{"guid": "2f1f497c-a8b5-420c-a880-12b75ebaae42:026c7699-19d5-408b-935d-78dff5f8bc48", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:1015201516.1", "spisova_znacka": "10SZa/17/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10SZa/17/2015 z 10. 11. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 10. novembra 2015, sp. zn. 10SZa/17/2015, ECLI:SK:NSSR:2015:1015201516.1", "identifikacne_cislo": "1015201516", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Daniel Ilavský", "sudca_id": 483, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-daniel-ilavsky-483", "datum_vydania": "2015-11-10", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88.odsek-4", "nazov": "§ 88 ods. 4 zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-88"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2011/404#paragraf-88"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/026c7699-19d5-408b-935d-78dff5f8bc48", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:1015201516.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:1015201516.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:1015201516.1/text", "citacie_n": 5, "text": "Súd: Najvyšší súd\nSpisová značka: 10SZa/17/2015\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 1015201516\nDátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2015\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Berthotyová\nECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:1015201516.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Eleny Berthotyovej\nPhD. a z členov JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Igora Belka, v právnej veci navrhovateľa: P. P.,\nnarodeného XX.XX.XXXX, štátneho príslušníka Indickej republiky, v krajine pôvodu naposledy bytom: F.,\naktuálne s miestom pobytu v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, zastúpeného Mgr.\nJarmilou Karak Vargovou, advokátkou so sídlom Brečtanová 21, Bratislava, proti odporcovi: Oddelenie\ncudzineckej polície Policajného zboru Trnava so sídlom Paulínska 13, Trnava, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia odporcu Č.p.: PPZ-HCP-BA9-17-114/2015-AV zo dňa 26.8.2015 na odvolanie navrhovateľa\nproti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 4Sp/85/2015-47 zo dňa 25. septembra 2015, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 4Sp/85/2015-47 zo dňa\n25. septembra 2015   p o t v r d z u j e .\n\nNavrhovateľovi  právo na náhradu trov odvolacieho konania   n e p r i z n á v a .\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nI.\nPredmet konania\n\nKrajský súd v Bratislave rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia potvrdil rozhodnutie Č.\np.: PPZ-HCP-BA9-17-114/2015-AV zo dňa 26.08.2015, ktorým odporca rozhodol o predĺžení lehoty\nzaistenia navrhovateľa podľa § 88 ods. 4 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov, do 326.2.2016 a navrhovateľ bol ponechaný v Útvare policajného zaistenia\npre cudzincov v Medveďove. Navrhovateľovi právo na náhradu trov konania nepriznal.\nV dôvodoch rozsudku krajský súd uviedol, že v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred\nsamotným prejednaním a rozhodnutím veci sa súd podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového\nsprávneho spisu odporcu č. p.: PPZ-HCP-BA9-17/2015-AV (pôvodne č. p.: PPZ-HCP-BA9-49/2015-\nAV). Z jeho obsahu o. i. vyplýva, že navrhovateľ bol rozsudkom Okresného súdu Galanta 1T 27/09\nz 22.04.2009 odsúdený za spáchanie zločinu prevádzačstva k súhrnnému nepodmienečnému trestu\nodňatia slobody v trvaní 6 rokov a 10 mesiacov a k trestu vyhostenia na dobu 10 rokov. Z výkonu trestu\nodňatia slobody bol podmienečne prepustený 26.08.2014. V priebehu svojho výsluchu pred odporcom\n(26.08.2014) mu bolo oznámené začatie konania vo veci zaistenia, o.i. uviedol, že o azyl požiadal len\nna Slovensku a to v roku 2005.\nPrávoplatným rozhodnutím č. p.: PPZ-HCP-BA9-49-014/2014-AV z 26.08.2014 (toto rozhodnutie bolo\npotvrdené rozsudkom krajského  súdu č. k. 12Sp/74/2014-26 z 30.09.2014, ako aj rozsudkom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 1Sža/43/2014 z 18.11.2014) bol navrhovateľ zaistený v\nÚPZC z dôvodu § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov na dobu do 26.02.2015.\n\nOdporca následne svojim rozhodnutím č. p.: PPZ-HCP-BA9-17-060/2015-AV z 26.02.2015 predĺžil dobu\nzaistenia do 26.08.2015. O podanom odvolaní voči nemu rozhodol krajský súd rozsudkom z 01.04.2015,\nktorý bol rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 1Sža/26/2015 z 26.05.2015\nzmenený, napadnuté rozhodnutie odporcu č. p.: PPZ-HCP-BA9-17-060/2015-AV z 26.02.2015 bolo\nzrušené, vec bola vrátená odporcovi na ďalšie konanie, nebolo nariadené prepustenie navrhovateľa zo\nzaistenia. Odporca svojim rozhodnutím č. p.: PPZ-HCP-BA9-17-081/2015-AV z 23.04.2015 právoplatne\nrozhodol o tom, že účel zaistenia navrhovateľa trvá - v odôvodnení tohto rozhodnutia sa o. i. uvádza,\nže miestna polícia v Indii potvrdila, že „... údaje osoby: P. P., bytom N. sú správne“. Odporca svojim\nrozhodnutím č. p.: PPZ-HCP-BA9-17-104/2015-AV zo 14.08.2015 predĺžil dobu zaistenia navrhovateľa\ndo 26.08.2015. (Ako to je známe súdu o odvolaní voči tomuto rozhodnutiu rozhodol tunajší súd\nrozsudkom č. k. 9Sp/84/2015 z 18.09.2015 tak, že napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdil.)\nNavrhovateľ bol v priebehu celého konania o jeho zaistení opakovane odporcom vypočutý, osobitne sa\nvyjadroval opakovane aj k meritu veci:\npriebehu výsluchu z 26.08.2014 o. i. uviedol, že na Slovensko pricestoval v roku 2004 (!), v roku 2005 tu\nneúspešne požiadal o azyl. S priateľkou, s ktorou čakal dieťa, žil do času, kedy „bol za prevádzačstvo\nv roku 2009 zatvorený“.\npriebehu výsluchu z 25.02.2015 o. i. uviedol, že vie, že NCD mu ZÚI vydá až po potvrdení jeho totožnosti,\nže sa chce vrátiť do krajiny svojho pôvodu, že pri návšteve ZÚI (po jeho zaistení) mu bolo oznámené,\nže tento úrad urobí všetko pre vydanie NCD.\npriebehu výsluchu z 12.08.2015 o. i. uviedol, že peniaze bude mať, ale až potom, ako bude zo zaistenia\nprepustený. Peniaze má ušetrené (5000 - 6000 eur), má ich však u kamaráta v Rakúsku, že v decembri\n2014, v marci a v júli synovi posielal 100 eur, že ubytovanie má zabezpečené u p. V. F., že v decembri\n2014 ho navštívila p. I. D. a syn B.. Tiež uviedol, že požiadal o obnovu svojho (trestného) konania.\npriebehu výsluchu z 26.08.2015 o. i. uviedol, že ubytovanie má zabezpečené u p. V. F. v P..\nAko to vyplýva z obsahu spisu, bývalá priateľka navrhovateľka sa volá I. D., ktorá bola v konaní\nopakovane vypočutá:\nAko to vyplýva z obsahu jej výsluchu, konaného 09.09.2014, s navrhovateľom žila od roku 2003 do\nroku 2007, má s ním syna mal. B., ktorý však v rodnom liste ako otec nie je zapísaný. Od roku 2007\nnavrhovateľa nevidela. Uviedla, že keď bol navrhovateľ vo výkone trestu, písal jej listy, teraz keď je\nv zaistení, volajú si každý deň. V ďalšom uviedla, že od roku 2007 (kedy sa s navrhovateľom rozišli)\nna maloletého syna B. navrhovateľ neprispieval, iba mu posielal pohľadnice. V priebehu výkonu trestu\nodňatia slobody navrhovateľa nenavštívila ani raz.\nAko to vyplýva z obsahu jej výsluchu konaného 11.11.2014, o. i. uviedla, že aktuálne si s navrhovateľom\ntelefonuje cca 3x za týždeň, s navrhovateľom žila v období rokov 2004 - 2006. V prípade prepustenia\nnavrhovateľa (zo zaistenia) s ním neplánuje spoločný život, nechce s ním byť v žiadnom vzťahu, nakoľko\nmá nového priateľa p. V. F., s ktorým má dcéru mal. B. D.. Pred nástupom trestu odňatia slobody, keď\nspolu žili v spoločnej domácnosti, navrhovateľ prispieval na domácnosť 2 roky. Od roku 2006 neprispieval\nžiadnou sumou. Tiež sa vyjadrila, že ak by bol navrhovateľ zo zaistenia prepustený, nemá sa o neho ako\npostarať, ani finančne a ani hmotne, nebude ho v žiadnom prípade podporovať a ani mu neposkytne\nubytovanie.