{"guid": "0e780345-f402-42df-a5cf-4ff5118694b1:4e2dd4e2-0c7a-47a1-9fd4-605b7ae2a2d8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:9011010177.1", "spisova_znacka": "2Sžo/48/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/48/2013 z 20. 8. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20. augusta 2014, sp. zn. 2Sžo/48/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:9011010177.1", "identifikacne_cislo": "9011010177", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Milučký", "sudca_id": 335, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jozef-milucky-335", "datum_vydania": "2014-08-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4e2dd4e2-0c7a-47a1-9fd4-605b7ae2a2d8", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:9011010177.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:9011010177.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:9011010177.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sžo/48/2013\n9011010177\n20. 08. 2014\nJUDr. Jozef Milučký\nECLI:SK:NSSR:2014:9011010177.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Milučkého a\nzo sudcov JUDr. Aleny Poláčkovej a Mgr. Petra Melichera v právnej veci žalobcu: kpt. v zálohe Ing.\nK. U., bytom X., právne zastúpeného JUDr. Svätoslavom Vaškom, advokátom, Baštová 5/A, Bardejov,\nproti žalovanému: Náčelník Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky, Kutuzovova 8,\nBratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ŠbPO-147/2-31/2011 zo dňa 27. júna\n2011 v spojení s Personálnym rozkazom riaditeľa personálneho úradu Liptovský Mikuláš č. 2058 zo\ndňa 10. marca 2011, konajúc o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k.\n3S/62/2011-69 zo dňa 26. apríla 2013, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 3S/62/2011-69 zo dňa 26.\napríla 2013 p o t v r d z u j e.\nŽalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Prešove podľa § 250j ods. 2 písm. c/ Občianskeho súdneho\nporiadku (ďalej len „O.s.p.“) zrušil rozhodnutie žalovaného č. ŠbPO-147/2-31/2011 zo dňa 27.06.2011\nv spojení s prvostupňovým Personálnym rozkazom riaditeľa personálneho útvaru Liptovský Mikuláš č.\n2058 zo dňa 10.03.2011. Predmetným Personálny rozkazom bol žalobca podľa § 70 ods. 1 písm. d/\nzákona č. 346/2005 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 346/2005\nZ.z.“) prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka z dôvodu, že závažným spôsobom\nporušil základnú povinnosť ustanovenú zákonom spôsobom uvedeným v § 70 ods. 4 písm. f/ zákona\nč. 346/2005 Z.z.. Žalobca mal základnú povinnosť profesionálneho vojaka závažným spôsobom porušiť\ntým, že počas výkonu štátnej služby sa odmietol podrobiť vyšetreniu na zistenie prítomnosti alkoholu\nv organizme.\nKrajský súd v dôvodoch rozsudku uviedol, že bolo povinnosťou správneho orgánu zaoberať sa\nnámietkami žalobcu týkajúcimi sa skúmania jeho psychického stavu po návrate z 8-mesačnej misie v\nAfganistane, kde zodpovedal za 165 ľudí. Táto skutočnosť mohla totiž objektívne vyvolať „skratové“\nkonanie žalobcu a bolo úlohou správnych orgánov sa touto námietkou podrobne a odborne zaoberať. Je\nnepostačujúce, ak žalovaný v tomto smere poukázal len na stanovisko kpt. Mgr. F.K. zo dňa 28.04.2011,\npodľa ktorého prejavy popísané žalobcom nie sú podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb-MKCH-10\npríznakmi akútnej stresovej reakcie, pričom zároveň uviedla, že možno súhlasiť s tvrdením žalobcu, že\nzo skutočnosti, že neabsolvoval psychologické vyšetrenie počas observačného pobytu nie je možné\nusúdiť, v akom psychickom stave po návrate z misie bol. Takéto stanovisko nielenže nezodpovedá\nnáležitému posúdeniu psychického stavu žalobcu po príchode z misie, ale vzhľadom na služobný pomer\n\nkpt. Mgr. F.K. a skutočnosť, že bola priamo zainteresovaná v predmetnej veci, možno mať dôvodné\npochybnosti o jej nestrannosti.