Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžr/241/2013 z 13. 1. 2015
Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 13. januára 2015, sp. zn. 10Sžr/241/2013, ECLI:SK:NSSR:2015:2011200147.1
Najvyšší súd | 10Sžr/241/2013 | ECLI:SK:NSSR:2015:2011200147.1 | 2015-01-13 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo, Správne právo – Kataster nehnuteľností, Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d09d141a-46d8-43ae-b356-43b2efeb8aa5
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:2011200147.1

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 10Sžr/241/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2011200147
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Henčeková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:2011200147.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Henčekovej,
PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Petra Paludu, v právnej veci žalobcov: 1/ Ing. V. Q.,
narodený XX.XX.XXXX, bytom T., 2/ Ing. P. F., narodený XX.XX.XXXX, bytom O., 3/ Ing. F. F., narodený
XX.XX.XXXX, bytom O., 4/ Ing. B. W., narodený XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Y. XXX, 5/ Mgr. U. Z.,
narodená XX.XX.XXXX, bytom K., 6/ Q. W., narodený XX.XX.XXXX, bytom Y., všetci právne zastúpení
Mgr. Tomášom Bašticom, advokátom, AK so sídlom Miletičova 1, 821 08 Batislava, proti žalovanému:
Okresný úrad Trnava (predtým Správa katastra Trnava), Kollárova 8, Trnava, za účasti: 1/ Krajská
prokuratúra v Trnave, so sídlom Dolné Bašty 1, 917 01 Trnava, 2/ E. W., narodený XX.XX.XXXX, bytom
J. 3/ Ing. X. S., narodený XX.XX.XXXX, bytom B., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. UP 3/2010 zo dňa 19.01.2011, konajúc o odvolaní účastníka v 1/ rade a žalovaného proti rozsudku
Krajského súdu v Trnave, č. k. 14S/16/2011-106 zo dňa 02.05.2013 v spojení s opravným uznesením
č. k. 14S/16/2011-155 zo dňa 31.10.2013, jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/16/2011-106 zo dňa 2.
mája 2013 v spojení s opravným uznesením č. k. 14S/16/2011-155 zo dňa 31. októbra 2013   m e n í
tak, že žalobu   z a m i e t a .

Účastníkom náhradu trov konania   n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd napadnutým rozsudkom zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb.
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) rozhodnutie žalovaného č. UP 3/2010 zo dňa
19.01.2011 v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu č. LS 5/10-01 zo dňa 08.11.2010,
ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcov a potvrdil prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu
o vyhovení protestu prokurátora Pd 139/10-5 zo dňa 25.10.2010, podanému proti rozhodnutiu
prvostupňového správneho orgánu č. V 5449/08 zo dňa 04.09.2008, ktorým bol na základe kúpnej
zmluvy povolený vklad vlastníckeho práva v prospech kupujúcich E. W. a Ing. X. S. k nehnuteľnostiam
v k.ú. I. zapísaným na LV č. XXXX  z dôvodu, že po vykonaní zápisu (na základe protestu prokurátora)
bolo zistené, že prevodcovia v kúpnej zmluve neboli vlastníkmi prevádzaných nehnuteľností a nemali
oprávnenie s nimi nakladať. Vzhľadom na absolútnu neplatnosť takéhoto právneho úkonu pôsobiacu od
počiatku prvostupňový správny orgán svoje predchádzajúce rozhodnutie zrušil.

V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že s prihliadnutím na právnu úpravu § 44 ods. 1 a §
76 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“) krajský súd za zisteného skutkového stavu považoval za
predčasné vyslovenie právneho záveru v napadnutom rozhodnutí žalovaného, že vzhľadom na zahrnutie
predmetných nehnuteľností do súpisu majetkovej podstaty (s poznámkou sporných nárokov iných



