Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžf/68/2015 z 2. 5. 2016
Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 2. mája 2016, sp. zn. 4Sžf/68/2015, ECLI:SK:NSSR:2016:1012210622.1
Najvyšší súd | 4Sžf/68/2015 | ECLI:SK:NSSR:2016:1012210622.1 | 2016-05-02 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Ostatné
Citované ustanovenia: Ústava, § 1 ods. 1 Ústavy, § 7 ods. 2 Ústavy, § 152 ods. 1 Ústavy
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/320ad9e9-7e5c-4582-832f-672f3c1077ce
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1012210622.1

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4Sžf/68/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012210622
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Zemková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:1012210622.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemkovej
PhD. a zo sudkýň JUDr. Nory Halmovej a JUDr. Petry Príbelskej PhD., v právnej veci žalobcu: DHL
Logistics (Slovakia), spol. s r.o., Diaľničná 2, Senec, právne zastúpený: Advokátska kancelária Andrej
Kolárik, s.r.o., Sokolíková 15, Bratislava, na základe substitučnej plnej moci z dňa 12. januára 2015, proti
žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1030501/1136134/2012 zo dňa 10. októbra 2012, konajúc o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 5S 2489/2012-120 zo dňa 13.
januára 2015, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 5S 2489/2012-120 zo dňa
13. januára 2015   p o t v r d z u j e.

Žalovaný   j e   p o v i n n ý   zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 177,86 € do
30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu PricewaterhouseCoopers
Legal, s.r.o., Bratislava.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“, príp. „prvostupňový súd“) podľa
§ 250j ods. 2 písm. c/ a písm. d/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zrušil rozhodnutie
žalovaného č. 1030501/1136134/2012 zo dňa 10.10.2012, ktorým tento zamietol odvolania žalobcu
proti 9 rozhodnutiam Colného úradu Trnava (ďalej aj „colný úrad“) zn. 9005871/1/1083428/2012 zo
dňa 17.07.2012, zn. 9005871/1/1083680/2012 zo dňa 17.07.2012, zn. 9005871/1/1083947/2012 zo
dňa 18.07.2012, zn. 9005871/1/1084079/2012 zo dňa 18.07.2012, zn. 9005871/1/1084229/2012 zo
dňa 18.07.2012, zn. 9005871/1/1084412/2012 zo dňa 18.07.2012, zn. 9005871/1/1084870/2012 zo
dňa 18.07.2012, zn. 9005871/1/1085279/2012 zo dňa 18.07.2012, zn. 9005871/1/1091230/2012 zo
dňa 23.07.2012 a súčasne uvedené rozhodnutia Colného úradu v Trnave potvrdil. Žalovaný žalobou
napadnutým druhostupňovým rozhodnutím meritórne rozhodol, že dovoz multifunkčných tlačiarní
podlieha dovoznému clu vo výške 6% z dôvodu zatriedenia tohto tovaru do podpoložky kombinovanej
nomenklatúry 8443 31 91.

O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 prvá veta OSP tak, že úspešnému
žalobcovi priznal ich náhradu na účet žalovaného.

Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a konania predchádzajúceho jeho vydaniu
konštatoval, že preskúmavané rozhodnutie je potrebné zrušiť z dôvodu nedostatočne zisteného



skutkového stavu žalovaným, nepostačujúceho pre posúdenie veci a tiež z dôvodu nedostatočného
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.

Krajský súd v rámci správneho prieskumu vyhodnotil z obsahu administratívneho spisu skutkové
okolnosti predchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia a konštatoval zistenia, že žalobca podal na
Colnom úrade v Trnave žiadosti o vrátenie dovozného cla, vymeraného a oznámeného rozhodnutiami
v colnom konaní na základe písomných colných vyhlásení a týmto žiadostiam nebolo vyhovené.
Prvostupňový správny orgán pri rozhodovaní dospel k právnemu názoru, že predmetné tlačiarne nie
je možné zatriediť do podpoložky kombinovanej nomenklatúry s číselným označením 8443 31 99 z
dôvodu, že spĺňajú všetky podmienky na zatriedenie do podpoložky kombinovanej nomenklatúry s
číselným označením 8443 31 91 a tiež nie je možné zatriediť predmetné tlačiarne ani do inej podpoložky
kombinovanej nomenklatúry s použitím nomenklatúry na rok 2008 a 2009.

Po vyhodnotení postupu žalovaného prvostupňový súd konštatoval, že tento pri posudzovaní
nomenklatúrneho zatriedenia deklarovaného tovaru vychádzal zo spisového materiálu, zo všeobecných
pravidiel na interpretáciu kombinovanej nomenklatúry, ktoré vyplývajú z harmonizovaného systému
colného sadzobníka, opisu a číselného označovania tovaru zo znenia príslušných položiek, podpoložiek,
poznámok k triedam a kapitolám colného sadzobníka, ako aj z textov a vysvetliviek harmonizovaného
systému a kombinovanej nomenklatúry v znení platnom v čase dovozu predmetného tovaru a tiež
vychádzal z príslušných právnych predpisov vrátane súdnych rozhodnutí. Konajúce colné orgány sa
zaoberali otázkou nomenklatúrneho zatriedenia dovezeného tovaru „multifunkčné laserové tlačiarne“,
avšak nebola skúmaná otázka a v tomto smere ani vykonané dokazovanie k dodržaniu lehoty na vrátenie
cla v zmysle nariadenia komisie (EHS) 2913/92 čl. 236 bod. 2. Z obsahu administratívneho spisu nie
je podľa krajského súdu zrejmé, kedy bola dlžná suma cla dovozcovi oznámená a či vôbec sa colný
úrad otázkou plynutia lehôt zaoberal. Podľa názoru krajského súdu je nevyhnutné najprv vyriešiť otázku
včasnosti uplatnenia práva žalobcu a až následne venovať pozornosť technickým otázkam zatrieďovania
tovaru. V prípade, ak žalovaný posúdi, že žalobca uplatnil svoje právo na vrátenie cla v lehote podľa
Colného kódexu, nariadi vo veci odborné dokazovanie ohľadom správnosti zaradenia predmetných
výrobkov do nomenklatúrneho zatriedenia.

