{"guid": "960fb88c-18c4-41fc-bda3-53fdeb306d56:09e7b974-f07e-4041-81d2-071e04553bf1", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:1015201496.1", "spisova_znacka": "1SZa/13/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1SZa/13/2015 z 27. 10. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. októbra 2015, sp. zn. 1SZa/13/2015, ECLI:SK:NSSR:2015:1015201496.1", "identifikacne_cislo": "1015201496", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Monika Kráľová", "sudca_id": 988, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-monika-kralova-988", "datum_vydania": "2015-10-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2011/404", "nazov": "zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/404-2011"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88.odsek-4", "nazov": "§ 88 ods. 4 zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-88"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2011/404#paragraf-88"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/09e7b974-f07e-4041-81d2-071e04553bf1", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:1015201496.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:1015201496.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:1015201496.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Najvyšší súd\nSpisová značka: 1SZa/13/2015\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 1015201496\nDátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2015\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Belko\nECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:1015201496.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a členov\nJUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a JUDr. Jany Henčekovej, PhD. v právnej veci navrhovateľa: U. U.,\nnar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť Indická republika, zastúpeného Mgr. Jarmilou Karak Vargovou,\nadvokátkou, Brečtanová 21, Bratislava, proti odporcovi: Prezídium policajného zboru, Úrad hraničnej\na cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenie cudzineckej\npolície Policajného zboru Trnava, Paulínska 13, Trnava, o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu\nodporcu, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Sp/84/2015-32 zo\ndňa 18.09.2015, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Sp/84/2015-32 zo dňa\n18.09.2015   m e n í   tak, že rozhodnutie odporcu č. PPZ-HCP-BA9-17-104/2015-AV zo dňa 14.08.2015\nz r u š u j e .\nOdporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo\nvýške 829,94 € na účet jeho právnej zástupkyne Mgr. Jarmily Karak Vargovej vedený v U. U. a.s. č.\nXXXXXXXXXX/XXXX do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nI.\nPredmet konania\n\nKrajský súd v Bratislave rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia potvrdil rozhodnutie\nodporcu č. PPZ-HCP-BA9-17-104/2015-AV vydané dňa 14.08.2015, ktorým bola predĺžená lehota\nnavrhovateľovho zaistenia v súlade s § 88 ods. 4 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov v\nznení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov\") z dôvodu dostatočnej nespolupráce\nnavrhovateľa, ako aj z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote, a\nto dňom 14.08.2015 do 26.08.2015 na účel výkonu trestu vyhostenia navrhovateľa z územia Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „SR\"). Zároveň odporca podľa § 88 ods. 5 určil, že navrhovateľ zostáva umiestnený\nv Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov.\nKrajský súd dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný, pretože rozhodnutie\nsprávneho orgánu je vecne správne.\nK námietke navrhovateľa, že v konaní o zaistení navrhovateľa, resp. o predĺžení zaistenia cudzinca je\npotrebné skúmať aj možnosť využitia iných dostatočných, ale menej prísnych donucovacích opatrení,\na ako vyhodnotil odporca dôkazy hovoriace v prospech žiadosti jeho partnerky a matky jeho dieťaťa\no spolužitie a potrebu pomoci pri starostlivosti o dieťa, a rovnako nie je zrejmé, aký je dôvod tvrdenej\nnespolupráce navrhovateľa pri realizácii účelu zaistenia, krajský súd uviedol, že navrhovateľ nie je\ndržiteľom cestovného dokladu, je osobou, ktorá závažne porušila zákony Slovenskej republiky trestnou\nčinnosťou, ktorá súvisí s obchodovaním s ľuďmi a ich nelegálnym prevozom za finančnú protihodnotu.\n\nZaistením navrhovateľa je možné zabezpečiť výkon trestu vyhostenia z územia Slovenskej republiky,\nktorý nariadil Okresný súd Bratislava V svojim nariadením pod sp. zn. 1T 27/09. Zo spisu vyplýva, že\nodporca sa zaoberal výpoveďami bývalej priateľky navrhovateľa a jej priateľa Q. P., pričom dospel k\nzáveru, že ide o účelovosť vo výpovediach pani G. a pána P.. Odporca poukázal na to, že pani G. tvrdí,\nže nechce, aby navrhovateľ s nimi býval, naproti tomu pán P. sa vyjadril, že navrhovateľovi poskytne\nubytovanie a postará sa o jeho výživu. Navrhovateľ sa bráni procesu prípravy a výkonu trestu vyhostenia,\nčo je preukázané vypísanými formulármi pre Indickú ambasádu v Bratislave. Na žiadosť o vystavenie\nnáhradného cestovného dokladu ide o 2 dotazníky vypísané dňa 23.2.2015, navrhovateľ v každom\nz nich udáva iné údaje o svojej osobe. Zastupiteľský úrad nevydal navrhovateľovi v lehote náhradný\ncestovný doklad. Tvrdenia navrhovateľa, že od októbra 2014 spolupracuje a udáva všetky skutočnosti\nžiadané policajnými orgánmi, vyvracajú už vyššie uvedené dotazníky vyplnené 23.2.2015. Vzhľadom\nna to, že doposiaľ nebol vystavený náhradný cestovný doklad a výkon trestu vyhostenia nebolo možné\nzrealizovať, účel zaistenia naďalej trvá.\nK námietke nevydania cestovného dokladu z dôvodu nespolupráce navrhovateľa, krajský súd uviedol, že\ninformácie o spolupráci navrhovateľa s orgánmi polície pri vykonávaní úkonov na zabezpečenie vydania\nnáhradného cestovného dokladu neboli úplné. Dňa 23.2.2015 navrhovateľ vypísal k formuláru Indickej\nambasády na žiadosť o vydanie náhradného cestovného dokladu dva dotazníky, pričom v každom\nudal iné údaje o svojej osobe. Nespolupráca navrhovateľa bola preukázaná minimálne od 23.2.2015.\nZo strany ÚPZC Medveďov boli vykonané aj telefonické dotazy ohľadne štádia previerky totožnosti\nnavrhovateľa ako aj štádia vystavenia žiadaného dokladu. Pri návšteve zastupiteľského úradu Indie v\nBratislave dňa 11.8.2015 boli informovaní, že nedisponujú zo strany príslušných autorít Indickej republiky\ninformáciami, na základe ktorých by bolo možné náhradný cestovný doklad navrhovateľovi vystaviť. V\ndanom prípade teda je potrebné vystaviť za pomoci Zastupiteľského úradu Indie náhradný cestovný\ndoklad a následne vykonať vyhostenie navrhovateľa, ktoré nariadil Okresný súd Bratislava V. V prípade\nprepustenia navrhovateľa zo zaistenia, nie je vylúčené, že navrhovateľ sa bude živiť nezákonnými\naktivitami, bude sa skrývať, prípadne ujde. Taktiež navrhovateľ nemá na území Slovenskej republiky\noprávnený pobyt, je bez finančných prostriedkov, na území Slovenskej republiky nie je bezúhonnou\nosobou.