Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/1/2014 z 28. 4. 2015
Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. apríla 2015, sp. zn. 5Sžo/1/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:6013201258.1
Najvyšší súd | 5Sžo/1/2014 | ECLI:SK:NSSR:2015:6013201258.1 | 2015-04-28 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Ostatné
Citované ustanovenia: zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce, § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z., zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 124/2006 Z. z., § 6 ods. 1 písm. i) zákona č. 124/2006 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/0cd8bb72-9f1b-4409-9420-146ea27c57ea
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:6013201258.1

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Sžo/1/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013201258
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Morava
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:6013201258.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Moravu a členiek
senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Petry Príbelskej, PhD., v právnej veci žalobcu: Obec Veľký
Blh, 980 22 Veľký Blh, IČO: 00 319 198, právne zastúpený advokátom JUDr. Marianom Dzuroškom,
advokátska kancelária, so sídlom Hviezdoslavova 468/31, 979 01 Rimavská Sobota, proti žalovanému
Národný inšpektorát práce, so sídlom Masarykova 10, 041 01 Košice, v konaní o preskúmanie
rozhodnutia žalovaného č.k. S/2013/02049-2.1,O-120/2013 zo dňa 9. júla 2013, na odvolanie žalobcu
proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23S/257/2013-31 zo dňa 16. októbra 2013, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23S/257/2013-31 zo
dňa 16. októbra 2013   p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov   n e m á   p r á v o   na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania a zrušenia
rozhodnutia žalovaného č.k. S/2013/02049-2.1,O-120/2013 zo dňa 9. júla 2013, ktorým bolo potvrdené
prvostupňové rozhodnutie Inšpektorátu práce v Banskej Bystrici č. 3/13-1.O/pok/r. zo dňa 7. mája 2013
podľa § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpektoráte práce za porušenie povinností
vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ bod 3, konkrétne za porušenie
§ 6 ods. 1 písm. i/ zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci spočívajúce v
tom, že účastník konania ako zamestnávateľ - Obec Veľký Blh neurčil bezpečný pracovný postup pre
čistenie studne v obci Veľký Blh zamestnancovi S. V., nar. XX.XX.XXXX a umožnil, že počas odsúvania
železobetónového poklopu studne traktorom dňa 26.09.2012 boli v studni postihnutý S. V. a N. D., pričom
počas výstupu S. V. zo studne súbežne s odsunom poklopu traktorom došlo k jeho pritlačeniu poklopom o
betónovú stenu studne. K smrti S. V. dňa 20.10.2012 došlo v priamej súvislosti s pomliaždeninami srdca,
ktoré utrpel pri pracovnom úraze dňa 26.09.2012, t.j. správny orgán považoval za preukázanú príčinnú
súvislosť medzi pracovným úrazom a smrťou postihnutého. Za uvedené porušenie uložil žalobcovi
pokutu vo výške 33 000,- €, a to v najmenšej možnej výške tak, ako to ukladá zákon č. 125/2006 Z.z.

Krajský súd v Banskej Bystrici posudzujúc správnosť záverov správnych orgánov pri svojom rozhodovaní
vychádzal z ustanovení § 2 ods. 1 písm. a/ bod 3, § 19 ods. 1 písm. a/, § 6 ods. 1 písm. i/ zákona č.
125/2006 Z.z., a dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby je v
súlade so zákonom.

Krajský súd nepovažoval za dôvodnú námietku žalobcu, ktorý vytýkal žalovanému, resp. správnemu
orgánu prvého stupňa nesprávnosť záverov, ku ktorým dospel pri rozhodovaní, keďže z vykonaného



