Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/67/2014 z 28. 2. 2016 Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. februára 2016, sp. zn. 5Sžo/67/2014, ECLI:SK:NSSR:2016:1011201354.1 Najvyšší súd | 5Sžo/67/2014 | ECLI:SK:NSSR:2016:1011201354.1 | 2016-02-28 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 55 ods. 2 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb., zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), § 67 ods. 3 zákona č. 610/2003 Z. z., § 67 ods. 2 zákona č. 610/2003 Z. z., § 67 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z., § 66 ods. 2 zákona č. 610/2003 Z. z., § 66 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z., § 4 ods. 2 zákona č. 610/2003 Z. z., zákon č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, § 47 ods. 1 písm. g) zákona č. 372/1990 Zb., § 4 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb., § 3 zákona č. 372/1990 Zb., § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb., zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2d8b3540-2ebb-4169-beb7-74263f1c3415 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1011201354.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Sžo/67/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201354
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Morava
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:1011201354.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Moravu a zo
sudcov JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a JUDr. Jarmily Urbancovej v právnej veci žalobcu: MVDr. X.
I., XXX XX Y. XXX, zastúpený advokátom: JUDr. Marián Jusko, so sídlom Račí Potok 3, Košice,
proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Drieňová 22, Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: SVS-OP-2011/009425/TKP zo dňa 02. mája 2011, v konaní o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 4S/145/2011-43 zo dňa 24. mája 2013
v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 4S/145/2011-61 zo dňa 24. júla 2013,
takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S/145/2011-43 zo dňa
24. mája 2013 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 4S/145/2011-61 zo
dňa 24. júla 2013 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. SVS-OP-2011/009425/TKP zo dňa 2.
mája 2011 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania 66,- € a trov právneho zastúpenia
v sume 797,96 € na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Mariána Juska, Košice, do 30 dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len „O.s.p.“) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti postupu a
napadnutého rozhodnutia žalovaného a nepriznal účastníkom náhradu trov konania.

Krajský súd rozsudok zdôvodnil tým, že dňa 24.06.2010 požiadal žalobca písomne obec Ruskov o
povolenie výkopových prác na verejnom priestranstve k napojeniu sa na verejnú kanalizáciu. Listom zo
dňa 24.06.2010 obec Ruskov vydala k žiadosti súhlasné stanovisko a zároveň žalobcu upozornila na
prípadné podzemné vedenia (vodovod, plynovod a telekomunikačné siete). Z obsahu spisu nevyplýva,
že by žalobca požiadal o vytýčenie vedenia telekomunikačných, vodovodných a plynových sietí.
Z pripojeného administratívneho spisu vyplýva, že vo veci prečinu poškodzovania a ohrozovania
prevádzky všeobecne prospešného zariadenia podľa § 288 Trestného zákona, začalo na základe
uznesenia č. ČVS:ORP-789/BO-KS-2010 zo dňa 28.06.2010 trestné stíhanie. V rámci trestného konania
bol vypočutý žalobca a pracovník telekomunikačnej spoločnosti, bola urobená ohliadka miesta činu
a fotodokumentácia. Uznesením zo dňa 16.09.2010 bolo Okresným riaditeľstvom policajného zboru
Košice - okolie vyhovené sťažnosti žalobcu proti uzneseniu o vznesení obvinenia tak, že toto uznesenie
bolo zrušené. Vec bola následne postúpená Obvodného úradu Košice - okolie na konanie o priestupku.



Dňa 02.12.2010 bolo uskutočnené verejné prejednanie priestupku za účasti žalobcu a jeho právneho
zástupcu. V ten istý deň prvostupňový orgán uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupku proti
verejnému priadku podľa § 47 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch, za čo mu bola uložená pokuta vo
výške 20,- € ako i povinnosť nahradiť trovy konania. S náhradou škody vo výške 856,22 € a ušlý zisk
vo výške 209,30 € odkázal prvostupňový orgán Slovak Telecom a.s. na občianskoprávne konanie. Bolo
konštatované, že žalobca svojim konaním nedodržal ustanovenie § 66 a § 67 zákona č. 610/2003 Z.z.
o elektronických komunikáciách.