V tejto súvislosti dal krajský súd do pozornosti rozsudok Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „Súdny
dvor“) zo dňa 14.06.2012 vo veci C-533/10, ktorého predmetom je návrh podľa článku 267 Zmluvy
o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) na začatie prejudiciálneho konania o výklade článku
236 ods. 2 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 zo dňa 12.10.1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex
Spoločenstva (Ú.V. ES L 302, s 1/ zmeneného a doplneného nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
(ES) č. 2700/2000 zo dňa 16.11.2000. Súdny dvor rozhodol, že trojročná lehota sa javí ako primeraná
(viď rozsudky zo dňa 17.11.1998, Aprile, C-228/96, Dánske Slagterier, C-445/06 zo dňa 15.04.2010,
Barth, C-542/08).

K namietaným procesným pochybenia krajský súd uviedol, že postup colného úradu a následne i
žalovaného bol správny, keď vo veci rozhodol bez prerušenia konania v súvislosti s konaním pred
Súdnym dvorom EÚ vo veci C-361/11, ktoré nemožno podľa krajského súdu považovať za konanie o
prejudiciálnej otázke. Prvostupňový súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobcu ohľadom nesprávnosti
postupu žalovaného, keď žalovaný o všetkých deviatich odvolaniach rozhodol jedným rozhodnutím,
nakoľko takýto procesný postup je podľa krajského súdu reálnou aplikáciou a naplnením zásady
hospodárnosti a rýchlosti konania.

II.

Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodu podľa §
205 ods. 2 písm. f/ OSP a domáhal sa, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok zrušil
a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a aby žiadnemu z účastníkov konania nepriznal
nárok na náhradu trov konania.

Podľa žalovaného napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci vo vzťahu k
obom dôvodom zrušenia žalobou napadnutého správneho rozhodnutia.



Skúmanie dodržania lehoty na vrátenie cla, určenej Colným kódexom Spoločenstva, žalovaný považuje
za neopodstatnené, najmä z dôvodu, že takáto námietka nebola žalobcom v preskúmavanom správnom
konaní, ani v žalobe vznesená. Preto podľa žalovaného, poukazujúceho na znenie § 250j ods. 1 v spojení
s § 250j ods. 2 písm. c/ a písm. d/ OSP, zrušenie napadnutého rozhodnutia krajským súdom je postupom
súdu nerešpektujúcim medze žaloby, pričom na rozhodnutie uvedeným spôsobom taktiež neboli splnené
podmienky podľa § 250j ods. 3 OSP. Žalovaný má za to, že prvostupňový súd nebol oprávnený zrušiť
napadnuté rozhodnutie z iného dôvodu, než z dôvodu uvedeného v žalobe.

Dôvody nevyhovenia žiadosti žalobcu na vrátenie cla príslušnými orgánmi oboch stupňov sa podľa
žalovaného netýkajú plynutia lehoty na podanie predmetnej žiadosti. Žalovaný vo vzťahu k tejto otázke
tiež uviedol, že tlačivá písomných colných vyhlásení (JCD), ako aj ďalšie colné, sprievodné a iné doklady
týkajúce sa jednotlivých dovozných prípadov obsahujú časové informácie o oznámení colného dlhu a
sú súčasťou spisového materiálu predloženého na súdne konanie.
V súvislosti s vytknutým neskúmaním dodržania lehoty na podanie žiadosti o vrátenie cla žalovaný
doplnil vysvetlenie postupu colných orgánov po podaní žiadosti na vrátenie cla. Splnenie procesných
podmienok na podanie, resp. prijatie žiadosti o vrátenie cla, skúma colný úrad už pri jej podaní
s tým, že o žiadosti, ktorá nie je podaná v určenej lehote alebo oprávnenou osobu, nemôže byť
kladne rozhodnuté a v takom prípade nie je dôvod na skúmanie ďalších, už odborných otázok takejto
oneskorene alebo neoprávnenou osobou podanej žiadosti. Ak je žiadosť o vrátenie cla podaná včas a
oprávnenou osobou, colný úrad ju prijme, preskúma a rozhodne o nej v zmysle príslušných zákonných
ustanovení a skutkového stavu veci. V opačnom prípade by colný úrad vo veci nezačal konanie a
nevydal rozhodnutie, kde žiadosti účastníka konania nevyhovel z odborných dôvodov týkajúcich sa
nomenklatúrneho zatriedenia tovaru.

Podľa žalovaného, konštatovanie včasnosti podania žiadosti o vrátenie cla, nie je nevyhnutnou
náležitosťou odôvodnenia v písomnom vyhotovení rozhodnutia colného orgánu.

Požiadavku znaleckého dokazovania pre potreby nomenklatúrneho zaradenia tovaru žalovaný označil
za neopodstatnenú. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že právne poriadky Európskej únie a Slovenskej
republiky možnosti znaleckého dokazovania za účelom nomenklatúrneho zatriedenia dovážaného
tovaru do príslušnej položky, resp. podpoložky Colného sadzobníka, nepoznajú. Podľa žalovaného
súdny znalec z odboru elektrotechniky môže síce posúdiť technické vlastnosti dovážaného tovaru
označeného ako „multifunkčné tlačiarne“, ale nemôže posúdiť otázku jeho zaradenia do príslušnej
podpoložky Colného sadzobníka. V predmetnom prípade však nebola sporná žiadna technická otázka
týkajúca sa dovážaného tovaru, ale to, akým spôsobom majú byť príslušné, obom stranám známe,
technické parametre a vlastnosti predmetného tovaru interpretované pri jeho zatrieďovaní do príslušnej
položky, resp. podpoložky colného sadzobníka s dopadom na výšku colnej sadzby uvalenej na dovážaný
tovar.

