{"guid": "5ddae9d6-c1dd-41eb-ae0d-439ee6eaa120:16f1c0fe-8450-4c42-84ec-577b3074874c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:6307200536.1", "spisova_znacka": "5Cdo/248/2012", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/248/2012 z 25. 6. 2014", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. júna 2014, sp. zn. 5Cdo/248/2012, ECLI:SK:NSSR:2014:6307200536.1", "identifikacne_cislo": "6307200536", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Helena Haukvitzová", "sudca_id": 277, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-helena-haukvitzova-277", "datum_vydania": "2014-06-25", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "nazov": "§ 237 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-237"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-92.odsek-2", "nazov": "§ 92 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-92.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-92"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-92.odsek-3", "nazov": "§ 92 ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-92.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-92"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243b.odsek-2", "nazov": "§ 243b ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243b.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243b"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-237", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-92", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243b"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/16f1c0fe-8450-4c42-84ec-577b3074874c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:6307200536.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:6307200536.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:6307200536.1/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Cdo/248/2012\n6307200536\n25. 06. 2014\nJUDr. Helena Haukvitzová\nECLI:SK:NSSR:2014:6307200536.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ Ing. C. T., bývajúceho v A., 2/ Obce\nBeňuš, Beňuš, zastúpených JUDr. Mariánom Rudym, PhD., advokátom v Bratislave, Kukuričná 8, proti\nžalovanému R. C., bývajúcemu v A., zastúpenému Mgr. Petrom Luptákom, advokátom Advokátskej\nkancelárie so sídlom v Banskej Bystrici, Nám. Š. Moyzesa 3, o určenie vlastníctva k pozemkom, vedenej\nna Okresnom súde Brezno pod sp.zn. 5 C 40/2012, o dovolaní žalobcov 1/, 2/ proti rozsudku Krajského\nsúdu v Banskej Bystrici z 22. mája 2012, sp.zn. 13 Co 109/2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 22. mája 2012, sp.zn.\n13 Co 109/2012 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nOkresný súd Brezno rozsudkom z 20. októbra 2010, č.k. 5 C 27/2007-248 určil, že nehnuteľnosť pozemok KN-C, parc. č. 1159 o výmere 164 m2, zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúca sa v\nobci Beňuš, okres Brezno, katastrálne územie A., zapísanej na LV č. XXX. Správy katastra Brezno\nje v podielovom spoluvlastníctve žalobcu 1/ v 1 a žalovaného v 1. Zároveň určil, že nehnuteľnosť pozemok KN-C, parc. č. 1164/2 o výmere 147 m2, zastavaná plocha, nachádzajúca sa v obci Beňuš,\nokres Brezno, katastrálne územie A., zapísanej na LV č. XXX . Správy katastra Brezno je vo výlučnom\nvlastníctve žalobcu 2/. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi 1/ trovy konania a trovy právneho\nzastúpenia vo výške 1 394,80 € v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Rozhodnutie\nodôvodnil ustanovením § 132 ods. 1, § 134 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka. Na základe\nvykonaného dokazovania dospel k záveru, že pôvodná žalovaná (právna predchodkyňa žalovaného)\nnemohla nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním k uvedeným parcelám (č. 1159) v celosti, len v 1/2,\nako to bolo deklarované v osvedčení o vydržaní, pretože nehnuteľnosti zakúpila spoločne s právnou\npredchodkyňou žalobcu 1/, každá v 1/2, takto ich aj užívali, čo nepoprela ani samotná pôvodná žalovaná.