Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/58/2014 z 1. 12. 2014 Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 1. decembra 2014, sp. zn. 3Sžf/58/2014, ECLI:SK:NSSR:2014:5013200550.1 Najvyšší súd | 3Sžf/58/2014 | ECLI:SK:NSSR:2014:5013200550.1 | 2014-12-01 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 11a zákona č. 225/2011 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/eacd222c-dd1b-4204-bce8-0cda29f202cb Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:5013200550.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Sžf/58/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5013200550
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Milučký
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:5013200550.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Milučkého a
členov senátu JUDr. Ivana Rumanu a JUDr. Gabriely Gerdovej v právnej veci žalobcu: STAMART
REAL, s.r.o., so sídlom Robotnícka 1E, Bystrička, IČO: 36 434 736, práv. zast. Advokátskou kanceláriou
Mrázovský & partners, s.r.o., so sídlom Mariánske námestie 2, Žilina, proti žalovanému: Úrad pre
reguláciu sieťových odvetví - Regulačná rada, Bajkalská 27, Bratislava, zastúpenému advokátom JUDr.
Milošom Kvasňovským, Dunajská 32, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
číslo 11/1338/13/RR zo dňa 15. apríla 2013, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline
č. k. 20S/71/2013-74 zo dňa 29. apríla 2014 takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 20S/71/2013-74 zo dňa 29.
apríla 2014 p o t v r d z u j e.
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol žalobu, ktorou sa žalobca
domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia (Regulačnej rady) žalovaného zo dňa 15.04.2013,
ktorým bolo podľa § 45 ods. 1 prvá veta zákona č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach
v spojení s § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení
neskorších predpisov zamietnuté odvolanie a potvrdené I. stupňové rozhodnutie žalovaného. Uvedeným
rozhodnutím žalovaný pre regulovaný subjekt schválil pre rok 2012 pevnú cenu elektriny pre stanovenie
doplatku vo výške 119,11 €/MWh vyrobenej zo slnečnej energie v zariadení výrobcu elektriny FVZ
STAMART REAL, s.r.o., s celkovým inštalovaným výkonom 68,4 kW, umiestnenom na streche skladu,
súp. č. 10127, parc. č. KN-C 1260/37 v k.ú. Martin. Po preskúmaní zákonnosti rozhodnutí žalovaného
krajský súd dospel k záveru, že vydaním preskúmavaného rozhodnutia nedošlo k porušeniu zákona.
Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, že predmetom súdneho preskúmavacieho konania
v danej veci bolo posúdenie tej základnej otázky, či zariadenie žalobcu na výrobu elektriny, vyrobenej
z obnoviteľných zdrojov energie, bolo uvedené do prevádzky po 01.07.2012, kedy pre cenu elektriny
platilo ustanovenie § 11a ods. 1 písm. b/ vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 225/2011
Z.z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike (v znení neskorších predpisov) alebo
pred 01.07.2012, kedy pre cenu elektriny platilo ustanovenie § 11 ods. 1 písm. b/ uvedenej vyhlášky.
Krajský súd usúdil, že žalovaný správny orgán neporušil zákon, keď potvrdil rozhodnutie, ktorým bola
žalobcovi pre rok 2012 schválená pevná cena elektriny pre stanovenie doplatku vo výške 119,11 €/MWh.
Pri posudzovaní pojmu „funkčná skúška“ vychádzal z ustanovenia § 5 ods. 14 zákona č. 309/2009 Z.z. o
podpore obnoviteľných zdrojov energie a zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
len zákon o podpore obnoviteľných zdrojov energie), podľa ktorého „prevádzkovateľ distribučnej sústavy,
do ktorého sústavy má byť zariadenie výrobcu elektriny pripojené, je povinný vykonať funkčnú skúšku
do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti výrobcu elektriny. Ak zariadenie výrobcu elektriny spĺňa technické



