Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/108/2012 z 26. 11. 2013
Citácia: rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 26. novembra 2013, sp. zn. 9So/108/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:1010201250.1
Najvyšší súd | 9So/108/2012 | ECLI:SK:NSSR:2013:1010201250.1 | 2013-11-26 | Rozhodnutie
Citované ustanovenia: zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., § 274 zákona č. 461/2003 Z. z., zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, § 38 zákona č. 328/2002 Z. z., § 39 zákona č. 328/2002 Z. z., § 128 zákona č. 328/2002 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/16fe7816-9e00-4a01-848b-24efd213ede8
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:1010201250.1

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9So/108/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010201250
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Nevedelová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2013:1010201250.1

Rozhodnutie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a
členiek senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Márie Usačevovej v právnej veci navrhovateľa: G. K., bytom
O. XXXX/XX, J., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul.29.augusta č.8, Bratislava, o starobný
dôchodok, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 23.mája 2012, č.k. 6Sd
58/10-68, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave  z  23.mája 2012, č.k. 6Sd
58/10-68,  m e n í  tak,  že rozhodnutie odporkyne   číslo XXX  XXX  XXXX  X  zo dňa 22.apríla 2010
v znení rozhodnutia číslo XXX  XXX  XXXX  X  zo dňa 4. novembra 2010   z r u š u j e   a   vracia
odporkyni na ďalšie konanie.

Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd potvrdil rozhodnutie odporkyne  číslo XXX  XXX  XXXX  X  zo
dňa 22. apríla 2010 v spojení s rozhodnutím (v znení rozhodnutia), číslo XXX  XXX  XXXX  X  zo dňa
4. novembra 2010 (ďalej len „rozhodnutie odporkyne“), ktorým podľa §65 zákona č.461/2003 Z.z. o
sociálnom poistení zamietla žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok. Súčasne účastníkom nepriznal
právo na náhradu trov konania.

Preskúmavané rozhodnutie odporkyňa odôvodnila tým, že navrhovateľovi bol podľa potvrdenia
Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže, útvaru sociálneho zabezpečenia zo
14.septembra 2010 (ďalej len „potvrdenie GR ZVJS“) od 2. januára 2006 priznaný výsluhový dôchodok
podľa zákona č.328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „zákon č.328/2002 Z.z.“). Poukázala na to, že pre nárok na tento dôchodok
a určenie jeho sumy mu bola zhodnotená doba služby od 18.roku veku, t.j. od 8. apríla 1966 do
31.decembra 2005 v rozsahu 37 rokov, z toho 21 rokov v 1. kategórii funkcií a 16 rokov v III. pracovnej
kategórii a vzhľadom na ustanovenie § 60 ods.2 zákona č.461/2003 Z.z., preto obdobie od 8. apríla
1966  do 31.decembra 2005 ako aj obdobie samostatnej zárobkovej činnosti popri zamestnaní od 1.
januára 1995 do 31. decembra 1997, nebolo možne hodnotiť ako obdobie dôchodkového poistenia.
Ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku 62 rokov dňom 8. apríla 2010 nezískal potrebnú dobu 15 rokov
dôchodkového poistenia, keďže získal len 2 roky a 220 dní poistenia.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že krajský súd mal za preukázané, že navrhovateľovi
bol od 2. januára 2006 priznaný výsluhový dôchodok v sume úhrnu starobného dôchodku vypočítaného
podľa piatej časti zákona č.100/1988 Zb. a prídavku k starobnému dôchodku  vypočítaného podľa zákona
č.73/1998 Z.z., ktorá bola vyššia ako suma výsluhového dôchodku. Za nespornú považoval skutočnosť,



že navrhovateľovi pre stanovenie sumy uvedeného starobného dôchodku bola započítaná doba od 8.
apríla 1966 do 31.decembra 2005 v rozsahu 37 rokov, z toho  21 rokov v 1.kategórii funkcií a 16 rokov v
III. pracovnej kategórii  a preto odporkyňa pre nárok na starobný dôchodok podľa zákona č.461/2003 Z.z.
nemohla do obdobia dôchodkového poistenia hodnotiť ani obdobie   od 8. apríla 1966 do 31. decembra
2005, ani obdobie samostatnej zárobkovej činnosti. Keďže ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku 62
rokov nebol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov, dospel k záveru, že odporkyňa rozhodla správne,
keď žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok zamietla.

