Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Tost/13/2013 z 27. 1. 2014
Citácia: uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. januára 2014, sp. zn. 3Tost/13/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:4012010004.1
Najvyšší súd | 3Tost/13/2013 | ECLI:SK:NSSR:2014:4012010004.1 | 2014-01-27 | Uznesenie
Oblasť práva: Trestné právo – Majetok
Citované ustanovenia: § 193 ods. 1 písm. c) TP, § 394 ods. 1 TP, § 399 ods. 2 TP, § 250 ods. 1 zákona č. 140/1961 Zb., § 250 ods. 5 zákona č. 140/1961 Zb.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/db7eb96a-5b92-4222-877f-838e96e32b3e
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:4012010004.1

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Tost/13/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4012010004
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Lipovský
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:4012010004.1

Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Milana Lipovského a sudcov
JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Igora Burgera na neverejnom zasadnutí dňa 28. januára 2014 v Bratislave
v trestnej veci odsúdeného Ing. G. C. pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 5 zák. č. 140/1961
Zb. v znení neskorších predpisov (Tr. zák.) o sťažnosti manželky odsúdeného I. C. ako navrhovateľky
vo veci povolenia obnovy konania, proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 27. marca 2013, sp. zn.
3Ntok 2/2012, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť navrhovateľky I. C. sa  z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Krajského súdu v Nitre ako súdu prvého stupňa z 2. decembra 2010, sp. zn. 2To 1/2008,
v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu odvolacieho z 28. júna 2011,
sp. zn. 2 To 2/2011, bol Ing. G. C. uznaný za vinného zo spáchania trestného činu podvodu podľa § 250
ods. 1, ods. 5 Tr. zák. v podstate na tom skutkovom základe, že

ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným Slovenská kapitálová a konzultačná spoločnosť v
Komárne (mandatár) v jej mene 14. decembra 1998 v Komárne uzavrel mandátnu zmluvu o zabezpečení
kúpy cenných papierov s akciovou spoločnosťou (a.s.) Slovenské lodenice v Komárne (mandant),
zastúpenou Ing. G. Y. a JUDr. T. T., ktorou sa ako mandatár zaviazal najneskôr do 31. decembra 1999
pre mandanta zabezpečiť na jeho účet a vo svojom mene kúpu cenných papierov - akcií a.s. Slovenská
kreditná banka v Bratislave - každú v nominálnej hodnote 10 000 Sk v počte 7 150 ks za dohodnutú
kúpnu cenu spolu 131 760 020 Sk;

pro forma faktúrou z 30. decembra 1998 požiadal mandanta o vyplatenie zálohy na nákup cenných
papierov v sume 130 000 000 Sk, ktorú žiadal poukázať na bežný účet mandatára v a.s. Slovenská
kreditná banka v Bratislave, pričom vedel, že ako mandatár mal v tom čase v uvedenej banke
nezaplatený zmenkový úver č. XXXX/XXX po lehote splatnosti a že si banka z tohto účtu v zmysle
zmluvy o tomto úvere bude inkasovať nominálnu hodnotu zmenky a sankčné úroky, v tom čase spolu
128 478 047,50 Sk;

v ten istý deň, teda 30. decembra 1998, bankovým prevodom bola požadovaná suma 130 000 000 Sk
z účtu mandanta na účet mandatára poukázaná, následne si uvedená banka v ten istý deň uplatnila
právo inkasa z účtu mandatára v sume 128 478 047,50 Sk a zvyšok z poukázanej zálohy v sume 1 521
952,50 Sk Ing. G. C. použil na iné účely;

kúpu cenných papierov pre mandanta nerealizoval, poukázanú zálohu nevrátil, čím spôsobil a.s.
Slovenské lodenice v Komárne v konkurze škodu vo výške 130 000 000 Sk (4 315 209,45 €).



Ing. G. C. bol za to uložený trest odňatia slobody na osem rokov so zaradením na jeho výkon do prvej
nápravnovýchovnej skupiny; poškodená a.s. Slovenské lodenice v Komárne v konkurze s jej nárokom
na náhradu škody boli odkázané na konania v občianskoprávnych veciach.

Uznesením Krajského súdu v Nitre ako súdu prvého stupňa z 27. marca 2013, sp. zn. 3Ntok 2/2012,
podľa § 399 ods. 2 Tr. por. návrh I. C., manželky odsúdeného Ing. G. C., na povolenie obnovy konania
v uvedenej trestnej veci bol zamietnutý, keďže súd nezistil podmienky obnovy konania podľa § 394 ods.
1 Tr. por.

Proti uvedenému uzneseniu Krajského súdu v Nitre navrhovateľka I. C. podala sťažnosť, ktorou sa
domáhala, aby napadnuté uznesenie bolo zrušené a vec vrátená súdu prvého stupňa na nové konanie
a rozhodnutie s cieľom, aby vo veci bola povolená obnova konania.

Najvyšší súd ako súd rozhodujúci o sťažnosti (§ 190 ods. 2 písm. b/ Tr. por.) primárne konštatoval, že
sťažnosť je prípustná (§ 185 ods. 2, § 402 ods. 3 Tr. por.), že bola podaná oprávnenou osobou (§ 186
ods. 1 Tr. por.) a v zákonom stanovenej lehote (§ 187 ods. 1 Tr. por.). Najvyšší súd po tomto zistení
preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť výroku napadnutého uznesenia a konanie, ktoré
tomuto predchádzalo, pričom dospel k záveru, že sťažnosť navrhovateľky a manželky odsúdeného Ing.
G. C., I. C., nie je dôvodná.

