Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf/28/2015 z 26. 9. 2016 Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. septembra 2016, sp. zn. 1Sžf/28/2015, ECLI:SK:NSSR:2016:1012211073.1 Najvyšší súd | 1Sžf/28/2015 | ECLI:SK:NSSR:2016:1012211073.1 | 2016-09-26 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 149 ods. 1 písm. c) zákona č. 25/2006 Z. z., zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní (zrušený) Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c037e162-e274-4591-9842-2f0af17431c4 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1012211073.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Sžf/28/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012211073
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., Ing. Miroslav Gavalec
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:1012211073.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu Ing. JUDr.
Miroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Jany Henčekovej PhD., v právnej veci
žalobcu: Centrálny obstarávateľ, záujmové združenie právnických osôb, IČO: 42 167 795, s doručovacou
adresou 038 48 Turček č. 123, zast.: DEDÁK & Partners, s.r.o., IČO: 35 906 464, advokátskym
spoločenstvom so sídlom Mlynské Nivy č. 45, 821 09 Bratislava a Advokátska kancelária Tomáš
Kamenec, s.r.o., IČO: 36 855 995, advokátskym spoločenstvom so sídlom Špitálska č. 43, 811 08
Bratislava, resp. Advokátska kancelária Machová, s.r.o., IČO: 36 864 544, advokátskym spoločenstvom
so sídlom Čulenova č. 2A/2621, 909 01 Skalica, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, so
sídlom Dunajská č. 68, 820 04 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, za
účasti: DATALAN, a.s., IČO: 35 810 734, s adresou Galvaniho č. 17/A, 821 04 Bratislava, na odvolanie
žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 18. júna 2014 č.k. 2S/2594/2012-66 v spojení
s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29. decembra 2014 č.k. 2S/2594/2012-95, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 18. júna 2014 č.k.
2S/2594/2012-66 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29. decembra 2014 č.k.
2S/2594/12-95 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. 1312-6000/2012-ON/351 zo dňa 16.11.2012
r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný do 30 dní od doručenia rozsudku zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu
náhradu trov konania z titulu právneho zastúpenia vo výške 559,09 € a náhradu iných trov konania v
sume 140 €.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie na správnom orgáne

1. Rozhodnutím žalovaného č. 1312-6000/2012-ON/351 zo dňa 16.11.2012 (ďalej na účely rozsudku
tiež „napadnuté rozhodnutie“ - č.l. 28) komisia žalovaného ako prvostupňový orgán príslušný podľa § 109
a § 137 ods. 2 písm. a/ a písm. b/ a § 140 ods. 5 a ods. 7 zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej na účely rozsudku len
„zák. č. 25/2006 Z.z.“) vo veci námietok subjektu DATALAN, a.s., Galvaniho č. 17/A, 821 04 Bratislava
(ďalej na účely rozsudku len „namietajúci uchádzač“) proti podmienkam uvedeným v oznámení podľa
§ 50 ods. 4 zák. č. 25/2006 Z.z. v súťažnom dialógu na predmet zákazky „Zabezpečenie služieb
informačných technológií“ (ďalej na účely rozsudku len „dotknutá zákazka“), vyhlásenom žalobcom
ako verejným obstarávateľom v Úradnom vestníku Európskej únie zo dňa 27.07.2012 a vo Vestníku
verejného obstarávania zo dňa 27.07.2012, nariadila podľa § 139 ods. 2 písm. a/ zák. č. 25/2006 Z.z.
do 30 dní od doručenia napadnutého rozhodnutia zrušiť súťažný dialóg na dotknutú zákazku.



Podľa § 109 ods. 1 veta prvá zák. č. 25/2006 Z.z. v znení relevantnom pre prejednávanú vec, úrad je
ústredným orgánom štátnej správy pre verejné obstarávanie.

Podľa § 139 ods. 2 písm. a/ zák. č. 25/2006 Z.z. v citovanom znení platí, že ak úrad v konaní o námietkach
zistí, že postupom kontrolovaného bol porušený tento zákon a porušenie mohlo mať zásadný vplyv na
výsledok verejného obstarávania, rozhodnutím, nariadi zrušiť použitý postup zadávania zákazky alebo
súťaž návrhov.

2. Namietajúci uchádzač najmä spochybňoval
- znenie bodu II.1.4 Oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania (ďalej na účely rozsudku len
„oznámenie“), kde absentuje uvedenie predpokladanej hodnoty zákazky - rámcovej zmluvy, s čím aj
súvisí nemožnosť v danom prípade určiť výšku kaucie (odvolací súd ďalej doslovne cituje znenie
uvedeného bodu):
„Rámcová dohoda s viacerými uchádzačmi.
Predpokladaní účastníci rámcovej dohody: maximálny počet (ak je to uplatniteľné).
Hodnota: 5
Trvanie rámcovej dohody (obdobie): Trvanie v mesiacoch.
Hodnota: 48
Predpokladaná hodnota bez DPH:
Hodnota: 000.0000 EUR“,
- znenie bodu II. 1.6 „Spoločný slovník obstarávania (CPV)“ oznámenia, kde bol ako hlavný predmet
zákazky uvedený iný kód ako v opise predmetu zákazky v bode II. 1.5 oznámenia.

