{"guid": "f867635c-0d0d-4bc8-9a54-68604a80bf79:2f57f9fc-cc8a-48cc-9288-b103e9741d1e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:7015200255.1", "spisova_znacka": "1Sža/19/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sža/19/2015 z 27. 4. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. apríla 2015, sp. zn. 1Sža/19/2015, ECLI:SK:NSSR:2015:7015200255.1", "identifikacne_cislo": "7015200255", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Igor Belko", "sudca_id": 1793, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-igor-belko-1793", "datum_vydania": "2015-04-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2011/404", "nazov": "zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/404-2011"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 88 ods. 1 písm. a) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-88"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2011/404#paragraf-88"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2f57f9fc-cc8a-48cc-9288-b103e9741d1e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:7015200255.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:7015200255.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:7015200255.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Najvyšší súd\nSpisová značka: 1Sža/19/2015\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 7015200255\nDátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2015\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Belko\nECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:7015200255.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a z členov\nJUDr. Ing. Miroslava Gavalca, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa:\nC. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R., mestská štvrť A. R., ulica B. R. č. XXX, F., štátny príslušník\nMongolska, bez cestovných dokladov, t. č. Útvar policajného zaistenia pre cudzincov, Sečovce,\nzastúpený: Advokátska kancelária Škamla, s.r.o., Makovického 15, 010 01 Žilina, proti odporcovi:\nPrezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej\npolície Prešov, Oddelenie hraničnej kontroly Policajného zboru Košice - letisko, o preskúmanie\nrozhodnutia odporcu č. PPZ-HCP-PO9-97-016/2015 zo dňa 11.02.2015, na odvolanie navrhovateľa proti\nrozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 11. marca 2015, č. k. 9Sp/10/2015-39, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 11. marca 2015, č. k.\n9Sp/10/2015-39,   potvrdzuje.\n\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania   nepriznáva.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nI.\nPredmet konania\nKrajský súd v Košiciach rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia potvrdil rozhodnutie č.\np. PPZ-HCP-PO9-97-016/2015 zo dňa 11.02.2015, ktorým bol navrhovateľ dňom 11.02.2015 o 16:50\nhod. zaistený podľa § 88 ods. l písm. a) bod 1/ zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov na čas nevyhnutne potrebný, teda na čas pre zabezpečenie\njeho vycestovania na 5 mesiacov, t. j. do 11.07.2015 v konaní o administratívnom vyhostení s cieľom\nzabezpečiť jeho vycestovanie do krajiny podľa § 77 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, ak existuje riziko\njeho úteku a na výkon jeho zaistenia určil Útvar policajného zaistenia pre cudzincov v Sečovciach (ďalej\nlen „ÚPZC Sečovce\").\nKrajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v rozsahu a z dôvodov podaného opravného\nprostriedku dospel k záveru, že odporca v prejednávanej veci v správnom konaní dostatočne zistil\nskutkový stav v súlade s § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní a opravný prostriedok\nnavrhovateľa, podaný prostredníctvom splnomocneného zástupcu, nie je dôvodný.\nPodľa názoru krajského súdu odporca vo svojom rozhodnutí náležite skutkovo a právne odôvodnil\nsplnenie podmienok zaistenia navrhovateľa v zmysle § 88 ods. 1 písm. a/ bod 1 zákona o pobyte\ncudzincov, z hľadiska účelu tohto zaistenia, uvedením rozhodnutia o administratívnom vyhostení\nnavrhovateľa v konaní o jeho administratívnom vyhostení s cieľom zabezpečiť jeho vycestovanie do\nkrajiny podľa § 77 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, s odôvodnením rizika jeho úteku a dĺžky konania,\npotrebnej na jeho realizáciu.\n\nSúd prvého stupňa nepovažoval námietky navrhovateľa za opodstatnené, pretože tak dĺžka zaistenia,\nako aj samotné skutkové okolnosti, ktoré viedli k tomuto zaisteniu, boli v súlade s platnou právnou\núpravou, citovanou v napadnutom rozhodnutí. Súhlasil s námietkami odporcu v jeho vyjadrení\nzo dňa 04.03.2015 k odvolacím námietkam, že priepustka Laissez - Passer nespĺňa požiadavky\nnáhradného cestovného dokladu, vydáva ho vydávajúci štát, v danom prípade Spojené kráľovstvo\nVeľkej Británie a Severného Írska bez spolupráce so Zastupiteľským úradom Mongolska. Totožnosť\ntakto transferovaného štátneho príslušníka tretej krajiny je založená na zhode odtlačkov prstov.\nV posudzovanom prípade však krajský súd zámenu poradia mien nepovažuje za viaceré identity\nnavrhovateľa. Z doterajšieho priebehu konania o zaisteniach navrhovateľa, ako aj rozhodovania\nMigračného úradu o žiadosti navrhovateľa o medzinárodnú ochranu, je zrejmá neochota navrhovateľa\npočas týchto konaní spolupracovať s príslušnými správnymi orgánmi.