{"guid": "cf3199bc-14be-49a0-b13a-2eac31501c56:4171b772-75a7-4723-9fc0-42bf706806d2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:4014200192.1", "spisova_znacka": "3Sžr/73/2014", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžr/73/2014 z 30. 6. 2015", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. júna 2015, sp. zn. 3Sžr/73/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:4014200192.1", "identifikacne_cislo": "4014200192", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Juričko", "sudca_id": 169, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-miroslav-juricko-169", "datum_vydania": "2015-06-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/503/#paragraf-2.odsek-2", "nazov": "§ 2 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/503/#paragraf-2.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/503-2003/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/503/#paragraf-5.odsek-1", "nazov": "§ 5 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/503/#paragraf-5.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/503-2003/paragraf-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/503/#paragraf-2.odsek-1", "nazov": "§ 2 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/503/#paragraf-2.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/503-2003/paragraf-2"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/503#paragraf-2", "/SK/ZZ/2003/503#paragraf-5"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4171b772-75a7-4723-9fc0-42bf706806d2", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:4014200192.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:4014200192.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:4014200192.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Sžr/73/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4014200192
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Gerdová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:4014200192.1

Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky: A. B., bytom Z., právne zastúpená:
Advokátska kancelária Korytár, s.r.o., so sídlom Sladovnícka 13, 917 01 Trnava, Mgr. Ing. Pavol
Korytár, konateľ, advokát, IČO: 47 243 279, proti odporcovi: Okresný úrad Komárno, pozemkový a
lesný odbor, Senný trh 4, Komárno, o preskúmanie postupu a zákonnosti rozhodnutia odporcu č. OU-
KN-PLO-2013/00013/7 zo dňa 30. decembra 2013, v konaní o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku
Krajského súdu v Nitre č. k. 23Sp/18/2014-22 zo dňa 31. marca 2014, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 23Sp/18/2014-22 zo dňa 31.
marca 2014  z r u š u j e  a vec mu  v r a c i a  na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Nitre potvrdil rozhodnutie odporcu č. OU-KN-PLO-2013/00013/7
zo dňa 30. decembra 2013 a navrhovateľke právo na náhradu trov konania nepriznal.

Uvedeným rozhodnutím odporca nepriznal navrhovateľke právo navrátenie vlastníctva k pozemkom v
kat. území L. zapísané v PKV č. 306 ako parc. č. 339/8 roľa o výmere 20911 m2, parc. č. 340/8 lúka o
výmere 11320 m2, parc. č. 340/9 lúka o výmere 25030 m2, parc. č. 347/12 pasienok o výmere 25365
m2, parc. č. 349/6 roľa o výmere 21800 m2, parc. č. 351/15 roľa o výmere 26170 m2, parc. č. 358/2
lúka o výmere 2300 m2 z dôvodu, že navrhovateľka A. B., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., nespĺňa
podmienky podľa § 2 zákona.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd sa zaoberal otázkou splnenia podmienky oprávnenej
osoby, ktorú považoval za spornú. Navrhovateľka sa domáhala navrátenia nehnuteľností zapísaných v
PKV č. 306 kat. územie L., ktoré pôvodne vlastnili jej svokrovci K. B. a manželka A., rod. I. (správne I.).
Po ich smrti nehnuteľnosti zdedil nebohý manžel navrhovateľky P. B. na základe dedičského rozhodnutia
č. D 141/2001 po matke A. B.. Manžel navrhovateľky P. B. zomrel dňa XX.XX.XXXX a na základe
osvedčenia o dedičstve č. D 1382/02 zo dňa 25.03.2003 nehnuteľnosti nadobudla do vlastníctva
navrhovateľka.
Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a konania mu predchádzajúceho dospel k záveru,
že navrhovateľka nespĺňa podmienky oprávnenej osoby o navrátenie vlastníctva k nehnuteľnostiam
podľa § 2 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z., preto rozhodnutie správneho orgánu podľa § 250q ods. 2
O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Proti rozsudku krajského súdu podala odvolanie navrhovateľka a žiadala, aby odvolací súd rozsudok
krajského súdu zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie a priznal náhradu trov konania z dôvodov, že
krajský súd vec nesprávne právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav, že na základe vykonaných
dôkazov dospel k  nesprávnym skutkovým zisteniam, že pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov
došlo k inej vade, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie veci, a že navrhovateľke sa postupom
súdu odňala možnosť konať pred súdom.
V dôvodoch odvolania uviedla, že je manželkou oprávnenej osoby a podmienka právneho nástupníctva
zo strany manžela ako potomka oprávnenej osoby (ak dieťa zomrelo pred uplynutím lehoty uvedenej v