Vymedzenie inštitútu skutkovej podstaty priestupku vychádza z poznatkov náuky trestného práva. Zákon
o priestupkoch stanovuje pre naplnenie skutkovej podstaty priestupku štyri základné znaky: objekt,
objektívnu stránku, subjekt, subjektívnu stránku. Zavinenie je obligatórnym znakom subjektívnej stránky
skutkovej podstaty priestupku. Pre vyvodenie zodpovednosti za priestupok je nevyhnutné, aby bolo
dostatočne preukázané, že priestupca naplnil všetky znaky skutkovej podstaty priestupku. V každej
priestupkovej veci treba preukázať zavinenie priestupku a za tým účelom vykonať všetky dostupné
dôkazy. V danom prípade dospel krajský súd k právnemu záveru, že je nepochybné, že žalobca pri
realizovaní zemných prác poškodil - pretrhol verejnoprospešné zariadenie a to podzemný 800 žilový
telekomunikačný kábel typu TCEPKPFLE200XN0,4, pričom došlo k ohrozeniu prevádzky všeobecne
prospešného zariadenia a to telekomunikačnej siete obce Ruskov. Krajský súd považoval tvrdenia
žalobcu o tom, že predmetný kábel nebol označený a uložený v súlade s STN za irelevantné. Bez ohľadu
na to, že pri uskutočňovaní predmetných výkopových prác nemal zo zákona žalobca povinnosť žiadať
príslušnú organizáciu o vytýčenie trasy kábla, bolo v jeho záujme, aby v snahe predísť prípadnému
zásahu do verejnoprospešnej siete tak urobil.

Právne odôvodnil krajský súd svoj rozsudok § 2 ods. 1, § 3, § 4 ods. 1, § 47 ods. 1 písm. g/ zákona o
priestupkoch, § 4 ods. 2, § 66 ods. 1 a 2, § 67 ods. 1 až 3 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických
komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 610/2003 Z.z.“).

Výrok o trovách konania odôvodnil krajský súd § 250k ods.1 O.s.p..

II.

Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom žiada, aby Najvyšší
súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd SR“, aj „odvolací súd“, aj „najvyšší súd“) zmenil
napadnutý rozsudok krajského súdu tak, že rozhodnutie žalovaného správneho orgánu sa zrušuje a vec
sa vracia žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Žalobca má za to, že rozhodnutie súdu
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Nikdy nebola sporná skutočnosť, že žalobca preťal kábel osobne. Nie je však pravdou, ako uvádza
rozsudok krajského súdu, že žalobca nespochybnil naplnenie skutkovej podstaty podľa § 47 ods. 1 písm.
g/ zákona o priestupkoch. Podľa úvahy súdu nedodržanie noriem pri kladení siete telekomunikačnou
spoločnosťou nemôže zbaviť žalobcu zodpovednosti za poškodenie. Súd dáva žalobcovi povinnosť za
to, čo mu zákon neukladá. Podľa názoru žalobcu neobstojí tvrdenie krajského súdu, že je irelevantná
skutočnosť, že kábel nebol uložený a označený podľa príslušných noriem. Kábel nebol chránený ani len
chráničkou, ktorá je vyrobená z plechu. Ak má krajský súd za to, že mal žalobca požiadať o vytýčenie
trasy uloženia kábla, i v takom prípade by bol zodpovedný za jeho preseknutie, pretože tento nebol
uložený podľa STN. Vedie to k absurdnej situácii, pretože telekomunikačná spoločnosť môže kábel uložiť
v akejkoľvek hĺbke, v každom prípade bude ten, kto náhodne kábel presekne zodpovedný i napriek
tomu, že právne predpisy neboli dodržané. Poukazuje na § 39 ods. 1 písm. b/ zákona č. 610/2003 Z.z.
Žalobca bol ukrátený na svojich právach, pretože žalovaný absolútne nezaujal žiadne stanovisko k ním
predloženej argumentácii. Ak by si vlastník splnil svoje povinnosti, k takejto situácii nemuselo prísť.

III.

