Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/64/2013 z 11. 3. 2014 Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 11. marca 2014, sp. zn. 3Sžo/64/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:3009200401.1 Najvyšší súd | 3Sžo/64/2013 | ECLI:SK:NSSR:2014:3009200401.1 | 2014-03-11 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 17 ods. 3 zákona č. 657/2004 Z. z., § 245 ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/5ddf787f-aeda-4501-840c-84c7fd3f640a Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:3009200401.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Sžo/64/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3009200401
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Zemková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:3009200401.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemkovej
PhD. a zo sudcov JUDr. Gabriely Gerdovej a JUDr. Ivana Rumanu v právnej veci žalobcu: Spoločenstvo
vlastníkov bytov a nebytových priestorov, Hlboká 2, Trnava, právne zastúpený: JUDr. Jozef Vaľo,
advokát, Seberíniho 21, Bratislava, proti žalovanému: Štátna energetická inšpekcia Trenčín, Hurbanova
59, Trenčín, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1019/2000/2009 zo dňa 19.
mája 2009, konajúc o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/6/2011-80
zo dňa 14. marca 2013 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/6/2011-99
zo dňa 14. augusta 2013, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave

č. k. 14S/6/2011-80 zo dňa 14. marca 2013 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Trnave
č. k. 14S/6/2011-99 zo dňa 14. augusta 2013 p o t v r d z u j e.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Trnave podľa § 250j ods. 2 písm. d/ Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len O.s.p.) zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 1019/2000/2009 zo dňa
19.05.2009 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Napadnutým rozhodnutím bolo potvrdené
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, Krajského inšpektorátu Trnava č. 71/1200/2009 zo dňa
23.03.2009, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 2.500 € za porušenie povinnosti odberateľa
tepla, ktorý rozpočítava množstvo tepla dodaného v teplej úžitkovej vode konečnému spotrebiteľovi
stanovenej v § 17 ods. 3 písm. e/ zákona č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike v znení účinnom ku
dňu vydania napadnutých administratívnych rozhodnutí (ďalej len zákon č. 657/2004 Z.z.), t.j. povinnosť
rozpočítavať množstvo tepla dodaného v teplej úžitkovej vode podľa pravidiel rozpočítavania tým, že
v kontrolovanom období od 01.04.2007 do 31.05.2008 nerozpočítal množstvo tepla dodaného v TÚV
v roku 2007 pre konečného spotrebiteľa v bytovom dome ul. R., U. podľa pravidiel rozpočítavania.
Žalobcovi bola priznaná náhrada trov konania vo výške 66 €.

Krajský súd rozsudok odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutia vychádzali z výsledkov vykonanej
kontroly, ktorá zistila, že žalobca porušil svoje povinnosti ako odberateľ, keď nezapočítal množstvo
dodaného tepla na prípravu teplej úžitkovej vody v objekte rozpočítania podľa pravidiel rozpočítania,
čím porušil povinnosť uvedenú v § 17 ods. 3 písm. e/ zákona č. 657/2004 Z.z. Táto skutočnosť je



nespochybniteľná, keďže aj sám žalobca uznal, že nedošlo k rozpočítaniu množstva dodaného tepla na
prípravu úžitkovej vody podľa pravidiel rozpočítania. K správnemu deliktu zo strany žalobcu teda došlo.
Rozhodnutia správnych orgánov sú však nepreskúmateľné vo vzťahu k uloženej pokute, pretože v nich
nie je dostatočným spôsobom zdôvodnená výška uloženej pokuty. Hoci pokuta bola stanovená voľnou
úvahou, pri dolnej hranici zákonnej sadzby a stanovená výška pokuty nevybočila z medzí a hľadísk
stanovených v zákone, žalovaný sa mal riadne zaoberať otázkou miery posúdenia a miery primeranosti
vo výške uloženej pokuty. Z administratívnych rozhodnutí nebolo možné zistiť, či žalovaný pri určení
výšky pokuty prihliadal na druh a rozsah porušenia právnych povinností žalobcu, či zohľadnil to, že
u žalobcu ide o neziskovú organizáciu bez akýchkoľvek podnikateľských aktivít, či ide o opakované
porušenie právnych povinností a nevyhodnotil ani samotné konanie žalobcu, ktoré bolo porušením
povinností vyplývajúcich zo zákona č. 657/2004 Z.z.

II.

Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie a navrhol, aby odvolací
súd rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/6/2011-80 zo dňa 14.03.2013 zmenil a žalobu
v celom rozsahu zamietol. Uviedol, že u žalobcu bola vykonaná kontrola, o ktorej výsledku bol
vyhotovený protokol č. 2/004/2008 zo dňa 23.09.2008, kde sú uvedené nedostatky zistené kontrolou,
ako aj opatrenia uložené vedúcemu kontrolovaného subjektu na odstránenie zistených nedostatkov. Na
základe zistených nedostatkov zaslal Krajský inšpektorát Trnava dňa 02.03.2009 upovedomenie o začatí
správneho konania č. j. 59/1200/2009. Výsledkom správneho konania bolo rozhodnutie č. 71/1200/2009
zo dňa 23.03.2009, v ktorom Krajský inšpektorát Trnava uložil žalobcovi za porušenie povinnosti
uvedenej v § 17 ods. 3 písm. e/ zákona č. 657/2004 Z.z. v kontrolovanom období od 01.04.2007 do
31.05.2008 pokutu vo výške 2.500 €. Prvostupňové rozhodnutie bolo žalovaným potvrdené. Kontrolou
bolo zistené, že odberateľ nerozpočítal množstvo dodaného tepla na prípravu teplej úžitkovej vody v
objekte rozpočítania podľa pravidiel rozpočítania, čím preukázateľne porušil povinnosť podľa § 17 ods.
3 písm. e/ zákona č. 657/2004 Z.z. v spojení s § 9 ods. 1, 2, § 10 ods. 4 písm. a/, d/, ods. 6 písm. a/,
c/ vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 630/2005 Z.z. z 20.12.2005, ktorou sa ustanovuje
teplota teplej úžitkovej vody na odbernom mieste, pravidlá rozpočítavania množstva tepla dodaného na
prípravu teplej úžitkovej vody a rozpočítavania množstva dodaného tepla (ďalej len vyhláška č. 630/2005
Z.z.).

Žalovaný je toho názoru, že oba správne orgány sa pri ukladaní pokuty dôsledne riadili závažnosťou
protiprávneho konania žalobcu. V prvostupňovom rozhodnutí je uvedené, že správny orgán pri určení
výšky pokuty uložil jej čiastku v dolnej časti rozpätia stanoveného rozsahu i napriek závažnému
porušeniu predmetného ustanovenia vo vzťahu k právu konečného spotrebiteľa na plnenie si povinností
zo strany odberateľa tepla, ktorý rozpočítava dodané teplo a práva konečného spotrebiteľa na
rozpočítanie nákladov tepla na prípravu teplej úžitkovej vody v jeho skutočných nákladoch, ktoré sú
stanovené v súlade s pravidlami rozpočítavania. Druhostupňový správny orgán uviedol, že uložená
pokuta zohľadňuje závažnosť, spôsob, čas trvania, mieru zavinenia a možné následky porušenia
povinností v zmysle ustanovení zákona č. 657/2004 Z.z. Žalovaný je toho názoru, že v dostatočnej
miere zdôvodnil výšku uloženej pokuty a pri jej ukladaní dostatočne zohľadnil druh a rozsah porušenia
právnych povinností žalobcu. Žalovanému nevyplýva zo zákona, aby pri ukladaní pokút u neziskových
organizácií, ale aj iných kontrolovaných subjektov, zisťoval, či povinný subjekt má alebo nemá prípadné
podnikateľské aktivity. Pokiaľ by žalovaný mal zisťovať podnikateľské aktivity povinného subjektu, musel
by pri stanovovaní výšky pokuty u povinných subjektoch poznať účtovnú uzávierku, čo by bolo v rozpore
so zákonom a kompetenciami žalovaného. Keďže nešlo o opakované porušenie právnych povinností
žalobcu týkajúcich sa dodržiavania ustanovenia § 35 ods. 3 písm. e/ zákona č. 657/2004 Z.z. bola
uložená primeraná pokuta na spondej hranici rozpätia. Závažnosť protiprávneho konania z hľadiska
okolností za akých k porušeniu ustanovení zákona došlo, konštatoval aj prvostupňový súd, keďže aj
žalobca uznal, že nedošlo k rozpočítaniu množstva dodaného tepla na prípravu úžitkovej vody podľa
pravidiel rozpočítavania, ale podľa iných pravidiel, z čoho vyplýva, že k správnemu deliktu žalobcu došlo.

III.



Žalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril. Odvolanie žalovaného mu bolo doručené dňa 30.04.2013.

IV.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá
O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu
dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja
ods. 2 O.s.p.) a po tom, ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozhodnutia zverejnené najmenej
5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho súdu www.nsud.sk , rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.).

