Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/42/2015 z 17. 6. 2015
Citácia: uznesenie Najvyššieho súdu SR z 17. júna 2015, sp. zn. 8Sžf/42/2015, ECLI:SK:NSSR:2015:5013200903.1
Najvyšší súd | 8Sžf/42/2015 | ECLI:SK:NSSR:2015:5013200903.1 | 2015-06-17 | Uznesenie
Oblasť práva: Správne právo – Ostatné
Citované ustanovenia: § 246c ods. 1 OSP, OSP, § 109 ods. 2 písm. c) OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f3b48d55-a758-41db-b443-7a2ef172b830
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:5013200903.1

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 8Sžf/42/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5013200903
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Melicher
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:5013200903.1

Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: STAMART REAL, s.r.o., Robotnícka 1E,
Martin, IČO 36 434 736, zastúpený Advokátskou kanceláriou Mrázovský & partners, s.r.o., Mariánske
námestie 2, Žilina, IČO 36 855 278, proti žalovanému: Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, Bajkalská
27, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia regulačnej rady žalovaného č. 35/14558/13/RR
zo dňa 23. júla 2013, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline č. k. 21S/122/2013
- 86 zo dňa 25. marca 2015, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. 21S/122/2013 - 86 zo dňa
25. marca 2015,  p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením krajský súd prerušil konanie až do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti podanej žalobcom dňa 12.03.2015 vedenej pod sp. zn. Rvp
3278/2015, keď dospel k záveru, že v tomto konaní sa rieši otázka, ktorá má význam pre rozhodnutie
súdu vo veci sp. zn. 21S/122/2013.

Proti predmetnému uzneseniu podal žalovaný odvolanie, v ktorom sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia
veci krajskému súdu na ďalšie konanie.
Uviedol, že konanie vedené na ústavnom súde pod sp. zn. Rvp 3278/2015 nie je dostatočným
dôvodom pre existenciu prejudiciálnej otázky. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp.
zn. 3Sžf/58/2014 zo dňa 02.12.2014, ktorý bol napadnutý ústavnou sťažnosťou, dospel k záveru,
že rozhodnutie žalovaného vydané v cenovom konaní týkajúcom sa zariadenia žalobcu, bolo v
súlade s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vyhlášky,
ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako
inštančne posledný v hierarchii správneho súdnictva autoritatívne a neodvolateľne rozhodol o zákonnosti
rozhodnutí žalovaného, a preto prejudiciálna otázka existovala do času vydania právoplatného
rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 3Sžf/58/2014 a vydaním tohto rozsudku bola definitívne
zodpovedaná a právoplatne vyriešená. Konanie na ústavnom súde je konaním mimo správneho
súdnictva, jeho účelom nie je rozhodovať o zákonnosti rozhodnutí a postupov správnych orgánov.
Žalovaný poukázal, že v zmysle § 135 O. s. p. súd nie je viazaný sťažnosťou žalobcu podanou na
ústavnou súde. Prerušenie konania v danej veci by bolo aj v rozpore so zásadou hospodárnosti konania,
nakoľko konanie na ústavnom súde môže trvať niekoľko rokov a výsledok tohto konania nemá aj tak
vplyv na posúdenie otázky ukončenia funkčnej skúšky zariadenia žalobcu, ktorá už bola vyriešená.

K podanému odvolaniu sa podaním zo dňa 01.06.2015 vyjadril žalobca tak, že napadnuté uznesenie
krajského súdu navrhol potvrdiť.
Uviedol, že v konaní pred ústavným súdom namietal porušenie čl. 2 ods.2, čl. 13 ods. 1, čl. 35 ods.
1 a čl. 46 ods. 1, 2 Ústavy SR, pričom jeho ústavná sťažnosť bola uznesením č. k. II. ÚS 275/2015 -
14 zo dňa 23.04.2015 prijatá na ďalšie konanie. Prerušenie konania je nevyhnutnosťou, pri náležitom