ustanovení § 5, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti) je rovnako splnená. Argumentovala,
že zákon v § 2 ods. 2 písm. d/ nevyžaduje ako podmienku, že oprávnené osoby tu uvedené si musia
nárok uplatniť len všetci spoločne a v prípade, že si nárok neuplatnia všetci spoločne, nárok zaniká,
resp. ten z oprávnených, ktorý si nárok uplatnil, bude neúspešný. Zákon teda nevyžaduje nerozlučné
procesné spoločenstvo a nevyžaduje ho ani zákon č. 71/1967 Zb. Opačný výklad je popretím základných
práv žalobcu ako oprávnenej osoby, a to práva vlastniť majetok, právo na spravodlivý proces a prístup
k súdu a pod. V tejto súvislosti poukázala na nález ÚS SR sp. zn. I ÚS 123/2010-48 zo dňa 30.06.2010,
v ktorom ústavný súd vyslovil, že „výklad ustanovenia § 2 zákona všeobecnými súdmi treba hodnotiť
výrazom zjavného a neodôvodneného či nespravodlivého vybočenia (excesu) zo štandardného výkladu,
ktorý je v súdnej praxi rešpektovaný (a predstavuje tým nepredvídateľnú interpretačnú ľubovôľu), resp. je
v rozpore so všeobecne uznávanými zásadami spravodlivosti...  Ak je k dispozícii viac výkladov právnej
normy, je potrebné voliť ten, ktorý vôbec, resp. čo najmenej zasahuje do toho-ktorého základného práva
či slobody“.

Z predmetného zákonného ustanovenia možno podľa navrhovateľky vyvodiť len to, že oprávnenými
osobami sú všetky osoby v tomto ustanovení uvedené. Ich zaradenie do jednotlivých skupín neznamená,
že ak existujú osoby v prednejšom poradí, nemôžu reštitučný nárok úspešne uplatniť osoby uvedené
v neskoršom poradí, alebo ak v tom istom poradí existuje viac osôb, že jedna z nich môže uplatniť
nárok len v pomere k počtu týchto osôb, ak tieto osoby alebo osoby v prednejšom poradí svoj nárok
neuplatnili, a preto ich právo zaniklo. V tomto smere totiž zákon neobsahuje žiadne pravidlo, ktoré
by eliminovalo reštitučný nárok oprávnenej osoby uvedenej v niektorej zo skupín či v rámci jednej
skupiny, ak tento nárok neuplatnili osoby uvedené v prednejšom poradí, či aj iné osoby v tom istom
poradí. Navrhovateľka je ako osoba rovnocenne zahrnutá do okruhu oprávnených osôb, ktorých sa tiež
zmiernenie následkov majetkových krívd spáchaných na (spolu)vlastníkoch nehnuteľností v minulosti
(rozhodnom období) týka. Inak povedané, uspokojenie nárokov týchto ďalších oprávnených osôb
(navrhovateľka) pri nečinnosti iných osôb zodpovedá zmyslu a účelu zákona.

Navrhovateľka vytýkala súdu, že nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov v odôvodnení rozsudku pri
posúdení zásadnej otázky (oprávnenia navrhovateľky) postihuje rozsudok inou vadou, ktorá má za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V tejto súvislosti poukázala na judikatúru Európskeho súdu pre
ľudské práva, ktorý vo viacerých rozhodnutiach konštatoval, že právo na spravodlivý súdny proces podľa
čl. 6 ods. 1 prvej vety Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd vyžaduje, aby
rozhodnutie súdu bolo riadne odôvodnené. Navrhovateľka má za to, že súd nedal uspokojivú odpoveď
na argument o nedostatku oprávnenia navrhovateľky v zmysle § 2 zákona a svojim postupom odňal jej
možnosť konať pred súdom. Rozsudok súdu je zmätočný pre nezrozumiteľnosť jeho odôvodnenia, ktoré
nezodpovedá požiadavke preskúmateľnosti a presvedčivosti.
Odporca sa k odvolaniu navrhovateľky, ktoré mu bolo doručené dňa 02. júna 2014  nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. l
O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie mu predchádzajúce v rozsahu
a z dôvodov uvedených v odvolaní bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.) a
rozhodnutie verejne vyhlásil (§ 156 ods. l, 3 O.s.p.).