Z obsahu administratívneho spisu senát odvolacieho súdu zistil, že oznámením o začatí kontroly zo
dňa 23.06.2008 sa u žalobcu začala kontrola za obdobie 01.04.2007 do 31.05.2008, ktorej účelom bolo
zistenie skutočného stavu kontrolovaných skutočností a ich súlad s platnou energetickou legislatívou
a všeobecne záväznými právnymi predpismi, v bytovom dome R., U.. O výsledku kontroly bol dňa
23.09.2008 spísaný protokol č. 2/004/2008, č. j. 147/1202/2008, kde sú uvedené nedostatky zistené
kontrolou, ako aj opatrenia uložené na odstránenie zistených nedostatkov. Upovedomením o začatí
správneho konania zo dňa 02.03.2009 bol žalobca upovedomený o začatí správneho konania, ktorého
predmetom bolo uloženie pokuty za nesplnenie si povinnosti odberateľa tepla, ktorý rozpočítava
množstvo tepla dodaného v TÚV konečnému spotrebiteľovi stanovenej v § 17 ods. 3 písm. e/ zákona
č. 657/2004 Z.z. v kontrolovanom období od 01.04.2007 do 31.05.2008. Žalovaný stanovil žalobcovi
lehotu na vyjadrenie do 18.03.2009. Krajský inšpektorát Trnava rozhodnutím č. 71/1200/2009 zo dňa
23.03.2009 uložil žalobcovi pokutu vo výške 2.500 €. Odôvodnenie výšky sankcie znie: „KI-ŠEI v Trnave
ako správny orgán prešetril a posúdil v zmysle § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
presne a úplne skutočný stav vecí, ktoré boli podkladom pre toto rozhodnutie a rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti. Správny orgán pri určení výšky pokuty uložil jej čiastku v dolnej časti rozpätia
pokutovateľného rozsahu, i napriek závažnému porušeniu predmetného ustanovenia zákona vo vzťahu
k právu konečného spotrebiteľa na plnenie si povinnosti zo strany odberateľa tepla, ktorý mu rozpočítava
dodané teplo a právu konečného spotrebiteľa na rozpočítanie nákladov tepla na prípravu teplej úžitkovej
vody v jeho skutočných nákladoch, ktoré sú stanovené v súlade s pravidlami rozpočítavania.“

Druhostupňový správny orgán prvostupňové administratívne rozhodnutie potvrdil a k výške uloženej
pokuty uviedol: „Pokuta uložená v uvedenej výške podľa ustanovenia § 35 ods. 1 písm. b/ zákona č.
657/2004 Z.z. primerane zohľadňuje závažnosť, spôsob, čas trvania, mieru zavinenia a možné následky
porušenia povinností v zmysle ustanovení zákona č. 657/2004 Z.z. Pokuta bola uložená na spodnej
hranici, nakoľko za porušenie uvedeného ustanovenia je možné uložiť pokutu v rozpätí od 1.659,70 €
do 16.596,95 €.“

Podľa § 17 ods. 3 písm. e/ zákona č. 657/2004 Z.z. dodávateľ, ktorý rozpočítava množstvo tepla
dodaného v teplej úžitkovej vode konečnému spotrebiteľovi alebo odberateľ, ktorý rozpočítava množstvo
tepla dodaného v teplej úžitkovej vode konečnému spotrebiteľovi, je povinný rozpočítavať množstvo
tepla dodaného v teplej úžitkovej vode podľa pravidiel rozpočítavania.

Podľa § 35 ods. 1 zákona č. 657/2004 Z.z. (v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia)
inšpekcia uloží pokutu a) od 500 000 Sk do 1 000 000 Sk fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorá
podniká v tepelnej energetike bez povolenia alebo v rozpore s vydaným povolením alebo ktorá uskutoční
výstavbu sústavy tepelných zariadení bez vydaného osvedčenia podľa § 12 ods. 1,

b) od 50 000 Sk do 500 000 Sk za porušenie povinností vyplývajúcich z § 10 ods. 2, § 11 ods. 1, § 12
ods. 6, § 15 ods. 1 a 2, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1, 2 a 3, § 18 ods. 1, 2 a 3, § 19 ods. 2 a 3, § 21, § 24
ods. 3, § 25 ods. 2 a ods. 3 písm. a), § 26 ods. 3, § 33 ods. 4 a 5 a § 36 ods. 7 a 9,

c) od 10 000 Sk do 100 000 Sk za porušenie ustanovení § 17 ods. 4, § 18 ods. 4 a 5, § 25 ods. 3 písm.
b), § 26 ods. 2 a § 33 ods. 3,



d) od 500 Sk do 5 000 Sk za porušenie ustanovení § 17 ods. 5 a § 18 ods. 6.

