{"guid": "8c895856-ac20-44f4-9d09-13a8d4667058:85e4d450-d120-42a0-abab-323b9d772303", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:1013201901.1", "spisova_znacka": "6Sžf/101/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf/101/2014 z 24. 11. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24. novembra 2015, sp. zn. 6Sžf/101/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:1013201901.1", "identifikacne_cislo": "1013201901", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zdenka Reisenauerová", "sudca_id": 1011, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zdenka-reisenauerova-1011", "datum_vydania": "2015-11-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "nazov": "§ 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2", "nazov": "§ 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/222#paragraf-49"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/85e4d450-d120-42a0-abab-323b9d772303", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:1013201901.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:1013201901.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:1013201901.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Najvyšší súd\nSpisová značka: 6Sžf/101/2014\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 1013201901\nDátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2015\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:1013201901.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky\nReisenauerovej a členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Aleny Adamcovej, v právnej veci žalobcu:\nSTAVO-ing, spol. s r.o., so sídlom Koceľova 9, 821 08 Bratislava, IČO: 31 407 293, právne zastúpený\nAdvokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., so sídlom Kadnárová 83, 831 06 Bratislava, IČO: 47 232\n765, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská\nBystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100302/1/429560/2013/1042 zo dňa\n09. septembra 2013, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S 251/2013-84\nzo dňa 27. júna 2014, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S 251/2013-84 zo dňa\n27. júna 2014,  p o t v r d z u j e .\n\nŽalobcovi náhradu trov odvolacieho konania  n e p r i z n á v a .\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nI.\n\nKrajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal\npreskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu uvedené v záhlaví tohto rozsudku,\nktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil  rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č.\n9104408/5/270815/2013/NecZ zo dňa 13.06.2013, ktorým správa dane nepriznal žalobcovi nadmerný\nodpočet v sume 8793,28 € a vyrubil mu podľa § 68 ods. 5, 6 zákona č. 563/2009 Z. z. rozdiel dane z\npridanej hodnoty (ďalej len ,,DPH“) v sume 35 180,00 € za zdaňovacie obdobie marec 2012 a súčasne\nžiadal jeho zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal.\n\nZ odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, že krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia\nžalovaného posudzoval v intenciách ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v\nznení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len ,,zákon č. 222/2004 Z. z.“ alebo ,,zákon o DPH“), a súčasne\nv intenciách ustanovení zákona č. 563/2009 Z. z. daňového poriadku, citujúc právnu úpravu ustanovenú\nv § 3 ods. 2, 3, 5, 6 a v § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z., postupom v zmysle právnej úpravy\nustanovenej v druhej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku.\n\nKrajský súd z administratívneho spisu zistil, že Daňový úrad Bratislava vykonal u žalobcu daňovú\nkontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za\nzdaňovacie obdobie marec 2012 na základe oznámenia o daňovej kontrole č. 9102408/1/744295/12/\nCep zo dňa 06.06.2012. Žalobca bol oboznámený s výsledkami zistení daňovej kontroly, čo vyplýva zo\nzápisnice o ústnom pojednávaní č. 9104408/5/14229996/2013/NecZ zo dňa 16.04.2013. Žalobcovi bolo\n\numožnené, aby sa k prijatým opatreniam správcu dane vyjadril. Žalobca si uplatnil odpočítanie dane z\npridanej hodnoty: z faktúry č. 2012006 zo dňa 31.03.2012 za sprostredkovanie potenciálnych zákazníkov\nna kúpu bytu (nebytového priestoru) v objekte Polyfunkčného centra na Panónskej ceste v Bratislave v\nzmysle zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 10.01.2012, od dodávateľa NO SENIORITY BUSINESS s.r.o.\n(Zmluva č. 1) v celkovej sume 35 309,04 € (z toho DPH v sume 5884,84 €); - z faktúry č. 201202\nzo dňa 31.03.2012 za poskytnutie služby súvisiace s predmetom činnosti odberateľa - vypracovanie\nanalýzy zhodnotenia investičného zámeru E.IN.STEIN.UM Bratislava v zmysle zmluvy o spolupráci zo\ndňa 01.02.2012 od poskytovateľa Energetické centrum - Zákaznícke služby s.r.o. (Zmluva č. 2) v celkovej\nsume 186 880,44 € (z toho DPH v sume 31 146,74 €).\n\nPodľa názoru krajského súdu zo Zmluvy o sprostredkovaní jasne vyplýva, že sprostredkovateľ mal\nokrem vyvíjania činnosti získať záujemcov, zabezpečiť aj príležitosť uskutočniť rokovanie s tretími\nosobami, predmetom ktorého bude uzatvorenie rezervačnej zmluvy, v mene a na účet klienta záujemcu,\npredmetom ktorej bude nehnuteľnosť nachádzajúca sa v Polyfunkčnom centre Panónska cesta,\npričom záujemca sa zaväzuje za vykonanú činnosť zaplatiť sprostredkovateľovi províziu podľa tejto\nzmluvy. Podmienkou na nárok sprostredkovateľskej odmeny bolo uzatvorenie rezervačnej zmluvy, ktorá\nnepodmieňovala to, že musí prísť k uzatvoreniu kúpnej zmluvy na predmetnú nehnuteľnosť. Krajský súd\nkonštatoval, že z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že k plneniu podľa predmetu  uzatvorenej\nzmluvy nedošlo a deklarovaná služba dodaná nebola v čase  do 31.03.2012. V prílohe doložený zoznam\nosôb žalobcom nie je relevantným dôkazom, pretože neobsahuje žiadne identifikačné znaky, ktorými by\nžalobca vedel vierohodne preukázať tvrdenie o splnení dohodnutých zmluvných podmienok. Dôkazné\nbremeno je na strane daňového subjektu. Krajský súd dospel k záveru, že správca dane postupoval v\nsúlade so zákonom, keď nepriznal žalobcovi odpočet dane v sume 5590,60 € z dodávateľskej faktúry\nč. 2012006 zo  dňa 31.03.2012.