podmienky na pripojenie do sústavy, prevádzkovateľ distribučnej sústavy vydá výrobcovi elektriny doklad
o úspešnom vykonaní funkčnej skúšky do 10 dní odo dňa jej vykonania. Funkčná skúška sa nevyžaduje,
ak zariadenie výrobcu elektriny nebude pripojené do sústavy. Spôsob a podmienky vykonania funkčnej
skúšky určí prevádzkový poriadok prevádzkovateľa distribučnej sústavy“ a z ustanovenia § 2 ods. 3
písm. e/ zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie, podľa ktorého sa na účely tohto zákona
všeobecne rozumie časom uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky dátum, kedy bolo na
základe právoplatného kolaudačného rozhodnutia povolené trvalé užívanie zariadenia výrobcu elektriny
alebo kedy bola úspešne vykonaná funkčná skúška pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy
(ďalej len „funkčná skúška“) podľa toho, ktorý dátum nastane neskôr. Z citovaných ustanovení zákona
o podpore obnoviteľných zdrojov energie krajský súd vyvodil, že funkčná skúška je súhrn opatrení
prevádzkovateľa distribučnej sústavy, ktorými preskúma, či zariadenie výrobcu elektriny spĺňa technické
podmienky na pripojenie do sústavy; pritom je v právomoci prevádzkovateľa distribučnej sústavy určiť
spôsoby a podmienky jej vykonania. Mal za to, že tá skutočnosť, že v čase vykonania funkčnej skúšky
u žalobcu nebol prijatý u prevádzkovateľa prevádzkový poriadok, ešte neznamená, že si tento spôsob
a podmienky nemohol prevádzkovateľ určiť. Tento spôsob si určil usmernením pre vykonanie funkčnej
skúšky, ktoré sa nachádza v správnom spise a bolo zverejnené na webovej stránke prevádzkovateľa.
Z usmernenia vyplýva, že k vykonaniu funkčnej skúšky nebolo potrebné len preskúmať samotné
zariadenie z technického hľadiska, ale bolo potrebné preskúmať aj predložené listiny (schválený
realizačný projekt stavby, uzavretú zmluvu o pripojení, zmluvu o dodávke a distribúcii pri vzniku nového
odberného miesta a miestne prevádzkové predpisy pre elektráreň) a teda súčasťou funkčnej skúšky
nebolo len vykonanie čiastkových kontrol na technické parametre zariadení na výrobu elektriny v teréne,
ale aj preskúmanie listinných dôkazov technického charakteru. Podľa názoru krajského súdu súčasťou
funkčnej skúšky je nielen posudzovanie jednotlivých technických parametrov priamo na zariadení, ale
aj posudzovanie listín predložených žiadateľom ohľadne týchto parametrov a skontrolovanie samotných
technických výstupov z jednotlivých kontrol (z interných materiálov prevádzkovateľa), aby bolo možné
do protokolu, ktorý je len dokladom o úspešnom vykonaní funkčnej skúšky, uviesť záverečný výsledok
kontroly. Administratívna časť kontroly všetkých získaných dôkazov je taktiež kontrolou technických
podmienok v zmysle § 5 ods. 14 zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie, t.j. je funkčnou
skúškou. Ak príslušný pracovník prevádzkovateľa distribučnej sústavy neobjaví chybu v technických
podkladoch, v samotných výstupoch z týchto kontrol a ani v dokladoch, ktoré predložil žiadateľ,
potrebných na úspešné vykonanie funkčnej skúšky a protokol ako doklad o jej úspešnom vykonaní
podpíše, týmto momentom je funkčná skúška ukončená. Uvedený moment prevádzkovateľ distribučnej
sústavy zhmotnil pod bodom 13 protokolu. Až týmto overením správnosti podkladov pre vydanie
protokolu je funkčná skúška zavŕšená. Dátum tohto zavŕšenia bol v predmetnom protokole uvedený
02.07.2012 a podľa názoru krajského súdu tento dátum je ukončením funkčnej skúšky. Ide o dátum
vydania protokolu o ukončení úspešného vykonania funkčnej skúšky. Doklad o úspešnom vykonaní
funkčnej skúšky, t.j. protokol musí byť vydaný do 10 dní od jej vykonania. Nestotožnil sa preto krajský súd
s názorom žalobcu, že dátum 02.07.2012 určuje dátum vydania dokladu o úspešnom vykonaní funkčnej
skúšky, ale posúdil ako správny právny názor prvostupňového a druhostupňového správneho orgánu,
že funkčná skúška bola ukončená až dňom 02.07.2012. Správne preto aj podľa názoru krajského súdu
pri určovaní ceny energie žalovaný na zariadenie žalobcu aplikoval ustanovenie § 11a ods. 1 písm. b/
vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 225/2011 Z.z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia
v elektroenergetike (v znení neskorších predpisov). Rozhodnutie žalovaného posúdil krajský súd ako
zákonné s tým, že bol riadne zistený skutkový stav nevyhnutný pre právne posúdenie veci a vec bola
taktiež i správne právne posúdená.