Podľa § 35 ods. 4 citovaného zákona inšpekcia uloží pokutu do dvoch rokov odo dňa, keď zistila
porušenie zákonom ustanovených povinností fyzickými osobami alebo právnickými osobami, najneskôr
však do troch rokov od ich porušenia.

Podľa § 246d O.s.p. ak osobitný zákon upravujúci priestupky, kárne, disciplinárne a iné správne delikty
určuje lehoty pre zánik zodpovednosti, prípadne pre výkon rozhodnutia, tieto lehoty počas konania
podľa tejto časti neplynú.

Podľa § 9 ods. 1, 2 vyhlášky č. 630/2005 Z.z. v znení účinnom ku dňu vydania napadnutých
administratívnych rozhodnutí náklady na prípravu teplej úžitkovej vody na objekt rozpočítavania určené
podľa § 8 sa rozdelia na základnú zložku a spotrebnú zložku. Základná zložka tvorí 10% a spotrebná
zložka 90% nákladov na prípravu teplej úžitkovej vody v objekte rozpočítavania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v súvislosti s dostatočným, resp. nedostatočným odôvodnením výšky
pokuty poukazuje na rozhodnutie R 103/2013 (2Sžp/16/2011 zo dňa 30.05.2011): „Voľná úvaha pri
rozhodovaní o výške pokuty za správny delikt je myšlienkový proces, v rámci ktorého má správny
orgán zvažovať závažnosť porušenia právnych predpisov vo vzťahu ku každému zisteniu protiprávneho
konania, jeho následky, dobu protiprávnosti tak, aby uložená sankcia spĺňala nielen požiadavku represie,
ale aj preventívny účel.“

Senát odvolacieho súdu sa stotožnil s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa s tým, že v zmysle
ustálenej judikatúry (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3SžoKS/64/2006, sp. zn.
5Sžo/204/2010) je nevyhnutné, aby správny orgán odôvodnil nielen dôvod pre ktorý ukladá sankciu, ale
aj výšku uloženej pokuty. Pokuty nesmú byť ukladané ľubovoľne, ale v rámci správneho uváženia, ktoré
správny orgán náležitým spôsobom odôvodní.

Procesnému právu účastníka zodpovedá podľa § 157 ods. 2 O.s.p. a § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967
Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len správny poriadok)
povinnosť súdu a správneho orgánu nielen rozhodnúť, ale tiež vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje
za preukázané a ktoré nie. Ak tak neurobia, zaťažia svoje rozhodnutie vadou spočívajúcou v tom, že
rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a účastníkovi konania sa postupom súdu
odníme možnosť konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., § 250j ods. 2 písm. d/ a ods. 3 O.s.p.)
a súčasne postupujú aj v rozpore čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Oba správne orgány vo svojich rozhodnutiach len všeobecne uviedli odôvodnenie výšky pokuty, ktoré
však z hľadiska možného ďalšieho prieskumu v rámci správneho súdnictva nepostačuje. Správna úvaha
podlieha súdnemu prieskumu v zmysle § 245 ods. 2 O.s.p. Najvyšší súd rovnako ako súd prvého
stupňa nemohol vzhľadom na vyššie uvedené ponechať bez povšimnutia skutočnosť, že rozhodnutie
žalovaného o uložení sankcie v časti pokiaľ ide o jej výšku je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov
a v konaní došlo k podstatnej vade konania, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.



Odvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému rozsudku Krajského súdu
v Trnave po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a s prihliadnutím na
ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických
argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem
obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie
výroku rozsudku. S týmito sa odvolací súd stotožňuje v celom rozsahu.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu žalovaného nevyhovel a s
prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného prípadu rozsudok Krajského súdu v Trnave
ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil. V ďalšom konaní bude potrebné, aby
žalovaný postupoval v súlade s § 35 ods.4 citovaného zákona v intenciách rozhodnutia krajského, ako
aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prihliadnuc i na jednu zo základných funkcií administratívneho
trestania, ktorou je i funkcia preventívna.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
a účastníkom ich náhradu nepriznal, nakoľko žalobcovi v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli a
žalovanému náhrada trov zo zákona neprináleží.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný