{"guid": "acb5bd58-a42c-4c31-9946-bbf273c1a2dc:f4e8850c-8d1e-4423-8fe6-5a1d54b09149", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:7014200007.1", "spisova_znacka": "4Sžf/1/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžf/1/2015 z 3. 11. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 3. novembra 2015, sp. zn. 4Sžf/1/2015, ECLI:SK:NSSR:2015:7014200007.1", "identifikacne_cislo": "7014200007", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Zemková", "sudca_id": 1794, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-zemkova-1794", "datum_vydania": "2015-11-03", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1990/105", "nazov": "predpis č. 105/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/105", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/105-1990"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/105/#paragraf-12a.odsek-1", "nazov": "§ 12a ods. 1 zákona č. 105/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/105/#paragraf-12a.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/105-1990/paragraf-12a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/595", "nazov": "zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/595-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-21", "nazov": "§ 21 zákona č. 595/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-21", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/595-2003/paragraf-21"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1990/105#paragraf-12a", "/SK/ZZ/2003/595#paragraf-21"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f4e8850c-8d1e-4423-8fe6-5a1d54b09149", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:7014200007.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:7014200007.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:7014200007.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Najvyšší súd\nSpisová značka: 4Sžf/1/2015\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 7014200007\nDátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2015\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Zemková\nECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:7014200007.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemkovej\nPhD. a členov senátu JUDr. Nory Halmovej a JUDr. Petry Príbelskej PhD., v právnej veci žalobcu:\nB. C., U., právne zastúpený: JUDr. Eugen Kostovčík, daňový poradca a advokát, Gelnická 33,\nKošice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská\nBystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti žalovaného č. 1100303/1/77903-533537/2013/5307 zo\ndňa 08. novembra 2013, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Krajského súdu v Košiciach č.k.\n6S/3/2014-30 zo dňa 23. októbra 2014, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 6S/3/2014-30 zo dňa 23.\noktóbra 2014   p o t v r d z u je .\n\nŽalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania   n e p r i z n á v a .\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nI.\n\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach podľa § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu zamietol a žalobcovi\nnáhradu trov konania nepriznal. V rozhodnutí poukázal na ustanovenia § 2 písm. b/, písm. h/, písm. i/, §\n6, § 6 ods. 5 písm. a/, § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov (ďalej len „zákon č. 595/2003\nZ.z.