Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžr/106/2012 z 16. 7. 2013
Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 16. júla 2013, sp. zn. 10Sžr/106/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:6010200401.1
Najvyšší súd | 10Sžr/106/2012 | ECLI:SK:NSSR:2013:6010200401.1 | 2013-07-16 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: § 2 ods. 1 zákona č. 23/1962 Zb., § 2 ods. 2 zákona č. 23/1962 Zb., § 3 ods. 1 zákona č. 23/1962 Zb.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/1c17b509-4921-45ea-a5f8-a710c445b11f
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:6010200401.1

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 10Sžr/106/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6010200401
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Henčeková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2013:6010200401.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Henčekovej,
PhD. a členov JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Petra Paludu, v právnej veci žalobcu: I. I., nar.
XX.XX.XXXX, bytom K., zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom Švarcom, advokátska kancelária so
sídlom v Banskej Bystrici, Horná 41, proti žalovanému: Poľovnícke združenie BUKOVINA PONIKY, so
sídlom Malá Stráňa 32, 976 33 Poniky, zastúpeného advokátom Aequitas, s.r.o., Na Troskách 26, Banská
Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného a to Uznesenia z mimoriadnej
členskej schôdze žalovaného zo dňa 14. augusta 2009, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského
súdu v Banskej Bystrici zo dňa 20. apríla 2012, č. k. 24 S/49/2010-100, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/49/2010-100
zo dňa 20. apríla 2012   p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania   n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia
členskej schôdze Poľovníckeho združenia BUKOVINA PONIKY zo dňa 14. augusta 2009, ktorým bolo
potvrdené kárne opatrenie č. 1/2009 podľa § 12 ods. 1, písm. d/ Stanov Poľovníckeho združenia
BUKOVINA PONIKY o vylúčení žalobcu z poľovníckeho združenia. Týmto rozhodnutím bol žalobca
uznaný vinným z hrubého porušenia predpisov upravujúcich výkon práva poľovníctva a tým členskej
disciplíny členov poľovníckeho združenia podľa § 12 Stanov Poľovníckeho združenia BUKOVINA
PONIKY. Členská schôdza zároveň prihliadla na priťažujúcu okolnosť spočívajúcu v skutku spáchanom
dňa 17. júna 2009, keď spoločne s V. A. obaja ulovili jeleňa, pričom tento skutok spáchali úmyselne
zo zištných dôvodov. Kárne stíhaní uvedeným skutkom porušili § 31 ods. 1 zákona č. 23/1962 Zb. o
poľovníctve v platnom znení, pretože nemali a ani nemohli mať povolenku na poľovačku jelenej zveri.
Ďalej porušili § 2 ods. 1, písm. a/ bod 9 Vyhlášky č. 172/1975 Zb. v platnom znení, keď ulovili jeleňa v
čase jeho ochrany, porušili § 30 ods. 1, písm. d/ a g/ zákona č. 23/1962 Zb. o poľovníctve v platnom
znení a zároveň § 4 ods. 3 Vyhlášky č. 172/1975 Zb. v platnom znení tým, že lovili raticovú zver v noci
za použitia umelého svetelného zdroja a súčasne porušili Vyhlášku MPSR č. 229/2001 Z.z. o spôsobe
kontroly ulovenej zveri.

Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

Krajský súd v odôvodnení rozsudku poukázal na znenie ustanovenia § 244 ods. 1, 2, 3, O.s.p., § 2 ods.
1 a 2, § 3 ods. 1 zákona č. 23/1962 Zb. o poľovníctve, na § 12 ods. 1 a 2 Stanov poľovníckeho združenia



schválených na členskej schôdzi 29. augusta 2008 na chate Horalka, § 1 ods. 1 a 2, § 32 ods. 1 a 2 a
§ 34 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní.

V odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že konanie, ktoré sa
napadnutým rozhodnutím kladie žalobcovi za vinu, je porušením § 12 stanov žalovaného, a teda hrubým
porušením predpisov upravujúcich výkon práva poľovníctva.