Proti rozsudku krajského súdu podal odvolanie žalobca a žiadal, aby najvyšší súd v odvolacom konaní
rozsudok krajského súdu zmenil tak, že zruší napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vráti na
ďalšie konanie, resp. aby o jeho odvolaní rozhodol spôsobom podľa § 221 OSP a priznal žalobcovi
i trovy odvolacieho konania. V odvolaní poukázal na to, že krajský súd podľa jeho názoru nesprávne
zistil skutkový stav z protokolu o funkčnej skúške v nadväznosti na výklad § 2 ods. 3 písm. e/ zákona
o podpore obnoviteľných zdrojov energie a následne nesprávne aplikoval ustanovenie § 11a vyhlášky
URSO, ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike. V odvolaní ďalej uviedol, že sa
nestotožňuje s názorom krajského súdu a ani s jeho skutkovou a právnou argumentáciou uvedenou v
odôvodnení rozsudku. Žalobca pokladá funkčnú skúšku za technický úkon skúšky pripojenia zariadenia
výrobcu elektriny do sústavy priamo na mieste inštalácie zariadenia výrobcu elektriny a teda nebolo
správne posudzovať podľa § 2 ods. 3 písm. e/ zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie
za dátum úspešne vykonanej funkčnej skúšky pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy



dátum administratívneho spracovania výsledkov funkčnej skúšky pracovníkom SSE-D, a.s., schválenie
protokolu o funkčnej skúške dňa 02.07.2012, ale dátum technickej realizácie funkčnej skúšky, v
uvedenom prípade posledného čiastkového úkonu funkčnej skúšky dňa 29.06.2012. Opätovne poukázal
na znenie § 5 ods. 14 zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie s tým, že zákon rozlišuje
vykonanie funkčnej skúšky ako technického úkonu (29.06.2012) a vystavenie dokladu o jej vykonaní
ako administratívneho úkonu (02.07.2012). Namietal aj výklad krajského súdu, ktorý sa týkal vyslovenia
záveru nad rámec uvedený v zákone o podpore obnoviteľných zdrojov energie, že SSE-D je oprávnená v
rámci svojej pôsobnosti prevádzkovateľa distribučnej sústavy určiť spôsob a podmienky funkčnej skúšky
na svojom webovom sídle a v protokole. Poukázal na to, že zákonodarca umožnil upraviť podmienky
funkčnej skúšky v prevádzkovom poriadku prevádzkovateľa distribučnej sústavy práve z dôvodu, že
tento podlieha schváleniu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, teda orgánu štátnej správy. Vzhľadom
k tomu, že podľa názoru žalobcu je časom uvedenia zariadenia výrobcu do prevádzky dátum, kedy bola
úspešne vykonaná funkčná skúška pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy, v danom prípade
bola funkčná skúška podľa bodu 12 protokolu vykonaná dňa 29.06.2012, patrí žalobcovi v zmysle § 11
ods. 1 písm. b/ vyhlášky ÚRSO, ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike doplatok
vo výške 194,54 €. Pre posúdenie veci je podľa žalobcu rozhodujúci zákon o podpore obnoviteľných
zdrojov energie a nie protokol o funkčnej skúške pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy
SSE-D zo dňa 02.07.2012. Protokol je len dokladom o úspešnom vykonaní skúšky, pričom skúška bola
úspešne vykonaná v dátume podľa bodu 12 protokolu teda dňa 29.06.2012, čomu nasvedčuje aj fakt,
že už v tomto čase bolo zariadenie žalobcu pripojené do sústavy SSE-D. Pokiaľ ide o bod 13 protokolu -
dátum ukončenia funkčnej skúšky dňa 02.07.2012, toto ustanovenie nemôže byť v rozpore s vyhláškou
ustanovujúcou cenovú reguláciu a to ani v prípade, že by podmienky a vykonanie funkčnej skúšky boli
zapracované do prevádzkového poriadku, čo v rozhodnom období absentovalo, prevádzkový poriadok
nemôže byť v rozpore so zákonom. Samotný žalovaný v priebehu dokazovania poukazoval na to, že v
protokole o funkčnej skúške pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy SSE-D je určená časová
postupnosť krokov a na predposlednom mieste v bode 12 je uvedená kontrola pripojenia, správnosti
merania výkonu a toku energie a povolenie pripojiť výrobné zariadenie na sústavu SSE-D vykonanú
projektovým manažérom SSE-D. Táto kontrola a povolenie na pripojenie je zo dňa 29.06.2012 a pre
posúdenie veci nie je rozhodujúce administratívne schválenie riaditeľom sekcie AM, pretože v konečnom
dôsledku ide už len o formálnu záležitosť, teda o vydanie dokladu o úspešnom vykonaní funkčnej skúšky.