\n\nVo vzťahu k Zmluve č. 2 krajský súd konštatoval, že z predmetu tejto zmluvy vyplýva, že\nposkytovateľ Energetické Centrum - Zákaznícke služby s.r.o. po dobu platnosti predmetnej zmluvy\nodberateľovi - žalobcovi poskytne služby súvisiace s predmetom činnosti odberateľa (služby v\nsúvislosti s činnosťou podnikateľských, organizačných a ekonomických poradcov), ktoré mali súvisieť\ns odberateľom vypracovanou analýzou zhodnotenia investičného zámeru E.IN.STEIN.UM Bratislava.\nTáto zmluva bola splatná do 31.03.2012. Podľa žalobcu splnením predmetu zmluvy mala byť 24\nstranová publikácia - brožúra „Ekonomické poradenstvo k projektu E.IN.STEIN.UM Bratislava“, ktorú\nmala vypracovať pani Q. W.. Z vyjadrení zúčastnených osôb L.M, M.S., P.K. zapísaných do zápisníc č.\n9102408/5/70167/2013/NecZ zo dňa 08.01.2012, č. 9102408/5/265914/2013/NecZ zo dňa 22.01.2013\na č. 9102408/5/485126/2013/NecZ zo dňa 06.02.2013 vyplýva, že žalobca si vybral (z niekoľkých\nmožností) štúdiu na investičný zámer E.IN.STEIN.UM Bratislava, na ktorý dal vypracovať ekonomické\nporadenstvo, na základe ktorého zistil závažné chyby projektu, vďaka ktorému od investičného zámeru\nustúpil. Z výpovede M.S. vyplýva, že poradenstvo nevypracovala sama, ale v spolupráci s P.K. no i\nnapriek tomu obsah dokumentu riadne nepoznala a tiež neinformovala správcu dane o tom,  že chýba\n(10 strán) zásadných informácií súvisiacich s výpočtom a kalkuláciou skúmaného projektu a odporúčania\npre investora - žalobcu. Podľa P.K. sa spomínané vyhodnotenie v dokumente nenachádza, na výzvu\nsprávcu dane ju dodatočne predložil (18.02.2013), tieto však boli vyhodnotené ako „publikácie trhu\nnehnuteľností na Slovenku a vo svete“. V skutočnosti sa žiadaný materiál nenachádza v spise a žalobca\nho ani dodatočne v žalobe neuvádza. Tento svedok nevystavil za predmetnú publikáciu žiadnu faktúru\nzadávateľovi, a preto je dôvodné pri zohľadnení všetkých súvislostí (aj protichodných, nedôveryhodných\nvyjadrení svedkov) pochybovať o tom, že predmetný materiál vypracoval P.K. v spolupráci s M.S. Na\nzáklade uvedených skutočností krajský súd prijal záver, že zo strany dodávateľa Energetické Centrum\n- Zákaznícke služby s.r.o., neprišlo k plneniu uzatvorenej zmluvy, čiže dodávateľovi nevznikla daňová\npovinnosť deklarovaných zdaniteľných obchodov, a tým faktúra č. 201202 zo dňa 31.03.2012 bola\nvyhotovená v rozpore s ustanovením § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH, (daňové povinnosť\nvzniká dňom dodania služby), tak ako to správne vyhodnotili aj správne orgány.\n\nKrajský súd poukázal na to, že dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie (§\n24 ods. 1 daňového poriadku). Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre určenie daňovej\npovinnosti boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Podľa\nodseku 4) ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti\nrozhodujúce pre správne určenie dane a  ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými\nprávnymi predpismi, ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké\n\nposudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke,\npovinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.\n\nKrajský súd sa nestotožnil s námietkami žalobcu. Mal za to, že správca dane ako aj žalovaný správne\nposúdili predložené dôkazy, ako aj vyjadrenia konateľa žalobcu a ostatných svedkov, z ktorých vyplynulo,\nže dodané služby v skutočnosti ani v jenom prípade realizované podľa obsahu zmlúv č. 1 a 2 neboli.\nAj podľa názoru krajského súdu žalobca (daňový subjekt) bol povinný správcovi dane preukázať, že\nzdaniteľné obchody, tak ako sú deklarované na faktúrach a v podanom daňovom priznaní, reálne\nprijal, čo v uvedených prípadoch nebolo v priebehu výkonu daňovej kontroly ani v odvolacom konaní\nplatiteľom preukázané, poukazom na to, že v priebehu daňovej kontroly jednoznačne konateľ žalobcu aj\nostatní svedkovia vo svojich vyjadreniach popísali, ako skutočne došlo k plneniu dohôd, majúc za to, že\nskutkové zistenia správca dane, ako aj žalovaný dostatočným spôsobom vyhodnotili a v napadnutých\nrozhodnutiach aj odôvodnili.\n\nPodľa názoru krajského súdu záver, ktorý bol zo zistených skutkových okolností v daňovom konaní\nustálený zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade s hmotno-\nprávnymi ustanoveniami  zákona č. 222/2004 Z. z., preto námietky žalobcu v tomto smere nepovažoval\nza dôvodné.\n\nKrajský súd dospel k záveru, že žalovaný v konaní dostatočne zistil skutkový stav veci, vyvodil z\nneho správne právne závery, ktoré náležité  odôvodnil vrátane voľnej úvahy, ktorá nevybočila z medzí\nprípustného správneho uváženia. Nakoľko námietky žalobcu neodôvodňovali zrušenie napadnutého\nrozhodnutia, krajský súd žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p.\n\nO náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému\nžalobcovi ich náhradu nepriznal a žalovanému v tomto konaní náhrada trov neprináleží.\n\nII.\n\nProti uvedenému rozsudku krajského súdu sa v zákonnej lehote odvolal žalobca. Žiadal, aby Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu\nvyhovie. Uplatnil si náhradu trov konania.