\nAko to vyplýva z obsahu jej ďalšieho výsluchu konaného 19.03.2015, navrhovateľ je jej bývalým\npriateľom, od jeho zaistenia je iba v telefonickom kontakte, neplánuje s ním žiť, lebo má nového priateľa\n(p. V. F.). Nechce, aby s nimi navrhovateľ žil, iba aby finančne prispieval na mal. B..\nAko to vyplýva z úradného záznamu o telefonickom rozhovore odporcu s p. I. D., táto odporcovi uviedla,\nže navrhovateľ niekoľkokrát poslal synovi 40 - 100 eur, tiež aj hračky. Naposledy ho navštívila v decembri\n2014. Aktuálne má vzťah s p. V., že testy DNA na určenie otcovstva vykonané neboli, nakoľko otcovstvo\nuž bolo určené. O spoločnom živote s navrhovateľom nerozmýšľala.\nPán V. F. vo svojej výpovedi z 18.03.2015 o. i. vypovedal, že navrhovateľovi je ochotný poskytnúť\nubytovanie (na U.) len preto, lebo navrhovateľ chce uznať otcovstvo k dieťaťu (mal. B.) a že ubytovanie\nsi (navrhovateľ) odrobí na „prerábke“ domu.\nV spise odporcu sa nachádzajú doklady podpísané navrhovateľom a datované 23.02.2015: 1.\n„Government of India - Application form for indián passport at an indián mission“, 2. „Personál particulars\nform“, z obsahu ktorých je zjavné, že údaje v nich uvedené sú diametrálne rozdielne, a to v časti mena\nnavrhovateľa, dátumu a miesta jeho narodenia, mena jeho otca a matky.\nV spise odporcu sa nachádzajú viaceré záznamy ÚPZC (policajného útvaru, ktorý priamo vykonáva\núkony smerujúce k zabezpečeniu vydania NCD a následne k faktickej realizácii vyhostenia) o\nvykonaných úkonoch vo vzťahu k ZÚI, smerujúcich k zabezpečeniu vydania NCD. Z ich obsahu je\nzrejmé, že tieto úkony (osobné návštevy ZÚI, telefonické kontakty, návšteva konzula v ÚPZC) boli\n\nvykonané napr.: osobné návštevy ZÚI (05.09.2014, 16.10.2014, 24.02.2015, 03.03.2015, 16.03.2015,\n19.03.2015, 28.04.2015), opakované telefonické kontakty, návšteva konzula na ÚPZC 10.04.2015,\n23.05.2015. Ako to vyplýva z obsahu uvedených záznamov, ZÚI je pripravený navrhovateľovi vydať NCD\npotom, ako bude týmto úradom overená totožnosť navrhovateľa a jeho štátna príslušnosť.\nZ relácie Národnej ústredne Interpolu Bratislava z 18.11.2008 je zrejmé, že vo veci navrhovateľa bola\nlustrácia odtlačkov prstov za účelom zistenia kriminálnych informácií negatívna.\nK námietke nedostatočne zisteného stavu veci (na pojednávaní zástupkyňa navrhovateľa spresnila,\nže tento dôvod spočíva v tom, že odporca nezisťoval na ZÚI či NCD vôbec vydá, resp. či môže byť\nvydaný, že odporca vo veci vydania NCD kontaktuje iba ÚPZC a tiež, že nedostatočne zisťoval vzťah\nnavrhovateľa a maloletého B.); krajský súd uviedol, že táto námietka nie je dôvodná. Uviedol, že\nÚPZC je samostatnou organizačnou zložkou Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného\nzboru, ktorá vykonáva umiestnenie a zaistenie cudzincov na základe vydaných rozhodnutí v zmysle\nzákona o pobyte cudzincov, zabezpečuje činnosti spojené s prípravou a výkonom vyhosťovania. Ide o\nútvar, ktorý o. i. disponuje špecializovaným pracoviskom, úlohou ktorého je aj zabezpečovanie kontaktu\nso zastupiteľskými orgánmi krajín, do ktorých majú byť zaistení vyhostení s cieľom vydania o. i. aj\nnáhradných cestovných dokladov v prípade, ak nimi zaistené osoby nedisponujú. Ako to je zjavné z\nobsahu administratívneho spisu odporcu. S poukazom na uvedené preto odporca správne kontaktoval\nÚPZC s cieľom zisťovať stav vybavovania vydania NCD navrhovateľovi. Z obsahu spisu je zrejmé, že\nÚPZC vynakladalo počas celej doterajšej doby zaistenia navrhovateľa dostatočnú iniciatívu voči ZÚI, aby\nk vydaniu NCD došlo v čo možno najkratšom čase. Ako to však vyplýva z opakovaných stanovísk ZÚI,\ntento úrad nikdy neuviedol, že navrhovateľovi NCD nevydá - práve naopak, opakovane uvádzal, že po\noverení údajov navrhovateľa a potvrdení jeho štátnej príslušnosti NCD bude vydaný. Súd poznamenáva,\nže z jeho rozhodovacej praxe mu je známe, že ÚPZC koná vo všetkých prípadoch aj vo vzťahu k\nzastupiteľským úradom tak, aby došlo v realizácii vyhostenia v čo najkratšom čase.\n\nNavrhovateľ tiež poukázal na jeho údajnú nevyhostiteľnosť, teda že účel zaistenia neexistuje. Takéto\njeho tvrdenie podľa krajského súdu nie je ničím odôvodnené. ZÚI nikdy neprezentoval, že navrhovateľovi\nNCD nevydá - práve naopak. Skutočnosť, že jeho vydanie podmienil overením totožnosti a štátnej\npríslušnosti navrhovateľa, ako aj jeho stotožnenie je legitímnou požiadavkou. Fakt, že tieto overovania\nstále trvajú však zjavne nespôsobil tento úrad krajiny pôvodu navrhovateľa, ale sám navrhovateľ, ako\nto bude následne odôvodnené.\nPodľa krajského súdu nie je pravdivé ani tvrdenie navrhovateľa, že nezisťoval vzťah navrhovateľa a\nmaloletého B.. K otázke tohto vzťahu bol opakovane vypočutý sám navrhovateľ, matka mal. B. p. I. D. a\naj aktuálny priateľ p. D. p. V. F.. Závery, ku ktorým odporca v tejto súvislosti dospel a ktoré prezentoval\nv odôvodnení svojho rozhodnutia sú podľa názoru súdu dôvodné a logické.\nKrajský súd poznamenal, že odporca vykonal všetky potrebné (a aj dostupné) úkony k zisteniu stavu\nveci: opakovane vypočul navrhovateľa a svedkov k okolnostiam, rozhodným pre objektívne a dostatočné\nzistenie stavu veci, podobne ako zisťoval stav vybavovania NCD pre navrhovateľa.\nK námietke existencie vady rozhodnutia, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia (na\npojednávaní zástupkyňa navrhovateľa spresnila, že tento dôvod spočíva v neefektivite úkonov,\nvykonaných odporcom); krajský súd  uviedol, že ani táto námietka nie je dôvodná. ÚPZC je odborným\nútvarom, ktorého úlohou je o. i. zabezpečiť prípravu a samotnú faktickú realizáciu výkonu vyhostenia.\nNavrhovateľ nedisponuje žiadnym preukazom svojej totožnosti a ani žiadnymi inými dokladmi, ktorými\nby svoju totožnosť vedel preukázať. Dokonca - ako to uviedol pred konajúcim sudcom na pojednávaní -v\nminulosti disponoval dvomi odlišnými cestovnými dokladmi. Sám tiež uviedol že mu je známe, že vydanie\nNCD trvá dlho a že k jeho vydaniu je potrebné predložiť potrebné doklady, ktorými však nedisponuje.\nElementárnym predpokladom faktického vyhostenia je existencia platného, či náhradného cestovného\ndokladu (cestovného pasu). Takýto cestovný doklad však vydáva iba príslušný úrad krajiny pôvodu\nvyhosťovanej osoby - v danom prípade ZÚI. Odporca za účelom zistenia stavu vydania NCD opakovane\nkontaktoval ÚPZC, ktorý - ako vyplýva z obsahu spisu odporcu - vykonával náležité kroky k jeho vydaniu.\nJe však potrebné poukázať na skutočnosť, že ani odporca a ani ÚPZC nemajú faktickú možnosť donútiť\ntento zastupiteľský úrad k tomu, aby NCD navrhovateľovi vydal bez splnenia podmienok, stanovených\nIndiou pre vydanie NCD - zjavne bez overenia totožnosti a štátnej príslušnosti navrhovateľa, resp.\nbez toho, aby bola osoba navrhovateľa stotožnená s osobou P. P.. Koniec - koncov ani navrhovateľ\nneozrejmil, aké efektívne kroky, smerujúce k vydaniu NCD pre navrhovateľa odporca (resp. ÚPZC) mal,\nči mohol vykonať.\nK námietke rozporu obsahu rozhodnutia s obsahom spisu krajský súd uviedol, že\nnie je nedôvodná, nakoľko súd takýto rozpor nezistil.