Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžo/57/2014 z 16. 12. 2015 Citácia: uznesenie Najvyššieho súdu SR z 16. decembra 2015, sp. zn. 7Sžo/57/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:3013200515.1 Najvyšší súd | 7Sžo/57/2014 | ECLI:SK:NSSR:2015:3013200515.1 | 2015-12-16 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 25 ods. 2 SP, § 221 ods. 1 písm. h) OSP, § 221 ods. 1 písm. f) OSP, § 247 ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a1897b3e-0e70-45ef-9956-3c789bc782e7 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:3013200515.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Sžo/57/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3013200515
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Reisenauerová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:3013200515.1

Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: DataCompany, s.r.o. so sídlom v Bánovciach
nad Bebravou, Trenčianska cesta č. 1496, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Zuzana Čížová,
s.r.o. so sídlom v Bánovciach nad Bebravou, Jesenského č. 69, proti žalovanému: Okresný úrad
Trenčín, odbor opravných prostriedkov, referát cestnej dopravy a pozemných komunikácií so sídlom v
Trenčíne, Hviezdoslavova č. 3, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 31. mája 2013 č.
AA/2013/00936-005, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 23. apríla 2014
č. k. 13S/97/2013-45, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trenčíne z 23. apríla 2014 č. k.
13S/97/2013-45 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) uznesením z 23. apríla 2014 č. k. 13S/97/2013-45 zastavil
konanie o preskúmanie rozhodnutia žalovaného z 31. mája 2013 č. AA/2013/00936-005 z dôvodu, že
ustanovenie § 247 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku dovoľuje všeobecným súdom, aby v správnom
súdnictve podľa druhej hlavy, piatej časti Občianskeho súdneho poriadku preskúmali len tie rozhodnutia,
ktoré nadobudli právoplatnosť po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov. Podľa názoru krajského
súdu v prejednávanej veci uvedená podmienka splnená nie je (žalobca nevyčerpal riadny opravný
prostriedok).

V odôvodnení krajský súd poukazujúc na § 24 ods. 2 Správneho poriadku uviedol, že žalobca si
nevyzdvihol zásielku do troch dní od jej uloženia, posledný deň tejto lehoty bol 8. marec 2013, ktorý
deň pripadol na piatok a uvedený deň nebol dňom pracovného pokoja. Pätnásťdňová lehota na podanie
odvolania (§ 54 ods. 2 Správneho poriadku) tak začala žalobcovi plynúť dňom 9. marca 2013 (§ 27 ods.
2 Správneho poriadku), posledný deň tejto lehoty 23. marec 2013 však pripadol na sobotu, preto sa za
posledný deň lehoty na podanie odvolania považuje v zmysle § 27 ods. 2 veta posledná Správneho
poriadku najbližší budúci pracovný deň, ktorým bol 25. marec 2013. Odvolanie žalobca (podľa dátumu
vyhotovenia v ľavom dolnom rohu na odvolaní) vyhotovil dňa 2. apríla 2013 a doručil ho (zrejme osobne,
keď administratívny spis neobsahuje obálku od zásielky) správnemu orgánu I. stupňa dňa 3. apríla 2013,
po uplynutí lehoty stanovenej v § 54 ods. 2 Správneho poriadku, teda oneskorene.

Krajský súd skonštatoval, že hoci žalovaný ako správny orgán II. stupňa o odvolaní žalobcu meritórne
rozhodol, táto skutočnosť nemá za následok zhojenie tejto procesnej vady, naopak súdne konanie je
zaťažené v zmysle § 104 ods. 1 veta prvá OSP vadou, ktorú nemožno odstrániť, a pre ktorú je potrebné
toto konanie zastaviť.

O trovách konania krajský súd rozhodol s poukazom na § 250k ods. 1 OSP a contr. tak, že žiadnemu
z účastníkov právo na ich náhradu nepriznal, lebo žalobca nemal vo veci úspech a žalovanému právo
na náhradu trov konania neprináleží.