\n\nV dôvodoch odvolania namietal, že  súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov\nk nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci. Vytýkal krajskému súdu, že v napadnutom rozsudku sa viac menej stotožnil\ns právnym názorom žalovaného bez toho, aby sa riadnym spôsobom zaoberal argumentáciou žalobcu\nv predmetnom konaní a  uviedol relevantné dôvody a úvahy, ktoré ho viedli  k rozhodnutiu.\n\nPoukazom na skutkové zistenia danej veci vo vzťahu k zmluve 1/ žalobca uviedol, že plnenie nemuselo\nbyť poskytnuté písomnou formou a teda ani zmluva neurčovala, aké údaje musí obsahovať záznam z\nrokovania,  ktorý bol za takýmto účelom uskutočnený. Tvrdil, že v Zmluve č. 1 sa zmluvné strany dohodli,\nže nárok na províziu sprostredkovateľovi vzniká obstaraním desiatich príležitostí uzatvoriť rezervačnú\nzmluvu s treťou osobou. Zmluvné strany si navyše v zmysle ustanovenia čl. III. bod 5 zmluvy vymedzili,\nže provízia sprostredkovateľa sa neviaže na skutočnosť reálneho uzatvorenia zmluvného vzťahu medzi\nzáujemcom a treťou osobou. Z uvedeného jednoznačne vyplýva,  že nárok sprostredkovateľa v danom\nprípade vznikol práve obstaraním uvedenej príležitosti. Žalobca mal za to, že svoju povinnosť z\npredmetnej zmluvy sprostredkovateľ splnil tým, že žalobcovi predložil zoznam jedenástich záujemcov\no kúpu nehnuteľnosti v objekte centra na Panónskej ulici v Bratislave, a preto považoval túto zmluvnú\npovinnosť sprostredkovateľa za splnenú a následne mu aj riadne uhradil spomínanú províziu. Úvahu,\nže zdaniteľné plnenie sa neuskutočnilo len z dôvodu, že záznam neobsahuje miesto rokovania, deň\nrokovania a podobne (pričom Zmluva č. 1 náležitosti záznamu neobsahovala) považoval za nesprávnu,\nmajúc za to, že absencia daných (ničím neodôvodnených údajov) nespôsobuje vadu, ktorá by bránila\nsprostredkovateľovi požadovať fakturovanú sumu.\n\nŽalobca poukazom na skutkové zistenia vo vzťahu k Zmluve č. 2/ namietal, že konajúci súd sa v\nodôvodnení napadnutého rozsudku nevyjadril ani k hlavnému argumentu žalobcu a to skutočnosti,\nže ak by si nedal žalobca vyhotoviť štúdiu, ktorá je de facto predmetom sporu, tak by musel ukončiť\n\npodnikateľskú činnosť, nakoľko pri realizácii projektu by sa tento ukázal ako nerentabilný a viedol by\nho do vstupu do konkurzu. Rovnako tak vôbec neuviedol, že síce žalobca si uplatnil odpočet DPH,\nno súčasne druhej zmluvnej strane, ktorá projekt pre žalobcu zabezpečila, vznikol príjem, kde došlo\nk riadnemu zúčtovaniu v zmysle príslušných predpisov o dani z príjmu a dani z pridanej hodnoty.\nTvrdil, že aktuálne teda žalovaný  neuznáva výdavok žalobcu, no na druhej strane druhá zmluvná\nstrana Energetické Centrum - Zákaznícke služby s.r.o. si riadne svoju daňovú povinnosť splnila, takže\nv konečnom dôsledku štát by v dôsledku napadnutých rozhodnutí získal prospech, keď od jedného\nsubjektu daň prijal a druhému by odmietol uznať uplatnený odpočet. Vyslovil názor, že v danom prípade\nnedošlo k vzniku podvodných a zneužívajúcich okolnosti, poukazom na to, že vyššie uvedená štúdia\npoukázala práve na nerentabilnosť výstavby predmetného  projektu a skutočnosť, že daňový subjekt by\nskončil v prípade jeho realizácie v likvidácii  alebo v konkurze.\n\nŽalobca ďalej namietal, že skutočnosti, ktoré ako dôvody uvádza žalovaný a rovnako  aj konajúci súd je\nnutné vyhodnotiť ako subjektívne  konštatovania, majúc za to, že žalovaný ani konajúci súd vo svojom\nrozhodnutí neuvádza zákonom stanovené nedostatky poskytnutého plnenia, na základe ktorých by bolo\nmožné plnenie definovať ako neposkytnuté alebo nedostatočné pre nárok uplatnený daňovým subjektom\n- žalobcom.\n\nPoukazom na skutkové okolnosti žalobca tiež namietal, že žalovaný rozhodol v napadnutom rozhodnutí\nbez toho, že by mal k dispozícii doklady potrebné na rozhodnutie, resp. tieto stratil, keď správny orgán I.\nstupňa opakovane požadoval predložiť doklady, ktoré mu už boli predložené, vysloviac názor, že to len\npotvrdzuje jeho obavu, že v čase rozhodnutia žalovaný vychádzal z nespoľahlivo zisteného skutkového\nstavu. Tvrdil, že ak prvostupňový súd tejto námietke žalobcu nevenoval pozornosť, jeho rozsudok je\nnepreskúmateľný, keďže minimálnou povinnosťou krajského súdu bolo uviesť, prečo nie je postup\nsprávneho orgánu nezákonný aj napriek tomu, že správny orgán nemal podklady na rozhodnutie.\n\nIII.\n\nŽalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril tak, že navrhoval, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky\nodvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil.\n\nV dôvodoch vyjadrenia uviedol, že naďalej trvá na svojom právnom názore vyslovenom v napadnutom\nrozhodnutí ako aj na svojich vyjadreniach a stanoviskách k predmetnej žalobe. S odvolacími námietkami\nžalobcu nesúhlasil.