\n\nK tvrdeniu navrhovateľa, podľa ktorého zaistenie možno aplikovať v prípadoch ustanovených zákonom,\nkedy je súčasne preukázané, že iná možnosť neexistuje - takouto možnosťou je napr. zrejmá a\npreukázaná nebezpečnosť osoby pre spoločnosť alebo prípad, kedy síce nebezpečnosť zaistenej osoby\nnie je preukázaná, ale nemá prostriedky alebo možnosti preto, aby si sama dokázala existovať v\nspoločnosti:\nTýmto tvrdením si sám navrhovateľ v podstate protirečí, nakoľko odsúdenie navrhovateľa za spáchaný\nzločin prevádzačstva svedčí bez akýchkoľvek pochybností o jeho nebezpečnosti pre spoločnosť.\nPrevádzačstvo je aj podľa názoru krajského súdu závažným zločinom, nakoľko jeho páchateľ\nnehanebným spôsobom profituje na biede, či utrpení ľudí.\nK tvrdeniu navrhovateľa, že zo spisu nevyplýva, že by ZÚI bol pripravený vydať navrhovateľovi\nNCD, pričom totožnosť osoby navrhovateľa bola overená už 19.03.2015 Národnou ústredňou Interpol,\nako to vyplýva z rozhodnutia odporcu č. p.. PPZ-HCP-BA9-17-081/2015-AV z 23.04.2015 a že\nnavrhovateľ je nevyhostiteľnou osobou, nakoľko ZÚI disponuje už šesť mesiacov informáciami o\ntotožnosti navrhovateľa: krajský súd uviedol, že zo žiadneho z dokladov založených v spise odporcu a\nani zo žiadneho zaznamenaného stanoviska odporcu (podobne ako ani z mailovej odpovede atašé ZÚI\npredloženého navrhovateľom na pojednávaní) nevyplýva, že by ZÚI nechcel vydať navrhovateľovi NCD.\nPráve naopak - zo všetkých vyjadrení ZÚI, včítane spomenutého stanoviska atašé ZÚI z 23.09.2015\njednoznačne vyplýva, že tento úrad chce NCD vydať, avšak po splnení potrebných náležitostí, teda po\noverení totožnosti a štátnej príslušnosti navrhovateľa.\nV tejto súvislosti krajský súd poukázal na skutočnosť, že stav, kedy vydanie NCD objektívne vyžaduje\nznačný časový priestor nezapríčinil nikto iný ako navrhovateľ. A to jednak tým, že od navrhovateľom\nprezentovanej straty jeho cestovného dokladu (rok 1995) si vydanie NCD nevybavil a jednak tým,\nže v priebehu prípravy realizácie trestu vyhostenia (v priebehu svojho zaistenia) preukázateľne\nnespolupracoval s odporcom (s ÚPZC). Spočiatku, čo ani navrhovateľ nenamieta, odmietal vyplniť\npotrebné žiadosti. Ako to vyplýva zo stanoviska ZÚI po návšteve tohto úradu 16.10.2014 aj následne\nvyplnený osobný dotazník bol navrhovateľom vyplnený nedostatočne. Navrhovateľ 23.02.2015 vyplnil\ndva dokumenty, na základe ktorých malo dôjsť k overovaniu totožnosti navrhovateľa a jeho štátnej\npríslušnosti. I keď bez akýchkoľvek pochybností obidva tieto doklady vyplnil v ten istý deň sám\nnavrhovateľ a aj ich podpísal (a to i napriek prednesu navrhovateľa, ktorý sa na pojednávaní snažil\nspochybniť relevantnosť jedného z nich), údaje v nich uvedené sa diametrálne odlišujú v mene\nnavrhovateľa, dátumu a miesta jeho narodenia, mena jeho otca a matky. Takýto prístup navrhovateľa\nk poskytnutiu svojich osobných údajov, potrebných k overeniu jeho totožnosti, štátnej príslušnosti\na k stotožneniu jeho osoby s osobou (osobami) uvedenou na týchto dotazníkoch nie je možné\nvyhodnotiť inak ako tak, že navrhovateľ neposkytol náležitú súčinnosť, potrebnú k vydaniu NCD -\nteda že navrhovateľ nespolupracoval pri procese vydania NCD! Pokiaľ navrhovateľ v podanom návrhu\npoukazuje na časť odôvodnenia rozhodnutia odporcu z 23.04.2015 (podľa ktorej: „ ... údaje osoby: P.\nP., bytom N. sú správne“) je potrebné opätovne poukázať na skutočnosť, že vydaniu NCD predchádza\nnáležité zisťovanie vydávajúceho orgánu, ktorým je ZÚI a nie odporca, či ÚPZC. Preto ak ZÚI požaduje\nk vydaniu NCD kladný výsledok vlastného overovania osoby navrhovateľa, takémuto jeho postupu nie\nje možné oponovať.\nK tvrdeniu navrhovateľa, podľa ktorého namieta pravdivosť výroku odporcu o existencii rizika úteku,\nkeďže navrhovateľ nespolupracuje, ktorú námietku možno subsumovať pod dôvod rozporu rozhodnutia\nso spisom krajský súd uviedol, že keďže toto konštatovanie odporcu je v podstate jeho správnou úvahou,\nnie je podľa krajského súdu možné ustáliť, že ide o rozpor so spisom. Je však potrebné skonštatovať,\nže navrhovateľ pred odporcom skutočne nikdy neprezentoval úmysel, prezentovaný odporcom.\nAvšak tento nedostatok tvrdenia odporcu na napadnuté rozhodnutie nemalo vplyv, nakoľko navrhovateľ\nnedisponuje žiadnym dokladom, ktorý by ho oprávňoval k pobytu na slovenskom území a ktorého\ndispozíciu vyžaduje tak zákon o pobyte cudzincov, resp. Kódex schengenských hraníc. Teda v zmysle\nplatnej právnej úpravy nie je možné povoliť mu voľne sa pohybovať po území Slovenska.\nTaktiež v danom prípade nie je možné uplatniť ani miernejšie donucovacie prostriedky (v zmysle ust.\nČlánku 15 Návratovej smernice) a to z dôvodu, že navrhovateľ nepreukázal disponovanie finančnými\nprostriedkami. Jeho tvrdenie, podľa ktorého má u kamaráta v Rakúsku uložené peniaze nie je možné\npovažovať za preukázanie disponovania finančnou hotovosťou. Pokiaľ ide o prehlásenie p. V., podľa\nktorého navrhovateľovi poskytne ubytovanie, krajský súd poukázal na skutočnosť, že toto poskytnutie\nubytovania podmienil tým, že ubytovanie si (navrhovateľ) odrobí na „prerábke“ domu. Teda ak by\nnavrhovateľ odmietol pracovať na „prerábke“ domu, zabezpečenie ubytovania by fakticky zaniklo.\nNaviac, nakoľko navrhovateľ nedisponuje financiami, ostávali nepokryté jeho iné náklady, spojené s jeho\nev. pobytom (napr. zdravotnícka starostlivosť, strava, ošatenie, cestovné a pod.).\n\nS poukazom na uvedené aj keby v prípade navrhovateľa skutočne nebolo preukázané nebezpečie jeho\nskrývania sa či úteku, aplikácia miernejších donucovacích prostriedkov (v zmysle ust. § 89 ods. 1 zákona\no pobyte cudzincov) je vylúčená.\nNavrhovateľ tiež dôvodil, že má možnosť získať minimálne tolerovaný pobyt na slovenskom území.\nK tomuto tvrdeniu krajský súd poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ o takýto druh pobytu nepožiadal.\nNaviac ak by oň aj požiadal, podľa názoru krajského súdu, by mu nemohol byť udelený, nakoľko by\n(vzhľadom na svoju kriminálnu minulosť) nemohol predložiť doklad o svojej bezúhonnosti (§ 59 ods.\n3 zákona o pobyte cudzincov), ktorá skutočnosť zo zákona (§ 59 ods. 12 písm. d) zákona o pobyte\ncudzincov) spôsobuje zamietnutie prípadne podanej žiadosti o udelenie tolerovaného pobytu.\nPretože námietky vznesené navrhovateľom voči rozhodnutiu odporcu neboli s poukazom na vyššie\nuvedené dôvodné a pretože účel jeho zaistenia, resp. predĺženia zaistenia, spočívajúci v príprave\n(zabezpečenie NCD) a výkone trestu vyhostenia navrhovateľa (rozsudok Okresného súdu Galanta 1T\n27/09 z 22.04.2009) stále trvá, krajský súd napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdil.\n\nII.\nOdvolacie námietky navrhovateľa\n\nProti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ včas odvolanie, v ktorom uviedol, že opravným\nprostriedkom doručeným na krajský súd sa navrhovateľ domáhal zrušenia rozhodnutia odporcu a to z\ndôvodov, že\nsprávny orgán nedostatočne zistil skutkový stav veci\nrozhodnutie je vydané v rozpore s obsahom spisu\nkonanie má inú vadu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia.\nPodstata námietok voči zákonnosti rozhodnutia policajného orgánu spočívala predovšetkým v\nnasledovných skutočnostiach:\nV súčasnosti neexistuje účel zaistenia; účelom zaistenia je/má byť vyhostenie navrhovateľa do krajiny\njeho pôvodu, pričom je zrejmé, že sa vyhostenie nepodarí zrealizovať,\nNavrhovateľ má podporu svojich blízkych a rodiny v prípade jeho pobytu mimo zaistenia\nNavrhovateľova totožnosť je overená, preto namietame dôvod, ktorý uvádza odporca - nespoluprácu\npri overovaní totožnosti\nV konaní o predĺžení lehoty zaistenia je odporca povinný poznať riadne dôvody, pre ktoré bola osoba\nzaistená; toto sa v prípade navrhovateľa nestalo.