Najvyšší súd konštatoval, že s predmetnou trestnou vecou sa zaoberal opakovane, a to nie len pri
rozhodovaní v merite veci, ale aj v konaniach o mimoriadnych opravných prostriedkoch (konania o
dovolaní, predchádzajúce konanie o povolení obnovy konania).

Terajšie konanie o návrhu na povolenie obnovy bolo vykonávané na základe návrhu manželky
odsúdeného Ing. G. C. I. C.. Podstata jej návrhu spočívala v tom, že celé konanie jej manžela má
charakter v zásade obchodnoprávneho vzťahu a odsúdený neporušil ustanovenia Trestného zákona.
Navrhovateľka poukázala na rôzne súvislosti v danej veci, z čoho vychádza aj jej už prezentovaný názor,
pričom novou okolnosťou, ktorá je potrebná na konanie o povolení obnovy, bol jej doručený list I. C.. V
tejto písomnosti, ktorá bola súdu prvého stupňa predložená, jej pisateľ uviedol, že považuje odsúdenie
Ing. G. C. za nespravodlivé, lebo proti nemu vystupovali iné osoby, ktoré celý postup zmanipulovali tak,
aby získali peňažné sumy pôvodne poukázané v prospech Ing. G. C. ako mandatára.

Obsah tohto písomného podania bol súdom prvého stupňa dôkladne preskúmaný a tento súd vypočul
tiež ako svedka jeho pisateľa Ing. I. C.. Ten uviedol, že o údajnom pozadí celého prípadu sa mal
dozvedieť v lete 1998 od osoby, ktorá je v súčasnosti na neznámom mieste, resp. dokonca už mŕtva.
Túto svedeckú výpoveď Krajský súd v Nitre analyzoval, pričom vzal do úvahy tiež predchádzajúce
dokazovanie, najmä zápisnice o výsluchu Ing. G. C. a o jeho výpovediach na hlavnom pojednávaní,
resp. aj s ďalšie dôkazy, pričom takto dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na povolenie obnovy
konania podľa § 394 ods. 1 Tr. por.

S týmto záverom súdu prvého stupňa nesúhlasila navrhovateľka I. C., čomu dala výraz v sťažnosti
podanej proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre. Navrhovateľka v pozícii sťažovateľky opätovne
rozobrala okolnosti podľa nej dôležité pre posúdenie celej veci, pričom však súd rozhodujúci o sťažnosti
nedospel k záveru, že ide o skutočnosti jednoznačne dokázané. Aj v súvislosti s výpoveďou Ing. I. C.,
ktorého tvrdenia krajský súd nepovažoval za relevantné, nedospel ani súd konajúci o sťažnosti k záveru,
že boli naplnené dôvody na povolenie obnovy konania. Navrhovateľkou zatiaľ uvádzané okolnosti
zostávajú len na úrovni jej tvrdení, resp. sú výsledkom jej subjektívneho hodnotenia vykonaných
dôkazov, pričom však nejde o konkréta, ktoré na povolenie obnovy vyžaduje zákon. Tento stanovuje za
základnú podmienku obnovy konania to, že vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme,
ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť
iné rozhodnutie o vine, resp. ktoré majú vzťah k uloženému trestu, ako to vyžaduje ustanovenie § 394
ods. 1 Tr. por.



Tvrdenia navrhovateľky a súčasne sťažovateľky nie sú podložené jednoznačnými dôkazmi a rovnako
tak je možné hodnotiť aj písomnosť od Ing. I. C., resp. jeho výpoveď v tomto konaní ako svedka. Tieto
dôkazy, aj keď v pôvodnom konaní neboli vykonané, nemajú charakter takých nových okolností, ktoré
by odôvodňovali povolenie obnovy.

Hodnotenie dôkaznej situácie podal v odôvodnení písomného vyhotovenia svojho napadnutého
rozhodnutia krajský súd, pričom najvyšší súd na tam uvedené okolnosti poukazuje a tieto si osvojuje.

Najvyšší súd na margo pripomína, že celá trestná veci Ing. G. C. bola opakovane skúmaná v rôznych
konaniach, pričom jeho zavinenie na predmetnom skutku bolo jednoznačne preukázané a neboli zistené
okolnosti spochybňujúce závery zakladajúce odsúdenie páchateľa deliktu. V terajšom konaní uvádzané
okolnosti nemajú takú relevanciu, aby bolo možné ustáliť, že pri odsúdení Ing. G. C. došlo k závažným
pochybeniam.

Najvyšší súd teda dospel k záveru, že neboli zistené v doterajšom konaní podmienky obnovy podľa §
394 ods. 1 Tr. por., že doterajšie konanie bolo vykonané v súlade so zákonom z hľadiska procesného a
že túto situáciu nie sú spôsobilé zvrátiť ani tvrdenia I. C. uvedené v jej sťažnosti.

Najvyšší súd po zvážení uvedených okolností preto sťažnosť navrhovateľky I. C. podľa § 193 ods. 1
písm. c/ Tr. por. ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.