\n\nŽalovaný poukázal na skutočnosť, že Súdny dvor EÚ vo veci C-255/02 Halifax definoval zneužitie\npráva. Podľa vyjadrenia generálneho advokáta vo veci Halifax z judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva\nvšeobecná zásada práva Spoločenstva spočívajúca v tom, že o právo Spoločenstva sa nemožno opierať\nna zneužívajúce alebo podvodné účely, o žiadne ustanovenie práva Spoločenstva sa nemožno opierať\nna zaistenie výhod, ktoré sú zjavne v rozpore s jeho účelmi a cieľmi. Táto všeobecná zásada výkladu je\nuplatniteľná aj na ustanovenia šiestej smernice (teraz smernica 2006/112/ES). Pravidlá DPH majú byť\nvykladané v súlade so všeobecnou zásadou zákazu zneužitia práva Spoločenstva. Boj proti daňovým\npodvodom je uznaným cieľom smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty,\nktorú zákon o DPH transponuje. O zneužitie práva sa jedná v prípade ak predmetné plnenia napriek\nformálnemu dodržaniu podmienok stanovených v príslušných ustanoveniach šiestej smernice a vo\nvnútroštátnej právnej úprave preberajúcej túto smernicu (zákon o DPH) viedli k získaniu daňovej výhody,\nktorej poskytnutie by bolo v rozpore cieľom sledovaným týmito ustanoveniami. Na druhej strane z celku\nobjektívnych prvkov musí takisto vyplývať, že hlavný cieľ predmetných plnení je získať daňovú výhodu\n(Halifax, bod 86). Pre posúdenie subjektívneho  prvku zneužitia práva je potrebné vychádzať z účelu\ntakýchto plnení na základe ich obsahu. Predmetný rozsudok Halifax v bode 81 uvádza, že pre posúdenie\ntohto plnenia, ktorého cieľom má byť získanie daňovej výhody, je potrebné vziať do úvahy čisto umelý\ncharakter týchto plnení, ako aj právne, ekonomické a personálne prepojenie medzi podnikateľmi.\n\nŽalovaný trval na tom, že kontrolovaný daňový subjekt nemá nárok na odpočítanie dane z dôvodu\nzneužívania práva - umelo vytvoreného reťazca pri nákupe a predaji, kde sú osoby personálne\nprepojené. Zásada zákazu zneužívania práva znamená zákaz vyslovene umelých konštrukcií\nzbavených hospodárskej reality a vytvorených iba s cieľom dosiahnuť daňovú výhodu (Rozsudok C-\nl62/07, C-653/11, C-425/06, C-110/99. C 277/09, C-101/09).\n\nIV.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ust. § 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1\nO.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní\nžalobcu (§ 246c ods. 1 veta prvá v spojení s ust. § 212 ods. 1 O.s.p.) postupom podľa ust. § 250ja ods.\n2 veta prvá O.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej\ntabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a\n3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolanie\nnie je dôvodné.\n\nPredmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého\nstupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného\nsprávneho orgánu a správcu dane - Daňového úradu Bratislava  a následne jeho zrušenia v spojení s\nprvostupňovým rozhodnutím správcu dane a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.\n\nŽalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 09.09.2013, č. 1100302/1/429560/2013/1042\nžalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č.\n9104408/5/270815/2013/NecZ zo dňa 13.06.2013, ktorým správa dane nepriznal žalobcovi nadmerný\nodpočet v sume 8793,28 € a podľa § 68 ods. 5, 6 zákona č. 563/2009 Z. z. mu súčasne vyrubil rozdiel\ndane z pridanej hodnoty v sume 35 180,00 € za zdaňovacie obdobie marec 2012.\n\nPredmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup žalovaného správneho\norgánu, ktorým rozhodnutím žalovaný vo veci daňovej povinnosti žalobcu rozhodol s konečnou\nplatnosťou o nepriznaní mu nadmerného odpočtu a o vyrubení mu rozdielu dane z pridanej hodnoty za\nzdaňovacie obdobie marec 2012.\n\nOdvolací súd v medziach odvolania žalobcu preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie,\nktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie\nžalovaného správneho orgánu v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa a konania im\nprechádzajúce v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa\nvysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu,\nči správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku súdu\nprvého stupňa vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, obsiahnutých\nv odôvodnení napadnutého prvostupňového rozsudku, ktoré z tohto dôvodu neopakuje a súčasne na\nne poukazuje.\n\nPodľa § 246c ods. 1, veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa\npoužijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.\n\nPodľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak\nsa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v\nodôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne\ndoplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n\nOdvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu\na vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia § 219 ods.\n2 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných\nprávnych záverov vo veci samej, spolu s poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu\nkonania, uvedenú v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné\nprávne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát odvolacieho súdu považuje\nprávne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom.  Vzhľadom k\ntomu, aby najvyšší súd v preskúmavanej veci nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe skutočnosti\nspolu s právnymi závermi krajského súdu,  sa vo svojom odôvodnení obmedzil len na skonštatovanie\nsprávnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.\n\nÚlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti\ndruhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (§§ 247 a nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán\nvecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či\nzistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v\nsúlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda\nči rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi\npredpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho\norgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia.\nPri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v\nčase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie\nnapadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.).\nV rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané\nv žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym\norgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).