Rozsudok krajského súdu napadol navrhovateľ včas podaným odvolaním. Namietol, že získaním viac
ako 20 rokov zamestnania v 1.kategórii funkcií  (doba služby) vekovú podmienku 55 rokov pre vznik
nároku splnil podľa zákona č.100/1988 Zb. dňom 8. 04.2003 a nárok na priznanie starobného dôchodku
dovŕšením 55.roku veku sa mu zachováva podľa § 175 zákona č.100/1988 Zb. aj podľa § 274 ods.1
zákona č.461/2003 Z.z. Naviac získal dobu dôchodkového poistenia v rozsahu 17 rokov a 266 dní,
ktorá mu doteraz nebola zhodnotená. Tvrdenie odporkyne, že nespĺňa podmienku najmenej 15 rokov
dôchodkového poistenia nemá oporu v zákone. Nič mu nebolo priznané duplicitne a nezaslúžene. Pre
výsluhový dôchodok mu bola podľa § 58 zákona č.328/2002 Z.z. započítaná len doba služby v rozsahu
27 rokov a ustanovenie § 128 zákona č.328/2002 Z.z. ho malo iba chrániť. Žiadal preto, aby odvolací
súd rozsudok krajského súdu zmenil, rozhodnutie odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie.

Odporkyňa v stručnom vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil
ako vecne správny.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods.2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok a
rozhodnutie odporkyne bez pojednávania v súlade s § 250ja ods.2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu
navrhovateľa je potrebné vyhovieť.

Je nepochybné, že navrhovateľ  ako príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže („policajt“) vykonával
službu policajta od 1. októbra 1980 do 31. decembra 2005. Ako doba výkonu služby v 1.kategórii funkcií
mu v súlade s § 130 ods.1 v spojení s § 129 zákona č.100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení
neskorších predpisov  bola zhodnotená doba služby policajta v rozsahu 27 rokov - od 1. októbra 1980
do 31. decembra 1999 (19 rokov a 96 dní), doba základnej vojenskej služby od 3. októbra 1967 do 25.
septembra 1969 (1 rok a 359 dní)  a doby vojenských cvičení   od 11. júna 1973 do 13. júla 1973 (33
dní), od 19. marca 1975 do 12. mája 1975 (55 dní) a od 21. júna 1979 do 25. júla 1979 (35 dní), celkovo
v 1.kategórii funkcií  v rozsahu 21 rokov a 213 dní; na účely výsluhového dôchodku mu podľa potvrdenia
GR ZVJS bola zhodnotená aj doba služby od  1. januára 2000 do dovŕšenia veku 55 rokov, teda do 7.
apríla 2003 v rozsahu  3 roky a 98 dní  a doba služby po vzniku nároku na starobný dôchodok od 8.
apríla 2003 do 31. decembra 2005.

Podľa § 65 ods.2 zákona č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení dôchodkový vek je 62 rokov veku
poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 132 ods.1 písm. a) v spojení s § 129 zákona č.100/1988 Zb. vojak z povolania má nárok na
starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 55 rokov, ak vykonával
najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií.

V zmysle  §14 ods.4 zákona č.100/1988 Zb. ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa
za dobu pred 1. januárom 2000 hodnotí služba vojakov z povolania  (§ 129), t.j. aj príslušníkov zborov
nápravnej výchovy (neskôr Zboru väzenskej a justičnej stráže), zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak
nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa
v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b) až h).



Navrhovateľovi nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti zákona č.100/1988 Zb., keďže vek 55
rokov nedovŕšil predo dňom 1. júla 2002, počnúc ktorým sa ustanovenie § 132  tohto zákona na sociálne
zabezpečenie policajtov a vojakov nepoužije.