3. Skutkový stav zistený v správnom konaní bol nasledujúci. Žalobca vyhlásil súťažný dialóg podľa §
50 ods. 4 písm. a/ zák. č. 25/2006 Z.z. na predmet dotknutej zákazky. Príslušné informácie uverejnil
v obidvoch vestníkoch. Následne žalobca uverejnil rovnakým spôsobom aj dodatočné informácie
(redakčné opravy) k predmetnému verejnému obstarávaniu.

Potom bol žalobca v auguste 2012 od 5 záujemcov požiadaný o vysvetlenie podmienok stanovených v
oznámení s tým, že namietajúci uchádzač o vysvetlenie nepožiadal. Žalobca listom z 15.08.2012 zaslal
súhrnné vysvetlenie oznámenia 18 známym záujemcom, vrátane namietajúceho uchádzača.

4. Namietajúci uchádzač doručil žalobcovi dňa 06.08.2012 žiadosť o nápravu podľa § 136 ods. 1 písm.
a/ zák. č. 25/2006 Z.z. smerujúcu proti podmienkam uvedeným v oznámení, ktorú žalobca listom z
10.08.2012 zamietol.

Namietajúci uchádzač následne listom z 21.08.2012 podal námietky podľa § 138 ods. 2 písm. a/ zák. č.
25/2006 Z.z. proti podmienkam uvedeným v oznámení.

5. V napadnutom rozhodnutí žalovaný vychádzal najmä z toho, že povinnosťou žalobcu ako verejného
obstarávateľa je postupovať v zmysle platného zákona o verejnom obstarávaní a subsidiárne v súlade
s právom Európskej Únie, v tomto prípade smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z
31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na
dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby (ďalej na účely rozsudku len „smernica č. 2004/18“).

Podľa prílohy VII. A citovanej smernice v odseku 6 písm. c/ bod 2. je uvedené, že v prípade rámcovej
dohody uvedie verejný obstarávateľ aj plánované trvanie rámcovej dohody, predpokladanú celkovú
hodnotu prác počas celého trvania rámcovej dohody a pokiaľ je to možné, aj periodicitu, s akou budú
zákazky zadávané. Z tohto textu potom žalovaný vyvodil právny názor, že verejný obstarávateľ pri
zadávaní zákazky postupom súťažného dialógu, ktorého predmetom je rámcová dohoda, je okrem iného
povinný v oznámení uviesť údaj o predpokladanej hodnote zákazky.

Podľa čl. 36 ods. 1 smernice č. 2004/18 oznámenia obsahujú informácie uvedené v prílohe VII A a
prípadne aj akékoľvek ďalšie informácie, ktoré verejný obstarávateľ považuje za užitočné, vo formáte
štandardných formulárov prijatých Komisiou v súlade s postupom uvedeným v článku 77 ods. 1.



6. V súvislosti s uvedeným ďalej žalovaný konštatoval, že formuláre, ktoré obsahujú štruktúru
obsahových náležitostí oznámení vo verejnom obstarávaní, sú obsiahnuté v nariadení Európskej
komisie č. 1150/2009 zo dňa 10.11.2009, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie č. 1564/2005 (ďalej na
účely rozsudku len „nariadenie č. 1150/2009“).

Nariadenia podľa žalovaného majú v zmysle čl. 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie všeobecnú
právnu záväznosť a ich priamy účinok vyplýva priamo zo Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva
a Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ku ktorým Slovenská republika pristúpila.

7. Pri námietke nemožnosti určiť finančné podmienky projektu v zmysle § 60 ods. 2 písm. b/ zák. č.
25/2006 Z.z., na ktoré ustanovenie žalobca na ústnom pojednávaní poukazoval, nie je možné podľa
žalovaného chápať ako absolútnu nemožnosť uvedenia alebo určenia predpokladanej hodnoty pri
zadávaní zákazky, ktorej predmetom má byť rámcová dohoda.

Avšak vo všeobecnosti konanie žalobcu, spočívajúce v neuvedení údaju o predpokladanej hodnote
zákazky v oznámení, označila ako že nemalo toto konanie žalobcu zásadný vplyv na možný výsledok
verejného obstarávania.

8. K druhému okruhu námietok, prostredníctvom ktorého namietajúci uchádzač poukazuje na stručný
opis zákazky s absenciou doplňujúcich CPV kódov vrátane toho, že zahŕňa aj obstaranie prípadných
dodávok tovarov a stavebných prác, (odvolací súd ďalej doslovne cituje znenie Stručného opisu zákazky
alebo nákupu):
„Predmetom zákazky je zabezpečenie služieb informačných technológií a s tým súvisiacich zmiešaných
dodávok pozostávajúcich z prípadného dodania tovarov a stavebných prác, systémové a technické
poradenstvo, štúdia realizovateľnosti, dodávka a vývoj SW (analýza, návrh architektúry, vývoj,
programovanie, testovanie, zavedenie do prevádzky a podpora prevádzky informačných systémov)
vrátane zodpovedajúcich školení a konzultácií, update a upgrade informačných systémov a projektové
riadenie IT projektov. Definícia podrobného opisu predmetu zákazky vznikne počas rokovaní v
prvej, prípadne v ďalšej/ích etape/ách súťažného dialógu a následne bude uvedená v záverečnom
informatívnom dokumente -súťažných podkladoch.“,

žalovaný s poukazom na ustanovenia § 9 ods. 4, § 60 ods. 1 a 2 zák. č. 25/2006 Z.z. zdôraznil, že
žalobca požaduje zabezpečiť zákazku na poskytnutie služieb spojenú s prípadnou dodávkou tovaru a s
uskutočnením stavebných prác, ktorých rozsah bližšie nešpecifikoval.