Žalovaný sa vyjadril k odvolaniu žalobcu a navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedol, že má za to, že
žalobca neurobil všetky opatrenia primerané konkrétnej situácii, aby zabránil vzniku škodlivého následku
svojho konania. Žalobca bol obcou upozornený na prípadné podzemné vedenia. K tvrdeniam žalobcu o
nesprávnom uložení kábla žalovaný uviedol, že predmetom tohto konania nebolo porušenie povinností



spoločnosťou prevádzkujúcou telekomunikačné siete. Na naplnenie subjektívnej stránky priestupku
stačí zavinenie z nedbanlivosti. V ostatnom zopakoval žalovaný dôvody z rozsudku krajského súdu.

IV.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 10
ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods. 1
veta prvá O.s.p. v spojení s § 211 a nasl. O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
Preto rozsudok krajského súdu zmenil a rozhodnutie žalovaného podľa § 250j ods. 2 písm. a/, c/ a
d/ O.s.p. a § 250ja ods. 3 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Rozhodol bez nariadenia
odvolacieho pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol
zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky www.nsud.sk .

Predmetom tohto konania bolo rozhodnutie žalovaného č. SVS-OP-2011/009425/TKP zo dňa
02.05.2011, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie
Obvodného úradu Košice - okolie, č. B/2010/04831 zo dňa 02.12.2010, ktorým bol žalobca uznaný
vinným zo spáchania priestupku proti verejnému poriadku podľa § 47 ods. 1 písm. g/ zákona č. 372/1990
Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“), ktorého sa dopustil
tým, že pri výkopových prácach pri výstavbe prípojky kanalizácie do rodinného domu ručným náradím
pretrhol podzemný telekomunikačný kábel.

Podľa § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch, priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje
záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný
správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.

Podľa § 3 zákona o priestupkoch, na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak
zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie.

Podľa § 4 ods. 1 zákona o priestupkoch, priestupok je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ
a) vedel, že môže svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, ale bez primeraných
dôvodov sa spoliehal na to, že tento záujem neporuší alebo neohrozí, alebo
b) nevedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, hoci to vzhľadom
na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.

Podľa § 47 ods. 1 písm. g/ zákona o priestupku, priestupku sa dopustí ten, kto poškodí
alebo neoprávnene zaberie verejné priestranstvo, verejne prístupný objekt alebo verejnoprospešné
zariadenie.

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon č. 610/2003 Z.z.“)

Podľa § 66 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z., každý je povinný počínať si tak, aby svojou činnosťou
nepoškodzoval vedenia a nerušil prevádzku sietí, služieb alebo sietí a služieb a neoprávnene
nezasahoval do siete a do poskytovania služieb, inak zodpovedá za škodu, ktorú tým podniku spôsobil.

Podľa § 55 ods. 2 písm. b/ zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení
neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“), ohlásenie stavebnému úradu postačí pri drobných
stavbách, ktoré plnia doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe a ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť životné
prostredie.

Podľa § 57 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších
predpisov (ďalej len „stavebný zákon“), stavebník je povinný uskutočnenie stavieb, stavebných úprav
a udržiavacích prác uvedených v § 55 ods. 2 vopred písomne ohlásiť stavebnému úradu. K ohláseniu
drobnej stavby pripojí jednoduchý situačný výkres; ak ide o jednoduchú stavbu podľa § 55 ods. 2 písm.
a/, pripojí podklady s náležitosťami žiadosti o stavebné povolenie a projektovú dokumentáciu. Stavebný
úrad môže určiť, že ohlásenú drobnú stavbu, stavebnú úpravu alebo udržiavacie práce možno uskutočniť
len na základe stavebného povolenia.