\nK námietke iných prekážok vyhostenia, krajský súd uviedol, že navrhovateľ nemá na území Slovenskej\nrepubliky žiadne blízke vzťahy, jeho vzťah bol počas neoprávneného pobytu, a jeho bývalá družka\nchce len, aby prispieval finančne na výchovu syna. Uviedla že nemá záujem o spoločný život s\nnavrhovateľom, má už nového partnera a dieťa s ním. Navrhovateľovi bol uložený trest vyhostenia\nz územia Slovenskej republiky. Napadnuté rozhodnutie obsahuje uvedenie úkonov, ktoré uskutoční\nÚtvar policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov ako kompetentný orgán konajúci v prípade u\nneho umiestneného zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny. Na záver dodal, že pokiaľ existuje\nprávoplatné a vykonateľné súdne rozhodnutie tak ako je to v tomto prípade, trvá aj účel zaistenia.\nNa základe uvedených skutočností považoval krajský súd odvolacie námietky navrhovateľa za\nnedôvodné a nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Z tohto pohľadu\nnezistil v postupe odporcu žiadne pochybenie a v podrobnostiach poukazuje na správne závery odporcu\nv napadnutom rozhodnutí. Odporca sa vo svojom rozhodnutí zaoberal účelom predĺženia doby zaistenia,\nako aj odôvodnením potrebnej predpokladanej dĺžky zaistenia, účelnosťou a efektívnosťou zaistenia.\n\nII.\nOdvolacie námietky navrhovateľa\n\nNavrhovateľ podal proti rozsudku krajského súdu odvolanie v celom rozsahu z dôvodov uvedených v\n§ 205 ods. 2 písm. c) a f) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.\"), teda z\ndôvodu, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy a\nz dôvodu, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nKrajský súd vo svojom rozhodnutí k otázke spolupráce poukazuje na dotazníky z februára 2015, ktoré\nboli predložené Zastupiteľskému úradu Indie za účelom preverenia jeho totožnosti, pričom poukázal\nna rozdielnosť údajov v ňom uvedených. Týmto má za preukázané, že nie je pravdivé tvrdenie o\nspolupráci navrhovateľa a odporca správne zistil skutkový stav. S týmto záverom krajského súdu sa\nnavrhovateľ nestotožňuje a uviedol, že na vysvetlenie tejto skutočnosti si mohol predvolať navrhovateľa\na na pojednávaní ho vypočuť, pokiaľ táto skutočnosť vyvstala ako neoverená či sporná z dovtedajšieho\nkonania. Napokon, toto urobil ten istý súd v rovnakom konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\no predĺžení lehoty zaistenia na nasledujúcu dobu do 26.2.2016 (sp. zn. 4Sp/85/2015), kde navrhovateľ\nosobne túto záležitosť vysvetlil. Uviedol, že vyplnil dotazník s riadnymi údajmi, avšak vzhľadom k tomu,\n\nže istú dobu mal doklad na iné meno, uviedol aj toto s upozornením, že to nie je jeho pravé meno a údaj\no ňom dáva k dispozícii iba pre prípad neúspešnosti v lustráciách.\nĎalej zdôraznil, že jeho totožnosť bola preverená Národnou ústredňou Interpol už v marci 2015. Od\ntohto dátumu bola totožnosť navrhovateľa známa. Zastupiteľský orgán mal preto pol roka na to, aby\nvydal cestovný doklad, čo však neurobil.\nPrávna zástupkyňa navrhovateľa pre overenie postupu zastupiteľského úradu Indie tento kontaktovala\ns dopytom na informáciu, ako postupuje v prípadoch zaistených cudzincov. V zmysle odpovede\nzastupiteľského orgánu, tento vydá náhradný cestovný doklad (\"Emergency travel document\") po tom,\nčo preverí štátnu príslušnosť dotknutej osoby. Túto odpoveď zastupiteľského úradu navrhovateľ priložil\nako dôkaz do odvolacieho konania, nakoľko ide o nový dôkaz, ktorý nebolo možné predložiť v rámci\nprvostupňového konania. Podľa praxe zastupiteľského orgánu, preverujú štátne občianstvo dotknutých\nosôb na základe akéhokoľvek iného dokumentu vydaného krajinou pôvodu, ktorý spravidla zabezpečujú\nrodinní príslušníci žiadateľov priamo z Indie. Navrhovateľ však v Indii žiadnu rodinu nemá, jeho rodičia\nsú mŕtvi, nevie, čo je s jeho súrodencami. Navrhovateľ je 21 rokov mimo Indie, preto nemá s touto\nkrajinou už nijaké väzby. Navrhovateľ nevie urobiť viac pre to, aby akýmkoľvek iným spôsobom mohol\nzastupiteľský úrad preveriť jeho totožnosť.\nZ uvedených dôvodov namieta nedostatočne zistený skutkový stav veci v tejto oblasti.\nNavrhovateľ ďalej namieta tvrdenie krajského súdu, že nie je vylúčené, že sa navrhovateľ bude živiť\nnezákonnými aktivitami, prípadne sa bude skrývať. Navrhovateľ tvrdí, že sa nikdy v minulosti neskrýval\na vždy (pokiaľ bol na slobode) bol jeho pobyt známy. Nie je mu zrejmé, prečo krajský súd konštatuje\nriziko skrývania sa, keď v tejto oblasti situáciu neskúmal, preto ak chcel svoje rozhodnutie odôvodniť\npotenciálnou hrozbou skrývania sa, mal vykonať dôkazy, ktoré by mu pomohli dospieť k kvalifikovanému\nzáveru o tejto skutočnosti.\nV podanom odvolaní navrhovateľ namieta nezohľadnenie námietky v súčasnosti prebiehajúceho\nkonania o určení otcovstva súhlasným vyhlásením pred súdom k maloletému W. G., nar. XX.X.XXXX na\nOkresnom súde Galanta pod sp. zn. 210C/385/2015. Touto námietkou sa snažil preukázať existenciu\njeho rodinného života, pričom krajský súd si v plnej miere osvojil iba vyjadrenia odporcu bez toho, aby\nuvedenú skutočnosť zobral do úvahy.\nĎalej namieta nelogickosť záveru krajského súdu o tom, že jedným z dôvodov potreby navrhovateľovho\nzaistenia je skutočnosť, že nemá na území Slovenskej republiky oprávnený pobyt. Toto tvrdenie považuje\nza nelogické, nakoľko zo žiadnej zákonnej úpravy nevyplýva, že by každý nelegálne sa zdržiavajúci sa\ncudzinec musel byť zaistený. Naopak, zaistenie je posledná možnosť, ku ktorej môže pristúpiť správny\norgán výlučne v prípade, ak nie je možné u cudzinca uplatniť iné účinné opatrenia.\nRovnako namieta to, že krajský súd uvádza skutočnosť, že navrhovateľ je bez finančných prostriedkov a\nna území Slovenskej republiky nie je bezúhonnou osobou, ako dôvody jeho zaistenia. Dôvody zaistenia\nsú presne špecifikované zákonom ako aj podmienky, za ktorých je možné takéto obmedzujúce opatrenie\nuložiť.\nĎalej navrhovateľ namieta skutočnosť, že správny orgán neskúmal možnosti využitia alternatív k\nzaisteniu podľa § 89 zákona o pobyte cudzincov ani napriek tomu, že napadnuté rozhodnutie bolo\nvydané iba v dôsledku toho, že Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil svojím rozhodnutím rozhodnutie\no predĺžení lehoty zaistenia na dobu do 26.8.2015 (1Sža/26/2015) z dôvodu neskúmania možnosti\nvyužitia týchto alternatív.\nK záveru krajského súdu, podľa ktorého pokiaľ existuje právoplatné a vykonateľné súdne rozhodnutie,\ntak ako je to v tomto prípade, trvá aj účel zaistenia navrhovateľ uvádza, že len samotná existencia\nprávoplatného rozhodnutia sama o sebe nie je preukazom účelu zaistenia; k tejto požiadavke sa pripájajú\nďalšie podmienky, ktorých splnenie je potrebné pre legitímnosť zaistenia.