Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžso/208/2015 z 13. 12. 2016 Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 13. decembra 2016, sp. zn. 9Sžso/208/2015, ECLI:SK:NSSR:2016:1014202184.1 Najvyšší súd | 9Sžso/208/2015 | ECLI:SK:NSSR:2016:1014202184.1 | 2016-12-13 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 20 ods. 1 písm. b) zákona č. 328/2002 Z. z., § 175 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z., § 3 zákona č. 437/2004 Z. z., zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, SIS, ZVJS a Železničnej polície, zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, § 175 ods. 2 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z., § 22 zákona č. 328/2002 Z. z., § 5 zákona č. 437/2004 Z. z., zákon č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, pod Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/64b08ace-7f3b-4086-9c27-f21462923909 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1014202184.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9Sžso/208/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014202184
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Kokolevská
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:1014202184.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej
a členiek senátu JUDr. Viery Nevedelovej a JUDr. Ľubice Filovej v právnej veci žalobkyne: JUDr. O.
Z., E., zastúpená: advokátska kancelária AKMG, s.r.o., Dolná 6A, Banská Bystrica, proti žalovanému:
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu
a rozhodnutia žalovaného č. KM-OLVS-59/2014/OPK z 15. októbra 2014, o odvolaní žalobkyne proti
rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/275/2014-68 z 20. mája 2015, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/275/2014-68 z 20.
mája 2015, m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. KM-OLVS-59/2014/OPK zo dňa 15. októbra
2014 a rozhodnutie žalovaného č. PPZ-ODP1-427-007/2014 zo 16. júna 2014 z r u š u j e a vec v
r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 20. mája 2015 č.k. 2S/275/2014-68, zamietol žalobu o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KM-OLVS-59/2014/OPK zo dňa 15.10.2014, ktorým
bolo zamietnuté odvolanie žalobkyne a potvrdené rozhodnutie riaditeľa odboru dopravnej polície
Prezídia Policajného zboru č. PPZ-ODP1-427-007/2014 zo dňa 16. júna 2014, ktorým sa žalobkyni za
služobný úraz, ktorý utrpela dňa 19.11.2008 o 12.30 hod. počas služobnej cesty na ceste I/8 medzi P.
a S. pri dopravnej nehode, podľa § 20 ods. 1 písm. b/ a § 22 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom
zabezpečení policajtov a vojakov (ďalej len „zákon o sociálnom zabezpečení policajtov“) a § 3 a § 5
zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o náhrade za bolesť“) s poukazom na § 175 ods. 2 písm. a/, § 175
ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej
služby, Zboru väzenskej a justičnej stáže Slovenskej republiky a železničnej polície v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o štátnej službe príslušníkov policajného zboru“) priznáva náhrada za bolesť
v rozsahu 50%, t.j. vo výške 4 848,31 eur, nakoľko za poškodenie jej zdravia, ktoré bolo spôsobené
služobným úrazom, služobný úrad zodpovedá v rozsahu 50%, pričom s poukazom na premlčanie nároku
na výpočet tejto dávky podľa § 107 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení policajtov sa jej nepriznáva
nárok na výplatu dávky - náhrada za bolesť vo výške 4 848,31 eur. Podľa § 20 ods. 1 písm. c/ a §
23 zákona o sociálnom zabezpečení policajtov sa žalobkyni prvostupňovým rozhodnutím nepriznala
náhrada za účelne vynaložené náklady spojené s liečením vo výške 1 102,90 eur.

Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, že správny orgán sa pri zisťovaní podkladov pre
rozhodnutie a pri dokazovaní dôsledne riadil procesnými zásadami upravenými v správnom poriadku.
Žalobkyni nebola odňatá možnosť zúčastniť sa na vykonávaní dôkazov, ani možnosť navrhovať ich



