Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžr/58/2013 z 25. 3. 2014 Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. marca 2014, sp. zn. 10Sžr/58/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:6012200136.1 Najvyšší súd | 10Sžr/58/2013 | ECLI:SK:NSSR:2014:6012200136.1 | 2014-03-25 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 16 ods. 1 zákona č. 23/1962 Zb. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b3bd5013-c05b-479b-ac77-24ba2965d663 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:6012200136.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 10Sžr/58/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6012200136
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Henčeková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:6012200136.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Henčekovej,
PhD. a členov JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Petra Paludu, v právnej veci žalobcu: 1.
Poľnohospodárske družstvo Kosihovce so sídlom Kosihovce, 991 25 Čebovce, IČO: 31 628 575, 2. Ing.
N. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M., obidvaja zastúpení JUDr. Zsoltom Hodosim, advokátom, AK
so sídlom v Dunajskej Strede, Námestie priateľstva č. 2166/1, za účasti vedľajších účastníkov 1/ Q. Q.,
T., 2/ Z. Q., T., 3/ Obec Seľany, Seľany, 991 27 pošta Kamenné Kosihy, 4/ S. D., D., 5/ Z. E., E., 6/ LESY
SR, š.p., Banská Bystrica, so sídlom Nám. SNP č. 8, 975 66 Banská Bystrica, 7/ Slovenský pozemkový
fond Bratislava, so sídlom Búdková 36, 817 15 Bratislava, 8/ Q. N., C., 9/ B. N., XXX XX E. XXX, 10/
E. R., XXX XX E.. XXX, účastníci 3 - 5 a 8 - 10 zastúpení advokátom JUDr. Jánom Sitarčíkom, AK so
sídlom v Lučenci, Dr. Herza 20, 11/ VINICA, a.s., Vinica, Cesta Slobody 771, 991 28 Vinica, 12/ A. D.,
rod. R., bytom E., 13/ G. D., rod. R., bytom XXX XX E.. XXX, toho času bytom P., 14/ D. R., rod. R.,
bytom M., účastníci 12/ až 14/ ako právni nástupcovia po S. R., posledne bytom E., 15/ P. U., XXX XX
E.. XX, 16/ A. Z., XXX XX E.. XXX., 17/ G. Z., XXX XX E.. XXX, proti žalovanému: Okresný úrad v
Banskej Bystrici, Námestie Ľ. Štúra 1, Banská Bystrica (predtým Krajský lesný úrad v Banskej Bystrici),
o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 2011/00481 zo dňa 22. decembra 2011,
na odvolanie žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 7. novembra
2012, č. k. 23S/15/2012-95, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/15/2012-95 zo
dňa 7. novembra 2012 p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia 1/ a 2/ domáhali
preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného (Krajského lesného úradu v Banskej
Bystrici) č. 2011/00481 zo dňa 22. decembra 2011, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Obvodného
lesného úradu vo Veľkom Krtíši č. 2011/00005-014 zo dňa 12. septembra 2011 a odvolanie
Poľnohospodárskeho družstva Kosihovce, Ing. N. A., S. R., P. U., A. Z. a G. Z. zamietnuté. Obvodný
lesný úrad vo Veľkom Krtíši rozhodnutím č. 2011/00005-014 zo dňa 12. septembra 2011 podľa § 16 ods.
1 zákona č. 23/1962 Zb. o poľovníctve schválil zmluvy o nájme výkonu práva poľovníctva na poľovné
pozemky na majoritnej časti spoločného poľovného revíru Kosihovce tvorenej poľovnými pozemkami o
výmere 577,2588 ha, a to v prospech nájomcu Poľovnícke združenie Kamenný Vrch so sídlom vo Veľkom
Krtíši. Zmluvy o výkone práva poľovníctva boli uzatvorené s prenajímateľmi poľovných pozemkov Q. Q.,
Z. Q., Obec Seľany, S. D., Z. E., Lesy SR a Slovenský pozemkový fond. Druhým výrokom rozhodnutia
prvostupňový správny orgán neschválil zmluvy o nájme výkonu práva poľovníctva uzatvorené s Q. N.,
B. N., E. R., so spoločnosťou VINICA, a.s.. Tretím výrokom prvostupňový správny orgán uložil v súlade



s ustanovením § 139 ods. 2 OZ povinnosť úhrady nájomného aj spoluvlastníkom poľovného revíru
Kosihovce, ktorý ku dňu vydania tohto rozhodnutia k zmluvnému vzťahu nepristúpili, a to v súlade s
ustanovením § 46 ods. 11 zákona o poľovníctve.

Žalobcom náhradu trov konania nepriznal. Rozhodol, že pribratí účastníci nemajú právo na náhradu trov
konania.

Krajský súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia a postup správnych orgánov podľa § 247 ods. 1
O.s.p. a po preskúmaní veci v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe žalobu žalobcov podľa § 250j
ods. 1 O.s.p. zamietol, pretože dospel k záveru, že po preskúmaní veci neboli zistené také vady postupu
a konania, ktoré by mali za následok zrušenie napadnutých rozhodnutí.

