018200070.2"}, {"guid": "a33cc088-c836-467c-b2c8-f98b9bef20cb:7ff348ec-cd84-4d76-97a6-05f1a022c0b9", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2018:7018200079.2", "spisova_znacka": "5Saz/29/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Saz/29/2018 z 10. 4. 2018", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2018-04-10", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7018200079.2"}, {"guid": "12d570d4-a750-422e-8250-ea728cc9084b:fb2a826a-c0dc-49b2-9416-926667650c26", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2018:7018200071.2", "spisova_znacka": "5Saz/22/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Saz/22/2018 z 10. 4. 2018", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2018-04-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7018200071.2"}, {"guid": "14c59d34-1af5-423a-b5fb-68ee586e4bfa:52d25a39-aacd-48b8-87a2-26ff44ef3fa1", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2018:7018200069.2", "spisova_znacka": "5Saz/20/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Saz/20/2018 z 10. 4. 2018", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2018-04-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7018200069.2"}, {"guid": "1652e017-c7a7-4625-b554-967f0085b432:8f16fcb9-e273-4253-a8df-97e9e1a5c846", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2018:7018200063.2", "spisova_znacka": "5Saz/14/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Saz/14/2018 z 10. 4. 2018", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2018-04-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7018200063.2"}, {"guid": "3d517f6f-4953-417e-b52c-d78f8cb21f28:6ac53a04-4f17-4824-81cc-0037aa5830c0", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2018:7018200066.2", "spisova_znacka": "5Saz/17/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Saz/17/2018 z 10. 4. 2018", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2018-04-10", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7018200066.2"}, {"guid": "93504625-ef04-4e10-9bf8-fdbbd94e0987:1a9fc2e5-059f-4cff-96e9-39810b7c0718", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2018:7018200072.2", "spisova_znacka": "5Saz/23/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Saz/23/2018 z 10. 4. 2018", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2018-04-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7018200072.2"}, {"guid": "9a9e85f1-68cb-4288-a327-6efb5853c950:aeed2d52-b694-4829-a153-ce0a960a9a2c", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2018:7018200086.2", "spisova_znacka": "5Saz/35/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Saz/35/2018 z 10. 4. 2018", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2018-04-10", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7018200086.2"}, {"guid": "dd7c0a80-5948-4bc9-8c2a-71279fc21630:f5f5540e-2af8-4f7a-a5f3-0ce8d0977f1c", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2018:7018200088.2", "spisova_znacka": "5Saz/37/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Saz/37/2018 z 10. 4. 2018", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2018-04-10", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7018200088.2"}, {"guid": "2ab3e185-3dd8-4bda-b849-1fbb5b51da7c:8f75ab4f-53a3-4704-a45f-6c7c62ef7cc0", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2018:7018200077.2", "spisova_znacka": "5Saz/27/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Saz/27/2018 z 10. 4. 2018", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2018-04-10", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7018200077.2"}, {"guid": "71bc7a61-cc07-4d53-82c0-980746751ef0:45ad547c-ad14-4985-8332-2592e1dcbfaa", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2018:7018200064.2", "spisova_znacka": "5Saz/15/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Saz/15/2018 z 10. 4. 2018", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2018-04-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7018200064.2"}, {"guid": "c39c6482-2273-4e85-93aa-d90d7281477f:d5474dac-da14-42a4-806d-a142ba7f8263", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2018:7018200067.2", "spisova_znacka": "5Saz/18/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Saz/18/2018 z 10. 4. 2018", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2018-04-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7018200067.2"}, {"guid": "8f715656-e8b0-4edb-bcfc-1f331e3b3eb1:ecde50d9-ce3d-477c-b742-c7a7c4213a18", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2018:7018200081.2", "spisova_znacka": "5Saz/31/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Saz/31/2018 z 10. 4. 2018", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2018-04-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7018200081.2"}]}