\nProti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a navrhol, aby Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne. V dôvodoch uviedol, že\nvšetky tvrdenia žalobcu sú podľa názoru žalovaného účelové, predovšetkým tvrdenie o zlom psychickom\nstave žalobcu. Žalobca totiž tento svoj stav namietal až v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového\nsprávneho orgánu. Ak mal žalobca dojem, že vykonávanie štátnej služby profesionálneho vojaka\nOzbrojených síl SR počas misie v Afganistane malo vplyv na jeho psychický stav, mal to avizovať\nihneď po návrate z misie, alebo aspoň po „skratovom“ konaní žalobcu počas observačného pobytu vo\nVÚCHP v Novej Polianke a nie až v odvolaní proti personálnemu rozkazu riaditeľa Personálneho úradu\nč. 2058 zo dňa 10.03.2011. Taktiež je podľa názoru žalovaného účelové aj tvrdenie žalobcu, že nemohol\nabsolvovať psychologické vyšetrenie dňa 10.12.2010, nakoľko mu bol nariadený pokoj na lôžku, pretože\nsa cítil zle. V súvislosti s týmto žalovaný poukázal na to, že žalobca sa sám svojím konaním uviedol\ndo stavu, pre ktorý mu bol nariadený pokoj na lôžku a neabsolvoval tak psychologické vyšetrenie.\nŽalobca mal v prvom rade rešpektovať nariadenie náčelníka Generálneho štábu Ozbrojených síl SR na\nvykonanie zdravotníckeho vyšetrenia po ukončení vyslania na plnenie úloh v operácii ISAF Afganistan č.\nŠbO-224-318/2012, v ktorom mali profesionálni vojaci nariadený zákaz svojvoľného opúšťania VÚCHP\nNová Polianka a zákaz požívania alkoholických nápojov, omamných a psychotropných látok počas\npobytu vo VÚCHP Nová Polianka aj počas opustenia priestorov VÚCHP Nová Polianka. Toto nariadenie\nžalobca nerešpektoval, nakoľko sa v nočných hodinách vzdialil z VÚCHP Nová Polianka a aj keď\nodmietol vyšetrenie na zistenie prítomnosti alkoholu v tele, priznal požitie alkoholu a aj príznaky\nnasvedčovali tomu, že alkohol požil. V dobe od 09.12.2011, kedy došlo zo strany žalobcu ku konaniu,\nktoré bolo dôvodom jeho prepustenia zo štátnej služby profesionálneho vojaka, do 10.03.2012, kedy\nbolo vydané rozhodnutie o prepustení žalobcu, mal žalobca dostatok priestoru a možností na to, aby\nupozornil na svoj zlý psychický stav a požiadal o psychologické vyšetrenie.\nŽalovaný sa nestotožnil s názorom krajského súdu o pochybnostiach týkajúcich sa nestrannosti kpt.\nMgr. V.. Neexistuje žiadna dôvodná pochybnosť o jej zaujatosti a skutočnosť, že kpt. Mgr. V. bola v\nslužobnom pomere profesionálneho vojaka nie je dôvodom na pochybnosť o jej nestrannom výkone\nštátnej služby. V danom čase žalobca nijakým spôsobom neupozornil na svoj psychický stav, preto\nžalovaný nemal a ani nemohol mať pochybnosť o náležitom psychickom stave žalobcu po návrate z\nmisie, a preto žalovaný nemal dôvod predpokladať naliehavosť potreby vyšetrenia psychického stavu\nžalobcu iným psychológom.\nŽalovaný považuje rozsudok súdu prvého stupňa za nevykonateľný v časti týkajúcej sa posúdenia\notázky psychického stavu žalobcu po návrate z misie, vzhľadom na už uplynutý čas. Znalecký\nposudok, ako výsledok odporúčaného znaleckého dokazovania, by v žiadnom prípade nemohol zaručiť\nobjektívnosť zistenia psychického stavu žalobcu. Práve naopak, keďže od vydania žalobou napadnutého\ndruhostupňového rozhodnutia správneho orgánu uplynulo takmer 12 mesiacov a od návratu žalobcu\nz misie v Afganistane uplynulo viac ako 17 mesiacov, v tejto otázke absolútne neprichádza do\núvahy navrátenie do predošlého stavu a skúmanie psychického stavu žalobcu v čase po návrate z\nmisie v Afganistane. Rovnako namietal názor súdu prvého stupňa, že žalovaný neumožnil žalobcovi\nvyjadriť sa k stanovisku kpt. Mgr F.K.. Podľa názoru žalovaného súd prvého stupňa vychádzal aj\nz nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko nedostatočne prihliadal na viazanosť žalovaného\nprávnymi predpismi. Poukázal na ustanovenia § 70 ods. 1 písm. d/ zákona č. 346/2005 Z.z., §\n70 ods. 4 písm. f/ zákona č. 346/2005 Z.z., v ktorých sú zakotvené obligatórne dôvody skončenia\nslužobného pomeru profesionálneho vojaka prepustením, teda služobný pomer profesionálneho vojaka\nsa z uvedených dôvodov musí skončiť prepustením zo zákona. Vedúci služobného úradu nemohol\nvzhľadom na obligatórny charakter ustanovenia § 70 ods. 1 v spojení s § 70 ods. 4 písm. f/ zákona č.