Žalovaný poukázal na skutočnosť, že za účelom odborného posúdenia správnosti nomenklatúrneho
zatriedenia tovaru deklarovaného účastníkom konania vykonal prvostupňový colný orgán rozsiahle
dokazovanie. Vyzval žalobcu na doplnenie jeho žiadostí o vrátenie cla v rozsahu umožňujúcom presné
posúdenie vlastností a charakteristiky predmetného tovaru. Zároveň požiadal o stanovisko oddelenie
colných taríf Colného úradu Bratislava. Zákonnosť tohto postupu vyplýva z ustanovenia § 10 zákona č.
652/2004 Z.z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov, podľa ktorého Colný úrad Bratislava je oprávnený vydávať záväzné informácie
o nomenklatúrnom zatriedení tovaru v zmysle článku 12 Colného kódexu spoločenstva v spojení s §
16 zákona č. 199/2004 Z.z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „colný
zákon“) a je tak v zmysle zákona jedinou autoritou oprávnenou kvalifikovane sa vyjadrovať k otázkam
nomenklatúrneho zatriedenia tovaru. V tejto súvislosti žalovaný poukazuje aj na § 248 písm. b/ OSP.

Žalovaný taktiež poukazuje na skutočnosť, že žiadosť o vrátenie dovozného cla je návrhovým konaním,
kde je žiadateľ povinný preukázať ním tvrdené skutočnosti. Žalobca ako žiadateľ podľa žalovaného
neopiera svoje žiadosti o vrátenie dovozného cla o žiaden konkrétny dôkaz spočívajúci v technických
vlastnostiach dovážaného tovaru, ktorý by odôvodňoval nomenklatúrne zatriedenie predmetného tovaru
do položky s výhodnejšou colnou sadzbou.



Záverom žalovaný dáva do pozornosti otázku morálnej ospravedlniteľnosti nároku žalobcu. Požiadavka
žalobcu na vrátenie cla by mala podľa žalovaného určité morálne opodstatnenie len v prípade, ak
by po vrátení dovozného cla žalobca oslovil všetkých koncových spotrebiteľov predmetného tovaru
a časť kúpnej ceny zodpovedajúcu vrátenému dovoznému clu im refundoval. V opačnom prípade by
bola žalobcovi, resp. príjemcovi tovaru, ktorý s ním ďalej obchodoval vyplatená z rozpočtu Európskej
únie suma, ktorá už bola zahrnutá do predajnej ceny dovezeného tovaru a zaplatená konečným
spotrebiteľom.

III.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol, aby najvyšší súd rozsudok krajského súdu ako
vecne správny potvrdil a žalovaného zaviazal na náhradu trov odvolacieho konania.

Žalobca podaním vyjadrenia k odvolaniu zdôraznil platnosť argumentov uvedených v administratívnom
konaní pred colnými orgánmi a neskôr v žalobe a na ústnom pojednávaní v konaní pred krajským súdom,
pričom v tejto súvislosti poukázal najmä na nasledovné argumenty:
1. v preskúmavanom rozhodnutí žalovaný neposudzoval základnú skutočnosť rozhodujúcu pre
zatriedenie, a to, či majú multifunkčné tlačiarne kopírovaciu funkciu ako hlavnú funkciu alebo nie, a preto
sa žalobca domnieva, že zistenie skutkového stavu žalovaným je nedostatočné na posúdenie veci;
2. žalovaný nezohľadnil vývoj zatrieďovania predmetného tovaru, a ich začlenením do podpoložky
8443 31 91 s dovozným clom vo výške 6% nerešpektoval všeobecný princíp, podľa ktorého aj po
zmene v nomenklatúre musí byť na rovnaké tovary aplikovaná rovnaká colná sadzba ako pred zmenou
nomenklatúry, preskúmavané rozhodnutie preto vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci;
3. žalobca sa pridŕža argumentov uvedených v žalobe a naďalej zastáva názor, že tlačenie predstavuje
hlavnú funkciu a preto multifunkčné tlačiarne mali byť klasifikované pod podpoložku kombinovanej
nomenklatúry 8443 31 99 s dovozným clom vo výške 0% namiesto ich klasifikovania pod podpoložku
8443 31 91 s dovozným clom vo výške 6%.
4. Preskúmavané rozhodnutie je podľa žalobcu nespreskúmateľné, nakoľko z jeho odôvodnenia
nemožno vyčítať, akými úvahami bol žalovaný pri rozhodovaní vedený.

IV.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá
OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu a konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a
v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP); odvolanie
prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), keď deň verejného
vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej
stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <. (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s
§ 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická
osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada,
aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).

Podľa § 250i ods. 3 OSP na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada, len ak vzniknuté vady
mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“) Slovenská republika
je zvrchovaný, demokratický a právny štát.

Podľa čl. 7 ods. 2 vety druhej Ústavy SR právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej
únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.



Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných
všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.