9. Tým sa opis predmetu dotknutej zákazky stal podľa žalovaného pomerne všeobecným bez uvedenia
minimálnej oblasti zavedenia informačných systémov, ich charakteru a účelu, pričom sa zjavne týka aj
dodania tovarov a stavebných prác. Na uvedenom základe potom žalovaný vyslovil záver, že žalobca
by mal mať aspoň rámcovú, resp. minimálnu predstavu o tom, čo bude predmetom obstarávania, o
potrebách a plnení, t.j. aké funkčné a technologické postupy budú zvolené pre zabezpečenie funkčnosti
daného predmetu dotknutej zákazky.

Týmto postupom žalobca nezabezpečil priebeh riadnej a čestnej hospodárskej súťaže v kontexte
ustanovenia § 9 ods. 4 zák. č. 25/2006 Z.z., t.j. princípu transparentnosti, a súčasne vytváral
jednak priestor pre právnu neistotu potenciálnych záujemcov, ako aj priestor pre neistotu v otázke
dodávateľských a iných obchodných vzťahov medzi záujemcami a tretími osobami.

10. Navyše žalovaný v napadnutom rozhodnutí zdôraznil, že informatívny dokument, ako neodmysliteľná
súčasť súťažného dialógu, v ktorom verejný obstarávateľ uvedie konkrétne požiadavky na predmet
zákazky v nadväznosti na konkretizáciu svojich potrieb, nemá nahrádzať oznámenie.

K takto nedostatočnému a nejednoznačnému opisu predmetu dotknutej zákazky žalovaný uviedol, že
mohol mať zásadný vplyv na účasť záujemcov v súťažnom dialógu, a preto námietky namietajúceho
uchádzača v tomto bode považuje žalovaný za opodstatnené.

11. Záverom sa žalovaný vyjadril aj k námietke týkajúcej sa neuvedenia kritérií na výber obmedzeného
počtu záujemcov, ktorú námietku označil za neopodstatnenú.



II.
Konanie na prvostupňovom správnom súde
A)
12. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca prostredníctvom právnych zástupcov elektronickými
prostriedkami žalobu z 23.11.2012 (č.l. 1) na Krajský súd v Bratislave, ku ktorej následne doručil
zákonom požadované písomné vyhotovenie (č.l. 14).

B)
13. Krajský súd v Bratislave ako súd prvého stupňa preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu
dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo,
a dospel k záveru, že žalobu je podľa § 250j ods. 1 O.s.p. potrebné zamietnuť, pretože napadnuté
rozhodnutie i postup žalovaného z hľadiska vymedzenia žaloby boli v súlade so zákonom.

14. Po stručnej rekapitulácii skutkových zistení žalovaným krajský súd s poukazom na dotknuté
ustanovenia zák. č. 25/2006 Z.z., uvádza že uvedený zákon výslovne neuvádza predpokladanú hodnotu
zákazky ako povinný údaj, ktorý musí byť bezpodmienečne uvedený v oznámení.

Avšak z legislatívno-technického hľadiska nie je podľa krajského súdu výpočet náležitostí oznámenia
uzavretý, keďže zák. č. 25/2006 Z.z. v predmetnom ustanovení okrem spomenutých požiadaviek vytvára
priestor pre uvedenie ďalších potrebných informácií, najmä za účelom informovania záujemcov o účasť
v súťaži o dôležitých okolnostiach súťaže, prípadne aby splnil iné požiadavky kladené na zadávanie
verejných zákaziek aplikovateľnými právnymi predpismi. Na uvedenom základe preto krajský súd dospel
k záveru o nemožnosti tvrdenia, že vyžadovanie iných údajov v oznámení, okrem tých, ktoré sú
vymenované v § 60 ods. 4 písm. a/, b/ a c/ zák. č. 25/2006 Z.z., by nemalo zákonný podklad.

15. Ďalej podľa krajského súdu mal žalovaný správne poznamenať, že v predmetnej veci v
súvislosti s povinnosťou uviesť v oznámení aj predpokladanú hodnotu zákazky mal namietajúci
uchádzač poukazovať aj na nepriamy účinok smernice č. 2004/18, ktorá má podľa krajského súdu tiež
predpokladanú hodnotu zákazky stanovovať ako obligatórnu náležitosť oznámenia.

Na základe hore uvedených skutočností potom krajský súd dôvodil, že žalovaný postupoval v medziach
práva, keď citované ustanovenie § 60 ods. 4 zák. č. 25/2006 Z.z. interpretoval v nadväznosti na základné
ustanovenia (t.j. § 4 a § 5 zák. č. 25/2006 Z.z.) týkajúce sa výpočtu predpokladanej hodnoty zákazky.