\nAk bol navrhovateľ zaistený za účelom výkonu jeho trestu vyhostenia, mal krajský súd pri svojom\nrozhodovaní skúmať, či je zaistenie sťažovateľa za účelom jeho vyhostenia efektívne a spĺňa svoj\núčel. Navrhovateľ pritom poukazuje na judikatúru ESĽP a porušovanie Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd z dôvodu, že úkony smerujúce k vyhosteniu sa neuskutočňovali s náležitou\nstarostlivosťou (Singh v Czech Republic, sťažnosť č. 60538/00, rozsudok z 25. januára 2005, Quinn v\nFrance sť. č. 18580/91, rozsudok z 22. marca 1995, Djalti v Bulgaria, sť. č. 31206/05, rozsudok z 12.\nmarca 2013), či z dôvodu nemožnosti vykonania vyhostenia (pozri napr. Ali proti Švajčiarsku, sťažnosť\nč. 24881/94, rozsudok z 5. augusta 1998). Má za to že uvedené je prípad navrhovateľa.\nNa záver navrhovateľ dodáva, že jeho zaistenie neúčelné. Neexistuje predpoklad, že by zastupiteľský\núrad vydal náhradný cestovný doklad a umožnil policajným orgánom zrealizovať vyhostenie. Úkony,\nktoré realizujú pracovníci ÚPZC Medveďov, ani odporca, nie sú efektívne, doposiaľ nedosiahli odpoveď\nani na otázku, či sa podarí vôbec vybaviť náhradný cestovný doklad pre cudzinca. Cudzinec je v\n\nsúčasnosti zaistený po dobu viac ako 1 rok. Zaistenie je časovo obmedzené, po jeho uplynutí bude\nmusieť byť navrhovateľ prepustený.\nZ uvedených dôvodov sa navrhovateľ domáha, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu\nzmenil tak, že rozhodnutie odporcu zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie s tým, že nariadi jeho\nprepustenie zo zaistenia.\n\nIII.\nVyjadrenie odporcu k odvolaniu navrhovateľa\n\nOdporca vo svojom vyjadrení uvádza, že sa plne pridržiava svojho napadnutého rozhodnutia o predĺžení\nlehoty zaistenia navrhovateľa, ako aj vyjadrenia k podaniu opravného prostriedku zo dňa 09.09.2015\npod č. p.: PPZ-HCP-BA9-17-117/2015-AV.\nPoukazuje na protichodné vyjadrenia navrhovateľa ako aj na jeho nehodnoverné reakcie na všetky\nskutočnosti a kladené otázky zo strany krajského súdu a odporcu.\nK námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu uvádza, že do kompetencie orgánu zvrchovaného\nštátu, ktorým je Zastupiteľský úrad Indie, nemožno zasahovať a ani žiadať zrýchlenie vykonania úkonov\ninými ako zákonnými postupmi. Naproti tomu poukazuje na skutočnosť, že ÚPZC Medveďov, vykonáva\npo celý čas všetky úkony, dožiadania, osobné návštevy ZÚ Indie a žiada od neho vykonanie úkonu a to\nvystavenie náhradného cestovného dokladu. Zo správ, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu, kde\nje vedená aj komunikácia zo ZÚ Indie je zrejmé, že všetky strany sa snažia vykonať všetko preto, aby\nbol náhradný cestovný doklad (ďalej len „NCD\") vydaný. Zo žiadneho podkladu, správy, zistenia v rámci\ncelého konania nevyplynulo, že vykonanie trestu vyhostenia nie je možné a zrealizovateľné, teda okrem\nvyhlásení účastníka konania, že sa nechce vrátiť do Indie.\nK porušovaniu práva navrhovateľa na súkromný a rodinný život uvádza, že po vykonaní trestu vyhostenia\nmôže účastník konania opätovne viesť rodinný život po splnení zákonných podmienok na území\nSlovenskej republiky. Odporca počas konania dokázal, že žiadna osobná a účinná podpora blízkych a\nrodiny neexistuje v zmysle vytvorenia rodinného prostredia v pravom zmysle slova a v zmysle zákona\no rodine. Zo samotného spisového materiálu je dostatočne zrejmé, že správny orgán sa aj zaoberal\nvýpoveďami bývalej priateľky účastníka konania N. G. a jej už bývalého partnera Q. P., ktorý bol\núčastníkovi konania ochotný poskytnúť ubytovanie a dostatočne odôvodnil záver, že ich záujem o\núčastníka konania je zjavne účelový. Nezaujíma ich osoba účastníka konania, ale len osobný, majetkový,\nfinančný a pracovný prospech, ktorý by mohli dosiahnuť jeho prepustením zo zaistenia. Samotné\nsúhlasné vyhlásenie o otcovstve, neznamená automaticky oprávnenosť pobytu na území Slovenskej\nrepubliky, ani existenciu rodinného života (bývalí partneri roky nevedú absolútne žiadny spoločný život\n- jeho partnerka medzitým žila s iným partnerom, má s ním ďalšie dieťa, doteraz sa počas konania\na výpovedí, ktoré s ňou boli spisované, sa nikdy nevyjadrila pozitívne k spoločnému životu, chce iba\nfinančne prispievať na svojho syna, čo podľa jej výpovede účastník konania aj robí). Vyhostenie cudzinca\nbude vždy vo väčšej alebo menšej miere predstavovať zásah do jeho rodinného alebo súkromného\nživota. Bývalá družka sa od neho dištancovala, nemá záujem o spoločný život. Čo sa týka syna, bývalá\ndružka chce, aby iba finančne prispieval, ale nijako jej nezasahoval do výchovy.\nOdporca poukazuje na odpoveď ÚPZC Medveďov, na dožiadanie odporcu o zaslanie vykonaných\núkonov, zo dňa 16.9.2015 pod č. p.: PPZ-HCP-ME-50-03212015-U, z ktorého zistil, že navrhovateľ\npodáva protichodné informácie. Ďalej ZÚ Indie ako aj autority Indickej republiky nedisponujú\ninformáciami, na základe ktorých by bolo možné vydať NCD.\nK dôvodom zaistenia odporca dodáva, že navrhovateľ v správnom konaní stále podával neúplné,\nnesprávne a miestami protichodné informácie. Z ním tvrdených skutočností, že má finančné prostriedky\nu bližšie neurčenej osoby v Rakúsku, resp. že si vie vybaviť potrebné doklady za pomoci jeho priateľov\nv Spolkovej republike Nemecko pod podmienkou prepustenia zo zaistenia je podľa odporcu dôvodné\nočakávanie, že sa bude snažiť utiecť do zahraničia a skrývať sa, aby sa vyhol výkonu nariadeného trestu\nvyhostenia z územia Slovenskej republiky.\nOdporca nesúhlasí ani s tvrdením právnej zástupkyne navrhovateľa, že jeho totožnosť bola overená cez\nústredňu Interpol, nakoľko takáto skutočnosť nevyplýva zo spisového materiálu.\nOdporca ďalej zdôrazňuje že navrhovateľ je osobou, ktorá nemá a ani nemala na území Slovenskej\nrepubliky oprávnený pobyt v zmysle platnej legislatívy a za súčasných okolností ho v zmysle zákona\no pobyte cudzincov nemôže ani dostať. Na základe uvedeného je prinajmenšom záhadné, ako si\nchce vyriešiť svoje legálne a oprávnené pôsobenie na území Slovenskej republiky a tým si zabezpečiť\nstarostlivosť o svoju osobu, prípadne starostlivosť o dieťa, keď v minulosti si finančné prostriedky a\nstarostlivosť zabezpečil iba trestnou činnosťou.\n\nV zmysle dôvodovej správy k zákonu o pobyte cudzincov je tolerovaný pobyt (ako uvádza právna\nzástupkyňa jednu z možností) je špecifický druh pobytu, vzhľadom na to, že poskytuje právny rámec na\nlegalizáciu pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý nespĺňa podmienky oprávneného pobytu a\nz objektívnych príčin nemôže z územia Slovenskej republiky vycestovať alebo nemôže byť vyhostený.