osôb), nemali prevodcovia oprávnenie s nehnuteľnosťami nakladať, nakoľko toto prešlo na konkurzného
správcu. V prípade majetku, u ktorého je sporné, či do súpisu patrí, správca nie je oprávnený na
nakladanie s majetkom v celom rozsahu, ale vykonáva len jeho správu do doby, kým súd nerozhodne
o jeho vylúčení zo súpisu. Rozhodovanie správneho orgánu o proteste prokurátora bez prihliadnutia
na prebiehajúce odvolacie konanie sp. zn. 31Cbi/3/2008 pred Krajským súdom v Bratislave, týkajúce
sa zákonnosti vylúčenia nehnuteľností z konkurznej podstaty, tak bolo pochybením. Už v tejto dobe
mal správny orgán zvážiť možnosť prerušenia konania o proteste prokurátora, postupom v zmysle § 29
zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“)
Správneho poriadku, nakoľko v súdnom konaní sa rieši otázka podstatná pre záver o dôvodnosti protestu
prokurátora, resp. pre záver o obmedzení práv prevodcov ku dňu uzavretia zmluvy o prevode nakladať s
jej predmetom, čo bol v konečnom dôsledku dôvod na zrušenie vykonaného zápisu vlastníckeho práva
v prospech kupujúcich. Správny orgán teda nepostupoval dôsledne v zmysle § 3 Správneho poriadku,
ale bez ďalšieho si osvojil v proteste prokurátora vyslovený záver o výlučnom oprávnení konkurzného
správcu nakladať s majetkom zahrnutým do súpisu konkurznej podstaty a z toho vyvodenú absolútnu
neplatnosť právneho úkonu (kúpnej zmluvy). Taký zásah do vlastníckych práv účastníkov zmluvného
vzťahu, k akému došlo v dôsledku vydania rozhodnutia o proteste prokurátora, nebol ani nevyhnutný, ani
dôvodný. Navyše si správny orgán v rozpore so zákonom prisvojil právo rozhodnúť o zmene vlastníctva
založeného jeho predchádzajúcim rozhodnutím. Krajský súd nepovažoval za dôvodné tvrdenie vzniku
ujmy na právach žalobcov, spočívajúcej v tom, že správny orgán s nimi od počiatku nekonal (najmä v
zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku) ako s účastníkmi správneho konania o proteste prokurátora.
Treba poukázať na súvislosť ust. § 24 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) s ust. § 27 ods. 1 písm. c) zákona o prokuratúre, ktorý ako lex
specialis vo vzťahu k úprave správneho poriadku stanovuje ako procesné štádium konania o proteste,
od ktorého je možné vyžadovať aplikovanie procesnej úpravy správneho poriadku až na moment začatia
konania o odvolaní proti rozhodnutiu o proteste prokurátora. K otázke prípustnosti podania protestu
prokurátora v konaní o zápise vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 21.08. 2008,
t.j. za účinnosti znenia zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
práv (ďalej len „katastrálny zákon“) obsahujúceho ust. § 31 ods. 6, nepripúšťajúceho podanie opravného
prostriedku, za ktorý je v poznámke pod čiarou označený aj protest prokurátora súd považuje za dôvodné
rešpektovať ustálenú judikatúru súdov Slovenskej republiky, keď napriek určitej dvojkoľajnosti v právnej
úprave (§ 69 Správneho poriadku ho uvádza medzi opravnými prostriedkami, z § 21 ods. 2 písm. a)
zákona o prokuratúre vyplýva, že sa jedná o právny prostriedok, ktorým sa vykonáva prokurátorský dozor
nad dodržiavaním zákonnosti orgánmi verejnej správy) je považovaná za rozhodujúcu skutočnosť, že sa
jedná o výkon dohľadu nad dodržiavaním zákonnosti zo strany štátnej moci a nevylučuje sa jeho použitie
v konaniach týkajúcich sa vkladov vlastníckeho práva v období 15.04. 2004 - 31.08. 2009 (katastrálny
zákon v znení zák. č. 173/1994 Z. z.). Opačný výklad by bol nelogický aj vzhľadom na skutočnosť, že
od 01.09.2009, t.j. nadobudnutia účinnosti zák. č. 304/2009 Z. z. je podanie protestu prokurátora proti
rozhodnutiu o vklade prípustné, rovnako ako to bolo v období do 31.12.200l, dokedy bolo vylúčené iba
podanie odvolania proti vkladu vlastníckeho práva.

Proti rozsudku krajského súdu podal účastník v 1/ rade odvolanie zo dňa 18.06.2013, ktoré odôvodnil
tým, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil. Predávajúci v čase podpisovania kúpnej zmluvy
(21.08.2008), a aj v deň podania návrhu na vklad kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností (03.09.2008)
vedeli, že nemôžu s týmto majetkom nakladať. Toto obmedzenie platilo pre nich tak, ako pre samotného
správcu. O tom, že sporné nehnuteľnosti boli zapísané do súpisu majetku a podliehajú konkurzu
vyhlásenému na majetok úpadcu, vedeli predávajúci najmenej dňom 13.05.2008, kedy podali žalobu
o vylúčenie veci z majetku úpadcu. Predávajúci teda v čase uzatvárania kúpnej zmluvy vedeli, že so
spornými nehnuteľnosťami nemôžu nakladať, lebo nie sú ich vlastníkmi. Na rozdiel od predávajúcich,
správca konkurznej podstaty vstúpil do vlastníckych práv k sporným nehnuteľnostiam dňom zápisu
majetku do súpisu majetkových podstát úpadcu, ktorého právo nakladať s majetkom bolo však
obmedzené do dňa rozhodnutia o vylúčení majetku zo súpisu. Keďže predávajúci vykonali právny úkon
- uzavretie kúpnej zmluvy v čase, keď s majetkom mali obmedzenie nakladať nielen oni, ale aj správca,
ale navyše neboli vlastníkmi tohto majetku, čiže nemali oprávnenie vec držať, užívať, požívať jeho
plody a úžitky a nakladať s ním v medziach zákona, tak ako to predpokladá ust. § 123 zákona č.
40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), vykonaný právny úkon -
kúpna zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom. Pretože tento právny úkon odporoval zákonu,
mal správny orgán v zmysle ust. § 31 katastrálneho zákona povinnosť zmluvu preskúmať z hľadiska,
či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťami. Pretože podmienky na vklad neboli splnené,



správne správny orgán na základe protestu prokurátora vklad zrušil. Navrhol preto odvolaciemu súdu,
aby rozsudok krajského súdu zmenil a žalobu zamietol.