16. Vzhľadom na uvedené krajský súd vyslovil právny názor, že absencia uvedenej informácie o
predpokladanej hodnoty zákazky v spojení s nedostatočným opisom predmetu zákazky v oznámení
však jednoznačne mohli mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, nakoľko žalobca neposkytol
v oznámení dostatočne presné a jasné informácie, potrebné na zváženie účasti potencionálnych
záujemcov na súťažnom dialógu.

Preto sa krajský súd s uvedeným právnym posúdením veci stotožnil a je v zhode so žalovaným pri
názore, že aj keď žalobca ako verejný obstarávateľ pri zadávaní zákazky objektívne nemusí vedieť
definovať technické požiadavky na predmet zákazky, musí mať aspoň približnú predstavu o tom, čo chce
obstarať, aký má byť výsledok verejného obstarávania a aké plnenia pre dosiahnutie tohto výsledku od
záujemcov požaduje.

C)
17. Uznesením č. 2S/2594/2012-46 zo dňa 17.12.2012 krajský súd pribral do súdneho konania účastníka
správneho konania s obchodným menom DATALAN, a.s., so sídlom v Bratislave.

D)
18. Uznesením č. 2S/2594/2012-95 zo dňa 29.12.2014 krajský súd opravil záhlavie rozsudku tak, že za
označenie žalovaného doplnil označenie účastníka pribratého do súdneho konania, t.j. DATALAN, a.s.,
so sídlom v Bratislave.

III.
Odvolanie žalobcu/stanoviská



A)
19. Vo včas podanom odvolaní zo dňa 23.09.2014 (č.l. 71) proti rozsudku prvostupňového súdu žalovaný
prostredníctvom ďalšieho právneho zástupcu v súlade s § 205 O.s.p. uviedol nasledujúce dôvody
odvolania :
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm.
f/ O.s.p.).

V úvode ďalej žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému
na ďalšie konanie.

20. Následne odvolací súd v stručnosti rekapituluje odvolacie námietky žalobcu:
1. nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa
1.1. opomenutie podstaty súťažného dialógu, ktorej základom je existencia obzvlášť zložitého projektu
pri nemožnosti použiť verejnú súťaž alebo užšiu súťaž,
1.2. samotný predmet dotknutej zákazky potvrdzoval unikátnosť, komplikovanosť a heterogénnosť
možných riešení predmetu dotknutej zákazky (??!! či bol alebo nebol žalobca ako verejný obstarávateľ
objektívne (t.j. nie subjektívne) schopný čo možno najviac spresniť právne a finančné podmienky projektu
(je to iba predstupeň zákazky, nakoľko po predložení projektu ako vízie obstarávateľa sa táto vízia v
súťažnom dialógu pretaví cez víťaznú zákazku do presne špecifikovanej ponuky), a to aj za pomoci
externého konzultanta, nemôže byť predmetom súdneho prieskumu, nakoľko v konaní pred žalovaným
toto nebolo žalobcovi vytýkané, t.j. ani účastníkmi súdneho prieskumu v minulosti odôvodňované).
1.3. účastníkom nebola odňatá možnosť, aby sa prostredníctvom súťažného dialógu za účasti
neobmedzeného počtu uchádzačov vytvorili čo najvhodnejšie a najekonomickejšie technické požiadavky
spĺňajúce potreby a ciele obstarávateľa a tiež špecifikácia právnych a finančných podmienok projektu,
1.4. krajský súd tiež nesprávne posúdil údajné porušenie § 60 ods. 4 zák. č. 25/2006 Z.z., ako aj
relevantné ustanovenia nariadenia č. 1150/2009,
1.5. nejasnosť a nedostatočnosť špecifikovaného opisu predmetu dotknutej zákazky a jej nesúlad s
opisom dotknutej zákazky nie je v napadnutom rozhodnutí dostatočne objasnený.

21. Záverom žalobca požadoval zmenu rozsudku krajského súdu tak, že napadnuté rozhodnutie zruší
a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie spolu s uložením povinnosti zaplatiť žalobcovi náhradu trov
konania bez ich vyčíslenia.

B)
22. Z vyjadrenia žalovaného zo dňa 26.11.2014 (č.l. 89) vyplýva, že
odvolacie námietky žalobcu nie je možné akceptovať,
naďalej zotrval na argumentácii, že žalobca ako verejný obstarávateľ musí mať aspoň základnú
predstavu o projekte a ešte pred začatím jednotlivých etáp súťažného dialógu musí mať pre vybraných
uchádzačov pripravené súťažné podklady,
naďalej zotrval na argumentácii, že z opisu predmetu dotknutej zákazky nie je zrejmé, čo je jej
predmetom,
je tiež potrebné akcentovať a poukázať na ustanovenie § 26 ods. 1 písm. f/ zák. č. 25/2006 Z.z., v zmysle
ktorého sa verejného obstarávania môže zúčastniť len ten, kto spĺňa osobitné podmienky účasti,
ďalej sa žalovaný vyjadril k princípu transparentnosti (otvorenosti) a jeho aplikovaní na prejednávanú
vec,
žalovaný sa plne stotožnil s názorom krajského súdu, že absencia informácie o predpokladanej hodnote
zákazky v spojení s nedostatočným opisom predmetu zákazky v oznámení o vyhlásení súťažného
dialógu jednoznačne mohli mať vplyv na výsledok verejného obstarávania,
tiež sa žalovaný vyjadril k vplyvu smernice č. 2004/18 na prejednávanú vec.
23. Záverom žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil.