“) § 12a ods. 1 zákona č. 105/1990 Zb. v znení zákona č. 219/1991 Zb o súkromnom hospodárení\nobčana (ďalej len „zákon o súkromnom hospodárení občana“) a ustanovenie § 2 ods. 1 Obchodného\nzákonníka a uviedol, že z obsahu administratívneho spisu žalovaného vyplynulo, že správca dane pri\ndaňovej kontrole, o ktorej bol spísaný protokol dňa 29.05.2013 podnikal v združení fyzických osôb na\nzáklade zmluvy o spoločnom podnikaní manželmi uzavretej dňa 01.01.1997 medzi G. C. a B. C. v oblasti\nmaloobchod a veľkoobchod s tovarmi v rozsahu voľných živností, pričom podľa výpisu zo živnostenského\nregistra mal ako predmet podnikania uvedené aj „vyučovanie rekreačnej jazdy na koni“. Podstatou sporu\nbolo posúdiť, či žalobcove výdavky v sume 6 323,53 € a z nich 50% podiel pripadajúci na žalobcu v\nsume 3 161,70 € boli zahrnuté do základu dane v rozpore s ustanovením § 21 zákona č. 595/2003\nZ.z. alebo nie. Žalobca v daňovom priznaní deklaroval len príjmy z podnikateľskej činnosti za rok 2011\nvykonávanej na základe živnostenského oprávnenia, ktoré zaradil do riadku 2 tabuľky č. 1 daňového\npriznania ako príjmy zo živnosti. V týchto príjmoch uviedol aj jazdeckú odmenu vo výške 55,- €. Žalobca\nna ústnom pojednávaní pred správcom dane dňa 15.02.2013 uviedol, že je zapísaný ako samostatný\nhospodáriaci roľník od 28.09.2000 a vykonáva aj činnosť - výcvik koní, ktoré skutočnosti súvisiace s\nvýkonom tejto činnosti neboli predmetom účtovníctva žalobcu, to znamená, že neboli deklarované ako\npríjmy z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva v tabuľke č. l riadku 1 daňového\npriznania.\n\nZ obsahu administratívneho spisu žalovaného nie je možné konštatovať, že by žalobca správcovi dane\npredložil dôkazy o tom, že vykonával činnosť samostatne hospodáriaceho roľníka, teda nepreukázal\nreálny účel využitia koní z hľadiska podnikateľského prínosu, pretože žalobca len navštevoval jazdecké\npreteky, na ktorých pretekali jeho kone. Na takýchto pretekoch pri dosiahnutí určitých výkonov bola\nmu priznaná jazdecká odmena, ktorá v kontrolovanom období v roku 2011 bola v sume 55,- €. Ako\nvyplýva z definície podnikania uvedenej v ustanovení § 2 ods. l Obchodného zákonníka pri podnikaní\nmusia byť splnené kumulatívne podmienky a okrem iného musí sa jednať o sústavne vykonávanú\nčinnosť za účelom dosiahnutia zisku žalobcom vykonávanú samostatne vo vlastnom mene a na vlastnú\nzodpovednosť. Z aktuálneho výpisu zo živnostenského registra vyplýva, že ako predmet podnikania je v\ntomto výpise zo živnostenského registra okrem iného uvedené aj vyučovanie rekreačnej jazdy na koni,\nale nie je tam uvedený chov a výcvik koní ako to tvrdil žalobca v priebehu daňovej kontroly ako aj v\nžalobe. Chov a výcvik koni žalobca uviedol až počas výkonu daňovej kontroly, avšak ani v tejto činnosti\nžalobcu nemožno vidieť, ani sústavne vykonávanú činnosť, ani zisk.\n\nPodľa názoru krajského súdu žalobca nedokázal správnym orgánom vyvrátiť ich tvrdenie, podľa ktorého\nvyučovanie rekreačnej jazdy na koni, z ktorého žalobca nemal žiadny príjem, ani chov koni, ktorý nemal\nv predmete činnosti ako je to zrejmé z aktuálneho výpisu z obchodného registra, že by mal u neho\niný charakter ako charakter športovej činnosti, resp. charakter jeho záľuby zúčastňovať sa jazdeckých\npretekov. Žalobca taktiež nevedel správnym orgánom predložiť relevantné dôkazy o svojich tvrdeniach\nohľadne plánovanej výstavby výcvikového areálu. Krajský súd vychádzajúc zo zisteného skutkového\nstavu správnymi orgánmi ku dňu vydania rozhodnutia žalovaného dospel k záveru, že žalobca výdavky\nv sume 3 161,70 € v súvislosti s rekreačnom jazdou na koni, či chovom jazdeckých koní zahrnul do\nzákladu dane z príjmov fyzickej osoby za rok 2011 neoprávnene, pretože ním vykonávaný chov koní\nnemá charakter podnikania, a teda ani odmenu z hľadiska dane z príjmov nemožno považovať za príjem\nžalobcu z podnikania.\n\nPokiaľ ide o príjmy žalobcu ako samostatne hospodáriaceho roľníka, tak ani tieto nemožno považovať\nza príjmy z podnikania a ak ich žalobca zahrnul do základu dane v rozpore so znením ustanovenia § 21\nzákona č. 595/2003 Z.z., tak aj keď je žalobca oprávnený na výkon činnosti samostatne hospodáriaceho\nroľníka podľa zákona o súkromnom hospodárení občana, tak vo svojej účtovnej evidencii ani v daňovom\npriznaní tieto príjmy neuviedol podľa ustanovenia § 6 ods. l písm. a/ zákona č. 595/2003 Z.z., a preto\nnie je možné toto ustanovenie na prípad žalobcu použiť. Správca dane podľa názoru krajského súdu\nnepreradil príjmy podľa § 6 ods. l písm. a/ zákona č. 595 /2003 Z.z. do príjmov podľa § 8 predmetného\nzákona ako to tvrdil žalobca, pretože žalobca takého príjmy neuviedol ako príjmy za rok 2011 uvedené\nv ustanovení § 6 ods. 1 písm. a/ zákona č. 595/2003 Z.z. Vzhľadom na charakter tohto príjmu vo výške\n55,- €, ktoré žalobca uviedol ako príjem podľa § 6 ods. l písm. b/ zákona č. 595/2003 Z.z. nejde o príjem\nz podnikania, preto súd zastáva názor zhodne s názorom žalovaného, že tento príjem bol zahrnutý pod\nustanovenie § 6 ods. l písm. b/ zákona č. 595/2003 Z.z. neoprávnene, lebo ide o druh príjmu, ktorý\nje predmetom dane a teda o zdaniteľný príjem z hľadiska posúdenia samotného príjmu a nie je preto\nrozhodujúce jeho zaradenie do toho, ktorého riadku daňového priznania.\n\nII.\n\nProti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom opísal skutkový stav uviedol,\nže rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 6S/3/2014 zo dňa 23.10.2014 nie je v súlade so\nzákonom. Podľa žalobcu súd vec po právnej stránke, rovnako ako daňové orgány posúdil nesprávne a\nrozhodnutie je vnútorne rozporné. Rozsudok napadol v celom rozsahu.\n\nV osvedčení A. C. o zápise do evidencie samostatne hospodáriaceho roľníka Mestskej časti Košice -\nStaré mesto č. 2000/06117-002/KRZ z 28.09.2000 sa ako predmet prevládajúcej činnosti uvádzajú iné\npráce a to chov a výcvik koni. Podľa ustanovenia § 6 ods. 1 písm. a/ zákona č. 595/2003 Z.z. príjmami z\npodnikania sú príjmy z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva. Uvedené príjmy sa\nuvádzali v tabuľke č. 1 riadok 1 daňového priznania. A. C. je zapísaný aj v živnostenskom registri, kde\nmá okrem iného uvedené aj vyučovanie rekreačnej jazdy na koni. Podľa ustanovenia § 6 ods. 1 písm.\nb/ zákona č. 595/2003 Z.z. príjmami z podnikania sú príjmy zo živnosti. Uvedené príjmy sa uvádzali\nv tabuľke č. 1, riadok 2 daňového priznania. Žalobca v daňovom priznaní za rok 2011 deklaroval len\npríjmy z podnikateľskej činnosti vykonávanej na základe živnostenského oprávnenia, ktoré zaradil do\ntabuľky č. 1, riadok 2 daňového priznania a v týchto príjmoch uviedol aj jazdeckú odmenu vo výške 55,-\n\n€. Z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že ak mal žalobca v osvedčení o zápise do evidencie samostatne\nhospodáriaceho roľníka ako predmet prevládajúcej činnosti uvedený chov a výcvik koni a v prímoch\nžalobcu išlo o príjmy z podnikania podľa § 6 ods. 1 písm. a/ zákona č. 595/2003 Z.z.\n\nZdôraznil, že zástupkyňa žalovaného na pojednávaní okrem iného uviedla, že žalovaný príjem žalobcu\nz jazdeckej odmeny nevylúčil zo zdaniteľného príjmu len z toho dôvodu, že je jedno do ktorého riadku\nsa tento príjem v daňovom priznaní uvedie. S uvedeným tvrdením zástupkyne žalovaného je potrebné\nplne súhlasiť pretože v oboch druhoch príjmov podľa § 6 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. ide o príjmy\nz podnikania, pri ktorých je režim výdavkov pri určovaní základu dane identický. Podľa ustanovenia §\n6 ods. 6 druhá veta zákona č. 595/2003 Z.z. daňovník s príjmami podľa odsekov 1 a 2, ktorý vykáže\ndaňovú stratu, upraví základ dane (čiastkový základ dane) podľa § 4 ods. 2 a § 30, teda o daňovú stratu\nsa znižuje čiastkový základ dane. Z uvedeného vyplýva, že pre zistenie základu dane nebolo podstatné\nto, že žalobca nesprávne uviedol jazdeckú odmenu ako príjem podľa § 6 ods. 1 písm. b/ zákona č.