\nPotrebu tohto ustanovenia si vyžiadala prax, podľa ktorých je osoba nevyhostiteľná, ak by bola v\nštáte, ktorého je štátnym občanom ohrozená na živote alebo by bola potrestaná za svoje náboženské,\npolitické presvedčenie alebo pre to, že sa hlási k určitej sociálnej skupine a podobne. Uvedené však\nnie je prípad účastníka konania. V domovskom štáte nie je nijako prenasledovaný štátnou mocou. Pri\nudeľovaní tolerovaného pobytu štátnemu príslušníkovi tretej krajiny v prípade, ak je jeho udelenie v\nzáujme jeho súkromného a rodinného života sa vychádza z čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a\nzákladných slobôd, pokiaľ takýto občan neohrozuje bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok; výnimkou\nsú štátni príslušníci tretej krajiny spadajúci do kategórie rodinných príslušníkov spĺňajúcich podmienky\nna udelenie prechodného či trvalého pobytu. Z dôvodu zabránenia zneužívania tolerovaného pobytu sa\nnavrhuje takýmto osobám možnosť udeliť tolerovaný pobyt len vtedy, ak nemajú platný cestovný doklad,\nale vedia svoju totožnosť hodnoverne preukázať inak. Účastník konania však nespĺňa ani uvedenú\npodmienku, pretože nespĺňa podmienky na udelenie prechodného pobytu či trvalého pobytu (pobyt bez\ncestovného dokladu, bez finančných prostriedkov, nevlastnenie registra trestov z domovskej krajiny,\nosoba nie je na území Slovenskej republiky. Účastník konania taktiež počas doby zaistenia odmietal\nspoluprácu pri zisťovaní hodnovernosti jeho totožnosť.\nVšetky úkony smerom k účastníkovi konania sa vykonali s náležitou starostlivosťou. Bolo taktiež\nreagované na všetky skutočnosti a podania účastníka konania, čoho výsledkom sú výstupy všetkých\ndotknutých štátnych orgánov Slovenskej republiky. Avšak jediným dôvodom na riadny výkon trestu\nvyhostenia sú neukončené úkony na strane ZÚ Indie, resp. predchádzajúca nespolupráca a marenie\nvýkonu trestu vyhostenia zo strany účastníka konania.\nOdporca má naďalej za to, že zaistenie účastníka konania je stále účelné a trvá na tom, že predpoklad\nvydania náhradného cestovného dokladu pre účastníka konania je zrealizovateľný.\n\nIV.\nArgumentácia rozhodnutia správneho orgánu\n\nOdporca rozhodnutím č. p.: PPZ-HCP-BA9-17-104/2015-AV zo dňa 14.08.2015 rozhodol o predĺžení\nlehoty zaistenia navrhovateľa podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, a to do 26.08.2015 a\nnavrhovateľ bol ponechaný v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov.\nV odôvodnení svojho rozhodnutia odporca uviedol, že navrhovateľ bol eskortovaný a predvedený\npríslušníkmi správneho orgánu na Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Trnava z dôvodu\nvýkonu trestu vyhostenia, ktorý mu bol uložený rozsudkom zo dňa 22.04.2009 sp. zn. 1T 27/2009 za\nspáchanie pokračovacieho trestného činu prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a) Trestného zákona\nspolupáchateľstvom. Podľa § 355 ods. 2 písm. c) Trestného zákona s použitím § 36 písm. j), l), § 37\npísm. h), § 38 ods. 2, ods. 3, § 42 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona mu bol zároveň uložený\nsúhrnný trest odňatia slobody v trvaní šesť rokov a desať mesiacov.\nOkresný súd Trnava uznesením sp. zn. 5PP/37/2014 zo dňa 26.08.2014 podmienečne prepustil\nnavrhovateľa z výkonu uloženého trestu odňatia slobody.\nOdporca dokazovaním zistil, že v prípade navrhovateľa boli splnené podmienky na zaistenie podľa § 88\nods. l písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z., t. j. zaistenie je potrebné na účel výkonu trestu vyhostenia, ktoré\nnariadil svojím nariadením Okresný súd Bratislava V pod sp. zn. lT 27/09. Z uvedeného dôvodu odporca\nvydal dňa 26.8.2014 rozhodnutie o zaistení pod č. p.: PPZ-HCP-BA9-49-0l4/2014-AV a navrhovateľa\numiestnil do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov dňa 26.8.2014. Navrhovateľ bol\nzaistený na čas nevyhnutne potrebný a dĺžka doby zaistenia sa stanovila do 26.2.2015. Uvedené\nrozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.11.2014.\nOdporca uviedol, že navrhovateľ nie je držiteľom cestovného dokladu a je osobou, ktorá obzvlášť\nzávažne porušila zákony Slovenskej republiky trestnou činnosťou, ktorá súvisí s obchodovaním s\nľuďmi a ich nelegálnym prevozom za finančnú protihodnotu. Na základe uvedeného skonštatoval, že\nlen zaistením navrhovateľa je možné zabezpečiť riadny výkon trestu vyhostenia z územia Slovenskej\nrepubliky, ktorý nariadil Okresný súd Bratislava V, pretože by sa opätovne skrýval, mohol by pokračovať\nv trestnej činnosti tak, ako to vykonával pred odsúdením.\nOdporca sa zaoberal podmienkami pre zaistenie navrhovateľa. Spolu s útvarom, ktorý zabezpečuje\nvýkon trestu vyhostenia vykonal bezodkladne všetky úkony, aby mohol byť navrhovateľovi vydaný\nnáhradný cestovný doklad a vykonaný trest vyhostenia. Avšak do dnešného dňa ZÚI nevydal náhradný\n\ncestovný doklad z dôvodu prvotnej nespolupráce navrhovateľa, uvádzania iných mien, následného\nnedostatočného vypísania osobných dotazníkov. Ak dôjde zo strany príslušných policajných orgánov v\nIndii k zaslaniu informácií, ktoré potvrdia totožnosť navrhovateľa, predmetný náhradný cestovný doklad\nbude vystavený a preto je naďalej reálne vykonanie trestu vyhostenia, ktoré nariadil Okresný súd\nBratislava V.\nDňa 11.9.2014 bolo odporcom zaevidované podanie opravného prostriedku proti rozhodnutiu o zaistení\nč. p.: PPZ-HCP-BA9-49-029/2014-AV zo dňa 26.8.2014. Dňa 30.9.2014 Krajský súd Bratislava v konaní\npod sp. zn. 12Sp/74/2014 vydal rozsudok, ktorým bolo rozhodnutie o zaistení pod č. p.: PPZ-HCP-\nBA9-49-014/2014-AV zo dňa 26.8.2014 potvrdené. Dňa 18.11.2014 v konaní pod sp. zn. 1SŽa/43/2014\nrozsudkom v mene Slovenskej republiky Najvyšší súd Slovenskej republiky potvrdil rozsudok Krajského\nsúdu Bratislava zo dňa 30. septembra 2014, sp. zn. 12Sp/74/2014. Uvedený rozsudok nadobudol\nprávoplatnosť dňa 18.11.2014.\nDňa 17.3.2015 odporca zaevidoval opravný prostriedok proti rozhodnutiu o predĺžení lehoty zaistenia\npod č. p.: PPZ-HCP-BA9-17-060/2015-AV zo dňa 26.2.2015. Dňa 1.4.2015 Krajský súd Bratislava\nrozsudkom č. k. 4Sp/23/2015-35 rozhodnutie o zaistení pod č. p.: PPZ-HCP-BA9-17-060/2015-AV zo\ndňa 26.2.2015 potvrdil. Následne Najvyšší súd Slovenskej republiky dňa 26.5.2015 svojim rozsudkom č.\nk. 1Sža/26/2015-65 zmenil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 4Sp/23/2015-35 zo dňa 1.4.2015\ntak, že rozhodnutie odporcu pod č. p.: PPZ-HCP-BA9-17-060/2015-AV zo dňa 26.2.2015 zrušil. Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky nerozhodol o povinnosti bezodkladne prepustiť navrhovateľa zo zaistenia.\nDôvodom zrušenia rozhodnutia odporcu č. p.: PPZ-HCP-BA9-17-060/2015-AV bola skutočnosť, že v\nodôvodnení rozhodnutia deklaroval, že počas celého konania sa zaoberal a bral do úvahy Smernicu\nEurópskeho parlamentu a Rady 20081115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch\nčlenských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na\nich území, ale z jeho obsahu nevyplýva, či a ako posudzoval v prípade navrhovateľa aj otázku možnosti\nvyužitia iných dostatočných, ale menej prísnych donucovacích opatrení. Rozsudok Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky nadobudol právoplatnosť dňa 26.05.2015.