Podľa čl. 12 bodov 1 až 5 Nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 zo dňa 12. októbra 1992, ktorým sa
ustanovuje Colný kódex Spoločenstva:
1. Colné orgány vydávajú záväzné tarifné informácie na základe písomnej žiadosti, pričom konajú v
súlade s postupom výboru.
2. Záväzné tarifné informácie sú pre colné orgány záväzné vo vzťahu k držiteľovi informácií len čo sa
týka nomenklatúrneho zaradenia tovaru.
Záväzné tarifné informácie sú pre colné orgány záväzné len čo sa týka tovaru, ohľadom ktorého sú
splnené colné formality následne po dni, keď tieto orgány poskytli dané informácie.
3. Držiteľ takýchto informácií musí dokázať, že deklarovaný tovar zodpovedá v každom ohľade tovaru
popísanému v informáciách.
4. Záväzné tarifné informácie sú platné na dobu šiestich rokov odo dňa vydania. Ako výnimka z článku
8 sú zrušené tam, kde sú založené na nesprávnych alebo neúplných informáciách zo strany žiadateľa.
5. Záväzné tarifné informácie strácajú platnosť:
a) tam, kde sa prijalo nariadenie a informácie už nezodpovedajú právnym predpisom ustanoveným týmto
nariadením;
b) tam, kde už nie sú kompatibilné s výkladom jednej z nomenklatúr uvedených v článku 20 buď na úrovni
spoločenstva z dôvodu zmeny a doplnenia kombinovanej nomenklatúry, alebo z dôvodu rozhodnutia
Súdneho dvora Európskych spoločenstiev, alebo na medzinárodnej úrovni z dôvodu klasifikačného
stanoviska alebo zmeny a doplnenia vysvetľujúcich poznámok k nomenklatúre Harmonizovaného
komoditného popisného a kódovacieho systému prijatých Radou pre colnú spoluprácu; v tomto prípade
je dňom, kedy záväzné tarifné informácie strácajú platnosť deň uverejnenia spomínaných opatrení alebo
v prípade medzinárodných opatrení, deň oznámenia Komisie, v sérii „C“ Úradného vestníka Európskych
spoločenstiev;
c) tam, kde je držiteľovi poskytnuté oznámenie o ich odvolaní, zrušení alebo zmene a doplnení.

Podľa § 10 zákona č. 652/2004 Z.z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení
niektorých zákonov Colný úrad Bratislava vydáva záväzné informácie o nomenklatúrnom zatriedení
tovaru a záväzné informácie o pôvode tovaru; túto pôsobnosť vykonáva na celom území Slovenskej
republiky.

Podľa článku 5 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 620/2011 zo dňa 24. júna 2011, ktorým sa
mení a dopĺňa príloha I k nariadeniu Rady (EHS) č. 2658/87 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o
Spoločnom colnom sadzobníku, keďže odporúčania v správach prijatých orgánom WTO na urovnávanie
sporov majú iba následný (prospektívny) účinok, toto nariadenie by nemalo mať spätnú (retroaktívnu)
účinnosť, ani by sa so spätnou účinnosťou nemal poskytovať výklad usmernenia. Keďže nemôže byť
vykonávané tak, aby poskytovalo výklad usmernenia pri zatrieďovaní tovaru, ktorý bol prepustený do
voľného obehu pred 1. júlom 2011, nemalo by slúžiť ako základ na refundáciu akéhokoľvek cla, ktoré
bolo uhradené pred týmto dátumom.

Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho a súdneho spisu konštatuje, že vo vzťahu
k posúdeniu včasnosti podania žiadosti na vrátenie cla sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozsudku krajského súdu a na zdôraznenie jeho správnosti dopĺňa len nasledujúce dôvody (§ 219 ods.
2 OSP):
Podstatou sporu v danej veci je priznanie, resp. nepriznanie práva žalobcu na vrátenie cla zaplateného
za tovar prepustený do colného režimu voľný obeh, v roku 2008 a 2009, na základe deviatich žiadostí
o jeho vrátenie, podaných žalobcom na príslušný colný úrad dňa 31.05.2012.

Z ustanovenia článku 236 bodu 2 Colného kódexu Spoločenstva vyplýva, že právo na vrátenie
dovozného alebo vývozného cla zaplateného v čase, kedy toto podľa právnych predpisov nebolo dlžné,
je koncipované ako preklúzia, t.j. toto právo zaniká jeho neuplatnením v zákonom stanovenom čase,
pričom na zánik takéhoto práva sa prihliada ex offo, z úradnej povinnosti. V danom prípade je to v lehote
troch rokov odo dňa, kedy bola suma tohto cla oznámená dlžníkovi.

Sumu colného dlhu je možné dlžníkovi oznámiť doručením písomného vyhotovenia rozhodnutia podľa
§ 36 colného zákona (§ 53 ods. 1 colného zákona) alebo v prípade podania ústneho colného vyhlásenia



alebo podania colného vyhlásenia na tovar dovážaný v poštovej preprave možno sumu colného dlhu
zapísanú do účtovnej evidencie oznámiť dlžníkovi ústne (§ 53 ods. 2 colného zákona).

Vzhľadom na značný časový odstup od prepustenia predmetného tovaru do colného režimu voľného
obehu do podania pomerne veľkého počtu žiadostí o vrátenie zaplateného dovozného cla žalobcom,
bolo namieste, aby prvostupňový colný orgán v odôvodnení napadnutých rozhodnutí aspoň zmienkou,
príp. komentárom vyjadril splnenie časovej podmienky na uplatnenie tohto práva, a to bez ohľadu na
dôvody nevyhovenia žiadosti o vrátenie zaplateného cla.

Vo vzťahu k nariadenému znaleckému dokazovaniu krajským súdom odvolací súd dodáva, že posúdenie
správnosti nomenklatúrneho zatriedenia príslušného tovaru patrí do právomoci colných úradov, a teda
nie je možné zveriť takéto posúdenie znalcovi.

Napriek vyššie uvedenému dôvodu zrušenia rozhodnutia žalovaného, je potrebné, vzhľadom na
ťažiskovú argumentáciu žalobcu a ďalší možný postup v nasledujúcom správnom konaní, venovať
pozornosť aj právnym záverom vyplývajúcim z rozsudku Súdneho dvora C-361/11 zo dňa 17. januára
2013.