dokazovania, najmä vyjadrení jednotlivých zamestnancov, zamestnávateľov, ale aj z listinných dôkazov,
vyplýva skutočnosť, že zo strany postihnutého neboli zistené nedostatky v príčinnej súvislosti s
pracovným úrazom. Podľa krajského súdu bola preukázaná aj skutočnosť, že zamestnávateľ neurčil
bezpečný pracovný postup postihnutému pri čistení studne a umožnil postihnutému, aby počas
odsúvania železobetónového poklopu traktorom ostal v studni. K tvrdeniu žalobcu, že ak by poškodený
rešpektoval výzvy, aby zo studne počas posunu poklopu nevychádzal, k jeho zraneniam by nebolo došlo,
krajský súd sa stotožňuje s názorom žalovaného, že nie je prípustné nahrádzať príčinu tohto úrazu
vznikom ďalšieho nebezpečného stavu, t.j. zotrvaním zamestnancov v studni počas manipulácie so
železobetónovým poklopom nad ich hlavami. Krajský súd má za to, že nebola preukázaná skutočnosť,
že postihnutý S. V. išiel vykonávať čistenie studne svojvoľne, keď mal predtým svojvoľne opustiť
určené miesto výkonu práce - zber smetia po obci. Uviedol, že z dôkazov vykonaných správnym
orgánom, najmä vyjadrení ostatných zamestnancov, ale aj zástupcov zamestnávateľa, je zrejmé, že
postihnutý vykonával zber smetia po obci v doobedňajších hodinách a studňu čistil v poobedňajších
hodinách s vedomím zamestnávateľa, priamo v prítomnosti koordinátora prác a starostu obce, ktorí
nemali voči tomu žiadne námietky. Konštatoval, že nezasiahli do spôsobu vykonávania čistenia studne,
najmä odťahovania železobetónového poklopu traktorom za pomoci tyče v čase, keď v studni boli
dvaja zamestnanci. Z uvedeného podľa názoru krajského súdu vyplýva, že zo strany zamestnávateľa
nebol určený bezpečný pracovný postup nakoľko podľa § 6 ods. 1 písm. i/ zákona č. 124/2006 Z.z.
je zamestnávateľ povinný určovať bezpečné pracovné postupy. Krajský súd má za to, že porušenie
zákonom stanovenej povinnosti je správnym deliktom právnickej osoby postihované bez ohľadu na
zavinenie, keďže sa jedná o objektívnu zodpovednosť a žalobca nepredložil resp. neoznačil také dôkazy,
ktoré by ho mohli zbaviť zodpovednosti za zistené porušenie povinnosti určovať bezpečné pracovné
postupy.

Podľa názoru krajského súdu, príčinná súvislosť medzi zisteným porušením povinností zo strany
žalobcu s pracovným úrazom S. V. bola preukázaná znaleckým posudkom zo dňa 09.11.2012. Uviedol,
že výsledky znaleckého posudku boli zohľadnené už v protokole z vykonanej inšpekcie práce, ku
ktorému sa vyjadroval žalobca, pričom jeho stanoviská boli zapracované v dodatku k protokolu. Súd
prvého stupňa vyhodnotil námietku žalobcu o potrebe prerušenia správneho konania a vyčkania
výsledku šetrenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou poskytovanej nebohému S. V. v
čase hospitalizácie za nedôvodnú. Krajský súd uviedol, že jednak zo záverov znaleckého posudku
jednoznačne vyplýva záver o nezanedbaní zdravotníckej starostlivosti jej poskytovateľom, ale aj z
dôvodu, že výsledok úradu by nemal vplyv na rozhodnutie žalovaného. Ďalej uviedol, že tiež z lekárskeho
nálezu zo dňa 19.10.2012 vyplýva, že poranenie S. V. bolo klasifikované ako ťažká ujma na zdraví,
pričom zákon ukladá Inšpektorátu práce uložiť zamestnávateľovi pokutu, ak v dôsledku porušenia
zákonných povinností vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví,
najmenej vo výške 33 000,- €.

O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k OSP tak, že neúspešnému žalobcovi náhradu
trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca žiadajúc, aby Najvyšší súd Slovenskej
republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil z dôvodu podľa § 221 ods. 1 písm. h/ Trestného
poriadku a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie alebo napadnutý rozsudok súd prvého
stupňa zmenil tak, že zruší žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vráti na ďalšie
konanie. Zároveň si uplatnil trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia. Žalobca mal za to, že
prvostupňový súd nedostatočne zistil skutkový stav, neakceptoval navrhované dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.

Žalobca vo svojom odvolaní namietal tvrdenie krajského súdu, že nebol určený bezpečný pracovný
postup pri čistení studne, keďže podľa jeho názoru zamestnávateľ v raňajších hodinách pri nástupe do
práce aj za účasti poškodeného zrealizoval riadne poučenie aj o bezpečnom postupe pri čistení studne
v rámci ktorého boli všetci prítomní osobitne upozornení na to, že vchádzať do studne a vychádzať z
nej je možné len po hliníkovom rebríku. Nesúhlasí s tvrdením, že dôvodom vzniknutého následku bola
skutočnosť, že poškodený s ďalšou osobou sa počas posunu poklopu nachádzali v studni. Zároveň
uviedol, že samotná skutočnosť, že postihnutý S. V. sa po svojvoľnom zostupe počas posunu poklopu
nachádzal v studni, neviedlo k úrazu. Podľa jeho názoru, k uvedenému došlo z dôvodu, že postihnutý S.



V. svojvoľne nerešpektoval upozornenia ďalších osôb, ktoré sa tam nachádzali a tento rozhodol presunúť
otvor z jedného miesta na druhé miesto. Dodal, že nebolo ničím preukázané, aby dno studne vzhľadom
na jeho priemer a rozmery poklopu malo predstavovať nebezpečenstvo pre dve osoby, ktoré sa tam
nachádzali.