\nOdporca ďalej uviedol, že spolu s príslušným útvarom Policajného zboru vykonal v prípade navrhovateľa\nkonanie o návrate, s cieľom zrealizovať výkon trestu vyhostenia, ktoré nariadil svojím nariadením\nOkresný súd Bratislava V pod sp. zn. 1T 27/2009. Za týmto účelom odporca vykonal viacero\núkonov, dožiadaní, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť spisového materiálu. Taktiež viac krát spísal s\nnavrhovateľom zápisnice o podaní vyjadrenia, kde sa venoval aj možnostiam zabezpečenia náhradného\ncestovného dokladu, zabezpečenia si finančných prostriedkov resp. ubytovania. Odporca dňa 12.8.2015\nzaslal do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov pod č. p.: PPZ-HCP-BA9-17-092/2015-\nAV žiadosť o zaslanie stanoviska. Následne dňa 14.8.2015 príslušný útvar zaslal na odporcovi svoje\nstanovisko, z ktorého bolo zistené, že Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov vykonáva\nvšetky úkony smerujúce k zisteniu pravej totožnosti navrhovateľa a pravidelne sa informuje ohľadne\nvystavenia náhradného cestovného dokladu a taktiež zastáva názor, že účel zaistenia navrhovateľa\nnaďalej trvá, pretože do dňa 12.8.2015 nebolo možné zrealizovať výkon trestu vyhostenia z dôvodu, že\nZÚI nevystavil navrhovateľovi náhradný cestovný doklad.\nZ odôvodnenia ďalej vyplýva, že odporca zaslal dňa 12.8.2015 pod č. p.: PPZ-HCP-BA9-17-093/2015-\nAV žiadosť o poskytnutie stanoviska na Okresný súd Bratislava V, či nariadenie výkonu trestu vyhostenia\npod sp. zn. 1T/27/2009 zo dňa 24.4.2009 stále trvá a či je potreba ho vykonať. Dňa 14.8.2015 bolo\nna správny orgán zaslané stanovisko z ktorého bolo zistené, že Okresný súd Bratislava V na treste\nvyhostenia naďalej trvá.\nDňa 12.8.2015 bol odporcom vyzvaný navrhovateľ, aby sa v zápisnici o podaní vyjadrenia podľa §\n22 ods. 1) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov pod č. p.: PPZ-\nHCP-BA9-17-097/2015-AV vyjadril ku skutočnostiam potrebným k rozhodnutiu vo veci, za prítomnosti\ntlmočníka z jazyka punjabi do jazyka slovenského a opačne. Navrhovateľ sa vyjadril, že nemá čo dodať\nk predmetnému konaniu, všetko už vypovedal v predchádzajúcich zápisniciach. Taktiež sa vyjadril o\nmožnosti zabezpečenia si finančných prostriedkov a ubytovania. Avšak získanie finančných prostriedkov\nnevedel nijako hodnoverne preukázať a tvrdenie, že mu ich vie poskytnúť priateľ z Rakúskej republiky\nje podľa názoru správneho orgánu nepostačujúce. Taktiež nevedel ani osobné údaje priateľa, ktorý mu\nich má údajne poskytnúť. Ohľadne dieťaťa a zabezpečenia ubytovania sa správny orgán venoval už v\npredchádzajúcom rozhodnutí. Nové skutočnosti neuviedol.\nNa základe vykonaných úkonov, dokazovaní a na základe spísaných zápisníc o podaní vyjadrenia\nnavrhovateľa odporca zistil, že je potrebné vykonať a zrealizovať nariadenie výkonu trestu vyhostenia,\nktoré nariadil Okresný súd Bratislava V, a na ktorom aj naďalej trvá.\n\nOdporca uzavrel, že navrhovateľ predstavuje hrozbu rizika úteku, nie je držiteľom žiadneho dokladu\ntotožnosti, na území Slovenskej republiky bol odsúdený za úmyselný trestný čin prevádzačstva, na\núzemí Slovenskej republiky nemá žiadnu preukázanú blízku rodinu, na základe záznamu v registri\ntrestov jeho legálny pobyt nie je možný. Z uvedeného dôvodu je možnosť zlegalizovať si pobyt na území\nSlovenskej republiky, zabezpečiť si vhodné zamestnanie, obživu, starostlivosť o svoju osobu nereálna.\nNavrhovateľ deklaroval zabezpečenie si finančných prostriedkov od priateľa, ktorý sa nachádza mimo\núzemia Slovenskej republiky. Avšak nevedel relevantne dokázať existenciu uvedených finančných\nprostriedkov, pretože počas konania o zaistení doteraz nevedel preukázať reálne existenciu žiadnych\nfinančných prostriedkov, ktorými by si zabezpečil starostlivosť o svoju osobu.\nOdporca sa venoval aj podkladom, ktoré vypovedal navrhovateľ v zápisnici o podaní vyjadrenia dňa\n12.8.2015 ohľadne pani G. N.. Odporca sa pokúšal v dňoch 12.8.2015 ako aj 13.8.2015 skontaktovať\ns pani N. G., z dôvodu potvrdenia skutočností, ktoré uviedol navrhovateľ. Telefonické skontaktovanie\nbolo neúspešné. Taktiež bolo preukázané počas konania, že navrhovateľ bráni procesu hlavne tým,\nže odmieta spoluprácu pri zabezpečovaní náhradného cestovného dokladu, udával nepravdivé údaje o\nsvojej totožnosti, odmietanie návratu do domovskej krajiny. Aj z uvedeného vyplýva vysoké riziko úteku\na bránenie procesu výkonu trestu vyhostenia, a preto je potrebné vykonať trest vyhostenia navrhovateľa.\nNa základe uvedeného mal odporca za to, že v prípade navrhovateľa nie je možné uplatniť alternatívne\na menej prísne donucovacie opatrenia, ale je potrebné vzhľadom na riziko úteku a vyhýbaniu sa procesu\nvýkonu trestu vyhostenia zaistiť ho a za účasti štátu zrealizovať nariadený trest vyhostenia.\nV súlade so zákonom o pobyte cudzincov odporca predĺžil lehotu zaistenia navrhovateľa s ohľadom na\nvyššie uvedené skutočnosti.\nOdporca sa počas konania o zaistení navrhovateľa zaoberal aj tým, či je zaistenie v súlade s Dohovorom\no ochrane ľudských práv a základných slobôd podľa článku 8 ods. 1 ohľadne rešpektovania súkromného\na rodinného života. Počas rozhodovania sa zaoberal aj skutočnosťami, ktoré navrhovateľ uviedol.\nNavrhovateľ sa síce počas konania na správnom orgáne vyjadril, že má s priateľkou na území Slovenskej\nrepubliky dieťa, ale uvedenú skutočnosť nevie ničím relevantným podložiť, nie je zapísaný ani ako otec\ndieťaťa v rodnom liste.\nPo preskúmaní všetkých skutočností a dôkazových podkladov v rozhodovacom konaní odporca\nskonštatoval, že vzhľadom k stále prebiehajúcemu konaniu na účel výkonu trestu vyhostenia, ktoré stále\ntrvá, je zaistenie navrhovateľa a predlženie lehoty jeho zaistenia v súlade s predmetnými ustanoveniami\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n\nV.\nPrávny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n\nPodľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\n\nPodľa § 250l ods. 1 OSP sa v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných\nprostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutia správnych orgánov, postupuje podľa tretej hlavy piatej\nčasti Občianskeho súdneho poriadku „Rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam\nsprávnych orgánov\". Pokiaľ v tretej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku nie je ustanovené\ninak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku s\nvýnimkou § 250a (§ 250l ods. 2 OSP).\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP), preskúmal napadnuté\nrozhodnutie krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3\nods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z.) dospel k záveru, že rozhodnutie krajského súdu je potrebné zmeniť\na rozhodnutie odporcu zrušiť. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia\n§ 250ja ods. 2 OSP s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a\nna internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne\nvyhlásený dňa 28. októbra 2015 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP).\nV predmetnej veci bol predmetom odvolacieho konania rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené\nrozhodnutie odporcu o predĺžení zaistenia navrhovateľa podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov,\npreto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, preskúmal\nrozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania\nskúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so\n\nvšetkými námietkami navrhovateľa v opravnom prostriedku, a z takto vymedzeného rozsahu, či správne\nposúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.\nPodľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona číslo 404/2011 Z. z. policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka\ntretej krajiny na účel výkonu jeho administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.\nPodľa § 88 ods. 4 veta prvá zákona číslo 404/2011 Z. z. štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený\nna čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia\nopakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie\npresiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon\nadministratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon\npredĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu\nzastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar\nrozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty\nzaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi\nalebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení.\nPodľa § 90 ods. 1 písm. d/ policajný útvar je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka\ntretej krajiny, či trvá účel zaistenia.\nV konaní nebolo sporným, že navrhovateľ bol pôvodne zaistený podľa § 88 ods. 1 písm. b/ zákona o\npobyte cudzincov na účel výkonu trestu vyhostenia uložený mu rozsudkom Okresného súdu Bratislava\nV zo dňa 22.4.2009 sp. zn. 1T 27/09, s tým, že výkon tohto trestu bol nariadený rozhodnutím Okresného\nsúdu Bratislava V zo dňa 24.4.2014.\nRozhodnutím č. p.: PPZ-HCP-BA9-49-014/2014-AV zo dňa 26.08.2014 odporca podľa § 88 ods. 1\npísm. b/ zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n(ďalej len „zákon o pobyte cudzincov\") zaistil navrhovateľa dňom 26.08.2014 o 17:00 hod. na čas\nnevyhnutne potrebný, najviac do 26.02.2015 na účel výkonu uloženého trestu vyhostenia (uložený\nmu rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 22.4.2009 sp. zn. 1T 27/09, s tým, že výkon\ntohto trestu bol nariadený rozhodnutím Okresného súdu Bratislava V zo dňa 24.4.2014). Najvyšší súd\nSlovenskej republiky (rozsudkom č. k. 1Sža/43/2014) potvrdil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.\nk. 12Sp/74/2014-26, ktorým tento uvedené rozhodnutie potvrdil.\nUznesením Okresného súdu Trnava, sp. zn. 5PP/37/2014 zo dňa 26.8.2014 bol navrhovateľ\npodmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody a bola mu určená skúšobná doba v trvaní\n4 roky.\nRozhodnutím č. PPZ-HCP-BA19-17-060/2015-AV zo dňa 26.2.2015 odporca podľa ust. § 88 ods. 4,\n5 zákona pobyte cudzincov predĺžil lehotu zaistenia navrhovateľa z dôvodu nespolupráce, ako aj z\ndôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad (ďalej len „NCD) do 26.8.2015.\nToto rozhodnutie Najvyšší súd SR svojím rozsudkom sp. zn. 1Sža 26/2015 z 26.5.2015 zrušil potom, čo\nzároveň zmenil potvrdzujúce rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4Sp/23/2015.\nPredmetným rozhodnutím zo 14.8.2015 odporca rozhodol o predĺžení lehoty zaistenia navrhovateľa do\ndoby rovnakej aká bola v predchádzajúcom rozhodnutí t. j. do 26.8.2015.\nMeritom prejednávanej veci vzhľadom na uplatnené námietky navrhovateľa bolo posúdenie, či boli\nsplnené zákonné podmienky pre rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia navrhovateľovi, najmä, či\ntakýto postup odôvodňuje ďalšie trvanie zaistenia, najmä ak aj predchádzajúce rozhodnutie odporcu\no predĺžení zaistenia navrhovateľa bolo rozsudkom najvyššieho súdu z dôvodov v ňom uvedených\nzrušené a navrhovateľ aj vtedy tak ako aj v tomto opravnom prostriedku ako aj v odvolaní proti rozsudku\nsúdu prvého stupňa namietal neúčelnosť a neefektívnosť jeho zaistenia.\nAko vyplýva z výroku napadnutého rozhodnutia jedným z dôvodov predĺženia zaistenia navrhovateľa\nje tvrdená nedostatočná spolupráca navrhovateľa pri zabezpečovaní náhradného dokladu, čo v\nodôvodnení svojho rozhodnutia bližšie zdôvodnil poukazom na udávanie nepravdivých údajov o svojej\ntotožnosti a odmietaním návratu do domovskej krajiny. S takýmto záverom sa stotožnil aj krajský súd\nnapriek tomu, že sám vyjadril pochybnosti ohľadne úplnosti informácií o spolupráci navrhovateľa s\norgánmi polície pri vykonávaní úkonov na zabezpečenie vydania náhradného cestovného dokladu.\nVychádzal pri tom z rozdielnych údajov v dvoch dotazníkoch z februára 2015 predložených\nZastupiteľskému úradu Indie za účelom preverenia jeho totožnosti, na základe čoho mal za preukázané,\nže tvrdenie o spolupráci navrhovateľa nie je pravdivé a odporca správne zistil skutkový stav. Tento\nzáver je spochybnený tvrdením navrhovateľa, že táto skutočnosť je vysvetliteľná, čoho sa dožadoval\na napokon mal aj umožnené v konaní pred krajským súdom o preskúmanie zákonnosti neskoršieho\nrozhodnutia o predĺžení lehoty zaistenia do 26.2.2016 (sp. zn. 4Sp/85/2015), kde mal uviesť, že vyplnil\ndotazník s riadnymi údajmi, avšak vzhľadom na to, že istú dobu mal doklad na iné meno, uviedol aj toto\n\ns upozornením, že to nie je jeho pravé meno a údaj o ňom dáva k dispozícii pre prípad neúspešnosti\nv lustráciách.\nV tejto súvislosti tiež nemožno ponechať bez povšimnutia konštatovanie vyplývajúce z rozhodnutia\nOCP PZ Trnava č. p.: PPZ-HCP-BA9-17-081/2015-AV z 23.04.2015, že dňa 19.3.2015 bola opätovne\nodovzdaná žiadosť o vystavenie NCD na Veľvyslanectve Indickej republiky, kedy bola žiadosť doplnená\naj o výsledok lustrácie z Národnej ústredne Interpol, podľa ktorého miestna polícia v Indii potvrdila, že\núdaje osoby U. U., bytom č. XX-B, ulica X, U. B., H. sú správne. Z uvedeného je zrejmé, že totožnosť\nnavrhovateľa je prinajmenšom od uvedeného času známa, pričom ochotu spolupracovať navrhovateľ\ndeklaroval aj v zápisnici o vyjadrení pred OCP PZ Trnava z 25.2.2015, kedy vyjadril aj záujem vrátiť sa\ndo domovskej krajiny. Preto záver odporcu odôvodňujúci účel predĺženia zaistenia navrhovateľa ešte\naj v čase vydania napadnutého rozhodnutia jeho odmietaním spolupracovať v procese zabezpečenia\ncestovného dokladu, udávaním nesprávnych údajov a odmietaním návratu do domovskej krajiny  je\nspochybnený a nepresvedčivý.