Z obsahu administratívneho spisu a žaloby vyplývajú hlavné dôvody, na ktorých žalobca postavil
svoj nárok na vrátenie zaplateného cla. Predovšetkým sa v súvislosti s nomenklatúrnou klasifikáciou
multifunkčných tlačiarní odvolával na závery rozsudkov Súdneho dvora Európskej únie v spojených
veciach Kip Europe SA (C-362/07) a Hewlett Packard International SARL (C-363/07, body 45 a 46
rozsudku) a vo veci Ikegami Electronics (Europe) GmbH (C-467/03), z ktorých vyvodil názor, že je
potrebné zvážiť kritériá ako rýchlosť tlače a kopírovania, prítomnosť podávača listov alebo zásobníkov
na papier a na základe uvedeného určiť pomer funkcie kopírovania k ostatným funkciám dovážaného
tovaru, t. j. či je kopírovanie funkciou sekundárnou alebo určujúcou charakter výrobku. Obzvlášť s
poukazom na vyššie uvedený rozsudok Ikegami C-467/03 (bod 23 rozsudku) žalobca uviedol, že
konečné použitie výrobku môže byť použité ako objektívna charakteristika, na základe ktorej je produkt
klasifikovaný. Z uvedeného dôvodu žalobca zdôrazňoval skutočnosť, že multifunkčné tlačiarne sa
predávajú spotrebiteľom a malým podnikom, kde sú pripojené k počítačom alebo sieťam a sú primárne
používané ako tlačiarne.

Ďalšou premisou, z ktorej žalobca vychádzal, bol vývoj harmonizovaného systému Spoločného colného
sadzobníka na základe legislatívnych zmien, nariadením Komisie (ES) č. 1031/2008 z 19. septembra
2008, ktorým sa mení a dopĺňa príloha I k nariadeniu Rady (EHS) č. 2658/87 zo dňa 23. júla 1987 o colnej
a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku, na základe ktorého boli multifunkčné
tlačiarne, ako zariadenia používajúce elektrostatické tlačové zariadenia so schopnosťou produkcie 12
strán za minútu, zaradené pod podpoložku colného sadzobníka č. 8443 31 91, zaťaženú 6% sadzbou
dovozného cla. V súvislosti s uvedenou zmenou v nomenklatúrnom zatriedení multifunkčných tlačiarní,
s dopadom na výšku colnej sadzby, žalobca poukázal na závery obsiahnuté v rozhodnutí Orgánu na
riešenie sporov (DSB) v rámci Svetovej obchodnej organizácie WT/DS375, WT/DS376 a WT/DS377,
konštatujúcom nesúlad aplikácie harmonizovaného systému EÚ so záväzkami vyplývajúcimi z Dohody
o informačných technológiách (ITA) a článku II, pododsek 1, písmeno b Všeobecnej dohody o clách a
obchode z roku 1994 (GATT).

Na základe vyššie uvedeného žalobca odvodil svoje právo na vrátenie zaplateného cla za predmetný
tovar od skutočnosti, že od zavedenia zmien v kombinovanej nomenklatúre, multifunkčné tlačiarne sú
zaradené do položky 8443 31 91 a clo vo výške 6% je vyberané pri dovoze týchto výrobkov v rozpore
s ITA a v rozpore s princípmi GATT, pretože vedie k zvýšeniu ciel na presne rovnaké výrobky, na ktoré
sa pred zavedením zmien vzťahovala 0% sadzba dovozného cla.

Odvolací súd z obsahu napadnutého rozhodnutia žalovaného zistil, že tento sa uvedenými námietkami
žalobcu zaoberal. Na strane 5 a 6 napadnutého rozhodnutia uviedol dôvody zaradenia predmetného
tovaru do podpoložky kombinovanej nomenklatúry 8443 31 91 colného sadzobníka, okrem iného aj s
odkazom na znenie vysvetliviek kombinovanej nomenklatúry k PpKN 8443 31 91 podľa ktorých,  okrem
znenia vysvetliviek HS k položke HS 8443, časť II, písm. A), ods. 1. tovar zatriedený do tejto PpKN musí
spĺňať i nasledovné podmienky:
· Skenovanie prebieha buď pomocou digitálneho, alebo optického systému.



· Elektrostatický tlačiarenský stroj funguje rovnako ako elektrostatická tlačiareň.
· Okrem funkcie kopírovania majú prístroje tejto podpoložky aj funkciu faxu a tlačiarne.
· Do tejto položky nepatria prístroje, ktoré tlačia výtlačky pomocou atramentových náplní alebo tepelnej
tlačiarne (podpoložka 8443 31 99).

Zároveň žalovaný v napadnutom rozhodnutí reagoval na žalobcom namietané zmeny v nomenklatúrnom
zaradení multifunkčných tlačiarní v súvislosti s prijatím nariadenia Komisie (ES) č. 1031/2008 zo dňa
19. septembra 2008 a následných úniových legislatívnych zmien vyvolaných v súvislosti s intervenciou
Svetovej obchodnej organizácie (ďalej aj „WTO“) na základe záverov jej orgánu na riešenie sporov
zo dňa 21. septembra 2010, z ktorých okrem iného vyplýva, že Európska únia konala v rozpore
so Všeobecnou dohodou o clách a obchode 1994 (GATT 1994), a to menej priaznivým sadzobným
zaobchádzaním, než sa ustanovuje v sadzobných záväzkoch, vo vzťahu k niektorým výrobkom
informačných technológií prijatých Európskou úniou podľa dohody o informačných technológiách (ITA).