doplnenie. V prípade určenia miery zodpovednosti za služobný úraz žalobkyne sa vyskytol liberačný
dôvod, na základe ktorého sa služobný úrad v zmysle § 175 ods. 2 písm. a/ zákona o štátnej službe
príslušníkov policajného zboru čiastočne zbavil zodpovednosti. Týmto dôvodom bola skutočnosť, že
žalobkyňa porušila povinnosť ustanovenú v § 5 ods. 3 zákona č. 315/1996 Z.z., teda povinnosť osoby
sediacej na sedadle vozidla povinne vybavenom bezpečnostným pásom byť ním počas jazdy riadne
pripútaná. Pokiaľ ide o námietku žalobkyne ohľadom nároku na výplatu dávky úrazového zabezpečenia,
súd sa stotožnil so žalovaným, že žalobkyni síce nárok na dávku nezanikol, nakoľko v zmysle § 106
ods. 2 zákona č. 328/2002 Z.z. nárok na dávku nezaniká uplynutím času, avšak nárok na jej výplatu bol
premlčaný. Rozhodujúcou skutočnosťou, určujúcou začiatok plynutia trojročnej premlčacej lehoty je deň
vystavenia lekárskeho posudku. Konanie o dávke úrazového zabezpečenia za služobný úraz začalo
dňom podania žiadosti o dávku - 13.10.2009 a lehota na jej vyplatenie spočívala až do nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia prezidenta Policajného zboru č. PPZ-KA-PO-177-4/2010 zo dňa 16.04.2010
v mimoodvolacom konaní, ktorým bolo zrušené rozhodnutie Krajského riaditeľstva Policajného zboru
v Prešove č. KRP-302-5/VO-Š-2010 zo dňa 11.02.2010. Lehota troch rokov na výplatu dávky začala
žalobkyni opätovne plynúť dňa 13.05.2010 a uplynula dňa 03.04.2013. Nakoľko žiadosť žalobkyne bola
doručená služobnému úradu až dňa 16.04.2014, nemožno jej priznanú dávku úrazového zabezpečenia
vyplatiť z dôvodu premlčania nároku na jej výplatu.

Proti tomuto rozsudku sa žalobkyňa odvolala v zákonnej lehote, pričom namietala, že porušenie jej
povinnosti - nepripútanie sa bezpečnostným pásom nebolo jedinou príčinou služobného úrazu, nakoľko
nehodu zapríčinil vodič - E. L. a poškodenie zdravia zvýšilo i natlačenie sa druhej pasažierky A. K..
Žalobkyni nie je zrejmé, na základe čoho žalovaný určil, že jeho zodpovednosť predstavuje 50% a
zodpovednosť žalobkyne takisto 50%. Má za to, že žalovaný na základe znaleckého posudku nesprávne
určil mieru zodpovednosti za služobný úraz, keď zo znaleckého posudku vyplýva, že poškodenie zdravia
bolo zavinené tromi osobami. Keďže z posudku miera zavinenia nevyplýva, žalovaný mal podľa názoru
žalobkyne vychádzať z toho, že zavinenie je rovnomerné a potom jej účasť predstavuje 33%, pričom
však ani takéto určenie nie je spravodlivé, nakoľko jej miera zodpovednosti nemôže byť totožná s
mierou vodiča, ktorý nehodu spôsobil. Žalovaný teda mal zabezpečiť taký podklad pre rozhodnutie, v
ktorom by bolo určené, v akom rozsahu každý zo subjektov zavinenia zapríčinil poškodenie zdravia
žalobkyne, pričom z takéhoto podkladu by malo jednoznačne vyplývať, aké by bolo poškodenie zdravia,
ak by žalobkyňa a spolujazdkyňa boli pripútané. Žalobkyňa má za to, že žalovaný aj prvostupňový
súd dospeli na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a mali vykonať
znalecké posúdenie, ktorým by bol správne určený rozsah zodpovednosti žalobkyne a služobného
úradu. Ďalším odvolacím dôvodom je nesprávne právne posúdenie veci, týkajúcej sa otázky začatia
plynutia a uplynutia premlčacej doby. Žalobkyňa tvrdí, že policajt, ktorý utrpel služobný úraz má v
rámci úrazového zabezpečenia nárok na náhradu za bolesť, pričom táto náhrada sa poskytuje na
základe lekárskeho posudku vo forme dávky úrazového zabezpečenia. Nárok na náhradu za bolesť
vzniká na základe lekárskeho posudku, t.j. vystavením lekárskeho posudku a nárok na dávku úrazového
zabezpečenia vzniká priznaním nároku príslušným orgánom. Lekársky posudok nie je skutočnosťou
zakladajúcou vznik nároku na dávku, ale až jej priznanie príslušným orgánom zakladá vznik tohto
nároku. Bez podania žiadosti o priznanie dávky a samotného konania o dávke nevzniká nárok na dávku
úrazového zabezpečenia, ale len nárok na náhradu za bolesť. Žalobkyňa uvádza, že je nelogické, aby
nárok na výplatu dávky vznikol pred vznikom samotného nároku tak, ako tvrdí prvostupňový súd a
žalovaný. Nárok na výplatu je subsidiárnym právom vo vzťahu k existencii nároku na dávku a je závislý
od existencie nároku na dávku. Žalobkyňa má teda za to, že jej nárok na výplatu dávky vznikol až
kumulatívnym splnením podmienok, a to: splnením podmienok na vznik nároku na dávku, splnením
podmienok nároku na jej výplatu a podanie žiadosti o priznanie a vyplácanie dávky. Právo sa nemôže
premlčať pred tým, ako vzniklo, a teda je nemožné, aby nárok na výplatu dávky premlčal 03.04.2013,
teda viac ako rok pred tým, ako samotný nárok na dávku vznikol dňom právoplatnosti rozhodnutia o
priznaní dávky, teda 24.10.2014.

Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že má za to, že žalobkyňa neuvádza žiadne relevantné
skutočnosti a poukázala na zásadu iudex ne eat petita partium, ktorá vyplýva z ustanovenia §249 ods. 2
O.s.p. a súd musí túto zásadu aplikovať vo všetkých veciach, v ktorých preskúmava na základe žaloby
zákonnosť správneho rozhodnutia. Výnimku z tejto zásady predstavujú iba veci, v ktorých súd zistil, že
napadnuté rozhodnutie trpí takými vadami, ku ktorým musí prihliadnuť bez ohľadu na to, či žalobca takýto
nedostatok rozhodnutia namieta. Úlohou súdu nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len



preskúmať zákonnosť rozhodnutí a vzhľadom na uvedené žalovaná navrhuje prvostupňový rozsudok
Krajského súdu v Bratislave ako vecne správny potvrdiť.

Z administratívneho spisu žalovanej vyplýva, že dňa 19. novembra 2008 o 12. 30 hod počas služobnej
cesty do Z. na ceste 1/18 medzi P. a S. pri dopravnej nehode utrpela žalobkyňa služobný úraz. K
dopravnej nehode došlo tak, že nákladné vozidlo vrazilo predným pravým kolesom do zadnej ľavej
časti služobného vozidla, ktoré v tom čase predchádzalo nákladné vozidlo v pravom jazdnom pruhu.
Po zrážke služobné vozidlo narazilo pravou zadnou časťou do zvodidiel po pravej strane cesty, dostalo
sa do bočného šmyku a narazilo do zvodidiel po ľavej strane cesty. Žalobkyňa sedela na pravom
zadnom sedadle, pričom nemala zapnutý bezpečnostný pás. V dôsledku dopravnej nehody utrpela
pomliaždenie hlavy, pomliaždenie pravej strany tváre, podvrtnutie krčnej chrbtice, otras mozgu II. stupňa,
zlomeniny predného konca VI.-VIII. rebra vpravo, zlomeniny tŕňového výbežku VI.-VII. hrudného stavca,
pomliaždenie celého pravého krídla pľúc, poúrazový pneumotorax, poúrazové krvácanie do hrudníka,
zlomeninu tela pravej lopatky, zlomeninu strednej časti pravej ramennej kosti, zlomeninu oboch kostí
pravého predlaktia a pomliaždenie brušnej steny.

Dňa 13. októbra 2009 žalobkyňa požiadala o dávku úrazového zabezpečenia za služobný úraz. Žiadosť
v rovnaký deň doručila Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru, vnútorný odbor Poprad.