Podľa § 57 ods. 2 stavebného zákona, stavebník môže uskutočniť stavby, stavebné úpravy a udržiavacie
práce ohlásené podľa odseku 1 len na základe písomného oznámenia stavebného úradu, že proti
ich uskutočneniu nemá námietky. K písomnému oznámeniu stavebný úrad pripojí overený jednoduchý
situačný výkres, a ak ide o jednoduchú stavbu podľa § 55 ods. 2 písm. a/ k písomnému oznámeniu pripojí
overenú projektovú dokumentáciu. Stavebník môže začať uskutočňovať ohlásenú stavbu, stavebnú
úpravu alebo udržiavacie práce do dvoch rokov odo dňa jeho doručenia stavebníkovi, pokiaľ stavebný
úrad neurčí inak. Ohlásenú reklamnú stavbu, na ktorej najväčšia informačná plocha je menšia ako 3 m2,
môže stavebník začať uskutočňovať len do jedného roka odo dňa doručenia oznámenia stavebného
úradu stavebníkovi, pokiaľ stavebný úrad v odôvodnených prípadoch neurčil na začatie stavby dlhšiu
lehotu.
Z vyšetrovacieho spisu mal najvyšší súd preukázané, že uznesením Okresnej prokuratúry Košice -
okolie, ČVS:ORP-789/BO-KS-2010 zo dňa 16.09.2010 prokurátorka Okresnej prokuratúry Košice -
okolie zrušila uznesenie príslušníka PZ v Bohdanovciach, ktorým bolo vznesené obvinenie žalobcovi.
V odôvodnení uviedla, že vzhľadom k tomu, že v danom prípade nie je dostatočne preukázané či
nedošlo k poškodeniu kábla jeho nesprávnym uložením do zeme zo strany vlastníka, pretože tam chýbali
samotné výstražné a ochranné prvky samotného kábla, ktoré tam podľa normy STN 736005 mali byť.
Z vyšetrovacieho spisu mal ďalej najvyšší súd preukázané, že uznesením Okresného riaditeľstva PZ
Košice - okolie, odbor poriadkovej polície zo dňa 29.09.2010 bola vec postúpená Obvodnému úradu
Košice - okolie na prejednanie priestupku, lebo výsledky vyšetrovania preukazujú, že nejde o prečin.

Z vyšetrovacieho spisu mal ďalej najvyšší súd preukázané, že žalobca podaním zo dňa 24.06.2010
požiadal Obec Ruskov o povolenie výkopových prác na kanalizačnú prípojku.

Obec Ruskov - starosta obce mu na túto žiadosť v ten istý deň dala súhlasné stanovisko k výkopovým
prácam na pripojenie na kanalizáciu rodinného domu. Zároveň ho upozornila na prípadné podzemné
vedenia (vodovod, plynovod a telekomunikačné siete).

Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k nasledovným právnym záverom:
1. Nesprávne právne posúdenie zo strany žalovaného (§ 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p.)
Je pravdou a uvádza to správne aj krajský súd vo svojom rozsudku, že na naplnenie skutkovej podstaty
priestupku musia byť splnené 4 znaky: objekt, objektívna stránka, subjekt a subjektívna stránka. V tomto
prípade nebolo podľa najvyššieho súdu dôsledne preukázané naplnenie subjektívnej stránky priestupku
a to zavinenie žalobcu. Zodpovednosť za priestupok je založená na subjektívnej zodpovednosti, t.j.
musí byť žalobcovi preukázané zavinenie (v tomto prípade postačí zavinenie z nedbanlivosti). Žalobca
požiadal obec o súhlas s napojením na verejnú kanalizáciu. Podľa vyššie citovaných ustanovení
stavebného zákona (§ 55 ods. 2 písm. b/) je napojenie na kanalizáciu drobnou stavbou, na ktorú
postačuje ohlásenie stavebnému úradu - obci. Z pripojeného vyšetrovacieho a administratívneho spisu
je zrejmé, že obec nepostupovala v súlade so stavebným zákonom, keďže udelila súhlas žalobcovi bez
toho, aby ho vyzvala na odstránenie vád žiadosti. Bolo povinnosťou obce vyzvať žalobcu na odstránenie
vád a nedať súhlas žalobcovi bez toho, aby žalobca nepredložil k žiadosti situačný nákres a súhlasy
dotknutých subjektov (§ 57 ods. 2 stavebného zákona). Púhe neurčité upozornenie zo strany obce
žalobcovi na možné podzemné vedenia neobstojí.
2. Nedostatočné zistenie skutkového stavu a nedostatočné dokazovanie (§ 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
Žalobca od začiatku tvrdil, tak pred orgánmi činnými v trestnom konaní, ako aj pred správnym orgánom
a súdom, že kábel nebol uložený do zeme v súlade s platnou STN, nebol uložený v predpísanej hĺbke,
miesto nebolo vyznačené výstražnou fóliou, chýbal kryt kábla a pieskové úložisko. Žalovaný, ani krajský
súd nebrali tieto jeho argumenty do úvahy, pretože sú podľa nich irelevantné. S týmto názorom najvyšší
súd nesúhlasí, práve naopak, tieto argumenty žalobcu sú relevantné pre posúdenie subjektívnej stránky
zavinenia a sú podstatnými skutočnosťami pre možné vyvinenie sa (exkulpáciu) žalobcu. Ako správne
uviedol krajský súd v rozsudku, vymedzenie skutkovej podstaty priestupku vychádza z podkladov
trestného práva. Jediným argumentom žalovaného pre uznanie žalobcu za vinného z priestupku sú
ustanovenia § 66 a § 67 zákona č. 610/2003 Z.z.. Tieto ustanovenia však obsahujú len všeobecnú
povinnosť nepoškodzovať vedenia a nerušiť prevádzku sietí. V tomto prípade však bol žalobca uznaný
za vinného z priestupku podľa § 47 ods. 1 písm. g/ zákona o priestupkoch, pričom musí byť jednoznačne
preukázané zavinenie. Nepostačuje podľa názoru najvyššieho súdu vykonanie dôkazu iba výsluchom
žalobcu a zástupcu spoločnosti Telekom, a.s., pričom ako vyplýva zo zápisnice o výsluchu, tento