\nPri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne\nuváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených\nzákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia (§ 245 ods. 2 O.s.p.).\nPovinnosťou správneho súdu v odôvodnení svojho rozhodnutia vo veci samej je v súlade s § 246c ods.1\nO.s.p. v spojení s § 157 ods. 2 O.s.p. dať odpoveď na zásadné otázky týkajúce sa predmetu súdneho\nprieskumu nastolené žalobcom v žalobe.\n\nOdvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa a postupu mu\npredchádzajúceho v rozsahu odvolacích dôvodov  žalobcu dospel k záveru, že súd prvého stupňa v\nprocese súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu\ndane náležite postupoval v zmysle zákonných procesných pravidiel nastolených zákonodarcom v druhej\nhlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku uvedených vyššie.\n\nOdvolací súd v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutí daňových orgánov oboch stupňov v rozsahu\nžalobných a odvolacích dôvodov posudzoval, či daňové orgány oboch stupňov pri rozhodovaní v danej\nveci vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a žalobou napadnuté rozhodnutia vydali\npostupom v súlade s daňovým poriadkom ako aj v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č.\n222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v platnom znení.\n\nOdvolací súd zdôrazňuje, že účelom daňovej kontroly a daňového konania je zistenie, či si daňové\nsubjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu\nrozpočtu. Daňový poriadok preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové\nsubjekty si splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďže ide o\nfiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu\ndane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti\ndaňového subjektu.\n\nZákonodarca v právnej norme § 3 daňového poriadku daní ustanovuje základné zásady daňového\nkonania tak, že pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia\nsa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových\nsubjektov a iných osôb, Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom\na inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví\ntento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní,\nvybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k\nsprávnemu určeniu a vyrubeniu dane. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe\ndaní vyšlo najavo. Správa daní je neverejná okrem úkonov, ktorých povaha to neumožňuje. Z úkonov pri\nspráve daní sa nesmú zverejňovať obrazové, zvukové alebo obrazovo-zvukové záznamy. Správca dane\nje povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky\npre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo\nvôbec svoje povinnosti. Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný\nobsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre vyrubenie alebo vybratie dane. Daňové\nsubjekty majú pri správe daní rovnaké práva a povinnosti. Právom aj povinnosťou daňových subjektov a\n\niných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d/ pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane. Správca\ndane dbá na to, aby pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.\n\nPodľa ust. § 24 ods. 1 až 5 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú\nvplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných\npodaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie\nbol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť,\nsprávnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.\nSprávca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli\nzistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.\nSprávca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú\nrozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo\nznáme správcovi dane z jeho činnosti.\nAko dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre\nsprávne určenie dane a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.\nIde najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,\nprotokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a\nevidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.\nNa doklad znejúci na neexistujúcu osobu v čase vydania dokladu sa v daňovej kontrole a v daňovom\nkonaní neprihliada.\n\nPodľa ust. § 49 ods. 1, 2 písm. a/ zákona 222/2004 Z. z. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby\nvzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\nPlatiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky\ntovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň\nvoči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi\ndodané.\n\nPodľa ust. § 51 ods. 1, písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže\nplatiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú\npodľa § 71.\n\nVychádzajúc zo skutkových zistení danej veci vyplývajúcich zo spisového materiálu krajského súdu,\nsúčasť ktorého tvoril administratívny spis žalovaného, odvolací súd po preskúmaní  veci v rozsahu\nodvolacích a žalobných dôvodov dospel k rovnakému záveru ako súd prvého stupňa, že správca dane\nv danom prípade postupoval v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci v súlade so zákonom\nsi zadovážil dostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia, v daňovom konaní\npostupoval v súčinnosti s daňovým subjektom - žalobcom  a  vo veci rozhodol vecne a právne správne,\nz ktorých dôvodov žalovaný správny orgán  rozhodnutie správcu dane preskúmavaným rozhodnutím\npotvrdil v súlade so zákonom, a z ktorých dôvodov boli splnené zákonné podmienky pre zamietnutie\nžaloby súdom prvého stupňa.