Zo znaleckého posudku č. 005/09 vypracovaného MUDr. Z. K., znalcom z odboru zdravotníctvo a
farmácia, vypracovaného v trestnom konaní, vyplýva, že pri zrážke a po nej došlo k rotácii vozidla, čo
spôsobilo, že žalobkyňa sa natlačila pravou stranou trupu na pravé dvere vozidla. Súčasne sa na ňu
natlačila spolujazdkyňa z jej ľavej strany, čo účinok tlaku na pravú stranu trupu posilnilo. Výsledkom
bolo silné stlačenie hrudníka, čo malo za následok vznik zlomenín rebier a tŕňových výbežkov stavcov a
pomliaždenia pravých pľúc a stlačenie brucha, čo malo za následok vznik pomliaždenia brušnej steny.
Hlavou a tvárou žalobkyňa narazila na pravé zadné dvere a opierku pravého predného sedadla, čo
malo za následok pomliaždenie hlavy a tváre, prenesením násilia otras mozgu a podvrtnutie krčnej
chrbtice. Tlak hrudníka pôsobil na pravú hornú končatinu a jej stlačenie o pravé zadné dvere mal za
následok vznik zlomenín ramennej kosti a kosti predlaktia. Na otázku, aký vplyv na vznik zranení mala
skutočnosť, že žalobkyňa v čase nárazu nebola pripútaná bezpečnostným pásom, znalec odpovedal,
že bezpečnostný pás chráni pasažiera skôr proti čelnému nárazu, proti bočnému nárazu menej. Ale
zabráni pohybu pasažiera pri rotácii vozidla, teda čiastočne eliminuje možnosť jeho poranenia o vnútornú
výbavu vozidla. Skutočnosť, že žalobkyňa nebola pripútaná bezpečnostným pásom spôsobila, že táto
sa natlačila na pravé zadné dvere väčšou silou ako keby bola pripútaná. K zvýšeniu tohto tlaku
prispela tiež spolujazdkyňa, ktorá rovnako nebola pripútaná bezpečnostným pásom a natlačila sa
na žalobkyňu. V prípade, že žalobkyňa i jej spolujazdkyňa by boli pripútané bezpečnostným pásom,
rozsah poranení žalobkyne by bol menší, vznikli by buď ľahšie poranenia alebo by poranení bolo
menej. Znalecké dokazovanie druhu a rozsahu poranení žalobkyne by bolo potrebné skoordinovať so
znaleckým dokazovaním so znalcom z odboru cestná doprava, kedy by sa zohľadnila rýchlosť vozidla,
jeho rotácia, sila tlaku i hmotnosť oboch cestujúcich. Preto nie je možné výlučne z hľadiska znalca z
odboru zdravotníctvo a farmácia vyjadriť sa, akému zraneniu by použitie bezpečnostného pásu mohlo
zabrániť.

Riaditeľom Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove bolo po prešetrení úrazu vydané
rozhodnutie č.p. KRP-302-5/VO-Š-2010 zo dňa 11. februára 2010, ktorým bola žalobkyni priznaná
náhrada za bolesť vo výške 7 966,54 eur a nepriznaná náhrada za účelne vynaložené náklady spojené s
liečením z dôvodu, že ide o služobný úraz a za poškodenie zdravia zodpovedá služobný úrad v rozsahu
80%.

Rozhodnutím č.p.: PPZ-KA-PO-117-4/2010 zo 16. apríla 2010 bolo v konaní mimo odvolania
rozhodnutie č.p. KRP-302-5/VO-Š-2010 zo dňa 11. februára 2010 zrušené, čo bolo odôvodnené
tvrdením, že v konaní, ktoré predchádzalo zrušenému rozhodnutiu nebol náležite zistený skutkový stav.
Prezident policajného zboru, ktorý rozhodoval v mimoodvolacom konaní považoval určenie rozsahu
zodpovednosti služobného úradu za neodôvodnené, keďže žalobkyňa porušila § 5 ods. 3 zákona č.
315/1996 Z.z. zdôraznil, že v znaleckom posudku znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
chirurgia, traumatológia a plastická chirurgia znalec uviedol, že v prípade, že by bola žalobkyňa a
jej spolujazdkyňa pripútané bezpečnostným pásom, rozsah poranení poškodenej by bol menší, vznikli
by buď ľahšie poranenia alebo by ich bolo menej. Zo znaleckého posudku vyplýva aj skutočnosť, že



znalecké dokazovanie druhu a rozsahu zranení poškodenej by bolo potrebné skoordinovať so znaleckým
dokazovaním so znalcom z odboru cestná doprava, kedy by sa zohľadnila rýchlosť vozidla, jeho rotácia,
sila tlaku i hmotnosť oboch cestujúcich. Zostáva nezodpovedaná otázka, či niektoré zranenia a ktoré
konkrétne vznikli alebo mohli vzniknúť pri vypadnutí zo služobného vozidla. Prezident policajného zboru
zároveň poukázal na nesprávne zaokrúhľovanie priznanej sumy.

Proti rozhodnutiu prezidenta Policajného zboru sa žalobkyňa odvolala, pričom rozhodnutím č.p.: SLV-
PK-68/2010 z 23. júna 2010 minister vnútra Slovenskej republiky odvolanie zamietol ako oneskorene
podané.