Má za to, že prvostupňový súd nesprávne vyhodnotil tvrdenie žalovaného, že postihnutý S. V. bol
pridelený v doobedňajších hodinách na výkon inej práce a nie na čistenie studne. Je toho názoru, že
postihnutý svojvoľne opustil určené miesto výkonu práce a iniciatívne, v rozpore s pôvodne určeným
výkonom činnosti sa zapojil do prác súvisiacich s čistením studne a týmto svojím zavinením porušil
právne a ostatné predpisy a pokyny riadiacich pracovníkov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia
pri práci. Nesúhlasí s odôvodnením uvedeným v rozhodnutí krajského súdu, podľa ktorého bola
preukázaná príčinná súvislosť medzi pracovným úrazom a smrťou postihnutého S. V.. Zastáva názor, že
ak by bolo zranenie postihnutého S. V. život ohrozujúce, nemohlo by sa stať, že by bol dňa 02.10.2012,
t.j. po šiestich dňoch, prepustený z liečenia v ústavnej starostlivosti. Taktiež spochybnil objektívnosť
záverov znaleckého posudku č. 33/2012 vypracovaného MUDr. A. F. a MUDr. K. I. ohľadom charakteru
zranení, ale tiež adekvátnosti poskytnutia potrebnej zdravotnej starostlivosti. Z uvedeného dôvodu
žalobca požiadal listom zo dňa 04.12.2012 Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v Banskej
Bystrici o prešetrenie postupu poskytovateľov zdravotnej starostlivosti postihnutému S. V., ktorý oznámil
žalobcovi listom č. 3858/2012/602/po 2411/2012 zo dňa 11.12.2012, že začal iniciovať šetrenie formou
dohľadu a o výsledku ho bude písomne informovať. Uvedenú skutočnosť žalobca oznámil Inšpektorátu
práce v Banskej Bystrici, ktorý rozhodnutím z 13.02.2013 prerušil správne konanie vo veci uloženia
pokuty. Následne však Inšpektorát práce v Banskej Bystrici aj napriek absencii výsledkov šetrenia vydal
napadnuté rozhodnutie a uložil žalobcovi likvidačnú pokutu vo výške 33 000,- €. Na záver žalobca
namietal, že krajský súd neakceptoval požiadavku žalobcu na doplnenie dokazovania, t.j. pokračovania
v prešetrení zdravotnej starostlivosti Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Podaním
zo dňa 23.05.2014 žalobca doplnil svoje odvolanie, v ktorom zotrval na svojom stanovisku že nie je
preukázaná príčinná súvislosť medzi pracovným úrazom a smrťou zamestnanca S. V.. Správny orgán
a následne Krajský súd sa pri rozhodovaní uspokojili len so závermi znaleckého posudku zo dňa
09.11.2012 ktorý bol vypracovaný na požiadanie obvodného oddelenia policajného zboru vo Veľkom
Blhu, z ktorého vyplýva, že poranenia, ktoré utrpeli S. V. boli v príčinnej súvislosti s týmto úrazom zo
dňa 26.09.2012 a smrť bola v priamej súvislosti s týmito poraneniami pláže znalcami nebolo zistené
zanedbanie zdravotnej starostlivosti poskytnuté S. V.. Žalobca má za to že so zdravotnou dokumentáciou
S. V. bolo manipulované, nikde sa nenachádza zmienka o vážnom poškodení vnútorných orgánov
a zdravotný stav poškodeného nekorešponduje so správami uvedenými zdravotnej dokumentácie po
jeho návrate z nemocnice. Vzhľadom na túto skutočnosť sa  žalobca obrátil na Úrad pre dohľad nad
zdravotnou starostlivosťou, ktorý však dňa 26.03.2013 oznámil ukončenie šetrenia podnetu z dôvodu
že Ministerstvo zdravotníctva SR, odňalo štatút poskytovateľa zdravotnej starostlivosti nemocnice v
Rimavskej Sobote. Takto nebolo vykonané objektívne šetrení je príčinnej súvislosti medzi pracovným
úrazom a smrťou poškodeného pracovníka.

Žalobca žiadal aby Najvyšší súd napadnutý rozsudok Krajského súdu Banskej Bystrici zrušil navrhovateľ
mohol na ďalšie konanie alebo rozsudok zmenil tak že zruší rozhodnutia žalovaných správnych orgánov.
Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril podaním zo dňa 11.12.2013, v ktorom uviedol, že sa v
plnom rozsahu stotožňuje s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp.zn. 23S/257/2013 zo dňa
16.10.2013, ktorý považuje za vecne správny a zákonný. Žalovaný má za to, že zodpovednosť žalobcu
bola preukázaná vykonaným dokazovaním, tak ako to vyplýva z jeho rozhodnutia a predložených
vyjadrení. Podľa jeho názoru sa jedná o objektívnu zodpovednosť žalobcu, nie je potrebné preukazovať
jeho zavinenie. Na záver uviedol, že na zistené skutočnosti, že v dôsledku porušenia povinnosti žalobcu
ako zamestnávateľa utrpel zamestnanec pracovný úraz s následkom smrti, nemôže mať zásadný vplyv
ani prípadný nový záver Úradu pre dohľad nad zdravotnú starostlivosť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok,
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podaného odvolania (§ 246c ods.1 prvá veta OSP
a § 212 ods. 1 OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP), keď deň
vyhlásenia  rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej
stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk <., www.nsud.sk <. (§ 156 ods. 1



a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolaniu
žalobcu nie je možné priznať úspech.