\nV nadväznosti na to, aj keď nemožno uprieť správnemu orgánu snahu v aktivitách zameraných na\nzabezpečenie vybavenia NCD navrhovateľa, nemožno súhlasiť s tvrdením odporcu vo vyjadrení k\nopravnému prostriedku, že aj keď boli vykonané všetky takéto úkony, zo strany príslušných policajných\nautorít Indickej republiky nebola potvrdená pravá totožnosť navrhovateľa a preto nakoľko do dnešného\ndňa nebol NCD vystavený a výkon trestu vyhostenia nebolo možné zrealizovať, účel zaistenia naďalej\ntrvá. Vzhľadom na to, že totožnosť navrhovateľa by už po zistenom výsledku lustrácie z Národnej\nústredne Interpol, potvrdzujúcej totožnosť navrhovateľa miestnou políciou v Indii nemala byť neistá\na to ani príslušným indickým policajným autoritám a napriek tejto skutočnosti ani do času vydania\nrozhodnutia o predĺžení zaistenia NCD vydaný nebol, bolo potrebné skúmať otázku vyhostiteľnosti\nnavrhovateľa a to aj v súvislosti s vyjadrením zastupiteľského orgánu Indickej republiky na jej dopyt\npredložený zástupkyňou navrhovateľa, v zmysle ktorého veľvyslanectvo vydá náhradný cestovný doklad\n(„Emergency Certificate\") pre Inda zaisteného na Slovensku po preverení štátnej príslušnosti danej\nosoby.\nS poukazom na uvedené v konaní nepochybne vyvstala otázka skúmania vyhostiteľnosti teda aj\núčelnosti a efektívnosti zaistenia tak ako to vyplýva z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n(napr. 10Sža/23/2011), ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky, napr. nález Ústavného súdu SR č.\nk. II. ÚS 264/09-81 zo dňa 19.10.2010.\nPodľa vyššie citovaného nálezu Ústavného súdu SR:\nKonanie o zaistení, ktorého sa týka prejednávaná sťažnosť a konanie o vyhostení sú síce dve odlišné\nkonania, ale v žiadnom prípade nie sú úplne nezávislé, či izolované. Uvedené konštatovanie vyplýva\nzo samotného účelu zaistenia, ktorým je v danom prípade výkon administratívneho vyhostenia. Zákon\numožňuje štátu, aby vo vhodných prípadoch mal vo fyzickej dispozícii osobu, u ktorej prebieha\nvyhosťovacie konanie, aby mohlo byť vyhostenie realizované. Z tohto pohľadu je potrebné vnímať aj\nnevyhnutnosť zaistenia. Administratívne zaistenie nemusí byť nevyhnutné tým spôsobom, ako je to pri\nväzbe v trestnom konaní, kde musia byt naplnené väzobné dôvody. V zásade tu neplatí úplne tradičný\nkoncept nevyhnutnosti v zmysle hľadania menej závažného zásahu do základných slobôd. Výnimkou\nje situácia, ak samo vnútroštátne právo zakotvuje podmienku nevyhnutnosti. Vtedy sa z pohľadu\nEurópskeho práva pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP\") posudzuje nevyhnutnosť v rámci posúdenia\nzákonnosti zaistenia. Slovenská právna úprava požiadavku nevyhnutnosti neupravuje, preto tento prvok\nnie je potrebné takto skúmať. To však neznamená, že zaistenie môže byť svojvoľné. Jeho limitom je\npráve naplnenie účelu, a to reálnosť vyhostenia, vyhostiteľnosť cudzinca, pričom konanie o vyhostení\nmusí byť vedené s riadnou starostlivosťou.\nVzhľadom na preukázané zistenie odporcu vyplývajúce zo spisu, že totožnosť navrhovateľa je overená,\nje odôvodňovanie potreby ďalšieho predĺženia zaistenia navrhovateľa tvrdením o jeho neoverenej\ntotožnosti rozporné a neopodstatnené. Za daných okolností, keď zastupiteľský úrad disponuje už\ntakmer 6 mesiacov informáciami o overenej totožnosti navrhovateľa a napriek tejto skutočnosti doposiaľ\nnevydal navrhovateľovi náhradný cestovný doklad (i keď podľa vlastného vyjadrenia „ambasáda vydá\nnáhradný cestovný doklad po preverení štátnej príslušnosti danej osoby\"), sú dôvodné pochybnosti,\nči navrhovateľa možno považovať za osobu vyhostiteľnú. Uvedené skutočnosti bolo preto v konaní o\npredĺžení doby zaistenia navrhovateľa potrebné zohľadniť a to aj v kontexte požiadavky vyplývajúcej\nz citovaného nálezu ústavného súdu, podľa ktorého konanie o vyhostení musí byť vedené s riadnou\nstarostlivosťou. V zmysle uvedeného preto neobstojí zistenie konštatované súdom prvého stupňa, o tom,\nže (pracovníci) ÚPZC Medveďov pri návšteve zastupiteľského úradu Indie v Bratislave dňa 11.8.2015\nboli informovaní, že nedisponujú zo strany príslušných autorít informácie, na základe ktorých by bolo\nmožné náhradný cestovný doklad navrhovateľovi vystaviť.\n\nPrípady pozbavenia slobody v zásade vyžadujú, aby bola periodicky kontrolovaná ospravedlniteľnosť\nich ďalšieho trvania. Účelom čl. 5 ods. 4 Dohovoru je umožniť osobe pozbavenej slobody domáhať\nsa toho, aby súd preskúmal, či toto pozbavenie slobody je zákonné. Vzhľadom na to, že naplnenie\npodmienok ustanovených zákonom sa v čase vyvíja (najmä pokiaľ ide o existenciu relevantných a\ndostatočných dôvodov pozbavenia slobody), mala by byť zaistená možnosť domáhať sa takej kontroly\nopakovane v určitých primeraných intervaloch. Podľa Európskeho súdu pre ľudské práva čl. 5 ods.\n4 Dohovoru zakotvuje procesnú záruku najmä proti pokračovaniu pozbavenia slobody, ktoré - hoci\nbolo pôvodne nariadené zákonným spôsobom - sa potom mohlo stať nezákonným a stratiť akékoľvek\nopodstatnenie. Požiadavky na urýchlené rozhodovanie o pozbavení slobody a na periodickú súdnu\nkontrolu v primeraných intervaloch majú svoje opodstatnenie v tom, že zabezpečujú, aby zadržaná\nosoba nemusela byť vystavená nebezpečenstvu, že zostane zadržovanou aj dlho po tom, ako jej\npozbavenie slobody prestalo byť ospravedlniteľné (Shishkov proti Bulharsku z 09.01.2003, § 88).\n\nPodobne možno smerom k už vymedzeným požiadavkám z čl. 5 ods. 1 a 4 Dohovoru poukázať na\nďalšie rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, napríklad na Saadi proti Spojenému kráľovstvu,\nrozsudok Veľkej komory, 29.01.2008, č. 13229/03 (najmä § 45), Amuur proti Francúzsku, rozsudok,\n25.06.1996, č. 19776/92 (najmä § 43), Abdolkhani a Karimnia proti Turecku, rozsudok, 22.09.2009, č.\n30471/08, či Z.N.S. proti Turecku, rozsudok, 19.01.2010, č. 21896/08 (najmä § 56 a § 63).\n\nPodľa čl. 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru, ktorý má v zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky\nprednosť pre zákonmi Slovenskej republiky, možno osobu pozbaviť osobnej slobody na základe postupu\nustanoveného zákonom vtedy, ak ide o zákonné zatknutie, či iné pozbavenie osobnej slobody, aby\nsa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie štátu alebo osoby, proti ktorej sa vedie konanie o\nvypovedaní alebo vydaní. V zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, aby mohlo\nbyť pozbavenie osobnej slobody zákonné, musí byť efektívne a účelné.\n\nTeda, aby bolo pozbavenie osobnej slobody oprávnené, rozhodnutie musí byť vydané zákonom\nstanoveným postupom a musí byť efektívne a účelné, pričom všetky podmienky musia byť splnené\nsúčasne. Pri absencii niektorej z nich nemožno hovoriť o oprávnenom pozbavení osobnej slobody\nnavrhovateľa.