Následne bol znalcom v odbore cestná doprava, odvetvie technický stav cestných vozidiel, nehody v
cestnej doprave, odhad hodnoty cestných vozidiel, vypracovaný znalecký posudok č. 64/2010, z ktorého
vyplýva, že pripútanie bezpečnostným pásom obmedzuje v pohybe pasažiera v smere jazdy vozidla,
v menšej miere bráni bočnému pohybu pasažiera. Teda, ak by bola M. K. pripútaná bezpečnostným
pásom, pri rotácii vozidla v bočnom pohybe bezpečnostný pás úplne neeliminuje bočný pohyb pasažiera,
čo znamená, že M. K. by sa natlačila na žalobkyňu, avšak s menšou intenzitou. Ak by bola spolujazdkyňa
pripútaná bezpečnostným pásom, pri rotácii vozidla v bočnom pohybe bezpečnostný pás tento úplne
neeliminuje bočný pohyb pasažiera, čo znamená, že spolujazdkyňa by sa natlačila na žalobkyňu, avšak
s menšou intenzitou. Ak by bola žalobkyňa pripútaná bezpečnostným pásom, pri rotácií vozidla v
bočnom pohybe bezpečnostný pás tento úplne neeliminuje bočný pohyb pasažiera, čo znamená, že
žalobkyňa by sa natlačila na pravé zadné dvere, avšak s menšou intenzitou. Ak by cestujúce na zadných
sedadlách boli pripútané bezpečnostnými pásmi, rozsah poranení by bol menší, avšak otázku rozsahu
poranenia nie je možné objektívne stanoviť, nakoľko každý pohyb osádky je jedinečný a je ovplyvňovaný
ďalšími okamžitými faktormi (napr. očakávanie nárazu, sledovanie pohybu). Otázku, aké zranenia by
utrpela žalobkyňa v prípade, ak by obe spolusediace boli pripútané bezpečnostným pásom, nemôže
kompetentne zodpovedať technický znalec.

Dňa 26. júla 2010 začal vnútorný odbor Krajského riaditeľstva Policajného zboru (ďalej len „KR PZ“) v
Prešove opäť konať a po preložení žalobkyne na KR PZ v Bratislave, bol spis odstúpený na VO KR
PZ v Bratislave. Spisový materiál žalobkyne bol spätne postúpený na KR PZ v Prešove, keďže KR
PZ v Bratislave malo za to, že aj napriek tomu, že odôvodnenie rozhodnutia prezidenta Policajného
zboru smerovalo k novému konaniu vo veci, právne účinky vyvoláva iba výrok rozhodnutia, ktorým bolo
rozhodnutie riaditeľa KR PZ v Prešove č.p.: KRP-302-5/VO-Š-2010 zrušené. Rozhodnutie prezidenta
policajného zboru je konečné a v konaní preto nemožno ďalej pokračovať.

Dňa 16. apríla 2014 podala žalobkyňa novú žiadosť o priznanie a výplatu dávky sociálneho
zabezpečenia - náhrady za bolesť a náhrady za účelne vynaložené náklady spojené s liečením.

Následne rozhodnutím č.k. PPZ-ODP1-427-007/2014 zo dňa 16. júna 2014 žalovaný priznal žalobkyni
náhradu za bolesť v rozsahu 50%, t.j. vo výške 4 848,31 eur a s poukazom na premlčanie nároku na
výplatu tejto dávky nepriznal poškodenej nárok na výplatu dávky, ani náhradu za účelne vynaložené
náklady spojené s liečením vo výške 1 102,90 eur. V rozhodnutí sa žalovaný odvoláva na znalecký
posudok č. 005/09 a posudok č. 64/2010 a tvrdí, že najvýznamnejšími dôvodmi pre určenie 50%
zodpovednosti poškodenej za služobný úraz je skutočnosť, že v danom prípade služobný úrad
nepochybil, naopak nepripútanie bezpečnostným pásom žalobkyňou bolo príčinou väčšej intenzity
natlačenia sa na pravé zadné dvere služobného vozidla a teda príčinou väčšieho rozsahu poranení, resp.
väčšieho zranenia. Proti tomuto rozhodnutiu sa žalobkyňa odvolala, pričom rozhodnutím žalovaného č.
p: KM-OLVS-59/2014/OPK zo dňa 15. októbra 2014 bolo odvolanie žalobkyne zamietnuté a napadnuté
rozhodnutie potvrdené.

Podľa § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) odvolacie
konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Keďže v prejednávanej veci začalo odvolacie konanie pred nadobudnutím účinnosti SSP, odvolací súd
koná podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“).



Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 O.s.p., napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo preskúmal bez pojednávania v súlade s § 250ja
ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že prvostupňový rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 20. mája 2015
č.k. 2S/275/2014-68, je potrebné zmeniť tak, že rozhodnutie žalovaného č. KM-OLVS-59/2014/OPK zo
dňa 15. októbra 2014 sa zrušuje a vec sa vracia žalovanej na ďalšie konanie.