Ako uviedol krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku predmetom správneho konania bolo schválenie
zmlúv o nájme výkonu práva poľovníctva v spoločnom poľovnom revíri Kosihovce, ktoré konanie
začalo na základe žiadosti PZ Kamenný Vrch zo dňa 7. júla 2005. O schválenie nájomných zmlúv vo
veci výkonu práva poľovníctva v uvedenom poľovnom revíri požiadal aj žalobca l. Poľnohospodárske
družstvo Kosihovce žiadosťou zo dňa 24. apríla 2007. Konanie vo veci schválenia revíru v prospech
žalobcu l. nie je predmetom súdneho prieskumu. Vo veci schválenia zmlúv bolo už rozhodované
viacerými rozhodnutiami žalovaného (rozhodnutie č. l61/2006/Gb zo dňa 5. mája 2006, rozhodnutie
č. 2008/00110 zo dňa 19. mája 2008, rozhodnutie č. 2011/00091 zo dňa 28. apríla 2011), z ktorých
prvé dve boli zrušené rozhodnutiami krajského súdu sp. zn. 23S/140/2006 zo dňa 6. septembra
2006 a sp. zn. 23S/120/2008 zo dňa 12. novembra 2007 a posledné rozhodnutie žalovaného nebolo
predmetom prieskumu, pretože týmto rozhodnutím žalovaný zrušil prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil
prvostupňovému orgánu na nové konanie. V poslednom zrušujúcom rozhodnutí krajského súdu sp.zn.
23S/120/2008, ktoré bolo potvrdené rozsudkom NS SR č. k. 8Sžo/75/2009 bolo vytýkané žalovanému,
že zmluvy o nájme výkonu práva poľovníctva nemajú dostatočne konkretizovaný predmet nájmu, preto
sa nedali riadne preskúmať a vyhodnotiť. V rozsudku bola riešená aj duplicita nájomných zmlúv s
obcou Seľany a zaraďovanie poľnohospodárskych pozemkov vo vlastníctve podielových spoluvlastníkov
(členov bývalého urbárskeho spoločenstva) do správy Slovenského pozemkového fondu (SPF). Táto
posledná otázka sa však dotýkala konania o neschválení nájomných zmlúv v prospech žalobcu l.

V danom prípade žalobcovia tak ako to už bolo uvedené vyššie napádali v žalobe najmä:

1.) Porušenie procesných predpisov v konaniach (nekonanie so všetkými účastníkmi, neoznámenie
začatia konania, neupovedomenie o podklade rozhodnutí a neposkytnutie možnosti sa vyjadriť k
podkladom rozhodnutia). Tieto námietky okrem námietky nekonania so žalobcom 2. a neupovedomenia
o podklade rozhodnutí súd považoval za nekonkrétne a všeobecné tvrdenia, pretože žalobcovia
neuviedli s ktorými účastníkmi nekonal, ktorých neoboznámil so začatím konania a z akých podkladov
vychádzal. Takéto všeobecné tvrdenia žalobcov bránia vecnému vybaveniu žaloby. Okrem toho súd
poukazuje na samotné vyjadrenie žalobcov, že napadnuté rozhodnutia boli doručené všetkým známym
vlastníkom poľovných pozemkov a vyplýva to aj z rozhodnutí a správneho spisu. Keď teda rozhodnutia
boli doručené, účastníci sa mohli účinne brániť podaním opravných prostriedkov, čo aj niektorí urobili. V
tomto smere teda išlo o zhojiteľnú procesnú vadu konania. Súd však neuznal ani konkrétne námietky,
a to nekonanie so žalobcom 2. a neposkytnutie možnosti vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, najmä k
uvedenej zmluve o nájme výkonu práva poľovníctva uzatvorenej so Slovenským pozemkovým fondom,
datovanej dňa 12. septembra 2011. Žalobca 2. na pojednávaní dňa 7. novembra 2012 uviedol, že u
žalobcu l. vykonáva funkciu predsedu družstva, a to od roku 1995 až do súčasnosti. Žalobca teda aj z
titulu tejto funkcie musel byť oboznámený o priebehu konania, ktoré začalo už v roku 2005 a naviac aj
podpisoval za žalobcu 1, ako štatutárny orgán vlastnú žiadosť o schválenie zmlúv o nájme výkonu práva
poľovníctva podanú v roku 2007. Taktiež o priebehu konania musel byť oboznámený aj vzhľadom na
jeho účasť na pojednávaniach vo veciach tých istých žiadostí na Krajskom súde v Banskej Bystrici sp. zn.
23S/140/2006 a 23S/120/2008. Aj v rámci pokračujúceho konaniach po predchádzajúcich zrušujúcich
rozhodnutiach žalovaného bol žalobca 2. ako štatutárny orgán oboznámený pokračujúcim konaním vo
veci schvaľovania zmlúv o nájme výkonu práva poľovníctva listom Obvodného úradu vo Veľkom Krtíši
zo dňa 9. júna 2011, ktorý sa nachádza v spise. Taktiež s týmto konaním boli oboznámení všetci ďalší



účastníci nájomných zmlúv. Skutočnosť, že zmluva o nájme výkonu práva poľovníctva uzatvorená so
Slovenským pozemkovým fondom Bratislava bola datovaná 12. septembra 2011, t.j. dňom vydania
napadnutého rozhodnutia neznamená, že s návrhom zmluvy so Slovenským pozemkovým fondom sa
žalobcovia nemohli oboznámiť na správnom orgáne, a to aj na základe vyššie uvedeného oznámenia
správneho orgánu zo dňa 9. júna 2011. V správnom spise sa nachádza aj nepodpísaný dodatok s
prílohami nájomnej zmluvy so Slovenským pozemkovým fondom, ktorá obsahuje všetky podstatné
náležitosti, a to v takom rozsahu ako aj podpísaná zmluva zo strany Slovenského pozemkového fondu.
Skutočnosť, že zmluva bola podpísaná Slovenským pozemkovým fondom až 12. septembra 2011, teda
neznamená, že zmluva ako podklad rozhodnutia o schválení vo forme návrhu neexistovala, a že sa s
ním žalobcovia nemohli oboznámiť.