\nNavrhovateľ poukázal na to, že ide o ďalšie predĺženie lehoty zaistenia navrhovateľa s tým, že týmto\nrozhodnutím určená lehota trvania zaistenia je maximálna, akú pripúšťa zákon o pobyte cudzincov.\nPokiaľ sa trest vyhostenia nepodarí vykonať ani v tejto lehote, bude musieť byť navrhovateľ prepustený\nzo zaistenia bez ohľadu na to, či bude alebo nebude disponovať cestovným dokladom, resp. bude alebo\nnebude môcť vycestovať do krajiny jeho pôvodu.\nSprávnosť rozsudku prvostupňového súdu namieta z dôvodu: že\nrozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvého stupňa\ndospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam\nK nesprávnemu právnemu posúdeniu prípadu (resp. inej vade konania, ktorá mohla mať za následok\nnesprávne rozhodnutie vo veci) uviedol, že obsahom rozsudku prvostupňového súdu je niekoľko\nzáverov, ktoré sú v rozpore s platnou právnou úpravou, pričom má za to, že práve takýto nesprávny\nvýklad zákona mohol mať za následok nezákonnosť rozhodnutia, keďže mohol viesť k nesprávnym\nskutkovým zisteniam súdu ohľadom primeranosti a nevyhnutnosti zaistenia navrhovateľa. V zmysle\nčlánku 15 návratovej smernice (2008/115/ES), ods. 1, 3 a 4:\n1.  Pokiaľ sa v osobitnom prípade nedajú účinne uplatniť Iné dostatočné, ale menej prísne donucovacie\nopatrenia, členské štáty môžu zaistiť len štátneho príslušníka tretej krajiny, voči ktorému prebieha\nkonanie o návrate, s cieľom pripraviť návrat a/alebo vykonať proces odsunu, a to najmä keď: a) existuje\nriziko úteku, alebo\nb) dotknutý štátny príslušník tretej krajiny sa vyhýba alebo bráni procesu prípravy návratu alebo odsunu.\n3. V každom prípade sa zaistenie preskúma v primeraných lehotách buď na žiadosť dotknutého štátneho\npríslušníka tretej krajiny alebo ex offo. V prípade predĺženia lehoty zaistenia na preskúmanie dohliada\nsúdny orgán,\n\n4, Zaistenie prestáva byť odôvodnené a dotknutá osoba sa bezodkladne prepustí, ak už z právnych alebo\niných dôvodov neexistuje odôvodnený predpoklad na odsun alebo už neplatia podmienky ustanovené\nv odseku 1.\nKrajský súd vo svojom rozsudku na str. 12 konštatuje na rozdiel od odporcu, že navrhovateľ skutočne\npred odporcom nikdy neprezentoval svoj úmysel utiecť. V ďalšom texte však konštatuje, že tento\nnedostatok tvrdenia odporcu by však na napadnuté rozhodnutie nemalo vplyv, nakoľko navrhovateľ\nnedisponuje žiadnym dokladom, ktorý by ho oprávňoval k pobytu na slovenskom území a ktorého\ndispozíciu vyžaduje tak zákon o pobyte cudzincov, resp. Kódex schengenských hraníc. Teda v zmysle\nplatnej právnej úpravy nie je možné voľne sa pohybovať po území Slovenska. Popiera tak dôležitosť\nsplnenia podmienky existencie rizika úteku pre prípustnosť zaistenia.\nPodľa názoru krajského súdu, teda každý, kto nedisponuje platným titulom oprávňujúcim ho k pobytu\nna území Slovenskej republiky, má byť automaticky zaistený.\nNavrhovateľ poukázal na absolútne nepochopenie inštitútu zaistenia; automatické zaisťovanie každého\nbez právneho titulu na pobyt na území Slovenska nemá oporu ani v slovenskej právnej úprave, ani v\neurópskej legislatíve. Ani samotné policajné orgány nepristupujú automaticky k zaisteniu každého, kto\nnedisponuje platným oprávnením na pobyt. Zaistenie má byť vždy krajným opatrením, ktoré nastupuje po\nsplnení zákonných predpokladov do úvahy iba v prípade, ak iné opatrenie nemožno využiť, samozrejme,\npri existencii účelu zaistenia.\nKrajský súd toto svoje tvrdenie opiera ďalej o svoje úvahy ohľadom nemožnosti získania legálneho\npobytu na území Slovenska (str. 13 napadnutého rozsudku). Ohľadom tolerovaného pobytu krajský súd\nuvádza: K tomuto tvrdeniu je potrebné poukázať na skutočnosť, že navrhovateľ o takýto druh pobytu\nnepožiadal. Naviac, ak by oň aj požiadal, podľa názoru súdu by mu nemohol byť udelený, nakoľko by\n(vzhľadom na svoju kriminálnu minulosť) nemohol predložiť doklad o svojej bezúhonnosti (§59 ods. 3\no pobyte cudzincov), ktorá skutočnosť zo zákona (§ 59 ods. 12 písm. d) zákona o pobyte cudzincov)\nspôsobuje zamietnutie prípadne podanej žiadosti o udelenie tolerovaného pobytu.\nNa tomto mieste je podľa navrhovateľa nevyhnutné polemizovať s tým, či krajský súd postupoval v súlade\nso zásadou „iura novit curia“, keďže tieto jeho tvrdenia uvádzané v rozsudku sú v rozpore so samotnou\ntextáciou zákona o pobyte cudzincov. Pokiaľ skutočne mal za to, že zákon o pobyte cudzincov nepozná\nspôsob riešenia „evidencie“ či legalizácie pobytu cudzinca, v pozícii v akej sa nachádza navrhovateľ,\ntoto skutočne mohlo prispieť k tomu, že súd „odobrí“ konanie odporcu ako zákonné a správne.\nKrajský súd sa však mýli, a to hneď v obidvoch výrokoch: Podotýka, že navrhovateľ o udelenie\ntolerovaného pobytu nepožiadal. K uvedenému uviedol, že navrhovateľ je v zaistení. V zmysle § 59\nods. 2 druhá veta: Policajný útvar žiadosť o udelenie tolerovaného pobytu podľa § 58 ods. 1 neprijme\nani vtedy, ak je štátny príslušník tretej krajiny v konaní o administratívnom vyhostení, ak je zaistený\npodľa § 88 alebo ak podal na policajnom útvare žiadosť o udelenie prechodného pobytu a zároveň je\ndržiteľom schengenského víza. Súčasne, podľa § 58 ods. 1 písm. bj Policajný útvar udelí tolerovaný\npobyt štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ak nie je dôvod na zamietnutie žiadosti podľa § 59 ods. 12\npísm. b) ak jeho vycestovanie nie je možné a jeho zaistenie nie je účelné.\nNavrhovateľ teda, aj keby sa akokoľvek snažil alebo chcel požiadať o tolerovaný pobyt, nemá tak ako\nurobiť, nakoľko je v zaistení, pričom policajný orgán by v takomto prípade žiadosť neprijal. Navrhovateľ\nza súčasnej situácie (v prípade, keby nebol zaistený, a súčasne, keď ešte nie je ako otec zapísaný v\nrodnom liste dieťaťa a jeho priateľka nie je jeho oficiálnou manželkou) má možnosť získať iba jeden\ndruh pobytu, a to tolerovaný pobyt podľa § 58 ods. 1 písm. b). O tento nemohol počas svojho zaistenia\npožiadať, preto požiadavka súdu na takýto postup je nelegitímna.\nRovnako sa podľa navrhovateľa  prvostupňový súd mýli v otázke bezúhonnosti navrhovateľa ako\npodmienke na udelenie tolerovaného pobytu ako riešenia jeho situácie; závery súdu sú v rozpore so\nzákonom pobyte cudzincov. Pre účely tolerovaného pobytu nie je potrebné preukazovať bezúhonnosť,\nako sa mylne domnieva súd. Takáto podmienka v prípade tolerovaného pobytu prichádza do úvahy v\nprípade, ak ide o tolerovaný pobyt za účelom rešpektovania rodinného a súkromného života - súd opiera\ntoto tvrdenie o § 59 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov, ktorý sa však na prípad navrhovateľa vôbec\nnevzťahuje, v uvedenom paragrafe ide výlučne o tolerovaný pobyt z dôvodu rešpektovanie rodinného\na súkromného života, k čomu však navrhovateľ nemá za súčasnej situácie prístup. Navrhovateľ by\nmohol, tak ako je to uvedené vyššie, po prepustení žiadať výlučne o tolerovaný pobyt z dôvodu, že\njeho vycestovanie nie je možné a jeho zaistenie nie je účelné. Krajský súd vychádza z úplne mylného\nprávneho statusu a právnych možností navrhovateľa, na tomto základe potom odvodzuje nesprávne\nzávery, ktoré vedú k nezákonnosti rozhodnutia.\nK nesprávnym skutkovým zisteniam\n\nPrvostupňový súd sa stotožnil so závermi odporcu, podľa ktorého tento vykonáva efektívne a dostatočne\nvšetky úkony smerujúce k tomu, aby sa realizoval účel zaistenia, ktorým je výkon trestu vyhostenia.