Podľa § 174 ods. 1 veta prvá zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru,
Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej
polície (ďalej len zákon č. 73/1998 Z.z.), ak pri výkone štátnej služby alebo v priamej súvislosti s ním
došlo k poškodeniu zdravia policajta alebo k jeho smrti úrazom, zodpovedá za škodu tým vzniknutú
služobný úrad.

Podľa § 175 ods. 2 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z.z., služobný úrad sa čiastočne zbaví zodpovednosti, ak
preukáže, že policajt porušil svojím zavinením ustanovenia právnych predpisov, rozkazy alebo pokyny
na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby a požiarnej ochrany, hoci bol s nimi
riadne oboznámený a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody.

Podľa § 175 ods. 3 prvá veta zákona č. 73/1998 Z.z. ak sa služobný úrad zbaví zodpovednosti čiastočne,
určí sa časť škody, ktorú znáša policajt, podľa miery jeho zavinenia.

Podľa § 20 ods. 1 písm. d/ zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov (ďalej
len „zákon č. 328/2002 Z.z.“) policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi, ktorý utrpel služobný úraz podľa
§ 29 ods. 1 až 3, alebo u ktorého bola zistená choroba z povolania podľa § 29 ods. 4, sa poskytuje v
rozsahu, v akom služobný úrad alebo služobný orgán za škodu zodpovedá, jednorazové mimoriadne
odškodnenie.

Podľa § 29 ods. 1 písm. a/ zákona č. 328/2002 Z.z. za služobný úraz sa na účely tohto zákona považuje
poškodenie zdravia alebo smrť policajta alebo profesionálneho vojaka spôsobené nezávisle od jeho
vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov pri výkone služobných činností
vyplývajúcich zo služobného zaradenia policajta alebo profesionálneho vojaka, pri činnosti vykonávanej
na príkaz, pokyn alebo rozkaz nadriadeného alebo pri činnosti, ktorá je obvyklá pri plnení služobných
úloh vrátane obvyklej činnosti v čase prestávok v službe.

Podľa § 22 zákona č. 328/2002 Z.z. náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia
sa poskytuje jednorazovo podľa osobitných predpisov.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia (ďalej len „zákon č. 437/2004 Z.z.“) náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť
primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z. náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku
(§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti.

Podľa § 103 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z.z. nárok na dávku nemocenského zabezpečenia, úrazového
zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia vzniká odo dňa splnenia podmienok ustanovených týmto
zákonom.

Podľa § 103 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z. nárok na výplatu dávky nemocenského zabezpečenia,
úrazového zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia vzniká splnením podmienok ustanovených
týmto zákonom na vznik nároku na dávku nemocenského zabezpečenia, úrazového zabezpečenia a
výsluhového zabezpečenia, splnením podmienok nároku na jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie
a vyplácanie dávky, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 107 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. nárok na výplatu dávky nemocenského zabezpečenia,
úrazového zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia alebo jej časti sa premlčí uplynutím troch rokov
odo dňa vzniku nároku na jej výplatu.



Podľa § 107 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z.z. lehota podľa odseku 1 neplynie počas konania o dávke a v
období, v ktorom policajtovi, profesionálnemu vojakovi alebo inému poberateľovi dávky, ktorý musí mať
opatrovníka, nebol opatrovník ustanovený.

Podľa § 83 ods. 2 písm. f/ zákona č. 328/2002 Z.z. na žiadosť sa policajtovi a profesionálnemu vojakovi
poskytuje aj dávka úrazového zabezpečenia.

Podľa § 84 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. na konanie o dávkach a službách sociálneho zabezpečenia
sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 30 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. Správny poriadok správny orgán konanie zastaví, ak
a) zistí, že ten, kto podal návrh na začatie konania, nie je účastníkom konania a nejde o konanie, ktoré
môže začať správny orgán,
b) účastník konania vzal svoj návrh na začatie konania späť a konanie sa netýka iného účastníka konania
alebo ostatní účastníci konania súhlasia so späťvzatím návrhu a nejde o konanie, ktoré môže začať
správny orgán,
c) účastník konania zomrel, bol vyhlásený za mŕtveho alebo zanikol bez právneho nástupcu a konanie
sa týkalo len tohto účastníka konania,
d) účastník konania na výzvu správneho orgánu v určenej lehote neodstránil nedostatky svojho podania
a bol o možnosti zastavenia konania poučený,
e) zistí, že nie je príslušným na konanie a vec nemožno postúpiť príslušnému orgánu,
f) zistí, že vo veci už začal konať iný príslušný správny orgán, ak sa správne orgány nedohodli inak,
g) zistí, že pred podaním návrhu vo veci začal konať súd, ak osobitný zákon neustanovuje inak,
h) odpadol dôvod konania začatého na podnet správneho orgánu,
i) v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil,
j) tak ustanoví osobitný zákon.