Proti rozsudku krajského súdu podal taktiež žalovaný odvolanie zo dňa 19.06.2013 doplnené o podanie
zo dňa 06.08.2013 dôvodiac, že správny orgán v predmetnom prípade nemal dôvod, aby prihliadal na
výsledok prebiehajúceho odvolacieho konania na súde sp. zn. 31Cbi/3/2008/, nakoľko ani v prípade,
ak by bolo v prebiehajúcom odvolacom konaní preukázané, že dotknuté nehnuteľnosti nemajú patriť
do konkurznej podstaty a správca ich do konkurznej podstaty zaradil neoprávnene, nič to nezmení na
skutočnosti, že rozhodnutie č. V 5449/2008 bolo dňa 04.09.2008 vydané v rozpore so zákonom, keďže
oprávnenie prevodcu nakladať bolo podľa ust. § 76 ods. l zák. č. 7/2005 Z. z. v čase povolenia vkladu
obmedzené, čiže rozhodnutie o povolení vkladu bolo vydané v rozpore s ust. § 31 ods. l katastrálneho
zákona. Ani samotné rozhodnutie súdu, že dotknuté nehnuteľnosti nemajú patriť do konkurznej podstaty
nekonvaliduje právny stav v čase vydania rozhodnutia č. V 5449/2008. V prípade, ak bude rozhodnutie
č. V 5449/2008 zo dňa 04.09.2008 právoplatne zrušené, samotné konanie o vklade bude opäť otvorené
a správny orgán bude opäť pokračovať v konaní a ak ešte bude stále prebiehať konanie sp. zn.
31Cbi/3/2008, správny orgán preruší konanie podľa ust. § 31 a písm. a) katastrálneho zákona. Ak by
súd v predmetnom konaní rozhodol, že dotknuté nehnuteľnosti boli zaradené do konkurznej podstaty
neoprávnene vklad môže byť v obnovenom konaní opäť povolený, lebo zákonné obmedzenie podľa
§ 76 ods. l zák. č. 7/2005 Z. z. už nebude existovať. Kúpna zmluva, ktorá bola obsahom vkladu č. V
5449/2008 bola povolená 04.09.2008 v rozpore so zákonom a správny organ pri rozhodovaní o proteste
prokurátora musel jej zákonnosť posudzovať k dátumu toho rozhodnutia. V odôvodnení predmetného
rozsudku je uvedené: „že správca konkurznej podstaty je oprávnený na nakladanie s majetkom nie v
celom rozsahu“, tento dôvod však v žiadnom prípade neznamená, že v tomto čase môže platne nakladať
vlastník nehnuteľnosti a práve táto skutočnosť bola dôvodom vydania rozhodnutia o vyhovení protestu
prokurátora. Čo sa týka odkazu na rozsudok ESĽP vo veci Valová a spol., v predmetnom prípade správny
orgán nepovoľoval obnovu konania, ale rozhodoval o proteste prokurátora, čiže nemohol zvažovať, či
konať bude alebo nebude. V prípade, ak sú naplnené zákonné podmienky na zrušenie rozhodnutia o
povolení vkladu, správny orgán nemá možnosť hodnotiť skutkovú situáciu s ohľadom na následky tohto
rozhodnutia pre účastníkov konania. Rozhodujúca tu je zákonnosť alebo nezákonnosť napadnutého
rozhodnutia č. V 5449/2008. Navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok krajského súdu zmenil tak, že
žalobu zamieta.

Účastníci v 2/ a 3/ rade vo svojom podaní zo dňa 25.07.2013 označenom ako „stanovisko k odvolaniam“
uviedli, že ako kupujúci, pri kúpe nehnuteľností neboli nikým informovaní, že tieto nehnuteľnosti majú
byť alebo sú zapísané v zozname majetku úpadcu TAZ š. p., a že je daný zákaz jej vlastníkom previesť
ich vlastnícke práva, alebo že predmetné nehnuteľnosti sú predmetom akéhokoľvek súdneho konania
spochybňujúceho vlastníctvo predávajúcich. Poznamenali, že pre kupujúcich sú takého informácie
prakticky nedostupné, ak ich úmyselne alebo neúmyselne neposkytnú predávajúci, nakoľko tento stav
obmedzujúci vlastníctvo predávajúcich nebol žiadnym spôsobom zaznačený na príslušnom LV. Navrhli
odvolaciemu súdu, aby rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil.