\nNakoľko neefektivita tohto postupu bola jednou z námietok navrhovateľa, prvostupňový súd uvádza,\nže koniec - koncov ani navrhovateľ neozrejmil, aké efektívne kroky, smerujúce k vydaniu NCD pre\nnavrhovateľa odporca (resp. ÚPZC mal či mohol vykonať. Podotkol, že navrhovateľovi neprislúcha\nusmerňovanie či už odporcu, alebo pracovníkov ÚPZC. V otázke dohľadu nad efektivitou činnosti\npri výkone trestu vyhostenia poukázal  na skutočnosť, že odporca, ako správny orgán je ten, ktorý\nmá povinnosť dohliadať na činnosť pracovníkov ÚPZC (na ovplyvňovanie výkonu činnosti týchto\npracovníkov nemá navrhovateľ žiadne právne inštitúty a možnosti).\nZ ustanovení § 90 ods. 1 a 2 zákona o pobyte cudzincov  vyplýva, že odporca v rámci plnenia si\nsvojich povinností musí vždy a priebežne zvláštneho podnetu skúmať, či trvá účel zaistenia. V prípade\nnavrhovateľa teda, či pracovníci ÚPZC vykonávajú všetky úkony smerujúci k výkonu trestu vyhostenia.\nToho súčasťou je aj zistenie, či účel zaistenia - teda vyhostenie, bude možné vykonať. Keďže na výkon\ntrestu vyhostenia je potrebné vlastníctvo náhradného cestovného dokladu, je teda v prvom rade potrebné\nzistiť, či takýto doklad vie a môže zastupiteľský úrad získať. Z uvedeného vyplýva, že:\nNie je pravdou, že navrhovateľ je ten, ktorý by mal určovať, aké úkony malo ÚPZC, alebo správny orgán\nvykonať, ale je to povinnosťou odporcu (resp. pracovníkov ÚPZC)\nOdporca sa ani raz nedopytoval, či pracovníci ÚPZC zisťovali, či navrhovateľovi bude/alebo nebude\nza súčasných okolností (teda pri nevlastníctve starého identifikačného dokladu z krajiny pôvodu bez\nmožnosti si takýto doklad na diaľku zaobstarať, keďže v krajine pôvodu nemá navrhovateľ už žiadnu\nrodinu a s nikým nie je v kontakte) vydaný náhradný cestovný doklad; z vyjadrení zastupiteľského úradu\nje možné sa dočítať jediné, a to, že musia „preveriť“ totožnosť navrhovateľa - keďže však preverujú bez\nakéhokoľvek posunu uvedenú skutočnosť už viac ako rok, bolo na mieste sa spýtať, čo viac alebo aké\nďalšie úkony sú potrebné k tomu, aby k vydaniu náhradného cestovného dokladu vôbec mohlo prísť.\nUvedené závery sú v príkrom rozpore s tvrdeniami odporcu vyjadrenými v rozhodnutí č. p. PPZ-HCP-\nBA9-17-Q81/2015-AV zo dňa 23.04.2015 (ktorým Národná ústredňa 1NTERPOL potvrdila totožnosť\nnavrhovateľa), ktorým odporca odôvodňoval trvanie účelu zaistenia s tým, že toto preverenie totožnosti\npredstavuje dôležitý krok smerujúci k vydaniu cestovného dokladu - navrhovateľ stále doklad nemá a\nnikto nevie, či mu za súčasných okolností bude niekedy vydaný.\nTo, či bude navrhovateľovi vydaný náhradný cestovný doklad, je podstatnou informáciou na posúdenie,\nči trvá účel zaistenia. Pre vydanie náhradného cestovného dokladu je podľa vyjadrenia zastupiteľského\núradu Indie potrebné preverenie štátnej príslušnosti - tak, ako sme to napokon uvádzali na pojednávaní,\nkde sme dali prvostupňovému súdu k dispozícii vyjadrenie zastupiteľského úradu, v zmysle ktorého,\ntento vydá náhradný cestovný doklad („Emergency travel document“) po tom, čo preverí štátnu\npríslušnosť dotknutej osoby. Bolo preto na mieste, aby sa pracovníci ÚPZC dopytovali, akou cestou\nplánujú štátnu príslušnosť preverovať a či majú mechanizmy na preverenie štátnej príslušnosti konkrétne\nnavrhovateľa (ktorý nedokáže zabezpečiť doklad z krajiny pôvodu). Pokiaľ tak neurobili, mal to byť práve\nodporca, ktorý sa v súlade s jeho revíznou povinnosťou mal zaujímať, či doklad bude vydaný, a teda\núčel zaistenia naplnený. Odporca však neurobil nič konkrétne, preverenie cez INTERPOL považoval\nza dostatočné odôvodňujúce posun vo veci a teda i trvanie účelu zaistenia. Viditeľne sa však mýlil\n- napokon aj prvostupňový súd konštatoval legitímnosť požiadavky vlastného preverenia totožnosti\nnavrhovateľa zo strany štátnych úradov Indie. V tejto súvislosti však prvostupňový súd uvádza, že\nz odpovedí zastupiteľského úradu nevyplýva, že navrhovateľovi náhradný cestovný doklad vydaný\nnebude, ale naopak, že mu vydaný bude, a to po overení totožnosti a štátnej príslušnosti. Či, kedy a\nza akých okolností bude splnená táto podmienka pre vydanie náhradného cestovného dokladu sa však\nnikdy žiadny orgán nedopytoval, a súčasne to ani nekonštatoval zastupiteľský úrad. Má preto za to,\nže v konečnom dôsledku žiadny orgán, ani ÚPZC, ani odporca a napokon ani krajský súd tak ďaleko\nv skúmaní skutkového stavu nešiel a na podklade len niekoľkých (pri absencií podstatných informácií)\ndôkazov nesprávne zistili skutkový stav veci. Mám za to, že pokiaľ doposiaľ zastupiteľský úrad náhradný\ncestovný doklad nevydal, tento sa už vydať nepodarí a navrhovateľa sa tým pádom nepodarí vyhostiť.\nNeexistuje preto účel zaistenia a navrhovateľ by mal byť bezodkladne prepustený.\nMá za to, že cestovný doklad navrhovateľovi ani vydaný nebude, a jediné, čo sa dosiahne opakovanými\npredlžovaniami lehoty zaistenia navrhovateľa bude to, že navrhovateľ pobudne v ÚPZC Medveďov\nmaximálnu prípustnú dobu a bude následne prepustený.\nTak, ako to vyplýva aj z judikatúry ESĽP, zaistenie nesmie byť nezákonné a arbitrárne.\nESĽP vo viacerých rozsudkoch uviedol, že pozbavenie slobody bolo porušením článku 5 ods. 1 písm.\nf) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd z dôvodu, že úkony smerujúce k vyhosteniu\nsa neuskutočňovali s náležitou starostlivosťou (pozri napr. P. v Czech Republic, sťažnosť č. 60538/00,\n\nrozsudok z 25. januára 2005, Quinn v France sť. č. 18580/91, rozsudok z 22. marca 1995, Djaiti v\nBulgaria, sť. č. 31206/05, rozsudok z 12. marca 2013), či z dôvodu nemožnosti vykonania vyhostenia\n(pozri napr. Ali proti Švajčiarsku, sťažnosť č. 24881/94, rozsudok z 5. augusta 1998). Presne toto je\nprípad navrhovateľa. Odporca nijako nepreveruje, či sa úkony vykonávajú s náležitou starostlivosťou.\nDoposiaľ sa nepodarilo zistiť ani skutočnosť, či za podmienok, aké sa vyskytujú u navrhovateľa, bude\nvôbec zastupiteľský úrad schopný vydať náhradný cestovný doklad.\nNavrhovateľ namieta ďalej tvrdenia prvostupňového súdu o vine navrhovateľa na tom, že zastupiteľský\núrad nemohol overiť doposiaľ jeho totožnosť. Totožnosť navrhovateľa je zistená a overená, a to\nNárodnou ústredňou INTERPOL. Je preto zrejmé, že navrhovateľ neklamal, uviedol riadne údaje o svojej\nosobe a tieto sú aj podľa INTERPOL správne.\nDodal, že navrhovateľ má na území Slovenskej republiky syna, voči ktorému prebieha konanie o určení\notcovstva súhlasným vyhlásením pred súdom k maloletému B. D., nar. XX.XX.XXXX na Okresnom\nsúde Galanta pod sp. zn. 210C/385/2015. Touto námietkou preukazoval existenciu rodinného života\nnavrhovateľa a jeho partnerky a syna.\nMá za to, že zaistenie nie je zákonné, a to predovšetkým z nasledovných dôvodov: Zaistenie nespĺňa\npožiadavky stanovené návratovou smernicou v jej čl. 15 ods. 1, konkrétne požiadavku existencie rizika\núteku (toto aj podľa názoru krajského súdu neexistuje), či bránenie procesu vrátenia.\nNeexistuje účel zaistenia, nakoľko sa navrhovateľa nepodarí do krajiny jeho pôvodu vyhostiť, nakoľko\nmu zastupiteľský úrad nevydá náhradný cestovný doklad.\nMá za to, že zaistenie navrhovateľa je nezákonné. Úkony, ktoré realizujú pracovníci ÚPZC Medveďov,\nani odporca, nie sú efektívne, doposiaľ nedosiahli odpoveď ani na otázku, či sa podarí vôbec vybaviť\nnáhradný cestovný doklad pre cudzinca. Cudzinec je v súčasnosti zaistený po dobu viac ako 14\nmesiacov. Zaistenie je časovo obmedzené, po jeho uplynutí bude musieť byť navrhovateľ prepustený.\nMá za to, že to je presne prípad, ktorý bude v prípade navrhovateľa nasledovať.\nVšetky tieto skutočnosti namietal v prvostupňovom konaní. Avšak krajský súd tieto s ohľadom na jeho\nnesprávne právne posúdenie týkajúce sa možností prípadnej legalizácie pobytu na území Slovenskej\nrepubliky prípad navrhovateľa zle právne posúdil a súčasne, pri skúmaní skutkového stavu sa\nnezaoberal skutočnosťami, ktoré boli rozhodné pre správne rozhodnutie vo veci.