\nNehnuteľnosti na parc. č 1164/2, 1164/3 sú nepochybne vo vlastníctve žalobcu 2/, ktorý ich nadobudol\nvydržaním, čo bolo konštatované v notárskej zápisnici N 132/95, Nz 403/95 zo dňa 13. septembra\n1995, kde titulom pre nadobudnutie vlastníckeho práva bol v zmysle zákona č. 138/1992 Zb. protokol o\nprechode vlastníctva vecí z bývalého ONV Banská Bystrica na Obec Beňuš v zmysle § 14 citovaného\nzákona, ako aj konštatovaný užívací stav osadníckych elaborátov a oprávnená držba obce, čo sa\nnapokon premietlo aj v LV č. XXX. Uviedol, že pokiaľ sa týka parcely KN-C č. 1159, podľa geometrického\nplánu súčasný právny stav svedčí v prospech žalobcu 1/ a v prospech pôvodnej žalovanej, pre každého\nv 1/2. Ak bola časť parcely KN-C č. 1159 o výmere 77 m2 z nejakých dôvodov pričlenená k parc. KN-C č.\n1164/3, mohlo tak byť vykonané len zákonným spôsobom. Iný spôsob nemôže požívať právnu ochranu,\na teda je aj v rozpore s § 3 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd upravenej\nžalobe žalobcov 1/, 2/ po pripustení tejto zmeny súdom vyhovel v plnom rozsahu, pričom naliehavý\nprávny záujem videl v tom, že inou, ako súdnou cestou, vlastníctvo k nehnuteľnostiam usporiadať\nnemožno. Súd sa nestotožnil s názorom pôvodnej žalovanej, že pokiaľ žalobca 2/ mieni nehnuteľnosti\nodpredať z dôvodu lepšieho hospodárskeho využitia, nemá na vyriešení sporu naliehavý právny záujem.\nV odôvodnení svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že súd pri rozhodovaní musí vychádzať zo skutočností\n\nplatných v čase rozhodnutia vo veci a v prípade určenia vlastníctva k pozemkom, ktoré sú vedené v\npríslušnom katastrálnom operáte s určitým číselným označením parciel, ich výmerou, druhom a zároveň\ngeometrickým vymedzením podľa skutočného stavu v prírode je nevyhnutné, aby spolu s navrhovanou\nzmenou, ak sa má dotknúť výmery, účastník doložil a navrhol aj zmenu zakreslenia parcely tak, aby\nzmena výmery zodpovedala aj určitému posunu hraníc. Je z technického hľadiska nemysliteľné, aby\nsa výmera pozemku zmenila oproti aktuálnemu stavu podľa katastra nehnuteľností bez zmeny hraníc.\nKeďže žalobcovia 1/, 2/ predložili súdu geometrický plán č. 00634808-020/10, ktorý korešponduje so\nzmenou hraníc a výmerou pozemkov, ktoré sú v skutočnosti užívané, súd vyhovel žalobe žalobcov 1/,\n2/ po pripustení zmeny žaloby (jej petitu). Uviedol, že na základe tohto rozhodnutia príslušná správa\nkatastra vykoná navrhovanú zmenu vo výmerách pozemkov, súčasne vykoná zmenu v katastrálnej mape\na v príslušnom geometrickom operáte katastra nehnuteľností tak, aby hranice so susediacimi pozemkami\nzodpovedali novým výmerám. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.\nKrajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie žalovaného rozsudkom z 22. marca 2011, sp.zn. 13 Co\n5/2011 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu zmenil tak, že žalobu žalobcov 1/,\n2/ zamietol. Žalobcom 1/, 2/ uložil povinnosť nahradiť žalovanému každý zvlášť trovy prvostupňového\na druhostupňového konania v sumách po 140,01 €, a to do rúk jeho právneho zástupcu Mgr. Petra\nLuptáka, do troch dní. Uviedol, že predmetom konania je určenie vlastníckeho práva k pozemkom parc. č. CKN 1159 a 1164/2 v kat. úz. A., pričom obe parcely boli vytvorené geometrickým plánom č.