rešpektovaní zásady hospodárnosti z dôvodu, že kladné rozhodnutie ústavného súdu o sťažnosti
žalobcu bude mať nevyhnutný dopad na cenové rozhodnutie pre rok 2012, z ktorého v zmysle § 7
ods. 1 vyhlášky č. 225/2011 Z. z. v znení vyhlášky 184/2012 Z. z., je potrebné vychádzať pri určení
ceny za rok 2013, nakoľko uvedené by vyžadovalo ďalšie konanie na zmenu rozhodnutia vydaného v
konaní vedenom na Krajskom súde v Žiline sp. zn. 21S/122/2013, prípadne na súde druhého stupňa.
Žalobca tiež poukázal na rozdielnu rozhodovaciu prax v skutkovo a právne totožných veciach, konkrétne
v rozsudkoch najvyššieho súdu sp. zn. 4Sžf/5/2014 zo dňa 01.04.2014, sp. zn. 4Sžf/54/2014 zo dňa
15.01.2015, sp. zn. 4Sžf/43/2014 zo dňa 17.02.2015, sp. zn. 4Sžf/53/2014 zo dňa 17.02.2015.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) preskúmal napadnuté
uznesenie v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 246c ods. 1
vety prvej O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Rozhodol bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p. v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej O. s. p.).

Podľa § 246c ods. 1 vety prvej, pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú
primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

Podľa § 109 ods. 2 O. s. p., pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak
a) sa účastník nemôže konania zúčastniť pre prekážku trvalejšej povahy alebo preto, že jeho pobyt nie
je známy;
b) zákonný zástupca účastníka zomrel alebo stratil spôsobilosť konať pred súdom;
c) prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak
súd dal na takéto konanie podnet.

Žalobca sa podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 35/14558/13/
RR zo dňa 23.07.2013, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie č. 1856/2013/E-OZ zo dňa 25.04.2013,
ktorým bola pre žalobcu schválená pre rok 2013 pevná cena elektriny pre stanovenie doplatku vo
výške 119,11 €/MWh vyrobenej zo slnečnej energie, pričom úrad pri schvaľovaní doplatku pre rok 2013
stanovoval postupoval podľa § 7 vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 225/2011 Z. z. v
znení vyhlášky č. 184/2012 zo schválenej ceny elektriny pre stanovenie doplatku na rok predchádzajúci
roku 2013. Cena elektriny pre stanovenie doplatku pre rok 2012 bola pre zariadenie žalobcu podľa
rozhodnutia úradu č. 1793/2012/E-OZ vo výške 119,11 €/MWh.

Rozhodnutie úradu č. 1793/2012/E-OZ zo dňa 14.12.2012 bolo potvrdené rozhodnutím č. 11/1338/13/
RR zo dňa 15.04.2013. Následne bolo toto druhostupňové rozhodnutie podrobené súdnemu prieskumu,
ktorého výsledkom bol rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/58/2014
potvrdzujúci rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 20S/71/2013-74 zo dňa 29.04.2014, ktorý žalobu
žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

Ústavný súd SR uznesením č. k. II. ÚS 275/2015 - 14 zo dňa 23.04.2015 prijal na ďalšie konanie sťažnosť
žalobcu, ktorou namietal porušenie čl. 2 ods. 2, čl. 13 ods. 1, čl. 35 ods. 1 a čl. 46 ods. 1, 2 Ústavy SR
postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 3Sžf/58/2014 a jeho
rozsudkom zo dňa 02.12.2014.

Na základe vyššie opísaných skutočností najvyšší súd, zhodne s názorom krajského súdu vysloveným
v napadnutom uznesení, dospel k záveru, že výsledok konania pred ústavným súdom môže mať vplyv
na výsledok konania v prejednávanej veci, keď žalobou napadnuté rozhodnutie priamo vychádza zo
skoršieho rozhodnutia žalovaného (č. 1793/2012/E-OZ zo dňa 14.12.2012 potvrdeného rozhodnutím
č. 11/1338/13/RR zo dňa 15.04.2013). V zmysle čl. 127 ods. 2 Ústavy SR, ak ústavný súd vyhovie
sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom
boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, a to bez ohľadu na jeho
právoplatnosť.

Ak Ústavný súd právoplatné rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie, ten, kto vo veci vydal
rozhodnutie je povinný vec znova prerokovať a rozhodnúť. V tomto konaní alebo postupe je viazaný
právnym názorom Ústavného súdu. Z uvedeného je zrejmé, že pokiaľ by sťažnosť žalobcu bola
ústavným súdom posúdená ako dôvodná, vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.



1793/2012/E-OZ zo dňa 14.12.2012 bolo potvrdené rozhodnutím č. 11/1338/13/RR zo dňa 15.04.2013,
by opätovne rozhodoval najvyšší súd.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.