\nS ohľadom na uvedené žiadal, aby najvyšší súd rozsudok krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie\nodporcu zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie a súčasne nariadi prepustenie navrhovateľa zo zaistenia.\n\nIII.\nVyjadrenie odporcu k odvolaniu navrhovateľa\n\nOdporca sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril tak, že napadnutý rozsudok navrhol potvrdiť ako vecne\nsprávny. Uviedol, že sa plne pridržiava svojho vydaného rozhodnutia o predĺžení zaistenia pod č. p.:\nPPZ-HCP-BA9-17-114/2015-AV zo dňa 26.08.2015, ako aj vyjadrenia k podaniu opravného prostriedku\nzo dňa 09.09.2015 pod č. p.: PPZ-HCP-B A9-17-119/2015-AV a k vykonaným úkonom, zaevidovaným\npod č. p.; PPZ-HCP-BA9-17-123/2015-AV, zo dňa 16.09.2015, kde sa vyjadruje opakovane ku všetkým\nskutočnostiam ohľadne konania s účastníkom konania a k vydaniu rozhodnutia o predĺžení zaistenia\npod č. p.: PPZ-HCP-BA9-17-114/2015-AV zo dňa 26.08.2015, ktoré už bolo potvrdené Krajským súdom\nBratislava a rozsudkom pod číslom 4Sp/85//2015-47 zo dňa 25.09.2015. V uvedených podkladoch sa\nsprávny orgán úplne vysporiadal so všetkými skutočnosťami ako aj s rozsudkom Najvyššieho súdu pod\nčíslom 1Sža/26/2015.\nOdporca poukázal na skutočnosť ohľadne zastupovania a právnej pomoci, ktorú účastníkovi konania\nposkytuje Centrum právnej pomoci. V zmysle zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci\nosobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a\ndoplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších\npredpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. účelom poskytovania právnej pomoci je zabezpečovať\nposkytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej\nmateriálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv\nÚčastník konania osobne na pojednávaní pred Krajským súdom Bratislava dňa 25.09.2015 sa vyjadril,\nže nemá problém s finančným zabezpečením. V priebehu výsluchu z 12.08.2015 o. i uviedol, že peniaze\nbude mať až potom, ako bude zo zaistenia prepustený. Peniaze má ušetrené (5000 - 6000 eur), má ich\nvšak u kamaráta v Rakúsku. (rozsudok Krajského súdu Bratislava pod číslom 4Sp/85/2015, strana 5 a\n6). Preto má odporca za to, že účastník konania nespadá pod osoby oprávnené využívať právnu pomoc\nCentra právnej pomoci v zmysle predmetného zákona, pretože nie je osobou v materiálnej núdzi, čo\nsám aj svojimi vyhláseniami potvrdil, že netrpí finančnou núdzou.\n\nÚčastník konania bol predvolaný na súdne pojednávanie na Krajskom súde Bratislava dňa 25.09.2015,\npričom sa osobne vyjadroval ku skutočnostiam ohľadne jeho zaistenia. Podľa názoru správneho\norgánu, ako aj v zmysle rozsudku Krajského súdu Bratislava pod číslom 4Sp/85/2015-47 nevedel\nhodnoverne reagovať na všetky skutočnosti a kladené otázky krajského súdu ako aj zúčastneného\nodporcu (splnomocneného zástupcu Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Trnava), sám si\nprotirečil, nevedel sa vyjadriť k jeho cestovnému dokladu, ani k zabezpečeniu ubytovania (jeho bývalá\npartnerka už nežije s mužom, ktorý mu mal zabezpečiť ubytovanie a pod.)\nVšetky jeho vyjadrenia, ako aj iné skutočnosti z pojednávania obsahuje vyššie uvedený rozsudok. Aj na\nzáklade tohto pojednávania naďalej zastáva názor, že zaistenie účastníka konania je v zmysle zákona\na oprávnene.\nK námietkam navrhovateľa týkajúcim sa správnosti rozsudku prvostupňového súdu, odporca uviedol, že\nsa plne stotožňuje s rozsudkom krajského súdu. Odporca naďalej trvá na všetkých skutočnostiach, ktoré\nuž uviedol vo vyjadrení na opravný prostriedok č. p.: PPZ-HCP-BA9-17-119/2015-AV voči rozhodnutiu o\npredĺžení zaistenia z dňa 26.08.2015 č. p.: PPZ-HCP-BA9-17-114/2015-AV, evidované pod č. p.: PPZ-\nHCP-BA9-17-123/2015-AV zo dňa 16.09.2015.\nVzhľadom k tomu, že právna zástupkyňa vo svojom opravnom prostriedku napáda správnosť rozsudku\nKrajského súdu Bratislava a neuvádza žiadne nové skutočnosti, ku ktorým by sa mal správny orgán\nosobitne vyjadriť, dáva do pozornosti Najvyššieho súdu vyjadrenie k opravnému prostriedku voči\nrozhodnutiu o predĺžení zaistenia, v ktorom sa správny orgán už raz vyjadril ku všetkým relevantným\nskutočnostiam.\nK námietkam právnej zástupkyne, ktoré smerujú priamo na krajský súd odporca uviedol, že nie je\noprávnený sa k nim vyjadrovať (nesprávne zistenie skutkového stavu, nesprávne právne posúdenie\nveci). Ide o tvrdenia, názory a vydaný rozsudok nezávislého súdu.\nAvšak s vydaným rozsudkom sa plne stotožňuje, pričom aj na samotnom pojednávaní dňa 18.09.2015,\nako aj neskôr 25.09.2015, bolo dokázané, že rozhodnutia správneho orgánu boli vydané zákonne a\noprávnene a je potrebné naďalej zaistiť účastníka konania, zabezpečiť náhradný cestovný doklad a\nvykonať samotný účel zaistenia, teda vykonanie trestu vyhostenia.\n\nIV.\nArgumentácia rozhodnutia správneho orgánu\n\nOdporca rozhodnutím Č. p.: PPZ-HCP-BA9-17-114/2015-AV zo dňa 26.08.2015 (ďalej len „rozhodnutie“)\nodporca za použitia ust. § 88 ods. 4 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“) predĺžil dobu zaistenia navrhovateľa\nv Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov (ďalej len „ÚPZC“) do 26.02.2016 z dôvodu\nnedostatočnej spolupráce navrhovateľa, ako aj z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad v lehote nevydal\nnáhradný cestovný doklad (ďalej len „NCD“).\n\nV.\nPrávny názor NS SR\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP), preskúmal napadnuté\nrozhodnutie krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3\nods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z.) dospel k záveru, že rozhodnutie krajského súdu je potrebné potvrdiť.\nRozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP s tým, že\ndeň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 11. novembra 2015 (§\n156 ods. 1 a ods. 3 OSP).\nV predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského\nsúdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie odporcu o predĺžení lehoty zaistenia navrhovateľa podľa §\n88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky, ako súd odvolací, preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,\npričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu, či\nodvolacie námietky odporcu sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského\nsúdu, resp. zákonnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.\nPodľa § 244 ods. 1 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\n\nPodľa § 250l ods. 1 O. s. p. sa v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných\nprostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutia správnych orgánov, postupuje podľa tretej hlavy piatej\nčasti Občianskeho súdneho poriadku „Rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam\nsprávnych orgánov“. Pokiaľ v tretej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku nie je ustanovené\ninak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku s\nvýnimkou § 250a (§ 250l ods. 2 O. s. p.).\nPodľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na\nčas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia\nopakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie\npresiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon\nadministratívneho vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon predĺži z dôvodu, že\nštátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad\nnevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar rozhodnúť, a to\naj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty zaistenia nesmie\npresiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi alebo zraniteľnú\nosobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení.\nMeritom posudzovaného sporu je posúdenie zákonnosti rozhodnutia o predĺžení lehoty zaistenia\nnavrhovateľa, ktorý namieta, že jeho zaistenie je nezákonné. Úkony, ktoré realizujú pracovníci ÚPZC\nMedveďov a odporca, podľa námietky navrhovateľa nie sú efektívne, doposiaľ nedosiahli odpoveď ani\nna otázku, či sa podarí vôbec vybaviť náhradný cestovný doklad pre cudzinca. Cudzinec je v súčasnosti\nzaistený po dobu viac ako 14 mesiacov. Zaistenie je časovo obmedzené, po jeho uplynutí bude musieť\nbyť navrhovateľ prepustený.\nNavrhovateľ uviedol, že má na území Slovenskej republiky syna, voči ktorému prebieha konanie o určení\notcovstva súhlasným vyhlásením pred súdom k maloletému B. D., nar. XX.XX.XXXX na Okresnom\nsúde Galanta pod sp. zn. 210C/385/2015. Touto námietkou preukazoval existenciu rodinného života\nnavrhovateľa a jeho partnerky a syna.\nNavrhovateľ má za to, že je z dôvodu nemožnosti získania náhradného cestovného dokladu\nnevyhostiteľný. Navrhovateľ ďalej namietal, nesprávne vyhodnotenie námietky týkajúcej sa jeho\nvyhostiteľnosti, keď nesúhlasil s názorom krajského súdu, že pokiaľ existuje právoplatné a vykonateľné\nsúdne rozhodnutie, tak ako je to aj v tomto prípade, trvá aj účel zaistenia.\nUvedené námietky navrhovateľa vyhodnotil odvolací súd za nedôvodné.\n\nZ obsahu administratívneho spisu odporcu vyplynulo, že navrhovateľ bol rozsudkom Okresného\nsúdu Galanta 1T 27/09 z 22.04.2009 odsúdený za spáchanie zločinu prevádzačstva k súhrnnému\nnepodmienečnému trestu odňatia slobody v trvaní 6 rokov a 10 mesiacov a k trestu vyhostenia na\ndobu 10 rokov. Z výkonu trestu odňatia slobody bol podmienečne prepustený 26.08.2014. V priebehu\nsvojho výsluchu pred odporcom (26.08.2014) mu bolo oznámené začatie konania vo veci zaistenia, o.\ni. uviedol, že o azyl požiadal len na Slovensku a to v roku 2005. Právoplatným rozhodnutím č. p.: PPZ-\nHCP-BA9-49-014/2014-AV z 26.08.2014 (toto rozhodnutie bolo potvrdené rozsudkom tunajšieho súdu\nč. k. 12Sp/74/2014-26 z 30.09.2014, ako aj rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.:\n1Sža/43/2014 z 18.11.2014) bol navrhovateľ zaistený v ÚPZC z dôvodu § 88 ods. 1 písm. b) zákona\no pobyte cudzincov na dobu do 26.02.2015. Odporca následne svojim rozhodnutím č. p.: PPZ-HCP-\nBA9-17-060/2015-AV z 26.02.2015 predĺžil dobu zaistenia do 26.08.2015. O podanom odvolaní voči\nnemu rozhodol krajský súd rozsudkom z 01.04.2015, ktorý bol rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn.: 1Sža/26/2015 z 26.05.2015 zmenený, napadnuté rozhodnutie odporcu č. p.: PPZ-\nHCP-BA9-17-060/2015-AV z 26.02.2015 bolo zrušené, vec bola vrátená odporcovi na ďalšie konanie,\nnebolo nariadené prepustenie navrhovateľa zo zaistenia. Odporca svojim rozhodnutím č. p.: PPZ-HCP-\nBA9-17-081/2015-AV z 23.04.2015 právoplatne rozhodol o tom, že účel zaistenia navrhovateľa trvá - v\nodôvodnení tohto rozhodnutia sa o. i. uvádza, že miestna polícia v Indii potvrdila, že „... údaje osoby:\nP. P., bytom N. sú správne“. Odporca svojim rozhodnutím č. p.: PPZ-HCP-BA9-17-104/2015-AV zo\n14.08.2015 predĺžil dobu zaistenia navrhovateľa do 26.08.2015. (Ako to je známe súdu o odvolaní voči\ntomuto rozhodnutiu rozhodol krajský súd rozsudkom č. k. 9Sp/84/2015 z 18.09.2015 tak, že napadnuté\nrozhodnutie odporcu potvrdil.)\n\nPredovšetkým Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za nevyhnutné uviesť, že si je vedomý\nmimoriadnosti inštitútu zaistenia a vo svojej judikatúre zohľadňuje, že sa fakticky jedná o obmedzenie\n(v závislosti na povahu, dĺžku, dôsledky a spôsob zaistenia), dokonca pozbavenie osobnej slobody\nčloveka. Ide tak o citeľný zásah do jedného zo základných práv jednotlivca, zaručeného čl. 8 Charty\n\n(a vo všeobecnej rovine aj článok 7 ods. 1 Charty), ktorý môže byť prípustný len za podmienok prísne\nvymedzených nielen zákonom o pobyte cudzincov, ale predovšetkým ústavným poriadkom.\nKrajnej povahy tohto inštitútu si bol napokon vedomý aj zákonodarca, a preto ustanovením § 88\nods. 4 zákona o pobyte cudzincov (nadväzujúcim na obdobnú úpravu v článku. 15 ods. 6 návratovej\nsmernice) striktne obmedzil dobu, po ktorú je možné cudzinca obmedziť na slobode najviac na šesť\nmesiacov, respektíve ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon\nadministratívneho vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny alebo výkon trestu vyhostenia sa tento\nvýkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu,\nže mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný\nútvar rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty\nzaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov.\nPokiaľ teda došlo k zaisteniu navrhovateľa podľa § 88 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov\na predĺženiu doby zaistenia a doba zaistenia nepresiahla zákonom maximálne povolenú dobu 18\nmesiacov, odvolací súd sa musel stotožniť s právnym názorom krajského súdu, ktorý s poukazom\nustanovenie § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov správne ustálil, že policajný útvar môže rozhodnúť\no predĺžení lehoty zaistenia najviac o dvanásť mesiacov. Z ustanovenia § 88 ods. 4 zákona o pobyte\ncudzincov však nevyplýva obmedzenie predlžovať lehotu jedenkrát alebo viackrát, ale len časové\nobmedzenie spočívajúce vtom, že táto lehota môže byť predĺžená najviac o 12 mesiacov.\nMožno teda všetky zhora vyslovené závery zhrnúť tak, že jednotlivé doby, po ktorej bol navrhovateľ (hoc\naj opakovane) zaistený pre jeden a ten istý dôvod, právne subsumovaný pod rovnakou literou § 88 ods.\n1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov, sa sčítavajú a vo svojom úhrne nesmie prekročiť maximálnu dobu\nzaistenia ustanovenú v 88 ods. 4 toho istého zákona.\nPo vyhodnotení uvedenej námietky, ktorú odvolací súd považoval za nedôvodnú, pristúpil k\nvyhodnoteniu námietky ohľadne údajného zániku účelu jeho zaistenia z dôvodu, že je nevyhostiteľný,\nnakoľko podľa navrhovateľa sa ani počas predchádzajúcej doby- zaistenia nepodarilo odporcovi\nzabezpečiť náhradný cestovný doklad navrhovateľovi.\nPodľa odvolacieho súdu ani táto námietka navrhovateľa neobstojí, pretože pokiaľ sa skutkové okolnosti,\nktoré boli podkladom rozhodnutia o zaistení cudzinca nezmenili (k zaisteniu navrhovateľa došlo\nza účelom výkonu trestu vyhostenia), postačí, pri rozhodovaní o predĺžení doby zaistenia na toto\nodôvodnenie odkázať a uviesť dôvody, pre ktoré došlo k predĺženiu doby zaistenia, pričom tieto musia\nbyť splnené.\nV danom prípade dôvodom predĺženia doby zaistenia bola skutočnosť, že v stanovenej dobe zaistenia\nsa odporcovi napriek vykonaným úkonom nepodarilo zabezpečiť jeho cestovný doklad. Z obsahu\nadministratívneho spisu vyplynulo, že dňa 05.09.2014 pracovníci zariadenia vykonali návštevu na\nZastupiteľskom úrade Indie v Bratislave za účelom odovzdania žiadosti o vystavenie náhradného\ndokladu pre navrhovateľa. Navrhovateľ však odmietol vyplniť osobný dotazník. Dňa 16.10.202014 bola\nvykonaná návšteva na Zastupiteľskom úrade Indie za účelom osobného pohovoru navrhovateľa s\npracovníkmi zastupiteľského úradu. Taktiež bola odovzdaná opätovne žiadosť o vystavenie náhradného\ncestovného dokladu a aj osobného dotazníka, ktorý však bol vyplnený nedostačujúco. Dňa 24.02.2014\nbola vykonaná návšteva na Zastupiteľskom úrade Indie za účelom odovzdania doplnených osobných\ndotazníkov, avšak v každom dotazníku navrhovateľ uvádzal úplne odlišné informácie ohľadne svojej\ntotožnosti. Následne konzul Zastupiteľského úradu Indie v Bratislave informoval pracovníkov Útvaru\npolicajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, že uvedené informácie budú preverené príslušnými\npolicajnými orgánmi Indickej republiky a následne bude informovať o zistených skutočnostiach. Ďalej\ntaktiež uviedol, že ak budú zo strany príslušných policajných autorít v Indii zaslané informácie, ktoré\npotvrdia totožnosť účastníka konania, náhradný cestovný doklad bude vystavený. Pracovníci útvaru\nopätovne dňa 28.04.2015 vykonali návštevu Zastupiteľského úradu Indie za účelom zistenia nových\nskutočností týkajúcich sa vystavenia náhradného cestovného dokladu. Návšteva bola pracovníkmi\nzopakovaná aj dňa 11.08.2015.