Ako uviedol krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku  pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia
správneho orgánu súd skúma zákonnosť tak rozhodnutia, ako aj predchádzajúceho postupu výlučne
z dôvodov uvedených v žalobe. Súd dôvody žaloby nenahrádza, nedopĺňa, nevyhľadáva ani
nekonkretizuje. Žalobca ako dôvod nezákonnosti vidí to, že žalovaný vykonával kompetenciu orgánu
činného v trestnom konaní, keď zisťoval a prešetroval skutok, ktorý by mohol byť trestným činom
pytliactva a ani pritom nepostupoval v súlade so zásadou prezumpcie neviny a postupoval v rozpore
so zásadami trestného konania. Žalovaný bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia občianskym
združením zriadeným podľa zákona o združovaní občanov č. 83/1990 Zb.. Podľa § 3 tohto zákona
práva a povinnosti členov združenia určujú stanovy. Žalovaný mal podľa vyššie cit. stanov v kompetencii
rozhodnúť o tom, či žalobca porušil členskú disciplínu, na dodržiavania ktorej bol v zmysle stanov
zaviazaný. Žalovaný, tak ako to vyplýva z výroku napadnutého rozhodnutia rozhodol o tom, že žalobca
hrubo porušil členskú disciplínu porušením § 30 ods. 1 písm. d/ a g/ a § 31 ods. 1 zákona č.
23/1962 Zb. o poľovníctve, ďalej § 2 ods. 1 písm. a/ bod 9 a § 4 ods. 3 vyhl. č. 172/1975 Zb..
Z obsahu stanov žalovaného vyplýva, že rozhodnutie o kárnom opatrení pre porušenie členskej
disciplíny bolo zverené orgánom združenia a to v 1. stupni poľovníckemu výboru a v 2. stupni členskej
schôdzi. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný rozhodoval v súlade s kompetenciami, ktoré mu podľa
jeho vlastného vnútorného predpisu patria. Žalovaný si ako súčasť svojho vnútorného fungovania,
ktorého úprava bola v zmysle zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov plne v jeho kompetencii,
upravil kreovanie svojich orgánov a tiež ich kompetencie. Tieto orgány sú zložené výlučne z jeho
členov. V prípade žalovaného v počte 38. To znamená, že sú tvorené len osobami, ktoré majú k
prípadnému účastníkovi kárneho konania vzťah. Z tohto pohľadu orgány združenia nemôžu napĺňať
požiadavku nezávislosti či objektívnej nestrannosti, ktorú musí správny orgán v zmysle správneho
poriadku napĺňať. Súd preto námietku žalobcu o tom, že rozhodoval ako člen výboru svedok, ktorý je z
rozhodovania pre pomer k veci vylúčený, nepovažoval za dôvodnú. Žalobca ďalšie dôvody nezákonnosti
napadnutého rozhodnutia, ktoré mali spočívať vtom, že nebol dostatočne zistený skutkový stav, boli
nesprávne vyhodnotené dôkazy a v nedostatočnosti rozhodnutia pre správne právne posúdenie veci,
nekonkretizoval. Žalobca namietal aj nedostatky vo vykonávaní dokazovania, ktoré mali spočívať v
tom, že sa žalovaný dopustil jednostranného hodnotenia dôkazov v jeho neprospech a nezaoberal sa
dôkazmi na preukázanie, že žalobca žiadneho jeleňa nezastrelil a nevykonal žiadne dokazovanie na
verifikáciu tvrdení svedkov ako aj v tom, že dôkazy predložené žalobcom boli en bloc vyhodnotené ako
účelové a neboli vzaté do úvahy námietky žalobcu proti pravdivosti verzií M. S., Z. S. a Z. K.. Žalobca
návrh žalovaného na vykonanie dôkazov výsluchom svedkov súdom dôrazne odmietol. Žalovaný v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že rozhodnutie bolo založené na vykonanom dokazovaní
pred výborom poľovníckeho združenia a na členskej schôdzi. Z jednotlivých zápisníc zo zasadnutí
prvostupňového orgánu zo dňa 29.06.2009, 05.07.2009, 31.07.2009 vyplýva, že žalovaný vykonal
dokazovanie aj žalobcom predkladanými dôkaznými prostriedkami a tiež je v nich uvedené, ako tieto
dôkazy vyhodnotil a akou úvahou sa pri tom spravoval. Rozhodovanie členskej schôdze spočíva v jej
hlasovaní. Hlasujúci nezdôvodňujú svoje postoje, ale vyjadria ich hlasovaním. 32 z 38 členov žalovaného
hlasovalo za potvrdenie prvostupňového rozhodnutia. Členská schôdza hlasovala potom, ako sa v plnom
rozsahu oboznámila s výsledkami zisťovania a dokazovaním vykonaným poľovníckym výborom a tiež
s jeho hodnotením dôkazov a potom ako vypočula žalobcu, svedkov a oboznámila sa s knihou návštev
poľovného revíru. Z uvedeného vyplýva, že tvrdenie žalobcu, ako je vyššie uvedené nie je v súlade s
obsahom správneho spisu, konkrétne s obsahom a spôsobom vykonaného dokazovania zachyteného
v obsahu správneho spisu.