zástupca spoločnosti Telekom, a.s. sa vlastne nevedel vyjadriť, či bol kábel uložený v súlade s STN a
v správnej hĺbke.
3. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. (§ 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p.).
Najvyšší súd dospel k záverom, že napadnuté rozhodnutie je aj nepreskúmateľné pre nedostatok
dôvodov, pretože žalovaný sa nevysporiadal v odôvodnení s námietkami žalobcu ohľadom jeho tvrdení,
že kábel nebol uložený v súlade so zákonom. Taktiež absentuje v odôvodnení skutočnosť, že obec
nepostupovala v súlade so stavebným zákonom a následky z toho vyplývajúce.

Podľa § 250j ods. 2 písm. a/, c/ a d/ O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a vráti vec
žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho
orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho
právneho posúdenia veci, skutkový stav je nedostatočne zistený a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre
nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov.

Podľa § 250ja ods. 2 O.s.p. odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to nie
je v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to považuje za
potrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie. Ustanovenia § 214 ods. 1, 4 a 5 sa v konaní podľa tejto
časti nepoužijú.

Podľa § 250ja ods. 3 O.s.p. ak odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie správneho
orgánu v medziach žaloby nie je v súlade so zákonom a súd prvého stupňa žalobu zamietol, môže
rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že zruší rozhodnutie správneho orgánu a vráti vec žalovanému
správnemu orgánu na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného dokazovaním zistiť, či došlo k poškodeniu kábla jeho
nesprávnym uložením do zeme zo strany spoločnosti Telekom, a.s., pretože tam chýbali výstražné a
ochranné prvky, ktoré tam podľa normy STN 736005 mali byť.

Podľa § 250j ods. 7 O.s.p. sú správne orgány viazané právnym názorom súdu.

Vzhľadom na uvedené, senát najvyššieho súdu rozsudok krajského súdu zmenil a rozhodnutie
žalovaného zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a/, c/, d/ O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 224
ods. l, 2 O.s.p. a § 246c ods. l veta prvá O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý mal úspech v konaní priznal
náhradu trov konania pozostávajúcu zo zaplatených súdnych poplatkov 2x 33,- € a z trov právneho
zastúpenia za štyri úkony právnej služby (prevzatie a príprava, podanie žaloby, pojednávanie, podanie
odvolania, (2x 123,50 € a 2x 130,16 €) podľa § 11 ods. 4 v spojení s § 14 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov
(ďalej len „vyhláška č. 655/2004 Z.z.“). Ďalej si advokát žalobcu uplatnil režijný paušál 2x 7,41 € + 2x
7,81 € a náhradu za stratu času cesta Košice - Bratislava - Košice na pojednávanie (20 polhodín, 20x
13,01 €). Teda odmena advokáta bola celkovo priznaná vo výške 797,96 €.

Žalobcovi bola priznaná aj náhrada trov konania za zaplatené súdne poplatky vo výške 66,- €, konkrétne
33,- € za žalobu a 33,- € za podané odvolanie.

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č.
757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.