Proti uvedenému uzneseniu krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a žiadal, aby
odvolací súd uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Namietal, že rozhodnutie
súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, z nedostatočného zistenia
skutkového stavu a došlo ním k odňatiu možnosti konať pred súdom. Nesprávne právne posúdenie
krajským súdom žalobca videl v tom, že žalobca je právnická osoba, a teda správny orgán konajúci
o odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu na prvom stupni, správne aplikoval pri posudzovaní
včasnosti podania odvolania § 25 ods. 2 Správneho poriadku, ktorý upravuje doručovanie právnickým
osobám. Súd prvého stupňa pochybil, keď na posúdenie včasnosti podania odvolania aplikoval § 24 ods.
2 Správneho poriadku. Žalobca poukázal, že jeho odvolanie proti prvostupňovému správnemu orgánu
bolo podané včas, lebo dňa 5. marca 2013 mala byť podľa zistení súdu prvého stupňa zásielka uložená
na pošte, dňa 22. marca 2013 bola v odbernej lehote prevzatá žalobcom a odvolanie žalobca podal 3.
apríla 2013, teda v lehote 15 dní od doručenia. Tým, že odvolanie voči rozhodnutiu správneho orgánu I.
stupňa bolo podané včas, čo potvrdil aj orgán II. stupňa, ktorý o podanom odvolaní meritórne rozhodol,
došlo k splneniu zákonom vyžadovaných predpokladov pre súdne preskúmanie v zmysle § 247 ods.
2 OSP.

Nedostatočné zistenie skutkového stavu krajským súdom spočíva podľa žalobcu v tom, že krajský
súd ustálil, že s neúspešným pokusom o doručenie dňa 4. marca 2013 mal doručovateľ uskutočniť
výzvu o opakované doručenie. Uvedená skutočnosť však nebola žiadnym spôsobom preukázaná a
súd sa s tým, či doručovateľ adresáta vhodným spôsobom upovedomil, nezaoberal. Podľa jeho názoru
zo záznamu doručovateľa na poštovej doručenke, že dňa 5. marca 2013 by mal vykonať opakové
doručenie ešte nevyplýva, že o tomto bol adresát zásielky doručovateľom skutočne aj upovedomený
a mohol sa o tom, že mu má byť 5. marca 2013 doručená zásielka, vôbec dozvedieť. Namietal, že
nebol žiadnym spôsobom zo strany doručovateľa upovedomený o tom, že písomnosť mu bude z dôvodu
jeho nezastihnutia doručovať opätovne, v schránke nenašiel žiadne upovedomenie o neúspešnom a
opakovanom doručovaní, ani o uložení písomnosti na pošte.

Podľa názoru žalobcu, nie je tiež v kompetencii správneho súdu posudzovať včasnosť podania
opravného prostriedku, pokiaľ odvolací správny orgán vyhodnotil podané odvolanie ako včas podané
a o tomto rozhodol.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ust. § 10 ods. 2 OSP s použitím § 246c ods. 1
veta prvá OSP) preskúmal napadnuté uznesenie z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní (§ 212
ods. 1 OSP s použitím § 246c ods. 1 veta prvá OSP) postupom bez nariadenia pojednávania podľa
ust. § 214 ods. 2 OSP v spojení s ust. § 246c ods. 1 veta prvá OSP a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu je dôvodné.

Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci je posúdenie správnosti uznesenia krajského
súdu, ktorým krajský súd zastavil konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 31. mája
2013 číslo AA/2013/00936-005, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové
rozhodnutie bývalého Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Trenčíne,
odboru pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie s pôsobnosťou v obvode Trenčín, ktorým tento
prvostupňový správny orgán rozhodol o zamietnutí žiadosti žalobcu o povolenie na zriadenie pracoviska
kontroly originality motorových vozidiel.

Krajský súd konanie zastavil z dôvodu, že nebola splnená podmienka konania podľa § 247 ods. 2 OSP,
lebo žalobca sa včas proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu neodvolal.

Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky preto vyvstalo posúdiť, či bola alebo nebola splnená podmienka
konania podľa § 247 ods. 2 OSP.

Podľa § 247 ods. 2 OSP pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom
postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov,
ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.



Podľa § 24 ods. 1 Správneho poriadku dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia sa doručujú do vlastných
rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok.

Podľa § 24 ods. 2 Správneho poriadku ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných
rúk zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že
písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný,
doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát
nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň
doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.

Podľa § 25 ods. 1 Správneho poriadku písomnosti určené do vlastných rúk adresované orgánom a
právnickým osobám sa doručujú ich zamestnancom povereným prijímať písomnosti. Ak nie je určený
zamestnanec na prijímanie písomností, doručí sa písomnosť určená do vlastných rúk tomu, kto je
oprávnený za orgán alebo právnickú osobu konať.