\n00634808-020/10. Ako žalovaný je v konaní označený R. C.. Podľa ust. § 216 ods. 1 O.s.p. v odvolacom\nkonaní je vylúčený inštitút zámeny účastníkov konania (§ 92 ods. 4 O.s.p.). Z povahy odvolacieho\nkonania ako konania preskúmavacieho je v zásade vylúčené, aby došlo k zámene v okruhu účastníkov\nkonania až v odvolacom konaní, pretože tým by sa úplne zmarili výsledky konania pred súdom prvého\nstupňa. Z geometrického plánu č. 00634808-020/10 vyplýva, že pozemok - parcela č. 1164/2 s výmerou\n147 m2 bol vytvorený z parcely č. 1164/2 (odčlenený ako diel 3) a z parcely č. 1164/3 s výmerou 119\nm2 (odčlenený ako diel 4). Ako vlastníčka parciel č. 1164/2 a 1164/3 bola zapísaná v liste vlastníctva č.\nXXX v celosti S. C.. Žalovaný R. C. (dedič S. C.) uzavrel s Mgr. D. H. kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva\npozemkov - parc. č. CKN 1164/2 a 1164/3. Právne účinky vkladu nastali dňa 21. júna 2010. Týmto dňom\nvznikli aj vecnoprávne účinky vkladu - zmena v osobe vlastníka (V/583/2010). Podľa odvolacieho súdu\npotom vlastníctvo svedčí nie pre žalovaného R. C., ale pre nadobúdateľku Mgr. D. H.. V odvolacom\nkonaní ale nie je možná zámena účastníkov konania (§ 216 ods. 1 O.s.p.). Žalovaný R. C. už nie je v\nhmotnoprávnom vzťahu k žalobcom 1/, 2/ - nie je pasívne vecne legitimovaný. Pre uvedený nedostatok\nodvolací súd rozsudok prvostupňového súdu zmenil a žalobu zamietol. V odôvodnení rozhodnutia ďalej\npoukázal na ustanovenie § 44a, veta prvá O.s.p., podľa ktorého účastník konania je oprávnený podať\nna príslušnej správe katastra nehnuteľností návrh na zápis začatia súdneho konania, v ktorom sa\nuplatňujú vecné práva k nehnuteľnostiam alebo súdneho konania o určenie neplatnosti dobrovoľnej\ndražby. Správa katastra potom zapíše začatie takéhoto konania s poznámkou, ktorá má informatívny (nie\nobmedzujúci) charakter. Nehnuteľnosť, ktorá je predmetom takéhoto súdneho konania, ktorého začatie\nbolo zapísané v katastri nehnuteľností, môže byť predmetom zmluvy o prevode nehnuteľností. Cieľom\nzápisu tejto informatívnej poznámky do katastra nehnuteľností, je ale chrániť prípadných nadobúdateľov\nnehnuteľností, ktorí tak mohli mať vedomosť o prebiehajúcom súdnom konaní týkajúcom sa prevádzanej\nnehnuteľnosti. Táto poznámka sa v katastri nehnuteľnosti nezapisuje ex offo, ale len na návrh žalobcu.\nPodľa ustanovenia § 159a O.s.p. je potom výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva\nk nehnuteľnosti, o neplatnosti právneho úkonu, ktorým sa nakladalo s nehnuteľnosťou, prípadne o\nurčení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti záväzný aj pre účastníkov zmluvy, ktorej sa týka\nnávrh na povolenie vkladu vecného práva k dotknutej nehnuteľnosti a ktorý bol podaný v čase, kedy v\nkatastri nehnuteľností bola vykonaná poznámka o tomto súdnom konaní. Po zápise poznámky podľa\nustanovenia § 44a O.s.p. do katastra nehnuteľností je teda výrok právoplatného rozsudku o určení\nvecného práva k nehnuteľnosti (vlastníckeho práva) záväzný nielen pre žalovaného, ale aj pre osobu,\nktorá nadobudla vecné právo k tejto nehnuteľnosti od žalovaného, prípadne jeho právneho nástupcu v\npriebehu súdneho konania. Žalobcovia 1/, 2/ ale nepodali na príslušnej správe katastra návrh na zápis\nzačatia súdneho konania.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky na dovolanie žalobcov 1/, 2/ uznesením z 1. marca 2012, sp.zn. 5\nCdo 169/2011 rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, keď dospel k záveru,\nže tým, že odvolací súd nepostupoval podľa § 213 ods. 2 O.s.p. a svoju povinnosť vyplývajúcu z tohto\nustanovenia nesplnil, odňal žalobcom 1/, 2/ možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.).