\n\nV tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na Článok 15 tzv. návratovej smernice (smernica Európskeho\nparlamentu a Rady 2008/115/ES o spoločných normách a postupoch v členských štátoch pri navracaní\nneoprávnene pobývajúcich štátnych príslušníkoch tretích krajín, ktorý ustanovuje, kedy je možné zaistiť\ncudzinca, voči ktorému prebieha konanie o návrate a to bez ohľadu na to, či bolo vydané rozhodnutie\no administratívnom vyhostení, uložený trest vyhostenia, či sa tak stalo za účelom readmisie, prípadne\nna účely výkonu prevozu podľa osobitného zákona. Uvedený článok sa vzťahuje na zaistenie cudzinca\nbez ohľadu na účel zaistenia. V článku 15 smernice sú uvedené dva dôvody zaistenia - existencia rizika\núteku alebo vyhýbanie sa, či bránenie procesu prípravy návratu alebo odsunu.\n\nTreba pripomenúť, že toto ustanovenie je v zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora\npovinný dodržiavať aj odporca a aj keď vo svojom rozhodnutí síce zmienil ustanovenie citovaného\nčlánku, spochybnil pre daný prípad aplikáciu iných dostatočných prísnych donucovacích opatrení, s čím\npodľa názoru odvolacieho súdu už aj s poukazom na ustálenú judikatúru Európskeho súdneho dvora\n(ktorú súd podrobnejšie špecifikoval v rozsudku sp. zn. 1Sža 26/2015) nemožno súhlasiť. Vylúčenie\nmožného využitia alternatív k zaisteniu odkazom odporcu na ničím bližšie nezdôvodnené riziko úteku\na už v konaní spochybnené vyhýbanie sa procesu výkonu vyhostenia, odvolací súd nepovažoval za\ndostatočne presvedčivé a to aj v súvislosti s argumentáciou navrhovateľa, že v minulosti sa nikdy\nneskrýval, pričom vždy pokiaľ bol na slobode bol jeho pobyt známy a okrem toho v súčasnosti\nprebieha konanie o určení otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov k maloletému W. G., na ktorom má\nzáujem. Súd prvého stupňa sa námietkami vznesenými navrhovateľom v súvislosti s prípadným využitím\nalternatív k zaisteniu bližšie nezaoberal a hoci pripustil, že pán P. sa vyjadril, že navrhovateľovi poskytne\nubytovanie a postará sa o jeho výživu, bez ďalšieho sa stotožnil so záverom odporcu, že ide o účelovú\nvýpoveď.\n\nZ uvedených dôvodov dospel odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa k záveru, že námietky\nnavrhovateľa boli spôsobilé spochybniť zákonnosť napadnutého rozhodnutia odporcu, neboli teda\n\nsplnené predpoklady na jeho potvrdenie súdom prvého stupňa a preto odvolací súd napadnutý rozsudok\nzmenil tak, že rozhodnutie odporcu zrušil (§ 250ja ods. 3 OSP).\n\nOdvolací súd nerozhodol o povinnosti bezodkladne prepustiť navrhovateľa z dôvodu, že z vyjadrenia\nodporcu k odvolaniu z 19.10.2015 vyplýva, že dňa 26.8.2015 pod č. p.: PPZ-HCP-BA9-17-114/2015-AV\nsprávny orgán vydal ďalšie rozhodnutie o predĺžení zaistenia navrhovateľa, ktoré je už predmetom iného\npreskúmavacieho konania pred Krajským súdom v Bratislave (sp. zn. 4Sp/85/2015), preto odvolací súd\ndospel k záveru, že takýto výrok by fakticky eliminoval účinky predmetného rozhodnutia, ktoré nebolo\npredmetom tohto preskúmavacieho konania.\n\nO náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1 OSP a §\n151 ods. 1 a 5 OSP v spojení s § 224 ods. 1 a 2 a 2 OSP a § 246c ods. 1 veta prvá OSP tak, že\nnavrhovateľovi, ktorý mal úspech vo veci priznal náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho\nzastúpenia podľa vyčíslenia jeho právnej zástupkyne (okrem uplatnenej náhrady za stratu času za 1/2\nhod. za účasť na pojednávaní dňa 18.9.2015 z dôvodu trvania pojednávania v dĺžke 25 min.) v zmysle\nvyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška\") za 5 úkonov právnej pomoci po\n139,83 € (559,32 € )\n1/ prevzatie a príprava právneho zastúpenia (§ 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky),\n2/ podanie opravného prostriedku (§ 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky),\n3/ osobná porada s klientom dňa 24.9.2015 (§ 13a ods. 1 písm. b) vyhlášky),\n4/ účasť na pojednávaní dňa 18.09.2015 (§ 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky),\n5/ podanie odvolania dňa 06.10.2015 (§ 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky)\nrežijný paušál 41,95  € (8,39 x 5)\n\n19,48 € (cestovné náklady - 146,80 km pri spotrebe 6,6  l/100km a cene pohonných hmôt 1,249 € /1\n- údaje zo Štatistického úradu Slovenskej republiky - 6,05 € a náhrada za použitie motorového vozidla\nvo výške 0,183 € za každý km - 13,43 € podľa § 15 písm. a) vyhlášky v spojení s § 7 ods. 2 zákona\nč. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách a § 1 písm. b opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí\na rodiny Slovenskej republiky č. 632/2008 Z. z. o sumách základnej náhrady za používanie cestných\nmotorových vozidiel pri pracovných cestách),\n69,36 € (náhrada za stratu času 13,98 € za každú začatú polhodinu podľa § 15 písm. b) v spojení s § 17\nods. 1 vyhlášky - pojednávanie dňa 18.09.2015; prevzatie a príprava zastupovania vrátane prvej porady\ns klientom; ďalšia osobná porada s klientom dňa 24.9.2015).\nCelkom: 829,94 €\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok   n i e   j e   prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9Sp/84/2015", "guid": "5349ae93-caf8-4f93-b26f-3dae267b6411:1c9d9fdb-d2e8-475d-aeac-f3c25bd705c7", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a58bfae0-1e36-4064-b24d-9bc80e6202c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 264/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 264/09 z 19. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-19", "citacie_n": 618, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a58bfae0-1e36-4064-b24d-9bc80e6202c4"}, {"guid": "6889eb43-838b-4ae4-8124-257bd1d5e382:102a0563-6ef0-43c5-bd60-60604bd01ba9", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2015:1015201516.1", "spisova_znacka": "4Sp/85/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Sp/85/2015 z 24. 9. 2015", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2015-09-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1015201516.1"}, {"guid": "8e3fd179-c7ff-4c93-8030-39919b481a56:4e04c13c-a67a-4214-bd03-cc36edd54bdc", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2015:1015200475.1", "spisova_znacka": "4Sp/23/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Sp/23/2015 z 31. 3. 2015", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2015-03-31", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1015200475.1"}, {"guid": "c13c4a4e-e490-4dcb-8f7f-2d5a9f5aa9c7:9fa11cb4-5f39-4979-94b4-41415165a599", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2014:1014201548.1", "spisova_znacka": "12Sp/74/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 12Sp/74/2014 z 29. 9. 2014", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2014-09-29", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1014201548.1"}, {"guid": "59f8ecd9-421d-4af0-8d02-76dce89d7321:68ce4bd4-291e-4b71-823f-ac79142f24f3", "ecli": null, "spisova_znacka": "5PP/37/2014", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Trnava sp. zn. 5PP/37/2014 z 26. 8. 2014", "sud": "Okresný súd Trnava", "datum_vydania": "2014-08-26", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/59f8ecd9-421d-4af0-8d02-76dce89d7321:68ce4bd4-291e-4b71-823f-ac79142f24f3"}], "citovane_v": []}