Podľa § 84 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z.z. konanie o dávkach a službách sociálneho zabezpečenia
začaté z podnetu účastníka konania sa zastaví aj vtedy, ak účastník konania v lehote určenej útvarom
sociálneho zabezpečenia ministerstva a Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia
a) nepredložil príslušné doklady,
b) neoznámil požadované údaje,
c) nepodrobil sa vyšetreniu zdravotného stavu potrebného na rozhodnutie o nároku na dávku a nároku
na výplatu dávky.

Podľa čl. 46 ods. 1 zákona č. 460/1992 Zb . Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať
zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch
ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu
a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa čl. 17 ods. 1 odporúčania Rady Európy CM/Rec (2007)7 správne rozhodnutia musia byť
formulované jednoduchým, jasným a pochopiteľným spôsobom.

V prejednávanej veci bola kľúčovou otázka premlčania, keď žalovaný žalobkyni nepriznal nárok na
výplatu dávky - náhrady za bolesť z tohto dôvodu, tvrdiac, že lehota troch rokov na výplatu dávky začala
plynúť 02. septembra 2009 vydaním lekárskeho posudku o bolestnom a spočívala od 13. októbra 2009
do 12. mája 2010, kedy bolo rozhodnutie riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove
zrušené. Premlčacia lehota podľa názoru žalovaného uplynula 03. apríla 2013 a keďže opakovaná
žiadosť o dávku bola príslušnému orgánu doručená 16. apríla 2014, mal za to, že nárok žalobkyne je
premlčaný.

S touto argumentáciou sa však odvolací súd nemôže stotožniť. Žalobkyňa totiž správne konanie začala
žiadosťou z 13. októbra 2009 a túto nikdy nevzala späť. Skutočnosť, že rozhodnutie o jej nároku bolo v
konaní mimo odvolania zrušené, nemá na právne účinky pôvodnej žiadosti žiaden vplyv. Konanie bolo
začaté postupom podľa § 83 ods. 2 písm. f/ zákona č. 328/2002 Z.z., pričom zákon tiež upravuje spôsoby,
akými ho možno ukončiť. Pôjde buď o meritórne rozhodnutie vo veci alebo o zastavenie konania či už



podľa Správneho poriadku (§ 30 Správneho poriadku) alebo podľa zákona č. 328/2002 Z.z. (§ 84 ods.
5 zákona č. 328/2002 Z.z.). V každom prípade však z rozhodnutia musí byť zrejmý dôvod zastavenia
konania. Rozhodnutím č.p. PPZ-KA-PO-117-4/2010 zo 16. apríla 2010 bolo v mimoodvolacom konaní
rozhodnutie č.p. KRP-302-5/VO-Š-2010 zo dňa 11. februára 2010 zrušené z dôvodov nedostatočného
zistenia skutkového stavu, dôvody na zastavenie konania z tohto rozhodnutia nevyplývali, o žiadosti
žalobkyne z roku 2009 nebolo dodnes (ako to vyplýva z priloženého administratívneho spisu) meritórne
rozhodnuté a ani nedošlo k zastaveniu konania samostatným rozhodnutím.

V mimoodvolacom konaní možno zrušiť rozhodnutie, nie však iné úkony účastníkov správneho konania,
ako je to zrejmé aj z čl. 2 ods. 2 Ústavy SR.

Iným skutkovým a právnym výkladom okolností v prejednávanej veci by došlo k odňatiu ústavného
práva žalobkyne na inú právnu ochranu. Ak totiž Ústava priznáva každému právo domáhať sa zákonom
ustanoveným postupom svojho práva tiež na inom orgáne Slovenskej republiky, jeho súčasťou nebude
len právo „domáhať sa“ svojho práva, ale aj právo na ukončenie konania rozhodnutím. Odvolací súd sa
stotožňuje s nálezom Ústavného súdu Českej republiky č. 114/1997, zv. 9 Zbierky ÚS, podľa ktorého
právo na ukončenie postupu rozhodnutím je súčasťou práva na spravodlivý proces. To v sebe totiž
zahŕňa nielen právo na jeho riadne a spravodlivé vedenie, ale tiež právo na trvanie procesu až do
jeho skončenia zákonom predpokladaným spôsobom. Totožný záver možno vyvodiť aj z čl. 17 ods. 1
odporúčania Rady Európy CM/Rec (2007)7.