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia, alebo zrušujú práva alebo
povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené
záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 O.s.p.).

Rozsah súdneho prieskumu podľa piatej časti O.s.p. je určený rozsahom predmetu, o ktorom rozhodol
žalovaný a námietkami uvedenými v odvolaní. Podstatou odvolacích námietok navrhovateľky je
nezrozumiteľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov a nesprávne právne posúdenie veci.

Predmetom preskúmania v danej veci bolo na krajskom súde rozhodnutie a postup odporcu, ktorý v
rámci konania podľa zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom (ďalej len „zákon
č. 503/2003 Z.z.“) nepriznal navrhovateľke právo na navrátenie vlastníctva pre nesplnenie podmienky
uvedenej v § 2 zákona.

Z obsahu predloženého súdneho spisu, ktorého súčasťou je administratívny spis odporcu najvyšší
súd zistil, že dňa 05.11.2004 bola Obvodnému pozemkovému úradu v Komárne doručená žiadosť



navrhovateľky (z 3. novembra 2004) o navrátenie vlastníctva k pozemkom v k.ú. obce L. po pôvodnom
vlastníkovi I. W. rod. A.. Nárok na navrátenie vlastníctva k pozemkom zapísaným vo vl. č. XXX  ako parc.
č. 339/8 - roľa vo výmere 2,0911 ha, parc. č. 340/8 - lúka vo výmere 1,1320 ha, parc. č. 340/9 - lúka
vo výmere 2,5030 ha, parc. č. 347/12 - pasienok vo výmere 2,5365 ha, parc. č. 349/6 - roľa vo výmere
2,1800 ha, parc. č. 351/15 - roľa vo výmere 2,6170 ha a parc. č. 358/2 - lúka vo výmere 0,2300 ha si
navrhovateľka uplatnila podľa § 5 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z. a v žiadosti uviedla, cit.: „Rodičia aj
manžel zomreli pred rokom 2004 a preto ako oprávnená osoba si uplatňujem vyššie uvedený nárok“.
Pôvodnými vlastníkmi nehnuteľností boli K. B. a manželka A., rod. I. (bývalý vlastník W. I. rod. A., k.ú. A.
(L.), ktorej majetok bol skonfiškovaný podľa nar. Č. 104/45 Zb.n.SNR) na základe výmeru o vlastníctve
pôdy č. 3264/48 - 11 zo dňa 14.05.1948.
Manžel navrhovateľky P. B. (syn K. B. a A., rod. I.) zomrel dňa XX.XX.XXXX. Na základe osvedčenia o
dedičstve č. D 1382/02, Dnot 223/02 z 25. marca 2003 a dohody dedičov, nadobúdateľkou nehnuteľného
majetku poručiteľa uvedeného v bode 7 súpisu aktív v kat. úz. L. (pozemky v KN v stave neidentickom
zapísané na LV č. XXXX  - výmer č. 3264/48, pkn. vl. č. 306, pkn. parc. č. 339/8, 340/8, 340/9, 347/12,
349/6, 351/15, 358/2 v celkovej výmere 13 ha 2896 m2 pod B1/ v celosti) spolu v hodnote 1.161.511,-Sk
je pozostalá manželka A. B. bez povinnosti výplaty zákonného podielu ostatným ustupujúcim dedičom.
Odporca rozhodnutím č. OU-KN-PLO-2013/00013/7 zo dňa 30. decembra 2013 rozhodol tak, že sa
navrhovateľke nepriznáva právo na navrátenie vlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným v k.ú. L. z
dôvodu, že nespĺňa podmienky podľa § 2 zákona, lebo nie je oprávnenou osobou a z doručenej žiadosti
nevyplýva, že by konala v mene niekoho iného ako splnomocnená osoba.
Zákon č. 503/2003 Z.z. je jedným zo zákonov reštitučného charakteru, ktorého cieľom je spolu s
ostatnými reštitučnými zákonmi zabezpečiť tzv. reštitučné procesy zmiernenia niektorých majetkových
krívd, ku ktorým došlo v zákone presne ustanovenom období, vo vzťahu k presne vymedzenému okruhu
osôb a na základe v zákone taxatívne ustanovených prípadoch straty majetku.