Žalobcovia vo svojom vyjadrení zo dňa 28.08.2013 k odvolaniu účastníka v 1/ rade uviedli, že odmietajú
nesprávne tvrdenie uvedené v odvolaní, že v čase uzatvárania kúpnej zmluvy neboli vlastníkmi
dotknutých nehnuteľností. Takéto tvrdenie nemá oporu v zákone (§ 44 ods. l a § 76 ods. l zák. č. 7/2005
Z. z.). V čase, keď správny orgán vo vkladovom konaní V 5449/08 rozhodoval o návrhu na vklad,
boli vlastníkmi prevádzaných nehnuteľností, boli tiež oprávnení s nimi nakladať a boli teda oprávnení
využívať všetky vlastnícke práva, ktoré tvoria jeho obsah. Správne konanie ako aj ostatné druhy
administratívneho procesu sú zásadne ovládané zásadou materiálnej pravdy. Rozhodnutie správneho
orgánu musí v súlade s ust. § 46 správneho poriadku vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového
stavu veci. Správny orgán je v zmysle citovaného zákonného ustanovenia povinný zistiť presne a
úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Správny
orgán a ani žalovaný v konaní o proteste prokurátora nemali a nemohli posudzovať platnosť, resp.
neplatnosť kúpnej zmluvy, ale v prvom rade bolo potrebné, aby vychádzali pri svojom rozhodnutí
z prezumpcie platnosti zmluvy a vyčkali do právoplatnosti rozhodnutia súdu, a preto mali konanie
o proteste prokurátora podľa § 29 ods. 1 Správneho poriadku prerušiť a vyčkať do právoplatnosti
rozhodnutia súdu. Primárnym a rozhodujúcim bude posúdenie dôvodnosti postupu správcu konkurznej



podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, š.p. o ktorom prebieha súdne konanie. V tomto
konaní, ktoré sa vedie na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 31Cbi/3/2008 sa domáhajú vylúčenia
vecí/nehnuteľností zo všeobecnej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, š.p. z dôvodu, že
takýto postup správcu konkurznej podstaty bol nezákonný. O tom, že postup konkurzného správcu
bol nedôvodný a nezákonný svedčí aj najnovší vývoj vo veci, ktorým je rozhodnutie Krajského súdu v
Bratislave z 24. apríla 2013 č. k.: 3CoKR/1/2011-482, ktorým odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého
stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Poukazujú aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, sp. zn. 4 SŽ 84/99, podľa ktorého: „Rozhodovať o zániku vlastníckeho práva zapísaného
do katastra nehnuteľnosti podľa katastrálneho zákona prináleží len súdu. Treba rešpektovať zásadu
nezrušiteľnosti vlastníctva, ktorú garantuje Ústava. Vlastnícke právo, jeho vznik, zmena alebo zánik, jeho
obsah a výkon patrí do oblasti súkromného práva. Zákonodarca vyslovene neupravil oprávnenie orgánu
štátnej správy zrušiť rozhodnutie o povolení vkladu a tým aj účinky tohto aktu. Zrušenie rozhodnutia
o povolení vkladu nie je len procesným rozhodnutím, ale aj rozhodnutím, ktorým sa správny orgán
dotýka vlastníckeho práva nadobúdateľa, ktoré vzniklo vkladom do katastra.“ Protest prokurátora, ako
mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nebol aplikovaný v súlade so zákonom a na základe ktorého bolo
vydané nezákonné rozhodnutie, ktorého následkom môže byť odňatie vlastníckeho práva, je napokon
podľa štrasburskej judikatúry (napr. rozsudok ESĽP z 01.09.2004, č. 44925/98 vo veci Valová, Slezák a
Slezák vs. Slovensko) neprípustným zásahom do základných ľudských práv. Navrhli preto najvyššiemu
súdu, aby rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil.

