Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/69/2013 z 28. 1. 2015 Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. januára 2015, sp. zn. 8Sžf/69/2013, ECLI:SK:NSSR:2015:1011200569.1 Najvyšší súd | 8Sžf/69/2013 | ECLI:SK:NSSR:2015:1011200569.1 | 2015-01-28 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Ostatné Citované ustanovenia: zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy, § 31 ods. 9 zákona č. 523/2004 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/6dd048c4-eb1a-4b39-8743-4c22519a09c7 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:1011200569.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 8Sžf/69/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011200569
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: CSc., JUDr. Eva Babiaková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:1011200569.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Babiakovej,
CSc. a členov senátu Mgr. Petra Melichera a JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD., v právnej veci
žalobkyne: Vysoká škola výtvarných umení, Hviezdoslavovo námestie 18, Bratislava, zastúpená JUDr.
R. O., nar. XX.XX.XXXX v Z., zamestnankyňou žalobkyne, proti žalovanému: Ministerstvo financií
Slovenskej republiky, Štefanovičova 5, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
MF/012199/2011-243/826 zo dňa 17. marca 2011, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu
v Bratislave č. k. 4S 60/2011 - 64 zo dňa 26. apríla 2013, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S 60/2011 - 64 zo dňa
26. apríla 2013, p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudok zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala
preskúmania zákonnosti žalovaného č. MF/012199/2011-243/826 zo dňa 17.03.2011, ktorým zamietol
odvolanie a potvrdil rozhodnutie Správy finančnej kontroly Bratislava č. I/103/1194/2011 zo dňa
27.01.2011, ktorým bola žalobkyni uložená povinnosť odviesť do štátneho rozpočtu verejné prostriedky
použité v rozpore s určeným účelom vo výške 9091,79 € a penále v rovnakej výške.

Krajský súd dospel k záveru, že lehota na uloženie odvodov začala plynúť po doručení protokolu dňa
15.12.2004, podľa čoho 5 rokov uplynulo 15.12.2009. Od 23.09.2005 do 15.15.2009 lehota spočívala
1332 dní (od podania 1. žaloby na Krajský súd v Bratislave do vydania rozsudku č. k. 2S 440/06 - 115), od
09.12.2009 do 16.11.2010 lehota spočívala 343 dní (od podania 2. žaloby na Krajský súd v Bratislave do
vydania rozsudku č. k. 3S 246/2009 - 125). K lehote bolo potrebné pripočítať spočívajúce dni v celkovom
počte 1668, potom ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia uplynuli 4 roky a 208 dní, a teda žalovaný
ho vydal včas.

Pokiaľ žalobca sumu 1613,22 € použil na úhradu odvodu za neplnenie povinnosti zamestnávať povinný
podiel občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou, táto časť dotácie bola použitá ako neoprávnený
odvod, nakoľko dotácia bola určená na uskutočňovanie študijných programov, na výskumnú a vývojovú
alebo umeleckú činnosť, na rozvoj vysokej školy a na sociálnu podporu študentov.

V súvislosti s použitím sumy 6970,29 € na úhradu prestavby spojovacieho traktu na ateliér, krajský
súd uviedol, že túto stavebnú akciu možno považovať za zhodnotenie majetku, ktoré malo za následok
zmenu jeho účelu použitia. Pokiaľ žalovaný tieto práce hodnotil ako rekonštrukciu, nevybočil z logického
úsudku veci, a preto nebol opodstatnený návrh na doplnenie dokazovania prostredníctvom znaleckého



posudku. Vzhľadom na charakter a výšku hodnoty stavebných prác, mali byť tieto financované z
kapitálového účtu, nie z bežného dotačného účtu.

Žalobca tiež použil sumy: 331,93 € na úhradu pokuty za nevykonanie pravidelných kontrol proti požiarno-
technických zariadení, 83,78 € na úhradu škody spôsobenej neuhradením poistenia dopravných
prostriedkov, 92,57 € na úhradu škody z omeškania za oneskorené uhradenie faktúr OLO, pričom z
dotačných zmlúv nevyplývalo, že by mohol z poskytnutých dotácií uhrádzať pokuty alebo iné sankcie
za neplnenie zákonom stanovených povinností, a preto povinnosť vrátiť vyčíslené sumy do štátneho
rozpočtu bola uložená dôvodne. Pokiaľ žalobca považoval dotačné zmluvy za nepresné, nič mu
nebránilo, aby si pred vykonaním finančnej operácie vyžiadaním stanoviska alebo konzultáciami so
zmluvným partnerom vyjasnil, čo možno hradiť z poskytnutých verejných prostriedkov.