Žalovaný správny orgán sa písomne k odvolaniu žalobcu vyjadril a žiadal napadnutý rozsudok ako vecne
správny potvrdiť. Trval na závere, že proces zavŕšenia funkčnej skúšky sa skončí momentom podpísania
protokolu o funkčnej skúške zodpovednou osobou prevádzkovateľa distribučnej siete len v prípade, ak
kontrola technických dokladov, samotné výstupné čiastkové kontroly a doklady predložené žiadateľom
sú bezchybné. Poukázal aj na to, že z dôvodu jednoznačnosti a zachovania istoty v právnych vzťahoch
si vyžiadal stanovisko generálneho riaditeľa spoločnosti Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s.,
v ktorom sa uvádza, že čas kedy bola funkčná skúška technicky, ako aj administratívne ukončená
uvádza bod 13 protokolu o funkčnej skúške pripojenia zariadenia výrobcu elektriny; bod 13 uvedeného
protokolu jasne definuje dátum ukončenia funkčnej skúšky; toto stanovisko spoločnosť Stredoslovenská
energetika - Distribúcia, a.s. nikdy nespochybnila a trvá na ňom od samého začiatku. Podľa názoru
žalovaného žalobca v predmetnej veci nesprávne aplikuje jazykový výklad ustanovenia § 5 ods. 14
zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie, ktorým výkladom rozlišuje vykonanie funkčnej skúšky
ako technického úkonu (v danej veci ide o dátum 29.06.2012) a vystavenie dokladu o jej vykonaní
ako administratívneho úkonu (02.07.2012). Zopakoval, že vo svojom rozhodnutí zastáva názor, podľa
ktorého jednotlivé etapy funkčnej skúšky odsúhlasuje svojím podpisom na predpísanom tlačive protokolu
o funkčnej skúške určená osoba spoločnosti Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s.. V prípade
pozitívnych výsledkov určená zodpovedná osoba osvedčí svojím podpisom platnosť celého procesu
funkčnej skúšky. Tento záverečný podpis zodpovednej osoby nie je možné považovať len za formálnu
kontrolu vykonania funkčných skúšok, ale za úkon, ktorý vyžaduje oprávnená distribučná spoločnosť,
ktorým sa potvrdzuje platnosť a kompletnosť predchádzajúcich úkonov a bez ktorého by vykonané úkony
nenadobudli právne účinky. Nesúhlasil ani s názorom žalobcu, že postupom žalovaného boli porušené
zásady správneho konania a princípy garantované Ústavou Slovenskej republiky, kde v rámci výkladu
zákona správnym orgánom (žalovaným) bola súkromnému subjektu - prevádzkovateľovi distribučnej
siete - zverená právomoc rozhodovať o právach (určovať dátum uvedenia zariadenia do prevádzky) a
v nadväznosti na to určovať ceny vzhľadom na zmenu právnej úpravy stanovujúcej cenovú reguláciu v
oblasti elektroenergetiky. Poukázal pritom na to, že právny rámec pre vykonávanie funkčných skúšok
súkromným subjektom - prevádzkovateľom distribučnej siete - je v zmysle platnej právnej úpravy daný,



preto nie je možné v tejto súvislosti hovoriť o porušovaní zásad a princípov platných v Slovenskej
republike.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok,
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podaného odvolania (§ 246c ods. 1 prvá veta OSP a
§ 212 ods. 1 OSP). Odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP).
Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej
stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1
veta prvá a § 211 ods. 2 OSP). Dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť, a to z
nasledovných dôvodov:

Najvyšší súd SR považuje za potrebné vzhľadom na predmet preskúmavacieho konania poukázať
na skutočnosť, že posúdenie otázky, kedy bola úspešne vykonaná funkčná skúška (zodpovedanie,
kedy nastala uvedená právna skutočnosť), bolo v danej veci relevantné z toho dôvodu, lebo od tejto
skutočnosti sa odvíja a závisí, či bola žalobcovi pre rok 2012 správne schválená pevná cena elektriny pre
stanovenie doplatku vo výške 119,11 €/MWh podľa § 11a ods. 1 písm. b/ vyhlášky Úradu pre reguláciu
sieťových odvetví č. 225/2011 Z.z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike (v znení
neskorších predpisov), ktorým ustanovením sa určila cena elektriny pre zariadenie výrobcu elektriny
uvedené do prevádzky od 1. júla 2012 do 31. decembra 2012, alebo 194,54 €/MWh podľa § 11 ods. 1
písm. b/ uvedenej vyhlášky, ktorým ustanovením sa určila cena elektriny pre zariadenie výrobcu elektriny
uvedené do prevádzky od 1. januára 2012 do 30. júna 2012.

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická
osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada,
aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).