Proti rozsudku krajského súdu v zákonom stanovenej lehote žalobca podal odvolanie prostredníctvom
svojho právneho zástupcu. Podľa jeho názoru sa prvostupňový súd dostatočne nevysporiadal so
všetkými skutkovými okolnosťami a dôkazmi vo veci samej, tieto nevyhodnotil v potrebnom rozsahu.



Rozsudok je nesprávny. Navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu
na ďalšie konanie.

Zopakoval v plnom rozsahu tvrdenia zo žaloby ako i z odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu
správneho orgánu.

Uviedol, že rozhodnutiu členskej schôdze zo dňa 14. augusta 2009 predchádzalo rozhodnutie Výboru
PZ Bukovina Poniky č. 1/2009 zo dňa 13. júla 2009, podľa ktorého výbor PZ Bukovina Poniky uznal
žalobcu vinného z hrubého porušenia predpisov upravujúcich výkon práva poľovníctva a tým aj členskej
disciplíny členov PZ podľa § 12 Stanov PZ Bukovina Poniky.

Dôvodil tým, že krajský súd sa nevyjadril k skutočnostiam uvádzaným žalobcom, že skutok, za ktorý bol
uznaný vinným je vykonštruovaný zo strany M. S. a Z. S.. Jedná sa o skutkové zistenia, ktoré menovaní
uviedli.

Poukázal na to, že podľa názoru prvostupňového súdu je v súlade s právom a právnymi predpismi ak v
posudzovanom prípade hlasovala o okolnostiach skutku, zakladajúceho kárnu zodpovednosť člena PZ
osoba, ktorá by mala byť z tohto hlasovania pre pomer k veci jednoznačne vylúčená. Členská schôdza
dňa 14. augusta 2009 odmietla žiadosť žalobcu o prítomnosť splnomocneného právneho zástupcu
žalobcu za účelom realizácie ústavného práva na právnu pomoc a zastupovanie pri rozhodovaní o práve
žalobcu, čo je tiež nezákonné. Namietol zákonnosť takéhoto procesu.

Žalobca taktiež namietal nesprávnosť postupu a z toho vyplývajúcu nezákonnosť napadnutého
rozhodnutia členskej schôdze a to hlavne z dôvodu porušenia práva žalobcu na právnu obranu, a to
tzv. vyšetrovaním skutku bez možnosti obhajoby, vyšetrovaním skutku vykonávaním a vyhodnocovaním
dôkazov nezákonným spôsobom, pretože napr. svedecké výpovede boli vykonávané, získavané a
vyhodnocované bez toho, aby svedkovia boli poučení v zmysle príslušných ustanovení zákona.