2.) Nedostatky jednotlivých nájomných zmlúv a ich dodatkov (najmä výmery pozemkov, duplicita zmlúv
pri prenajímateľovi obec Seľany, uzatváranie dodatkov za účinnosti nového zákona o poľovníctve). Čo sa
týka duplicity nájomných zmlúv uzatvorených obcou Seľany súd sa stotožnil s názorom žalovaného, keď
s poukazom na čestné vyhlásenie obce Seľany zo dňa 17.augusta 2007 (potvrdenie platnosti nájomných
zmlúv s Poľovníckym združením Kamenný Vrch) a s poukazom na ustanovenie § 16 ods. 1 zákona
o poľovníctve č. 23/1962 Zb. považoval za platné zmluvy tie, ktoré správny orgán schválil, t.j. platná
bola zmluva obce Seľany s PZ Kamenný Vrch. Zmluva obce Seľany s Poľnohospodárskym družstvo
Kosihovce schválená nebola. Súd taktiež neuznal námietku žalobcov o neplatnosti zmlúv o nájme a ich
dodatkov v súvislosti s tým, že tieto dodatky boli podpisované za účinnosti nového zákona o poľovníctve
č. 274/2009 Z.z.. Dodatky k zmluvám boli síce uzatvárané za účinnosti nového zákona, ale s poukazom
na ustanovenie § 80 ods. 1 a 3 zákona č. 274/2009 Z.z. bolo potrebné správne konanie začaté pred 1.
septembrom 2009 dokončiť podľa doterajších právnych predpisov. Pokiaľ teda zmluvy o nájme výkonu
práva poľovníctva neboli správnymi orgánmi schválené pred 1. septembrom 2009, bolo možné konanie
vo veci schválenia zmlúv, ako aj ich dodatkov ukončiť podľa starého zákona o poľovníctve č. 23/1962
Zb.. Pôvodné zmluvy boli uzatvorené ešte za účinnosti zákona č. 23/1962 Zb.. Iba dodatky k nim boli
uzatvorené za účinnosti zákona č. 274/2009 Z.z., pričom nový zákon nezmenil podstatné náležitosti
zmlúv. V zmluvách o nájme s prenajímateľmi Q. Q. a Z. Q., S. D. a Z. E. žalobcovia uvádzali, že
absolútna väčšina poľovných pozemkov sa nachádza v podielovom spoluvlastníctve viacerých osôb,
pričom tieto osoby zmluvu o nájme výkonu práva poľovníctva v prospech Poľovného združenia Kamenný
Vrch nepodpísali. V zmluve s LESMI SR taktiež poukázal krajský súd na to, že LESY SR majú minoritný
podiel na parcelách č. 772, 783 a 766, a preto vo všetkých prípadoch bolo potrebné prihliadať na potrebu
aplikácie ustanovenia § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súd z obsahu uvedených nájomných zmlúv,
najmä ich dodatkov zo dňa 21. júla 2011, 29. júla 2011 a 8. augusta 2011 zistil, že dodatky k zmluvám boli
vypracované v súlade so zrušujúcim rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 23S/120/2008
(konkretizovanie predmetu nájmu), pričom v zmluvách je uvedené číslo listu vlastníctva, parcelné
číslo, spoluvlastnícky podiel, výmera v m2, ktorá je prepočítaná podľa výšky spoluvlastníckeho podielu
jednotlivých prenajímateľov uvedených v zmluvách. Iba takto vyčíslené výmery (po prepočítaní podľa
podielov) boli zahrnuté do poľovných pozemkov v poľovnom revíre Kosihovce, ktorý revír predstavuje
spoločnú vec podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Z dodatku č. 1 k zmluve prenajímateľov Q. Q.
a Z. Q. vyplýva, že v prevažnej väčšine pozemkov majú títo prenajímatelia spoluvlastnícky podiel 1/2-ica,
k jednej parcele spoluvlastnícky podiel 1/1 (spolu 10 parciel) a iba u piatich parciel pozemných pozemkov
majú menšinový spoluvlastnícky podiel. Taktiež z dodatku č. 2 v zmluve prenajímateľa LESY SR, š.p. je
zrejmé, že v prevažnej časti parciel, ktoré sú predmetom nájmu poľovných pozemkov má prenajímateľ
väčšinový spoluvlastnícky podiel na pozemkoch v poľovnom revíri Kosihovce. Iba pri zmluve o nájme
s prenajímateľmi S. D. a Z. E. predstavujú väčšinu pozemky s menšinovým spoluvlastníckym podielom
prenajímateľov, avšak pozemky, kde majú uvedení prenajímatelia väčšinový spoluvlastnícky podiel (2 x
l/3-ina) predstavujú po prepočítaní podstatnú väčšinu výmery poľovných pozemkov, ktoré sa dávajú do
nájmu v prospech spoločnej veci - poľovného revíru. Vyššie uvedení prenajímatelia prenajali zmluvami
iba svoj spoluvlastnícky podiel na predmetných pozemkoch uvedených, ktorý bol prepočítaný na m2,
a iba takto prepočítané výmery boli zaradené do celkovej výmery schválených poľovných pozemkov
v poľovnom revíri Kosihovce. Tieto potom spolu predstavovali 52,53%, t.j. väčšinu z celkovej výmery
poľovného revíru.