Najvyšší súd k interpretácii zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom uvádza, že aj v tomto prípade
ide o reštitučný zákon, ktorým sa demokratická spoločnosť snaží aspoň čiastočne zmierniť následky
minulých majetkových a iných krívd, spočívajúcich v porušovaní všeobecne uznávaných ľudských práv
a slobôd zo strany štátu. Štát a jeho orgány a obce sú teda povinné postupovať v konaní podľa
tohto zákona a v súlade so záujmami osôb, ktorých ujma má byť aspoň čiastočne kompenzovaná.
Tento výklad vychádza zo skutočnosti, že zmyslom všetkých reštitučných zákonov bolo zmiernenie
niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo v rozhodnom období, pričom zákonodarca si bol vedomý,
že odstránenie všetkých krívd nie je reálne, a že sa musí uspokojiť len s nápravou k niektorým.
Zákon č. 503/2003 Z.z. v ustanovení § 1 upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré neboli
vydané podľa osobitného predpisu (zákon č. 229/1991 Zb., § 37 až 39 zákona SNR č. 330/1991 Zb.).
Vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria
a/ poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria,
b/ lesný pôdny fond.

Predpokladom navrátenia vlastníctva k pozemkom alebo priznania náhrady za nehnuteľnosti, ktoré nie
je možné vydať podľa reštitučného zákona je, aby si oprávnená osoba uplatnila reštitučný nárok na
pozemkovom úrade v lehote uvedenej v ust. § 5 ods. 1 zákona (do 31.12.2004) a súčasne preukázala
splnenie zákonných podmienok oprávnenej osoby ustanovených v § 2 ods. l, 2, 3. Ďalej, že žiadané
nehnuteľnosti prešli v zákonnej dobe (od 25.02.1948 do 01.01.1990) na štát alebo inú právnickú osobu
v dôsledku skutočnosti taxatívne ustanovených v § 3 ods. 1, 2, 3,  že žiadané pozemky ku dňu odňatia
mali charakter pôdy podľa § 1 ods. l, ako aj, že tieto nehnuteľnosti neboli vydané podľa zákona o pôde
(zákon č. 229/1991 Zb.).

Úlohou súdu bolo preto posúdiť, či si správny orgán zadovážil dostatok skutkových podkladov pre
vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania a či bolo
rozhodnutie vydané v súlade s hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi predpismi. Súd teda posudzuje, či
správny orgán aplikoval na predmetnú vec relevantný právny predpis a tiež, či vykonané dôkazy robia
možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel a prihliada na tie procesné pochybenia, ktoré
mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
Krajský súd v odôvodnení rozsudku citoval ustanovenia § 1, § 2 ods. 1, 2, § 5 ods. 1 zákona č. 503/2003
Z.z. a konštatoval, že navrhovateľka nesplnila ani jednu podmienku uvedenú v ustanovení § 2 zákona.
Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v
správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím



či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu ako nezávislého orgánu a vyvolala tak
konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania
s rovnakými právami ako ten, o koho práva ide.

Súd je garantom dodržiavania zákonnosti správnym orgánom. Rešpektovanie princípov zákonnosti musí
vyjadriť v rozhodnutí, ktoré je výsledkom preskúmania rozhodnutia správneho orgánu tak, aby jeho
rozhodnutie bolo preskúmateľné v konaní pred odvolacím súdom. Závery súdu o zákonnosti rozhodnutia
správneho orgánu musia byť teda preskúmateľné a ich základným predpokladom je dostatok dôvodov,
jasná formulácia a priradenie ku konkrétnym okolnostiam posudzovanej veci.

Po oboznámení sa s obsahom odôvodnenia rozsudku krajského súdu sa musel najvyšší súd stotožniť s
námietkou navrhovateľky týkajúcou sa jeho nepreskúmateľnosti. Krajský súd okrem citácie ustanovení
zákona č. 503/2003 Z.z. na str. 3 a 4 a stručného popisu skutkového stavu nič neuviedol, len záverom
na str. 5 formálne konštatoval, že navrhovateľka nespĺňa podmienky oprávnenej osoby podľa § 2 ods.
2 zákona č. 503/2003 Z.z.