\nK námietke, týkajúcej sa doby zaistenia súd uviedol, že táto dĺžka bola riadne odôvodnená v súlade s\nplatnou právnou úpravou, pričom táto sa počas celého zaistenia monitoruje, či je opodstatnená alebo\nnie, s poukazom na ust. § 90 ods. 1 písm. d/ zákona o pobyte cudzincov. Odporca stanovil čas, dokedy\nsa nevyhnutne musia vykonať všetky opatrenia na reálne vykonanie administratívneho vyhostenia, o\nktorom bolo v konaní o administratívnom vyhostení rozhodnuté právoplatným rozhodnutím odporcu zo\ndňa 11.02.2015 pod č. PPZ-HCP-PO9-97-011/2015.\nNa základe uvedených skutočností považoval krajský súd odvolacie námietky navrhovateľa za\nnespôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia a v podrobnostiach a argumentácii\ndôvodov zaistenia poukázal na písomné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, s ktorým sa v plnom\nrozsahu stotožnil, námietkam navrhovateľa preto nevyhovel a napadnuté rozhodnutie odporcu v zmysle\n§ 250q ods. 2 OSP ako zákonné potvrdil.\nII.\nStručné zhrnutie odvolacích dôvodov navrhovateľa\nProti uvedenému rozsudku podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie, ktorým namietal, že súd\nprvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k neprávnym skutkovým zisteniam a jeho\nrozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nZdôraznil, že z rozhodnutia o zaistení navrhovateľa, ako aj z napadnutého rozsudku vyplýva, že dňa\n11.2.2015 vydal odporca rozhodnutie o administratívnom vyhostení navrhovateľa pod sp. zn.: PPZ-\nHCP-PO9-97-O15/2015, ktoré sa stalo vykonateľným dňa 11.2.2015. Keďže v čase vydania rozhodnutia\no zaistení cudzinca existovalo vykonateľné rozhodnutie o jeho administratívnom vyhostení, jediným\nzákonným dôvodom pre jeho zaistenie, ktorý prichádzal do úvahy, bolo zaistenie z dôvodu uvedeného\nv § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov.\nPoukázal na ust. § 88 ods. 11 zákona o pobyte cudzincov, podľa ktorého, ak je štátny príslušník tretej\nkrajiny zaistený podľa odseku I písm. a) a policajný útvar nevydá rozhodnutie o administratívnom\nvyhostení do 48 hodín od zaistenia, policajný útvar štátneho príslušníka tretej krajiny ihneď prepustí;\nto neplatí, ak policajný útvar nevydá rozhodnutie o administratívnom vyhostení z dôvodu prerušenia\nkonania o administratívnom vyhostení podľa § 77 ods. 4 alebo vyžiadania informácie podľa § 83 ods. 7.\nVzhľadom na to, že navrhovateľ je zaistený podľa § 88 ods. 1 písm. a) bod 1/ zákona o pobyte cudzincov\na odporca nevydal rozhodnutie o administratívnom vyhostení do 48 hodín od jeho zaistenia, mal byť\nnavrhovateľ už 13.2.2015 zo zaistenia prepustený.\nRozhodnutie o zaistení navrhovateľa je nezákonné, nakoľko navrhovateľ bol zaistený podľa\nnesprávneho ustanovenia zákona o pobyte cudzincov.\nZ napadnutého rozsudku a z rozhodnutia o vyhostení navrhovateľa vyplýva, že tento má na území SR\nmanželku a deti, ktorí sú žiadateľmi o azyl.\nVyhostenie navrhovateľa z územia Slovenskej republiky by tak bolo vážnym zásahom do práva na\nrodinný a súkromný život navrhovateľa, jeho manželky a ich detí. Nie je teda zrejmé, ako odporca dospel\nk záveru, že zaistenie navrhovateľa je efektívne, nakoľko navrhovateľa nemožno z dôvodu rešpektovania\njeho práva na rodinný a súkromný život z územia Slovenskej republiky vyhostiť.\nZ rozhodnutia o zaistení navrhovateľa, s ktorého obsahom sa súd prvého stupňa v celom rozsahu\nstotožnil a odkázal naň, nemožno nijakým spôsobom zistiť, ako sa správny orgán prvého stupňa\nvysporiadal so skutočnosťou, že navrhovateľ mal v čase vydania tohto rozhodnutia na území SR rodinné\nväzby k manželke a dvom deťom, ktorí sú podľa rozhodnutia o zaistení navrhovateľa žiadateľmi o azyl\nna území Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 8 ods. 2 Dohovoru štátny orgán nemôže do výkonu práva na rodinný a súkromný život\nzasahovať s výnimkou prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej\nspoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny,\n\npredchádzania nepokojom alebo zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo na ochranu práv a\nslobôd iných.\nRozhodnutie odporcu, s ktorým sa súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku v celom rozsahu stotožnil,\nneobsahuje žiadne odôvodnenie zákonnosti zásahu do práva na rodinný a súkromný život navrhovateľa\na jeho rodiny vo vzťahu k efektívnosti jeho zaistenia. Rozsudok súdu prvého stupňa je založený na\nnesprávnom právnom posúdení veci, nakoľko súd prvého stupňa sa v napadnutom rozsudku v plnom\nrozsahu stotožnil s rozhodnutím odporcu o zaistení navrhovateľa, v ktorom absentuje akákoľvek zmienka\no skúmaní efektívnosti zaistenia účastníka konania vo vzťahu k jeho väzbám na rodinných príslušníkov,\nktorí sú na území Slovenskej republiky žiadateľmi o azyl.\nNavrhovateľ namietal tiež nezrozumiteľnosť rozsudku súdu prvého stupňa, keď poukázal na to, že v\nposlednom odseku na strane č. 5 napadnutého rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že predmetom\nodvolacieho konania bolo preskúmanie citovaného rozhodnutia odporcu zo dňa 11.2.20I5, ktorým\nodporca v zmysle § 88a ods. 1 písm. a) bod 1 zákona o pobyte cudzincov zaistil navrhovateľa a nie je\nteda zrejmé, prečo súd prvého stupňa odkazuje na zákonné ustanovenie, ktoré rieši situáciu v prípade,\nak zaistený cudzinec podá žiadosť o udelenie azylu, keď navrhovateľ nebol v čase vydania napadnutého\nrozsudku žiadateľom o azyl. Ak by bol navrhovateľ považovaný za žiadateľa o azyl, musel by byť zaistený\npodľa špeciálneho ustanovenia § 88a zákona o pobyte cudzincov.