V súvislosti s uvedeným žalovaný v napadnutom rozhodnutí poukázal na nápravu vyššie konštatovaného
právneho stavu prostredníctvom vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 620/2011 z 24.06.2011,
účinného dňa 1. júla 2011. Z uvedeného vykonávacieho nariadenia vyvodil záver ohľadom jeho
účinnosti: „... keďže odporúčania v správach prijatých orgánom WTO na urovnávanie sporov majú iba
následný (prospektívny) účinok, toto nariadenie by nemalo mať spätnú (retroaktívnu) účinnosť, ani by
sa so spätnou účinnosťou nemal poskytovať výklad usmernenia. Keďže nemôže byť vykonávané tak,
aby poskytovalo výklad usmernenia pri zatrieďovaní tovaru, ktorý bol prepustený do voľného obehu
pred 01.07.2011, nemalo by slúžiť ako základ na refundáciu akéhokoľvek cla, ktoré bolo uhradené
pred týmto dátumom. Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 620/2011 z 24.06.2011 nadobúda
účinnosť 01.07.2011, pričom nemá ani spätný účinok, ani so spätnou platnosťou neposkytuje výkladové
usmernenie.“ Na základe uvedeného žalovaný v napadnutom rozhodnutí vo vzťahu k požiadavkám
žalobcu dôvodil, že „V prejednávanej právnej veci, kde bol dovoz multifunkčných laserových tlačiarní
vykonaný v roku 2008, nie je možné uplatňovať zmenu nomenklatúry a jej samotný výklad podľa znenia
Vykonávacieho nariadenia Komisie, ktoré nadobúda účinnosť až od 01.07.2011.“

Odvolací súd taktiež z obsahu administratívneho spisu zistil, že žalobca v odvolaniach podaných
proti prvostupňovým rozhodnutiam colného orgánu, okrem vyššie uvedených námietok týkajúcich sa
nesprávneho nomenklatúrneho zatriedenia dovážaného tovaru, poukázal na prebiehajúce prejudiciálne
konanie pred Súdnym dvorom Európskej únie
č.k. C-361/11, týkajúce sa zaradenia (klasifikácie) multifunkčných tlačiarní. Vzhľadom k tomu, že žalobca
považoval otázky prejednávané pred Súdnym dvorom za dôležité pre tento prípad, požiadal žalovaného
o prerušenie správneho konania do skončenia prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom.

Žalovaný v odvolacom správnom konaní žalobcovi v požiadavke prerušenia správneho konania
nevyhovel s odôvodnením, že v prípade veci C-361/11, vedenej pred Súdnym dvorom, sa ešte
právoplatne nerozhodlo a uvedený rozsudok tak nemôže byť ani podporne dôkazom použiteľným v
prebiehajúcom správnom konaní.

V priebehu konania o správnej žalobe pred Krajským súdom v Bratislave sa vyššie uvedené prejudiciálne
konanie skončilo vynesením rozsudku Súdneho dvora (prvá komora), č.k. C-361/11 zo dňa 17. januára
2013. Z jeho obsahu dal žalobca do pozornosti krajskému súdu (návrhom na pokračovanie v konaní, č.
l. 74 súdneho spisu) na podporu svojej argumentácie k meritu veci výňatok bodu 42 rozsudku: „treba (...)
preskúmať, či (...) tlačiarne mali byť vzhľadom na ich charakteristiky a objektívne vlastnosti zaradené
pred 1. januárom 2007 do podpoložky 8471 60 20 alebo do podpoložky 9009 12 00 KN“. Uvedenú
citáciu žalobca označil za stanovisko Súdneho dvora k dôležitosti zohľadnenia vývoja klasifikácie
multifunkčných tlačiarní pred rokom 2007. Podľa žalobcu uvedeným rozhodnutím tak Súdny dvor
potvrdil, že pre klasifikáciu multifunkčných tlačiarní po zavedení zmien v kombinovanej nomenklatúre je
potrebné skúmať zaradenie predmetných tlačiarní v období pred rokom 2007.

Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že krajský súd návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol
uznesením č.k. 5S/2489/2012-70 zo dňa 22.05.2013.



Vo vyššie uvádzaných súvislostiach odvolací súd poznamenáva, že holandský súd (Rechtbank) v
Haarleme v konaní C-361/11 postúpil štyri otázky na Súdny dvor, týkajúce sa zaradenia (klasifikácie)
multifunkčných tlačiarní.

Štvrtou otázkou sa vnútroštátny súd Holandska pýtal: „Je na základe tvrdení Rechtbank uvedených ...
colná sadzba vo výške 6% podľa položky KN 8443 31 91 v zmysle nariadenia č. 1031/2008(1) platná, ak
ide o multifunkčné prístroje, ktoré sa v súlade s pokynmi Súdneho dvora v spojených veciach C-362/07
a C-363/07 mali zaradiť do položky KN 847160 20, pokiaľ boli dovezené pred 1. januárom 2007 ?“

Poznámka pod čiarou znela: „1) Nariadenie Komisie (ES) č. 1031/2008 z 19. septembra 2008, ktorým
sa mení a dopĺňa príloha I k nariadeniu Rady (EHS)
č. 2658/87 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku
(U. v. EU L 291, s. 1).“

V súvislosti s časovými účinkami interpretácie úniového práva Súdnym dvorom, odvolací súd poukazuje
na právne závery Súdneho dvora, podľa ktorých ním podaný výklad úniového ustanovenia objasňuje
zmysel a pôsobnosť tohto ustanovenia od okamihu, kedy dané ustanovenie nadobudlo platnosť. Z toho
vyplýva, že takto interpretované ustanovenia musia vnútroštátne súdy aplikovať aj na právne vzťahy,
ktoré vznikli alebo boli založené pred vynesením prejudiciálneho rozsudku, ak sú samozrejme splnené
všetky ostatné podmienky na podanie návrhu na začatie konania podľa vnútroštátneho práva [(61/79,
Denkavit, 27.03.1980, Zb. s. 1205, bod 16; 24/86, Blaizot, 02.02.1988, Zb. s. 379, bod 27) - Michael
Siman a Miroslav Slašťan, Súdny systém Európskej únie, 3. vydanie, str. 361].

„Vo výnimočných prípadoch môže Súdny dvor určiť, že fyzické alebo právnické osoby sa nemôžu
dovolávať priameho účinku interpretovaného úniového ustanovenia, ak ním odôvodňujú svoje nároky,
ktoré im vznikli pred vynesením prejudiciálneho rozsudku, s výnimkou ak sa konanie o týchto nárokoch
založených na interpretovanom úniovom ustanovení už začalo (61/79, Denkavit, 27.3.1980, Zb. s.
1205, bod 17). To znamená, že na vnútroštátne súdne alebo správne konania, ktoré v čase vynesenia
prejudiciálneho rozsudku už prebiehajú, sa výnimka nevzťahuje a tieto konania sa i naďalej spravujú
zásadou retroaktívnej aplikácie výkladu práva Únie.“ (Michael Siman a Miroslav Slašťan, Súdny systém
Európskej únie, 3. vydanie, str. 362).