IV.
Právne názory odvolacieho súdu

24. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.)
preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní podľa § 212 v spojení s §
246c ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte rozsudku tiež „O.s.p.“) a v
spojení s § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok. Po zistení, že odvolanie bolo



podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému
je podľa ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250ja ods. 1 O.s.p. odvolanie prípustné, nenariadil vo veci
pojednávanie (v zmysle § 250ja ods. 2 v spojení s § 250i ods. 2 O.s.p.) a po neverejnej porade senátu
jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné,
pretože napadnuté rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p.), a preto postupom podľa § 220 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. rozsudok
krajského súdu zmenil tak, že v zmysle hore uvedeného zrušovacieho dôvodu napadnuté rozhodnutie
zrušil a vrátil žalovanému späť na ďalšie konanie v zmysle nasledujúcich záverov.

25. Na prvom mieste Najvyšší súd zdôrazňuje, že zákonodarca výkon správneho súdnictva (najmä čl.
46 a čl. 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) založil iba na návrhovej slobode účastníka (žalobcu),
t.j. zodpovednosti za obranu svojich práv (vigilantibus leges sunt scriptae) v medziach čl. 13 Dohovoru
o ochrane základných práv a ľudských slobôd, vybrať si podľa Občianskeho súdneho poriadku z
prostriedkov ochrany ten najvhodnejší proti rozhodnutiu či postupu orgánu verejnej správy. Preto správny
súd nie je oprávnený do tejto procesnej slobody, t.j. dispozitívne rozhodnutie účastníka konania z
úradnej povinnosti meniť alebo ho počas súdneho prieskumu presviedčať o nevhodnosti takto zvoleného
prostriedku nápravy.

26. Rovnako Najvyšší súd zdôrazňuje, že predmetom odvolacieho súdneho konania je prieskum vecnej
správnosti výroku rozsudku krajského súdu (§ 219 ods. 1 v spojení s § 205 O.s.p.) o nevyhovení žalobe
a o jej zamietnutí, preto Najvyšší súd ako súd odvolací primárne v medziach odvolania (viď § 212 ods.
1 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského súdu i súdne konanie, ktoré mu
predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia,
najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými zrušujúcimi námietkami žalobcu (§ 250j
ods. 2 O.s.p.), a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého
rozhodnutia.

Ďalej zdôrazňuje, že podľa ustálenej súdnej judikatúry (najmä nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky č.k. II. ÚS 127/07-21, alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu sp.zn. 6 Sžo 84/2007, sp.zn. 6 Sžo
98/2008, sp.zn. 1 Sžo 33/2008, sp.zn. 2 Sžo 5/2009, či sp.zn. 8 Sžo 547/2009) nie je úlohou súdu pri
výkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť
ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych
otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Preto
odvolaciemu súdu neprislúcha ani takto vymedzený rámec prieskumu rozšíriť aj na iné rozhodnutia, hoci
s prv menovaným sú tesne zviazané nielen dôsledkami ale aj účastníkmi.

27. V takto vymedzenom rámci prieskumu a po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho
prieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov)
sa Najvyšší súd sčasti stotožňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich
osvojil zo zistení uvedených žalovaným, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise. Na druhej strane
podstatou súdneho odvolania proti rozsudku krajského súdu ako aj žaloby, ktorou sa žalobca domáha
preskúmania rozhodnutia žalovaného, je právna otázka, či súťažný dialóg ako jedna z foriem postupov
na zadávanie zákaziek sa riadi obdobnými právnymi ustanoveniami ako iné postupy alebo má svoje
osobitosti.

Práve tento právny rámec aj vymedzuje potrebné medze skutkového zistenia.

28. Žalobca svoje odvolanie oprel o viacero námietok. Za účelom riadneho prieskumu zákonnosti
napadnutého rozhodnutia sa musí Najvyšší súd primárne vysporiadať s námietkami, ktoré žalobca využil
na spochybnenie zákonnosti názorov krajského súdu k výkladovej jasnosti dotknutých ustanovení, na
základe ktorých vyslovil závery o napadnutom rozhodnutí.

Až po prípadnom vyslovení ich nedôvodnosti súdom vzniká právo žalobcovi na prieskum zákonnosti
samotného rozhodnutia (meritórne námietky). Naopak, ak Najvyšší súd dôjde k záveru, že už prvé
procesné, resp. iné pochybenia žalovaného, krajský súd nedostatočne pri kontrole zákonnosti vyhodnotil
a ich intenzita naplní zrušovacie dôvody uvedené zákonodarcom v ustanovení § 250j ods. 2 O.s.p.,
potom preverovanie oprávnenosti ďalších námietok je v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské
práva [najmä rozsudok Ruiz Torija v. Španielsko, resp. neskôr Garcia Ruiz v. Španielsko (vo veci č.



30544/96 z 20.01.1999)] nehospodárne. Obdobný postup je možné analogicky použiť aj vo vzťahu k
argumentácii žalovaného.