Ohľadne ďalších námietok žalobcov uvedených v žalobe, a to námietka nečinnosti obvodného lesného
úradu a námietka zneužitia zásady súčinnosti, keď prvostupňový správny orgán mal poskytnúť
hmotnoprávne poučenie súd uvádza, že poučenie aké opísal žalobca v žalobe nemalo vplyv na



zákonnosť rozhodnutia, pretože išlo iba o poučenie, aké už predtým vyslovil krajský súd v zrušujúcom
rozsudku sp. zn. 23S/120/2008. Taktiež k namietanej nečinnosti prvostupňového správneho orgánu
súd uvádza, že túto nečinnosť v žalobe žalobca konkrétne nepopísal, pričom s ohľadom na priebeh
doterajšieho konania (viaceré zrušujúce rozhodnutia) nie je ani táto námietka dôvodná. Uvedené
námietky, ako aj ostatné námietky súd nepovažoval za také, ktoré by mali vplyv na zákonnosť
rozhodnutia.

Proti tomuto rozsudku podali žalobcovia 1/ a 2/ odvolanie prostredníctvom svojho právneho zástupcu
v zákonnej lehote a navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil, zrušil
rozhodnutie žalovaného ako i rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a vec mu vrátil na ďalšie
konanie a zaviazal žalovaného na náhradu trov konania, alternatívne, aby zrušil rozsudok krajského
súdu.

Odvolanie odôvodnili ustanoveniami § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. h) a § 205
ods. 2 písm. f) O.s.p..

Zopakovali tvrdenia zo žaloby a to pokiaľ sa jedná o procesné pochybenia správneho orgánu -
nekonanie od začiatku so všetkými účastníkmi konania, porušenie ustanovenia § 18 ods. 3 zákona č.
71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) - neoznámenie o začatí predmetného
správneho konania, porušenie ustanovenia § 33 ods. 2 Správneho poriadku - nemožnosť sa vyjadriť pred
vydaním napadnutého rozhodnutia k jeho podkladom, k spôsobu jeho zistenia a možnosti navrhnúť jeho
doplnenie a s tým spojené i porušenie ustanovenia § 3 ods. 2 Správneho poriadku - zásady súčinnosti
správneho orgánu s osobami zúčastnenými na konaní. Taktiež opakovane uviedli, že žalobcovia zo
strany prvostupňového správneho orgánu ako i žalovaného neboli upovedomení o podklade rozhodnutia
a nebola im poskytnutá možnosť vyjadriť sa k jeho podkladu. (Zmluva o nájme výkonu práva poľovníctva
uzavretá medzi PZ ako nájomcom a SPF ako prenajímateľom zo dňa 12. septembra 2011, t.j. dňom
vydania napadnutého rozhodnutia.) Žalobcovia listinám - návrhom zmlúv, neprikladali význam, nakoľko
sa nejednalo o zmluvy ale iba o návrh zmluvy, t.j. listinu, ktoré nebola spôsobilá na schválenie podľa
príslušných ustanovení zákona o poľovníctve. V tejto súvislosti tiež poukázali na rezolúciu Výboru
ministrov Rady Európy (77) 31 vyjadrujúcu minimálny štandard práv účastníkov správneho konania.

V odvolaní ďalej poukázali na to, že v rámci správnych konaní o schvaľovaní zmlúv o nájme výkonu
práva poľovníctva podľa § 16 ods. 1 zákona č. 23/1962 Zb. o poľovníctve žiaden osobitný zákon
neustanovuje ako spôsob doručovania verejnou vyhláškou. Kataster nehnuteľností je verejný register,
a tak prvostupňový správny orgán ako i žalovaný mali možnosť získať kompletnú databázu vlastníkov
poľovných pozemkov v rámci poľovného revíru.

Ďalej uviedli, že podľa ich názoru prvostupňový súd mal postupovať v konaní podľa § 250b ods. 2 O.s.p..

Podľa názoru žalobcov v konaní došlo tiež i k porušeniu ustanovenia § 3 ods. 4 Správneho poriadku -
rýchlosti správneho konania ako i čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky - konania bez zbytočných
prieťahov ako i k porušeniu ustanovenia § 3 ods. 5 Správneho poriadku - zásadu materiálnej pravdy v
spojení s ustanovením § 46 Správneho poriadku.