O meritórnej súvislosti právnych otázok v prejednávanej veci s otázkami kladenými Súdnemu dvoru
napovedá aj skutočnosť, že tento v rámci svojej právomoci preformuloval otázky kladené vnútroštátnym
súdom do potreby interpretácie a určenia záväznosti relevantnej časti nariadenia Komisie (ES) č.
1031/2008, (body 36 až 38 rozsudku Súdneho dvora C-361/11):
„V prejednávanej veci z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že svojimi štyrmi otázkami, ktoré treba
preskúmať spoločne, sa tento vnútroštátny súd v podstate pýta, či je nariadenie č. 1031/2008 platné v
rozsahu, v akom do podpoložky 8443 31 91 KN zaraďuje multifunkčné tlačiarne, akými sú tlačiarne, o
ktoré ide v spore vo veci samej, ktoré majú funkciu kopírovania, pozostávajú z modulu laserovej tlačiarne
a modulu skenera a boli prepustené do voľného obehu v apríli 2009. (36)
V tejto súvislosti treba na jednej strane uviesť, že je nesporné, že ku dňu prepustenia do voľného obehu
sa multifunkčné tlačiarne, akými sú tlačiarne, o ktoré ide v konaní vo veci samej, zaradili do podpoložky
8443 31 91 KN, na ktorú sa vzťahuje clo vo výške 6%. (37)
Na druhej strane treba konštatovať, že táto podpoložka 8443 31 91 neexistovala v znení KN
uplatniteľnom pred 1. januárom 2007. Táto podpoložka bola do KN zavedená nariadením č. 1549/2006
a opäť bola zahrnutá v nariadení č. 1031/2008. (38)“

V súčasnosti sú odvolaciemu súdu známe právne závery vyplývajúce z rozsudku Súdneho dvora
C-361/11 zo dňa 17. januára 2013, preto možno k meritórnej argumentácii žalobcu uviesť nasledovné:

Po oboznámení sa s výrokom a dôvodmi uvedeného rozsudku Súdneho dvora nemožno, bez
prihliadnutia na ďalšie súvislosti, prisvedčiť podpornému argumentu žalobcu, poukazujúcemu na
stanovisko Súdneho dvora, že pre účely nomenklatúrnej klasifikácie multifunkčných tlačiarní po zavedení
zmien v kombinovanej nomenklatúre Súdny dvor uvedeným rozsudkom potvrdil potrebu skúmania
zaradenia predmetných tlačiarní v období pred rokom 2007.



Žalobcom čiastočne uvádzaná citácia bodu 42 z rozsudku Súdneho dvora C-361/11 je len úvodnou
úvahou odôvodnenia samotného rozsudku, vysvetľujúcou nasledujúce myšlienkové uberanie sa
Súdneho dvora, ktorým mal dospieť k interpretačnému rozhodnutiu. Preto citácia bodu 42 uvedeného
rozsudku sama o sebe nie je spôsobilá podporiť názor žalobcu ohľadne zaradenia predmetného tovaru
do podpoložky 8443 31 99 Colného sadzobníka Spoločenstva, s 0% sadzbou cla. Bez zohľadnenia
kontextu a výsledku celej úvahy Súdneho dvora a následného výroku rozsudku, poskytujúceho
odpovede na kladené prejudiciálne otázky v súvislosti s interpretáciou predmetnej všeobecne záväznej
úniovej normy, nemožno prisvedčiť oprávnenosti žalobcom uplatňovaných nárokov na vrátenie
zaplateného cla.

V nasledujúcich bodoch odôvodnenia rozsudku Súdneho dvora C-361/11 (body 43 až 57), tento uviedol
vývoj interpretácie sporného nariadenia Komisie (ES) č. 1031/2008 vo vzťahu k nomenklatúrnemu
zatrieďovaniu multifunkčných tlačiarní, okrem iného i poukazom na závery rozsudku Súdneho dvora zo
dňa 11. decembra 2008 v spojených veciach Kip Europe a i. (C-362/07 a C-363/07, Zb. s. I-9489), pričom
sa zároveň zaoberal nasledujúcim legislatívnym vývojom za účelom úpravy predmetnej kombinovanej
nomenklatúry v súvislosti so správou WTO ohľadom menej priaznivého sadzobného zaobchádzania
vo vzťahu k niektorým výrobkom informačných technológií prijatých Európskou úniou podľa dohody o
informačných technológiách (ITA). V súvislosti s uvedeným najprv Súdny dvor v bode 50 rozsudku dospel
k vyriešeniu otázky kompetencie úniového normotvorného orgánu: „V dôsledku toho treba konštatovať,
že Komisia tým, že multifunkčné tlačiarne, akými sú tlačiarne, o ktoré ide v konaní vo veci samej, zaradila
do podpoložky 8443 31 91 KN, nezmenila clo vo výške 6%, ktoré sa na ne uplatňovalo. Táto inštitúcia
teda neprekročila svoje právomoci, ktoré jej priznáva článok 9 nariadenia č. 2658/87.(50)“