Krajský súd sa nevysporiadal so skutočnosťou, že kárne orgány PZ rozhodujú nezávisle od rozhodnutí
štátnych orgánov a môžu uložiť kárne opatrenie aj v prípadoch, keď štátne orgány zastavili stíhanie v
dôsledku vyhlásenia amnestie alebo nezistili v konaní stíhaného trestný čin alebo priestupok, čo osobne
žalobca považuje za zásadné porušenie zákonnosti a spravodlivosti postupu akéhokoľvek orgánu,
nielen orgánov PZ, pretože tu absentuje skutkový (kauzálny) podklad pre rozhodnutie, pretože nikto
nemôže byť postihnutý za skutok, ktorý nespáchal a nedopustil sa ho. Samotné znenie § 12 ods. 1,
2 Stanov žalovaného predpokladá uloženie najvyššej sankcie v prípade hrubého porušenia povinností
vyplývajúce z členstva v PZ spôsobom uvedeným v tomto ustanovení Stanov, pričom v prípade žalobcu
toto preukázané nebolo, pretože  skutkové zistenia na podklade ktorých bol vyslovený právny záver,
sú neexistentné.

Taktiež súd nepreskúmal predložené argumenty ohľadne hlasovania členov PZ, resp. skutočnosť, prečo
údajní hlavní svedkovia predmetného skutku nezasiahli v prípade vedomosti o nezákonnom konaní proti
tomu tak, ako to bolo ich povinnosťou.

Uviedol, že trvá na preskúmaní predmetného rozhodnutia súdom ako objektívnou vyššou autoritou z
dôvodu že je nezákonné, aby sa na priamom rozhodovaní o vylúčení žalobcu z PZ zúčastnila osoba,
ktorá je priamo zainteresovaná a zaujatá (M. S.).

Žalovaný navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť. Rozsudok krajského
súdu je dostatočne odôvodnený a súd sa vysporiadal so všetkými dôvodmi žalobcu uvedenými v žalobe.
Tvrdenia žalobcu sú ničím nepodložené a neboli v súdnom konaní žiadnym spôsobom preukázané.



Uviedol, že v čase rozhodovania členskej schôdze o vylúčení žalobcu z PZ sa na žalovaného vzťahoval
zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov. Stanovy žalovaného sú identické so stanovami SPZ,
schválenými IX. Snemom dňa 27. októbra 2007 a MP SR pod č. 4854/2007-720 zo dňa 26.novembra
2007 v súlade s vtedy platným zákonom č. 23/1962 Zb. o poľovníctve. Žalovaný je dobrovoľným
združením občanov a o členstve a nečlenstve rozhoduje nadpolovičnou väčšinou hlasov členskej
základne. Členstvo v poľovníckom združení nie je zo zákona nárokovateľné a vymožiteľné. Dôvody
vylúčenia sú plne v kompetencii členskej základne. Vylúčenie občana zo združenia je rozhodnutím
členskej základne, ktoré je jej vnútorným rozhodnutím a nepodlieha iným zákonom. Zákon ponecháva
združeniam voľnosť v úprave svojho vnútorného fungovania v rámci stanov a žiadnym spôsobom
neobmedzuje združenie pri úprave jeho vnútorného fungovania.

Súd tak správne vyhodnotil, že žalovaný rozhodoval v súlade so svojimi kompetenciami. Žalobca mal
možnosť sa v konaní vyjadriť, svoje právo využil, či už v rámci konania pred výborom PZ ako aj v konaní o
odvolaní pred členskou schôdzou PZ, čo vyplýva zo zápisníc, kde je uvedené, že žalobca dostal priestor
na obhajobu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku),
preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa
§ 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku bez nariadenia
pojednávania podľa § 250ja ods. 2 a § 214 Občianskeho súdneho  poriadku v spojení s § 246c ods. 1 veta
prvá Občianskeho súdneho poriadku s tým, že deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený
minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky www.nsud.sk <., a dospel jednomyseľne k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok bol
verejne vyhlásený dňa 17. júla 2013 (§ 156 ods.1 a 3 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 246c
ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku ).