\n595/2003 Z.z. Pre účely posúdenia zákonnosti rozhodnutí daňových orgánov bolo podstatné to, či v\ndanom prípade bolo možné výdavky na dosiahnutie uvedeného príjmu nepriznať podľa ustanovenie §\n21 zákona č. 595/2003 Z.z. ako výdavky, ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom alebo výdavky, ktorých\nvynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané. Navyše príjmy podľa § 8 zákona č. 595/2003\nZ.z. sú predmetom dane, no pri týchto príjmoch sa na výdavky, ktoré prevyšujú príjmy neprihliada, teda\no stratu, na rozdiel od príjmov podľa § 6 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. nie je možné znížiť základ dane.\n\nŽalobca opätovne poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR sp.zn. 7 Afs 43/2012, v ktorom\nsúd, okrem záveru, že ak daňový subjekt je evidovaný ako samostatne hospodáriaci roľník podľa zákona\nč. 105/1990 Zb., potom jeho príjmy sú príjmami z podnikania, zaujal aj právny názor k charakteru chovu\nzvierat.\n\nJe nepochybné podľa žalobcu, že k chovu a výcviku koni je potrebné nielen chovať kone, ale ku koňom\nmať aj patričný osobný vzťah. Pokiaľ by žalobca sledoval len charakter svojej záľuby zúčastňovať sa\njazdeckých pretekov, potom by nemusel kone vôbec chovať, pretože odmena na pretekoch, podľa\nžalovaného je vyplatená úspešnému jazdcovi, bez ohľadu na to, kto je vlastníkom koňa. Z obsahu spisu\nje nepochybné, že u žalobcu v chove a výcviku koní išlo nie len o záľubu ale išlo o sústavnú činnosť, ktorú\nvykonával samostatne vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť a zúčastňoval sa na pretekoch\nza účelom dosiahnutia zisku, čím naplnil kumulatívne podmienky podnikania uvedené v ustanovení § 2\nods. 1 Obchodného zákonníka. K uvedenému žalobca uviedol, že z definície podnikania podľa § 2 ods. 1\nObchodného zákonníka nevyplýva, že ide o činnosť, ktorou sa dosahuje zisk, ale o činnosť vykonávanú\nza účelom dosiahnutia zisku. Ekonomický efekt nie je možné spájať len s prípadnou jazdeckou odmenou\na ani s tým, že z tejto činnosti žalobca dlhodobo vykazuje stratu. Žalobca poukázal na ustanovenie § 6\nods. 5 písm. a/ zákona č. 595/2003 Z.z., podľa ktorého príjmom z podnikania alebo z inej samostatnej\nzárobkovej činnosti je aj príjem z akéhokoľvek nakladania s obchodným majetkom daňovníka. Bolo\nby v rozpore s účelom zákona, aby tento príjem podliehal zdaneniu, pričom k uvedenému príjmu by\nžalobca nemohol uplatniť žiadne výdavky. Je nepochybné, že samotná účasť žalobcu na pretekoch,\nresp. účasť jeho koní, má vplyv na zhodnotenie ceny koní. Podľa názoru žalobcu už uvedená skutočnosť\nje postačujúcim dôkazom, že išlo o dlhodobý zámer realizovať chov a výcvik koní v spojení s vyučovaním\nrekreačnej jazdy na podnikateľské účely za účelom dosiahnutia zisku.\nZ uvedeného je zrejmé podľa žalobcu, že súd vec po hmotnoprávnej stránke posúdil nesprávne,\nrozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 6S/3/2014 zo dňa 23.10.2014 nie je v súlade so zákonom\na žalobca preto navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zmenil rozsudok Krajského súdu\nv Košiciach sp.zn. 6S/3/2014 zo dňa  23.10.2014 a zrušil rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR\nč. 1100303/1/77903-533537/2013/5307 zo dňa 08.11.2013. Zároveň sa domáhal aby odvolací súd\nrozhodol aj o trovách konania.\n\nIII.\n\nŽalovaný vo svojom vyjadrení doručenom Krajskému súdu v Košiciach dňa 30.12.2014 uviedol, že príjem\nz akéhokoľvek nakladania s obchodným majetkom sa rozumie príjem z prenájmu majetku alebo príjem\nz predaja majetku, ktorý je súčasťou príjmov z podnikania alebo z inej samostatne zárobkovej činnosti.