29. Z citovanej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva jasný právny názor, že správny súd
nemusí dať detailné odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú
pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez
toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie
rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového), ale aj odvolacieho (ktoré stručne a jasne objasní
skutkový a právny základ rozhodnutia), by malo postačovať na záver o tom, že z tohto aspektu je plne
realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.

30. Na prvom mieste musí Najvyšší súd upozorniť, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí vyhodnotil dve
skupiny námietok namietajúceho uchádzača, a to námietky týkajúce sa neuvedenia predpokladanej ceny
dotknutej zákazky a námietky týkajúce sa neuvedenia kritérií na výber obmedzeného počtu záujemcov
tak, že nemajú zásadný vplyv na možný výsledok verejného obstarávania a preto ich ani neoznačil
za opodstatnené. Naopak skupinu námietok týkajúcu sa opisu hlavného predmetu dotknutej zákazky
vyhodnotil žalovaný, že namietaná situácia mohla mať zásadný vplyv na účasť záujemcov v súťažnom
dialógu, a preto námietky namietajúce uchádzača označil za opodstatnené.

Preto Najvyšší súd nemôže prihliadnuť k tej časti rozsudku krajského súdu (najmä str. 8 a 9), v ktorej sa
zaoberal s vyhodnotením žalovaného nepodstatných námietok, a bude iba vyhodnocovať odôvodnenie
krajského súdu, prostredníctvom ktorého preveroval zákonnosť napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k
skupine námietok týkajúcich sa opisu hlavného predmetu dotknutej zákazky.

31. V uvedenej súvislosti Najvyšší súd poukazuje na odôvodnenie krajského súdu na str. 10, podľa ktorej
„Absencia uvedenej informácie v spojení s nedostatočným opisom predmetu zákazky v oznámení o
vyhlásení súťažného dialógu však jednoznačne mohli mať vplyv na výsledok verejného obstarávania,
nakoľko verejný obstarávateľ neposkytol v oznámení dostatočne presné a jasné informácie potrebné
na zváženie účasti potencionálnych záujemcov na súťažnom dialógu. Súťažný dialóg ako spôsob
zadávania zákazky je v zmysle zákonnej definície určený na obzvlášť zložité projekty, pri zadávaní
ktorých verejný obstarávateľ objektívne nie je schopný definovať technické požiadavky, ktoré by spĺňali
jeho potreby a ciele, alebo špecifikovať právne alebo finančné podmienky projektu. Aj v prípade
zadávania zákazky formou súťažného dialógu je však verejný obstarávateľ povinný uviesť v oznámení
o vyhlásení verejného obstarávateľa opis projektu a svoje požiadavky. ...........
Krajský súd sa s uvedeným právnym posúdením veci stotožnil a je v zhode so žalovaným toho názoru,
že aj keď verejný obstarávateľ pri zadávaní zákazky objektívne nemusí vedieť definovať technické
požiadavky na predmet zákazky, musí mať aspoň približnú predstavu o tom, čo chce obstarať, aký má byť
výsledok verejného obstarávania a aké plnenia pre dosiahnutie tohto výsledku od záujemcov požaduje.
Stručný opis zákazky v uverejnenom oznámení vymedzuje predmet zákazky ako zabezpečenie služieb.“

32. Žalobca v súvislosti s uvedenými závermi krajského súdu namietal, že krajský súd nesprávne právne
posúdil prejednávanú vec. Najvyšší súd s touto námietkou súhlasí na základe nižšie uvedených dôvodov.

Predovšetkým je nutné zdôrazniť účel súťažného dialógu, ktorý v zmysle § 60 zák. č 25/2006 Z.z.
nepochybne ako osobitný druh postupu verejného obstarávania sa má využiť v situácii hľadania, t.j.
nájdenia a definovania najvhodnejšieho spôsobu na uspokojenie potrieb verejného obstarávateľa, a
to najmä v prípadoch, ktoré sú spojené s obzvlášť zložitými projektmi, t.j. zákazkami. Existencia tejto
situácie u verejného obstarávateľa objektívne znemožňuje použiť verejnú súťaž alebo užšiu súťaž, a
tým aj vylučuje aplikáciu ustanovení, ktoré sú s verejnou alebo užšou súťažou spojené.

33. Tiež je nepochybné, že účastníci súťaže sú vyzvaní, aby vo svojich ponukách prezentovali práve
výsledky hľadania a určenia riešení pre vyššie uvedené kritérium súťažného dialógu, ktorým je obzvlášť
zložitá zákazka. Predložené ponuky sa vyhodnocujú meritórne, t.j. že musia ponúknuť riešenie obzvlášť
zložitého projektu (zákazky) vymedzeného v oznámení, ale sa tiež vyhodnocujú na základe ekonomicky
najvýhodnejšej ponuky (viď § 60 ods. 1 posledná veta zák. č 25/2006 Z.z.).

Pri vymedzení pojmu obzvlášť zložitá zákazka zákonodarca (viď § 60 ods. 2 zák. č 25/2006 Z.z.)
zdôraznil, že už v čase jej zadávania nie je verejný obstarávateľ objektívne schopný definovať technické



požiadavky požadované zákonom pre iné typy postupov verejného obstarávania, ktoré by spĺňali jeho
potreby a ciele vymedzené v oznámení, poprípade nie je schopný špecifikovať právne alebo finančné
podmienky projektu.