Žiadosť žalobkyne zo 16. apríla 2014 je teda žiadosťou duplicitnou a povinnosťou žalovaného je konať
a rozhodnúť najprv o žiadosti z roku 2009. Na uvedenú vadu konania je odvolací súd povinný prihliadať
ex offo.

Pokiaľ ide o určenie miery zodpovednosti žalobkyne za služobný úraz, odvolací súd dospel k názoru, že
žalovaným stanovených 50% je neodôvodnených a arbitrárne určených.

Rozhodnutím v konaní mimo odvolania zo 16. apríla 2010 bolo zrušené rozhodnutie z 11. februára
2010, ktorým bola žalobkyni priznaná náhrada za bolesť v rozsahu 80%. Dôvodom tohto rozhodnutia
bol nedostatočne zistený skutkový stav spočívajúci v nejasnosti týkajúcej sa predpokladaného rozsahu
poranení žalobkyne v prípade, že by ona ako aj jej spolucestujúca boli v momente dopravnej nehody
pripútané bezpečnostným pásom. V ďalšom konaní bol pribratý znalec v odbore cestná doprava,
odvetvie technický stav cestných vozidiel, nehody v cestnej doprave, avšak ani v jeho znaleckého
posudku nie je predmetná otázka dostatočne zodpovedaná. Vyplýva z neho rovnako ako z posudku
č. 005/09 znalca v odbore zdravotníctvo a farmácia, že bezpečnostný pás by tlmil pohyb a natlačenie
žalobkyne, nie však, aký by bol prípadný rozsah poranení. Napriek tomu žalovaný opätovne rozhodol,
odvolávajúc sa na totožný znalecký posudok ako zrušené rozhodnutie z 11. februára 2010 bez vykonania
ďalšieho dokazovania, pričom však navyše - bez relevantného zdôvodnenia znížil mieru zodpovednosti
služobného úradu.

Nad rámec uvedeného odvolací súd dáva do pozornosti správneho orgánu tú skutočnosť, že znalec
MUDr. Z. K. z oblasti zdravotníctvo a farmácia navrhoval poskytnutie súčinnosti znalcom z oblasti
technika, nie samostatný posudok technického znalca, keďže otázku č. 5 položenú znalcovi Ing. A. K.
môže kvalifikovane zodpovedať len znalec z oblasti zdravotníctvo za poskytnutia pre neho relevantných
informácii, nie znalec z oblasti cestná doprava, ako to správne aj Ing. K. v posudku uviedol.

Potrebné je tiež zdôrazniť skutočnosť, že zodpovednosť služobného úradu podľa § 174 zákona
č. 73/1998 Z.z. nie je na rozdiel od zodpovednosti policajta zodpovednosťou za zavinenie, ale
zodpovednosťou objektívnou, preto je irelevantné tvrdenie žalovaného, že služobný úrad škodu
nezavinil. Služobný úrad za škodu zodpovedá do tej miery, do akej za ňu nezodpovedá policajt podľa §
175 ods. 3 prvá veta zákona č. 73/1998 Z.z. Miera zodpovednosti žalobkyne môže byť určená len na
základe presne a úplne zisteného skutkového stavu, preukazujúceho mieru jej zavinenia. Z napadnutého
rozhodnutia žalovaného v prvom ani v druhom stupni však nevyplýva žiadna správna úvaha, ktorou by
žalovaný podoprel určenú mieru zodpovednosti žalobkyne.

Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že bolo potrebné zmeniť rozsudok Krajského
súdu v Bratislave č.k. 2S/275/2014-68 zo dňa 20. mája 2015 tak, že rozhodnutie žalovaného č. KM-



OLVS-59/2014/OPK zo dňa 15.10.2014 a rozhodnutie žalovaného č. PPZ-ODP1-427-007/2014 zo 16.
júna 2014 sa zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie správnemu orgánu.

V ďalšom konaní sa správny orgán bude riadiť vyššie naznačeným smerom.

Žalobkyňa bola v súdnom konaní úspešná. Odvolací súd však jej nepriznal náhradu trov odvolacieho
konania, keďže si ju v lehote troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku nevyčíslila a zo spisu iné
trovy nevyplývali (§ 151 ods. 1 a 2 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.