\nOkrem toho nepovažoval za dostatočné, že súd prvého stupňa sa vysporiadal s námietkami\nnavrhovateľa uvedenými v opravnom prostriedku v štyroch krátkych odsekoch na strane č. 7\nnapadnutého rozsudku, čo spôsobuje, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je nepresvedčivé.\nS poukazom na rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva (správne má byť Súdneho dvora EÚ) č.\nC-146/14 PPU zo dňa 5.6.2014 vo veci Mahdi vs. Bulharsko, z ktorého vyplýva, že súd musí byť schopný\nzistiť si akúkoľvek skutočnosť relevantnú pre rozhodnutie v prípade, že to považuje za nevyhnutné,\nprávny zástupca pripomenul, že súd nie je pri preskúmavaní zákonnosti pozbavenia osobnej slobody\nnavrhovateľa viazaný len konkrétnymi námietkami navrhovateľa, ale je povinný zistiť všetky relevantné\nskutočnosti, aby vydal zákonné rozhodnutie o tom, či je pozbavenie osobnej slobody navrhovateľa\nzákonné a preto je potrebné brať do úvahy všetky v tomto konaní tvrdené skutočnosti, hoci aj neboli v\nopravnom prostriedku priamo uvedené.\nZ uvedených dôvodov navrhol zmeniť rozsudok krajského súdu zrušiť napadnuté rozhodnutie odporcu a\nvec mu vrátiť na ďalšie konanie, zaviazať odporcu k náhrade trov konania pred súdom prvého aj druhého\nstupňa a nariadiť bezodkladné prepustenie navrhovateľa z Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov\nSečovce.\n\nIII.\nVyjadrenie odporcu k odvolaniu navrhovateľa\n\nOdporca nesúhlasil s tvrdením právneho zástupcu navrhovateľa, že o zaistení navrhovateľa rozhodol\npodľa nesprávneho ustanovenia zákona o pobyte cudzincov a poukázal na to, že vo svojom rozhodnutí\no administratívnom vyhostení vylúčil odkladný účinok odvolania proti rozhodnutiu a teda bolo stále\nneprávoplatné a toto konanie stále prebiehalo, preto odporca pristúpil k zaisteniu navrhovateľa podľa\nustanovenia § 88 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona o pobyte cudzincov v konaní o administratívnom\nvyhostení s cieľom zabezpečiť jeho vycestovanie do krajiny podľa § 77 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov,\nak existuje riziko jeho úteku.\nPodľa právneho názoru odporcu a vychádzajúc z dikcie ustanovenia § 88 ods. 1 písm. a) zákona o\npobyte cudzincov je zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny možné aplikovať priamo v prebiehajúcom\nkonaní o administratívnom vyhostení. Zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny zároveň nemusí byť\nvykonané pred samotným konaním o administratívnom vyhostení a rozhodnutie o jeho zaistení nemusí\npredchádzať vydaniu rozhodnutia o administratívnom vyhostení.\nV predmetnom rozhodnutí o zaistení odporca zároveň uviedol, že totožnosť navrhovateľa nie je\ndôveryhodne preukázaná, nakoľko nemá cestovný doklad. Nie je možné, aby sám legálnym spôsobom\nvycestoval z územia Slovenskej republiky do krajiny pôvodu, alebo krajiny ktorá ho prijme.\nOdporca ďalej v odôvodnení rozhodnutia uviedol že predpokladanými úkonmi nutnými na reálne\nvykonanie administratívneho vyhostenia účastníka konania je potvrdenie jeho totožnosti, komunikácia\nso zastupiteľským úradom štátu, ktorého je účastník konania štátnym príslušníkom, zabezpečenie\nnáhradného cestovného dokladu a samotná realizácia administratívneho vyhostenia. Doba zaistenia\nsa môže skrátiť, pričom presná doba zaistenia sa nedá konkrétne určiť nakoľko závisí od viacerých\nneovplyvniteľných faktorov, hlavne závisí na spolupráci cudzinca pri vybavovaní cestovného dokladu\npotrebného k reálnemu vyhosteniu.\n\nV prípade navrhovateľa je preto rozhodnutie o administratívnom vyhostení realizovateľné až po splnení\ntýchto podmienok.\nPodľa právneho názoru odporcu je preto aplikovanie ustanovenia § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte\ncudzincov, ktorým sa zaistí štátny príslušník tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia\nalebo výkonu trestu vyhostenia možné len za predpokladu, že k vykonaniu takéhoto rozhodnutia\nnedošlo.\nOdporca nesúhlasil s tvrdením právneho zástupcu navrhovateľa, že vzhľadom na to, že navrhovateľ je\nzaistený podľa § 88 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona o pobyte cudzincov a odporca nevydal rozhodnutie\no administratívnom vyhostení do 48 hodín od jeho zaistenia, mal byť navrhovateľ už 13.02.2015 zo\nzaistenia prepustený.\nPodľa právneho názoru odporcu z dikcie zákonného ustanovenia § 88 ods. 11 zákona o pobyte\ncudzincov vyplýva určenie postupu policajného útvaru, po zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny\npodľa § 88 odsek 1 písm. a) ktorému ešte nebolo vydané rozhodnutie o administratívnom vyhostení.