Podľa § 175 zákona č.100/1988 Zb. i § 274 zákona č.461/2003 Z.z. nároky vyplývajúce  zo zaradenia
zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie alebo služby I. a II. kategórie funkcií sa priznávajú do 31.
decembra 2023.

Keďže navrhovateľ do 31. decembra 1999 vykonával službu zaradenú do I. kategórie funkcií viac ako
20 rokov, v súlade s § 175 zákona č.100/1988 Zb. a § 274 zákona č.461/2003 Z.z. mu zostal zachovaný
nárok na starobný dôchodok dovŕšením veku 55 rokov.

Navrhovateľ sa narodil X. S. XXXX. Dôchodkový vek 55 rokov podľa § 65 ods.2 v spojení  s § 274 zákona
č.461/2003 Z.z.  a § 175 zákona č.100/1988 Zb. dovŕšil dňom   8. apríla 2003. Uvedený dôchodkový
vek napokon vyplýva aj z rozhodnutia GR ZVJS z 26. januára 2006, ktorým bol navrhovateľovi priznaný
výsluhový dôchodok.

Z uvedených dôvodov je nesprávny záver odporkyne i krajského súdu, že navrhovateľ dovŕši
dôchodkový vek až dňom dovŕšenia veku 62 rokov.

Podľa § 65 ods.1 zákona č.461/2003 Z.z. poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo
poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

Podľa § 255 ods.1 zákona č.461/2003 Z.z. za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj
zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 1.
januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 255 ods.5 zákonač.461/2003 Z.z. za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj
obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31.
decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v
rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný
invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného
predpisu.

Nebolo sporné, že navrhovateľovi bol priznaný výsluhový dôchodok podľa zákona č.328/2002 Z.z., teda
že obdobie výkonu služby získal v rozsahu zakladajúcom nárok  na výsluhový dôchodok. Z ustanovenia
§ 255 ods.5 zákona č.461/2003 Z.z. však súčasne vyplýva, že za obdobie dôchodkového poistenia
na účely nároku na dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia sa nepovažujú len doby
služby policajta.

Zo žiadneho ustanovenia zákona o sociálnom poistení nevyplýva, že by sa poistencovi, ktorému bol
priznaný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, nemali pre nárok na starobný dôchodok
hodnotiť ostatné doby dôchodkového poistenia (doby  tzv. civilného zamestnania).

Z dávkového spisu odporkyne vyplýva, že navrhovateľ v dobe od 1. septembra 1963do 14. septembra
1967, študoval na strednej škole v dennej forme štúdia. Odporkyňa navrhovateľovi podľa § 255 ods.1
zákona č.461/2003 Z.z.  v spojení s § 6 ods.1) bod 4. zákona č.101/1964 Zb. o sociálnom zabezpečení
hodnotila len dobu štúdia na strednej škole po skončení povinnej školskej dochádzky od  1. septembra
1963 do 7. apríla 1966, teda iba do dovŕšenia 18. roku veku. Celkovo mu tak pre posúdenie nároku
na starobný dôchodok podľa zákona č.461/2003 Z.z., hodnotila iba 2 roky a 220 dní dôchodkového
poistenia. Také hodnotenie obdobia dôchodkového poistenia však nie je v súlade so zákonom.



Pokiaľ odporkyňa navrhovateľovi nehodnotila dobu ďalšieho štúdia a doby zamestnania v tzv. „civilnom
sektore“,  lebo podľa jej názoru tieto doby boli navrhovateľovi zhodnotené pre nárok na výsluhový
dôchodok (tento názor si osvojil aj krajský súd), taký záver nie je ničím podložený.

Z rozhodnutia GR ZVJS číslo : GR ZVJS-13612/33-06 z 26. januára 2006 totiž nevyplýva, že
by navrhovateľovi boli na posúdenie nároku na výsluhový dôchodok zhodnotené aj doby civilného
zamestnania. Vyplýva z neho len to, že výsledná suma výsluhového dôchodku nesmie byť nižšia ako
suma starobného dôchodku s prídavkom k tomuto dôchodku.