\n\nKrajský súd v Banskej Bystrici, po zrušení rozhodnutia dovolacím súdom a vrátení mu veci na ďalšie\nkonanie, rozsudkom z 22. mája 2012, sp.zn. 13 Co 109/2012 rozsudok súdu prvého stupňa v celom\nrozsahu zmenil tak, že žalobu žalobcov 1/, 2/ zamietol. Žalovanému náhradu trov prvostupňového\nkonania, odvolacieho konania a dovolacieho konania nepriznal. Žalobcom 1/ a 2/ náhradu trov\nkonania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na skutočnosť, že v priebehu konania žalovaný\npreviedol sporné vlastníctvo k pozemkom, ku ktorým sa žiada určiť vlastníctvo 21. júna 2010 na\nMgr. D. H. (číslo listu 267-268 spisu). Tým sa zmenili hmotnoprávne pomery k sporným pozemkom\na z procesného hľadiska sa vyžaduje, aby rozhodnutie súdu bolo záväzné ohľadom vlastníctva k\nnehnuteľnosti evidovanej katastrom nehnuteľností pre každého zapísaného vlastníka. Uviedol, že na to,\naby sa predchádzalo nekorektnému správaniu sa žalovaných vlastníkov počas prebiehajúceho súdneho\nkonania, v ktorom sa uplatňujú vecné práva k nehnuteľnostiam, zákon s účinnosťou od 15. októbra 2008\nvyžaduje od žalobcov, aby podali „na príslušnej správe katastra nehnuteľností návrh na zápis začatia\nsúdneho konania“ (§ 44a O.s.p.) a potom „výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k\nnehnuteľnosti je záväzný aj pre osobu, ktorá nadobudla vecné právo k tejto nehnuteľnosti v čase, keď\nv katastri nehnuteľností bola vykonaná poznámka o tomto súdnom konaní“ (§ 159a O.s.p.). Zákonom\nč.495/2009 Z.z. bola prijatá ďalšia novela Občianskeho zákonníka (pozn. dovolacieho súdu- správne\nO.s.p.), ktorá do ustanovenia § 44a pripojila vetu: „Ustanovenie sa použije rovnako aj na mimoriadne\nopravné prostriedky“. S účinnosťou od 1. mája 2010 sa zákonom č. 103/2010 Z.z. bola prijatá aj novela\nzákona č.162/1995 Z.z., ktorá v ustanovení § 34 ods. 2 reagovala na ustanovenia § 44a a §159a O.s.p.\nZ uvedeného podľa odvolacieho súdu vyplýva, že žalobcom 1/, 2/ nič nebránilo, aby v priebehu súdneho\nkonania reagovali na zmenenú právnu situáciu a poistili sa pre prípad prevodu vlastníctva zo žalovaného\nna inú osobu. Takto ale nepostupovali. Poukázal na to, že o zápis poznámky žiadali (č.l. 308 spisu) 21.\nmája 2007, kedy zákon nedovoľoval správe katastra takúto poznámku zapísať, a preto nemožno mať za\nto, že správa katastra pochybila, keď poznámku nezapísala. V žiadnom prípade ale odmietnutím zápisu\nnedošlo k „res iudicate“ a žalobcovia 1/, 2/ mali po zmene právneho stavu kedykoľvek požiadať o zápis\npoznámky v zmysle ustanovenia § 44a O.s.p. Dôsledkom zániku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného\nžalobu musel odvolací súd zamietnuť. Odvolací súd ďalej uviedol, že nemohol sám rozhodnúť o\npripustení zámeny žalovaného za inú osobu, lebo v odvolacom konaní takto nemožno postupovať (§\n216 ods. 1, § 92 ods. 4 O.s.p.). V súdenej veci nemožno aplikovať ani ustanovenie § 92 ods. 2 O.s.p.\n(singulárnu sukcesiu v dôsledku kúpnej zmluvy), lebo toto ustanovenie v odvolacom konaní možno\npoužiť len na prípad, kedy pôvodný účastník prestal byť subjektom práv a povinností a tieto prešli na iný\nprávny subjekt. Žalovaný nezanikol ako právny subjekt tým, že previedol svoje sporné vlastníctvo na inú\nosobu a preto iná osoba by mohla vstúpiť do súdneho konania len buď tak, že pristúpi k žalovanému (§\n92 ods. 1 O.s.p.) alebo ho nahradí (§ 92 ods. 4 O.s.p.). Pripustenie takejto osoby v odvolacom konaní\nnie je možné, lebo by sa tým porušil princíp dvojinštančnosti konania. Účastníci majú v občianskom\nsúdnom konaní rovnaké postavenie (§ 18 prvá veta O.s.p.) a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké\nmožnosti na uplatnenie ich práv (§ 18 posledná veta O.s.p.). Ak potom ustanovenie § 216 ods. 1 O.s.p.\nnedovoľuje použiť ustanovenie § 92 ods. 1 alebo ods. 4 O.s.p. v odvolacom konaní, bolo by porušením\nrovnakého postavenia účastníkov, keby odvolací súd zrušil rozsudok prvostupňového súdu len preto,\naby mohol žalobca napraviť svoje procesné pochybenie (to, že nepostupoval podľa ustanovenia § 44a\nO.s.p.). Formálne úspešnému žalovanému nepriznal náhradu trov prvostupňového konania, odvolacieho\na dovolacieho konania. Žalobcom 1/, 2/, keďže boli v konaní neúspešní, náhradu trov konania nepriznal.