V nasledujúcich bodoch odôvodnenia (54 a 55 rozsudku) Súdny dvor konštatoval nápravu vyššie
uvedeného právneho stavu: „Komisia zohľadnila správy panela WTO tým, že prijala vykonávacie
nariadenie (EÚ) č. 620/2011 z 24. júna 2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie č. 2658/87 (Ú. v. EÚ
L 166, s. 16). Podľa svojho článku 2 toto nariadenie nadobudlo účinnosť 1. júla 2011. (54)
Podľa odôvodnenia 2 uvedeného nariadenia „by podľa správy panelu WTO digitálne kopírovanie nemalo
predstavovať fotokopírovanie podľa GATT 1994 a rýchlosť kopírovania by nemala byť jediným kritériom
zatriedenia. Podpoložka 844331 [KN] a príslušná colná sadzba by sa preto mali zodpovedajúcim
spôsobom zmeniť a doplniť“. Príloha tohto nariadenia tiež stanovuje, že podpoložka 8443 31 91 KN sa
vypúšťa. (55)“

Vo vzťahu k posúdeniu oprávnenosti žalobcových námietok, súvisiacich s nomenklatúrnym zatriedením
tovaru prepusteného do voľného obehu v priebehu rokov 2009 a 2010 odvolací súd poukazuje na
podstatné závery odôvodnenia rozsudku Súdneho dvora C-361/11, obsiahnuté v jeho bodoch 59 až 61,
obsahujúce odpovede na kladené prejudiciálne otázky i vyjadrenie samotného výroku rozsudku „Okrem
toho, hoci nariadenie č. 620/2011 odzrkadľuje vôľu Únie vyhovieť správam panelu WTO vydaným OUS
(orgán WTO na urovnávanie sporov - poznámka odvolacieho súdu), na ktoré výslovne odkazuje, toto
nariadenie bolo prijaté po tom, ako nastali skutkové okolnosti sporu vo veci samej, a na základe svojho
článku 2 stráca akýkoľvek retroaktívny účinok (59).
V dôsledku toho za týchto okolností nie je možné retroaktívne sa odvolávať na správy panelu v
rámci posudzovania platnosti nariadenia č. 1031/2008 v rozsahu, v akom zaraďuje tlačiarne, akými sú
tlačiarne, o ktoré ide v konaní vo veci samej, do podpoložky 8443 31 91 KN (60).
Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na položené otázky odpovedať tak, že preskúmanie
prejudiciálnych otázok neodhalilo nič, čo by mohlo podľa Súdneho Dvora ovplyvniť platnosť nariadenia
č. 1031/2008 v rozsahu, v akom toto nariadenie do podpoložky 8443 31 91 KN zaraďuje multifunkčné
tlačiarne, akými sú tlačiarne, o ktoré ide v spore vo veci samej, ktoré majú funkciu kopírovania,
pozostávajú z modulu laserovej tlačiarne a modulu skenera a boli prepustené do voľného obehu v apríli
2009. (61)“

Odvolací súd na základe vyššie uvedeného, s prihliadnutím na skutkovú a vecnú zhodnosť oboch
prípadov súvisiacich s nomenklatúrnym zatriedením multifunkčných tlačiarní prepustených v oboch
prípadoch do voľného obehu pred 1. júlom 2011 (v roku 2008 a 2009), konštatuje, že žalovaný v
napadnutom rozhodnutí výkladom intertemporálneho ustanovenia vykonávacieho nariadenia Komisie č.
620/2011, dospel k jeho rovnakej interpretácii a aplikácii na prejednávaný prípad žalobcu, ako dospel
Súdny dvor v odpovedi v rámci konania o predbežnej otázke v prejudiciálnom konaní C-361/11. V
danej veci bolo predovšetkým rozhodujúce, že na tovar prepustený do voľného obehu pred účinnosťou



nariadenia Komisie č. 620/2011, t.j. pred 01.07.2011, nemožno toto nariadenie aplikovať a clo zaplatené
za dovezený tovar, zaradený v roku 2009 do podpoložky 8443 31 91 KN Colného sadzobníka
Spoločenstva, nemožno vrátiť.

Avšak uvedený záver, bude možné aplikovať až po doplnení colného konania vyššie uvedeným
spôsobom, t.j. preverením včasnosti podania žiadosti o vrátenie zaplateného cla a preverením správnosti
nomenklatúrneho zatriedenia predmetného tovaru. Iba v prípade, že u jednotlivého dovážaného tovaru
nezaniklo právo žalobcu na vrátenie zaplateného cla a zároveň tento tovar bude zaradený do podpoložky
8443 31 91 KN, bude možné aplikáciou nariadenia Komisie č. 620/2011 rozhodnúť o nevrátení
zaplateného cla. K požiadavke znaleckého dokazovania odvolací súd opätovne uvádza, že posúdenie
správnosti nomenklatúrneho zatriedenia príslušného tovaru patrí do právomoci colných úradov, a teda
nie je možné zveriť takéto posúdenie znalcovi.

Najvyšší súd prejednal túto vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2
veta prvá OSP.

Najvyšší súd Slovenskej republiky vyhodnotil námietky žalovaného uvedené v podanom odvolaní za
také, ktoré nemohli privodiť zmenu výroku napadnutého rozsudku v danej veci, preto rozsudok Krajského
súdu v Bratislave potvrdil (§ 219 ods. 1 a 2 OSP).

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 OSP v spojení s ustanovením § 224 ods.
1 v spojení s § 246c veta prvá OSP tak, že žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní  úspech, priznal
právo na ich náhradu.

Právny zástupca predložil vyčíslenie trov odvolacieho konania v podaní zo dňa 07.08.2015. Trovy
odvolacieho konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby podľa
predloženej špecifikácie, a to za podanie vyjadrenia k odvolaniu žalovaného doručené súdu dňa
30.03.2015 vo výške 139,83 € podľa § 11 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších v platnom znení (ďalej len „vyhláška“)
v spojení s § 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky vo výške 1/6 výpočtového základu, ktorý bol v roku 2015 vo
výške 839,- €, režijný paušál 8,39 €. Právny zástupca žalobcu je platiteľom DPH, preto mu bola priznaná
uplatnená DPH zo základu 148,22 € vo výške 20%, v sume 29,64 €. Celkom boli priznané žalobcovi na
náhradu trovy konania vo výške 177,86 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.