Podľa § 244 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na
základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

V intenciách ustanovení druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku „Rozhodovanie o
žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov“ sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho
orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku).

Preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v správnom súdnictve je ovládané
dispozičnou zásadou (§ 249 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku).

Podľa § 250i ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre
súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať
dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia.

Podľa § 250i ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu
správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv
na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Podľa § 250j ods. 6 Občianskeho súdneho poriadku správne orgány sú viazané právnym názorom súdu.

Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky krajský súd sa pri rozhodovaní riadil vyššie
citovanými ustanoveniami zákona.



Podľa § 12 ods. 1 Stanov poľovníckeho združenia schválených na členskej schôdzi 29. augusta 2008
na chate Horalka:

1/ členovi PZ, ktorý porušil povinnosti vyplývajúce z členstva v PZ a na nápravu vzhľadom na závažnosť
porušenia nepostačuje pohovor, môže výbor PZ podľa miery zavinenia a ostatných okolností uložiť
tieto druhy kárnych opatrení: a/ pokarhanie pred výborom PZ, b/ dočasné obmedzenia lovu zveri v
revíri (druhu, pohlavia zveri alebo spôsob lovu) na dobu 1 až 5 rokov, c/ zníženie podielu na výsledku
hospodárenia PZ za bežný rok na dobu 1 až 5 rokov, d/ vylúčenie z PZ,

2/ vylúčiť z PZ možno len člena, ktorý hrubo alebo opätovne do 5 rokov od predchádzajúceho
právoplatného kárneho opatrenia uloženého PZ porušil Stanovy SPZ, interné predpisy PZ alebo právne
predpisy upravujúce výkon práva poľovníctva a predpisy súvisiace s výkonom práva poľovníctva, alebo
si dlhodobo neplní povinnosti voči PZ, alebo konal v rozpore so záujmami PZ.

Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy je posudzovať,
či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie
rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie
bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané
náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj
procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou
postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho
prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, resp. v
opravnom prostriedku, a to z hľadiska, či uvedené procesné pochybenie je takou vadou konania pred
správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Preskúmaním predloženého spisového materiálu Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací,
zistil, že správne orgány -výbor PZ ako i členská schôdza - správne aplikovali ustanovenia Stanov na
vzniknutú situáciu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi odvolania proti
napadnutému rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, po preskúmaní odvolaním napadnutého
rozsudku a po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu vychádzajúc z ustanovenia § 219 ods.
2 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických
argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku. Tieto
závery spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočne správne východiská
pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním najvyšší súd stotožňuje, považujúc právne
posúdenie veci krajským súdom za správne a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty v
prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozsudku k námietkam žalobcu uvedeným v odvolaním dopĺňa nasledovné:

Odvolací súd poukazuje na námietku žalobcu týkajúcu sa nemožnosti účasti právneho zástupcu na
členskej schôdzi Poľovníckeho združenia Bukovina Poniky konajúcej sa dňa 14. augusta 2009 ako
na námietku, ktorá nemá vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, nakoľko v danom
prípade na konaní členskej schôdze sa nejednalo o právne posúdenie veci ale o zisťovanie skutkových
okolností predmetného prípadu vzhľadom na zákonnosť rozhodnutia výboru PZ.

Námietky žalobcu uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu nemohli spochybniť vecnú
správnosť napadnutého rozsudku. Tieto námietky považuje odvolací súd za právne irelevantné vo
vzťahu k prejednávanej veci. Krajský súd vydal správne a zákonné rozhodnutie.

Odvolací súd preto napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p..



O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 224 ods. 1 v spojení s
§ 250k ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal a
žalovanému v tomto konaní náhrada trov zo zákona neprináleží.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.