\n346/2005 Z.z. konať inak, ako prepustiť žalobcu zo služobného pomeru.\nŽalobca sa k podanému odvolaniu žalovaného nevyjadril. Odvolanie mu bolo doručené dňa 25.07.2013.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal odvolaním napadnutý\nrozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez\nnariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) a po tom, ako bolo oznámenie\no verejnom vyhlásení rozhodnutia vyvesené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke najvyššieho\n\nsúdu www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> najmenej päť dní vopred, v senáte rozhodol pomerom hlasov\n3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 01. mája 2011) a rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.).\nZ obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu senát najvyššieho súdu zistil, že dňa\n10.12.2010 bol žalobca predvedený na OO PZ Poprad z dôvodu, že v „Clube 24“ so sídlom v Poprade\ndochádzalo z jeho strany k výtržnostiam. Čašníčka z menovaného klubu odmietla podať na žalobcu\noznámenie o priestupku, a preto Obvodné oddelenie PZ vo veci nekonalo a žalobcu prepustilo. Žalobca\nbol dopravený naspäť do VÚCHP Nová Polianka o 6:35 hod., o čom bol informovaný aj veliteľ pplk. F.,\nktorý si žalobcu prevzal. Keďže žalobca zjavne javil známky požitia alkoholických nápojov bol vyzvaný\nk vykonaniu dychovej skúšky, ktorú opakovane odmietol. Odmietol aj výzvu nadriadeného k vykonaniu\nkrvnej skúšky na zistenie alkoholu v krvi. Následne bolo službukonajúcou primárkou MUDr. X. vykonané\nlekárske vyšetrenie, zo záveru ktorého bolo zistené, že žalobca javí znaky požitia alkoholu. Následne\nmu na základe lekárskeho odporučenia bol veliteľom nariadený pokoj na lôžku pod lekárskym dozorom.\nŽalobca svojím konaním porušil služobnú disciplínu tým, že svojvoľne opustil VÚCHP Nová Polianka\na požil alkoholické nápoje, čo bolo výslovne v nariadení NGŠ OS SR č. ŠbO-224-318/2010 zakázané.\nZa toto disciplinárne previnenie bolo žalobcovi v súlade s § 125 písm. b/ zákona č. 346/2005 Z.z.\nuložené disciplinárne opatrenie, a to zníženie služobného platu o 15% na 3 mesiace. Z personálneho\npohovoru, ktorý so žalobcom vykonal veliteľ 2. mechanizovanej brigády plk. gšt. Ing. A. Z. dňa 20.01.2011\nvyplýva, že žalobcovi je úprimne ľúto toho, čo sa stalo. Podľa jeho vyjadrenia to bol dôsledok jeho\npsychického vypätia počas vyslania na plnenie úloh mimo územie SR z dôvodu náročnosti operácie\na podmienok pôsobenia strážnej jednotky a jeho osobnej zodpovednosti za splnenie stanovených\nnáročných úloh. Negatívny vplyv mal aj návrat jednotky z operácie, kedy spiatočný let trval cca 26\nhodín. Po príchode na územie SR bol žalobca aj naďalej zodpovedný za jednotku až do príchodu\nveliteľa kontingentu plk. F.. Na základe vyjadrenia kpt. Mgr. F.K., vedúcej tímu psychológov, zo dňa\n11.02.2011 sa žalobca nezúčastnil skríningového vyšetrenia v dňoch 09.12.-10.12.2010 po návrate z\nmisie. Napriek tomu kpt. Mgr. F.K. osobne žalobcu navštívila a ponúkla mu psychologickú pomoc, ktorú\nvšak odmietol. Žalobca bol odoslaný na služobnú cestu v dňoch 08.-13. decembra 2010 na observačný\npobyt vo VÚCHP Nová Polianka po skončení pôsobenia vo vojenskej operácii. Z dôvodu zabezpečenia\nvykonania zdravotníckeho vyšetrenia po ukončení vyslania na plnenie úloh v operácii ISAF Afganistan\nvydal náčelník Generálneho štábu nariadenie č.p. ŠbPO.224-318/2010-OROMZ z novembra 2010, v\nktorom boli stanovené úlohy a organizačné pokyny pre profesionálnych vojakov po ich návrate z tejto\nmisie. Súčasťou tohto nariadenia je Príloha C „Denný poriadok jednotky ISAF vo VÚCHP Nová Polianka\n08.