34. Potom z uvedeného vyplýva jednoznačný záver, že žalobca ako verejný zadávateľ bol povinný
uviesť, resp. v oznámení opísať čo najpodrobnejšie svoje potreby a ciele, ktoré sú všeobecným
spôsobom vymedzené, a to aj s použitím predpokladaných alternatív (nakoľko v čase zadania dotknutej
zákazky mal žalobca len vedomosť, aké sú jeho potreby a cieľa, nie však aké sú možné riešenia tejto
situácie), spojené s hľadaným predmetom dotknutej zákazky a po predložení ponúk tieto vyhodnotiť, či
spĺňajú podmienky na realizáciu takto sformulovaných potrieb a cieľov, a následne pristúpiť k určeniu
ich poradia podľa ekonomickej výhodnosti.

Zo zisteného skutkového stavu má potom Najvyšší súd preukázané, že aj takto žalobca postupoval,
nakoľko ako svoj cieľ vymedzil zabezpečenie služieb informačných technológií s tým, že potom tento
cieľ prostredníctvom sledovaných potrieb bližšie opísal (viď bod č. 8), a to aj s použitím alternatív („...
prípadného dodania tovarov a stavebných prác ....“).

35. Samotnú skutočnosť, že opis zákazky uvedený v oznámení nebol dostatočne jasný skupine
záujemcov v počte 5, nie je možné vykladať v neprospech žalobcu, t.j. že predmet dotknutej zákazky
bol nedostatočne a nejednoznačne opísaný.

Rovnako musí Najvyšší súd odmietnuť argumentáciu žalovaného, že týmto spôsobom oznámenia došlo
k odradeniu účasti v predmetnom súťažnom dialógu potenciálnych záujemcov, ktorí by inak mohli byť
spôsobilí na realizáciu predmetu dotknutej zákazky. Skupina záujemcov o súťažný dialóg podľa zistení
žalovaného nebola nepatrná, nakoľko išlo až o 18 záujemcov. Najvyšší súd sa naopak domnieva, že
opis dotknutej zákazky prezentovaný v časti „Stručný opis zákazky alebo nákupu“ je dostatočne jasný
pre jednotlivcov, ktorí svoju odbornú činnosť vykonávajú v oblasti informačných technológií a bolo iba
ich vecou, či v ich ponuke bude navrhované aj stavebné riešenie alebo nie.

36. Za týchto okolností Najvyšší súd zdôrazňuje, že voľba súťažného dialógu žalobcom za situácie, kedy
samotný predmet dotknutej zákazky potvrdzoval unikátnosť, komplikovanosť a heterogénnosť možných
riešení dotknutej zákazky, a z toho vyplýva, že žalobca ako verejný obstarávateľ nebol objektívne (t.j.
nie subjektívne) schopný už viac, čo možno najpresnejšie, definovať technické požiadavky týkajúce sa
najmä konkrétnych výkonnostných a funkčných požiadaviek na technológie, postupy či zariadenia alebo
priestorové dispozície a riešenia, a jeho opísanie je v súlade s požiadavkami zák. č. 25/2015 Z.z.

Samotný súťažný dialóg nepochybne narába iba s predstupňom zákazky, nakoľko po predložení hore
uvedenej vízie (predstáv) obstarávateľa sa táto vízia v súťažnom dialógu prostredníctvom účastníkov
má pretaviť cez víťaznú ponuku do presne špecifikovaného projektu.

37. S prihliadnutím na vyššie uvedené právne názory vyhodnotil Najvyšší súd podané odvolanie ako
úspešné.

V.

38. Odvolací súd vzhľadom na odvolacie námietky uplatnené žalobcom uvádza, že napadnuté
rozhodnutie nespĺňa požiadavku zákonodarcu na správne právne posúdenie prejednávanej veci, najmä
s prihliadnutím na aplikáciu ustanovenia § 60 zák. č. 25/2006 Z.z. Uvedené rozhodnutie správneho
orgánu, hoci vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, tak k nemu potom absentuje logicky
vyhodnotený a riadne posúdený právny stav. Odvolací súd sa preto nestotožňuje so skutkovými
zisteniami a právnymi závermi zistených v daňovom konaní o tom, že žalobca nesplnil zákonné
podmienky pre zvolený postup verejného obstarávania.

Počas konania Najvyšší súd mu z dostupných zdrojov nezistil a ani mu nebolo účastníkmi naznačené,
resp. nedospel k záveru, že by sa vyskytli prekážky pre konanie z dôvodov neústavnosti alebo potreby
výkladu komunitárneho práva aplikovaných právnych predpisov a súvisiacich právnych aktov orgánov
Európskej únie, pre ktoré je potrebné konanie prerušiť, poprípade výskyt skoršej judikatúry, od ktorej by
sa tento rozsudok odkláňal.



39. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok
žalobcu a stanoviska žalovaného, ako aj s prihliadnutím na vyššie citované právne názory, Najvyšší súd
s oznámením termínu vyhlásenia rozsudku postupom podľa §156 ods. l a 3 O.s.p. rozhodol tak, ako je
uvedené vo výroku rozsudku.