O trovách konania rozhodol krajský súd v súlade s § 250k ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho
súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len „O. s. p.“) tak, že účastníkom
ich náhradu nepriznal.

Proti predmetnému rozsudku podala v zákonnej lehote dňa 28.06.2013 žalobkyňa odvolanie domáhajúc
sa jeho zrušenia.

Uviedla, že porušenie finančnej disciplíny, za ktoré môže byť podľa § 31 zákona č. 532/2004 Z. z. o
rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej v texte rozsudku len „zák. o rozpočtových pravidlách“) uložené odvod, penále resp.
pokuta, nie je priestupkom, kárnym ani disciplinárnym a ani iným správnym deliktom. Nejdená sa vec,
ktorú možno zaradiť medzi veci daňové, poplatkové a odvodové. Pokiaľ by sa však § 246d O. s.
p. na uložený odvod mal vzťahovať, nemôže sa prerušenie plynutia lehoty vzťahovať aj na uloženie
penále, nakoľko § 246d O. s. p. penále nespomína. Od vykonania kontroly zo strany Najvyššieho
kontrolného úradu SR u žalobkyne uplynulo vyše 8 rokov. Vedúci zamestnanci, ktorí v tom čase pôsobili
vo vedúcich riadiacich funkciách a zabezpečovali a zodpovedali v kontrolovanom období za hospodársky
a administratívny chod školy, nepôsobia už v týchto funkciách. Uloženie akejkoľvek sankcie za údajné
porušenie platných právnych predpisov v roku 2002 alebo 2003 by bolo neefektívne a minulo by sa
svojim účinkom. Vzhľadom na plynutie času by žalobkyňa nemohla uplatniť ani § 31 ods. 7 zák. o
rozpočtových pravidlách a je zrejmé, že lehoty na vyvodenie pracovnoprávnej zodpovednosti podľa
Zákonníka práce už márne uplynuli. Keďže zákonodarca mal záujem na vyvodení pracovnoprávnej
zodpovednosti, ktorú uložil v zák. o rozpočtových pravidlách ako povinnosť, odvod, penále alebo pokutu
za porušenie finančnej disciplíny možno uložiť len do piatich rokov odo dňa preukázaného porušenia
finančnej disciplíny a nemožno aplikovať § 246d O. s. p.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný tak, že navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok potvrdil.

Uviedol, že penále vo výške 9091,79 € je vyčíslené k 27.01.2011 a je konečné, keďže zákonodarca
počítal aj s procesom správneho konania v dlhších časových intervaloch a stanovil maximálnu výšku
penále. Skutočnosť, že u žalobkyne už nepracujú zamestnanci zodpovední za porušenie finančnej
disciplíny, nemá vplyv na aplikáciu § 246d O. s. p., keďže ani pri uložení sankcie do piatich rokov
od porušenia finančnej disciplíny nie je zaručené, že zamestnávateľ bude mať možnosť uplatniť
pracovnoprávnu zodpovednosť voči zodpovednému zamestnancovi, lebo i za toto obdobie mohol
skončiť pracovný pomer.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 10 ods.
2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta
prvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl. O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2 O. s. p. s tým, že deň
vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej
stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk . Rozsudok bol
verejne vyhlásený dňa 29.01.2015 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).



Predmetom preskúmania je zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. MF/012199/2011-243/826 zo dňa
17.03.2011, ktorým zamietol odvolanie a potvrdil rozhodnutie Správy finančnej kontroly Bratislava č.
I/103/1194/2011 zo dňa 27.01.2011, ktorým bola žalobkyni uložená povinnosť odviesť do štátneho
rozpočtu verejné prostriedky použité v rozpore s určeným účelom vo výške 9091,79 € a penále v rovnakej
výške.