V tejto súvislosti poukázali i na hmotnoprávne vady zmlúv o nájme výkonu práva poľovníctva a to najmä
pokiaľ sa jedná o zmluvu uzavretú medzi PZ ako nájomcom a Obcou Seľany ako prenajímateľom,
ktorú považujú za absolútne neplatnú v zmysle § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Obec Seľany už v
čase uzavretia zmluvy o nájme výkonu práva poľovníctva nedisponovala možnosťou postúpenia výkonu
práva na poľovných pozemkoch v jej vlastníctve, nakoľko ho už predtým prenajala zmluvou zo dňa 20.
apríla 2007 v prospech žalobcu v 1. rade a to i napriek tomu, že zmluva v čase vydania napadnutého
rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu nebola schválená (bola však podaná žiadosť na jej
schválenie, pričom správne konanie o jej schválenie nebolo ku dňu vydania prvostupňového rozhodnutia,
ani napadnutého rozhodnutia právoplatne skončené). Súd svoj názor v súvislosti s uzavretou zmluvou
s Obcou Seľany oprel výlučne o § 16 zákona č. 23/1962 Zb. o poľovníctve a čestné prehlásenie.

Ďalej poukázali na to, že spoločnosť LESY Slovenskej republiky, š.p. prenajali PZ výkon práva
poľovníctva na poľovných pozemkoch s celkovou výmerou 138,6401 ha, pričom je zrejmé, že k



časti poľovných pozemkov majú LESY Slovenskej republiky, š.p. z pohľadu vlastníckeho práva
a tým aj rozhodovacieho práva len minoritný podiel. Pokiaľ sa jedná o pozemky nachádzajúce
sa v podielovom spoluvlastníctve viacerých subjektov, každý poľovný pozemok nachádzajúci sa v
podielovom spoluvlastníctve viacerých osôb je nutné považovať za spoločnú vec, vzhľadom k čomu na
režim nakladania s nimi je nutné aplikovať ustanovenie § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Teda v
prípade posudzovania oprávnenosti rozhodovať o jednotlivých poľovných pozemkoch mal prvostupňový
správny orgán považovať zmluvu o nájme medzi spoločnosťou LESY, Slovenskej republiky š.p. ako
prenajímateľom a PZ ako nájomcom minimálne v časti týkajúcej sa poľovných pozemkov nachádzajúcich
sa v podielovom spoluvlastníctve s minoritným podielom spoločnosti LESY Slovenskej republiky, š.p.
za absolútne neplatnú.

Taktiež, ako už žalobca uviedol, fyzické osoby vlastniace poľovné pozemky v rámci uznaného poľovného
revíru Kosihovce Q. Q. a Z. Q., S. D. a Z. E. tieto osoby zmluvu o nájme výkonu práva poľovníctva
v prospech PZ nepodpísali. V danom prípade pri posudzovaní poľovných pozemkov nachádzajúcich
sa v podielovom spoluvlastníctva viacerých osôb je nevyhnutné posudzovať oprávnenie konajúcich
osôb s ohľadom na ustanovenie § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Uvedené osoby sú s výnimkou
jedného poľovného pozemku podielovými spoluvlastníkmi s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu
neprevyšujúcou 1.

V súvislosti so zmluvou uzavretou medzi PZ ako nájomcom a S. D. a Z. E. ako prenajímateľmi je
zrejmé, že zmluvné strany túto zmluvu signovali až po vydaní rozhodnutia OLU č. 2010/00039 zo dňa
16. decembra 2010, t.j. v čase kedy zákon o poľovníctve už nebol platný ani účinný, t.j. nemohli sa
podľa neho uzatvárať záväzkovo právne vzťahy. Z. E. pred podpisom zmluvy postúpila výkon práva
poľovníctva v prospech žalobcu 1., pričom správne konanie o schválenie tejto zmluvy nebolo ku dňu
vydania napadnutého rozhodnutia právoplatne skončené.

Taktiež pokiaľ sa jedná o dodatok zmluvy uzavretej medzi PZ ako nájomcom a SPF ako prenajímateľom
je nutné tento považovať za nový kontrakt a takúto zmluvu nie je možné vzhľadom na legislatívnu zmenu
účinnú od 1. septembra 2009 schváliť. Taktiež časť poľovných pozemkov špecifikovaných v dodatku sa
nachádza v podielovom spoluvlastníctve viacerých subjektov, pričom výška spoluvlastníckeho podielu
SPF predstavuje 1 resp. menej.

Pokiaľ súd v odôvodnení svojho rozsudku poukazuje na znenie ustanovenia § 80 ods. 1 a 3 zákona
č. 274/2009 Z.z. žalobca udáva, že v tomto prípade nie je možné miešať hmotnoprávne ustanovenia
s procesnými a odôvodňovať prípustnosť uzatvárania právneho úkonu podľa v tom čase neúčinného
zákona ustanovením procesnej - intertemporálnej povahy.

Podľa názoru žalobcu rozhodnutie žalovaného je v rozpore s ustanovením § 47 ods. 3 Správneho
poriadku.

Podľa názoru žalobcov taktiež v zmysle ust. § 3 ods. 6 Správneho poriadku sú správne orgány povinné
okrem iného aj na internete, ak majú k nemu prístup zrozumiteľne a včas informovať verejnosť o začatí
konania vo veciach, ktoré sú predmetom záujmu verejnosti alebo o ktorých to ustanovuje osobitný
predpis (konanie vo veciach schválenia platnosti zmlúv o nájme výkonu práva poľovníctva k spoločnému
poľovnému revíru patriacemu niekoľkým stovkám vlastníkov poľovných pozemkov sa zaň aj s ohľadom
na ust. § 2 ods. 1 zákona o poľovníctve určite považuje). Súd prvého stupňa sa s predmetnou námietkou
nijakým spôsobom nevysporiadal.