\n\nŽalobca v odvolaní predovšetkým namietal, že krajský súd dospel na základe vykonaných dôkazov k\nnesprávnym skutkovým zisteniam a  rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho\nposúdenia veci.\n\nOdvolací súd považoval za presvedčivú argumentáciu súdu prvého stupňa, ktorou odôvodnil správnosť\nzáverov daňových orgánov oboch stupňov o tom, že za kontrolované zdaňovacie obdobie žalobca\nako daňový subjekt nepreukázal spôsobom vylučujúcim pochybnosti faktické uskutočnenie plnenia,\nkeď žalobca  disponoval listinnými dôkazmi - vo vzťahu k Zmluve 1/ faktúrou od svojho dodávateľa\n- spoločnosti NO SENIORITY BUSINESS s.r.o. č. 2012006 zo dňa 31.03.2012 za sprostredkovanie\npotenciálnych zákazníkov na kúpu bytu (nebytového priestoru) v objekte Polyfunkčného centra na\nPanónskej ceste v Bratislave v zmysle zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 10.01.2012, v celkovej sume\n35 309,04 € (z toho DPH v sume 5884,84 €); - vo vzťahu k Zmluve 2/ faktúrou č. 201202 zo dňa\n31.03.2012 za poskytnutie služby súvisiace s predmetom činnosti odberateľa - vypracovanie analýzy\nzhodnotenia investičného zámeru E.IN.STEIN.UM Bratislava v zmysle zmluvy o spolupráci zo dňa\n01.02.2012 od poskytovateľa Energetické centrum - Zákaznícke služby s.r.o. v celkovej sume 186\n880,44 € (z toho DPH v sume 31 146,74€), zmluvami o poskytnutie služieb, zoznamom záujemcov,\n\nči publikáciou s názvom „Ekonomické poradenstvo k projektu E.IN.STEIN.UM BRATISLAVA“, ktorú\nmala vypracovať p. Q. W., ale šetrením, ktoré vykonal správca dane u žalobcu, však nebolo potvrdené\nreálne uskutočnenie zdaniteľných plnení, keď samotné vyjadrenia žalobcu, ako aj výpovede svedkov\nvypočutých v posudzovanom prípade, ktorí popísali plnenia z dohôd vyplývajúcich zo zmlúv v oboch\nprípadoch nepotvrdili reálnosť uskutočnenia plnení. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd dospel k\nzhodnému záveru  ako súd prvého stupňa, že správca dane ako aj žalovaný správne posúdili predložené\ndôkazy, ako aj vyjadrenia konateľa žalobcu a ostatných svedkov, z ktorých vyplynulo, že dodané služby v\nskutočnosti ani v jenom prípade realizované podľa obsahu Zmlúv č. 1/ a 2/ neboli, majúc za to, že žalobca\n(daňový subjekt) bol povinný správcovi dane preukázať, že zdaniteľné plnenia, tak ako sú deklarované\nna faktúrach a v podanom  daňovom priznaní, reálne prijal, čo v uvedených prípadoch nebolo v priebehu\nvýkonu daňovej kontroly a ani v odvolacom konaní žalobcom ako platiteľom dane preukázané.\n\nOdvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že, zákonodarca ustanovuje povinnosť daňovému subjektu\npreukázať skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať\nv daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,\ntiež skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly\nalebo daňového konania, a súčasne vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré\nje povinný viesť. Dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie, pričom dbá, aby\nskutočnosti rozhodujúce pre určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom\nviazaný iba návrhmi daňových subjektov. Je na úvahe správcu dane, aké dôkazy vykoná, akým\nspôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce\nz realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to aj s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce\nzo zistení, ktoré už správca dane získal v rámci správy daní. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca\ndaňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým\nsa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní\nuvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností.\n\nVzhľadom k uvedenému odvolací súd nepovažoval za dôvodnú námietku žalobcu vo vzťahu k\nZmluve 1/, že plnenie nemuselo byť poskytnuté písomnou formou a teda ani zmluva neurčovala,\naké údaje musí obsahovať záznam z rokovania, ktorý bol za takýmto účelom uskutočnený. Je\nna daňovom subjekte, aké prostriedky si zvolí pre uskutočnenie svojho podnikateľského zámeru,\navšak pokiaľ si zo zmluvného dodávateľského vzťahu uplatňuje nárok na nadmerný odpočet,\nzaťažuje ho dôkazná povinnosť preukázať, že k dodaniu tovaru alebo služieb  ním deklarovaného\ndodávateľsko - odberateľského vzťahu skutočne aj došlo, čo v danom prípade zo svetla vykonaného\ndokazovania nevyplynulo. Aj podľa názoru odvolacieho súdu z dokladu predloženého žalobcom -\nzoznam jedenástich záujemcov o kúpu nehnuteľnosti v objekte centra na Panónskej ulici v Bratislave,\nktorým považoval zmluvnú povinnosť sprostredkovateľa za splnenú, vychádzajúc z predmetného\nzmluvného záväzku, nie je možné bez ďalšieho potvrdenia o uskutočnení zmluvného plnenia vyvodiť\nzáver o preukázaní splnenia zákonnej podmienky na odpočet dane. Zmluvné strany v bode I. zmluvy\no sprostredkovaní zo dňa 10.01.2012 označenej ako „Predmet zmluvy“ si dohodli: „Touto zmluvou sa\nsprostredkovateľ zaväzuje vyvíjať sprostredkovateľskú činnosť v oblasti obchodu pre záujemcu tak, aby\nmal záujemca príležitosť uskutočniť rokovanie s tretími osobami, predmetom ktorého bude uzatvorenie\nrezervačnej zmluvy, v mene a na účet klienta záujemcu, predmetom ktorej bude/budú nehnuteľnosť/\nnehnuteľnosti nachádzajúce sa v Polyfunkčnom centre Panónska cesta a záujemca sa zaväzuje za\nvykonanú činnosť zaplatil sprostredkovateľovi províziu dojednanú podľa tejto zmluvy.“ Vychádzajúc z\nobsahu bodu I. zmluvy je zrejmé, že zmluvné strany sa v predmete zmluvy dohodli, že výsledkom\nsprostredkovateľskej činnosti vzniká záujemcovi príležitosť uskutočniť rokovanie s tretími osobami za\núčelom uzatvorenia rezervačnej zmluvy v prospech záujemcu týkajúcej sa predmetnej nehnuteľnosti.