Podľa § 246d O. s. p., ak osobitný zákon upravujúci priestupky, kárne, disciplinárne a iné správne delikty
určuje lehoty pre zánik zodpovednosti, prípadne pre výkon rozhodnutia, tieto lehoty počas konania podľa
tejto časti neplynú. Obdobne to platí o lehotách pre zánik práva vo veciach daní, poplatkov a odvodov,
ktoré sú príjmami štátneho rozpočtu, verejných fondov, rozpočtov obcí, miest a vyšších územných celkov.

Podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podstatou právneho posúdenia v odvolacom konaní je možnosť aplikácie § 246d O. s. p. na uloženie
povinnosti odviesť do štátneho rozpočtu prostriedky použité v rozpore s určeným účelom podľa § 31
ods. 3 zák. o rozpočtových pravidlách a povinnosti zaplatiť penále zo sumy, pri ktorej došlo k porušeniu
finančnej disciplíny.

Žalobkyňa má za to, že sa nejedná o vec, ktorú možno zaradiť medzi veci daňové, poplatkové a
odvodové. Žalovaný považoval aplikáciu § 246d O. s. p. za dôvodnú.

Najvyšší súd dospel k záveru, že pokiaľ § 246d O. s. p. vymedzuje spočívanie lehôt počas trvania
súdneho konania vo veciach daní, poplatkov a odvodov, je potrebné z obsahu tohto ustanovenia vyvodiť,
že sa nejedná o odvody v užšom zmysle, t. j. peňažné plnenia, ktoré všeobecne záväzný právny predpis
takto označuje {napríklad odvody podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších
predpisov, podľa zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č.
95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení zákona č. 718/2004 Z.
z.) v znení neskorších predpisov a i.} ako mala na mysli žalobkyňa, ale o odvody ako peňažné plnenia
vo všeobecnom význame. Tomuto záveru svedčí ďalšia časť ustanovenia § 246d O. s. p., keď zároveň
vymedzuje, že odvody sú príjmom nielen štátneho rozpočtu, ale aj verejných fondov, rozpočtov obcí,
miest a vyšších územných celkov.

Zákonodarcom použitý termín odvody potom nevyhnutne v sebe zahŕňa akékoľvek peňažné plnenie,
ktoré je predmetom rozhodovania orgánu verejnej správy v administratívnom konaní, ktoré je zároveň
príjmom štátneho rozpočtu, verejných fondov, rozpočtov obcí, miest a vyšších územných celkov, a teda
sa vzťahuje aj na odvod o aký ide vo veci samej - finančné prostriedky použité v rozpore s určeným
účelom podľa § 31 ods. 3 zák. o rozpočtových pravidlách a povinnosť zaplatiť zodpovedajúce penále.

Pokiaľ žalobkyňa namietala, že pre výrazný časový odstup už nemôže voči zodpovedným
zamestnancom vyvodiť zodpovednosť podľa zák. o rozpočtových pravidlách a podľa Zákonníka práce,
túto vyhodnotil najvyšší súd ako nedôvodnú.

Pre uplatnenie zodpovednosti za porušenie finančnej disciplíny a uloženie povinnosti odvodu vo výške
porušenia finančnej disciplíny a penále vo výške 0,1% zo sumy, v ktorej došlo k porušeniu finančnej
disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 31 ods. 3 zák. o rozpočtových pravidlách nie je
podmienkou uplatnenie zodpovednosti subjektu verejnej správy voči zamestnancovi zodpovednému
za porušenie finančnej disciplíny. Opačný záver nie je možné vyvodiť, nakoľko zodpovednosť voči
zamestnancom nastupuje až následne po zistenom porušení finančnej disciplíny.



Najvyšší súd Slovenskej republiky sa na základe vyššie uvedených dôvodov stotožnil s rozsudkom
Krajského súdu v Bratislave a nepovažujúc námietky žalobkyne za spôsobilé spochybniť jeho správnosť,
napadnutý rozsudok postupom podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. ako vecne správny potvrdil, pričom v
podrobnostiach naň poukazuje.

O trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 246c ods.
1 veta prvá O. s. p. a § 250k ods. 1 O. s. p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, keďže žalobkyňa
v konaní úspešná nebola a žalovanému náhrada trov v takomto konaní neprináleží.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
od 01. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.