Bude preto úlohou žalovaného orgánu, aby v ďalšom konaní v zmysle vyššie uvedených právnych
názorov konajúceho odvolacieho súdu (§ 250ja ods. 4 O.s.p.) vykonal riadne zistenie skutkového stavu
v rozsahu nevyhnutne potrebnom pre účely správneho konania a na jeho základe rozhodol.

40. Nakoľko išlo o základnú argumentáciu žalobcu, ktorá sa týkala nesprávneho právneho posúdenia
prejednávanej veci na strane žalovaného a ktorá vymedzovala rámec meritórneho súdneho prieskumu,
ostatné jeho odvolacie námietky boli týmto skonzumované. Preto sa Najvyšší súd inými námietkami
ďalej nezaoberal.

41. Najvyšší súd v súlade so zásadou hospodárnosti súdneho konania, ako aj so svojou dlhodobo
ustálenou praxou, neuviedol vo výroku zrušujúceho rozsudku zákonné ustanovenie, podľa ktorého
bolo napadnuté rozhodnutie zrušené (§ 250j ods. 4 prvá veta O.s.p.), pretože dôvodom podania
tejto informácie správnym súdom je v zmysle § 250j ods. 4 veta druhá O.s.p. poskytnúť podklady
pre posúdenie prípustnosti možného odvolania proti rozsudku súdu. Nakoľko proti rozhodnutiam
Najvyššieho súdu vydaným v správnom súdnictve sú nielen generálne (§ 246c ods. 1 O.s.p.) ale aj
špeciálne (§ 250ja ods. 6 O.s.p.) opravné prostriedky neprípustné, s výnimkou prípadu úplnej jurisdikcie
zakotvenej v ustanovení § 250ja ods. 5 O.s.p., a táto situácia v prejednávanej veci nenastala, potom nie
je možné ust. § 250j ods. 4 O.s.p. na výrok rozhodnutia Najvyššieho súdu aplikovať.

Podľa § 250ja ods. 5 O.s.p. proti rozsudku súdu podľa § 250j ods. 5 je prípustný opravný prostriedok
podľa štvrtej časti, ak nie je ustanovené inak.

42. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. rozhodol bez pojednávania,
lebo nezistil, že by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci prebehlo na prvom stupni súdne
pojednávanie, pričom účastníkom bola daná možnosť sa ho zúčastniť), a hoci išlo o vec v zmysle § 250i
ods. 2 O.s.p. (úprava verejného obstarávania a konania s tým dotknutého je spojená s verejnoprávnymi
vzťahmi), tak v odvolacom konaní na základe mu dostupných informácií z pripojeného priestupkového
spisu Najvyšší súd dospel k záveru, že nebolo potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 1 O.s.p. vykonať
dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť.

43. O trovách odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 v spojitosti
s § 250k ods. 1 a § 246c ods. 1 O.s.p., podľa ktorého iba úspešný žalobca má právo na náhradu
trov tohto konania, čo sa v tomto súdnom prieskume udialo. Podmienkou pre priznanie náhrady trov
právneho zastúpenia je ich doloženie do spisu počas konania alebo dovyčíslenie v 3-dňovej lehote po
vyhlásení rozsudku. V prípade iných trov konania úspešného žalobcu mu prizná náhradu trov konania
vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 2 O.s.p. platí, že ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná
náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho
zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd
mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady
trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

44. Výška priznaných náhrad trov konania sa skladá :
1. Z náhrady trov právneho zastúpenia, ktoré právny zástupca žalobcu na č.l. 48 v zmysle vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. vyčíslil a voči správnosti ktorých neboli
vznesené námietky :
1.1. Trovy právneho zastúpenia na krajskom súde



1.1.1. prevzatie a príprava zastúp. (14) - 1 úkon práv. pomoci 127,17 €
1.1.1.1. prislúchajúca náhrad rež. paušálu 7,63 €
1.1.2. podanie žaloby (14) - 1 úkon práv. pomoci 127,17 €
1.1.2.1. prislúchajúca náhrad rež. paušálu 7,63 €
1.1.3. účasť na pojednávaní (15) - 1 úkon práv. pomoci 130,17 €
1.1.3.1. prislúchajúca náhrad rež. paušálu ..7,81 €
2. z náhrady súdneho poplatku za žalobu ..70 €
2.1. z náhrady súdneho poplatku za odvolanie ..70 €

tzn. v celkovej sume trov právneho zastúpenia: 559,09 €
tzn. v celkovej sume iných náhrad konania: 140 €

45. Nakoľko úspešný žalobca bol zastúpený advokátom, je nutné podľa § 149 ods. 1 v spoj. s
§ 246c ods. 1 O.s.p. zaplatiť mu priznanú náhradu trov. Pretože je žalobca zastúpený viacerými
advokátmi konajúcimi samostatne, Najvyšší súd určuje v súlade s § 149 ods. 3 O.s.p., že advokátskemu
spoločenstvu DEDÁK & Partners, s.r.o., IČO: 35 906 464, so sídlom Mlynské Nivy č. 45, 821 09 Bratislava
sa má náhrada trov konania zaplatiť.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.).