\nVzhľadom k uvedenému zoznam záujemcov zo strany sprostredkovateľa, predložený žalobcom odvolací\nsúd taktiež nemôže považovať za dôkaz preukazujúci uskutočnenie zdaniteľného plnenia, pretože\nnemá žiadnu vypovedaciu hodnotu o tom, ako sprostredkovateľ vyvíjal sprostredkovateľskú činnosť\nv oblasti obchodu pre záujemcu v zmysle bodu I. predmetnej zmluvy, keďže v tejto zmluve nie\nje podmienené plnenie predložením zoznamu záujemcov sprostredkovateľom, ale je podmienené\nvyvíjaním sprostredkovateľskej činnosti v oblasti obchodu pre záujemcu tak, aby tento mal príležitosť\nrokovať s tretími osobami za účelom uzatvorenia rezervačnej zmluvy.\n\nOdvolací súd nepovažoval za dôvodná ani námietku žalobcu vo vzťahu k Zmluve č. 2/, ktorou namietal,\nže konajúci súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku nevyjadril ani k jeho hlavnému argumentu\n\na to skutočnosti, že ak by si nedal žalobca vyhotoviť štúdiu, ktorá je de facto predmetom sporu,\ntak by musel ukončiť podnikateľskú činnosť, nakoľko pri realizácii projektu by sa tento ukázal ako\nnerentabilný a viedol by ho do vstupu do konkurzu, ako aj, že rovnako neuviedol, že síce žalobca\nsi uplatnil odpočet DPH, no súčasne druhej zmluvnej strane, ktorá projekt pre žalobcu zabezpečila,\nvznikol príjem, kde došlo k riadnemu zúčtovaniu v zmysle príslušných predpisov o dani z príjmu a\ndani z pridanej hodnoty. Pre priznanie nadmerného odpočtu na základe žalobcom predloženej faktúry\n201202 z 31.03.2012 (Zmluva 2/) uvedený argument žalobcu sa odvolaciemu súdu javí bez právnej\nrelevancie k dôkaznej povinnosti žalobcu preukázať splnenie zákonných podmienok na priznanie\nnároku odpočtu dane z tejto faktúry. Z výsledkov vykonaného dokazovania nevyplynulo preukázanie,\nže v danom prípade došlo k uskutočneniu zdaniteľného plnenia, keď samotný spracovateľ Q. W.\n(ktorá bola konateľkou dodávateľskej spoločnosti Energetické Centrum - Zákaznícke služby, s.r.o.),\nzápisnične ako svedok, uviedla, že poradenstvo nevypracovala sama, ale v spolupráci s Ing. V. S.,\nobsah dokumentu riadne nepoznala a tiež neinformovala správcu dane o tom, že chýba (10 strán)\nzásadných informácií súvisiacich s výpočtom a kalkuláciou skúmaného projektu a odporúčania pre\ninvestora - žalobcu, svedok Ing. V. S., potvrdil prácu na predmetnom projekte, ako aj, že marketingové\nposúdenie projektu sa v dokumente nenachádza, ktoré s ďalšími materiálmi predložil na výzvu správcu\ndane dodatočne (18.02.2013), pričom z dodatočne predložených materiálov správca dane zistil, že\nneobsahujú ekonomické výpočty stavebných zmien projektu, z ktorých by bolo možné marketingovo\nposúdiť projekt E.IN. STEIN.UM.\n\nOdvolací súd nesúhlasil ani s odvolacou námietkou žalobcu, že krajský súd sa nevysporiadal s\njeho žalobnými námietkami, majúce za následok nepreskúmateľnosť napadnutého prvostupňového\nrozsudku. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa (str. 8 a nasl.) vyplýva, že\nprvostupňový súd v rámci súdneho prieskumu posudzoval zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia\nžalovaného  vo vzťahu k zásadným žalobným námietkam, predovšetkým upriamiac pozornosť na\nzákonnosť (ne)priznania nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty uplatneného žalobcom za\nsledované zdaňovacie obdobie. Súd prvého stupňa svoj právny úsudok náležite podložil skutkovými\nzisteniami vyplývajúcimi z administratívneho spisu, keď konštatoval, že nárok uplatneného odpočtu dane\nje podmienený preukaznosťou uskutočnenia zdaniteľných plnení na základe Zmlúv 1/, 2/, ktoré žalobca\nnepreukázal poukazom na konkrétne zistenia a súčasne krajský súd svoju právnu úvahu vychádzajúc\nz relevantnej právnej úpravy aj náležite odôvodnil. Taktiež podľa názoru odvolacieho súdu zhodne\ns názorom súdu prvého stupňa aj z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že\nžalovaný ako odvolací správny orgán sa námietkou žalobcu vo vzťahu k preukaznosti zdaniteľných\nplnení, ktoré sa mali uskutočniť na základe Zmlúv 1/, 2/, dôsledne zaoberal a svoje úvahy vychádzajúc\nzo skutkových zistení danej veci a relevantnej právnej úpravy aj dostatočne odôvodnil.\n\nOdvolací súd považoval za nedôvodnú aj námietku žalobcu, ktorou namietal, že krajský súd sa\njednoducho stotožnil s názorom žalovaného bez toho, aby riadne zistil skutkový stav veci vychádzajúci\nz vykonaného dokazovania a podloženého dôkazmi a nie dohadmi a vec nesprávne právne posúdil.\nZ obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvého stupňa náležite preskúmal\nnapadnuté rozhodnutia daňových orgánov oboch stupňov v rozsahu žalobných dôvodov a svoje\nskutkové a právne závery jasne a zrozumiteľne v dostatočnom rozsahu zdôvodnil v odôvodnení\nrozhodnutia.\n\nPodľa názoru odvolacieho súdu zhodne s názorom súdu prvého stupňa z výsledkov dokazovania\nvykonaného v daňovom konaní vyplýva, že žalobca spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti\nnepreukázal, že poskytnuté plnenia (služby), ním deklarované v daňovom priznaní za sledované\nzdaňovacie obdobie (marec 2012) na základe faktúr predložených k daňovej kontrole, sa uskutočnili\nspôsobom ním tvrdeným, pričom preukázanie týchto skutočností zaťažovalo dôkazným bremenom\npráve žalobcu v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku. V tomto kontexte odvolací súd zdôrazňuje,\nže dôkazné bremeno leží na daňovom subjekte - žalobcovi,  ktorý má preukázať skutočnosti, ktoré\nmajú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a\nvyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania,\nako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým\nsubjektom.