Je nesporné, že navrhovateľovi bol od 2. januára 2006 priznaný výsluhový dôchodok podľa zákona
č.328/2002 Z.z., keďže splnil podmienku trvania služobného pomeru najmenej 15 rokov (§ 38 ods.1
uvedeného zákona).

Spôsob výpočtu sumy výsluhového dôchodku policajta je upravený v § 39 ods.1 zákona  č. 328/2002 Z.z.

V zmysle § 128 zákona č.328/2002 Z.z. suma výsluhového dôchodku policajta, na ktorý vznikne nárok
v období po účinnosti tohto zákona do 31. decembra 2010, nesmie byť nižšia ako suma starobného
dôchodku s prídavkom k tomuto dôchodku, na ktorý by vznikol nárok v tomto období podľa predpisov
pred účinnosťou tohto zákona v sume určenej podľa predpisov pred účinnosťou tohto zákona.

Podľa Oznámenia GR ZVJS z 28. júna 2013 na účely výsluhového zabezpečenia boli navrhovateľovi
ako doba trvania služobného pomeru zhodnotené doby od 3. októbra 1967  do 25. septembra 1969  a
od  1. októbra 1980 do 31. decembra 2005, teda v trvaní viac ako 27 rokov.

Z rozhodnutia o priznaní výsluhového dôchodku vyplýva, že na účely nároku na tento dôchodok (§ 38
ods.1) a výpočtu jeho sumy podľa § 39 ods.1 zákona č.328/2002 Z.z. bolo navrhovateľovi zhodnotených
len 27 skončených rokov služby.  Keďže výška výsluhového dôchodku, vypočítaná podľa § 39 ods.1
zákona č. 328/2002 Z.z. bola nižšia ako úhrn sumy starobného dôchodku (vypočítaného podľa zákona
č. 100/1988 Zb). a sumy prídavku k starobnému dôchodku (vypočítaného podľa zákona č. 73/1998 Z.z.),
v súlade s § 128 zákona č. 328/2002 Z.z. mu výsluhový dôchodok bol priznaný v sume uvedeného úhrnu
starobného dôchodku a prídavku k dôchodku.

Z  ustanovení § 38, § 39 a § 128 ods.1 zákona č. 328/2002 Z.z. vyplýva, že nemožno stotožňovať dobu
pre vznik nároku na výsluhový dôchodok (trvanie služobného pomeru v rozsahu zakladajúcom nárok na
výsluhový dôchodok)  a spôsob určenia sumy výsluhového dôchodku.

Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľovi rozhodnutím GR ZVJS nebol priznaný starobný dôchodok. Bol
mu priznaný výsluhový dôchodok;  iba výška výsluhového dôchodku bola odvodená od výšky starobného
dôchodku s prídavkom k tomuto dôchodku podľa skorších predpisov.

Z evidenčných listov o dobách zamestnania vyplýva, že okrem doby štúdia  navrhovateľ získal dobu
civilného zamestnania (štúdium + zamestnanie) v obdobiach od 1. septembra 1963 do 30. septembra
1980, s výnimkou dôb vojenských cvičení, ktoré mu boli hodnotené ako doby trvania služobného pomeru.

Ak teda odporkyňa pre posúdenie nároku na starobný dôchodok započítala navrhovateľovi len 2 roky a
220 dní dôchodkového poistenia, postupovala v rozpore so zákonom.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil, rozhodnutie odporkyne zrušil a
vec jej vrátil na ďalšie konanie podľa § 250ja ods.3 veta prvá v spojenís § 250j ods.2 písm. a) a b) O.s.p.



V ďalšom konaní bude úlohou odporkyne rozhodnúť o nároku navrhovateľa  na starobný dôchodok
znova, pričom je viazaná právnym názorom odvolacieho súdu (§ 250ja ods.4 O.s.p.).

O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo
úspešný navrhovateľ náhradu trov konania neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.