\nTo znamená, že u štátneho príslušníka tretej krajiny ktorému ešte nebolo v konaní o administratívnom\nvyhostení vydané rozhodnutie o administratívnom vyhostení je určená lehota, kde po zaistení štátneho\npríslušníka tretej krajiny najneskôr do 48 hodín je policajný útvar takéto rozhodnutie vydať, inak je\npovinný ho ihneď prepustiť. Zákonné ustanovenie zároveň nevylučuje, že takéto rozhodnutie v konaní\no administratívnom vyhostení už mohlo byť vydané, resp. mohlo predchádzať samotnému zaisteniu\npodľa tohto ustanovenia. Odporca je zároveň toho názoru, že časový sled alebo postupnosť vydania\njednotlivých rozhodnutí nemôže mať za následok nezákonnosť takéhoto rozhodnutia. Odporca trval na\ntom, že predmetné konanie vo veci administratívneho vyhostenia v čase vydania rozhodnutia o zaistení\nnebolo právoplatne ukončené a stále prebiehalo.\nV súvislosti s námietkou neefektívnosti zaistenia odporca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR\nsp. zn. lSža/29/2014, ktorým potvrdil rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 29. júla 2014, č. k.\nlSp/33/2014-34. Odporca uvádza, že zaistením osoby navrhovateľa bola splnená efektívnosť zaistenia a\njej právne odôvodnenie v predmetnom rozsudku NS SR sa plne vzťahuje aj na prípad navrhovateľa. Čo\nsa týka práva navrhovateľa na rodinný a súkromný život odporca dôrazne odmietol, že by jeho postupom\ntakéto právo navrhovateľa bolo porušené.\nTrval na tom, že pri rozhodovaní v konaní o administratívnom vyhostení z územia SR prihliadol aj na\nrodinné väzby navrhovateľa na území SR, a to na manželku účastníka konania a ich dve maloleté deti,\nktorí sú taktiež žiadateľmi o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR.\nOdporca pripomenul, že žiadosť o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR\ndňa 8.12.2014 podala manželka navrhovateľa Z. X., nar. XX.X.XXXX, štátna príslušnosť Mongolsko, a to\nv mene svojom, ako aj svojich dvoch maloletých detí Z. C., nar. XX.X.XXXX a T. C., nar. X.X.XXXX, obe\nštátnej príslušnosti Mongolsko, ktorú migračný úrad rozhodnutím ČAS: MU-365-31/PO-Ž-2014 zo dňa\n30.1.2015 zamietol ako zjavne neopodstatnenú. Na základe tejto skutočnosti správny orgán uvádza, že\naj vo vzťahu k manželke navrhovateľa bude správny orgán povinný pokračovať vo veci administratívneho\nvyhostenia z územia SR, ktoré správny orgán vedie pod č.: PPZ-HCP-PO9-523/2014 zo dňa 08.12.2014.\nOdporca uviedol, že po vyhlásení rozhodnutia Migračného úradu manželke navrhovateľa, ktorým bola\njej žiadosť podaná v jej mene ako aj jej maloletých detí o udelenie azylu zamietnutá ako zjavne\nneopodstatnená, by sa ich ďalší pobyt na území Slovenskej republiky považoval za neoprávnený.\nZ tohto dôvodu by odporca bol povinný aj v jej prípade pokračovať v konaní o administratívnom\nvyhostení a rozhodnutie o administratívnom vyhostení by vydal aj manželke navrhovateľa. Aj v prípade\nnavrhovateľovej manželky by odporca aplikoval ustanovenie § 88 zákona o pobyte cudzincov a umiestnil\nby ju spolu s jej maloletými deťmi v ÚPZC Sečovce.\nPredmetné rozhodnutie Migračného úradu malo byť po dohode odporcu s pracovníkmi MÚ MV SR\nvyhlásené manželke navrhovateľa dňa 17.02.2015 v priestoroch pobytového zariadenia Opatovská\nNová Ves. Potom, čo sa však manželka navrhovateľa dozvedela, že jej manžel bol opätovne zaistený,\nhneď nasledujúci deň svojvoľne opustila pobytové zariadenie Opatovská Nová Ves a opätovne aj so\nsvojimi maloletými deťmi ušla z územia Slovenskej republiky. V súčasnosti sa manželka navrhovateľa\nspolu s ich maloletými deťmi nachádza na neznámom mieste. Je preto len logickým úsudkom, že útek zo\nSlovenskej republiky plánovali spoločne s navrhovateľom. Počas pobytu navrhovateľa v ÚPZC Sečovce\nbolo navrhovateľovi viackrát umožnené sa telefonicky kontaktovať so svojou manželkou. Aj toto konanie\nmanželky navrhovateľa odôvodňuje zaistenie navrhovateľa a potvrdzuje riziko jeho úteku z územia\nSlovenskej republiky.\nOdporca nesúhlasil ani s ďalšími námietkami navrhovateľa ohľadne nezrozumiteľnosti odôvodnenia\nrozsudku a povinnosti súdov zaoberať sa pri rozhodovaní všetkými skutočnosťami a tieto odmietol.\nNapadnutý rozsudok krajského súdu navrhol potvrdiť a trovy konania navrhovateľovi nepriznať.\n\nIV.\nArgumentácia rozhodnutia odporcu\n\nOdporca napadnutým rozhodnutím č. s. PPZ-HCP-PO9-97-016/2015 zo dňa 11.02.2015 v zmysle § 88\nods. 1 písm. a/ bod 1 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov\") zaistil navrhovateľa dňom 11.02.2015 o 16:50 hod.\nna čas nevyhnutne potrebný, teda na čas pre zabezpečenie jeho vycestovania na 5 mesiacov, t. j.\n11.07.2015 v konaní o administratívnom vyhostení s cieľom zabezpečiť jeho vycestovanie do krajiny\npodľa § 77 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, ak existuje riziko jeho úteku a na výkon jeho zaistenia\nurčil Útvar policajného zaistenia pre cudzincov v Sečovciach (ďalej len „ÚPZC Sečovce\").\nV odôvodnení svojho rozhodnutia odporca uviedol, že účastník konania neoprávnene prekročil štátnu\nhranicu z územia Ukrajiny do SR v nočných hodinách dňa 30.05.2013 - 31.05.2013. Dňa 31.05.2013\npožiadal o udelenie azylu na území SR z dôvodu, že v Mongolsku je zlá situácia pre rodinu a tiež z obavy\no život. Dňa 13.08.2013 bol zaznamenaný jeho svojvoľný odchod z pobytového tábora, bol vyradený\nz evidencie a konanie o udelenie azylu, vedené pod č. MU-267/PO-Ž-2013, bolo dňa 26.08.2013\nzastavené právoplatne dňa 17.09.2013.