Žalobcovia vo svojom vyjadrení zo dňa 06.09.2013 k odvolaniu žalovaného uviedli, že v samotnom
odvolaní žalovaného je rozpor vychádzajúci z nesprávnych právnych záverov žalovaného. Žalovaný
na jednej strane argumentuje tým, že správny orgán nemal dôvod, aby prihliadal na výsledok
prebiehajúceho konania, ktoré sa vedie na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 31Cbi/3/2008, nakoľko ani
v prípade, ak by bolo v tomto konaní preukázané, že dotknuté nehnuteľnosti nemajú patriť do konkurznej
podstaty a správca ich do konkurznej podstaty zaradil neoprávnene, nič to nezmení na skutočnosti,
že rozhodnutie č. V 5449/2008 bolo dňa 04.09.2008 vydané v rozpore so zákonom, keďže oprávnenie
prevodcu nakladať bolo podľa § 76 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z. z. v čase povolenia vkladu obmedzené.
Na druhej strane však žalovaný argumentuje tým, že ak by súd v predmetnom konaní rozhodol,
že predmetné nehnuteľnosti boli zaradené do konkurznej podstaty neoprávnene vklad môže byť v
obnovenom konaní opäť povolený, a to na základe kúpnej zmluvy zo dňa 21.08.2008. Žalovaný svojou
argumentáciou sám potvrdzuje potrebu vyriešenia prejudiciálnej otázky, nakoľko až po jej vyriešení bude
postup a rozhodnutie správneho orgánu v súlade so zákonom. Žalobcovia sa pridržiavajú svojho petitu
uvedeného vo vyjadrení zo dňa 28.08.2013.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 10 ods.
2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta
prvá O.s.p. v spojení s § 211 a nasl. O.s.p.) a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolaniam účastníka
v 1/ rade a žalovaného je potrebné priznať úspech. Podľa § 250ja ods. 2 O.s.p. odvolací súd rozhodne
o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to nie je v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie
odvolania nariadi pojednávanie, ak to považuje za potrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie. V tejto
súvislosti odvolací súd uvádza, že krajský súd verejne prerokoval vec a verejne vyhlásil rozhodnutie
dňa 02.05.2013. Odvolací súd nepovažoval za potrebné na prejednanie veci nariaďovať pojednávanie
a takýto postup nebol v rozpore s verejným záujmom. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený
minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený 14.01.2015 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.).

S účinnosťou od 1. októbra 2013 boli v zmysle § 8 písm. e) zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii
miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov zrušené správy katastra a podľa §
9 ods. 4 cit. zákona ich pôsobnosť ustanovená osobitnými predpismi prechádza na okresný úrad. Do
postavenia Správy katastra Trnava tak nastúpil z titulu zákonných zmien Okresný úrad Trnava. Pod
všeobecným označením žalovaný je potom nutné rozumieť tak pôvodný správny orgán, ako aj jeho
právneho nástupcu podľa toho, ktorého sa text odôvodnenia týka.



Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Súd v správnom súdnictve
preskúmava rozhodnutia a postupy orgánov verejnej správy predovšetkým v rozsahu a z dôvodov
uvedených v žalobe. Rozsahom tvrdení uvedených v žalobe je súd viazaný.

Podľa § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo
právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,
a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa § 31 ods. 1 prvá veta katastrálneho zákona, okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či
obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený
nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť
alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon
neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom.

Podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí;
inak návrh zamietne.

Podľa § 44 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom
podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku,
vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu.

Podľa § 67 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, konkurzu podlieha: a) majetok, ktorý patril
úpadcovi v čase vyhlásenia konkurzu; b) majetok, ktorý úpadca nadobudol počas konkurzu; c) majetok,
ktorý zabezpečuje úpadcove záväzky; d) iný majetok, ak to ustanovuje tento zákon.

Podľa § 76 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, súpis majetku podstát (ďalej len "súpis")
je listina oprávňujúca správcu speňažiť spísaný majetok. Súpis vyhotovuje správca podľa zoznamu
majetku predloženého úpadcom, informácií od úpadcu a iných osôb, ako aj vlastných zistení a šetrení.
Súpis správca vyhotovuje osobitne pre všeobecnú podstatu a osobitne pre každú oddelenú podstatu; pre
posúdenie, či majetok tvorí oddelenú podstatu, sú rozhodujúce údaje uvedené v prihláške zabezpečenej
pohľadávky až do márneho uplynutia lehoty na podanie návrhu na určenie pohľadávky, späťvzatia
návrhu na určenie pohľadávky alebo rozhodnutia súdu o určení pohľadávky. Len čo je majetok zapísaný
do súpisu, iná osoba ako správca nesmie majetok previesť, dlhodobo prenajať, zriadiť na ňom právo k
cudzej veci alebo inak zmenšiť jeho hodnotu alebo likviditu.

Podľa § 78 ods. 1 veta prvá, druhá a tretia zákona o konkurze a reštrukturalizácii, do súpisu správca
zapisuje aj majetok, ktorého zahrnutie do všeobecnej podstaty alebo oddelenej podstaty je sporné. Ak je
sporné, či majetok patrí do podstaty, zapíše sa do súpisu podstaty s poznámkou o nárokoch uplatnených
inými osobami alebo s poznámkou o iných dôvodoch, ktoré spochybňujú zaradenie majetku do súpisu.
Pri spornom zápise správca v súpise poznamená dôvody sporného zápisu a uvedie osobu, v ktorej
prospech pochybnosti sporného zápisu svedčia.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 22 ods. 1 písm. c) zákona o prokuratúre, prokurátor je oprávnený podať protest proti rozhodnutiu,
ktorými bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis.