\n\nNa podporu uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu\nSR vo veci sp. zn. 2Sžf/4/2009 z 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej\n\nrepubliky č. k. III. ÚS 78/2011-17 z 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že: „dôkazné bremeno\nje na daňovom subjekte - žalobcovi (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, §\n51 zákona o DPH). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu -\nžalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok\nnárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý\nsi aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za\nzákonom stanovených podmienok.“\n\nOdvolací súd nemohol prihliadnuť ani na námietku žalobcu, ktorou namietal nezákonnosť napadnutého\nrozhodnutia žalovaného z dôvodu, že vo veci rozhodol bez toho, že by mal k dispozícii doklady\npotrebné na rozhodnutie, resp. tieto stratil, keď správny orgán I. stupňa opakovane požadoval predložiť\ndoklady, ktoré mu už boli predložené, vysloviac názor, že to len potvrdzuje jeho obavu, že v čase\nrozhodnutia žalovaný vychádzal z nespoľahlivo zisteného skutkového stavu. Tvrdil, že ak prvostupňový\nsúd tejto námietke žalobcu nevenoval pozornosť, jeho rozsudok je nepreskúmateľný, keďže minimálnou\npovinnosťou krajského súdu bolo uviesť, prečo nie je postup správneho orgánu nezákonný aj napriek\ntomu, že správny orgán nemal podklady na rozhodnutie.\n\nVychádzajúc z obsahu žaloby odvolací súd zistil, že žalobca uvedenú námietku v žalobe, podanej\nna Krajskom súde v Bratislave dňa 24.10.2013, nevzniesol a touto námietkou namietal nezákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia žalovaného až v priebehu preskúmavacieho súdneho konania v písomnom\npodaní označeného ako vyjadrenie k výzve konajúceho súdu zo dňa 29.10.2013, podané na poštovú\nprepravu dňa 13.12.2013 a doručené súdu dňa 16.12.2013. Zo skutkových zistení teda nesporne\nvyplýva, že žalobca predmetnou námietkou rozšíril dôvody žaloby po uplynutí zákonnej lehoty podľa\n§ 250b ods. 1 O.s.p., a preto súd v zmysle § 250h ods. 1 O.s.p. na takto rozšírený rozsah napádania\nsprávneho orgánu neprihliada. Pokiaľ súd prvého stupňa sa uvedenou námietkou nezaoberal, táto\nskutočnosť nemá za následok nezákonnosť napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa.\n\nVychádzajúc z uvedeného aj podľa názoru odvolacieho súdu žalobca v danej veci nepostupoval v súlade\nso zákonom o DPH a neoprávnene si uplatnil zo sporných faktúr odpočet DPH za zdaňovacie obdobie\nmarec 2012.\n\nVzhľadom na dôvody vyššie uvedené odvolací nepovažoval odvolacie námietky žalobcu  za relevantné\nk vyhoveniu jeho odvolacieho návrhu a  dospel k zhodnému záveru ako súd prvého stupňa, že správca\ndane ako aj žalovaný vo veci vykonali dokazovanie zákonným spôsobom a v dostatočnom rozsahu,\nnáležite zistili skutkový stav veci, v daňovom konaní postupovali v súčinnosti so žalobcom ako daňovým\nsubjektom, skutkové zistenia vyhodnotili správne a v súlade so zákonom, ktoré skutočnosti náležite aj\nodôvodnili v odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí.\n\nOdvolací súd z uvedených dôvodov dospel k záveru, že súd prvého stupňa v preskúmavanej veci\npostupom v súlade s právnymi normami ustanovenými v druhej hlave piatej časti Občianskeho súdneho\nporiadku (§§ 247 a nasl.) v rozsahu žalobných dôvodov náležite preskúmal zákonnosť rozhodnutia\nžalovaného správneho orgánu a postup mu predchádzajúci a v rámci toho aj zákonnosť rozhodnutia a\npostupu správcu dane a v odôvodnení napadnutého rozsudku sa vysporiadal so zásadnými žalobnými\nnámietkami. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že v preskúmavanej veci bolo\nrelevantným spôsobom preukázané, že žalobcovi za zdaňovacie obdobie marec 2012 nevznikol nárok\nna odpočet dane z pridanej hodnoty, pretože žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal\ndôvodnosť odpočtu DPH na základe faktúr deklarovaných v daňovom priznaní za predmetné zdaňovacie\nobdobie, a preto daňové orgány oboch stupňov v preskúmavanej veci postupovali v súlade so zákonom,\nkeď žalobcovi ako platiteľovi dane za predmetné zdaňovacie obdobie   nepriznali nadmerný odpočet na\nzáklade daňovej kontroly vychádzajúc z vyčíslenej dane žalobcom v daňovom priznaní a dane vyčíslenej\ndaňovým úradom z platieb vyplývajúcich z dôkazov vykonaných v daňovom konaní.\n\nOdvolací súd vychádzajúc zo skutkových zistení danej veci a právnych záverov uvedených vyššie\nnapadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne a právne správny podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p.\nv spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a s § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil, stotožniac sa v zásade\naj s dôvodmi jeho rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.), keď\nvychádzajúc zo žalobných dôvodov pre zrušenie napadnutého rozhodnutia nezistil ani okolnosti, ku\nktorým by musel prihliadať z úradnej povinnosti.\n\nO náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ust. § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p.\nv spojení s ust. § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p a s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi náhradu trov\ntohto konania nepriznal, pretože v tomto konaní nebol úspešný.\n\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od\n01.05.2011).\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6S/251/2013", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:5d4d3e64-638f-42e1-80d5-40666f786b47", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/2011 z 23. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-23", "citacie_n": 2950, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5d4d3e64-638f-42e1-80d5-40666f786b47"}], "citovane_v": []}