\nZ dôvodov rozhodnutia odporcu vyplýva, že navrhovateľ bol vrátený z územia Veľkej Británie dňa\n26.08.2014 podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 Z. z. zo dňa 26.06.2013,\nktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu, zodpovedného za posúdenie\nžiadosti o medzinárodnú ochranu, podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej\npríslušnosti v jednom z členských štátov, kedy bolo vydané rozhodnutie o jeho zaistení pod č. PPZ-HCP-\nPO9-363-011/2014.\nDňa 24.10.2014 bolo vydané rozhodnutie Ministerstva vnútra SR Migračného úradu v konaní o žiadosti\no udelenie azylu navrhovateľa ČAS: MU-259-16/PO-Ž-2014, ktorým v zmysle ustanovenia § 12 ods.\n1 písm. a/ a ods. 3 zákona o azyle zamietol žiadosť navrhovateľa o udelenie azylu ako zjavne\nneopodstatnenú, ktoré bolo navrhovateľovi vyhlásené a doručené dňa 12.11.2014.\nDňa 13.11.2014 bolo začaté konanie vo veci administratívneho vyhostenia navrhovateľa č. PPZ-HCP-\nPO9-489-009/2014, ktoré bolo prerušené rozhodnutím odporcu č. s. PPZ-HCP-PO9-489-014/2014 zo\ndňa 13.11.2014. Z výpovede navrhovateľa v zápisnici o vyjadrení účastníka konania podľa ustanovenia\n§ 22 ods. 1 Správneho poriadku pod číslom PPZ-HCP-PO9-489-010/2014 zo dňa 13.11.2014 vyplynulo,\nže navrhovateľ v azylovom konaní, ktoré ešte prebiehalo, dobre nerozumel anglickému tlmočeniu a\nniektoré skutočnosti, ktoré v tomto konaní chcel uviesť, nevedel v anglickom jazyku presne vyjadriť.\nNavrhovateľ požiadal o možnosť pred pracovníkom Migračného úradu hovoriť vo svojej rodnej reči, kde\nchcel uviesť ďalšie nové dôležité skutočnosti, potrebné pre toto konanie. Súčasne prejavil vôľu požiadať\no udelenie azylu na území SR.\nDňa 13.11.2014 Oddelenie hraničnej kontroly Policajného zboru Košice - letisko (ďalej len „OHK PZ\nKošice - letisko\") opätovne zaistilo navrhovateľa v zmysle § 88a ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte\ncudzincov a umiestnilo ho v ÚPZC Sečovce. Dňa 21.11.2014 bolo prijaté vyhlásenie o žiadosti o udelenie\nazylu účastníka konania a Migračným úradom MV SR bolo začaté azylové konanie pod č. MÚ 350/PO-\nŽ-2014, ktorým bolo následne konanie o udelenie azylu zastavené v zmysle § 19 ods. 1 písm. i/ zákona\no azyle, ktoré bolo účastníkovi konania vyhlásené dňa 11.02.2015 v čase o 13:00 hod.. Na základe\ntýchto skutočností bol OHK PZ Košice - letisko vydaný dňa 11.02.2015 príkaz na prepustenie štátneho\npríslušníka tretej krajiny z ÚPZC Sečovce pod PPZ-HCP-PO9-97-003/2015.\nVyhlásením rozhodnutia Migračného úradu dňa 11.02.2015 sa účastník konania neoprávnene zdržiaval\nna území SR bez dokladov, čím sa dopustil priestupku podľa § 118 ods. 1 písm. a/ zákona o pobyte\ncudzincov a zároveň svojim konaním naplnil dôvody administratívneho vyhostenia v zmysle § 82 ods.\n1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov. Správny orgán mal za to, že sú naplnené podmienky stanovené\nzákonom o pobyte cudzincov na zaistenie účastníka konania v konaní o administratívnom vyhostení\ns cieľom zabezpečiť jeho vycestovanie do krajiny podľa § 77 ods. 1, ak existuje riziko jeho úteku, s\npoukázaním na ustanovenie o výkone rozhodnutia o administratívnom vyhostení podľa § 84 ods. 1 písm.\na/, d/ zákona o pobyte cudzincov.\nSprávny orgán stanovil dĺžku doby zaistenia podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov\ndo 11.07.2015, ako dobu nevyhnutnú na vykonanie všetkých dostupných úkonov, smerujúcich k\nvyhosteniu účastníka konania z územia SR. Predpokladanými úkonmi je potvrdenie totožnosti,\nkomunikácia s príslušným zastupiteľským úradom, zabezpečenie náhradného cestovného dokladu a\nsamotná realizácia administratívneho vyhostenia. Odporca však poukázal na to, že doba zaistenia\nsa môže skrátiť, pričom presná doba zaistenia sa nedá konkrétne určiť, nakoľko závisí od viacerých\n\nneovplyvniteľných faktorov, hlavne od spolupráce cudzinca pri vybavovaní cestovného dokladu,\npotrebného k reálnemu vyhosteniu. Doba zaistenia je z pohľadu správneho orgánu priamo úmerná\ndobe vystavenia cestovného dokladu a vybaveniu všetkých potrebných náležitostí k reálnemu fyzickému\nvyhosteniu účastníka konania do domovskej krajiny, ako je to potvrdené aj ÚPZC Sečovce, že v danom\nprípade je možné predpokladať lehotu na vydanie náhradného cestovného dokladu približne 5 mesiacov.\nKratšia doba by bola neefektívna na plynulé a bezproblémové vybavovanie všetkých náležitostí.\nSprávny orgán sa tiež zaoberal alternatívnym riešením podľa § 89 ods. 1 písm. a/ a b/ zákona o\npobyte cudzincov. Prihliadol na to, že u účastníka konania ide už o tretiu žiadosť o udelenie azylu na\núzemí SR, počas azylovej procedúry v minulosti svojvoľne opustil pobytový tábor a prerušil azylovú\nprocedúru, z pohľadu správneho orgánu je taká osoba nedôveryhodná. Správny orgán účastníka\nkonania v predchádzajúcich konaniach už dvakrát zaistil v zmysle § 88a ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte\ncudzincov, aj s prihliadnutím na existenciu rizika jeho úteku. Uplatnenie alternatív neaplikoval odporca aj\nz dôvodu, že účastník konania nemá na území SR žiaden pobyt, ani dostatok finančných prostriedkov.\nRodinné väzby na území SR boli zistené iba vo vzťahu k manželke a k maloletým deťom, ktorí sú\nžiadateľmi o azyl na území SR. K týmto informáciám bol spracovaný úradný záznam o prehliadke osoby\na lustračná tabuľka zo dňa 11.02.2015.