\n\nDaňový subjekt v zdaňovacom období roku 2011 nedosiahol príjem z predaja majetku, ktorý by mal\nbyť predmetom zdanenia. Výdavky, ktoré daňový subjekt v roku 2011 vynaložil v súvislosti s chovom\n\njazdeckých koní žalovaný posúdil podľa § 2 písm. i/ zákona č. 595/2003 Z.z., pretože daňový orgán\nprioritne posudzuje druh dosiahnutého príjmu a v nadväznosti na to posudzuje súvislosť dosiahnutého\npríjmu a vynaložených výdavkov. Daňový subjekt nemal v živnostenskom oprávnení uvedený chov\nkoní a výcvik koní ako tvrdil v priebehu kontroly a nedosahoval z tejto činnosti žiaden príjem. Príjem\nz jazdeckej odmeny dosiahnutej raz za rok v minimálnej sume nie je príjmom z podnikania daňového\nsubjektu. Daňový subjekt mal podľa výpisu zo živnostenského registra v predmete podnikania uvedené\nvyučovanie rekreačnej jazdy na koni, z ktorej nepriznal, ani v účtovníctve nezúčtoval žiadne príjmy.\nDaňový subjekt v zdaňovacom období roka 2011 nepreukázal žiadnu súvislosť medzi dosiahnutými\nzdaniteľnými príjmami a výdavkami týkajúcimi sa vyučovania rekreačnej jazdy na koni a preto nemal\nnárok na uplatnenie výdavkov vynaložených v súvislosti s chovom jazdeckých koní.\n\nZ vyššie uvedených dôvodov preto navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského\nsúdu v Košiciach ako vecne správny potvrdil.\n\nIV.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok\nkrajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania\n(§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 212 ods. 1 O.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho\npojednávania podľa § 250ja ods. 2 O.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne\npäť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nwww.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.\na § 211 ods. 2 O.s.p.).\n\nPodľa ustanovenia § 2 písm. b/ zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov, predmetom dane sa rozumie\npríjem (výnos) z činnosti daňovníka a z nakladania s majetkom daňovníka okrem osobitne vymedzeného\npredmetu dane podľa § 12.\n\nPodľa ustanovenia § 2 písm. h/ zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov, zdaniteľným príjmom\nsa rozumie príjem, ktorý je predmetom dane a nie je oslobodený od dane podľa tohto zákona ani\nmedzinárodnej zmluvy.\n\nPodľa ustanovenia § 2 písm. i/ zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov, daňovým výdavkom sa\nrozumie výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený\ndaňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6\nods. 11, ak tento zákon neustanovuje inak.\n\nPodľa ustanovenia § 6 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov, príjmami z podnikania sú\na) príjmy z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva,\nb) príjmy zo živnosti,\nc) príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov neuvedené v písmenách a) a b),\nd) príjmy spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárov komanditnej spoločnosti podľa\nodsekov 7 a 8.\n\nPodľa ustanovenia § 6 ods. 5 písm. a/ zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov okrem iného príjmom\nz podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti je aj príjem z akéhokoľvek nakladania s\nobchodným majetkom daňovníka.\n\nNa zistenie základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa odsekov 3 a 4 sa použijú\nustanovenia § 17 až 29. Daňovník s príjmami podľa odsekov 1 a 2, ktorý vykáže daňovú stratu, upraví\nzáklad dane (čiastkový základ dane) podľa § 4 ods.2 a § 30. Ak preukázateľné daňové výdavky spojené\ns príjmami podľa odsekov 3 a 4 sú vyššie ako tieto príjmy, na rozdiel sa neprihliada (§ 6 ods.6 prvá až\ntretia veta zákona).\n\nPodľa ustanovenia § 21 ods. 1 veta prvá zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov, daňovými\nvýdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky\n\n(náklady) daňovník účtoval,  výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne\npreukázané.\n\nPodľa ustanovenia § 12a ods. 1 zákona č. 105/1990 Zb. v znení zákona č. 219/1991 Zb.\npoľnohospodárskou výrobou vykonávanou podnikateľom (ďalej len „samostatne hospodáriaci roľník“),\nktorého činnosť spočíva vo vykonávaní poľnohospodárskej výroby včítane hospodárenia v lesoch a\nna vodných plochách (ďalej len „poľnohospodárska výroba“), sa podľa tohto zákona rozumie činnosť\nfyzickej osoby, ktorá osobne alebo pomocou iných osôb\na) vyrába výrobky poľnohospodárskej výroby za účelom získania trvalého zdroja príjmov, najmä ich\npredajom, prípadne\nb) vykonáva úpravu alebo iné spracovanie svojej poľnohospodárskej produkcie; pokiaľ treba na túto\nčinnosť súhlas podľa osobitných predpisov, len s týmto súhlasom, alebo\nc) poskytuje príležitostne práce alebo výkony v súvislosti s poľnohospodárskou výrobou, pri ktorých\nvyužíva prostriedky a zariadenia slúžiace poľnohospodárskej výrobe, spravidla v čase, keď sa pre túto\nvýrobu plne nevyužívajú, alebo dobýva nevyhradené nerasty.\n\nPodľa ustanovenia § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka, podnikaním sa rozumie sústavná činnosť\nvykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom\ndosiahnutia zisku.\n\nZ administratívneho spisu najvyšší súd zistil, že u daňového subjektu - žalobcu bola vykonaná daňová\nkontrola, o ktorej bol spísaný protokol č. 9801404/5/1643131/2013 zo dňa 29.05.2013. Z protokolu\nvyplýva, že žalobca ako daňový subjekt priznal daň za obdobie roku 2011 vo výške 1 317,38 € čo je\no 596,29 € menej ako zistil správca dane počas daňovej kontroly. Daňový úrad Košice rozhodnutím\nč. 9801404/5/3746474/2013 z 09.08.2013 vyrubil žalobcovi rozdiel na dani z príjmov za zdaňovacie\nobdobie 2011 v sume 596,29 €. Správca dane nepriznal žalobcovi výdavky v sume 3 161,70 €, ktoré\nsúviseli s chovom jazdeckých koni, pretože išlo o výdavky, ktoré podľa ustanovenia § 21 zákona č.\n595/2003 Z. z. nesúvisia so zdaniteľným príjmom. Chov jazdeckých koni u žalobcu nemá charakter\npodnikateľskej činnosti, ide o činnosť športovú. Žalobca na jazdeckých pretekoch získal odmeny, ktoré\nvšak boli len symbolické, v žiadnom prípade nepokryli výdavky vynaložené na starostlivosť o koňa.\nŽalobca v roku 2011 získal jazdeckú odmenu v celkovej sume 55,- €, no táto odmena sa nepovažuje\nza príjem z podnikania. Žalobca nepreukázal, že výdavky vynaložené počas celej doby jeho podnikania\nv súvislosti s chovom koní slúžili na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov. Kone\nboli využívané na športové účely, teda na záľuby žalobcu, nie na podnikateľskú činnosť.\n\nProti rozhodnutiu Daňového úradu Košice č. 9801404/5/3746474/2013 podal žalobca odvolanie, v\nktorom namietal, že príjem (jazdeckú odmenu) v celkovej sume 55,- € správca dane posúdil, ako príjem,\nktorý je predmetom dane z príjmov. Z uvedeného dôvodu právny záver správcu dane, že výdavky na\nchov jazdeckých koni nesúviseli so zdaniteľným príjmom je v extrémnom rozpore so skutkovým stavom\nzisteným správcom dane. Žalobca namietal, že v zákone č. 595/2003 Z.z. sa nikde neustanovuje, že\ndaňovým výdavkom nie je výdavok, ktorý nie je adekvátny na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie\npríjmov. V osvedčení žalobcu o zápise do evidencie samostatne hospodáriaceho roľníka sa ako predmet\nprevládajúcej činnosti uvádza chov a výcvik koní, čo pre účely daňové znamená, že príjmy žalobcu sú\npríjmami z podnikania podľa § 6 ods. 1 písm. a/ zákona č. 595/2003 Z.z.\n\nFinančné riaditeľstvo SR rozhodnutím č. 1100303/1/77903-533537/2013/5307 z 08.11.2013 potvrdilo\nrozhodnutie Daňového úradu Košice č. 9801404/5/3746474/2013. Žalobca v daňovom priznaní všetky\npríjmy deklaroval, ako príjmy z podnikania podľa § 6 ods. 1 písm. b/ zákona č. 595/2003 Z.z., no išlo o\npríjmy z podnikania podľa § 6 ods. 1 písm. a/ zákona č. 595/2003 Z.z., pretože žalobca mal v osvedčení\no zápise do evidencie samostatne hospodáriaceho roľníka ako predmet prevládajúcej činnosti uvedený\nchov a výcvik koní a v príjmoch žalobcu išlo o príjmy z chovu a výcviku koní. Žalobca v daňovom priznaní\nza rok 2011 príslušnú časť tlačiva, vyhradenú tomuto druhu príjmu, vôbec nevyplnil, neuviedol žiadne\npríjmy.\n\nV.\n\nPredmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k.\n6S/3/2014-30 zo dňa 23.10.2014, ktorým podľa ustanovenia § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu zamietol\n\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100303/1/77903-533537ú2013/5307 zo dňa\n08.11.2013 a ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Košice zo dňa 09.08.2013 č.\n9801404/5/3746474/2013 o vyrubení rozdielu dane z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie\nroku 2011 v sume 596,29 -€. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.\n\nPo vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a\nvo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší súd s prihliadnutím na\nust. § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a\nrelevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v\nodôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre\nvyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotožňuje v celom rozsahu. Najvyšší súd sa\nv odôvodnení rozsudku následne obmedzí iba na doplnenie argumentácie.\n\nOdvolací súd v danej veci má za preukázané, že chov koní u žalobcu je zameraný na športovú činnosť,\nresp. na pretekárske účely, pričom nejde o činnosť na základe živnosti, a to za účelom dosiahnutia zisku.\nNiet pochýb, že žalobca navštevoval jazdecké preteky, na ktorých sa zúčastňovali aj kone žalobcu. Po\ndosiahnutí určitých výkonov koní, získa vlastník koní odmenu, ktorá bola v prípade žalobcu symbolická,\nvo výške 55,- €.\n\nZ obsahu administratívneho spisu ako i z preskúmavaných rozhodnutí finančných orgánov je nesporné,\nže žalobca v posudzovanom období mal vydanú živnosť aj na vyučovanie rekreačnej jazdy na koni. Z\npredmetného daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2011 vyplýva, že žalobca v\ntabuľke č. 1, oddiel VI. priznal len príjmy v riadku 2 - príjmy zo živnosti. Príjmy z poľnohospodárskej\nvýroby, lesného a vodného hospodárstva neuviedol žiadne (riadok 1).\n\nZ administratívneho spisu je zrejmé, že žalobca bol vyzvaný dňa 19.06.2013, aby sa vyjadril  k zisteným\nskutočnostiam z daňovej kontroly. Žalobca uviedol, že vykonáva činnosť chov a výcvik koní a jeho\nvýdaje súvisia práve s touto činnosťou. Navyše účasťou na jazdeckých pretekoch rastie ekonomická\nhodnota koní. Ďalej uviedol, že plánuje novú podnikateľskú činnosť a to vytvorenie výcvikového areálu,\nz ktorého predpokladá príjem v rokoch 2013-2014, pričom pripojil aj vizuál tohto areálu. Súd v tejto\nsúvislosti musí uviesť, že plánovaná podnikateľská činnosť, je neistá a správca dane nemôže prihliadať\nna podnikateľskú činnosť a zisky, ktoré nie sú reálne v čase rozhodovania správcu dane. V písomnom\noznámení doručenom správcovi dane dňa 16.04.2013 žalobca uviedol opätovne, že svoju činnosť\nvykonáva podľa zákona o živnostenskom oprávnení a zákona o súkromnom podnikaní občanov, ktoré\nho oprávňujú k podnikateľskej činnosti v poľnohospodárskej výrobe, ale neuviedol reálny účel využitia\nkoní z hľadiska podnikateľského zámeru. Súd je toho názoru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno\na nepreukázal skutočnosti, ktoré žiadal správca dane v rámci súčinnosti počas daňovej kontroly.\n\nNajvyššiemu súdu Slovenskej republiky nie je zrejmé, prečo žalobca spája chov a výcvik koní v\nrámci športovej činnosti s poľnohospodárskym využitím týchto zvierat. V rámci činnosti samostatne\nhospodáriaceho roľníka je možné vykonávať chov zvierat na hospodárske účely.\n\nPokiaľ sa týka chovu jazdeckých koní, je možné konštatovať, samozrejme za splnenia určitých\nzákonných podmienok, že ide o chov zvierat aj na podnikateľský účel. Takýto druh chovu ale nie je\nmožné vykonávať v rámci výkonu činnosti samostatne hospodáriaceho roľníka, keďže nie je ho možné\nsubsumovať pod činnosti súvisiace s poľnohospodárskou výrobou (§ 12 a ods. 1 zákona č. 105/1990\nZb.). Z uvedeného možno potom vyvodiť záver, že chov jazdeckých koní za účelom podnikania je\nmožné vykonávať na živnostenské oprávnenie. Žalobcovi však v rozhodujúcom období (rok 2011) takého\noprávnenie chýbalo, preto činnosť žalobcu súvisiacu s chovom koní nemožno posudzovať ako činnosť\npodnikateľskú, ale činnosť záujmového chovu, u ktorého hospodársky efekt nie je jeho hlavným účelom.\n\nAk žalobca chcel v posudzovanom daňovom období zahrnúť výdavky súvisiace s chovom pretekárskych\n(jazdeckých) koní do svojich príjmov a výdavkov podľa zákona o dani z príjmov (§ 2 písm. i/ zákona č.\n595/2003 Z.z.), musel by preukázať existenciu príslušného živnostenského oprávnenia ako aj existenciu\nvýdavkov samotných. V tomto smere žalobca neuniesol dôkazné bremeno.\n\nNapriek tomu, že žalobcovi bolo vydané osvedčenie o činnosti samostatne hospodáriaceho roľníka,\ntoto osvedčenie automaticky neznamená, že chov koní na jazdecké účely má charakter práve takejto\n\nčinnosti. Právny status samostatne hospodáriaceho roľníka je upravený v zákone č. 105/1990 Zb. o\nsúkromnom podnikaní občanov, v znení neskorších predpisov. Oprávnenie samostatne hospodáriaceho\nroľníka znamená, že ide o podnikateľa, ktorý vykonáva poľnohospodársku výrobu vrátane hospodárenia\nv lesoch a na vodných plochách. Taktiež tento status môžeme klasifikovať ako činnosť fyzickej osoby,\nktorá vyrába výrobky poľnohospodárskej výroby za účelom získania trvalého zdroja príjmov.\n\nNapriek viacerým výzvam zo strany správcu dane, žalobca nepreukázal status samostatne\nhospodáriaceho roľníka a nepredložil žiadne dôkazy v účtovnej evidencii, ktoré by túto skutočnosť\npotvrdili. Odvolací súd je toho názoru, že jazdecké kone nie sú zvieratá v hospodárskom zmysle, ktoré\nsa používajú napr. pri ťažbe dreva v lesoch, nakoľko ich konská sila nie je zameraná a najmä využívaná\nv poľnohospodárstve. Žalobca využíva jazdecké kone v rámci svojej záľuby, pričom chov týchto zvierat\nnie je zameraný za účelom trvalého zisku z podnikateľskej činnosti samostatne hospodáriaceho roľníka.\n\nTaktiež bezodplatné využitie koní pre zdravotne postihnuté deti, znamená nemožnosť uznania\nvynaloženia výdavkov do daňových výdavkov podľa § 21 ods. 1 písm. j/ zákona č. 595/2003 Z.z. na\nčinnosti tu uvedené.\n\nVI.\n\nPo vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov žalobcu vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského\nsúdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby vyhovel\nodvolaniu žalobcu, pretože konanie pred finančnými orgánmi bolo súladné so zákonom a krajský súd\npostupoval vecne správne, keď žalobu zamietol podľa  § 250j ods. 1 O.s.p. Odvolací súd sa stotožnil\ns právnou argumentáciou krajského súdu ako aj doplnil niektoré skutočnosti, na základe ktorých bolo\npotrebné žalobu zamietnuť a odvolanínm.\n\nVychádzajúc z uvedeného a s ohľadom na to, že vznesené odvolacie námietky neboli spôsobilé na\nzmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia krajského súdu, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako\nsúd odvolací napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 2 O.s.p. v\nspojení s § 250ja ods. 3 vety druhej O.s.p. potvrdil.\n\nO náhrade trov odvolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol podľa § 224 ods. 1\nO.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p., keďže žalobca v odvolacom\nkonaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov konania zo zákona neprislúcha.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}