Podľa § 244 ods. 1 OSP, v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy.

Úlohou správneho súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa
piatej časti druhej hlavy OSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil
dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v
súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi
predpismi, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda, či rozhodnutie správneho
orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi.

V prejednávanej veci sa žalobca podanou žalobou domáha preskúmania a zrušenia rozhodnutia
žalovaného č.k. S/2013/02049-2.1,O-120/2013 zo dňa 9. júla 2013, ktorým bolo potvrdené prvostupňové
rozhodnutie Inšpektorátu práce v Banskej Bystrici č. 3/13-1.O/pok/r. zo dňa 7. mája 2013 podľa § 19
ods. 1 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpektoráte práce za porušenie povinností vyplývajúcich z
tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ bod 3, konkrétne za porušenie § 6 ods.
1 písm. i/ zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci spočívajúce v tom, že
účastník konania ako zamestnávateľ - Obec Veľký Blh tým, že neurčil bezpečný pracovný postup pre
čistenie studne v obci Veľký Blh zamestnancovi S. V., nar. 05.04.1965 a umožnil, že počas odsúvania
železobetónového poklopu studne traktorom ZETOR 6911 dňa 26.09.2012 boli v studni zamestnanci S.
V. a N. D., pričom počas výstupu S. V. zo studne súbežne s odsunom poklopu traktorom došlo k jeho
pritlačeniu poklopom o betónovú stenu studne.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ bod 3 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce, inšpekcia práce je dozor nad
dodržiavaním právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri
práci vrátane predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia.

Podľa § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce, inšpektorát práce je
oprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak, zamestnávateľovi za porušenie povinností
vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ prvom bode až treťom bode
a šiestom bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100 000,- €, a
ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma
na zdraví, najmenej 33 000,- €.

Podľa § 6 ods. 1 písm. i/ zákona č. 124/2006 Z.z., zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a
ochrany zdravia pri práci je povinný určovať bezpečné pracovné postupy.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku
Krajského súdu a preto sa v súlade s § 219 ods. 2 OSP obmedzuje len na konštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozsudku a dodáva, že závery prvostupňového súdu o okolnostiach zdržiavania
sa postihnutého v studni z ktorej za traktorom odstraňoval poklop sú logické a nie je reálne sa domnievať
že potom ako postihnutý vykonával sme smetiach po obci v doobedňajších hodinách by sám z ničoho nič
čistila prítomnosti koordinátora prác studňu počas odťahovania železobetónového poklopu traktorom.
Žalobca nijako nepreukázal že by postihnutý vykonával samostatne iniciatívne iné práce než mu boli
určené. Takisto je v zrejmom nesúlade s akýmikoľvek ani najzákladnejšími bezpečnostnými predpismi
aby počas  manipulácie s tak ťažkým poklopom traktorom, boli studni dvaja zamestnanci.

Príčinná súvislosť medzi zisteným porušením povinnosti zo strany žalobcu a pracovným úrazom
poškodeného bola jednoznačne preukázaná znaleckým posudkom zo dňa 09.11.2012. Žalobca nijakým
zásadným argumentom  nevyvrátil jeho závery. Takisto je správny názor že výsledok šetrenia úradu pre
dohľad nad zdravotnou starostlivosťou nie je podstatný pre posúdenie veci, nakoľko nikto nespochybňuje
poranenia poškodeného, ktoré bolo klasifikované minimálne ako ťažká ujma na zdraví, pričom žalobca
dostal najnižšiu možnú pokutu, v dôsledku čoho je irelevantné či smrť poškodeného bola zavinená
prípadnou neodbornou lekárskou starostlivosťou.



Vzhľadom na vyššie uvedené, Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní napadnutého
rozhodnutia žalovaného v medziach podaného odvolania dospel k záveru, že námietky žalobcu
vznesené v odvolaní proti prvostupňovému rozsudku nie sú dôvodné, a preto rozhodol podľa § 219 OSP
v spojení s § 250ja ods. 3 druhá veta OSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

O náhrade trov odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c
ods. 1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP, nakoľko žalobca v odvolacom konaní úspech nemal a
žalovanému náhrada trov konania zo zákona neprislúcha.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.mája
2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.