-13. december 2010 (09.-14. december 2010)“. Žalobca bol uvedený v zozname príslušníkov, pre\nktorých platí denný poriadok na dni 08.-13. decembra 2010. Denným poriadkom na deň 10.12.2010 bola\nv čase 6:30 - 8:00 hod stanovená činnosť, a to skríningové funkčné vyšetrenie, odobratie biologického\nmateriálu, kontrolné laboratórne vyšetrenie v sporných prípadoch. Z tohto vyplýva, že už v čase o 6:35\nhod. dňa 10.12.2010 žalobca vykonával dočasnú štátnu službu. Za tento skutok bol žalobcovi uložený\nrozkaz č. 2.mb-20/2011-PP zo dňa 28.02.2011 o uložení sankcie za priestupok - pokarhanie podľa §\n70 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších priestupkov (ďalej len „zákon č.\n372/1990 Zb.“). Za tento skutok bolo žalobcovi disciplinárnym rozkazom č. 2.mb-21/2011-PP zo dňa\n10.01.2011 uložené zníženie služobného platu o 15 % na tri mesiace.\nPodľa § 70 ods. 1 písm. d/ zákona č. 346/2005 Z.z. služobný pomer profesionálneho vojaka sa skončí\nprepustením, ak závažným spôsobom porušil základnú povinnosť ustanovenú týmto zákonom alebo\nporušil zákaz ustanovený týmto zákonom, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPodľa § 70 ods. 4 písm. f/ zákona č. 346/2005 Z.z. závažný spôsob porušenia základnej povinnosti\npodľa odseku 1 písm. d/ je odmietnutie profesionálneho vojaka podrobiť sa počas výkonu štátnej služby\nvyšetreniu na zistenie prítomnosti alkoholu alebo metabolitov omamných alebo psychotropných látok\nv organizme.\nPodľa § 81 zákona č. 346/2005 Z.z. na konanie vo veciach služobného pomeru profesionálneho vojaka\nsa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPodľa § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „Správny poriadok“) správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav\n\nveci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi\núčastníkov konania.\nPodľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a\nvyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe\nalebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre\nrozhodnutie určuje správny orgán.\nPodľa § 33 ods. 1 Správneho poriadku účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy\na ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke.\nPodľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným\nosobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho\nzistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.\nPodľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\nPodľa § 219 ods. l O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.\nPodľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonšta-tovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nOdvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému rozsudku Krajského súdu\nv Prešove po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a s prihliadnutím na\nustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických\nargumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem\nobsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie\nvýroku rozsudku. S týmito sa odvolací súd stotožňuje v celom rozsahu.\nV prejednávanej veci ostalo sporné, či bolo dostatočným spôsobom vykonané dokazovanie a následné\nhodnotenie dôkazov správnymi orgánmi postačovalo na preukázanie toho, že žalobca svojím konaním\nporušil ustanovenia § 70 ods. 1 písm. d/ v spojení s § 70 ods. 4 písm. f/ zákona č. 346/2005 Z.z. s\nohľadom na jeho psychický stav bezprostredne po návrate z misie v Afganistane.\nPrvostupňový súd správne uviedol, že v konaní sa správne orgány dostatočne nezaoberali zisťovaním\nskutočného stavu veci. Aj žalovaný správne vo svojom odvolaní uviedol, že žalobca na svoj psychický\nstav poukázal v odvolaní proti personálnemu rozkazu zo dňa 28.03.2011. Už vtedy sa preto mohli\ns touto námietkou žalobcu správne orgány dostatočne vysporiadať a vykonať potrebné dokazovanie.\nNie je možné pričítať na ťarchu žalobcu, že si správne orgány nezadovážili dostatok dôkazov a tak\nnedostatočne zistili skutočný stav veci. Z obsahu administratívneho spisu je tiež zrejmé, že správny\norgán pochybil, keď neumožnil žalobcovi vyjadriť sa k stanovisku kpt. Mgr. F.K. zo dňa 28.04.2011.\nŽalobca sa vrátil z osemmesačnej misie na plnenie úloh v Afganistane, spiatočný let trval cca 26 hodín,\npričom všetky tieto skutočnosti mohli mať vplyv na psychický stav žalobcu, ktoré mali správne orgány\nvyhodnotiť a námietkami žalobcu sa podrobne zaoberať. Na uvedené poukázal žalobca už v rámci\npersonálneho pohovoru s plk. gšt. Ing. A. Z. dňa 20.01.2011, keď uviedol, že toto jeho konanie mohlo\nbyť dôsledkom jeho psychického vypätia počas vyslania na plnenie úloh mimo územie SR, jeho osobnej\nzodpovednosti za jednotku a za splnenie náročných úloh. Rovnako negatívny vplyv mohol mať aj návrat\njednotky z operácie, kedy spiatočný let trval cca 26 hodín.\nJe nepochybné, že ak nastala skutočnosť, ktorá spĺňa skutkovú podstatu obligatórneho dôvodu na\nprepustenie, správny orgán musí postupovať v zmysle zákonných ustanovení, avšak na svoje konanie\nmusí mať dostatočne zistený skutočný stav veci s dodržaním všetkých procesných práv uvedených v\npríslušných zákonných ustanoveniach. Skutkovo významná otázka pre rozhodnutie musí byť spoľahlivo\npreukázaná a v prípade pochybností je potrebné postupovať v zmysle zásady v pochybnostiach v\nprospech dotknutej osoby, najmä vtedy, ak je s daným skutkom spojený tak závažný postih, akým je\nprepustenie vojaka zo služobného pomeru.\n\nZákladným cieľom, resp. poslaním konania v správnom súdnictve je preskúmavať „zákonnosť“\nrozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať\nčinnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmavať „zákonnosť“ ich\nrozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou\nrešpektovali príslušné hmotno-právne a procesno-právne predpisy. Inými slovami povedané, treba\nvziať do úvahy, že správny súd „nie je súdom skutkovým“, ale súdom, ktorý posudzuje iba právne\notázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy. Rozhodnutie správneho súdu je\nvýsledkom preskúmavania zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Správny súd nie je správnou inštanciou\na nerozhoduje vo veci samej.\nSenát najvyššieho súdu poukazuje aj na tú skutočnosť, že veliteľ 2. mechanizovanej brigády navrhol\nneprepustiť žalobcu zo služobného pomeru z dôvodu, že prieskumná rota veliteľstva 2. mechanizovanej\nbrigády pod vedením žalobcu dosahuje výborné výsledky v rámci pozemných síl OS SR. Veliteľ\nPozemných síl OS SR taktiež neodporučil prepustiť žalobcu zo služobného pomeru profesionálneho\nvojaka.\nVzhľadom na uvedené, odvolací súd preskúmajúc napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu\nodvolacích dôvodov namietaných žalovaným v odvolaní, dospel k záveru, že pokiaľ súd prvého stupňa\nžalobe vyhovel z dôvodu, že v administratívnom konaní došlo k takej vade, ktorá má za následok\nnezákonnosť rozhodnutia, rozhodol vo veci správne a v súlade so zákonom, a preto napadnutý rozsudok\nkrajského súdu podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. a s § 219 ods.\n1, 2 O.s.p. potvrdil.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s §\n224 ods. 2 O.s.p. a § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku keďže\núspešnému žalobcovi v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "3S/62/2011", "guid": "877f29be-b117-4cd0-932e-0183f8c25af9:59254388-5200-4cfb-8360-632c9b891936", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "0e780345-f402-42df-a5cf-4ff5118694b1:8c385412-54b7-4fdd-bd1f-aad8fc33eda5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:9011010177.1", "spisova_znacka": "2Sžo/48/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/48/2013 z 19. 8. 2014", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2014-08-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:9011010177.1"}]}