Predmetom súdneho preskúmavacieho konania bolo posúdenie, či v priebehu správneho konania
nedošlo k porušeniu zákona a k vadám konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv
na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví v priebehu správneho
konania rozhodol o žalobcovom návrhu ceny tak, že mu schválil cenu elektriny pre stanovenie doplatku
pre rok 2012 pre zariadenie, uvedené do prevádzky 2. júla 2012. Vychádzal pritom z obsahu protokolu
o funkčnej skúške a jeho bodu 13, v ktorom sa uvádza dátum ukončenia funkčnej skúšky (platnosť
protokolu od) 02.07.2012 a z aplikácie ustanovenia § 5 ods. 14 zákona o podpore obnoviteľných zdrojov
energie, podľa ktorého prevádzkovateľ distribučnej siete je v lehote 30 dní odo dňa doručenia žiadosti
povinný vykonať funkčnú skúšku a vydať výrobcovi elektriny doklad o úspešnom vykonaní funkčnej
skúšky do 10 dní odo dňa jej vykonania; vzhľadom na uvedené určil čas uvedenia zariadenia výrobcu
elektriny do prevádzky v súlade s ustanovením § 2 ods. 3 písm. e/ zákona o podpore obnoviteľných
zdrojov energie. V prvom stupni súdneho preskúmavacieho konania krajský súd nezistil relevantné
porušenie zákona v správnom konaní. Krajský súd pri posudzovaní pojmu „funkčná skúška“ s poukazom
na zákonnú úpravu v ustanoveniach § 5 ods. 14 a § 2 ods. 3 písm. e/ zákona o podpore obnoviteľných
zdrojov energie vyvodil, že funkčná skúška je súhrn opatrení prevádzkovateľa distribučnej sústavy,
ktorými preskúma, či zariadenie výrobcu elektriny spĺňa technické podmienky na pripojenie do sústavy;
pritom je v právomoci prevádzkovateľa distribučnej sústavy určiť spôsoby a podmienky jej vykonania.
Krajský súd ďalej ustálil, že z usmernenia prevádzkovateľa vyplýva, že súčasťou funkčnej skúšky nebolo
len vykonanie čiastkových kontrol na technické parametre zariadení na výrobu elektriny v teréne, ale aj
preskúmanie listinných dôkazov technického charakteru.

Najvyšší súd Slovenskej republiky mal z obsahu pripojeného administratívneho spisu za preukázané,
že záver, ktorý bol zo zistených skutkových okolností v správnom konaní ustálený, zodpovedá
zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade s hmotnoprávnymi ustanoveniami
zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vyhlášky, ktorou sa ustanovuje cenová regulácia
v elektroenergetike. S tvrdeniami žalobcu v žalobe sa náležite vyporiadal krajský súd v odôvodnení
napadnutého rozsudku. Na uvedené správne dôvody rozsudku krajského súdu najvyšší súd podľa § 219
ods. 2 OSP odkazuje. Preto možno len zopakovať, že aj podľa názoru najvyššieho súdu je potrebné
pri posudzovaní danej veci vychádzať z obsahu protokolu a prisúdiť náležitú právnu relevanciu jeho
bodu 13. V tomto bode sa výslovne uvádza, že „funkčnú skúšku“ podpisom schvaľuje za SSE-D riaditeľ
sekcie AM, v tomto bode je osobitná kolónka na uvedenie dátumu ukončenia funkčnej skúšky (platnosť
protokolu od). V tomto bode sa tiež uvádza, že bez tohto podpisu (v bode 13) je protokol neplatný. Preto



(pri dodržaní zákonných lehôt, uvedených v § 5 ods. 14 zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie
- 30 dňovej a 10 dňovej) ani najvyšší súd nevzhliadol porušenie zákona v určení, že funkčná skúška
bola ukončená 02.07.2012.

Správny bol preto záver krajského súdu, že vydaním rozhodnutí v správnom konaní nedošlo k porušeniu
zákona. Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie považoval námietky
žalobcu uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré nemohli ovplyvniť
posúdenie danej veci. Preto napadnutý rozsudok Krajského súdu v Žiline ako vecne správny podľa §
250ja ods. 3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1 OSP potvrdil, stotožniac sa v zásade aj s dôvodmi jeho
rozhodnutia (§ 219 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), pretože pri nedostatku dôvodov
pre zrušenie napadnutého rozhodnutia nezistil ani okolnosti, ku ktorým by musel prihliadnuť z úradnej
povinnosti.

O náhrade trov odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c
ods. 1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP, nakoľko žalobca v odvolacom konaní úspech nemal a
žalovanému náhrada trov konania zo zákona neprislúcha.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.