Z obsahu predloženého súdneho spisu, ktorého súčasťou je administratívny spis žalovaného, najvyšší
súd zistil, že na základe návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v zrýchlenom



katastrálnom konaní podaného dňa 03.09.2008 predávajúcimi Ing. V. Q., Ing. P. F., Ing. F. F., Ing. B.
W., B. W. a kupujúcimi E. W. a Ing. X. S. bol vykonaný na základe predloženej kúpnej zmluvy zo dňa
21.08.2008 vklad vlastníckeho práva k jednotlivo identifikovaným nehnuteľnostiam v k. ú. I. zapísaným
na LV č. XXXX, ku ktorým bolo vlastníctvo bez akýchkoľvek obmedzujúcich poznámok zapísané na
predávajúcich. Vklad vlastníckeho práva v prospech kupujúcich bol povolený pod č. V 5449/08 dňa
04.09. 2008.

Konkurz na majetok úpadcu Trnavské automobilové závody, š.p. v likvidácii bol Okresným súdom
v Trnave vyhlásený dňa 12.09.2007, za konkurzného správcu bol určený Mgr. Peter Ondreička.
Nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom vyššie uvedeného vkladového konania boli zaradené do súpisu
majetkových podstát dňa 06.12.2007. Dňa 12.12.2007 bol odvolaný konkurzný správca Mgr. Peter
Ondreička a bol vymenovaný nový konkurzný správca Mgr. Ing. Pavol Korytár. Dňa 20.09.2010 podal
Mgr. Ing. Pavol Korytár - správca úpadcu Trnavské automobilové závody, š.p. v konkurze návrh na
zápis obmedzujúcej poznámky k nehnuteľnostiam v zmysle vyššie uvedeného vkladu z dôvodu, že tieto
nehnuteľnosti boli zaradené v zmysle § 78 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z. z. do súpisu majetku podliehajúceho
konkurzu z dôvodu absolútnej neplatnosti prevodov/prechodov vlastníckeho práva na predávajúcich.
Poukázal na rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 31Cbi/3/2008-400 zo dňa 31.05.2010, ktorým bola
zamietnutá žaloba predávajúcich ako domnelých vlastníkov na vylúčenie veci z konkurznej podstaty, v
dôsledku čoho je prevod vlastníctva na kupujúcich absolútne neplatným právnym úkonom.

Dňa 29.10.2010 Okresná prokuratúra Trnava podala protest prokurátora proti zápisu vlastníckeho práva
vykonaného pod č. V 5449/08 s poukazom na ust. § 31 katastrálneho zákona a § 67, § 44 a § 76
zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii. Zdôraznila skutočnosť, že vzhľadom na vyhlásenie
konkurzu na majetok dlžníka Trnavské automobilové závody, š. p. v likvidácii dňa 12.09.2007 boli
predmetné nehnuteľnosti zapísané do súpisu majetku so spornou poznámkou v prospech tretích osôb
(žalobcov), ktoré podali žalobu o vylúčenie nehnuteľností z konkurznej podstaty dňa 13.05.2008. Už v
čase uzavretia kúpnej zmluvy však vzhľadom na úpravu konkurzného zákona nemali dispozičné právo
k týmto nehnuteľnostiam, vyhlásenie konkurzu malo byť poznamenané na príslušnom LV č. XXXX (§ 38
a § 39 katastrálneho zákona), a preto nemal byť namietaný vklad vôbec povolený.

Na základe podaného protestu bolo vydané prvostupňové rozhodnutie Správy katastra Trnava č. LS
5/10-01 zo dňa 08.11. 2010, ktorým bolo protestu vyhovené a rozhodnutie o povolení vkladu č. V 5449/08
zo dňa 04.09.2008 bolo zrušené.  Žalovaný v odvolacom konaní vydal napadnuté rozhodnutie č. UP
3/2010 zo dňa 19.01.2011, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil.

Predmetom prvostupňového ako aj odvolacieho súdneho konania bolo preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia odporkyne a posúdenie otázky, či žalobcovia boli oprávnení disponovať dotknutými
nehnuteľnosťami (napr. previesť vlastnícke právo na tretie osoby na základe odplatného dvojstranného
právneho úkonu), teda či kúpna zmluva uzatvorená medzi žalobcami a účastníkmi konania v 2/ a 3/
rade je absolútne neplatným právnym úkonom, a  či mal žalovaný ako aj správny orgán zvážiť možnosť
prerušiť konanie o proteste prokurátora postupom podľa § 29 zákona č. 71/1967 Zb. Správneho poriadku
nakoľko v súdnom konaní (sp. zn. 31Cbi/3/2008) sa rieši otázka, či dotknuté nehnuteľnosti majú patriť
do konkurznej podstaty, resp. či správca ich do konkurznej podstaty zaradil oprávnene.