\nDňa 25.02.2015 bol správnym orgánom vyzvaný účastník konania, aby sa v zápisnici o podaní vyjadrenia\npodľa § 22 ods. 1) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov pod\nč. p.: PPZ-HCP-BA9-17-053/2015-AV vyjadriť sa k novým a zisteným skutočnostiam za prítomnosti\ntlmočníka nezapísaného v zozname znalcov a tlmočníkov vedenom na Ministerstve spravodlivosti\nSlovenskej republiky z jazyka punjabi do jazyka slovenského a opačne. Účastník konania v zápisnici\no podanom vyjadrení uviedol, že rozumie pribratému tlmočníkovi a súhlasí, aby konanie na správnom\norgáne prebiehalo v jazyku punjabi, nemá žiadne zdravotné problémy a nežiada o prítomnosť právneho\nzástupcu. Účastník konania ďalej v zápisnici čestne prehlásil., že jeho totožnosť je P. P., narodený\nXX.XX.XXXX, štátny príslušník Indie, účastník konania si je vedomý uloženia trestu vyhostenia a ihneď\n\nako mu bude vystavený náhradný cestovný doklad - sa chce vrátiť do domovskej krajiny a preto chce\nmaximálne spolupracovať. Taktiež má prísľub konzula zo Zastupiteľského úradu Indie, že vykoná všetko\npreto, aby náhradný cestovný doklad bol vystavený. Záverom uviedol, že by bol najradšej, aby mu\nbol vystavený náhradný cestovný doklad, aby sa mohol vrátiť do Indie, v opačnom prípade by chcel\nzostať na území Slovenskej republiky, pretože tu má priateľku a syna. Približne pred mesiacom podal\nžiadosť o určenie otcovstva. O skutočnosti, že s účastníkom konania bude spisovaná zápisnica o podaní\nvyjadrenia dňa 25.02.2015 bol vopred informovaný aj zákonný zástupca účastníka konania, ktorý sa\nvyjadril, že netrvá na osobnom zúčastnení sa.\nZ dôvodu, že zastupiteľský úrad v lehote predĺženého zaistenia nevydal náhradný cestovný doklad\nnavrhovateľovi, odporca aplikoval zákonom povolenú možnosť predĺženia doby zaistenia.\nNámietka navrhovateľa, že pre nevyhostiteľnsoť spočívajúcu v tom, že ani počas predchádzajúcej doby\nzaistenia sa nepodarilo vybaviť náhradný cestovný doklad navrhovateľovi, preto zanikol účel zaistenia,\npodľa odvolacieho súdu neobstojí.\nZákon o pobyte cudzincov v ustanovení § 88 ods. 4 umožňuje policajnému útvaru okrem iného aj z\ndôvodu, že zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad cudzincovi predĺžiť dobu zaistenia\nmaximálne o 12 mesiacov.\nNie je sporné, že zastupiteľský úrad nevydal navrhovateľovi napriek vykonaným úkonom potrebným na\nvýkon trestu vyhostenia náhradný cestovný doklad.\nPreto pokiaľ odporca rozhodol o predĺžení doby zaistenia tak, ako je uvedené vo výroku jeho rozhodnutia,\npričom táto doba neprekročila po sčítaní doby zaistenia zákonom povolenú maximálnu dobu zaistenia,\nodporca aj s poukazom na okolnosti daného prípadu, ktoré spočívali v uprednostnení záujmu spoločnosti\nna ochrane verejného poriadku a bezpečnosti pred záujmami a právom jednotlivca na osobnú slobodu, a\ntieto okolnosti uprednostnenia pri kolízii dvoch práv aj náležite odôvodnil, rozhodol v súlade so zákonom.\nNajvyšší súd na základe vyššie uvedených úvah konštatoval, že krajský súd dospel k správnemu záveru,\nkeď napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdil. Krajský súd sa podrobne zaoberal všetkými námietkami\nnavrhovateľa a dospel k správnemu záveru, že rozhodnutie odporcu bolo vydané v súlade so zákonom,\nje riadne odôvodnené a odporca v ňom dostatočným spôsobom vyjadril svoje úvahy relevantné pre\nrozhodnutie o predĺžení doby zaistenia navrhovateľa.\nNa základe uvedeného najvyšší súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 219 OSP potvrdil.\nPri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 250k ods. 1 OSP v\nspojení s ustanovením § 250l ods. 2 OSP. Navrhovateľovi, ktorý nemal v odvolacom konaní úspech,\nprávo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto  rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4Sp/85/2015", "guid": "6889eb43-838b-4ae4-8124-257bd1d5e382:102a0563-6ef0-43c5-bd60-60604bd01ba9", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "5349ae93-caf8-4f93-b26f-3dae267b6411:1c9d9fdb-d2e8-475d-aeac-f3c25bd705c7", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2015:1015201496.1", "spisova_znacka": "9Sp/84/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Sp/84/2015 z 17. 9. 2015", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2015-09-17", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1015201496.1"}, {"guid": "c13c4a4e-e490-4dcb-8f7f-2d5a9f5aa9c7:9fa11cb4-5f39-4979-94b4-41415165a599", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2014:1014201548.1", "spisova_znacka": "12Sp/74/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 12Sp/74/2014 z 29. 9. 2014", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2014-09-29", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1014201548.1"}], "citovane_v": [{"guid": "7fa2e934-5c91-4c2d-ab15-5b0fdb8792f7:60b49576-2421-440d-97c6-20d6d91cb3cf", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:0723100261.1", "spisova_znacka": "2Sak/8/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sak/8/2023 z 31. 7. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-07-31", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:0723100261.1"}, {"guid": "ea1e0c81-fa60-40d8-864f-92b9f4604bfc:8172c3dc-6379-4f0b-925e-b7a858ffb628", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:0725100669.1", "spisova_znacka": "16SaZ/3/2025", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 16SaZ/3/2025 z 23. 5. 2025", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2025-05-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:0725100669.1"}, {"guid": "b90db811-1742-4084-9d21-e5a30376e719:53928097-1cfb-466c-9793-ae70acb17057", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2023:0723101416.1", "spisova_znacka": "16Saz/13/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 16Saz/13/2023 z 21. 12. 2023", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2023-12-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2023:0723101416.1"}, {"guid": "45e18c82-55e2-4e33-abb5-924a9147578b:5f20103d-3b12-44aa-a537-408d2e63b0f6", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2023:0723100541.1", "spisova_znacka": "14Saz/5/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 14Saz/5/2023 z 16. 8. 2023", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2023-08-16", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2023:0723100541.1"}, {"guid": "45e18c82-55e2-4e33-abb5-924a9147578b:6ce5aaf5-e8a7-4ef3-874f-7000594ddde2", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2023:0723100541.1", "spisova_znacka": "14Saz/5/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 14Saz/5/2023 z 15. 8. 2023", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2023-08-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2023:0723100541.1"}]}