Ak krajský súd dospel k záveru, že navrhovateľka nesplnila ani jednu podmienku uvedenú v zákone, v
súdnom preskúmavacom konaní mal vyhodnotiť zistené skutočnosti tak, aby zodpovedali zákonu a v
odôvodnení rozsudku sa vysporiadať aj s jej námietkou vo vzťahu k  predloženému plnomocenstvu z
25. marca 2003, ktoré správny orgán pre reštitučný nárok neuznal.

Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že procesným právom účastníka je i právo na
riadne odôvodnenie rozhodnutia. Povinnosť súdu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie vyplývajúca
z ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. totiž znamená právo účastníka na dostatočné a presvedčivé
odôvodnenie rozhodnutia, a jeho porušením sa účastníkovi odníma možnosť náležite skutkovo a aj
právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu, voči ktorému chce využiť možnosť opravného prostriedku.
Nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je preto porušením práva
na spravodlivé súdne konanie.

Potreba riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, v ktorom súd preskúmava rozhodnutie správneho
orgánu, vyplýva aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“). Aj keď s
ohľadom na judikatúru ESĽP nie je potrebné zdôvodňovať každý argument účastníkov konania,
súdne rozhodnutia musia byť odôvodnené a musia obsahovať odpovede súdu na všetky argumenty
prednesené stranami, ktoré viedli k rozhodnutiu. Dôvody musia byť špecifikované s ohľadom na skutkové
okolnosti prípadu a nie len odkazovať na určité časti zákonov (napr. rozsudok ESĽP Ruiz Torija proti
Španielsku z 09.12.1994).

S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti je potrebné považovať rozsudok krajského súdu za
nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, zjavne vychádzajúci z nedostatočne posúdeného skutkového
i právneho stavu veci.

V ďalšom konaní krajský súd vec opätovne prejedná, v súdnom preskúmavacom konaní vyhodnotí
zistené skutočnosti a namietaný postup nielen z hľadiska procesných predpisov, ale aj hmotnoprávnych
ustanovení zákona o navrátení vlastníctva tak, aby zodpovedali zákonu a v dôvodoch svojho rozhodnutia
sa dôsledne vysporiada nielen so všetkými námietkami uvedenými v návrhu - opravnom prostriedku,
ale tiež s tým, či tieto námietky, vrátane aplikácie príslušných právnych predpisov sú opodstatnené.
Predmetom konania v predmetnej veci totiž bolo nepriznanie vlastníckeho práva k pozemkom.

Na záver dáva najvyšší súd do pozornosti aj pochybenia v celom texte písomného vyhotovenia rozsudku
v označení A. B. rod. I. (správne I.), ale aj v uvedení čísla výmeru o pridelení pôdy K. B. a manželke A.,
rod. I.. 32648/48 (správne 3264/48-11) zo dňa 14.05.1948.

Neušlo pozornosti najvyššieho súdu, že obdobné pochybenie obsahuje aj odôvodnenie rozhodnutia
správneho orgánu a navyše, vo výpise z listu vlastníctva č. XXXX  k.ú. L. je ako vlastník predmetných
nehnuteľností zapísaná B. A. r. G. (nie B., aj keď ide o zrejmú nesprávnosť).

V novom rozhodnutí krajský súd rozhodne i o náhrade trov konania (§ 224 ods. 3 O.s.p. v spojení s §
246c O.s.p.).



Podľa § 250ja ods. 4 O.s.p. a § 226 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. je súd prvého stupňa
viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v senáte pomerom hlasov členov senátu 3:0 (§ 3 ods.
9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "23Sp/18/2014", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a40b93d7-5350-4663-b03e-604a4c584ae3", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 123/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 123/2010 z 30. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-30", "citacie_n": 47, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a40b93d7-5350-4663-b03e-604a4c584ae3"}, {"guid": "f60e4585-f000-412a-a619-eb4ecff2a637:40f9cd6f-745a-4dd6-b94f-3a21a5984b09", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2014:6014200364.1", "spisova_znacka": "23Sp/18/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 23Sp/18/2014 z 28. 5. 2014", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2014-05-28", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6014200364.1"}], "citovane_v": []}