{"guid": "7e1232fb-bf25-462e-9fbc-c24896f423e3:cb12ccb5-4507-4959-a578-401bd6c55e8f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:1010201060.1", "spisova_znacka": "8Sžo/44/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/44/2013 z 17. 9. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 17. septembra 2014, sp. zn. 8Sžo/44/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:1010201060.1", "identifikacne_cislo": "1010201060", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Dušan Kán", "sudca_id": 934, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-dusan-kan-934", "datum_vydania": "2014-09-17", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1967/71", "nazov": "SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-3.odsek-5", "nazov": "§ 3 ods. 5 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-3.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-3"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1967/71#paragraf-3"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/cb12ccb5-4507-4959-a578-401bd6c55e8f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:1010201060.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1010201060.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1010201060.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 8Sžo/44/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010201060
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Melicher
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:1010201060.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Petra Melichera a členov
senátu JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD., v právnej veci žalobcu: Mestská
časť Bratislava - Staré mesto, Vajanského nábrežie 3, Bratislava, zast. advokátom JUDr. Petrom
Šrobárom, AK so sídlom Laurinská 12, Bratislava, proti žalovanému: Úrad na ochranu osobných údajov
SR, Odborárske námestie 3, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
05536/2010Up-P1360/09-2 zo dňa 9. apríla 2010, konajúc o odvolaní proti rozsudku Krajského súdu v
Bratislave č. k. 4S 201/2010-51 z 22. februára 2013, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S 201/2010-51 z 22.
februára 2013,  p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania   n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 4S 201/2010-51 z 22. februára 2013 podľa § 250j ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.\") zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia
rozhodnutia žalovaného č. 05536/2010Up-P1360/09-2 zo dňa 9. apríla 2010, ktorým žalovaný potvrdil
rozhodnutie - opatrenie Úradu na ochranu osobných údajov SR č. k. 02428/2010-Ui-P1360/09-11 z 8.
marca 2010.

Krajský súd konštatoval, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobca ako prevádzkovateľ
zverejnil napadnuté informácie na svojej webovej stránke, pričom porušil ust. § 6 ods. 1 písm. e/ a
i/ zákona č. 428/2002 Z. z., ktorými sa upravujú základné povinnosti prevádzkovateľa pri spracúvaní
osobných údajov o dotknutých osobách v informačných systémoch. Na zverejnenie osobných údajov
dotknutých osôb (titul, meno, priezvisko) v stavebnom rozhodnutí (ktoré navyše v čase zverejnenie
nebolo právoplatné) prevádzkovateľ nemal žiaden titul, čím došlo k porušeniu § 4 ods. 1 písm. a/ zákona
č. 428/2002 Z. z. a § 6 ods. 1 písm. a/ zákona č. 428/2002 Z. z.

Podľa krajského súdu uplatňovanie zásady ohľadom informovanosti verejnosti o správnom konaní
nesmie byť na úkor iných zákonom chránených záujmov (napr. chránených zákonom č. 428/2002 Z. z.).

Súd sa taktiež nestotožnil s názorom žalobcu, že zverejňuje údaje v súlade s ust. § 3 ods. 5
Správneho poriadku a že neporušuje § 6 ods. 1 písm. i/ zákona č. 428/2002 Z. z., nakoľko v čase
prešetrovania oznámenia žiadny zákon neustanovoval podmienky zverejnenia osobných údajov (vo
vytknutom rozsahu) dotknutých osôb.



Podľa krajského súdu v danej veci bolo základnou povinnosťou prevádzkovateľa získať osobné údaje
a zabezpečiť ich spracovanie výlučne spôsobom, ktorý zodpovedá účelu na ktorý boli zadovážené
a zároveň spracovať ich v súlade s dobrými mravmi a konať spôsobom, ktorý neodporuje zákonu
na ochranu osobných údajov a tiež iným všeobecne záväzným predpisom. Predmetom konania bolo
neoprávnené zverejňovanie osobných údajov dotknutých osôb a nie ochrana osobnosti alebo zásah do
súkromného a rodinného života dotknutých osôb. Žalobca poskytol informácie v neprimeranom rozsahu,
čím nepochybne došlo k porušeniu povinností pri spracovávaní osobných údajov dotknutých osôb.
Zároveň nepriznal žalobcovi právo na náhradu trov konania.