\nS prihliadnutím na Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo dňa 16.12.2008 a článok\n5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, považoval správny orgán\nuvedené podmienky za splnené vzhľadom na existenciu vykonateľného rozhodnutia o administratívnom\nvyhostení, vedeného pod č. PPZ-HCP-P09-97-011/2015 zo dňa 11.02.2015, vydaného OHK PZ Košice\n- letisko, v ktorom bol účastníkovi konania určený zákaz vstupu na územie SR na dobu troch rokov. Na\nzabezpečenie jeho vycestovania do krajiny podľa § 77 ods. 1, ak existuje riziko jeho úteku, priamo slúži\ninštitút zaistenia cudzinca.\n\nV.\nPrávny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie\nkrajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona\nč. 757/2004 Z. z.) dospel k záveru, že rozhodnutie krajského súdu je potrebné potvrdiť. Rozhodol bez\nnariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP s tým, že deň vyhlásenia\nrozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk>. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 28. apríla 2015 (§\n156 ods. 1 a ods. 3 OSP).\nV predmetnej veci bol predmetom odvolacieho konania rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené\nrozhodnutie odporcu o zaistení navrhovateľa podľa § 88 ods. 1 písm. a/ bod 1/ zákona o pobyte\ncudzincov, preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací\npreskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho\nkonania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu, či odvolacie námietky odporcu\nsú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.\nPodľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\nPodľa § 2501 ods. 1 OSP sa v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných\nprostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutia správnych orgánov, postupuje podľa tretej hlavy piatej\nčasti Občianskeho súdneho poriadku „Rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam\nsprávnych orgánov\". Pokiaľ v tretej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku nie je ustanovené\ninak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku s\nvýnimkou § 250a (§ 2501 ods. 2 OSP).\nPodľa § 88 ods. 1 písm. a/ bod 1 policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny v konaní\no administratívnom vyhostení s cieľom zabezpečiť jeho vycestovanie do krajiny podľa § 77 ods. 1, ak\nexistuje riziko jeho úteku.\nRizikom úteku štátneho príslušníka tretej krajiny sa podľa § 88 ods. 2 rozumie stav, keď na základe\ndôvodnej obavy alebo priamej hrozby možno predpokladať, že štátny príslušník tretej krajiny ujde alebo\nsa bude skrývať, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, nemá udelený pobyt podľa zákona o\npobyte cudzincov alebo ak mu hrozí uloženie zákazu vstupu na viac ako tri roky.\n\nPodľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas\nnevyhnutne potrebný, najviac však na šesť mesiacov.\n\nPodľa § 88 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov podanie žiadosti o udelenie azylu alebo požiadanie\nštátneho príslušníka tretej krajiny o asistovaný dobrovoľný návrat nie je dôvodom na prepustenie\nštátneho príslušníka tretej krajiny. Konanie podľa zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle\") nie je zaistením štátneho\npríslušníka tretej krajiny dotknuté.\nZ obsahu napadnutého rozhodnutia odporcu je zrejmé, že svoj postupu, ktorým rozhodol o zaistení\nnavrhovateľa odôvodnil naplnením zákonných predpokladov pre zaistenie vyplývajúcich z  ustanovenia\n§ 88 ods. 1 písm. a/ bod 1/ zákona o pobyte cudzincov potom, čo mal na základe v konaní vykonaného\ndokazovania za preukázané, že zaistenie navrhovateľa je potrebné na čas nevyhnutne potrebný, najviac\ndo 11.07.2015, teda na čas pre zabezpečenie jeho vycestovania na 5 mesiacov, t. j. 11.07.2015 v konaní\no administratívnom vyhostení s cieľom zabezpečiť jeho vycestovanie do krajiny podľa § 77 ods. 1 zákona\no pobyte cudzincov, ak existuje riziko jeho úteku.\nZ rozhodnutia tiež vyplýva z akých dôkazných prostriedkov odporca pri rozhodovaní vychádzal - z\ninformácií z predošlého konania o udelenie azylu vedeného správnym orgánom pod č. p. PPZ-HCP-\nPO9-363-011/2014, zo zápisnice o vyjadrení účastníka konania č. p. PPZ-HCP-PO9-489-010/2014,\nz výsledkov lustrácie v informačných systémoch MV SR, z rozhodnutia Migračného úradu MV SR\nČAS: MU-259-16/PO-Ž-2014 zo dňa 24.10.2014, kedy bolo konanie vo veci udelenia azylu na území\nSlovenskej republiky ukončené Migračným úradom MV SR v zmysle § 12 ods. 1 písm. a) a ods. 3\nzákona č. 480/2002 Z. z. o azyle, z rozhodnutia Migračného úradu ČAS: MU-350-19/PO-Ž-2014, ktorým\nnadobudlo vykonateľnosť rozhodnutie o zastavení konania o udelenie azylu podľa § 19 ods. 1písm. i)\nzákona o azyle a možno z neho ustáliť akými úvahami sa odporca pri ich hodnotení a pri použití právnych\npredpisov spravoval.\nNa základe takto v konaní o zaistení zistených skutočností odporca ustálil, že vzhľadom na to, že\nnavrhovateľ sa zdržiava na území Slovenskej republiky neoprávnene, čím porušil ustanovenie čl. 5 ods.\n1 písm. b/ Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 562/2006, dopustil sa priestupku podľa\n§ 118 ods. 1 písm. a/ zákona o pobyte cudzincov, jeho totožnosť nie je dôveryhodne preukázaná, lebo\nnemá cestovný doklad a nie je možné, aby sám legálnym spôsobom vycestoval do krajiny pôvodu alebo\nkrajiny ktorá ho prijme, sú naplnené podmienky stanovené zákonom o pobyte cudzincov na zaistenie\nnavrhovateľa v konaní o administratívnom vyhostení s cieľom zabezpečiť jeho vycestovanie do krajiny\npodľa § 77 ods. 1, ak existuje riziko jeho úteku.\nOdvolací súd nepovažoval námietku navrhovateľa vytýkajúcu odporcovi nesprávne použitý dôvod\nzaistenia navrhovateľa vzhľadom na existenciu vykonateľného rozhodnutia o vyhostení za dôvodnú,\nkeďže nebolo možné prehliadnuť, že odporca vo svojom rozhodnutí o administratívnom vyhostení\nvylúčil odkladný účinok odvolania proti rozhodnutiu, v poučení pripustil podanie odvolania voči nemu\na teda konanie o administratívnom vyhostení nebolo právoplatne ukončené a stále prebiehalo, preto\nnebolo možné vylúčiť postup upravený v ustanovení § 88 ods. 1 písm. a/ bod 1 zákona o pobyte\ncudzincov reflektujúci prebiehajúce (právoplatne neukončené) konanie o administratívnom vyhostení.\nTakýto postup nevylučuje, že zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny je možné aplikovať priamo v\nprebiehajúcom konaní o administratívnom vyhostení a že zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny\nzároveň nemusí byť vykonané pred samotným konaním o administratívnom vyhostení a rozhodnutie\no jeho zaistení nemusí predchádzať vydaniu rozhodnutia o administratívnom vyhostení. Z toho potom\nvyplýva, že samotná vykonateľnosť rozhodnutia o administratívnom vyhostení ešte nezakladá povinnosť\nodporcu zaistiť navrhovateľa podľa ustanovenia § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov preto\npostup odporcu v danom prípade nebolo možné považovať za rozporný so zákonom.\nObsahu formulácie ustanovenia § 88 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov zodpovedá aj záver,\nže zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny podľa tohto ustanovenia je samostatným konaním,\nktoré nie je súčasťou prebiehajúceho konania o administratívnom vyhostení, čomu nasvedčuje aj tá\nčasť formulácie týkajúca sa účelu výkonu trestu vyhostenia, u ktorého možno dôvodne predpokladať\nprávoplatné rozhodnutie vydané v samostatnom konaní.\nS poukazom na uvedené odvolací súd obdobne nepovažoval za pochybenie v postupe odporcu majúce\nza následok nezákonné rozhodnutie, ak podľa tvrdenia právneho zástupcu navrhovateľa vzhľadom na\nto, že navrhovateľ bol zaistený podľa § 88 ods. 1 písm. a) bod 1/ zákona o pobyte cudzincov a odporca\nnevydal rozhodnutie o administratívnom vyhostení do 48 hodín od jeho zaistenia, mal byť navrhovateľ\nzo zaistenia prepustený. Postup v zmysle § 88 ods. 11 (na ktorý odkazuje zástupca navrhovateľa)\nsa nepochybne týka konania o administratívnom vyhostení, v ktorom ešte nebolo vydané rozhodnutie\no o administratívnom vyhostení, pričom citované zákonné ustanovenie zároveň nevylučuje, že takéto\nrozhodnutie v konaní o administratívnom vyhostení už mohlo byť vydané, resp. samotnému zaisteniu\nmohlo predchádzať.\n\nPokiaľ navrhovateľ v odvolaní vytýkal súdu prvého stupňa, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci, nakoľko sa v napadnutom rozsudku stotožnil s rozhodnutím odporcu, v ktorom\nabsentuje zmienka o skúmaní efektívnosti zaistenia vo vzťahu k jeho väzbám na rodinných príslušníkov,\nktorí sú žiadateľmi o azyl, treba pripomenúť, že z rozhodnutia odporcu vyplýva, že odporca mal\nvedomosť o týchto skutočnostiach (vo vyjadrení odporca pripomenul, že žiadosť o udelenie azylu alebo\no poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR dňa 8.12.2014 podala manželka navrhovateľa /ktorá a\nani deti navrhovateľa nie sú štátnymi príslušníkmi Slovenskej republiky ani žiadneho členského štátu\nEÚ/ a to v mene svojom, ako aj svojich dvoch maloletých detí, ktorú migračný úrad rozhodnutím ČAS:\nMU-365-31/PO-Ž-2014 zo dňa 30.1.2015 zamietol ako zjavne neopodstatnenú a potom čo sa manželka\nnavrhovateľa dozvedela, že jej manžel bol opätovne zaistený, nasledujúci deň opustila pobytové\nzariadenie, opustila územie SR a v súčasnosti sa nachádza na neznámom mieste) a pri rozhodovaní\nv konaní o administratívnom vyhostení z územia SR prihliadol aj na rodinné väzby navrhovateľa na\núzemí SR, a to na manželku účastníka konania a ich dve maloleté deti, ktorí sú taktiež žiadateľmi o\nudelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR. Navrhovateľ v podanom opravnom\nprostriedku proti rozhodnutiu odporcu toto konštatovanie nepopieral ani nenamietal, preto súdu prvého\nstupňa nemožno vytýkať, že nimi bližšie nezaoberal.\nV tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že zo samotnej podstaty\npreskúmavacieho súdneho konania, ktoré smeruje k prieskumu správneho konania vyplýva, že\nadministratívny spis je obrazom a výsledkom správneho konania, pretože dokladá jeho priebeh a\nskutkový stav, ktorý tu bol v dobe rozhodovania správneho orgánu. Zásadne pritom platí, že skutkové\ndôvody, o ktoré sa opiera správne rozhodnutie, musia byť podložené obsahom administratívneho spisu\n- v opačnom prípade by bolo správne rozhodnutie, ktoré vzišlo za takéhoto konania nepreskúmateľným\npre nedostatok dôvodov. Ďalšie zisťovanie skutkového stavu veci až v konaní pred súdom nie je vylúčené\n(§ 250i ods. 1 OSP), pretože súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého\nrozhodnutia.\nPokiaľ teda krajský súd vychádzal pri rozhodovaní z obsahu administratívneho spisu, nemožno takémuto\npostupu principiálne nič vytknúť, najmä ak ani odvolanie navrhovateľa neponúka dôkazy, ktoré by viedli\nlepšiemu zisteniu skutkového stavu veci resp. by odôvodňovali iné skutkové závery, preto na námietky\nv tomto smere nebolo možné prihliadnuť.\nNapadnuté rozhodnutie, ktorým odporca podľa § 88 ods. 1 písm. a/ bod 1 zákona č. 404/2011 Z. z.\no pobyte cudzincov rozhodol o zaistení navrhovateľa v konaní o administratívnom vyhostení s cieľom\nzabezpečiť jeho vycestovanie do krajiny podľa § 77 ods. 1, ak existuje riziko jeho úteku je vzhľadom\nna vyššie uvedené možno považovať podľa odvolacieho súdu za riadne odôvodnené v zmysle § 47\nods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. Z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. lSža/94/2010\nvyplýva, že správny orgán musí v odôvodnení rozhodnutia opísať predmet konania, poukázať na\nskutkové zistenia, uviesť dôkazy, z ktorých vychádzal a ako sa vyporiadal s návrhmi na vykonanie\ndôkazov zo strany účastníkov, prípadne s ich námietkami k vykonaným dôkazom. Odôvodnenie\nnapadnutého rozhodnutia odporcu tieto atribúty spĺňa. Je nesporné, že odporca pri rozhodovaní o\nzaistení prihliadol aj na tzv. „návratovú smernicu\" (smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/\nES o spoločných normách a postupoch v členských štátoch pri navracaní neoprávnene pobývajúcich\nštátnych príslušníkoch tretích krajín.\nČlánok 15 smernice ustanovuje, kedy je možné zaistiť cudzinca, voči ktorému prebieha konanie o\nnávrate a to bez ohľadu na to, či bolo vydané rozhodnutie o administratívnom vyhostení, uložený trest\nvyhostenia, či sa tak stalo za účelom readmisie, prípadne na účely výkonu prevozu podľa osobitného\nzákona. Uvedený článok sa vzťahuje na zaistenie cudzinca bez ohľadu na účel zaistenia. V článku 15\nsmernice sú uvedené len dva dôvody zaistenia existencia rizika úteku alebo vyhýbanie sa, či bránenie\nprocesu prípravy návratu alebo odsunu.\nToto ustanovenie je v zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora povinný dodržiavať aj\nodporca. Z rozhodnutia odporcu možno ustáliť, v čom videl existenciu rizika úteku navrhovateľa.\nV zmysle článku 15 ods. 1 smernice môžu členské štáty zaistiť iba štátneho príslušníka tretej krajiny, o\nktorého navrátenie prebieha konanie, a to za účelom prípravy návratu alebo o výkone vyhostenia, najmä\nv prípadoch kde hrozí nebezpečenstvo skrývania alebo sa štátny príslušník tretej krajiny vyhýba príprave\nnávratu, či uskutočňovania vyhostenia alebo ho inak sťažuje. K zaisteniu je možné prikročiť len vtedy,\npokiaľ nemôžu byť v konkrétnom prípade uplatnené iné dostatočne účinné avšak miernejšie opatrenia.\nOdporca sa zaoberal možnosťou uloženia miernejších opatrení, po zistení, že navrhovateľ nemá na\núzemí Slovenskej republiky žiadne rodinné väzby, nemá dostatočné finančné prostriedky, nemá na\núzemí Slovenskej republiky rezervované ubytovanie alebo zabezpečené zamestnanie, nebola mu\nuložená povinnosť v zmysle § 89 zákona.\n\nPodľa odvolacieho súdu odporca sa v konaní o zaistení navrhovateľa, ktorý bol v postavení žiadateľa\no azyl dôsledne riadil zákonom o pobyte cudzincov (§ 88 ods. 1 písm. a/ bod 1/ zákona o pobyte\ncudzincov).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky považoval odvolacie námietky navrhovateľa za nedôvodné a\nnespôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Nezistil ani pochybenie v postupe\nodporcu ani krajského súdu (za pochybenie vyvolávajúce pochybnosti o zákonnosti rozsudku súdu\nnebolo možné považovať zrejmý omyl v označení ust. § 88a ods. 1 písm. a) bod 1 na str. 5 rozsudku).\nKrajský súd sa dostatočne vysporiadal s námietkami navrhovateľa uvedenými v opravnom prostriedku.\nPreto záver krajského súdu o zákonnosti napadnutého rozhodnutia odporcu, potom čo sa vysporiadal s\nuplatnenými námietkami navrhovateľa vypovedá o správnosti postupu krajského súdu pri posudzovaní\nzákonnosti rozhodnutia odporcu.\nKrajský súd bol totiž viazaný rozsahom dôvodov, ktoré navrhovateľ uplatnil v opravnom prostriedku a z\nuvedených dôvodov preto bolo možné vyvodiť záver, že rozhodnutie odporcu o zaistení navrhovateľa\npodľa § 88 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona o pobyte cudzincov, bolo potrebné považovať za rozhodnutie\nvydané v súlade so zákonom a krajský súd nepochybil, ak jeho rozhodnutie potvrdil. Odvolací súd sa s\nprávnym záverom uvedeným v jeho rozsudku stotožnil, námietkam navrhovateľa nevyhovel a napadnutý\nrozsudok podľa § 219 OSP v spojení s § 246c OSP ako vecne správny potvrdil.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1 OSP v\nspojení s § 224 ods. 1 OSP a § 246c OSP, tak, že navrhovateľovi, ktorý bol v konaní neúspešný náhradu\ntrov odvolacieho konania nepriznal.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9Sp/10/2015", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "3908eecc-5bb1-46be-a5c3-25f75c1dd397:1b99bafd-3851-4012-9f47-39c374ab1a29", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1015200230.1", "spisova_znacka": "9Sp/10/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Sp/10/2015 z 7. 9. 2020", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2020-09-07", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1015200230.1"}], "citovane_v": []}