Podľa § 25 ods. 2 Správneho poriadku ak nemožno doručiť písomnosť právnickej osobe na adresu,
ktorú uviedla alebo je známa, ani na adresu jej sídla uvedenú v obchodnom registri alebo v inom registri,
v ktorom je zapísaná, a jej iná adresa nie je správnemu orgánu známa, písomnosť sa považuje po troch
dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu za doručenú, a to aj vtedy, ak ten, kto je
oprávnený konať za právnickú osobu sa o tom nedozvie.

Zo spisov vyplýva, že žalobca podal žalobu proti právoplatnému rozhodnutiu žalovaného, ktorým
rozhodol vo veci samej, a teda bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu a zamietnuté
odvolanie žalobcu.

Žalovaný ako odvolací správny orgán bol oprávnený si sám posúdiť včasnosť podania odvolania proti
prvostupňovému správnemu orgánu a správny súd nemôže do tejto jeho kompetencie zasiahnuť, pokiaľ
nebola uplatnená žiadna námietka v žalobe vo vzťahu k tomuto posúdeniu. Pre odvolací správny orgán
totiž vyplývala podľa § 60 Správneho poriadku povinnosť preskúmať i oneskorené odvolanie z toho
hľadiska, či neodôvodňuje obnovu konania alebo zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho
konania. Krajský súd by tak v prípade prijatia opačného záveru, ako mal odvolací správny orgán v tejto
otázke, odňal účastníkovi správneho konania právo preskúmania jeho podania podľa § 60 Správneho
poriadku.

Krajský súd nemohol tiež prehliadnuť skutočnosť, že žalovaný svojim rozhodnutím meritórne rozhodol
o odvolaní žalobcu, lebo v prípade zastavenia konania o preskúmanie meritórneho rozhodnutia
žalovaného z dôvodov nedostatku podmienok konania podľa § 247 ods. 2 OSP by také rozhodnutie
odvolacieho správneho orgánu zostalo v platnosti, avšak bez možnosti jeho súdneho preskúmania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel preto k záveru, že žaloba bola podaná proti rozhodnutiu
vydaného v správnom konaní, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň
pripúšťajú nadobudlo právoplatnosť, pričom za rozhodnutie vydané v správnom konaní treba považovať
rozhodnutie prvostupňového a druhostupňového správneho orgánu, ktoré tvoria jeden celok.

Pre úplnosť treba uviesť, že krajský súd nesprávne právne posúdil aj včasnosť podania odvolania
žalobcu proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu. Na žalobcu ako právnickú osobu sa totiž
vzťahuje špeciálna právna úprava doručovania podľa § 25 Správneho poriadku, ktorá má prednosť pred
všeobecnou úpravou ustanovenou v § 24 Správneho poriadku v prípadoch, v ktorých sa doručovanie
písomností týka právnických osôb. Z doručenky založenej v administratívnom spise vyplýva, že žalobca
si predmetné prvostupňové rozhodnutie na pošte prevzal 22. marca 2013, a preto 15-dňová lehota na
podanie odvolania mu začala plynúť 23. marca 2013 a uplynula by 8. apríla 2013 (nakoľko pätnásty deň
by pripadol na sobotu 6. apríla 2013). Odvolanie žalobca podal 3. apríla 2013, a teda včas.

Námietka žalobcu vo vzťahu k zisteniu skutkového stavu krajským súdom nebola dôvodná, lebo
krajský súd vychádzal z údajov uvedených na doručenke (založenej v administratívnom spise), ktoré
sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak. Údaje na doručenke neboli žiadnymi konkrétnymi
dôkazmi vyvrátené a preto krajský súd nepochybil, ak vychádzal z toho, že sú správne.



Vychádzajúc zo skutkových zistení a ich právneho posúdenia senát odvolacieho súdu v danej veci dospel
k záveru, že súd prvého stupňa v danom prípade nesprávne právne vec posúdil vo vzťahu k splneniu
podmienok konania podľa § 247 ods. 2 OSP a svojim postupom odňal žalobcovi možnosť konať pred
súdom.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a
vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 246c ods. 1 OSP v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/, h/ OSP.

Úlohou súdu prvého stupňa bude v ďalšom konaní postupovať v intenciách názoru odvolacieho súdu
uvedeného vyššie, preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného správneho orgánu a postupu mu
predchádzajúceho a vo veci samej rozhodnúť, súčasne prvostupňový súd rozhodne o náhrade trov
konania, vrátane náhrady trov odvolacieho konania v zmysle ust. § 246c ods. 1 OSP v spojení s § 224
ods. 3 OSP.

Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.
mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.