Z ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii vyplýva, že vyhlásením konkurzu oprávnenie
úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach
týkajúcich sa tohto majetku prechádza na správcu. Na to, aby mohol správca pristúpiť k speňaženiu
majetku podliehajúcemu konkurzu, musí takýto majetok najprv spísať. Súpis majetku podstát je listina
oprávňujúca správcu speňažiť spísaný majetok. Do súpisu je správca oprávnený zapísať aj majetok,
ktorého zahrnutie do všeobecnej podstaty alebo oddelenej podstaty je sporné. Ak je sporné, či majetok
patrí do podstaty, zapíše sa takýto majetok do súpisu podstaty s poznámkou o nárokoch uplatnených
inými osobami. Len čo je majetok zapísaný do súpisu, iná osoba ako správca nesmie majetok previesť,
dlhodobo prenajať, zriadiť na ňom právo k cudzej veci alebo inak zmenšiť jeho hodnotu alebo likviditu.
Z týchto zákonných ustanovení je možné vyvodiť záver, že do súpisu majetku podstát môže správca
zapísať aj majetok, ktorého vlastnícke právo je sporné (t. z. že takýto majetok nemusí byť vlastníctvom
úpadcu). Ak už bol takýto majetok zapísaný do súpisu majetku podstát, iná osoba (to znamená,
že po materiálnej stránke to môže byť aj vlastník veci) nie je oprávnená s touto vecou (majetkom)



disponovať. Akýkoľvek úkon, ktorý smeruje k porušeniu alebo obchádzaniu ustanovenia § 78 ods. 1
posledná veta zákona o konkurze a reštrukturalizácii znamená podľa § 39 Občianskeho zákonníka
absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Najvyšší súd je toho názoru, že žalobcovia ako domnelí vlastníci
mali odo dňa 06.12.2007 obmedzené právo disponovať s majetkom, pretože týmto dňom bol tento
majetok spísaný do súpisu majetku podstát s poznámkou. Aj napriek chybe správcu, ktorý takúto
skutočnosť nepoznamenal do katastra nehnuteľností, je nepochybné, že žalobcovia si boli vedomí
tejto skutočnosti, pretože dňa 13.05.2008 sa návrhom došlým okresnému súdu domáhali vylúčenia
nehnuteľností zo súpisu majetku podstát. Vzhľadom k týmto okolnostiam dňa 21.08.2008 žalobcovia
(predávajúci) uzatvorili s účastníkmi v 2/ a 3/ rade (kupujúci) kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod
vlastníckeho práva k spísaným nehnuteľnostiam na kupujúcich. Na rozdiel od predávajúcich, správca
konkurznej podstaty vstúpil do vlastníckych práv k sporným nehnuteľnostiam dňom zápisu majetku
do súpisu majetkových podstát úpadcu, ktorého právo nakladať s majetkom bolo však obmedzené do
dňa právoplatnosti rozhodnutia o vylúčení majetku zo súpisu. Keďže žalobcovia (predávajúci) vykonali
právny úkon v čase, keď s majetkom mali obmedzenie nakladať, a to nie len oni, ale aj správca, vykonaný
právny úkon je absolútne neplatným právnym úkonom. Najvyšší súd preto po preskúmaní rozhodnutia
žalovaného, ako aj rozhodnutia správneho orgánu o vyhovení protestu prokurátora a zrušení svojho
predchádzajúceho rozhodnutia o povolení vkladu, a postupu, ktorý vydaným rozhodnutiam predchádzal,
dospel k záveru, že rozhodnutie a postup žalovaného a správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade
so zákonom. Správny orgán mal v pôvodnom konaní zmluvu podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona
preskúmať najmä z hľadiska, či prevodca je oprávnený s nehnuteľnosťou nakladať, či zmluva neodporuje
zákonu alebo zákon neobchádza. Po podanom proteste prokurátora, ktorý smeroval proti nezákonnému
rozhodnutiu správneho orgánu, tento tomuto protestu vyhovel a svoje pôvodne rozhodnutie zrušil.