Pribratí účastníci konania A. D. a D. R. sa stotožnili s podaným odvolaním žalobcov. Uviedli, že keďže sú
len dedičia po S. R. nikto s nimi nejednal vo veci uzatvorenia nájomných zmlúv. Podľa ich názoru došlo
k porušenia práva na ochranu ich vlastníckeho práva garantovaného Ústavou Slovenskej republiky.

Žalovaný správny orgán navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť.

Uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovia vo svojom odvolaní opakovane uplatňujú rovnaké
dôvody a námietky ako v žalobe, žalovaný zotrváva na svojich záveroch uvedených v napadnutom
rozhodnutí ako aj vo vyjadrení k žalobe. Dôvody uvedené v odvolaní žalovaný hodnotí iba ako účelovú
obranu a snahu právneho zástupcu žalobcov spochybniť oprávnenosť PZ Kamenný Vrch vykonávať



právo vlastníctva v PR Kosihovce a znemožniť nastolenie právneho stavu v predmetnom revíri. Správne
orgány vo svojich rozhodnutiach rešpektovali právne názory rozsudkov krajského súdu ako i najvyššieho
súdu a v nových prejednanich rešpektovali vytýkané nedostatky.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku)
preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa
§ 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku bez nariadenia
pojednávania podľa § 250ja ods. 2 a § 214 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 246c ods. 1 veta
prvá Občianskeho súdneho poriadku s tým, že deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený
minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky www.nsud.sk <., a dospel jednomyseľne k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok
bol verejne vyhlásený dňa 12. marca 2014 (§ 156 ods. 1 a 3 Občianskeho súdneho poriadku v spojení
s § 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku).

Podľa § 1 písm. f/ zákona č. 345/2012 Z.z. o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o zmene
a doplnení niektorých zákonov sa s účinnosťou od 1. januára 2013 zrušujú krajské lesné úrady.

Podľa § 5 ods. 1 citovaného zákona pôsobnosť krajských lesných úradov ustanovená osobitnými
predpismi prechádza na obvodné lesné úrady v sídlach krajov.

Podľa § 8 písm. c/ zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy sa zrušujú obvodné
lesné úrady.

Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona obvodné úrady zriadené podľa predpisov účinných do 30. septembra
2013 sú okresné úrady podľa tohto zákona.

Podľa § 9 ods. 3 citovaného zákona pôsobnosť obvodného úradu životného prostredia v sídle kraja,
obvodného pozemkového úradu v sídle kraja, obvodného lesného úradu v sídle kraja, obvodného úradu
pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v sídle kraja a správy katastra v sídle kraja ustanovená
osobitnými predpismi prechádza na okresný úrad v sídle kraja.

Nakoľko pôvodne žalovaný (Krajský lesný úrad v Banskej Bystrici ako i Obvodný lesný úrad v Banskej
Bystrici) ako právnická osoba zanikol ku dňu 30. septembra 2013, právnym nástupcom sa stáva Okresný
úrad v Banskej Bystrici, s ktorým bude ďalej v uvedenej právnej veci konané. Pod označením žalovaný je
tak potrebné rozumieť pôvodne žalovaný správny orgán ako i žalovaný Okresný úrad v Banskej Bystrici,
podľa toho, ktorého sa odôvodnenie týka.

Podľa § 244 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na
základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

V intenciách ustanovení druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku „Rozhodovanie o
žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov“ sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho
orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku).

Preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v správnom súdnictve je ovládané
dispozičnou zásadou (§ 249 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku).



Podľa § 250i ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre
súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať
dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia.

Podľa § 250i ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu
správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv
na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Podľa § 250j ods. 6 Občianskeho súdneho poriadku správne orgány sú viazané právnym názorom súdu.

Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky krajský súd sa pri rozhodovaní riadil vyššie
citovanými ustanoveniami zákona.

Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 23/1962 Zb. o poľovníctve v platnom znení v rozhodnom období, právo
poľovníctva patrí vlastníkovi pozemku; vykonávať ho možno len podľa tohto zákona a predpisov
vydaných na jeho vykonanie.

Podľa § 14 ods. 2 citovaného zákona, vlastník poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného
revíru môžu právo poľovníctva vykonávať sami (§ 2 ods. 2), alebo môžu tento výkon za odplatu prenajať
(§ 16). Pri nájme výkonu práva poľovníctva je jeho súčasťou oprávnenie vstupovať v nevyhnutnej miere
na poľovné pozemky.

Podľa § 16 ods. 1 citovaného zákona, zmluva o posúdení výkonu práva poľovníctva musí sa uzavrieť
písomne na čas 10 rokov. Pre platnosť tejto zmluvy, jej zmenu alebo predĺženie treba schválenie
okresného národného výboru.