Proti uvedenému rozhodnutiu krajského súdu sa v zákonnej lehote odvolal žalobca. Žiadal, aby Najvyšší
súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že zruší rozhodnutie
žalobcu  a vec mu vráti na ďalšie konanie. Vo svojom odvolaní opätovne poukázal v podstate na tie
isté dôvody, na ktoré poukázal v podanej, t.j. že postupoval striktne v zmysle § 3 ods. 5 Správneho
poriadku a čl. 26 Ústavy SR. Ďalej namietal, že žalovaný konal pri vydaní svojho rozhodnutia nad
rámec svojej právomoci a pôsobnosti keď v odôvodnení uviedol, že „v predmetnom stavebnom konaní
sa nepreukázal záujem verejnosti a nebolo potrebné postupovať doručovaním písomnosti verejnou
vyhláškou...\" . Zároveň si žiadal priznať náhradu trov konania, ktoré však nevyčíslil.

K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný svojim podaním zo 14. mája 2013 a žiadal odvolanie ako
nedôvodné zamietnuť. Poukázal na to, že žalobca pri podaní žaloby neuviedol nedodržal ust. § 247
ods. 1 a § 249 ods. 2 ako aj § 250ods. 2 O.s.p. tým, že neuviedol konkrétne subjektívne právo, na
ktorom bol rozhodnutím žalovaného a jeho postupom ukrátený. Poukázal na to, že čl. 26 ods. 5 Ústavy
Slovenskej republiky upravuje politické právo na informácie od orgánov verejnej moci (nie právo orgánov
verejnej moci poskytovať informácie). Tým, že v žalobe absentuje podstatná časť žaloby vyplývajúce
pre žalobcu z konkrétneho právneho predpisu nemožno považovať žalobu za úplnú, pre chýbajúcu
obsahovú náležitosť a nedostatok aktívnej legitimácie podať žalobu.

Ďalej opakovane poukázal na znenie ust. § 3 ods. 6 Správneho poriadku a zdôraznil povinnosť správnych
orgánov pri poskytovaní informácií verejnosti, ochraňovať práva a právom chránené záujmy účastníkov
konania a iných osôb zdôrazňujúc čl. 26 ods. 5 Ústavy SR. Ďalej poukázal na zákon č. 211/2000 Z.
z. o slobodnom prístupe k informáciám a to ust. § 9 ods. 2 zákona, ktorý obmedzuje sprístupňovanie
informácií, pokiaľ obsahujú osobné údaje. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 6Sžo/250/2008. Ďalej poukázal žalovaný na ust. čl. 19 ods. 12 Ústavy SR zdôrazňujúc na právo
na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života. Podľa žalovaného
kľúčovou podmienkou na zákonné spracovanie osobných údajov je právny základ, ktorý je vymedzený
v ust. § 7 ods. 3 zákona č. 428/2002 Z. z., pričom u žalobcu takto naplnený právny základ nebol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.)
preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že
odvolaniu žalobkyne nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa ustanovenia § 250ja ods. 2, § 214 ods. 2  O.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol
zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk>. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 18.
septembra 2014 (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.).

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.



V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo
povinnosti fyzických alebo právnických osôb.

Úlohou krajského súdu v predmetnej veci bolo postupom podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti
Občianskeho súdneho poriadku (upravujúcej rozhodovanie o žalobách) rozhodnúť o žalobe proti
právoplatnému rozhodnutiu žalovanej.

Krajský súd sa posudzovanou vecou dôsledne zaoberal a vyvodil správne skutkové aj právne závery,
ktoré náležite aj odôvodnil, a s ktorými sa odvolací súd v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu
stotožnil a považuje ich za svoje vlastné.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací napadnutý
rozsudok krajského súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 247 a nasl. O.s.p. a § 250ja ods. 3
veta druhá O.s.p. potvrdil.

V ďalšom konaní bude dôležité, aby žalobca dôsledne riadil pri zverejňovaní informácií o stavebnom
konaní podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku tak, aby nedochádzalo k zverejňovaniu osobných údajov
dotknutých osôb.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 224 ods. 1
O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal, pretože žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.
mája 2011.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4S/201/2010", "guid": "bb6c2668-ebb5-46cf-aa99-0e2d842ae5ef:c7e0b403-5b7b-45fe-8b76-f2bc2b4316c0", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}