\nProti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu v celom rozsahu podali dovolanie žalobcovia 1/, 2/ a navrhli,\naby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil, alternatívne zmenil tak, že žalobe v plnom rozsahu\nvyhovie. Prípustnosť dovolania odôvodnili ustanovením § 237 písm. f/ O.s.p. tvrdiac, že postupom súdu\nim bola odňatá možnosť konať pred súdom. Za takú vadu označili skutočnosť, že odvolací súd nesprávne\nzamietol žalobu a nerozhodol o návrhu na zámenu účastníka podľa § 92 ods. 2, 3 O.s.p. v odvolacom\nkonaní. Taktiež namietali, že odvolací súd sa odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného\nv tejto veci, čím je daná prípustnosť dovolania podľa § 238 ods. 2 O.s.p. Mali za to, že rozsudok\nodvolacieho súdu je arbitrárny a chýba mu odôvodnenie elementárnych hmotnoprávnych či procesných\nnáležitostí (§ 157 ods. 2 O.s.p.). Odvolací súd podľa názoru dovolateľov 1/, 2/ nezákonne a nesprávne\ninterpretoval a aplikoval § 44a O.s.p. a tým porušil § 18 O.s.p. o rovnosti oboch sporových strán.\nPoznamenali, že úsilie o zápis príslušnej poznámky do katastra nehnuteľností mohla (a mala) využiť aj\nprotistrana, ktorá to však neurobila. Ďalej namietali, že odvolací súd tiež chybne vyložil ustanovenie §\n38 a nasl. katastrálneho zákona a mylne vyvodil kauzálne vzťahy, keď dôvodil ustanovením § 34 ods.\n2 katastrálneho zákona v súvislosti s § 44a a § 159a O.s.p., nakoľko § 34 ods. 2 katastrálneho zákona\nsa týka záznamu - a ten možno vykonať až vtedy, keď súd neporuší § 1 O.s.p. a zabezpečí spravodlivú\n\nochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov. To sa v danom prípade nestalo. Odvolaciemu súd\nvytýkali, že zotrval na nesprávnej a chybnej aplikácii ustanovenia § 92 O.s.p. v spojení s ustanovením\n§ 216 ods. 1 O.s.p. V dôvodoch dovolania podrobne rozoberali skutkový a právny stav veci.\nŽalovaný považoval dovolanie žalobcov 1/, 2/ za nedôvodné v celom rozsahu a navrhol ho zamietnuť a\nžalobcov 1/, 2/ zaviazať k náhrade trov dovolacieho konania.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podali\nvčas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), ktorí sú zastúpení advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.),\nproti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.), preskúmal\nnapadnutý rozsudok bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru,\nže dovolanie je dôvodné.\nV zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že a/ v konaní došlo k\nvadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je\nviazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1\nO.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ\nmali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho,\nako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.\nVzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté\nrozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád\nuvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou, či konanie v tejto veci nie je\npostihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. (t.j., či v danej veci nejde o prípad\nnedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku\nriadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo\nuž prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať\nlen na takýto návrh, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania\nvylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným).\nPod odňatím možnosti pred súdom konať v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. treba rozumieť taký závadný\nprocesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných\nmu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených\nzáujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní\npostupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a\ntýmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva.\nZákladné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zaručuje, že každý\nsa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a\nv prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\nZ ustanovenia čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že každý má právo, aby sa jeho vec\nverejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom.\nPodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na to, aby jeho\nzáležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti\nakéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť\nmôžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku\nalebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo\nochrana súkromného života účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný,\npokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom spoločnosti.\nPodľa § 1 O.s.p. Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom\nkonaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj\nvýchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb. Právo\n\nna súdnu ochranu, okrem Ústavy Slovenskej republiky (čl. 46 ods. 1), Listiny základných práv a slobôd\n(čl. 36 ods. 1) a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (čl. 6 ods. 1), zabezpečujú a\nvykonávajú aj jednotlivé ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku.\nDovolací súd je toho názoru, že toto konanie odvolacieho súdu, z ktorého vzišlo dovolaním napadnuté\nrozhodnutie, neprebehlo podľa zásad spravodlivého konania.\nPodľa § 214 ods. 1 O.s.p. na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda\nsenátu odvolacieho súdu pojednávanie vždy, ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/\nsúd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania, c/ to vyžaduje dôležitý verejný\nzáujem. Podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia\npojednávania.\nZ citovaného zákonného ustanovenia je zrejmé, že odvolací súd musí v prípade prejednania odvolania\ntýkajúceho sa veci samej, nariadiť pojednávanie, ak dokazovanie vykonané pred súdom prvého stupňa\nopakuje alebo ak sám dokazovanie doplňuje. Účelom tohto ustanovenia je zabezpečiť účastníkom\nkonania právo na spravodlivý proces, najmä umožniť im realizáciu práva vyplývajúceho z ustanovenia\n§ 123 O.s.p., t.j. práva vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali.\nAk preto odvolací súd v priebehu odvolacieho konania doplní dokazovanie bez toho, aby nariadil\npojednávanie a účastníkom umožnil vyjadriť sa k týmto novým dôkazom, odníme im možnosť konať\npred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.\nV posudzovanej veci z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že odvolací súd v priebehu odvolacieho\nkonania doplnil dokazovanie oboznámením sa s rozhodnutím správy katastra Brezno z 21. júna 2010\n(č.l. 267 a 268 spisu), výpisom z katastra nehnuteľností (č.l. 288 spisu) a žiadosťou o odstránenie\nchýb v katastrálnom operáte - zápis poznámky (č.l. 308). Odvolací súd bol preto povinný nariadiť na\nprejednanie odvolania pojednávanie. Keďže odvolací súd v danej veci takto nepostupoval pojednávanie\nna prejednanie odvolania nenariadil, konal v rozpore s ustanovením § 214 ods. 1 písm. a/ O.s.p. Týmto\nnesprávnym postupom odňal žalobcom 1/ a 2/ možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.\nDovolatelia ďalej namietali, že odvolací súd nerozhodol o návrhu žalobcov 1/, 2/ ktorý bol súčasťou\nich vyjadrenia k odvolaniu žalovaného (č.l. 277- 281 spisu) a v ktorom žiadali, aby súd vydal procesné\nuznesenie, ktorým pripustí zámenu účastníka v konaní na strane žalovaného (§ 41 ods. 2 O.s.p., § 92\nods. 2, 3, § 211 ods. 2 O.s.p.).\nPodľa dovolacieho súdu odvolací súd svojím postupom porušil právo žalobcov 1/, 2/ na spravodlivý\nproces aj tým, že nerozhodol o ich návrhu na pripustenie zmeny účastníkov na strane žalovaného.\nOdvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že „nemohol sám rozhodnúť o pripustení\nzámeny žalovaného za inú osobu, lebo v odvolacom konaní takto nemožno postupovať (§ 216 ods. 1,\n§ 92 ods. 4 O.s.p.).“ Ďalej uviedol, že: „V súdenej veci nemožno ani aplikovať ustanovenie § 92 ods. 2\nO.s.p. (singulárnu sukcesiu v dôsledku kúpnej zmluvy), lebo toto ustanovenie v odvolacom konaní možno\npoužiť len na prípad, kedy pôvodný účastník prestal byť subjektom práv a povinností a tieto prešli na iný\nprávny subjekt. Žalovaný nezanikol ako právny subjekt tým, že previedol svoje sporné vlastníctvo na inú\nosobu, a preto iná osoba by mohla vstúpiť do súdneho konania len buď tak, že pristúpi k žalovanému (§\n92 ods. 1 O.s.p.) alebo ho nahradí (§ 92 ods. 4 O.s.p.). Pripustenie takejto osoby v odvolacom konaní\nnie je možné, lebo by sa tým porušil princíp dvojinštančnosti konania.“\nDovolací súd poukazuje na to, že ak tento zákon (t.j. Občiansky súdny poriadok) neustanovuje inak, pre\nkonanie na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa (§ 211\nods. 2 O.s.p.). Ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod\nalebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže navrhovateľ alebo ten, na koho boli tieto\npráva a povinnosti prevedené, alebo na koho prešli, navrhnúť, aby do konania na miesto doterajšieho\núčastníka vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli (§ 92\nods. 2 O.s.p.). Súd vyhovie návrhu, ak sa preukáže, že po začatí konania nastala právna skutočnosť\nuvedená v odseku 2, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto navrhovateľa; súhlas odporcu\nalebo toho, kto má vstúpiť na jeho miesto, sa nevyžaduje. Právne účinky spojené s podaním návrhu na\nzačatie konania zostávajú zachované (§ 92 ods. 3 O.s.p.).\n\nUstanovenie § 92 ods. 2 a 3 O.s.p. umožňujú zmenu účastníkov konania, a to v závislosti od\nhmotnoprávnych zmien, ku ktorým došlo po začatí súdneho konania. Zmena účastníkov je prípustná aj\nv odvolacom konaní [pozn.: z ustanovenia § 216 ods. 1 O.s.p. vyplýva iba to, že v odvolacom konaní\nnie je použiteľné ustanovenia § 92 ods. 1 a 4 O.s.p. (teda nie aj § 92 ods. 2 a 3 O.s.p.)].\nÚčelom procesného inštitútu obsiahnutého v citovaných ustanoveniach § 92 ods. 2 a 3 O.s.p., je riešiť\ndôsledky singulárnej sukcesie, ak táto nastala po začatí konania. Zmyslom tejto právnej úpravy je\numožniť žalobcovi, aby pomocou zmeny účastníka konania odstránil nedostatok aktívnej alebo pasívnej\nvecnej legitimácie, ktorý nastal v priebehu konania a ktorý by inak neodvratne viedol k zamietnutiu\nžaloby, pričom sa ukazuje, že je hospodárne, aby vec bola prejednaná a rozhodnutá v rámci už začatého\nkonania voči inej alebo proti inej osobe. Predpokladom zmeny je návrh na zmenu účastníka podaný\nžalobcom alebo osobou, na ktorú boli práva alebo povinnosti, o ktorých sa koná, prevedené alebo na\nkoho prešli a súhlas nového žalobcu (nevyžaduje sa, ak návrh podá sám vstupujúci žalobca).\nV preskúmavanej veci je z obsahu spisu zrejmé, že žalobcovia 1/, 2/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu\n(č.l. 277- 281 spisu) okrem iného žiadali, aby súd prvého stupňa vydal procesné uznesenie, ktorým\npripustí zámenu účastníka v konaní na strane žalovaného (§ 92 ods. 2, § 211 ods. 2 O.s.p.). Aj keď síce\nvýslovne uviedli, že žiadajú, aby súd pripustil zámenu, z obsahu ich podania, z ustanovenia § 92 ods. 2\nO.s.p. na ktoré poukázali a ktoré citovali a skutočností, ktoré v podaní uviedli (uzavretie kúpnej zmluvy a\nprevod vlastníckeho práva na pani H. - sestru žalovaného) je možné vyvodiť záver (§ 41 ods. 2 O.s.p), že\nžalobcovia 1/, 2/ navrhli, aby súd vyhovel ich návrhu na zmenu účastníka konania na strane žalovaného.\nOhľadne žalobcami 1/, 2/ tvrdenej skutočnosti súd skúma, či vôbec ide o právnu skutočnosť, či ide o\ntakú právnu skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práva alebo povinnosti,\nči táto skutočnosť naozaj nastala (napr. či kúpna zmluva bola skutočne uzavretá) a či je v konkrétnom\nprípade spôsobilá mať za následok prevod alebo prechod práva alebo povinnosti, o ktoré v konaní ide.\nOtázkou, či tvrdené právo (povinnosť), ktoré malo byť prevedené alebo ktoré malo prejsť na iného, tu\nskutočne je, alebo či na iného skutočne prešlo alebo bolo prevedené, sa nezaoberá, pretože sa týka už\nposúdenia veci samej, ku ktorému sa súd vyjadruje až v rozhodnutí vo veci samej.\nK zmene účastníctva však dôjde až vtedy, keď súd zmenu pripustí. To znamená, že pokiaľ o návrhu\npodanom podľa § 92 ods. 2 O.s.p. súd právoplatne nerozhodne, zostáva okruh účastníkov konania\nnezmenený. Rozhodnutie odvolacieho súdu o pripustení zmeny účastníka na strane žalovaného je\nuznesením krajského súdu ako súdu odvolacieho, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.\nDovolací súd po preštudovaní spisu dospel k záveru, že odvolací súd v danom prípade nepostupoval\nsprávne, keď o návrhu žalobcov 1/, 2/ na zmenu účastníka nerozhodol. Ustanovenia § 92 ods. 2, 3 O.s.p.,\nupravujúce zmenu účastníctva pri prevode alebo prechode práv alebo povinností, platia aj pre odvolacie\nkonanie. Pri zmene účastníctva zostávajú všetky účinky spojené s podaním návrhu zachované, procesný\nnástupca musí prijať stav konania taký, aký je, teda i s procesnými úkonmi, ktoré dovtedy v konaní urobil\njeho právny predchodca.\nSkutočnosť, že došlo v konaní k procesnej vade podľa § 237 písm. f/ O.s.p. je okolnosťou, pre ktorú\nmusí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom\ntak závažnou procesnou vadou, nemôže byť považované za správne. Vzhľadom na dôvody, ktoré\nviedli k potrebe zrušiť napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, nezaoberal sa dovolací súd ďalšími\nnámietkami žalobcov 1/ a 2/ uvedenými v dovolaní. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky rozsudok odvolacieho súdu podľa § 243b ods. 2 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nV novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného i dovolacieho konania (§ 243d ods. 1\nO.s.p.).\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "13Co/109/2012", "guid": "7cd08a8d-0919-469c-85e9-f3e7545ab4fb:46b776cc-3643-47f2-b6b8-43360d56e521", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "5ddae9d6-c1dd-41eb-ae0d-439ee6eaa120:452ce339-b348-47e4-9d60-16ebef0dbc3b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:6307200536.1", "spisova_znacka": "5Cdo/248/2012", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/248/2012 z 24. 6. 2014", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2014-06-24", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:6307200536.1"}, {"guid": "5ddae9d6-c1dd-41eb-ae0d-439ee6eaa120:505feb4f-8761-424a-a9dd-cc797644f526", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:6307200536.1", "spisova_znacka": "5Cdo/248/2012", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/248/2012 z 24. 6. 2014", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2014-06-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:6307200536.1"}]}