Podľa čl. 2 ods. 1 zákona č. 23/1962 Zb. (zavedený zákonom č. 99/1993 Z.z.), práva vlastníkov
poľovných pozemkov, ktorých pobyt nie je známy alebo ktorí svoje práva podľa tohto zákona neuplatnia,
vykonáva Slovenský pozemkový fond, 2) ak ide o poľnohospodárske pozemky, a Slovenský lesný
pozemkový fond, 3) ak ide o lesné pozemky.

Podľa čl. 2 ods. 8 citovaného zákona, organizáciami, ktoré majú v správe alebo v užívaní poľovné
pozemky pri uznávaní poľovných revírov, pri zaokrúhľovaní poľovných revírov a pričleňovaní poľovných
pozemkov k nim, sa rozumejú vlastníci poľovných pozemkov.

Podľa čl. 2 ods. 9 citovaného zákona, pod postúpením výkonu práva poľovníctva podľa tohto zákona
sa rozumie nájom výkonu práva poľovníctva.

Podľa § 34 ods. 3 zákona č. 330/1991 Zb. v platnom znení, pozemkový fond spravuje poľnohospodárske
nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu ustanovené osobitným predpisom 22) a podiely spoločnej
nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu ustanovené osobitným predpisom. 22a) Pozemkový fond nakladá s
pozemkami, ktorých vlastník nie je známy 22b) okrem pozemkov, ktoré sú lesnými pozemkami, 22c) ako
aj s podielmi spoločnej nehnuteľnosti, ktorých vlastník nie je známy. 22b) Podrobnosti o podmienkach
prenajímania, predaja, zámeny a nadobúdania nehnuteľností pozemkovým fondom upraví nariadenie
vlády Slovenskej republiky.

Podľa § 34 ods. 5 citovaného zákona, pozemkový fond prenajíma podľa nariadenia vlády Slovenskej
republiky vydaného podľa odseku 3 aj nehnuteľnosti, ktorých vlastník nie je známy (§ 17).

Podľa § 17 ods. 1 citovaného zákona, ak pri zostavovaní registra pôvodného stavu obvodný pozemkový
úrad zistí pozemky, ktorých vlastník nie je známy alebo ktorého miesto pobytu nie je známe, alebo
ak vlastník svoje práva neuplatnil a neprebieha konanie podľa § 16, vykonáva práva vlastníka k



týmto pozemkom namiesto neho do doby prihlásenia sa vlastníka v konaní o pozemkových úpravách
Slovenský pozemkový fond alebo správca. Zoznam týchto pozemkov je osobitnou časťou registra
pôvodného stavu.

Podľa § 16 ods. l zákona č. 180/1995 Z.z., fond nakladá podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov
30) s pozemkami

a) vo vlastníctve štátu uvedenými v osobitnom predpise 32) a v § 14 ods. l a v § 15 (ďalej len „pozemok
vo vlastníctve štátu“),

b) s nezisteným vlastníkom (§ 13), 33)

c) ktorých vlastníctvo nie je evidované podľa predpisov o katastri nehnuteľností v súbore geodetických
informácií a v súbore popisných informácií alebo ak sa nepreukáže inak, ak ide o lesné pozemky,
obdobne postupuje správca. 7b)

Podľa § 16 ods. 2 citovaného zákona, ak je potrebné, fond v konaní pred súdom alebo pred orgánmi
verejnej správy zastupuje vlastníkov pozemkov uvedených v odseku l písm. b) a c); obdobne postupuje
správca.

Podľa § 16 ods. 3 citovaného zákona, fond nakladá s pozemkami uvedenými v odseku l písm. a) a b)
na základe údajov katastra nehnuteľností.

Podľa § 80 ods. l zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve, zmluvy uzatvorené pred l. septembrom 2009
zostávajú v platnosti na dobu, na ktorú boli uzatvorené.

Podľa § 80 ods. 3 citovaného zákona, správne konanie začaté pred l. septembrom 2009 sa dokončí
podľa doterajšieho právneho predpisu.

Z citovaných ustanovení zákona č. 23/1962 Zb. o poľovníctve vyplýva, že o výkone práva poľovníctva
rozhoduje v prvom rade vlastník poľovných pozemkov uznaných za poľovný revír. Vlastník poľovných
pozemkov je oprávnený vykonávať právo poľovníctva sám, alebo ho môže prenajať poľovníckemu
združeniu alebo inej právnickej alebo fyzickej osobe. Prenajať poľovné pozemky však môže za
podmienok stanovených v zákone č. 330/1991 Zb. v spojení so zákonom č. 180/1995 Zb. aj SPF
(poľnohospodárske pozemky) a štátna organizácia lesného hospodárstva (lesné pozemky), a to v
prípadoch, keď vlastník nie je známy, keď miesto pobytu vlastníka nie je známe, alebo ak si vlastník
svoje práva neuplatnil. Zmluva o postúpení výkonu práva sa musí podľa § 16 ods. 1 zákona č. 23/1962
Zb. o poľovníctve uzavrieť písomne na čas 10 rokov a pre jej platnosť, jej zmenu alebo jej predĺženie
treba schválenie ONV.

Predmetom správneho konania bolo schválenie zmlúv o nájme výkonu práva poľovníctva v spoločnom
poľovnom revíri Kosihovce. Konanie začalo na základe žiadosti PZ Kamenný Vrch.

Zo spisu odvolací súd zistil nasledovné skutočnosti: Obvodný lesný úrad vo Veľkom Krtíši rozhodnutím
č. 2011/00005-014 zo dňa 12. septembra 2011 v súlade s ustanovením § 16 ods. 1 zákona č.
23/1962 Zb. o poľovníctve schválil zmluvy o výkone nájmu práva poľovníctva, ktoré na majoritnej
časti spoločného poľovného revíru Kosihovce uzatvorili Poľovnícke združenie Kamenný Vrch, ako
nájomca, s prenajímateľmi poľovných pozemkov. Správny orgán súčasne na výmere 104,3400 ha
poľovných pozemkov neschválil nájomné zmluvy, ktoré Poľovnícke združenie Kamenný Vrch uzatvorilo
s prenajímateľmi poľovných pozemkov. Napadnutým rozhodnutím bolo Poľovnícke združenie Kamenný
Vrch zaviazané povinnosťou uhrádzať nájomné aj tým spoluvlastníkom poľovných pozemkov v
Poľovnom revíri Kosihovce, ktorí s Poľovníckym združením Kamenný Vrch nájomné zmluvy neuzatvorili.

Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy je posudzovať,
či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie
rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie
bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané



náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj
procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou
postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho
prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, resp. v
opravnom prostriedku, a to z hľadiska, či uvedené procesné pochybenie je takou vadou konania pred
správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi odvolania proti
napadnutému rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, po preskúmaní odvolaním napadnutého
rozsudku a po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu vychádzajúc z ustanovenia § 219 ods.
2 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických
argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku. Tieto
závery spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočne správne východiská
pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním najvyšší súd stotožňuje, považujúc právne
posúdenie veci krajským súdom za správne a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty v
prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozsudku k námietkam žalobcov uvedeným v odvolaním dopĺňa nasledovné:

V súdnom preskúmavacom konaní nebolo zistené porušenie zákona v postupe a rozhodovaní orgánov
štátnej správy.

Aj podľa názoru odvolacieho súdu nedošlo v konaní správnych orgánov k porušeniu procesných
ustanovení zákona v takom rozsahu, aby vady konania pred správnym orgánom boli spôsobilé dosiahnuť
zmenu napadnutých rozhodnutí správnych orgánov, aby mali vplyv na zákonnosť napadnutých
rozhodnutí. V danom prípade sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku
krajského súdu, ktorý vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil nedôvodnosť namietaným procesných
pochybení. Je zrejmé, že do konania pred správnym orgánom ako účastníci konania boli zahrnutí
i vlastníci, ktorí uzatvorili nájomné zmluvy s Poľnohospodárskym družstvom Kosihovce, teda všetci
vlastníci, ktorí svoje práva podľa zákona o poľovníctve uplatnili. Správne orgány takisto doručovanie
písomností realizovali okruhu účastníkov konania, ktorí boli v tom čase konania orgánu známi, nakoľko
vzhľadom na dĺžku konania dochádzalo k zmenám dotknutých vlastníkov poľovných pozemkov. Okruh
účastníkov bol správnemu orgánu definitívne známy až pri vydaní prvostupňového rozhodnutia, ktoré
bolo doručené všetkým známym vlastníkom poľovných pozemkov. Doručovanie verejnou vyhláškou
podľa § 26 Zákona o správnom konaní, ako vyplynulo z obsahu administratívneho spisu, bolo použité
len v prípade doručovania neznámym účastníkom konania, alebo tým, ktorých pobyt správnemu orgánu
nebol známy.

Taktiež súd v konaní správnych orgánov nezistil namietané porušenie zásady rýchlosti konania ako i
konania bez zbytočných prieťahov.

Rovnako sa odvolací súd stotožňuje i s názorom krajského súdu týkajúceho sa uzatvorenia zmluvy s
Obcou Seľany. Správne taktiež odvolací správny orgán neprihliadol na námietky odvolateľov týkajúce
sa duplicity uzatvorenia nájomnej zmluvy, i keď je pravdou, že Obec Seľany uzatvorila zmluvu o nájme
výkonu práva poľovníctva i s Poľovníckym združením Kamenný Vrch ako i s Poľnohospodárskym
družstvom Kosihovce. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 16 ods. 1 zákona
č. 23/1962 Zb. o poľovníctve, podľa ktorého platnosť nájomnej zmluvy je podmienená schválením
príslušným správnym orgánom. Obvodný lesný úrad vo Veľkom Krtíši len rešpektoval slobodnú vôľu
Obce Seľany vyjadrenú v čestnom vyhlásení zo dňa 17. augusta 2007, v ktorom potvrdila platnosť
nájomných zmlúv uzatvorených s Poľovníckym združením Kamenný vrch.

Námietky žalobcov 1/ a 2/ uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu nemohli spochybniť
vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Tieto námietky považuje odvolací súd za právne irelevantné
vo vzťahu k prejednávanej veci. Krajský súd vydal správne a zákonné rozhodnutie.



Odvolací súd preto napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p..

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 224 ods. 1 v spojení
s § 250k ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že neúspešným žalobcom ich náhradu nepriznal
a žalovanému v tomto konaní náhrada trov neprináleží. Pribratí účastníci konania si ich náhradu
neuplatnili.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.