Čo sa týka námietky žalobcov uvedenej vo vyjadrení k odvolaniu týkajúcej sa povinnosti správneho
orgánu prerušiť konanie o proteste prokurátora vzhľadom k tomu, že v súdnom konaní sa rieši otázka
dôležitá pre rozhodnutie správneho orgánu, najvyšší súd je toho názoru, že nebolo dôvodné prerušiť
konanie o proteste prokurátora, vyčkať a prihliadnuť na rozhodnutie konkurzného súdu, ktorým  by
vylúčil/ nevylúčil dotknuté nehnuteľnosti z konkurznej podstaty, a tým určil aj vlastnícke právo k týmto
nehnuteľnostiam, pretože takéto rozhodnutie konkurzného súdu aj tak nezmení nič na skutočnosti, že
rozhodnutie správneho orgánu o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností nebolo
vydané v súlade so zákonom z dôvodu, že správny orgán v zmysle § 31 ods. 1 katastrálneho zákona
nepreskúmal kúpnu zmluvu z požadovaného hľadiska. Treba tiež dodať, že rozhodovanie konkurzného
súdu sa netýka otázky, či boli nehnuteľnosti súčasťou súpisu (v takom prípade by išlo o podstatnú
otázku pre rozhodnutie správneho orgánu), ale otázky, či ich správca zahrnul do súpisu oprávnene,
teda či ich konkurzný súd vylúči zo súpisu. Najvyšší súd súhlasí s názorom žalovaného, že rozhodnutie
konkurzného súdu, ktorým nevylúči dotknuté nehnuteľnosti z konkurznej podstaty nekonvaliduje právny
stav v čase vydania rozhodnutia o povolení vkladu. Taktiež sa stotožnil s navrhovaným postupom, že v
prípade, ak bude rozhodnutie o povolení vkladu právoplatne zrušené, samotné konanie o vklade bude
opäť otvorené a správny orgán bude opäť pokračovať v konaní a ak ešte bude prebiehať súdne konanie
sp. zn. 31Cbi/3/2008, správny orgán preruší konane podľa ust. 31a písm. a) katastrálneho zákona,
pričom v prípade, ak by konkurzný súd rozhodol, že dotknuté nehnuteľnosti boli do súpisu zaradené
neoprávnene, môže byť vklad (účinky návrhu ostávajú zachované) v obnovenom konaní opäť povolený,
lebo zákonné obmedzenie podľa § 76 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii už nebude existovať.

Najvyšší súd sa stotožnil s názorom krajského súdu v otázke, že podanie protestu prokurátora v konaní
o zápise vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 21.08.2008, t. j. za účinnosti znenia
katastrálneho zákona obsahujúceho ustanovenie § 31 ods. 6, nepripúšťajúceho podanie opravného
prostriedku, za ktorý je v poznámke pod čiarou označený aj protest prokurátora, je potrebné chápať aj
napriek dvojkoľajnosti tohto inštitútu v právnej úprave ako právny prostriedok prokurátorského dozoru
nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy hmotnoprávne upraveným v zákone č. 153/2001
Z. z. o prokuratúre. Ide teda o výkon dohľadu nad dodržiavaním zákonnosti zo strany štátnej moci a
nevylučuje sa jeho použitie v konaniach týkajúcich sa vkladov vlastníckeho práva v období od 15.04.2004
do 31.08.2009. Len pre doplnenie najvyšší súd uvádza, že podľa ustálenej judikatúry poznámka pod
čiarou nemá normatívny charakter a slúži len na spresnenie výkladu ustanovenia zákona (Rozsudok NS
SR sp. zn. 9Sžso/8/2009 z 24.02.2010).



Taktiež najvyšší súd súhlasí s krajským súdom ohľadom absencie účastníctva žalobcov v konaní o
proteste prokurátora, že konanie o proteste prokurátora je osobitné konanie, v ktorom sa rozhoduje, či
rozhodnutím bol porušený zákon, pričom na toto konanie sa primerane vzťahujú ustanovenia Správneho
poriadku. Nevzniká preto právny vzťah medzi správnym orgánom a účastníkom správneho konania,
ale nanajvýš právny vzťah medzi prokurátorom a správnym orgánom. Účastníkom správneho konania
(žalobcom) je potom daná možnosť sa vyjadriť proti rozhodnutiu o proteste prokurátora v odvolacom
konaní, na ktoré sa v celosti vzťahujú ustanovenia Správneho poriadku.

Čo sa týka vyjadrenia účastníkov v 2/ a 3/ rade, tak najvyšší súd poznamenáva, že rozhodnutím
súdu v správnom súdnictve nemôžu byť v žiadnom prípade dotknutí na svojich právach a právom
chránených záujmoch, pretože správny súd posudzuje len otázku zákonnosti rozhodnutí a postupov
správnych orgánov, pričom najvyšší súd sa nestotožnil s názorom krajského súdu v otázke zákonnosti
rozhodnutia a postupu žalovaného o proteste prokurátora. Podľa najvyššieho súdu konal žalovaný ako
aj prvostupňový správny orgán v súlade so zákonom, keď vyhovel protestu prokurátora a zrušil svoje
pôvodné rozhodnutie. Nad rámec preskúmavania na záver dodáva, že v prípade, ak účastníci v 2/ a 3/
rade neodstúpia o kúpnej zmluvy zo dňa 21.08.2008 a konkurzný súd v konaní sp. zn. 31Cbi/3/2008
vylúči majetok zo súpisu majetku, správny orgán opätovne rozhodne o návrhu na vklad, pričom už
uvedenému rozhodovaniu nebude brániť ustanovenie § 76 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii.

S poukazom na uvedené najvyšší súd podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 220 O.s.p.
napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave zmenil tak, že žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Odvolací súd rozhodol o trovách konania podľa  § 250k ods. 1 v spojení s § 246c ods.1 a § 224 ods. 1 a
2 O.s.p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, keďže žalobcovia v konaní nemali úspech a žalovaný
nemá na ich náhradu zákonný nárok ani v prípade úspechu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.